Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010009

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Miková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1620010009.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Veronikou Mikovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
prečin všeobecné ohrozenie podľa § 285 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 04. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

A. B., narodený XX. XXXXXX XXXX v C., trvale bydliskom ul. D. E. X/XX, XXX XX F.,

sa uznáva vinným, že

ako vodič hromadnej prepravy viedol dňa 04.04.2018 o 22.30 h autobus zn. RENAULT ILIADE, ev.
č. G., po štátnej ceste I/2 v smere Zohor - Malacky, pričom približne v km 54,5 neumožnil bezpečný
a plynulý prejazd vozidlu s právom prednostnej jazdy- hasičskému motorovému vozidlu zn. TATRA T815,
ev. č. B., ktoré začal obvinený autobusom predchádzať, napriek tomu, že hasičské motorové vozidlo

jazdilo pomaly so zapnutým svetelným výstražným zariadením bez zvukovej sirény a s výstražnými
smerovkami, nakoľko hľadal odbočku na lesnú cestu, po jej nájdení vodič tohto vozidla zahájil odbáčanie
vľavo, v dôsledku čoho došlo k zrážke autobusu s hasičským motorovým vozidlom, následkom tejto
kolízie bol autobus odhodený do priekopy vľavo v smere jazdy, pričom v čase dopravnej nehody bolo v
autobuse prepravovaných najmenej 7 osôb, z ktorých poškodený H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J., utrpel zlomeninu horného konca lakťovej kosti vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s
práceneschopnosťou v trvaní 53 dni, poškodená K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., G. XXXX/
X, utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice a povrchové poranenie hlavy, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie

spojené s práceneschopnosťou v trvaní 11 dní,

teda

z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo,

čím spáchal

prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, 38 ods.2
Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na peňažný trest vo výške
700,- (sedemsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že výkon peňažného trestu bude úmyselne zmarený,
sa ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených:
- spoločnosť L+L autobusová doprava s. r. o., č. d. 420, 903 01 Hrubý Šúr, IČO: 44 092 458
- Slovenská republika, v zastúpení: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo
Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, ul. Radlinského č. 6, 811 07 Bratislava, IČO: 00 151 866,
- Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., ul. Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, a

- Union zdravotná poisťovňa, a.s., ul. Karadžičova č. 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831,
s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 09.01.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu
z 08.01.2020, č. 2 Pv 118/18/1106, na obžalovaného A. B. pre prečin všeobecné ohrozenie podľa § 285

ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že ako vodič hromadnej prepravy viedol dňa 04.04.2018 o 22.30 h autobus zn. RENAULT ILIADE, ev.
č. G., po štátnej ceste I/2 v smere Zohor - Malacky, pričom v km 55,3 predbiehal hasičské motorové
vozidlo zn. TATRA T815, ev. č. B., ktoré jazdilo pomaly so zapnutým svetelným výstražným zariadením
bez zvukovej sirény a s výstražnými smerovkami, nakoľko hľadal odbočku na lesnú cestu, po jej nájdení

vodič tohto vozidla zapol smerové svetlo do ľavej strany a zahájil odbáčanie vľavo, v tom obvinený s
autobusom narazil do ľavej časti vozidla zn. TATRA, následkom tejto kolízie bol autobus odhodený do
priekopy vľavo v smere jazdy, pričom v čase dopravnej nehody bolo autobuse prepravovaných približne
30 osôb, z ktorých poškodený H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., utrpel zlomeninu horného konca
lakťovej kosti vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 53 dni,

poškodená K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., G. XXXX/X, utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice a
povrchové poranenie hlavy, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní
11 dní a svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti L+L autobusová doprava, s.r.o., Lichnerova
35, Senec škodu na autobuse vo výške 24.000,- Eur a poškodenej spoločnosti Ministerstvo vnútra SR,
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, Radlinského 6, Bratislava škodu na

hasičskom aute vo výške 7.990,74 Eur, teda celkovú škodu na oboch vozidlách vo výške 31.998,37 Eur.

Súd v priebehu hlavného pojednávania oboznámil, že na základe nadobudnutia účinnosti zákona č.
40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona

je skutok, ktorý je predmetom obžaloby, treba pri správnom použití zákona posudzovať podľa iného
ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba a to tak, že tento je v súčasnosti potrebné posúdiť ako
prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.
augusta 2024. V zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024, došlo k zvýšeniu
dolnej hranice značnej škody z 26.000 Eur na škodu presahujúcu 266.000 Eur, pričom škoda spôsobená

v dôsledku dopravnej nehody na oboch vozidlách mala byť vo výške 31.998,37 Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného a svedkov
L. M., J. F., H. C., N. O., B. H. G., H. I., K. C., H. P., D. D., N. C., B. B. a B. A., ako aj znalca doc. Ing.
Q. F. PhD., čítaním oboznámil znalecký posudok č. 4/2022 z 30. januára 2022 znalca z odboru doprava

cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných
vozidiel N. H. B., znalecký posudok č. 2018044 znalca Ing. J. C. z odboru doprava cestná, odvetvie
technický stav cestných vozidiel , nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, znalecký
posudok č. 66/2023 Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline z 15.05.2023, doplnenie č.
1 znaleckého úkonu č. 66/2023 Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline z 20.05.2024,

odborného vyjadrenia Automobilových opravovní ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s., č.l. 182.Súd ďalej oboznámil podstatné listinné dôkazy, predovšetkým prípad náhrady vynaložených nákladov
č.l. 86, vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov č.l. 89, potvrdenie o výške vyplatených dávok č.l.
94, potvrdenie o nemocenských dávkach č.l. 97, správu poisťovne Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s.,

č.l. 185, faktúru č.l. 186-191, výpis z tachografu č.l. 194, záznam dopravnej nehody č.l. 197, zápisnicu
oobhliadkemiestadopravnejnehodyč.l.205,fotodokumentáciuč.l.213-227,záznamodychovejskúške
č.l. 229, lekárske správy č.l. 230-239, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č.l. 240, EKV
č.l. 907, správu Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Bratislave č.l. 914, lustráciu
Sociálnej poisťovne, aktualizovaný odpis registra trestov a aktualizovanú centrálnu evidenciu správnych

deliktov a priestupkov.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajcom obžalovaného, a to vyjadrením dopravného
inšpektorátu či na mieste dopravnej nehody bola v čase dopravnej nehody umiestnená značka
označujúca výjazdy na vedľajšiu cestu, resp. označujúca križovatku, prípadne obmedzujúca rýchlosť
v danom úseku, nakoľko súd mal z vykonaného dokazovania zistený potrebný skutkový stav veci v

rozsahu nevyhnutom na rozhodnutie. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že žiadna zo strán existenciu
dopravného značenia v mieste dopravnej nehody nedeklarovala.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo sa stalo v ten večer si pamätá veľmi dobre.
Šoférovalautobusaprednímišloosobnémotorovévozidloapredtýmtovozidlomišlohasičskémotorové

vozidlo. Motorové vozilo hasičov išlo pomaly asi 20 km/h bez zapnutých výstražných svetiel. Následne
začalo osobné motorové vozilo hasičov predbiehať, títo následne zapli výstražné smerové svetlá a
stiahli sa na krajnicu. Mali zapnuté všetky 4 smerovky a modré majáky. Následne zahájil predbiehací
manéver,pričomkeďbolnaúrovnihasičskéhovozidla,hasičskévozidlozačalozatáčaťdoľavačímdošlo
k stlačeniu predného pravého spätného zrkadla na autobuse, následne bol autobus hodený do priekopy

a došlo k rozpáraniu celej pravej časti autobusu. Na otázku, čo ho primälo k predbiehaniu hasičského
vozidla uviedol, že to bolo osobné motorové vozidlo, ktoré jazdilo predo ním. K nehode došlo v čase,
kedy už všetci chceli ísť domov. On z autobusom za hasičským vozidlom išiel asi 300 metrov a oni už
dlhšiu dobu išli opatrne a pomaly. Potom, čo ich predbehlo osobné motorové vozidlo začal predbiehací
manéver aj on. V autobuse viezol ľudí z fabriky Q.. V autobuse sa nachádzalo približne 14-15 osôb. Mal

zato,žedopredumaldostatočnýrozhľadnato,abymoholzačaťpredbiehacímanéver.Videldopreduasi
1200 metrov a bola to dlhá rovinka. Mal minimálne 750 metrov na predchádzanie hasičského vozidla. Čo
sa týka poveternostných podmienok v ten večer bola teplá, krásna noc. Nevidel, že by vozidlo Tatra malo
zapnutú smerovku na odbočovanie. Bol si vedomí, že hasičské vozidlo je vozidlo s právom prednostnej
jazdy, a to však iba do momentu pokiaľ nemali zapnuté výstražné smerovky. Hasičské vozidlo malo v

tom čase zapnuté 4 výstražné smerové svetlá a majáky bez zvukovej signalizácie. Hasičské vozidlo
sa stiahlo na krajnicu a myslel si preto, že hľadajú niečo v priekope. Predbiehací manéver zahájil asi
v tom čase, keď bolo osobné motorové vozidlo, ktoré taktiež predbiehalo hasičské vozidlo na úrovni
hasičského vozidla. Skutočnosť, že mal asi 750 metrov na predbehnutie hasičského vozila vydedukoval
s odstupom času na základe satelitných snímok na internete. Cestu poznal naspamäť. Prechádzal po

nej 2-krát denne od októbra do apríla. Pričom túto cestu už poznal aj skôr. Bola jasná viditeľná noc a
mal za to, že ak by v protismere išlo nejaké motorové vozidlo videl by ho. Hasičské vozidlo sa pred tým
ako ho začal predbiehať stiahlo na pravú krajnicu. V istom momente mal dokonca pocit, že hasičské
vozidlo na krajnici zastavilo. V čase predbiehacieho manévra malo hasičské vozidlo zapnuté výstražne
smerové svetlá a maják bez zvukovej signalizácie. Hasičské vozidlo nemalo zapnuté smerové svetlá

doľava. Vodičský preukaz na autobus má od 25 rokov. V čase nehody ako vodič autobusu pôsobil už
asi 6-7 rokov, pričom nebol účastníkom žiadnej dopravnej nehody. Mal evidované možno 2-3 dopravné
priestupky. V súčasnosti je opäť zamestnaný ako vodič autobusu v spoločnosti P.. Aj od 04.04.2018 stále
šoféruje, šoféroval aj kamión a v súčasnosti je už asi 2 roky opätovne zamestnaný ako vodič autobusu.
Od tejto doby sa nedopustil žiadneho priestupku ani nebol účastníkom žiadnej dopravnej nehody. Pri

odbočke kde chcelo hasičské auto odbočiť nie je žiadne dopravné značenie a je zrejmé, že na ceste
je prerušovaná čiara, predbiehanie je teda na tomto úseku dovolené, zo satelitných snímkov je zrejmé,
že sa jedná o dlhý rovný úsek cesty.

Svedok-poškodený L. M. vypovedal, že keď sa o nehode dozvedel na miesto činu dorazil do jednej

hodiny. Videl tam prevrátený autobus. Hneď začal zisťovať, či sa niečo niekomu nestalo. Zistil, že tam
bola jedna zlomená ruka a všetci ostatní boli viac menej v poriadku. Vyčkal do príchodu znalca a po
vykonaní všetkých potrebných úkonov išiel domov, už tam nemal čo robiť, pričom dané úkony trvali
trochu dlhšie, keďže volali odťahovú službu z Trnavy, aby autobus vyslobodili, následne autobus povlastnej osi odstavili v ich vlastnej garáži, tak ako to prikázal znalec. Škoda na autobuse bola poriešená
v rámci zmluvného poistenia. Autobus bol zošrotovaný, keďže hodnota opravy by presiahla jeho celkovú
hodnotuaodobžalovanéhosinenárokujúžiadnuškodu.Vroku2018bolobžalovanýichzamestnancom.

Obžalovanýknimprišielpracovaťzkonkurenčnejspoločnosti,neevidovaliuňhožiadnenedostatkyalebo
zlyhanie, považovali ho za svedomitého človeka, a až do osudnej nehody s ním nemali žiadny problém,
čo sa týka výkonu jeho pracovných povinností.

Svedok J. F. vypovedal, že boli vyslaní na výjazd do kolónie do Plaveckého Štvrtka a z dôvodu

neprejazdnosti cez kolóniu sa vrátili na hlavnú cestu. Vedeli, že pri vodárni je odbočka do lesa, ktorá
vedie odzadu do kolónie. Bol večer, bola tma a hľadali túto odbočku, mali zapnuté všetky 4 smerovky +
výstražné svetla – majáky. Hľadali danú odbočku doľava, všetci pozerali doľava. V tom videli prichádzať
zozadu vozidlo, ktoré začalo pribrzďovať, spomaľovať a akonáhle sa priblížili k vodárni, k odbočke, vodič
vypol smerovky a zapol smerovku doľava na odbočku. V tom ich nepochopiteľne začalo predchádzať
dané vozidlo. Má za sebou už mnoho výjazdov s mnohoročnými skúsenosťami a naozaj nerozumel

ako môže profesionálny vodič za tmy predbiehať vozidlo s majákmi, keď nevidel dopredu na možné
prekážky. Stačí, keby bola na ceste nejaká prekážka v podobe zveri. Takéto konanie považoval za veľmi
nezodpovedné. Nepamätal sa presne akou rýchlosťou vtedy išli, ale išli pomaličky, mohlo to byť 15-20
km/h. V čase, keď ich predbiehal autobus nebola pred nimi žiadna prekážka. Tvrdenie o tom, že vodič
autobusu nevidel na možné prekážky pred hasičským autom vyplýva z toho, že takúto možnú prekážku

nemohol vidieť na základe toho ako začal hasičské vozidlo predbiehať, zrýchlil a bolo to za tmy. On v
hasičskomvozidlesedelnapravejstrane.Bolinaklonenídopredu,hľadaliotočenídoľavaodbočku,vedľa
neho naľavo sedel spolujazdec cez neho sa nakláňal a zároveň v ľavom vodičovom spätnom zrkadle
videl približujúci sa autobus. Pred prechádzajúcim autobusom ich pred tým predbiehalo aj iné vozidlo.
Keď ich obiehalo to osobné motorové vozidlo mali zapnuté 4 výstražné svetlá, vrátane majákov. Celá

táto výstražná svetelná signalizácia bol zapnutá počas celej ich cesty. 4 výstražné svetlá – smerovky
zapli po odbočení doľava z Plaveckého Štvrtka na hlavnú cestu, keď sa blížili pomaličky k vodárni. Zdalo
sa mu, že vodič zapol tieto 4 výstražné svetlá vtedy, keď zbadal približujúce sa osobné motorové vozidlo.
Vtedajší vodič bol jeho kolega -podriadený, okrem výkonu práce sa stretávali možno 1-2 krát do roka,
raz to mohlo byť v rámci turistiky, inak si nepamätal, ale bolo to rovnako ako s ostatnými kolegami, nič

zvláštne. Od zapnutia smeroviek len doľava na odbočku až po začatie uskutočňovania odbočovacieho
manévru mohlo uplynúť zhruba 10 sekúnd, ale presne si to nepamätal.

Svedok H. C., vypovedal, že mali vtedy nahlásený požiar odpadu v kolónii v Plaveckom Štvrtku.
Nasledoval ich výjazd, veliteľom, ktorého bol pán F.. V kolónii zistili, že prístupová cesta k požiaru

nebola možná z dôvodu rôznych prekážok a museli to obísť. Vyšli na hlavnú cestu, mali zapnuté
výstražné zvukové a svetelné znamenia. Tá daná odbočka do lesa sa ťažko hľadá, preto išli pomaličky
už od odbočky na hlavnú cestu z Plaveckého Štvrtka na Malacky. Spolu tú odbočku hľadali, spolu
komunikovali a v momente, keď začali odbáčať zrazu videl autobus bola to stotina sekundy a hneď
bol autobus prevrátený v priekope. Bol to naozaj okamih, keď pri začatí odbočovania do nich autobus

narazil. Hneď vysielačkou hlásil krajskému operačnému stredisku čo sa stalo, vyšli von a snažili sa
spočítaťľudíazistiťzraneniaapodobne.Namiestebolivykonanédychovéskúškyuvšetkých.Výstražné
svetelné a zvukové znamenia mali zapnuté po celý čas akurát možno v Plaveckom Štvrtku vypli zvukovú
signalizáciu aby nerušila obyvateľov. Mal za to, že výstražné svetlá mali zapnuté už aj v Plaveckom
Štvrtku, lebo výstražná svetelná signalizácia sa musí vypnúť až po ukončení zásahu a zapnutá by mala

byť či je deň či je noc. Zvukovú signalizáciu po jej vypnutí v Plaveckom Štvrtku už nezapli. On vo vozidle
sedel v strede na vyvýšenom mieste. Po oznámení vodičovi tohto, že tam je odbočka nasledoval v
okamihu náraz autobusu. Vodičovi nebol daný nikým pokyn, aby odbočil, vodič je zodpovedný sám za
seba. Pred predbiehaním autobusu ich asi predbehlo aj iné vozidlo, ale nebol si tým istý, sú to už roky.
Nepamätalsipresne,zaakýčaspopredbehnutíprvéhovozidlaichišielpredbehnúťautobusmohlotobyť

5-10-15-20 sekúnd. S ostatnými členmi posádky sú kolegovia, sú príslušníkmi hasičského záchranného
zboru zvyknú mávať 24-hodinové služby, to znamená že niekedy trávia spolu viac času ako s rodinou a
potom je prirodzené, že sa občas stretnú aj mimo pracovných povinnosti, napr. pri príležitostnom varení
gulášu, kedy sa rozprávajú aj o iných ako pracovných záležitostiach.

Svedok N. O. vypovedal, že bolo to okolo 22.00 hod. večer daného dňa, kedy ich operačné stredisko
vyslalo na požiar v kolónii v Plaveckom Štvrtku, po príchode do ktorej im domáci povedali, že na miesto
požiaru sa nedá dostať a že to musia obísť. Vyšli na hlavnú cestu z Plaveckého Štvrtka na Malacky,
hľadali odbočku do lesa doľava. V spätných zrkadlách videl za nimi vozidlá, zapol 4 výstražné smerovésvetlá a modré svetlá majáky. Išli asi 20 km rýchlosťou. Po nájdení odbočky výstražné smerové svetlá
vypol a zapol smerovky doľava a začal odbočovací manéver. Pred tým sa pozrel ešte do spätného
zrkadla zistil, že odbočiť môže avšak už pri samotnom manévri, kedy do nich vozidlo narazilo takto to

už šlo dosť rýchlo. Pred predbiehaním autobusom ich predbehlo aj iné osobné motorové vozidlo. Mohlo
to byť 15-20 sekúnd, možno do pol minúty, keď ich po osobnom motorovom vozidle predbiehal autobus.
Jemu nedal nikto pokyn, aby odbočil na odbočku, oni pred tým akurát spolu komunikovali v rámci
hľadania tejto odbočky s tým, že ju neskôr našli a následne vypol 4 smerové výstražné svetlá a zapol
smerovku doľava. Bolo to tak, že autobus narazil do nich, a to do časti ich auta od polovice šoférových

dverí až dopredu vozidla. Bezprostredne po náraze neuskutočňoval žiadny manéver, hasičské vozidlo
zastavil, keďže išli pomaly a šli pomáhať zraneným osobám. Ich vozidlo bolo od odbočky v čase jej
spozorovania vzdialené asi 20-30 metrov.

Svedok B. H. G., uviedol, že jeho služobný pomer v hasičskom a záchrannom zbore už medzičasom
skončil. Výška škody po oprave vozidla bola v tom čase okolo 7.900,- eur. Čo sa týka okolností skutku,

uviedol, že sa miesto činu dostavil až o 22.57 hod. a okolnosti poznal len z úradných záznamov a hlásení
príslušníkov HZZ a z nich mu je známe to, že došlo k stretu ich vozidla s autobusom.

Svedok H. I. vypovedal, že v daný deň skončili s poobednou a išli domov. Pred Plaveckým Štvrtkom si
všimli, že hasičské vozidlo pred nimi výstražne blikalo, ich autobus spomalil, chvíľku čakal, predbehlo

ich iné osobné vozidlo a potom sa vodič autobusu rozhodol, že predbehne hasičské vozidlo a zrazu
bol len náraz a krik. On sedel vzadu na pravej strane pri dverách a bol otočený smerom do uličky.
Rozprávali sa s kolegami a keď sa prevrátili spolucestujúci spadol na neho zlomil mu lakeť. Po udalosti
ho ošetrili na Kramároch, pustli ho do domáceho liečenia, mal na ruke sadru a PN bol asi 1-1,5 mesiaca.
Počas PN mal doma deti, niektoré činnosti zvládol sám pri niektorých mu pomohli deti napr. pri umývaní

a podobne. Pri Plaveckom Štvrtku autobus za hasičským vozidlom spomalil, zrejme nevedel, či je tam
nejaká havária, alebo či niekoho hasiči nehľadajú. Autobus išiel za hasičmi asi pol minúty, kedy súčasne
autobus i hasičov predbehlo osobné motorové vozidlo a potom, nakoľko sa vodič autobusu zrejme
domnieval, že pred hasičmi nie je žiadna prekážka tak sa hasičov pokúsil predbehnúť aj on. Čo sa
týka časových okolností od predbehnutia osobným motorovým vozidlom až po začatie predbiehania

autobusom, išlo o dostatočný časový úsek, aby sa vodič autobusu presvedčil či pred hasičmi je nejaká
prekážka. Keď sa priblížili k hasičom, hasiči mali zapnuté všetky 4 výstražné smerové svetlá vrátane
majáku, zvukovou signalizáciou si nebol istý. V autobuse sedel vzadu, kde je obmedzená viditeľnosť a
videl začiatok odbočovacieho manévru, kedy hasiči mali zapnuté všetky 4 výstražné smerové svetlá. V
rámci nárazu sa stretli predné časti autobusu a hasičského vozidla. Čo sa týka nárazu ono to prebehlo

veľmi rýchlo a veľa času na manévrovanie zo strany vodiča hasičského auta nebolo.

Svedkyňa K. C. vypovedala, že išli z práce domov autobusom ona sedela asi vzadu vpravo. Spozorneli,
keď pred nimi zbadali blikajúcich hasičov nevedeli, či tam nie je nehoda, alebo zranená srnka alebo
podobne. Autobus sa ich snažil predbehnúť, nasledoval náraz a po prevrátení sa ocitla na okne

autobusu, prehodilo ju cez sedadlo. Potom ju odviezla sanitka do nemocnice v Malackách. Zistili, že
zlomené nemala nič, len vyvrtnuté rameno a krčnú chrbticu. Nasadili jej golier, potom chodila na
kontrolné vyšetrenia, 11 dní bola PN, potom si vyžiadala ísť do práce, na tabletkách od bolesti bola
asi 1 mesiac. Večer jej zvyklo bývať zle, ale potom to prešlo. Auto hasičov bolo značené svetelnou
signalizáciouasiišloomodrémajáky,smerovkamisinebolaistáaanitým,čihasičimalizapnutúzvukovú

signalizáciu. V autobuse sedela asi na druhom sedadle za zadnými dverami vpravo. Pred nehodou si
okrem autobusu a hasičského vozidla nevšimla žiadneho iného účastníka nehody, žiadne iné vozidlá.

Svedkyňa H. P. vypovedala, že daný deň šli z poobednej zmeny domov autobusom, ona v tej chvíli
bola na telefóne, videla blikajúcich hasičov pred nimi naklonila sa do uličky a myslela si, že sa stala

asi nehoda nejaká alebo, že chcú hasiči odbáčať. Následne hasičov začali predbiehať, avšak v tej chvíli
začali hasiči odbáčať a nasledovala zrážka a autobus sa prevrátil. Vodič autobusu chcel rozbiť okno
avšak úlomky z neho fŕkali okolo, preto z autobusu vyšli strešným oknom. Keďže vtedy bola v 7 mesiaci
tehotenstva, išla na vyšetrenie do nemocnice, avšak v podstate nič jej nebolo a preto podpísala reverz
a šla domov. Čo sa týka blikania hasičov svietili majákmi, ale nepamätala sa či boli zapnuté aj výstražné

smerové svetlá alebo nie. Nevšimla si, či účastníkom dopravnej nehody bol aj niekto iný okrem autobusu
a hasičského vozidla, pozrela do telefónu, potom si s kolegyňou všimli blikajúcich hasičov, spolu to
okomentovali, že možno hľadajú odbočku alebo niečo a znova pozrela do telefónu a potom nasledoval
už len náraz. Čo sa týka spôsobu jazdy vodiča autobusu pred nehodou, akonáhle vodič zbadal hasičovspomalil, nejakú dobu šli za nimi a po chvíli keď sa nič nedialo sa vodič autobusu rozhodol hasičov
predbehnúť. V autobuse sedela na ľavej strane asi druhé alebo tretie sedadlo za vodičom.

Pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 18.03.2019 svedkyňa P. vypovedala, že potom sa cez kolegyňu
pozrela cez uličku dopredu a videla hasičov s majákmi, pričom sirénu nepočula. Išli pomaly a mali
zapnuté všetky 4 smerové svetlá. Autobusár spomalil a po chvíľke začali predbiehať autobus . Potom
si všimla, že ako predbiehali autobus tak hasiči začali odbočovať doľava a potom sa zrazili a skončili
v priekope.

Svedkyňa D. D. vypovedala, že išli z poobednej autobusom domov, na ceste pred nimi šli hasiči,
ktorí mali zapnuté všetky 4 výstražné smerovky, hasiči šli pomaly jedno auto ich predbehlo, a keď ich
predbiehal aj ich autobus a bol na ich úrovni hasiči sa rozhodli odbáčať a nasledoval náraz. Svedkyňa
žiadnezranenianeutrpela.Hasičskévozidlobolooznačenéblikajúcimivšetkými4smerovkamiapustený
bol tiež maják avšak bez zvukovej signalizácie. Vodič autobusu keď zbadal hasičov začal spomaľovať,

nejaký úsek išli pomaly za nimi rýchlosťou asi 20-30 km, časový údaj ako dlho išli za hasičmi uviesť
nevedela. V autobuse sedela hneď za vodičom na pravom sedadle z tých dvoch sedadiel.

Svedkyňa N. C. vypovedala, že išli z poobednej a približne pri Plaveckom Štvrtku pred sebou zbadali
hasičov s majákmi, vodič autobusu pribrzdil, pred nich pustil ešte nejaké iné auto a potom ako auto

predbehlo hasičov, sa hasičov rozhodol predbehnúť aj autobus a keď boli na úrovni hasičov, tak už len
započuli náraz a bolo, a nastal chaos a panika. Čo sa týka označenia hasičov pamätala si len na blikajúci
maják, na iné sa nepamätala.

Svedkyňa B. B. vypovedala, že išli autobusom z práce, za Plaveckým Štvrtkom bolo pred nimi hasičské

vozidlo, ktoré malo zapnuté výstražné svetlá a keď ich išli predbiehať hasiči výstražné svetlá vypli,
následne boli vytlačení z cesty a prevrátili sa. Hasičské vozidlo bolo značené blikajúcim majákom a
aj ďalšími svetlami blikajúcimi, odbočovaciu smerovku zapnutú nemali. Hasiči pred nimi nešli veľkou
rýchlosťou, autobus za hasičmi spomalil, išli pomaly za hasičmi, potom ich predbehlo iné osobné
motorové vozidlo, ktoré keď predbehlo hasičov, tak sa hasičov rozhodol predbehnúť aj autobus a v

momente predbiehania začali hasiči odbáčať. Autobus veľkou rýchlosťou nešiel. V autobuse sedela
napravo na prvých sedadlách pri dverách.

Svedok B. A. vypovedal, že išli z práce domov autobusom, pred odbočkou na Plavecký Štvrtok videli
hasičov so zapnutým majákom a výstražnými smerovkami bez zvukovej signalizácie. Po chvíli hasiči

vypli výstražné svetlá, medzi tým ich predbehlo iné osobné motorové vozidlo a potom vodič autobusu
nahlas povedal, že ich predbehnú aj oni, tak začali úkon predbiehania a keď boli na úrovni hasičov,
tak boli vytlačení mimo cestu. Hasičov predbiehali preto, že nemali zapnuté výstražné smerovky, hasiči
potom vyskočili z auta a začali ich ratovať. Výstražné 4 smerové svetlá hasiči spočiatku zapnuté mali,
avšak neskôr ich vypli a preto ich začali predbiehať. Keď sa rozhodli hasičov predbiehať, tak hasiči

smerové svetlá na odbočenie zapnuté nemali. Po vypnutí všetkých 4 výstražných svetiel potom už hasiči
smerové svetlá nezapli vôbec. V autobuse sedel s pani B. – jeho vtedajšou priateľkou na úplne prvých
sedadlách a mal dobrý výhľad. Išli pomaly lebo aj hasiči pred nimi išli pomaly, lebo chceli odbáčať a keby
išli rýchlejšie tak by ich asi vytlačili do stromu pri ceste pred nimi.

Znalec K. N. Q. F., Q. vypovedal k znaleckému posudku č. 66/2023 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline a jeho doplneniu č. 1, že do okamihu pokiaľ vodič vozidla Tatra našiel miesto kde
bude odbočovať pokladá jeho techniku jazdy, keď jazdil pri pravom okraj vozovky za správnu, keďže
tak vytváral priestor pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Od okamihu, kedy začal vykonávať
odbočovací úkon už jeho technika jazdy nebola správna keďže sa mal presvedčiť, či je situácia za ním

spôsobilá na to, aby vykonal odbočovací manéver. Vodič autobusu po ceste plynule znižoval rýchlosť
z 92 km/h na 48km/h pričom následne sa rozhodol, že ide hasičské vozidlo predchádzať a začal
akcelerovať. V prípade, že by pokračoval v spomaľovaní autobusu, neboli by splnené podmienky na
zrážkuvozidiel.Skutočnosť,žehasičskévozidlobolopredbiehanéajosobnýmmotorovýmvozidlompred
nehodou, nemá technický vplyv na výsledky znaleckého posudku, jedná sa o iný pohľad, a to síce, že

vodič autobusu sa nechal viesť vozidlom idúcim pred ním, táto skutočnosť však nemá žiaden technický
vplyv na posúdenie predmetnej dopravnej nehody.Pridodatočnejobhliadkebolozistené,žekdopravnejnehodenedošlotak,akotobolozadokumentované
políciou a to v mieste kilometrického údaju 55,3, kde sa nachádzalo miesto na možné odbočenie doľava.
Zistené bolo, že k dopravnej nehode došlo až na nasledovnom mieste v smere jazdy vozidiel. Táto

skutočnosť mala vplyv na závery znaleckého posudku preto, lebo v oblasti ktorá bola zaznamenaná
políciou sa nachádza vozovka v oblúku, kde sú v danom mieste znížené rozhľadové pomery práve
týmto oblúkom. V skutočnom mieste dopravnej nehody sa nachádza priamy úsek vozovky, kde nie sú
znížené rozhľadové pomery. Táto skutočnosť má vplyv na vyhodnotene techniky jazdy vozidla autobusu
anáslednenatechnickúpríčinupredmetnejdopravnejnehody. Vzdialenosťodmiestadopravnejnehody

zadokumentovanej políciou k miestu kde v skutočnosti došlo k dopravnej nehode je zadokumentovaná
na str. 8 obrázok č. 1 doplnenia k znaleckého posudku, kde avšak táto vzdialenosť nie je priamo
zakótovaná. Túto vzdialenosť nie je možné určiť ani z obrázku č. 47 na ktorom je zaznačené iba miesto,
kde vozidlo Tatra uskutočňovalo odbočovanie vľavo. Mal za to, že táto vzdialenosť je niekoľko sto metrov
(cca100 metrov a viac), zo znaleckého posudku to však nevedel určiť presne. Toto však nemá žiaden
vplyv na technickú príčinu dopranej nehody. Pri vyhotovovaní znaleckého posudku mali podklady od

polície, ktorá zadokumentovala dopravnú nehodu, mali náčrtky, zápisnice aj plánik od polície, pričom
všade bolo ako miesto dopravnej nehody uvedený ten istý údaj. Z tohto dôvodu nemali pochybnosti
osprávnostitohtoúdajuanamiestodopravnejnehodypretopôvodnenešliosobne,totojebežnýpostup.
Na otázku, ako mohlo prísť k takejto odchýlke uviedol, že ľudia sú omylní, policajt, ktorý dopravnú
nehodu dokumentoval sa pomýlil, toto však z predloženej dokumentácie nemali znalci ako zistiť. Pokiaľ

porovnávali pôvodné materiály z polície uviedol, že ten istý chybný údaj sa opakoval na všetkých
dokumentoch. Mal za to, že prvotný omyl z náčrtku sa následne opisoval aj ďalej do dokumentácie,
preto je takáto situácia logická. Na otázku, do akej miery malo vplyv chybné zadokumentovanie miesta
dopravnej nehody na závery znaleckého posudku Ing. C. a N. B., uviedol, že N. C. uvažoval s rovnakým
miestom dopravnej nehody, ako to vyplýva z náčrtku a plánku polície, to znamená, že táto skutočnosť

ho mohla viesť k tomu že vodič autobusu mal obmedzené rozhľadové pomery. Súčasne však v tom
znaleckom posudku sa nenachádza vyhodnotenie tých rozhľadových pomerov, nie je tam výpočet
posúdenia, či tie obmedzené rozhľadové pomery boli dostatočné alebo neboli dostatočné pri zohľadnení
správneho miesta dopravnej nehody však rozhľadové pomery nevstupujú do vyhodnotenia techniky
jazdy vodiča autobusu. Čo sa týka N. B., ani on nehodnotil rozhľadové pomery, čo je správe vtedy ak

k dopravnej nehode došlo na tom priamom úseku čo v skutočnosti aj došlo. Z toho vyplýva, že táto novo
zistená skutočnosť nemala vplyv na závery znaleckého posudku Ing. B.. Pokiaľ znalec Ing. C. prišiel na
miesto dopravnej nehody tesne po dopranej nehode, ako vyplýva z výsluchu svedka L. M., tento si mohol
všimnúť, že došlo k zlému zdokumentovaniu miesta dopranej nehody. Pokiaľ si to nevšimol, takáto chyba
by sa síce stať nemala, ale nedá sa to vylúčiť ľudia sú omylní. Prvotný náčrtok dopravnej nehody robí

príslušník policajného zboru, tento znalec na mieste nečíta a nekontroluje, túto odchýlku si však mohol
všimnúť pri vyhotovovaní znaleckého posudku, keď si pozrel leteckú snímku miesta dopravnej nehody.
Z obrázku č. 1 na str. 8 je zrejmé, že na mieste, ktoré bolo políciou označené ako miesto dopravnej
nehody sa nachádzajú betónové panely, ktoré však na skutočnom mieste dopravnej nehody neboli. Pri
osobnej obhliadke iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na závery znaleckého posudku zistiť nevedel,

nakoľko iné údaje zaznamené v náčrtku sa už dodatočne odkontrolovať nedajú. Na otázku, čo má vplyv
na posúdenie predvídavosti uviedol, že tento pojem je technicky len ťažko možné uchopiť. Ako príklad
uviedol, že pokiaľ ide vodič v obci a na cestu vybehne lopta možno predvídať, že za loptou by mohlo
utekať dieťa. V tomto prípade je relevantnou informáciou to, že vozidlo s prednostným právom jazdy išlo
pomaly, s tým, že je otázkou právnou, či bolo možné predvídať, aký manéver toto vozidlo išlo urobiť.

V zákone je iba uvedené, že vozidlo idúce za takýmto motorovým vozidlom by malo zvýšiť opatrnosť
a znížiť rýchlosť jazdy prípadne zastaviť, táto skutočnosť však nie je natoľko exaktne uvedená, že by
ju bolo možné technicky interpretovať. Čo sa týka primeranosti rýchlosti vedenia autobusu, rýchlosť
autobusu by bola primeraná, ak by vodič autobusu nemusel predvídať, že hasičské vozidlo bude robiť
odbočovací manéver, ktorý bol nesprávny a v rozpore s pravidlami a naopak zase platí, že jeho rýchlosť

nebolaprimeranáaktútoskutočnosťpredvídaťmal.Naotázku,čijeztechnickejstránkymožnéuvažovať
o tom, či bolo za daných okolností možné predchádzať hasičské vozidlo uviedol, že táto skutočnosť
nie je v právnych predpisoch exaktne upravená. V prípade zapnutia svetelného výstražného zariadenia
sa na vodičov hasičských vozidiel niektoré povinnosti nevzťahujú, v každom prípade bolo povinnosťou
vodiča Tatra správať sa tak, a nevykonávať taký manéver, ktorý by ohrozil ostatných účastníkov cestnej

premávky. V znaleckom posudku č. 66/2023 na strane 91 vychádzali zo zistenia, že pokiaľ by rozhľadová
vzdialenosť vodiča autobusu bola väčšia ako 421 metrov predbiehací manéver by bolo z technického
hľadiska možné bezpečne vykonať. V doplnení znaleckého posudku bolo zistené, že táto rozhľadová
vzdialenosť bola 1000 metrov.Zo znaleckého posudku č. 66/2023 a doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 66/2023 Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že v čase, kedy po

ceste I/2 jazdilo vozidlo Tatra (s aktivovaným zvláštnym výstražnými svetelným znamením) začal vodič
autobusu Renault vykonávať predchádzanie vozidla Tatra, pričom vodič vozidla Tatra začal odbočovať
vľavo. Z tachografického záznamu bolo možné vyhodnotiť, že autobus z rýchlosti 92 km/h spomalil
na rýchlosť cca 48 km/h a následne zrýchľoval na cca 62 km/h. Z rýchlosti 62 km/h začínal pokles
rýchlosti s miernym rozkmitom záznamu pri rýchlosti tesne pod 60 km/h, čo zodpovedá okamihu

zrážky s vozidlom Tatra a pokles pokračoval až do zastavenia. Nárazová rýchlosť autobusu Renault
bola cca 59 km/h a rýchlosť vozidla Tatra v okamihu zrážky bola cca 18 km/h. Vodič vozidla Tatra
vykonával odbočenie vľavo v čase, kedy už bol predchádzaný autobusom Renault. Vodič vozidla Tatra
vykonával odbočenie vľavo rýchlosťou cca 18 km/h tak, že došlo z technického hľadiska k ohrozeniu
vodiča autobusu Renault (vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti jazdy - cca 60 km/h). V čase začiatku
odbočovania vozidla Tatra sa nachádzal autobus Renault v postavení, z ktorého mohol vodič vozidla

Tatra vyhodnotiť že je už predchádzaný a že dopravná situácia za ním nie je spôsobilá na vykonanie
odbočenia vľavo. V technike jazdy vodiča vozidla Tatra bol zistený nesprávny prvok. Vodič vozidla Tatra
odbočoval spôsobom, že z technického hľadiska ohrozil vodiča autobusu Renault. Vodiča autobusu
Renault ohrozil do takej miery, že tento už nemal možnosť z rýchlosti, ktorou vykonával predchádzanie
zastaviť pred miestom zrážky a to ani včasnou reakciou. Ide o nesprávny prvok v technike jazdy vodiča

vozidla Tatra, ktorý sa podieľal na technickej príčine dopravnej nehody. Uvedené konštatovanie je platné
pre obidva varianty koridoru jazdy autobusu Renault. Vyhodnotenie techniky jazdy vodiča autobusu
Renault závisí od právneho vyhodnotenia jeho konania a to s ohľadom na otázku predvídavosti. Ak
vodič autobusu mal vzhľadom na danú dopravnú situáciu vykonávať predchádzanie rýchlosťou z ktorej
by vodič po rozpoznaní kolíznej situácie zastavil pred miestom zrážky (do cca 30 až 35 km/h ), potom

technika jazdy vodiča autobusu nebola správna a táto mala vplyv na skutočnosť, že vodič autobusu
dopravnej nehode nezabránil. V čase kedy vodič autobusu rozpoznal kolíznu situáciu bola rýchlosť
autobusu cca 60 km/h. Ak však vodič autobusu mohol v danom mieste vykonávať predchádzanie
rýchlosťou ako v čase dopravnej nehody, potom v technike jazdy vodiča autobusu neboli zistené také
nesprávne prvky v technike jazdy, ktoré by mali súvis s technickou príčinou predmetnej dopravnej

nehody. Technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika
jazdy vodiča vozidla Tatra. V dôsledku nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Tatra došlo k vzniku
takej kolíznej situácie (z technického hľadiska došlo k ohrozeniu vodiča autobusu Renault). Ak vodič
autobusu mal vzhľadom na danú dopravnú situáciu (zapnuté zvláštne výstražné svetlá na vozidle
Tatra, resp. okolnosť, ktorú vodič autobusu opísal a to, že mal pocit, že hasičské vozidlo zastavilo)

vykonávať predchádzanie rýchlosťou do cca 30 až 35 km/h, potom sekundárnym prvkom technickej
príčiny predmetnej dopravnej nehody bola skutočnosť, že autobus jazdil rýchlosťou nad 30 až 35 km/
h (počas predchádzania hasičského vozidla). Vodič autobusu Renault by dopravnej nehode zabránil
v prípade, ak by (v čase jeho reakcie na odbočovanie vozidla Tatra) jazdil konštantnou rýchlosťou
do 30 až 35 km/h a na vzniknutú situáciu by reagoval včas a správne (intenzívnym brzdením). Vodič

vozidla Tatra mal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť a to takým spôsobom, ak by správne
vyhodnotil dopravnú situáciu za svojím vozidlom a s ohľadom na túto situáciu by nezačal uskutočňovať
manéver odbočovania v čase, ako to vykonal počas nehodového deja, ale až po dokončení manévru
predchádzania autobusu Renault. Vodič autobusu Renault jazdil po ceste I/2 smerom na Malacky. Vodič
autobusu Renault na situáciu reagoval v čase 1,1 až 1,2 s pred zrážkou, kedy rozpoznal manéver

odbočovania vľavo vozidla Tatra. Na odbočovanie vľavo (vozidla Tatra) reagoval vodič autobusu Renault
včas. Na vozidle Tatra malo byť aktivované zvláštne výstražné svetelné znamenie (bez typického
zvukového znamenia). Vodič mal zapnúť aj výstražné smerové svetlá. Z technického hľadiska nie je
možné vyhodnotiť, aké smerové svetlá svietili na vozidle Tatra a kedy boli zapnuté. Z uvedeného dôvodu
nie je hodnotená technika jazdy vo vzťahu k zapnutiu ľavého smerového svetla na vozidle Tatra. Podľa

dodatočného zistenia došlo k dopravnej nehode v priamom úseku vozovky (bez prípadného zakrivenia,
ktoré by mohli znižovať rozhľadové pomery vodičovi autobusu), pričom vodič autobusu mohol mať v
čase začiatku predchádzania výhľad na vzdialenosť cca 1000 m. Uvedená vzdialenosť je dostatočná pre
začatie a tiež bezpečné dokončenie predchádzania vozidla jazdiaceho rýchlosťou cca 20 km/h (ktorou
sa pohybovalo predchádzané hasičské vozidlo Tatra). Ing. C. v danej veci vypracoval znalecký posudok

č. 2018044. Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna
technika jazdy vodiča autobusu Renault. Znalec vyhodnotil techniku jazdy vodiča vozidla Tatra ako
správnu. V dôsledku nesprávneho vyhodnotenia techniky jazdy vodiča vozidla Tatra (zo strany Ing.
C.) došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody. Na hlavnompojednávaní dňa 31.01.2022 N. C. uviedol, že v čase začiatku odbočovania vozidla Tatra sa vozidlo
Renault nachádzalo v pravom jazdnom pruhu. S uvedeným nemožno súhlasiť. N. B. v znaleckom
posudku č. 4/2022 stanovil ako príčinu dopravnej nehody len nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla

Tatra. Toto odôvodnil tým, že prispôsobenie rýchlosti jazdy vodičom autobusu Renault situácii, kedy na
vozidleTatrasvietilizvláštnevýstražnésvetlájeotázkouprávnou,pričomvšakneuviedol,žeakmalvodič
rýchlosť jazdy znížiť do 30 až 35 km/h, potom na príčine dopravnej nehody sa sekundárne podieľala aj
nesprávna technika jazdy vodiča autobusu.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 66/2023 a doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 66/2023
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo a v ňom konštatované nesprávne závery
znaleckého posudku č. 2018044 znalca Ing. J. C., súd na tento znalecký posudok neprihliadal.

Z prípadu náhrady vynaložených nákladov Dôvery zdravotnej poisťovne a.s. vyplýva, že náklady na
liečbu K. C. boli vo výške 146,04 Eur.

Z vyčíslenia vynaložených liečebných nákladov pre zdravotnú starostlivosť Union zdravotnej poisťovne,
a.s., vyplýva, že liečebné náklady na liečbu H. I. boli vo výške 113,30 Eur.

Z potvrdenia o výške vyplatených dávok Sociálnej poisťovne z 19.08.2019 vyplýva, že K. C. boli

vyplatené nemocenské dávky vo výške 20,30 Eur.

Z oznámenia o totálnej škode Allianz-Slovenskej poisťovne, a.s., vyplýva, že škoda na vozidle, e.č. G.
spoločnosti L+L autobusová doprava, s.r.o. bola likvidovaná ako totálna škoda.

Z odborného vyjadrenia opravcu -Automobilových opravovní Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
vyplýva, že náklady na opravu vozidla autobusu Renault Iliade EČV: G. by boli cca 30.000 Eur, čo je
vyššia čiastka ako obecná hodnota vozidla.

Z faktúry automobilových opravovní Ministerstva vnútra SR č. 2810 13209 z 24.09.2018 vyplýva, že za

opravu hasičského motorového vozidla e.č.: B. bola Ministerstvu vnútra SR fakturovaná suma 7.990,74
Eur.

Zo záznamu dopravnej nehody z 04.04.2018 o 22:30 vyhotoveného Okresným dopravným
inšpektorátom v Malackách a zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody z 05.04.2018 vyplýva,

že na štátnej ceste I/2 v okrese Malacky v smere Plavecký Štvrtok (km 55,3) došlo k dopravnej nehode
medzi hasičským vozidlom Tatra, e.č. B., ktoré šoféroval N. O. s autobusom Renault e.č. G., ktoré viedol
obžalovaný. Alkohol u vodičov zistený nebol.

Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplýva, že tento má evidované 3 priestupky v doprave, pričom

naposledy sa dopustil priestupku dňa 24.11.2021, keď jazdil na motorovom vozidle bez predpísaných
dokladov a za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- eur.

Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi
stranami sporné, že obžalovaný ako vodič hromadnej prepravy viedol dňa 04.04.2018 o 22.30 h autobus

zn. RENAULT ILIADE, ev. č. G., po štátnej ceste I/2 v smere Zohor – Malacky a na tejto ceste začal
obžalovaný autobusom predchádzať hasičské motorové vozidlo zn. TATRA T815, ev. č. B., ktoré, jazdilo
pomaly, nakoľko hľadal odbočku na lesnú cestu, po jej nájdení vodič tohto vozidla zahájil odbáčanie
vľavo, v dôsledku čoho došlo k zrážke autobusu s hasičským motorovým vozidlom, následkom tejto
kolízie bol autobus odhodený do priekopy vľavo v smere jazdy, pričom v čase dopravnej nehody bolo v

autobuse prepravovaných najmenej 7 osôb, z ktorých poškodený H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J., utrpel zlomeninu horného konca lakťovej kosti vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie spojené s
práceneschopnosťou v trvaní 53 dni, poškodená K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., G. XXXX/
X, utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice a povrchové poranenie hlavy, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie
spojené s práceneschopnosťou v trvaní 11 dní. Tieto skutkové okolnosti neboli ani medzi stranami

(prokurátorom a obžalovaným) sporné.

Obžalovaný poprel zavinenie na predmetnej dopravnej nehode. Sporným bolo taktiež to v akom
mieste došlo k dopravnej nehode, či mal obžalovaný dostatočné rozhľadové pomery na vykonaniepredbiehacieho manévru a aké svetelné zariadenia boli zapnuté na hasičskom vozidle, krátko pred,
resp. v čase zahájenia odbočovacieho manévru, najmä či bolo na vozidle zapnuté smerové svetlo do
ľavej strany.

V predmetnej trestnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie z ktorého vyplynula potreba upravenia
skutkovej vety žalovaného skutku.

Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 66/2023 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity

v Žiline, ktorý bol vyhotovený po obhliadke miesta dopravnej nehody vyplýva, že k dopravnej nehode
nedošlo tak, ako to bolo zadokumentované políciou a to v mieste kilometrického údaju 55,3, ale až na
nasledovnommiestevsmerejazdyvozidielpribližnevmiestekilometrickéhoúdaju54,5.Tátoskutočnosť
má vplyv na vyhodnotenie techniky jazdy vozidla autobusu a následne na technickú príčinu predmetnej
dopravnej nehody. V oblasti ktorá bola zaznamenaná políciou sa nachádza vozovka v oblúku, kde
sú v danom mieste znížené rozhľadové pomery práve týmto oblúkom. Podľa dodatočného zistenia

došlo k dopravnej nehode v priamom úseku vozovky (bez prípadného zakrivenia, ktoré by mohli
znižovať rozhľadové pomery vodičovi autobusu), pričom vodič autobusu mohol mať v čase začiatku
predchádzania výhľad na vzdialenosť cca 1000 m. Uvedená vzdialenosť je dostatočná pre začatie a tiež
bezpečné dokončenie predchádzania vozidla jazdiaceho rýchlosťou cca 20 km/h (ktorou sa pohybovalo
predchádzané hasičské vozidlo Tatra). Na rozdiel od záverov znaleckého posudku č. 2018044 znalca

Ing. J. C. a znaleckého posudku č. 66/2023 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhľadová vzdialenosť vodiča autobusu bola väčšia ako 421
metrov a predbiehací manéver by bolo z technického hľadiska možné bezpečne vykonať.

Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 66/2023 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

ďalej vyplýva, že vodič vozidla Tatra vykonával odbočenie vľavo v čase, kedy už bol predchádzaný
autobusom Renault. Vodič vozidla Tatra vykonával odbočenie vľavo rýchlosťou cca 18 km/h tak, že došlo
z technického hľadiska k ohrozeniu vodiča autobusu Renault (vo vzťahu k jeho skutočnej rýchlosti jazdy
- cca 60 km/h). V čase začiatku odbočovania vozidla Tatra sa nachádzal autobus Renault v postavení, z
ktorého mohol vodič vozidla Tatra vyhodnotiť, že je už predchádzaný a že dopravná situácia za ním nie

je spôsobilá na vykonanie odbočenia vľavo. V technike jazdy vodiča vozidla Tatra bol zistený nesprávny
prvok. Vodič vozidla Tatra odbočoval spôsobom, že z technického hľadiska ohrozil vodiča autobusu
Renault. Ide o nesprávny prvok v technike jazdy vodiča vozidla Tatra, ktorý sa podieľal na technickej
príčine dopravnej nehody.

Otázkou právnou zostávalo posúdenie, či vzhľadom na danú dopravnú situáciu mohol obžalovaný, ako
vodič autobusu Renault vykonávať v danom mieste predchádzanie vozidla Tatra a to rýchlosťou cca
60 km/h.

Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje;
pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný
bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim

schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe
vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou aby
bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť na ktorú má rozhľad.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný

dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním.
Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré
odbočuje,musídbaťnazvýšenúopatrnosťasvojoujazdounesmieohroziťvodičaodbočujúcehovozidla.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o cestnej premávke pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo

najbližšiekpravémuokrajuvozovky.Akpritommusísohľadomnarozmeryvozidlaalebonákladuvybočiť
zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním
vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy sohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú
vľavo, vyhýbajú sa vľavo.

V zmysle § 30 ods. 2 zákona o cestnej premávke vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru
jazdy včas pred začatím jazdného úkonu podľa odseku 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky,
najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy.

Podľa § 31 ods. 3 zákona o cestnej premávke ak je nevyhnutné upozorniť ostatných účastníkov cestnej

premávky na hroziace nebezpečenstvo, najmä v prípadoch, keď je potrebné náhle znížiť rýchlosť jazdy
alebo zastaviť vozidlo, vodič dáva svetelné výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie smerových
svietidiel. Funkciu výstražných smerových svietidiel možno v iných prípadoch použiť len za podmienok
podľa odseku 1.

Vzmysle§40ods.2písm.b)zákonaocestnejpremávkesúvozidláHasičskéhoazáchrannéhozborupri

plnení úloh spojených so záchranou života a zdravia osôb alebo materiálnych hodnôt vozidlá s právom
prednostnej jazdy.

V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného v čase dopravnej nehody, vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa

typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým svetlom alebo červeným svetlom,
prípadneichkombináciou(ďalejlen„zvláštnevýstražnéznamenie“),niejepovinnýdodržiavaťpovinnosti
a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem povinností podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. a)
až f). Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa zvláštne výstražné znamenia (ďalej len
„vozidlo s právom prednostnej jazdy“), je povinný dbať na potrebnú opatrnosť.

V zmysle § 40 ods. 8 zákona o cestnej premávke vodič iného vozidla je povinný vozidlu s právom
prednostnej jazdy a vozidlu, ktoré sprevádza, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné, aj
zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny vozidiel tvorenej vozidlami s právom
prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.

V zmysle § 40 ods. 10 zákona o cestnej premávke k na stojacom vozidle svieti zvláštne výstražné svetlo
modrej alebo červenej farby, prípadne ich kombinácia, musí vodič iného vozidla zvýšiť opatrnosť, znížiť
rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo.

Stanoviť aká svetelná signalizácia bola zapnutá na vozidle Hasičského a záchranného zboru v čase
dopravnej nehody, resp. pri začatí vykonávania predchádzania tohto vozidla autobusom, bolo možné iba
vyhodnotením svedeckých výpovedí, keď tieto údaje neboli technicky zachytené a zadokumentované
iným spôsobom.

Z výpovedí svedkov zhodne vyplýva a to ani nebolo sporné, že počas celého priebehu skutkového
deja bolo vozidlo Hasičského a záchranného zboru značené modrými majákmi bez zapnutej zvukovej
signalizácie.

Čo sa týka zapnutia 4 výstražných smerových svetiel, v tejto časti sa výpovede svedkov líšili. Svedok

H. I. uviedol, že videl začiatok odbočovacieho manévru, kedy hasiči mali zapnuté všetky 4 výstražné
smerové svetlá. Svedkyňa H. P. uviedla, že hasičské vozidlo išlo pomaly a malo zapnuté všetky 4
smerové svetlá. Svedkyňa D. D. uviedla, že hasičské vozidlo bolo označené blikajúcimi všetkými 4
smerovkami. Rovnako aj obžalovaný, ako vodič autobusu opísal, že v čase predbiehacieho manévra
malo hasičské vozidlo zapnuté výstražne smerové svetlá a maják bez zvukovej signalizácie.

Svedkyne K. C. a N. C. uviedli, že auto hasičov bolo značené svetelnou signalizáciou asi išlo o modré
majáky, to či bolo značené aj výstražnými smerovkami si neboli isté, resp. na detaily nehody už si
nepamätali. Svedkyňa B. B. a svedok B. A. naopak vypovedali, že hasičské vozidlo malo zapnuté 4
výstražné svetlá a keď ich išiel autobus predbiehať, hasiči výstražné svetlá vypli. Pokiaľ si aj niektorí

zo svedkov nie presne pamätali, či boli na hasičskom vozidle zasvietené 4 výstražné smerové svetlá,
túto skutočnosť možno pripísať stresujúcej situácií, skutočnosti, že ako pasažieri sa dopravnej situácií
nemuseli dopodrobna venovať ako aj odstupu času od dopravnej nehody.V tomto prípade bol relevantný najmä moment začatia predbiehacieho manévru autobusom, kedy vodič
autobusu po tom čo vozidlo Renault konštantne spomaľoval, vyhodnotil situáciu a začal vykonávať
manéver predchádzania, pričom začal zrýchľovať z 48 km/h na 62 km/h. Súd mal za to, že práve

obžalovaný ako vodič autobusu, ktorý dopravnú situáciu sledoval a vyhodnocoval opísal tento moment,
keď rovnako ako svedkovia H. I., H. P. a D. D. uviedol, že hasičské vozidlo bolo označené blikajúcimi
všetkými 4 výstražnými smerovkami. Súd preto vyhodnotil, že v čase započatia predbiehacieho manévru
a teda zrýchlenia vozidla Renault boli na hasičskom vozidle okrem modrých majákov zapnuté aj 4
výstražné smerové svetlá. Čo sa týka výpovede svedkyne B. B. a svedka B. A. súd dospel k záveru, že

títo svedkovia dopravnú situáciu nesprávne interpretovali, resp. že k vypnutiu 4 výstražných smeroviek
došlo až v neskoršom bode (po tom čo autobus Renault zvýšil rýchlosť a začal predbiehací manéver),
čo by zodpovedalo aj výpovediam svedkov J. F. a N. O., ktorí uviedli, že bezprostredne pred začatím
odbočovacieho manévra, vodič hasičského vozidla vypol výstražné smerové svetlá a zapol smerovku
doľava.

Čo sa týka zapnutia smerového osvetlenia vľavo na vozidle Hasičského a záchranného zboru v čase
dopravnej nehody, súd hodnotil výpovede svedkov, ktorých rozdelil do dvoch základných skupín.

Na prvú skupinu svedkov- vodiča a pasažiera vozidla Hasičského a záchranného zboru (J. F. a N. O.),
ktorí tvrdili, že akonáhle sa priblížili k odbočke, vodič vypol výstražné smerové svetlá, zapol smerovku

doľava a následne začal odbočovací manéver.

V druhej skupine svedkov v tomto konkrétnom prípade treba ďalej rozlišovať svedkov, ktorí jednoznačne
uviedli, že vozidlo Hasičského a záchranného zboru nemalo zapnuté smerové svetlo vľavo (B. B., B.
A.), a svedkov, ktorí uviedli, že vozidlo Hasičského a záchranného zboru malo zapnuté iba všetky 4

výstražné smerové svetlá vrátane majáku (H. I., K. C., H. P., D. D., N. C.). Rovnako aj obžalovaný
ako vodič autobusu nevidel, že by vozidlo Tatra malo zapnutú smerovku na odbočovanie a uviedol, že
hasičské vozidlo malo zapnuté 4 výstražné smerové svetlá a majáky bez zvukovej signalizácie.

Vzhľadom na skutočnosť, že všetci 7 svedkovia, ktorí boli pasažiermi autobusu idúceho za vozidlom

Hasičského a záchranného zboru, vrátane vodiča autobusu -obžalovaného nevideli, že by vozidlo
Hasičského a záchranného zboru dávalo znamenie o zmene smeru jazdy pred začatím odbočovacieho
manévru, súd mal za preukázané, že vodič hasičského vozidla nezapol riadne smerové svetlo
vľavo. Súd nemal nijaký dôvod spochybňovať výpovede týchto svedkov, ktorí vypovedali zrozumiteľne
a presvedčivo popísali priebeh skutkového deja. Ako už bolo uvedené vyššie je pochopiteľné, že nie

všetci svedkovia, vzhľadom na stresujúcu situáciu, skutočnosť, že ako pasažieri sa dopravnej situácií
nemuseli dopodrobna venovať ako aj odstup času od dopravnej nehody, nevedeli s určitosťou opísať,
ktoré svetlá boli zapnuté na hasičskom vozidle. Relevantné bolo, že ani jeden zo svedkov nevidel na
vozidle Hasičského a záchranného zboru zapnuté smerové svetlá vľavo. Pokiaľ by aj vodič hasičského
vozidla v nejakom momente zapol smerovku doľava, tak ako vypovedali svedkovia J. F. a N. O., vodič

hasičského vozidla nedal znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu, keďže ani
vodič autobusu a ani jeden z pasažierov autobusu znamenie nevideli. Vodič hasičského vozidla preto
svojím konaním porušil § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke v spojení s § 30 ods.2 zákona o cestnej
premávke.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v čase započatia predbiehacieho manévru autobusom
Renault na vozidle hasičov boli zasvietené modré majáky bez zvukovej signalizácie, 4 výstražné
smerové svetlá a naopak nebolo zasvietené smerové osvetlenie vľavo.

Hoci obžalovaný poprel zavinenie na predmetnej nehode, z vykonaného dokazovania, predovšetkým

výpovedí obžalovaného a svedkov, listinných dôkazov a znaleckého posudku č. 66/2023 a doplnenia
č. 1 znaleckého posudku č. 66/2023 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je celkom
zrejmé a ustálené mimo akúkoľvek pochybnosť, že obžalovaný ako vodič hromadnej prepravy viedol
autobus zn. RENAULT ILIADE, ktorým pri rýchlosti približne 60 km/h predchádzal vozidlo Hasičského a
záchranného zboru, ktoré sa krátko pred dopravnou nehodou a pred zmenou smeru jazdy – odbáčaním

doľava pohybovalo po pravej krajnici rýchlosťou do cca 18 km/h pričom v danom čase malo aktivované
zvláštne výstražné svetelné znamenia – svetlo modrej farby (majáky) a výstražné smerové svetlá.
V zmysle § 40 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke je hasičské vozidlo vozidlom s právom
prednostnej jazdy. Hoci zo znaleckého dokazovania vyplýva, že v technike jazdy vodiča vozidla Tatra bolzistený nesprávny prvok, keď v čase začiatku odbočovania vozidla Tatra sa nachádzal autobus Renault
v postavení, z ktorého mohol vodič vozidla Tatra vyhodnotiť, že je už predchádzaný a že dopravná
situácia za ním nie je spôsobilá na vykonanie odbočenia vľavo, pričom vodič vozidla Tatra odbočoval

spôsobom, že z technického hľadiska ohrozil vodiča autobusu, v zmysle ustanovení zákona o cestnej
premávke je vodič iného vozidla povinný vozidlu s právom prednostnej jazdy umožniť bezpečný a
plynulý prejazd a ak je to potrebné aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Obžalovaný
k priebehu dopravnej nehody uviedol, že hasičské vozidlo sa pred tým, ako ho začal predchádzať,
stiahlo na pravú krajnicu a v istom momente mal dokonca pocit, že hasičské vozidlo na krajnici zastavilo,

označené zvláštnym výstražným svetlom modrej farby. Súd konštatuje, že ak na stojacom vozidle svieti
zvláštne výstražné svetlo modrej alebo červenej farby prípadne ich kombinácia musí vodič iného vozidla
zvýšiť opatrnosť, znížiť rýchlosť jazdy prípadne zastaviť vozidlo. Ak teda mal možnosť obžalovaný vidieť
spomaľujúce až stojace vozidlo s právom prednostnej jazdy označené modrými majákmi a výstražnými
smerovými svetlami, mal zvýšiť opatrnosť a znížiť rýchlosť jazdy a aj v prípade, že by sa rozhodol
hasičské vozidlo predbiehať, rýchlosť autobusu nezvyšovať. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a jeho doplnenia zároveň vyplýva, že autobus najskôr jazdil
rýchlosťou cca 92 km/h spomalil na 48 km/h cca 13,5 sekundy pred zrážkou a následne pri predchádzaní
hasičského vodidla opätovne zrýchlil na cca 62 km/h, pričom v čase okamihu zrážky išiel rýchlosťou
tesne pod 60km/h rýchlosťou cca 59 km/h. Obžalovaný by dopravnej nehode zabránil v prípade, ak
by (v čase jeho reakcie na odbočovanie vozidla Tatra) jazdil konštantnou rýchlosťou do 30 až 35 km/

h a na vzniknutú situáciu by reagoval včas a správne (intenzívnym brzdením). Za daných okolností
mal obžalovaný vzhľadom na zapnuté zvláštne výstražné svetlá na hasičskom vozidle vykonávať
predchádzanie rýchlosťou do cca 30 až 35 km/h (z ktorej by bol schopný zastaviť do miesta zrážky),
a preto bola rýchlosť jazdy obžalovaného, ako vodiča autobusu nesprávnym prvkom v technike jeho
jazdy. Skutočnosť, že hasičské vozidlo krátko pred zrážkou predbehlo iné osobné motorové vozidlo

zelenej farby, nebolo pre posúdenie príčiny dopravnej nehody, resp. zavinenia obžalovaného relevantné,
keďže každý vodič je povinný vyhodnotiť dopravnú situáciu samostatne a dodržiavať dopravné predpisy.
Obžalovaný navyše viedol autobus s najmenej 7 cestujúcimi, čo sú ďalšie okolnosti (vlastnosti vozidla
a nákladu), ktorým je potrebné prispôsobiť rýchlosť jazdy. Nebolo teda na mieste kopírovať štýl a spôsob
jazdy osobného motorového vozidla.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný mohol na základe danej
dopravnej situácie odbočovací manéver hasičského vozidla predvídať. Hasičské vozidlo išlo dlhšiu
dobu so zapnutým zvláštnym výstražným svetelným znamením modrej farby a výstražnými smerovými
svetlami pomalou rýchlosťou (cca 18 km/h). Bolo evidentné, že na uvedenom mieste ešte neprebieha

zásah (vozidlo dlhšie nestálo a príslušníci Hasičského a záchranného zboru neboli vystúpení z vozidla)
a zo zníženej rýchlosti muselo byť evidentné, že vodič hasičského vozidla niečo hľadá. Napokon aj
cestujúca autobusu svedkyňa H. P. sa vo svojej výpovedi vyjadrila, že si s kolegyňou všimli blikajúcich
hasičov, spolu to okomentovali, že možno hľadajú odbočku alebo niečo. Povinnosťou obžalovaného
bolo umožniť hasičskému vozidlu bezpečný a plynulý prejazd, pričom pokiaľ nemal istotu aký manéver

zo strany hasičského vozidla, na ktorom svietilo zvláštne výstražné svetlo modrej farby nasleduje,
bol povinný zvýšiť opatrnosť, znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo a vyčkať aký manéver
bude nasledovať. Súd mal za to, že takéto spomalenie až zastavenie zo strany vozidla Hasičského
a záchranného zboru a stiahnutie na krajnicu (s ohľadom na rozmery vozidla a nákladu bolo dôvodné
vybočiť zo smeru svojej jazdy), bolo dôvodné predvídať ako začiatok odbočovacieho manévru, prípadne

iného manévru vozidla Tatra, pri ktorom bolo na mieste zvýšiť opatrnosť a znížiť rýchlosť vozila
idúceho za hasičským vozidlom, a to aj napriek chýbajúcemu zapnutiu smerového svetla zo strany
hasičského vozidla. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na mieste dopravnej nehody jednalo o dlhý rovný
úsek cesty, obžalovaný, ako vodič autobusu, by dokázal bezpečne predbehnúť spomaľujúce vozidlo
Hasičského a záchranného zboru aj pri nižšej rýchlosti (cca 30 km/h), pri ktorej by vedel reagovať na

manévre zo strany hasičského vozidla, keďže pri vozidle s právom prednostnej jazdy je potrebné počítať
s potrebou rýchleho zásahu a náhlymi manévrami. Navyše ak mal vodič autobusu pocit, že hasičské
vozidlo zastavilo mal si byť vedomý svojej povinnosti zvýšiť opatrnosť a prispôsobiť rýchlosť a spôsob
jazdy potenciálnym manévrom vozidla s právom prednostnej jazdy, aby mohol vozidlu takúto jazdu
umožniť. Z ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke zároveň vyplýva, že vodič nesmie pri

predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje. Vzhľadom na
uvedené súd konštatuje, že vodič autobusu mal podiel na vzniku kolíznej situácie a možnosť nehode
zabrániť. Obžalovaný svojim konaním porušil § 40 ods. 8, 10 zákona o cestnej premávke a § 15 ods.
3 zákona o cestnej premávke.Obaja aktéri nehodového deja teda mali možnosť nehode zabrániť. Obžalovaný ak by správne
vyhodnotil dopravnú situáciu, zvýšil opatrnosť a znížil rýchlosť autobusu z ktorej by bol schopný pri

začatí odbočovacieho manévra vozidla s právom prednostnej jazdy do miesta zrážky zastaviť. Vodič
hasičského vozidla, ak by včas zapol smerové osvetlenie vľavo, resp. rozpoznal, že dopravná situácia
za ním nie je spôsobilá na vykonanie odbočenia vľavo a nezačal uskutočňovať manéver odbočovania v
čase, ako to vykonal počas nehodového deja, ale až po dokončení manévru predchádzania autobusu
Renault, čím spôsobil kolíznu situáciu. Možno teda konštatovať, že nesprávna technika jazdy vodiča

hasičského vozidla bola tým prvkom nehodového deja, ktorý kolíznu situáciu vyvolal a nesprávna
technika jazdy vodiča autobusu bola tým prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil dopravnej nehode
zabrániť.

Trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto
z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo

zmiernenie. Všeobecné nebezpečenstvo spôsobí ten, kto vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo
ťažkej ujmy na zdraví tým, že spôsobí haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo sa dopustí
iného podobného nebezpečného konania. Ustanovenie § 285 Trestného zákona je odkazovacou
skutkovou podstatou, pretože odkazuje na ustanovenie § 284 Trestného zákona. Základný rozdiel
medzi týmito ustanoveniami spočíva vo forme zavinenia. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu

všeobecného ohrozenia v zmysle §285 Trestného zákona sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti. K tejto
trestnej činnosti dochádza najmä v oblasti dopravy. Zvýšiť všeobecné nebezpečenstvo znamená zväčšiť
jeho rozsah alebo jeho intenzitu. Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku, obžalovaný zvýšil všeobecné
nebezpečenstvo, a to z nedbanlivosti. V danom prípade bol naplnený tento znak skutkovej podstaty
tým, že jeho nedbanlivostným konaním boli ohrození najmenej 7 pasažieri autobusu, ktorý obžalovaný

viedol. Vydaním ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví je znakom skutkovej podstaty
prečinu podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona s odkazom na ustanovenie § 284 ods. 1 Trestného
zákona, ktoré konanie obžalovaného spadá pod pojem všeobecné nebezpečenstvo a rozumie sa
ním ohrozenie najmenej siedmich osôb. Rozsah spôsobených zranení poškodených bol jednoznačne
zistený a zdokumentovaný lekárskymi správami a vyplýva aj zo svedeckých výpovedí poškodených.

Tento prečin je trestným činom ohrozovacím, nie je potrebné, aby ujma či škoda aj nastala, postačí
vznik/existencia reálneho nebezpečenstva takej ujmy/škody z konania páchateľa. Počet ohrozených
osôb preukazuje jednak výpoveď obžalovaného, ktorý vypovedal, že v autobuse sa nachádzalo približne
14-15 osôb, pričom na základe výsluchu svedkov (H. I., K. C., H. P., D. D., N. C., B. B. a B. A.), ktorí
boli zároveň cestujúcimi autobusu možno ustáliť, že v autobuse bolo v čase dopravnej nehody najmenej

7 pasažierov. Konaním obžalovaného bola teda naplnená skutková podstata prečinu všeobecného
ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že spôsobil všeobecné nebezpečenstvo závažnejším
spôsobom konania -porušením dôležitej povinnosti. Za porušenie dôležitej povinnosti nemožno

mechanicky pokladať porušenie akéhokoľvek predpisu, vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, ale
len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť,
napríklad tým, že má za následok nebezpečenstvo pre život a zdravie ľudí. Porušením dôležitej
povinnosti pri premávke na cestách je najmä také porušenie povinností vodiča motorového vozidla,
ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a hmotnosť motorových vozidiel môže mať za následok vážnu

dopravnú nehodu a ktorá podľa všeobecnej skúsenosti takýto následok skutočne často máva. Medzi
typické príklady porušenia dôležitej povinnosti je potrebné zaradiť vedenie motorového vozidla pod
vplyvom požitého alkoholu, neprimerane rýchla jazda v zákrute, pri ktorej sa vozidlo dostalo do
protismeru, cúvanie s nákladným autom na verejnom priestranstve pri nedostatočnom zabezpečení
ďalšou osobou, nesledovanie technického stavu vozidla, najmä účinnosť bŕzd, o ktorých vodič vie, že

riadne nefungujú, porušenie predpisov o zastavení vozidla, alebo zmiernení rýchlosti jazdy za situácie
vytvorenej vojdením na cestu s prednosťou v jazde, pri vchádzaní na železničné priecestie alebo do
neprehľadnej zúženej zákruty, predchádzanie na križovatkách odporujúce predpisom a podľa situácie
aj odbočovanie odporujúce predpisom. Vždy sa pritom musí prihliadať na konkrétnu dopravnú situáciu.

Aj keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný svojim konaním porušil dôležitú povinnosť
(podľa § 40 ods. 8, 10 zákona o cestnej premávke a § 15 ods. 3 zákona o cestnej premávke), pri
spoluzavinení iného účastníka cestnej premávky je potrebné postupovať v zmysle judikatúry a vtakom prípade neuznať u obžalovaného porušenie ustanovení zákona o cestnej premávke za porušenie
dôležitej povinnosti v zmysle Trestného zákona.

R 25/1987: Skutočnosť, že poškodený značnou mierou spoluzavinil dopravnú nehodu, môže viesť k
záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre použitie vyššej trestnej sadzby, hoci obvinený
formálne porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona.

R 43/1982: Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej

premávky porušením jej pravidiel tak, že nezabránil dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo
ešte možné nehode zabrániť, možno ho uznať zodpovedným za nehodu len vtedy, ako mu za voľbu
nesprávneho riešenia situácie možno pričítať zavinenie. Hoci nehodu spoluzavinil nesprávnou reakciou
na vzniknutú situáciu, jeho konanie spravidla nemožno posudzovať ako porušenie dôležitej povinnosti.

Súd po vykonanom dokazovaní musel konštatovať, že na vzniku predmetného nehodového

deja participovali obaja účastníci dopravnej nehody svojou mierou zavinenia na porušení
dopravných predpisov. Nakoľko aj spoluvina na nehode je vina, uznal súd obžalovaného vinným z
prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 Trestného zákona, pričom vzhľadom na spoluvinu
vodiča Hasičského a záchranného zboru, nekvalifikoval konanie obžalovaného ako porušenie dôležitej
povinnosti v zmysle § 285 ods. 2 Trestného zákona. Okolnosť, že vodič Hasičského a záchranného

zboru spoluzavinil dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky neznamená sama o
sebe zánik trestnej zodpovednosti vodiča autobusu, ktorý sa podieľal na vzniku dopravnej nehody a jej
následkoch.

Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá evidovaný záznam v Registri trestov Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd preukázané, že
u obžalovaného je evidovaný 1 záznam na úseku dopravy zo dňa 24.11.2021, z dôvodu jazdy na
motorovom vozidle bez predpísaných dokladov, za čo mu bol uloženia bloková pokuta vo výške 20 Eur.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v
zmysle ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným, a ktorý určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade
je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 285 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024)

v rozpätí do jedného roka.

Pri určovaní druhu a výmery trestu za tento skutok súd prihliadol na priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti. Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§36 písm.
j/Trestného zákona). Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Vzhľadom na osobu páchateľa a na možnosti jeho nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného
trestného činu dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky
ako i individuálnej, či generálnej prevencie a tiež zložky výchovnej nie je nutné ukladať trest odňatia
slobody,atoanipodmienečneodložený.Súdpoukazujenajmänaosobupáchateľa,ktorýjebezúhonnou

doposiaľ netrestanou riadne pracujúcou osobou ako aj povahu spáchaného nedbanlivostného trestného
činu. Rozhodnutie o treste by malo byť tak zákonné ako aj spravodlivé, aby bolo pre páchateľa
jednak poučením a jednak, aby ho do budúcnosti odradilo od spáchania protiprávneho konania,
zároveň však, aby nespôsobil neprimerané zásahy do života obžalovaného a aby minimalizoval
vplyvy na jeho rodinu a blízke osoby. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa

menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi
najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel
sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Súd následne
dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného bude postačovať uloženie alternatívneho trestu, pričomnajvhodnejším alternatívnym trestom je v danom prípade trest peňažný. Výmera uloženého trestu bude
pre obžalovaného dostatočnou výstrahou, aby sa sa v budúcnosti vyvaroval spáchania protiprávneho
konania, a je rovnako dostačujúca na zabezpečenie účelu trestu.

Súd obžalovanému neukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu.
Rozhodnutie súdu o uložení trestu zákazu činnosti má fakultatívnu povahu, pričom uloženie tohto trestu
zákon neviaže na splnenie konkrétnych podmienok. Uvedené je prejavom sudcovskej individualizácie
trestu, kedy môže súd v plnej miere vyhodnotiť okolnosti spáchania trestného činu, ako aj

osobu páchateľa a rozhodnúť, či je potrebné takýto trest uložiť. Tak ako pri rozhodovaní o
vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického
úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich
vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd
prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu
súduprirozhodovaníotreste.Súdvyhodnotilokolnostispáchaniatrestnéhočinu,akoajosobupáchateľa

a dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť aj trestom zákazu činnosti, keďže
by vzhľadom na osobu obžalovaného išlo o neprimerane prísny postih. Zdôrazniť treba najmä to, že
obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nikdy teda nebol trestne stíhaný.
Obžalovaný dlhodobo pracuje ako vodič autobusu, pričom k dopravnej nehode došlo pred viac ako
6 rokmi, obžalovaný počas tejto doby aj naďalej šoféruje a za toto obdobie sa dopustil iba jedného

menej závažného priestupku v doprave, keď nemal pri sebe potrebné doklady. Tieto skutočnosti spolu
sokolnosťamiprípadu (nedbanlivostnýtrestnýčin)vovzájomnejsúvislostiodôvodňujúneuloženietrestu
zákazu činnosti. O obžalovanom nie je možné hovoriť ako o nedisciplinovanom vodičovi, keďže
tento aj po dopravnej nehode pracuje ako vodič autobusu, pričom má za posledné obdobie evidovaný iba
menej závažný priestupok v doprave. Obžalovaný sa do rozporu s právnym poriadkom dostal vôbec

po prvý krát a jednalo sa tak o ojedinelý exces, z inak riadneho vedenia života. Za daného stavu veci
aj vzhľadom na skutočnosť, že od dopravnej nehody uplynulo už viac ako 6 rokov, podľa názoru súdu
nie je namieste obžalovanému ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke v zmysle § 61 Trestného zákona, čo i len na samej dolnej hranici jedného
roka. Išlo by pre obžalovaného o trest neprimerane prísny, najmä s poukazom na jeho osobu a pomery.

Poškodení spoločnosť L+L autobusová doprava s. r. o., IČO: 44 092 458, Slovenská republika,
v zastúpení: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného
zboru v Bratislave, IČO: 00 151 866, Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, a

Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831 si v prípravnom konaní uplatnili nárok na náhradu
škody riadne a včas. Zástupca spoločnosti L+L autobusová doprava s. r. o. následne na hlavnom
pojednávaní uviedol, že si nárok na náhradu škody vo vzťahu k obžalovanému neuplatňujú, keďže im
bolaškodanahradenávrámcizmluvnéhopoistenia.Čosatýkaostatnýchpoškodených,súd konštatoval
spoluzavinenie vodiča Hasičského a záchranného zboru v Bratislave na predmetnom nehodovom deji a

dokazovanie ohľadne výšky podielu na spôsobenej škode oboch aktérov nehodového deja by presiahlo
rámec dokazovania v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené súd poškodených s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.