Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106161
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej
Slivovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B.
XXX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Nám. sv. Anny 25,
911 01 Trenčín, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
Sekcia výstavby a vyvlastňovania, so sídlom Tomášikova č. 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/ Obec Priepasné, so sídlom Priepasné 109, 906 15 Priepasné, IČO:
00 309 851, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám.

M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková
cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 a 3/ MARIGOLD, s.r.o., so sídlom Prievozská 18, 824
51 Bratislava, IČO: 45 252 408, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 843/2023-5.2,
4834/2023/Ka zo dňa 13.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania v 1/ až 3/ rade právo na náhradu trov konania

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

1) Okresný úrad Trenčín, Odbor výstavby a bytovej politiky, Oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej
aj len „prvostupňový správny orgán, okresný úrad alebo vyvlastňovací orgán“) podľa § 117a zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon) rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2023/000333-037 zo dňa
20.02.2023 v spojení s Opravou zrejmej nesprávnosti v rozhodnutí č. OU-TN-OVBP2-2023/000333-039
zo dňa 11.05.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), v konaní o návrhu na vyvlastnenie
zn. 14/2014-Prie zo dňa 06.11.2014 (doručený na okresný úrad dňa 11.11.2014) a jeho doplnenia
zn. 14/2014/2015-Prie zo dňa 13.01.2015 (doručený na okresný úrad 13.01.2015), podaným obcou
Priepastné, so sídlom Priepasné 109, 906 15 Košariská (ďalej aj len „ďalší účastník konania v rade
1 alebo navrhovateľ vyvlastnenia“), na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že

vyvlastnil vlastnícke právo k:
a) časti pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaného v registri C-KN, par. č. 15315/3
o výmere 739 m2 v rozsahu dielu č. 10 o výmere 350 m2 novovytvorenej parc. č. 15315/16 vlastníkazapísaného na liste vlastníctva pod B1 A. A., nar. XX.XX.XXXX, miesto trvalého pobytu: B. XXX, XXX
XX C. (ďalej aj len „žalobcu“), v spoluvlastníckom podiele 1/1, za náhradu 2.478,- Eur,
b) časti pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaného v registri E-KN par. č. 15312

o výmere 82 m2 z rozsahu dielu č. 6 o výmere 43 m2 novovytvorenej parc. č. 15308/14 vlastníka
zapísaného na liste vlastníctva pod B1 – žalobcu, v spoluvlastníckom podielu 1/1, za náhradu 304,44
Eur,
c) časti pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaného v registri E-KN par. č. 15311
o výmere 133 m2 v rozsahu dielu č. 5 o výmere 34 m2 novovytvorenej parcely č. 15308/13 vlastníka

zapísaného na liste vlastníctva pod B3 – žalobcu v spoluvlastníckom podiele 3/7, za náhradu 103,17 Eur,
d) časti pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaného v registri E-KN parc. č. 5310
o výmere 201 m2 v rozsahu dielu č. 4 o výmere 66 m2 novovytvorenej parc. č. 5308/12 vlastníka
zapísaného na liste vlastníctva pod B1 – žalobcu v spoluvlastníckom podiele 3/7, za náhradu 200,26 Eur,
e) časti pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaného v registri E-KN parc. č. 15311
o výmere 133 m2 v rozsahu dielu č. 5 o výmere 34 m2 novovytvorenej parc. č. 15308/13 vlastníka

zapísaného na liste vlastníctva pod B2 – MARIGOLD, s.r.o., so sídlom Prievozská 18, 824 51 Bratislava,
v spoluvlastníckom podiele 4/7, za náhradu 137,55 Eur,
f) v časti pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaného v registri E-KN pod parc. č.
15310 o výmere 201 m2 v rozsahu dielu č. 4 o výmere 66 m2 novovytvorenej parcely č. 15308/12,
vlastníka zapísaného na liste vlastníctva pod B2 – MARIGOLD, s.r.o., so sídlom Prievozská 18, 824 51

Bratislava, v spoluvlastníckom podiele 8/14, za náhradu 267,02 Eur (ďalej aj len „Pozemky“),
na ťarchu žalobcu v prospech navrhovateľa vyvlastnenia, vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm.
f) Stavebného zákona v spojení s § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Cestný zákon“), pre majetkovoprávne usporiadanie
pozemkov pod stavbou „Miestna komunikácia III. triedy – prístupová cesta do bývalého dvora RD

Priepastné“, katastrálne územie B..
Náhrada za odňatie vlastníckeho práva bola určená podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona na podklade
znaleckého posudku č. 98/2019 zo dňa 30.06.2019, ktorý vypracovala D. E. F., B. XX, XXX XX A., znalec
z odboru: stavebníctvo, odvetvia: odhad hodnoty nehnuteľností, Pozemné stavby, ev. číslo: 911428,
ktorým bola stanovená všeobecná hodnota novovytvorených pozemkov vo výške 7,08 Eur/m2.

2) Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ vyvlastnenia zdôvodnil svoj
návrh na vyvlastnenie pozemkov, nachádzajúcich sa pod miestnou komunikáciou, ktorá spája areál
bývalého Roľníckeho družstva Priepasné so štátnou cestou č. III/49932 z titulu verejného záujmu
nasledovne:

1. Predmetná miestna komunikácia je predovšetkým využívaná ako prístupová komunikácia:
- Pre občanov do „Zberného dvora odpadov“ Obce Priepasné, ktorý sa nachádza v bývalom areáli
družstva.
- Pre prístup športovcov a návštevníkov športových podujatí na futbalovom ihrisku, k jeho sociálnemu
zariadeniu (šatne športovcov a turistickej ubytovni Obce Priepasné).

- Ďalej je využívaná ako priama prístupová komunikácia v prípade potreby pre vozidlá rýchlej zdravotnej
pomoci a požiarnej ochrany pre zamestnancov a organizácie pôsobiace v objektoch bývalého RD
Priepasné.
- Miestna komunikácia je tiež využívaná ako priama prístupová cesta k potrebám spoločnosti Drevorez
Priepasné s.r.o. a MARIGOLD, s.r.o., pôsobiacich v bývalom areáli RD Priepasné.

- Mostný objekt i miestna komunikácia podľa znaleckého posudku č. 62/2010 vyhotoveného súdnym
znalcom D. B. G. spĺňajú podmienky kladené na predmetné stavby v zmysle § 43 Stavebného zákona.
2. V rámci konkurzného konania RD Priepasné bola táto komunikácia Obcou Priepasné odkúpená
v hodnote 193.000,- Sk. Pozemky pod komunikáciou v čase jej odkúpenia neboli majetkovo – právne
vysporiadané.

3. Novovzniknuté parcely reg. „C“ č. 15315/16 o výmere 350 m2, č. 15308/14 o výmere 43 m2, č.
15308/12 o výmere 66 m2, č. 15308/13 o výmere 34 m2, všetky katastrálne územie B. tvoria súčasť
pozemkov pod miestnou komunikáciou, ktorá spája areál bývalého Roľníckeho družstva Priepastné so
štátnou cestou č. III/49932. Táto komunikácia bola do súčasného stavu vybudovaná v rokoch 1971-1972
Roľníckym družstvom Priepasné ako priama vstupná komunikácia do areálu poľnohospodárskeho

podniku – Roľníckeho družstva Priepasné.
4. Novovytvorené parcely boli oddelené z pôvodných vyššie uvedených parciel.3) Prvostupňový správny orgán v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej
len „Správny poriadok“) a § 113 ods. 1 Stavebného zákona oznámil účastníkom konania listom zo dňa
21.01.2015 začatie konania a nariadil ústne pojednávanie na deň 23.02.2015, ktorý oznámil všetkým

účastníkom konania písomne najmenej 15 dní vopred. Účastníci konania boli v oznámení upozornení, že
námietky proti vyvlastneniu musia uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní a že na námietky uplatnené
neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť
v územnom konaní sa neprihliada.

4) Dňa 11.02.2015 podal žalobca návrh na prerušenie vyvlastňovacieho konania podľa § 137 ods. 2
Stavebného zákona, ktorý odôvodnil podaním návrhu na začatie konania o určenia vlastníckeho práva
vedeného na Okresnom súde Nové Mesto Nad Váhom pod sp. zn. 3C/20/2015. Konštatoval, že súdne
konanie rieši otázku podstatnú pre vyvlastňovacie konanie, a to právny vzťah k samotnej spevnenej
betónovej ploche, pričom uviedol, že sa ako vlastník a podielový spoluvlastník vyvlastnením dotknutých
pozemkov domáha určenia jeho vlastníckeho práva k spevnenej betónovej ploche ako súčasti týchto

vyvlastňovaných pozemkov, eventuálne prikázania tejto spevnenej plochy v prípade jej posúdenia ako
samostatnej veci do jeho vlastníctva. Ďalej uviedol, že táto skutočnosť s poukazom na § 137 ods. 2
Stavebného zákona vytvára prekážku pre pokračovanie vo vyvlastňovaco konaní a zakladá dôvod na
prerušenie vyvlastňovacieho konania až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 3C/20/2015.

5) Ústne pojednávanie sa v stanovenom dni uskutočnilo, a to aj za účasti vlastníkov vyvlastňovaných
pozemkov (žalobcu a zástupcu ďalšieho účastníka konania v rade 3/). Žalobca na ústnom pojednávaní
prítomné osoby informoval aj o ďalšom prebiehajúcom súdnom konaní k pozemkom, ktoré sú
predmetom vyvlastnenia vedeného pod sp. zn. 7C/282/2013. V kontexte uvedeného tvrdenia žalobcu,

prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil v lehote 15 dní predložiť žalobu, predmetom ktorej je
vlastníctvo vyvlastňovaných pozemkov, s doložkou doručenia súdu. Nakoľko k dohode na uvedenom
pojednávaní nedošlo, navrhovateľ vyvlastnenia trval na vyvlastnení podľa pôvodného návrhu z dôvodu
verejného záujmu vysporiadania týchto pozemkov. Žalobca uviedol, že pozemky by nemali byť
vyvlastňované z dôvodu verejného záujmu, nakoľko do areálu bývalého družstva sú ešte dva jestvujúce

vstupy. Zástupca ďalšieho účastníka konania v rade 3/ súhlasil so zmenou vlastníckeho práva
k pozemkom vyvlastnením.

6) Žalobca následne listom zo dňa 24.02.2015 prvostupňovému správnemu orgánu predvolaním na
pojednávanie a listom s výzvou Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.8.2013 preukázal,

že sa na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 7C/282/2013 vedie konanie o nahradenie
vyhlásenia vôle k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 21.6.2013.

7) Navrhovateľ vyvlastnenia sa listom zo dňa 26.2.2015 vyjadril k návrhu žalobcu na prerušenie
vyvlastňovacieho konania, pričom trval na svojom návrhu vyvlastnenia vyššie uvedených pozemkov.

Zdôraznil, že je vlastníkom cesty, ktorú spolu s betónovým mostom nadobudol na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 24.10.2002 od predávajúceho, správcu konkurznej podstaty už zaniknutého Roľníckeho družstva
Priepasné. Uviedol, že sa snažil vysporiadať pozemky pod cestou a za tým účelom zakúpil jeden
pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. XXX parc. č. 15313, ktorého časť sa nachádza pod cestou.
Poukázal na to, že je nielen vlastníkom miestnej komunikácie, ale aj časti pozemku pod ňou. Je pravdou,

že sa žalobca na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/64/2008
pokúsil napadnúť platnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol vlastnícke právo k ceste, ale neuspel, keďže
súd právoplatným rozsudkom žalobu zamietol. Žalobca dňa 12.02.2015 podal novú žalobu na určenie
vlastníckeho práva k ceste, alternatívne návrh na prikázanie veci do vlastníctva žalobcu za náhradu,
ktorékonaniejevedenénaOkresnomsúdeNovéMestonadVáhompodsp.zn.3C/20/2015,avšakažpo

začatí vyvlastňovacieho konania. Z alternatívneho návrhu je zrejmé, že žalobca si je vedomý, že nemá
k ceste žiadne právo a čiastočne leží na cudzom pozemku. Podľa navrhovateľa vyvlastnenia je celý
návrh žalobcu účelový s cieľom znemožniť vyvlastnenie pozemkov pod cestou. Podanie tohto návrhu
na súd nie je prekážkou vyvlastňovacieho konania, keďže súd môže konanie prerušiť do skončenia
vyvlastňovacieho konania. Pokiaľ ide o žalobu vo veci sp. zn. 70C/282/2013 konštatoval, že ako

spoluvlastník časti pozemkov pod cestou je v katastri nehnuteľností zapísaná spoločnosť MARIGOLD,
s.r.o.. Vyvlastnenie iba časti pozemkov pod cestou nie je prekážkou pokračovania súdneho sporu o
zostatku dotknutých pozemkov v prípade, ak by vyvlastňovacie konanie bolo úspešné. Navrhovateľ
vyvlastnenia ďalej konštatoval, že výstavba komunikácie, ako i administratívnej budovy, ktorá je vovlastníctve žalobcu boli realizované v 70- tých rokoch minulého storočia. Miestna komunikácia od
začiatku slúžila pre potreby občanov obce a je spôsobilá plniť tento účel i pre budúcnosť. Je prístupovou
cestou k futbalovému ihrisku, k budove telovýchovnej jednoty s ubytovacími kapacitami, ktoré sú

prevažne využívané pre deti a mládež na športovú a záujmovú činnosť a aj pre cirkevné účely
so zameraním na výchovu detí a mládeže, ďalej k podnikateľským objektom miestnych obyvateľov
a podnikateľov, zbernému dvoru, na ochranu obyvateľstva pred povodňami a v neposlednom rade
aj k objektu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Nezastupiteľnú funkciu plní ako prístupová cesta pre
vozidlá rýchlej zdravotnej pomoci, sanitky a požiarne vozidlá, v konečnom dôsledku pre ochranu

života a zdravia ľudí a ochrany majetku. Hodnota cestného telesa s mostom prevyšujú hodnotu
pozemkov pod cestou. V prípade zamedzenia prechodu ?o pozemkoch spoločnosti MARIGOLD, s.r.o.,
by bol znemožnený prístup k zbernému dvoru a prevádzke spoločnosti Drevorez Priepasné, spol.
s r.o., a iným podnikateľským subjektom, ktoré zamestnávajú občanov obce Priepasné. Predmetná
miestna komunikácia najkratšie spája objekty verejného záujmu obce Priepasné so štátnou cestou
111/49932. Predmetná miestna komunikácia pokračuje po pozemkoch spoločnosti MARIGOLD, s.r.o., a

to pozemkov parc. č. 15276, 15277, 15278, 15279 a 15280 v k.ú. B.. K uvedeným pozemkom v rozsahu
časti pod cestou zriadila vyššie uvedená spoločnosť v prospech obce Priepasné vecné bremeno,
spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu v rozsahu podľa geometrického plánu, overeným pod
č. j. 202/12. Vyvlastnenie pozemkov v časti pod cestou, ktoré sú predmetom vyvlastňovacieho konania,
umožní i do budúcnosti používať celú cestu vo verenom záujme. Navrhovateľ vyvlastnenia mal za to,

že existujú vážne dôvody pre pokračovanie vo vyvlastňovacom konaní, aby miestna komunikácia mohla
slúžiť obci a jej občanom a celej verejnosti. Žalobca nemá k ceste žiaden vlastníčky vzťah a nie je dôvod,
aby na úkor verejného záujmu boli uprednostňované neopodstatnené záujmy jednotlivca.

8) Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 04.03.2015 oznámil ďalšiemu účastníkovi konania v rade

2/ začatie konania o vyvlastnení pozemkov v k. ú. B. za účelom majetkoprávneho vysporiadania
pozemkov pod miestnou komunikáciou, keďže podľa § 113a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona
ak je vyvlastňovaný pozemok predmetom súdneho konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú
účastníci súdneho konania a Slovenský pozemkový fond, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia
vo väzbe na § 111 ods. 4 Stavebného zákona, ktorý rieši poskytovanie náhrady za vyvlastnenie, ktorú

nemožno vyplatiť preto, lebo odo dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne
skončené súdne konanie.

9) Žalobca listom zo dňa 02.04.2015 poslal vyjadrenie k stanovisku navrhovateľa vyvlastnenia k
prerušeniu vyvlastňovacieho konania. Trval na podanom návrhu na prerušenia vyvlastňovacieho

konania, majúc za to, že je opodstatnený z dôvodu dvoch prebiehajúcich súdnych konaní na Okresnom
súde Nové Mesto nad Váhom, v ktorých sa riešia otázky súvisiace s predmetom vyvlastňovacieho
konania. Zdôraznil, že v súdnom konaní sp. zn. 7C/282/2013 je predmetom konania uplatnenie jeho
nároku na určenie vlastníckeho práva z porušenia jeho predkupného práva pri predaji spoluvlastníckych
podielov v pozemkoch, ktoré sú predmetom navrhovaného vyvlastnenia a od výsledkov tohto konania

bude tak závisieť okruh vlastníkov pozemkov, ktorých sa vyvlastňovacie konanie týka. V súdnom konaní
sp. zn. 3C/20/2015 si žalobca uplatňuje nárok na určenie vlastníckeho práva k betónovej ceste s
asfaltovým povrchom, jej častiach umiestnených na pozemkoch v jeho vlastníctve a spoluvlastníctve
z dôvodu, že ide o súčasti týchto pozemkov, alebo o prikázanie častí tejto cesty do jeho vlastníctva
ako vlastníka a spoluvlastníka pozemkov za náhradu. Teda v tomto konaní sa rieši právny vzťah k

betónovej ceste zriadenej na pozemkoch v jeho vlastníctve, ktorá cesta má byť dôvodom požadovaného
vyvlastnenia pozemkov, teda rieši sa právny vzťah k tomu, čo má byť dôvodom vyvlastnenia. Z vyššie
uvedených skutočnosti je podľa žalobcu zrejmé, že sú dané dva samostatné dôvody na prerušenia
vyvlastňovacieho konania podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona a na tejto skutočností nemôžu nič
meniť ani účelové tvrdenia navrhovateľa vyvlastnenia.

10) Navrhovateľ vyvlastnenia listom zo dňa 14.04.2015 doplnil zdôvodnenie účelu vyvlastnenia tým,
že jedným z objektov verejného záujmu obce Priepasné, ktorý najkratšie spája miestnu komunikáciu
so štátnou cestou III/499032 je budova, ktorej spodnú časť využíva Telovýchovná jednota (TJ Slovan
Priepasné), a ktorá je skolaudovaná ako „Sociálne zariadenie na miestnom ihrisku – Priepasné“ –

súpisné číslo 260. Horná časť budovy je využívaná pre ubytovanie pri edukačných aktivitách známych
aj ako Letný hudobný tábor a Muziganské Priepasné, kde lektori bezplatne vyučujú tradičný folklórny
hudobný štýl typický obci Priepasné. Prístrešok, ktorý je napojený na túto budovu, vnútorné prízemné
priestory v nepriaznivom počasí a jej toalety využíva v letných mesiacoch aj ECAV („evanjelická cirkev“)Košariská-Priepasné ako denný vzdelávací tábor pre deti. Pri akýchkoľvek udalostiach, akými sú aj
pravidelné futbalové zápasy, tábory pre deti, alebo pre muzikantov, či pri tradičnom lampiónovom
sprievode parkujú autá na ceste 3 triedy číslo III/499032, čiastočne na chodníku alebo dokonca na

trávnatej ploche zo strany pri futbalovej bránke. Pri futbalových zápasoch je natoľko zúžená štátna
cesta III/499032 zaparkovanými autami, že obmedzujú premávku, parkujú na autobusovej zastávke a
zvyšujú riziko nebezpečia, zvlášť ak vybehne spomedzi áut dieťa. Plynulosťou premávky sa eliminuje
obmedzenie dopravy a vytvorí sa možnosť pre parkovanie áut na parcele 15251/59 pred zberným
dvorom, po predmetnej miestnej komunikácii, ktorá pokračuje po pozemkoch vo vlastníctve spoločnosti

MARIGOLD s. r. o., a pozemku p. č. 15276, p. č. 15277, p. č. 15278, p. č. 15279 a p. č. 15280 v
k.ú. B., ku ktorým v rozsahu časti pozemkov pod cestou spoločnosť MARIGOLD s. r. o. zriadila v
prospech obce Priepasné vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu v rozsahu
podľa geometrického plánu, overeným pod č. j. 202/12. Zároveň časť budovy, vedená ako zberný dvor
je stavba vedená ako dielňa 15251/62 (stavba dielne stoji na p. č. 15251/3, p. č. 15251/62). V nej sa
preskladňujú posypové materiály na zimnú údržbu ciest (solenie). Toto miesto je aj nakladacím miestom

pre dopĺňanie posypového materiálu pri zimnej údržbe. V areáli sa v pravej časti za potokom nachádza
elektromerná skriňa prislúchajúca k budove so súp. č. 260, k ďalším odberným miestam a pre ďalšie
objekty bývalého družstva, pričom ide aj o odberné miesto žalobcu, ktoré prislúcha k objektu, ktorý
vlastni. Okresný úrad Myjava, Odbor životného prostredia pri povodňovej obhliadke tiež zaviazal obec
preskúmať legálnosť oplotenia popri predmetnej ceste, nakoľko je cesta prístupom pre mechanizáciu

na udržiavanie toku v správe Slovenský vodohospodársky podnik o.z. Bratisłava, Správa povodia
Moravy, Pri Maline 1, 901 01 Malacky. Naprieč cestou (v smere toku potoka) vedú telekomunikačné
siete, ktoré tiež vyžadujú prístupnosť v prípade opravy. Zároveň navrhovateľ vyvlastnenia uviedol, že je
vypracovaná architektonicko-urbanistická štúdia, ktorá uvažuje s novými prvkami (kultúrno-spoločenská
zóna), nakoľko už celá zóna ihrísk je v okolí predmetnej cesty miestnej komunikácie a preto je dôležitá

bezpečnosť, možnosť prístupu a vytvorenia blízkych parkovacích miest.

11) Žalobca listom zo dňa 12.05.2015 k tvrdeniu navrhovateľa vyvlastnenia o využití priestoru pri
ihrisku na parkovanie áut poukázal na potrebu vziať do úvahy, že práve hranica pozemkov pri ihrisku s
pozemkami žalobcu je doposiaľ nevyriešená a je predmetom súdneho konania, vedeného na Okresnom

súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4C/235/2008, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené, v
rámci ktorého prebieha znalecké dokazovanie, týkajúce sa priebehu hranice pozemkov. Možne využitie
pozemku na parkovanie áut považoval navrhovateľ z uvedeného dôvodu za predčasné. K prístupu do
areálu bývalého PD Priepasné a do Zberného dvora konštatoval, že je riadne zabezpečený a tak ako
tento prístup využívajú firmy vykonávajúce činnosť v tomto areáli, môžu ho využívať aj ďalšie osoby.

Zabezpečený prístup do areálu považoval za nesplnenú základnú podmienku vyvlastnenia pozemku. K
odbernémumiestunapojenianaelektromernúskriňu,nachádzajúcusavareálizapotokomprislúchajúcu
k budove súp. č. 260 žalobca konštatoval, že je zabezpečené vecným bremenom v súlade so zákonom
a nemôže byt dôvodom vyvlastnenia pozemku. K telekomunikačným sieťam, ich prípadnej údržbe,
oprave a s tým súvisiacej povinnosti vlastníka pozemku strpieť výkon týchto činností vyplývajúcich zo

zákona uviedol, že to nemôže byť dôvodom na vyvlastnenie pozemku. Na podklade týchto skutočnosti
ako aj skutočností, ktoré oznámil v predošlých podaniach doručených správnemu orgánu, žalobca
i naďalej žiadal vyvlastňovacie konanie prerušiť do právoplatného skončenia súdnych konaní vedených
na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 7C/282/2013 a 3C/20/2015, a vzhľadom na
doplnenie podkladov súvisiacich aj s možným využitím pozemku pri ihrisku, aj do skončenia konania

vedeného na danom súde pod sp. zn. 4C/235/2008 (pozemok parc. č. 15308/2). V ďalšom texte svojho
listu konštatoval, že podaním žaloby sp. zn. 3C/20/2015 sa ako vlastník pozemku parc. č. 15315/3 v
podiele 1/1, pozemku parc. č. 15310, parc. č. 15311 ako spoluvlastník a parc. č. 15312 ako vlastník
pozemkuv1/1vedenéhonaOkresnomúrade,odborkatastrapreobecPriepasnévk.ú.B.akozastavané
plochy a nádvoria, proti žalovanému Obec Priepasné dovoláva určenia vlastníckeho práva k spevnenej

ploche. Vlastnícke právo obec Priepasné nikdy nepreukázala listom vlastníctva. Doložila len kúpnu
zmluvu zo dňa 24.10.2012, ktorá vznik vlastníckeho práva nepreukazuje, pretože v článku 6.2 tejto
zmluvy, vlastníctvo ku kupovanej nehnuteľnosti prechádza na kupujúceho vkladom vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti v Myjave a týmto dňom prechádzajú na neho aj všetky práva a povinnosti
spojené s kupovanou nehnuteľnosťou. Teda tvrdenie o vlastníckom práve k nehnuteľnosti bez listu

vlastníctva a preukazovanie sa len nejakým pasportom miestnych komunikácií je nedostačujúce. Ďalej
konštatoval, že v kúpnej zmluve v bode 2.2 sa uvádza, že predávajúci tu potvrdzuje pôvodné vlastníctvo
na základe osvedčenia Obecného úradu v Priepasnom, ktoré je prílohou tejto zmluvy. Ak bol pôvodný
vlastník zastavanej plochy RD Priepasné, nemohlo sa podľa presvedčenia žalobcu v žiadnom prípadejednať o miestnu komunikáciu, keďže podľa zákona č. 135/1961 Zb. § 3d sú miestne komunikácie
vo vlastníctve obcí. Teda Obec Priepastné nemohla kupovať od RD Priepasné miestnu komunikáciu.
Tvrdenie navrhovateľa vyvlastnenia, že prístup do bývalého areálu RD, kde sídli obecná firma Drevorez

Priepasné, s.r.o. od roku 1996 a tiež obcou zriadený Zberný dvor, nie je možný okrem navrhovanej
alternatívy s vyvlastnením pozemkov považoval žalobca za zavádzajúce a nepravdivé, pretože do tohto
areálu je od vzniku RD Priepasné používaná cesta po parc. č. 15337/1. Táto cesta bola vo vlastníctve
obce. To, že vstup do areálu je zabezpečený nasvedčuje aj vydanie stavebného povolenia Obcou
Priepasné pod č. j. 10, R2004-Prie zo dňa 19.10.2004 pre firmu Alnea, s.r.o., sídliacu v areáli. Na túto

cestu do areálu RD Priepasné je totiž vecné bremeno na LV XXXX. Do tohto areálu je aj druhá cesta,
ktorá tiež bola vo vlastníctve obce Priepasné, avšak 02.11.2009 ju obec odpredala firme Alnea, s.r.o.,
sídliacu v areáli, hraničiacu s obecnou firmou Drevorez, s.r.o., ktorej vklad bol povolený 03.11.2004 pod
č. 0V984/09. To, že prístup do bývalého areálu RD Priepasné je zabezpečený potvrdzuje aj skutočnosť,
že 27.07.2002 rozhodnutím stavebného úradu Obce Košariská bola povolená zmena užívania stavby
– „Dielňa, zastavané plochy a nádvoria“ na „Zberný dvor“. Tvrdenie, že obec potrebuje inú prístupovú

cestu k zbernému dvoru je podľa presvedčenia žalobcu účelové. Prístupové cesty boli vo vlastníctve
obce Priepasné a pri predaji obecného majetku ciest bol uznesením č. 31/2009 schválený predaj za
podmienky, že obci Priepasné bude umožnený prejazd po príslušných pozemkoch až k firme Drevorez
Priepasné, s.r.o. K vypracovaniu architektonicko-urbanistickej štúdie, ktorá uvažuje s novými prvkami
(kultúrno-spoločenská zóna) žalobca uviedol, že nakoľko už celá zóna ihrísk je v okolí predmetnej cesty

miestnej komunikácie je i toto tvrdenie navrhovateľa vyvlastnenia účelové, pretože obidve ihriská tj.
multifunkčné a futbalové majú prístup zo štátnej cesty III/499032 a nie zo spevnenej plochy jeho dvora,
obcou Priepasné nazvaného miestna komunikácia. Detské ihrisko sa nachádza za štátnou cestou, ktoré
nemá nič spoločné s navrhovanými pozemkami na vyvlastnenie.

12) Žalobca listom zo dňa 21.5.2015 konštatoval, že na pozemku parc. č. 15315/3 sa nachádza
spevnená plocha (obcou Priepasné nazývaná ako miestna komunikácia), ktorá sa skladá z uložených
panelov na tomto pozemku až po nehnuteľnosť na parc. č. 15308/3, teda bývalá administratívna
budova RD Priepasné. Keďže tieto betónové panely boli zaliate v roku 1988 asfaltovým kobercom,
celá táto panelová plocha zaliatím asfaltu jednak medzi panelmi a jednak medzi samotnou budovou

parc. č. 15308/3, bola priamo opretá o nehnuteľnosť parc. č. 15308/3. Prechodom poľnohospodárskej
techniky po tejto spevnenej ploche sa vibrácie prenášali aj na samotnú budovu, čo spôsobovalo
narušovanie statiky tejto nehnuteľnosti. Na rekonštrukciu tejto budovy bolo riadne schválené stavebne
povolenie na dve bytové jednotky. Ďalej uviedol, že obec Priepasné vyvlastnením pozemkov chce
zriadiť miestnu komunikáciu, takže prejazdom vozidiel alebo iných strojov by znovu začali tieto vibrácie

pôsobiť na statiku zrekonštruovanej budovy, čim by vzniklo poškodzovanie samotnej zrekonštruovanej
nehnuteľnosti, a v neposlednom rade by došlo k ohrozovaniu a bezpečnosti zdravia, napr. vibráciami,
hlukom, prachom a pod., pri užívaní spomenutých bytov. Záverom konštatoval, že z uvedeného tiež
vyplýva, že vyvlastnením pozemkov a následná realizácia miestnej komunikácie by nebola v súlade so
Stavebným zákonom.

13) Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 26.05.2015 nariadil vo veci doplňujúce ústne
pojednávanie na deň 24.06.2019. Navrhovateľ v priebehu ústneho pojednávania trval na vyvlastnení
vo verejnom zaujme podľa pôvodného návrhu. Zdôraznil, že pozemok pod miestnou komunikáciou
je z časti vo vlastníctve obce. Navrhovateľ vyvlastnenia k prebiehajúcemu súdnemu sporu sp. zn.

3C/20/2015 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom poukázal na rozhodnutie toho istého súdu č.
k. 5C/64/2008-243 zo dňa 12.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2014. Žalobca navrhol
celé vyvlastňovacie konanie zrušiť. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa vyvlastnenia, že sa jedná o
miestnu komunikáciu. Zaradenie tejto spevnenej plochy do pasportu miestnych komunikácii nemohlo
podľa jeho názoru prebehnúť, lebo obec v tom čase nemala oprávnenie preklasifikovať túto spevnenú

plochu, ktorá slúžila na účel prístupu k administratívnej budove a šatniam jednak zo štátnej cesty a do
areálu družstva. Na samotnú miestnu komunikáciu nebolo vydané stavebné povolenie. Poukázal na to,
že podľa Cestného zákona nie je možné vyvlastnenie z dôvodu, že podľa § 24e je možné vyvlastniť
pozemky pod miestnou komunikáciou len v užívaní a užívanie tejto miestnej komunikácie bolo dohodou
o mimosúdnom vyrovnaní ukončené ku koncu roku 2003. Do spisu doložil doklady o mimosúdnom

vysporiadaní zo dňa 04.02.2003. Priloženým stavebným povolením vydaným Obcou Priepasné pre
firmu ALNEA, s.r.o. preukazoval, že už po zaniknutí prechodu podľa mimosúdnej dohody do areálu RD
musel existovať aj iný prístup, keďže bolo vydané toto stavebné povolenie. Ďalej poukázal na znaleckýposudokč.62/2010znalcaB.G.,ktorývzáverekonštatoval,žesajednáoúčelovúkomunikáciu.Žalobca
nesúhlasil s tvrdením starostu o užívaní spevnenej plochy občanmi obce.

14) Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 29.06.2015 podľa § 29 ods. 1 a § 40 Správneho poriadku
vyvlastňovacie konanie prerušil do predloženia právoplatného rozhodnutia o skončení súdneho konania
vedenéhonaOkresnomsudeNovéMestonadVáhompodsp.zn.3C/20/2015voveciurčeniavlastníctva
miestnej komunikácie-betónovej cesty s asfaltovým povrchom, eventuálne jej prikázania do vlastníctva
za náhradu žalobcovi. Navrhovateľ vyvlastnenia ako úspešná strana sporu listom zo dňa 06.08.2018

predložil vyvlastňovaciemu orgánu právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č. k. 3C/20/2015-310 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co 262/2017-349.

15) Ďalší účastník konania v rade 3/ v súlade so zápisnicou o priebehu ústneho pojednávania vo veci
vyvlastnenia konaného dňa 23.02.2015 listom zo dňa 24.05.2019 predložil kópiu rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7C/282/2013-155. Z obsahu predloženého rozhodnutia vyvlastňovací

orgán zistil, že rozsudok nebol napadnutý opravnými prostriedkami. Súd žalobu o nahradenie vyhlásenia
vôle k uzavretiu kúpnej zmluvy v celom rozsahu zamietol. Súd uplatnený nárok žalobcu považoval za
premlčaný z dôvodu márneho uplynutia 3-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka.

16) Vyvlastňovací organ listom zo dňa 17.07.2020 z dôvodu predložených nových podkladov nariadil
doplňujúce ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.10.2020 v budove Obecného úradu
Priepasné. Tohto pojednávania sa tak žalobca, ako ani ďalší účastník konania v rade 3/ nezúčastnili.
Z dôvodu neúčasti účastníkov konania na doplňujúcom ústnom pojednávaní, konanom dňa 09.10.2020
vyvlastňovací orgán listom zo dňa 20.10.2020 oznámil účastníkom konania doplnenie podkladov

rozhodnutiasmožnosťouoboznámeniaavyjadreniasaknim,pripadnenavrhnutiaichdoplneniavlehote
5 dni od doručenia tohto oznámenia. V prílohe listu bola kópia znaleckého posudku č. 98/2019 znalca
D. E. F., B. XX. XXXXX A..

17) Žalobca po stanovenej lehote listom evidovanom na vyvlastňovacom orgáne dňa 04.11.2020 poslal

vyjadrenie a návrh na prerušenie konania.

18) Pretože návrh o určenie vlastníckeho práva, eventuálne o prikázanie veci do vlastníctva k betónovej
ceste s asfaltovým povrchom vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
3C/20/2015 a návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2002 bol rozhodnutiami súdov

zamietnutý, a obidva návrhy vlastnícky súviseli s vlastníctvom k betónovej ceste s asfaltovým povrchom,
prvostupňový správny orgán usúdil, že kúpna zmluva zo dňa 24.10.2002 je platná, a o vlastníctve
betónovej cesty s asfaltovým povrchom už bolo súdmi rozhodnuté. Správny orgán týmto úsudkom
vyriešil predbežnú otázku vlastníctva betónovej cesty s asfaltovým povrchom.

19) Súdne konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Novom Meste na Váhom pod sp. zn.
7C/282/2013 a pod sp. zn. 3C/20/2015, odôvodňujúce v námietkach žalobcu prerušenie konania o
vyvlastnení posúdil správny organ vzhľadom na prijaté rozhodnutia ako neopodstatnené, nemajúce
dôvod na prerušenie konania o vyvlastnení pozemkov podľa návrhu na ich vyvlastnenie.

20) Prvostupňový správny orgán na základe úplného návrhu a výsledkov konania skúmal, či boli splnené
základné predpoklady na vyvlastnenie a to, či bol splnený účel a podmienky, za ktorých možno podľa
Stavebného zákona vyvlastniť. Konštatoval, že vyvlastnenie je zásahom do vlastníckych práv fyzických
osôb a právnických osôb, ktorý je prípustný vo verejnom záujme podľa ustanovenia článku 20 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s ustanovením článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a

slobôd a s ustanovením § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyvlastnenie musí byt vo verejnom
záujme, na základe zákona, za náhradu a ak účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak. Predpisom,
prostredníctvom ktorého možno vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky, stavby a práva k nim potrebné
na uskutočnenie stavieb alebo opatrení je Stavebný zákon.

21) Prvostupňový správny orgán mal za to, že návrh podaný navrhovateľom vyvlastnenia spĺňal
účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona tým, že účelom vyvlastnenia je
majetkoprávne vysporiadanie v zmysle § 24e Cestného zákona. Konkrétnym účelom je vysporiadanie
pozemkov pod miestnou komunikáciou III. triedy-prístupová cesta do bývalého dvora RD Priepasné naúzemí obce Priepasné. Verejný záujem na vyvlastnení bol podľa názoru prvostupňového správneho
orgánu preukázaný vo vyvlastňovacom konaní.

22) Vyvlastňovací orgán k návrhu na zrušenie vyvlastňovacieho konania žalobcu uviedol, že predložený
zápis do pasportu MK bol vydaný dňa 25.10.2002. Podľa Cestného zákona v znení od 01.01.2002 do
31.12.2002, správu pozemných komunikácií podľa § 3d ods. 4 písm. b) Cestného zákona vykonávajú,
ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie
vo vlastníctve obce – obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Na zaradenie spevnenej plochy do pasportu miestnych komunikácii (technickej evidencie) mala obec
oprávnenie podľa citovaných ustanovení Cestného zákona (ktorý bol v čase zápisu do pasportu MK
účinný). Podľa odôvodnenia právoplatného rozsudku č. k. 3C/20/2015-310 Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, v spore sp. zn. 5C/64/2008 bolo vykonané znalecké dokazovanie na zistenie charakteru
cesty. Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo, pozemné, dopravné stavby D. B.
G. vyplýva, že pozemná komunikácia a most ku dňu predaja aj ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku

spĺňali charakter stavby, cesta je účelovou komunikáciou a most je jej súčasťou. Cesta bola vybudovaná
ako prístupová do bývalého roľníckeho družstva, a to v roku 1967 položením cestných panelov na
štrkopiesok a vrstvu piesku, pričom jej zrealizovanie si vyžiadalo úpravu terénu. V roku 1988 bol na
panely položený asfaltový koberec a v roku 1997 vybudované cestné obrubníky. Podľa odôvodnenia
právoplatného rozsudku č. k. 3C/20/2015-31 zo dňa 16.02.2017 Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom bod 13 „....... Naviac z dôkazov, ktoré boli vo veci vykonane, ale aj z dôkazov vykonaných v
súdnom spore o neplatnosť kúpnej zmluvy, najmä z oboch znaleckých posudkov vyplýva, že cesta
nachádzajúca sa na pozemkoch žalobcu, je stavbou a teda nie je súčasťou pozemku, na ktorom sa
nachádza. Bola samostatným predmetom kúpnej zmluvy, na základe ktorej ju nadobudol žalovaný.“

23) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v rozsudku č. k. 3C/20/2015-310 zo dňa 16.02.2017 taktiež
uviedol, že družstvo cestu vybudovalo na pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb, ku ktorým malo
právo družstevného užívania. Toto jeho právo vyplývalo z právneho predpisu platného v čase vzniku
stavby, a to zo zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách. Právo družstevného
užívania oprávňovalo družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu v akom by náležalo vlastníkovi;

družstvo však nemohlo pozemok zaťažiť alebo scudziť. Družstvu preto najmä náleží všetko, čo na
pozemku vzchádza, má právo meniť jeho podstatu a čerpať z nej, a prevádzať na ňom stavby
(§ 24 ods. 3 zákona). Jednotné roľnícke družstvo bolo zo zákona oprávnené zriaďovať stavby na
pozemkoch, ktoré obhospodarovalo, toto jeho právo nebolo časovo obmedzené. Družstvo Priepasné
malo teda právo vybudovať predmetnú cestu na pozemkoch združených k spoločnému družstevnému

hospodáreniu, pričom vlastníctvo k pozemkom zostalo zachované, avšak dispozičné právo vlastníkov
bolo výrazne obmedzené dispozičným právom družstva. K zriadeniu stavby na takomto pozemku nebol
potrebný súhlas vlastníka, družstvo mohlo cestu zriadiť aj bez jeho súhlasu. Nejedná sa teda o stavbu
neoprávnenú v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka a takouto sa nemohla stať ani po zániku práva
družstevného užívania pozemku, pretože charakter stavby ako neoprávnenej je spojený s neexistenciou

občianskoprávneho titulu v dobe, kedy stavba bola zriadená. Pokiaľ teda v dobe vzniku stavby ako veci
v právnom slova zmysle nejde o tzv. neoprávnenú stavbu, skutočnosti, ktoré nastali neskôr, už aplikáciu
ustanovenia o neoprávnenej stavbe nemôžu založiť. Vyvlastňovací orgán doplnil, že stavebné povolenia
sa pred 01.10.1976 nevydávali.

24) Prvostupňový správny orgán mal z obsahu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.
k. 3C/20/2015-310, konkrétne zo znaleckých posudkov predložených v uvedenom civilnom konaní,
ale aj z obhliadky na mieste samom zároveň za preukázané, že stavebné prevedenie cesty je také,
že je možné jednoznačne vymedziť, kde končí pozemok a kde začína stavba cesty, a zároveň nie je
možné stavebné prevedenie tejto komunikácie odstrániť bez jej zničenia či zásadného zhoršenia jej

zjazdnosti či schodnosti. Aj z tohto dôvodu treba podľa okresného súdu považovať cestu za stavbu,
teda samostatnú nehnuteľnú vec v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako samostatná
vec – stavba, mohla byť tak cesta samostatným predmetom kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa jej
vlastníkom stal žalovaný a ani neskoršie nadobudnutie vlastníckych práv k niektorým pozemkom pod
cestou žalobcom nič na tejto skutočnosti nezmenilo. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

4Co/262/2017-349 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
16.02.2017, č.k. 3C/20/2015-310 potvrdil napadnutý rozsudok prvej inštancie ako vecne správny.25) V závere prvostupňového rozhodnutia vyvlastňovací orgán konštatoval, že vyvlastnenie je v súlade
s cieľmi a zámermi územného plánovania a tento súlad bol preukázaný priamo vo vyvlastňovacom
konaní. Preukázalo sa, že stavba je akceptovaná v územnom pláne obce vo funkčnom určení ako

miestna komunikácia – prístupová cesta do bývalého dvora RD Priepasné. Nevyhnutnosť rozsahu
vyvlastnenia posudzoval prvostupňový správny orgán na podklade geometrického plánu č. 243-038/11
zo dňa 06.04.2011 na zameranie cesty a určenie vlastníckych práv k nej p. č. 15315/16, 15308/12-16
vyhotoveného GEODÉZIA Bratislava, a.s.. s.. prevádzka Myjava, Moravská cesta 1, 907 01 Myjava,
overeným bývalou Správou katastra Myjava dňa 29.04.2011 pod č. 100/11 a výkresu podrobnej situácie

– nový stav – Príjazdovej komunikácie a časť vnútorného okruhu, etapa č. 1. stupňa jednoduchý
projekt, výkres č. 6, v mierke 1:500, vypracovaného Ing. Hlaváčom. Právo bolo treba odňať v celom
rozsahu, pretože len jeho obmedzením (napr. vecným bremenom) nebolo možné dosiahnuť účel, na
ktorý sa vyvlastňuje. Za vyvlastnené pozemky a stavby vrátane príslušenstva bola stanovená doterajším
vlastníkom náhrada podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. Alžbetou Jelinkovou, Pakanská 16,
907 01 Myjava, znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností dňa 21.10.2014

pod č. 209-2014 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku reg. ? ?. č. 15315/3 diel 10, pozemku
reg. E. p. č. 15312, diel 6, pozemku reg. E p. č. 15311 diel 5, pozemku reg. E p.č. 15310 diel 4, k.ú.
B., obec Priepasné – stav podľa GP č. 243-038/11, pre účel prechodu nehnuteľnosti. Vyvlastňovací
orgán má za to, že podľa znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia k návrhu na
vyvlastnenie stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností spĺňa podmienku primeranosti náhrady podľa

§ 111 ods. 2 Stavebného zákona.

Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu (žalovaného)

26) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. OU-TN-OVBP2-2023/000333-037 zo dňa

20.02.2023 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutímč.843/2023-5.2,4834/2023/Kazodňa13.07.2023(ďalejajlen„druhostupňovérozhodnutie
alebo napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a vyššie uvedené rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu v spojení s Opravou zrejmej nesprávnosti v rozhodnutí č. OU-TN-
OVBP2-2023/000333-039 zo dňa 11.05.2023 potvrdil.

27) Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po opísaní odvolacích námietok žalobcu
konštatoval, že v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal v odvolacom konaní napadnuté
rozhodnutie spolu s predloženým spisovým materiálom týkajúcim sa veci v celom rozsahu, porovnal
jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými

ustanoveniami Stavebného zákona, Cestného zákona a Správneho poriadku, ako aj s ostatnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi, vyhodnotil dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí,
ako aj námietky uvedené v odvolaní, pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového
rozhodnutia.

28) Ďalej žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri skúmaní preukázania verejného
záujmu na vyvlastnení vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom a súladu s cieľmi a zámermi
územného plánovania podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona ako podklad zohľadnil skutočnosť, že
navrhovateľ vyvlastnenia dňa 24.10.2002 nadobudol do vlastníctva kúpnou zmluvou betónovú cestu
s asfaltovým povrchom a betónový most ležiaci na par. č. 153/12 v k. ú. B. od Roľníckeho družstva

Priepasné v úpadku, so sídlom 906 15 Priepasné, ktorá bola následne zapísaná do Pasportu miestnych
komunikácií obce Priepasné dňom 25.10.2002, pod pr. č. 4 c ako Miestna komunikácia III. triedy –
prístupová cesta do bývalého dvora RD Priepasné, dĺžka 91 m, šírka 6 m. Podľa žalovaného Pasport
miestnych komunikácií pre obec Priepasné spracovaný v zmysle Cestného zákona, preukazuje tak
vlastnícke právo navrhovateľa vyvlastnenia k stavbe, ako aj jej zaradenie do siete miestnych komunikácií

obce Priepasné. V zmysle § 3d ods. 3 Cestného zákona je navrhovateľ vyvlastnenia vlastníkom
stavby, pričom je povinný pozemnú komunikáciu udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je
určená. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď v
danom prípade skúmal existenciu verejného záujmu vo vzťahu k § 24e Cestného zákona a na základe
vyššie uvedených skutočností v spojení s dokumentmi preukazujúcimi jeho existenciu dospel k záveru,

že v danom prípade je preukázaná existencia verejného záujmu na vyvlastnení vlastníckeho práva
žalobcu k Pozemkom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia.
29) Z dokladov založených v spisovom materiáli prvostupňového správneho orgánu mal žalovaný za
preukázané, že navrhovateľ vyvlastnenia sa pokúsil získať vlastnícke právo k Pozemkom vo vlastníctvežalobcu dohodou. Z výpisu z uznesenia č. 29 obecného zastupiteľstva obce Priepasné konaného dňa
08.06.2012 pod bodom 5a) vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v Priepasnom prerokovalo, schválilo a
súhlasilo z dôvodu verejného záujmu s vykúpením novovytvorených pozemkov geometrickým plánom

č. 243-038/11 vyhotoveným D. F. H., pôvodne zapísaných v reg. „E“ parc. č. 15312, 15311, 15310 a reg.
„C“ parc. č. 15315/3 v katastrálnom území B.: 15315/16, 15308/12, 15308/13, 15315/14. Vo výpise z
uznesenia č. 30 obecného zastupiteľstva obce Priepasné konaného dňa 08.06.2012 je pod bodom 5b)
ďalej uvedené, že obecné zastupiteľstvo v Priepasnom prerokovalo, schválilo a súhlasilo, že v prípade,
ak vlastníci pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností v reg. ,,E“ parc. č. 15312, 15311, 15310 a reg.

„C“parc.č.15315/3vkatastrálnomúzemíB.apodľageometrickéhoplánu č.243-038/11vyhotoveného
D. F. H., novovytvorených parciel č. 15315/16, 15308/12, 15308/13, 15315/14 nebudú
súhlasiť s odpredajom novovytvorených pozemkov, z dôvodu verejného záujmu obec podá návrh na
zriadenie vecného bremena k týmto pozemkom spočívajúceho v práve prechodu na pešo a všetkými
motorovými vozidlami.

30) Žalovaný mal ďalej za preukázané, že v zmysle vyššie uvedených uznesení, navrhovateľ
vyvlastnenia oslovil žalobcu listom zo dňa 27.08.2014 označeným ako „Vyporiadanie pozemkov pod
cestou“, v ktorom mu navrhol odpredaj Pozemkov v jeho vlastníctve, pričom zároveň uviedol, že v
prípade, že nemá záujem o odpredaj Pozemkov, navrhuje uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena
k Pozemkom.

31) Navrhovateľ vyvlastnenia následne listom označeným ako „Návrh kúpnych zmlúv na odkúpenie
pozemkov pod cestou“ č. 329/2014 zo dňa 23.10.2014, prílohou ktorého boli návrhy kúpnych zmlúv na
jednotlivé Pozemky vo vlastníctve žalobcu, oslovil žalobcu na uzavretie týchto kúpnych zmlúv, pričom
žalobcu upozornil na následok neuzavretia dohody, ktorým je získanie vlastníckeho práva k Pozemkom

vyvlastnením. Navrhovateľ vyvlastnenia sa opakovanie pokúšal dotknuté Pozemky od žalobcu získať
dohodou, avšak bezúspešne. Preto podal návrh na ich vyvlastnenie.

32) Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade
nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získanie vlastníckeho práva k Pozemkom dosiahnuť dohodou

alebo iným spôsobom. Konštatoval, že pri posúdení nevyhnutnosti rozsahu vyvlastnenia ako podklad
použil prvostupňový správny orgán geometrický plán 243-038/11 zo dňa 06.04.2011 na zameranie cesty
a určenie vlastníckych práv k nej p. č. 15315/16, 15308/12-16, vyhotoviteľa GEODÉZIA Bratislava a.
s., prevádzka Myjava, IČO: 31 321 704, A. I. X, XXX XX A., úradne overený Správou katastra Myjava
dňa 29.04.2011 pod č. 100/1, ďalej výkres podrobnej situácie – nový stav Príjazdovej komunikácie a

časť vnútorného okruhu, etapa č. 1., jednoduchý projekt, výkres č. 6 v mierke 1:500, vypracovaný D. G.,
podľa ktorých sú Pozemky vyvlastňované nevyhnutnom rozsahu v intenciách § 110. ods. 3 Stavebného
zákona. Taktiež konštatoval, že vyvlastňovací orgán pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie
vlastníckeho práva postupoval v súlade s § 111 ods. 2 Stavebného zákona, keď ako podklad pre určenie
náhrady za vyvlastnenie zohľadnil znalecký posudok č. 98/2019 zo dňa 30.06.2019 vypracovaný podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov D. E. F., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, ev. č. 911428.

33) K námietke žalobcu, ohľadom samotného charakteru miestnej komunikácie a v tejto súvislosti

aj účelu vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona v spojení s § 24e Cestného
zákona a zároveň vlastníctva miestnej komunikácie, žalovaný poukázal na to, že právny a skutkový stav
jednotlivých pozemných komunikácií (diaľnic, ciest, miestnych ciest), ktoré sú v užívaní a nachádzajú
sa na nevysporiadaných pozemkoch je rôzny, a preto vo vyvlastňovacom konaní o návrhu na
vyvlastnenienaúčelpodľa§24eCestnéhozákonajepotrebnézohľadniťvšetkyobjektívneasubjektívne

okolnosti danej veci. Uvedené sa týka aj dokumentov, ktorými je navrhovateľ vyvlastnenia spôsobilý
vo vyvlastňovacom konaní preukázať druh a existenciu, tej ktorej konkrétnej pozemnej komunikácie.
V kontexte uvedeného mal žalovaný za to, že listinnými dôkazmi preukazujúcimi existenciu takýchto
stavieb na vyvlastňovanom pozemku sú najmä, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, v prípade
ich absencie pasportizácia pozemných komunikácií, z ktorej je zrejmé, že pozemná komunikácia je

zaradená v sieti pozemných komunikácií, delimitačné protokoly, listinné dôkazy nachádzajúce sa v
príslušných archívoch, resp. iné technické dokumenty, z ktorých je preukázateľné zrejmá existencia
pozemnejkomunikácie.VdokumentepasportmiestnychkomunikáciíobcePriepasnézodňa25.10.2002
je Stavba preukázateľne zapísaná pod pr. č. 4c ako Miestna komunikácia III. triedy – prístupová cestado bývalého dvora Roľníckeho družstva Priepasné, dĺžka 91 m, šírka 6 m (miestna cesta). S poukazom
na uvedené je žalovaný toho názoru, že nie je dôvodné v súvislosti so Stavbou hovoriť o účelovej
komunikácii.

34)Vďalšomtexteodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiažalovanýpoukázalnato,žeúčelvyvlastnenia
podľa § 24e Cestného zákona je potrebné odlíšiť od účelov vymedzených v § 108 ods. 2 Stavebného
zákona. Účely vyvlastnenia, ktoré sú uvedené v § 108 ods. 2 Stavebného zákona možno použiť len do
budúcnosti, čo vyplýva zo znenia ods. 1, teda, že pozemky... potrebné na uskutočnenie stavieb ... možno

vyvlastniť...., t.j. v čase pred povolením stavby alebo opatrenia (pri podaní žiadosti o stavebné povolenie
musí stavebník preukázať, že má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom, na ktorých sa má stavba
realizovať). V § 24e Cestného zákona je upravený účel vo verejnom záujme, ktorý je už „naplnený“,
nakoľko stavba už bola postavená, a to na základe právoplatného stavebného povolenia a právoplatným
kolaudačným rozhodnutím bolo povolené jej užívanie. Procesne však musí byť zachovaný a dodržaný
rovnaký postup a rovnaké podmienky, ako pri ,,riadnom" vyvlastňovacom konaní s tým, že navrhovateľ

vyvlastnenia v návrhu na vyvlastnenie na účel podľa § 24e Cestného zákona, musí preukázať, že
predmet vyvlastnenia zodpovedá tomuto účelu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že
vo vyvlastňovacom konaní bolo preukázané, že predmetom návrhu na vyvlastnenie sú Pozemky pod
stavbou, ktorá je miestnou komunikáciou, a preto postupoval v súlade so zákonom, keď v prípade
Pozemkov pod stavbou skúmal splnenie zákonných podmienok vyvlastnenia uvedených v § 108 a nasl.

Stavebného zákona v spojení s § 24e Cestného zákona.

35) K žalobcom namietanému vlastníctvu stavby žalovaný uviedol, že má z obsahu spisového materiálu
prvostupňového správneho orgánu za preukázané, že vlastníkom stavby je navrhovateľ vyvlastnenia,
uvedené je konštatované v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.

3C20/2015-310 zo dňa 16. 02. 2017, ktorý bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 4Co/262/2017-349 zo dňa 16. 05. 2018 (právoplatným dňa 09. 07. 2018).
36) K námietke žalobcu ohľadom nepreukázania existencie verejného záujmu na vyvlastnení žalovaný
konštatoval, že stavba je dlhodobo využívaná verejnosťou, konkrétne zabezpečuje prístup obyvateľov
obce Priepasné do Zberného dvora odpadov, ktorý sa nachádza v bývalom areáli družstva, prístup

na futbalové ihrisko a jeho sociálne zariadenia, taktiež tvorí prístup v prípade potreby pre vozidlá
rýchlej zdravotnej pomoci a požiarnej ochrany pre zamestnancov a organizácie pôsobiace v objektoch
bývalého Roľníckeho družstva Priepasné. Vyvlastniteľ, ktorý je vlastníkom stavby, je v zmysle § 3d
ods. 6 Cestného zákona povinný stavbu, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy, udržiavať v stave
zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, čo v danom konkrétnom prípade znamená zabezpečenie

prístupu verejnosti za vyššie uvedenými účelmi a v neposlednom rade zabezpečenie ničím nerušeného
prístupu po stavbe, ktorá tvorí prístup pre mechanizáciu na udržiavanie toku v správe Slovenského
vodohospodárskeho podniku o. z. Bratislava, Správa povodia Moravy.

37) Ohľadom námietky žalobcu, že v danom prípade je daná možnosť iného prístupu do areálu

RD žalovaný konštatoval, že stavba nachádzajúca sa na Pozemkoch je už uskutočnená, ide o
dousporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k zastavaným pozemkom medzi vlastníkom Pozemkov a
vlastníkom stavby podľa § 24e Cestného zákona, ktorý nie je možné zamieňať za účel vyvlastnenia
podľa § 17a Cestného zákona, ktorý je potrebné aplikovať v prípade vyvlastnenia pozemkov potrebných
pre budúcu „výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií“ a s poukazom na túto skutočnosť

(existenciu stavby) má žalovaný za to, že v danom prípade, t.j. vyvlastnenia pozemkov pod už
existujúcou stavbou nie je dôvodné skúmať ,,možnosť iného prístupu“ do areálu Roľníckeho družstva
Priepasné.

38) K námietke žalobcu ohľadom možnosti skúmania, či v danom prípade by nepostačovalo obmedzenie

vlastníckeho práva, ale bolo nevyhnutné odňatie vlastníckeho práva žalovaný uviedol, že vyvlastňovacie
konanie je návrhovým konaním, ktoré začína na návrh navrhovateľa vyvlastnenia a je výlučne v
dispozičnej právomoci účastníka konania s návrhom disponovať, t.j. meniť ho, dopĺňať, vziať späť.
Preto aj v prípade, že navrhovateľ vyvlastnenia podal návrh na vyvlastnenie/odňatie vlastníckeho práva,
vyvlastňovací správny orgán bol povinný konať a rozhodovať o návrhu v tomto rozsahu, pričom v

rámci skúmania splnenia zákonných podmienok pre trvalé odňatie vlastníckeho práva musel mať vo
vyvlastňovacom konaní za preukázané, že sú splnené podmienky pre trvalé odňatie vlastníckeho práva
k pozemkom. Žalovaný doplnil, že zo spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu je zrejmé,
že navrhovateľ vyvlastnenia pred podaním návrhu na vyvlastnenie sa pokúšal v roku 2014 vysporiadaťPozemky pod stavbou dohodou, o uvedenom svedčí list označený ako „Vyporiadanie pozemkov pod
cestou“ zo dňa 27.08.2014, ktorým navrhovateľ vyvlastnenia navrhol žalobcovi odkúpenie Pozemkov
pod stavbou, pričom v prípade že by nemal záujem o predaj Pozemkov, navrhol uzavrieť Zmluvu o

zriadení vecného bremena k pozemkom. Keďže k uzavretiu Zmluvy o zriadení vecného bremena a
následne Kúpnej zmluvy nedošlo, navrhovateľ vyvlastnenia podal návrh na vyvlastnenie.

39) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že mal za preukázané, že vyvlastňovacie
konanie bolo voči žalobcovi transparentné, mohol obhajovať svoje práva a záujmy. Žalobcovi boli všetky

písomnosti riadne doručované. Žalovaný konštatoval, že výrok napadnutého rozhodnutia korešponduje
s jeho odôvodnením, v ktorom prvostupňový správny orgán dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom
zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok jeho rozhodnutia.
Správna žaloba - žalobné body

40) Včas podanou správnou žalobou sa žalobca podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) a ods. 3 zákona

č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako aj „SSP“) domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.

41) Žalobca sa s napadnutým rozhodnutím žalovaného ani s rozhodnutím prvostupňového správneho

orgánu nestotožnil a tvrdil, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon a v dôsledku toho bol ukrátený
na svojich právach. Zároveň je podľa žalobcu z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zrejmé, že toto je
s ohľadom na vymedzenie jednotlivých odvolacích dôvodov v odvolaní žalobcu, celkom nedostatočné
a tým aj nepreskúmateľné, keď z tohto vôbec nemožno zistiť, ako sa žalovaný konkrétnymi odvolacími
námietkami žalobcu zaoberal a prečo ich považoval za nedôvodné

42) Nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalobca videl predovšetkým v tom, že prvostupňovým
akoajodvolacímsprávnymorgánombolorozhodnutéovyvlastneníbeználežitéhoskúmaniapodmienok
vo vyvlastňovacom konaní pre tak výrazný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, aký predstavuje práve

jeho vyvlastnenie. Na žalobcom v odvolaní uvádzané tvrdenia poukazujúce na skutočný charakter cesty
a nemožnosť jej posudzovania ako miestnej komunikácie prvostupňový ani odvolací správny orgán
neprihliadal. Žalobca však považoval práve posúdenie tejto otázky zo strany správneho orgánu vo
vyvlastňovacom konaní za zásadné, keďže k vyvlastneniu vlastníckeho práva môže za súčasného
splnenia ďalších zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 24e Cestného zákona dôjsť len

v prípade, že sa jedná o miestnu komunikáciu a nie o komunikáciu účelovú. Neprihliadnutím na
námietky žalobcu vzťahujúce sa k potrebe skúmania skutočného charakteru cesty, podložené aj závermi
znaleckých posudkov (znaleckého posudku č. 62/2010 zo dňa 15.09.2010 a znaleckého posudku č.
183/2015 – dodatok č. 2 zo dňa 05.05.2016), z ktorých vyplýva, že sa jedná o účelovú komunikáciu a
zároveň, že táto komunikácia je v havarijnom stave, postupovali podľa presvedčenia žalobcu správne

orgány oboch stupňov v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 5 ako aj § 32 ods. 1 Správneho poriadku.

43) K tvrdeniu žalovaného ohľadom viazanosti prvostupňového správneho orgánu údajmi evidovanými
v pasporte obce Priepasné žalobca poukázal na to že pasport predstavuje len evidenciu pozemných
komunikácií vedenú obcou, pričom je zrejmé, že ak komunikáciu prechádzajúcu cez Pozemky vo

vlastníctve žalobcu obec odkúpila v roku 2002 od RD Priepasné, nemohlo sa jednať o miestnu
komunikáciu (ale účelovú), a preto aj táto skutočnosť poukazuje na spornosť takéhoto prevodu.

44) V ďalšom texte žaloby poukázal žalobca na to, že v rámci súdneho konania, ktoré bolo vedené
na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4C/235/2008 medzi žalobcom a obcou

Priepasné vyplynulo z vyjadrení obce Priepasné, že na Pozemkoch vo vlastníctve žalobcu sa nachádza
asfaltom spevnená plocha, ktorá však nie je ako cesta vyznačená. Zo znaleckého posudku č. 207/2002
zo dňa 16.10.2002 podaného v danom konaní znalcom Ing. Antonom Švrčekom vyplýva, že cesta,
ktorá bola pôvodne tvorená len betónovými panelmi položenými na Pozemkoch bola v roku 1988
opravená položením koberca z obaľovanej drte. Ak teda obec získala takúto cestu na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 24.10.2002 uzatvorenej s RD Priepasné, pričom táto zjavne v tom čase mala charakter
účelovej komunikácie a po roku 1976 sa podľa Stavebného zákona vyžadovalo na stavbu miestnej
komunikácie stavebné povolenie, tak na to, aby obec mohla zákonným spôsobom takúto cestu zapísať
do pasportu ako miestnu komunikáciu, by muselo existovať takéto stavebné povolenie, čo však vkonaní nebolo vôbec preukázané. Je tak zrejmé, že zjavne ani samotná obec nemala za jednoznačne
ustálené o aký druh pozemnej komunikácie sa jedná a keď napriek tomu zapísala túto do pasportu
ako miestu komunikáciu, tak jej postup bol nesprávny a rozporný so zákonom. Bolo podľa vyjadrenia

žalobcu povinnosťou správneho orgánu v konaní o vyvlastnenie na túto skutočnosť prihliadnuť, čo však
prvostupňovýsprávnyorgánneurobilanapriekodvolacímnámietkamžalobcu,neurobiltakanižalovaný.
Pri správnom postupe správneho orgánu v konaní o vyvlastnenie by muselo byť zistené, že cesta nie
je v užívania schopnom stave, z hľadiska svojho stavebnotechnického vybavenia a že nie je vôbec
miestnoukomunikáciouajejzápiscestyakomiestnejkomunikácieIII.triedyvpasporteobce,vyhotovený

samotnou obcou Priepasné ako navrhovateľom vyvlastnenia, nezodpovedá reálnemu charakteru cesty
ako účelovej komunikácie takto klasifikovanej aj v záveroch vyššie uvedeného znaleckého posudku.
Potom by to znamenalo, že Pozemky pre účely umiestnenia takejto cesty (účelovej komunikácie) by
vôbec nebolo možné vyvlastniť.

45) Za ďalšiu rozhodujúcu skutočnosť, pre ktorú vôbec nebolo možné Pozemky vyvlastniť a ktorou

sa tiež prvostupňový správny orgán ani žalovaný dostatočne nezaoberali, považoval žalobca to, že
nie je preukázaná existencia účelu vyvlastnenia, keďže prístup do objektov nachádzajúcich sa v areáli
bývalého RD Priepasné je v dostatočnom rozsahu a riadne zabezpečený iným spôsobom. Preto
nemožno v tomto prípade vôbec hovoriť o existencii verejného záujmu na vyvlastnení vlastníckeho
práva žalobcu k Pozemkom a takýto neexistujúci verejný záujem potom vôbec nemôže prevažovať nad

ochranou vlastníckeho práva žalobcu, ako to nesprávne konštatovali správne orgány oboch stupňov
vo svojich rozhodnutiach. Pri riadnom vyhodnotení dôkazov predložených žalobcom ako účastníkom
vyvlastňovacieho konania je celkom zrejmé, že iný riadny prístup do areálu bývalého RD Priepasné je
možný cez pozemky zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, a to jednak cez parc. č. 15337/1, ktorá spája
areál bývalého RD Priepasné s cestnou komunikáciou v obci Priepasné, a jednak cez pozemky parc.

č. 15276, 15277, 15278, 15279 a 15280, na ktoré bolo v prospech obce Priepasné zriadené aj vecné
bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu.

46) Taktiež žalobca konštatoval, že v rámci vyvlastňovacieho konania neboli vôbec zabezpečené také
dôkazy, na základe ktorých by bolo možné objektívne dospieť k záveru, že vyvlastnenie Pozemkov je vo

verejnom záujme. Objekt bývalého RD Priepasné je totiž tvorený pozemkami, na ktorých sa nachádzajú
stavby slúžiace ako priestory pre výkon podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb. Tieto
objekty tak slúžia len určitému obmedzenému okruhu subjektov, ktoré majú k ním zabezpečenú inú
prístupovú cestu než tú, ktorá vedie cez Pozemky vo vlastníctve žalobcu, a preto aj z tohto dôvodu
využitie cesty prechádzajúcej cez Pozemky žalobcu na účel tvrdený obcou Priepasné v návrhu na

vyvlastnenie nepredstavuje ich využitie vo verejnom záujme, tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 108 ods. 2 Stavebného zákona. Ďalším nedostatkom postupu správnych orgánov v konaní je
to, že tieto sa vôbec nezaoberali zjavným nepomerom medzi výhodou, ktorú by obec Priepasné
ako navrhovateľ vyvlastnenia získala vyvlastnením Pozemkov pod cestou zabezpečujúcou prístup do
priestorov, do ktorých tento je už fakticky aj právne riadne zabezpečený a zásahom do vlastníckeho

práva žalobcu, ktorý by bol vzhľadom na umiestnenie vyvlastňovaných pozemkov vo vzťahu k ďalším
nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v danom mieste značný. Výhoda, ktorú by takto obec Priepasné
získala, by bola v hrubom nepomere k ujme, ktorú by takýmto zásahom do vlastníckeho práva utrpel
žalobca, a teda nemôže prevyšovať nad ochranou vlastníckeho práva žalobcu. V prípade vyvlastnenia
Pozemkov by došlo k významnému zníženiu kvality bývania žalobcu v nehnuteľnosti nachádzajúcej

sa v bezprostrednej blízkosti Pozemkov, keď na susediacom pozemku parc. č. 15308/3 sa nachádza
stavba s bytovými a nebytovými priestormi vo vlastníctve žalobcu a užívanie týchto nehnuteľností by
bolo sťažené a došlo by na nich a v ich okolí k úplnej strate súkromia, a teda tým aj k ich značnému
znehodnoteniu. Aj tieto okolnosti mali prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vo vyvlastňovacom
konaní pri skúmaní verejného záujmu na vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu zohľadňovať, čo sa

tiež nestalo. Samotné konštatovanie správneho orgánu, že verejný záujem je daný, lebo to vyplýva
z vyhlásenia obce Priepasné ako navrhovateľa vo vyvlastňovacom konaní, bez zohľadnenia širších
súvislostí a záujmov žalobcu, teda bez skúmania proporcionality takéhoto zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu, nie je v tejto súvislosti podľa presvedčenia žalobcu postačujúce.

47) V ďalšom texte podanej správnej žaloby žalobca k vyjadreniu žalovaného, že vyvlastňovacie konanie
je návrhovým konaním a že je výlučne v dispozičnej právomoci účastníka konania s návrhom disponovať
(meniť ho, dopĺňať, vziať späť) a preto, ak navrhovateľ vyvlastnenia podal návrh na vyvlastnenie
– odňatie vlastníckeho práva, tak prvostupňový správny orgán bol povinný konať a rozhodovať onávrhu v takomto rozsahu žalobca konštatoval, že sa s takouto argumentáciou žalovaného nemožno
stotožniť, keďže táto je v zásadnom rozpore jednak s princípom ochrany vlastníckeho práva v zmysle
Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako

aj s princípom postupu orgánu verejnej správy v konaní ovládanom predpismi verejného práva. Z
uvedených ustanovení o ochrane vlastníckeho práva vyplýva, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je vždy možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, ak účel nemožno
dosiahnuť inak, na základe zákona a za primeranú náhradu. Z princípu postupu orgánu verejnej
správy v konaní ovládanom predpismi verejného práva zase vyplýva, že ide o konanie, v ktorom

orgán verejnej správy postupuje vždy v súlade so zákonom a návrhy účastníkov posudzuje v súlade s
podmienkami vyplývajúcimi z predpisov verejného práva a teda v takomto konaní nie je viazaný návrhmi
účastníkov tak, ako to nesprávne uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní žalovaný. Podľa
žalobcu sú preto celkom nesprávne závery žalovaného o tom, že prvostupňový správny orgán bol vo
vyvlastňovacom konaní viazaný návrhom obce Priepasné na vyvlastnenie formou odňatia vlastníckeho
práva k Pozemkom žalobcovi a že mohol konať len o takomto návrhu. Naopak podľa žalobcu bolo

povinnosťou prvostupňového správneho orgánu, ak by zistil, že účel vyvlastnenia by bolo možné
dosiahnuť aj inou formou zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k Pozemkom predstavujúcou menej
závažný zásah, postupovať takýmto spôsobom bez ohľadu na návrh obce Priepasné. Len v takomto
postupe prvostupňového správneho orgánu by totiž bol premietnutý princíp ochrany vlastníckeho práva
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.

48) Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu nesprávne a nezákonné, a to z dôvodu nedostatočného zistenia
skutkového stavu za účelom riadneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, z dôvodu, že tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov

a napokon z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)

49) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.04.2024 v prvom rade poznamenal, že námietky
a argumentácia žalobcu uvedená v žalobe sú identické s tými, ktorými žalobca argumentoval v odvolaní
proti rozhodnutiu o vyvlastnení a s ktorými sa žalovaný v odvolacom konaní podrobne zaoberal a v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal, pričom žalobca v žalobe neuviedol žiadne
nové námietky, či argumenty.

50) Vychádzajúc z uvedených skutočností žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe k jednotlivým
námietkam žalobcu zopakoval vyššie opísanú argumentáciu, ktorá je obsiahnutá v žalobou napadnutom
rozhodnutí. Zdôraznil, že považuje napadnuté rozhodnutie, ako aj vyvlastňovacie rozhodnutie za
zákonné a vecne správne. Zároveň skonštatoval, že žalobcom predkladaná argumentácia je vágna a

ničím nepodložená, žalobca podľa jeho názoru nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
a zároveň nežiadal o vykonanie dokazovania. Žalovaný mal za to, že odôvodnenie žalobou napadnutého
rozhodnutiajevovzťahuksplneniupodmienokvyvlastneniaargumentačnepresvedčivé,jezrozumiteľne
a je v ňom jasne odôvodnený postup okresného úradu ako vyvlastňovacieho orgánu v predmetnom
vyvlastňovacom konaní, pričom sú zároveň dodržané zákonné podmienky na obsahové náležitosti

rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vo veci predmetného
vyvlastnenia bol v súlade so zásadami správneho konania a je podrobne uvedený v odôvodneniach
ich rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že žalobcom napadnuté rozhodnutie, ako aj vyvlastňovacie
rozhodnutie, ktorých zrušenia sa žalobca podanou žalobou domáha, boli vydané v súlade so zákonom,
na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a sú vyčerpávajúco odôvodnené. Z uvedeného

dôvodu žalovaný považoval podanú žalobu za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd zamietol a žalobcu
zaviazal na náhradu trov konania žalovaného.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v rade 1/ k správnej žalobe

51) Ďalší účastník konania v rade 1/ (ďalej aj len „obec Priepasné“) sa k správnej žalobe vyjadril v podaní
zo dňa 25.03.2024. Bol toho názoru, že žaloba nie je vecne dôvodná a preto ju navrhol zamietnuť a
zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. V súhrne na všetku argumentáciu žalobcu v uvedenej žalobe
uviedol,ževžiadnejjejčastinejdeoargumentáciunovú,žalobcatútoargumentáciuvrôznychvariáciáchpoužíval ako v základnom konaní, tak aj v odvolacom konaní a oba konajúce správne orgány sa s touto
argumentáciou žalobcu náležite a podrobne v odôvodnení svojich rozhodnutí vyporiadali.

52) Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že stavba betónovej cesty s asfaltovým povrchom je účelovou
komunikáciou, poukazujúc na znalecký posudok znalca D. B. G. č. 62/2010 zo dňa 15.9.2010,
podaný v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 5C/64/2008
a na ustanovenie § 3d ods. 4 a § 24e Cestného zákona, ako aj vo vzťahu k námietkam žalobcu
ohľadompastportizácietejtocestyobcouPriepasnéakomiestnejkomunikácieIII.triedy,obecPriepastné

namietala, že tieto argumenty žalobcu sú skutkovo a aj právne nesprávne, majúc za to, že žalobca
si pre svoje konštatovania selektívne vyberá tie skutkové a právne tvrdenia, ktoré sa mu hodia.
Znalecký posudok znalca Ing. Petra Hudeca č. 62/2010 bol v súdnom konaní Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 5 C/64/2008 vyžiadaný predovšetkým na zodpovedanie otázky, či betónová
cesta s asfaltovým povrchom a betónový most je samostatnou vecou alebo či je súčasťou pozemku,
ako to tvrdil žalobca. Záver znaleckého skúmania bol taký, že cesta aj s mostom sú samostatnou

vecou – stavbou pozemnej komunikácie. Znalec sa skutočne v závere svojho znaleckého posudku
vyjadril tak, že v členení stavieb šlo o účelovú komunikáciu, ktorá pôvodne zabezpečovala napojenie
poľnohospodárskeho družstva, areál štadióna a prevádzok podnikateľov na štátnu cestu. V dôsledku
tohtozáverubolažalobažalobcuzamietnutározsudkomzodňa12.6.2012atentorozsudoknaodvolanie
žalobcu potvrdil aj Krajský súd v Trenčíne v odvolacom konaní sp. zn. 4Co/306/2012 uznesením zo

dňa 22.5.2014. V kontexte uvedeného obec Priepasné poukázala na tú skutočnosť, že žalobca viedol
proti nej aj ďalší spor na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 3C/20/2015, v ktorom
sa proti nej domáhal určenia, že vlastníkom betónovej cesty s asfaltovým povrchom je on a zároveň
eventuálnym petitom sa domáhal prikázania tejto stavby miestnej komunikácie – betónovej cesty s
asfaltovým povrchom do jeho vlastníctva. Aj tento súdny spor sa skončil zamietnutím žaloby žalobcu

so záverom, že cesta je samostatnou stavbou a nie je súčasťou pozemku, na ktorom sa nachádza.
Vychádzajúc z uvedeného obec Priepasné zdôraznila, že v oboch týchto sporoch sa vychádzalo z toho,
že vlastníkom cesty je ona a v druhom uvedenom spore dokonca sám žalobca cestu označil vo svojej
žalobe ako stavbu miestnej komunikácie, na rozdiel od správnej žalobe preferovaného tvrdenia, že ide
o účelovú komunikáciu. Z uvedeného vyplýva, že otázka vlastníctva obce Priepasné k betónovej ceste

s asfaltovým povrchom bola v oboch týchto konaniach riešená a s konečnou platnosťou aj vyriešená,
takže by sa k záverom týchto konaní malo prihliadať ako k veci rozsúdenej.

53) V ďalšom texte správnej žaloby obec Priepasné poukázala na to, že obsah pojmu účelovej
komunikácie možno vyvodiť z § 22 ods.1 Cestného zákona. Pokiaľ ide o § 3d Cestného zákona, okrem

jeho odseku 4) na ktorý poukázal žalobca, nemožno opomenúť aj na jeho ods. 5 písm. d/, podľa ktorého
„správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o
miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce – obce, prípadne právnické osoby nimi
na tento účel založené alebo zriadené.“ Znamená to, že Cestný zákon počíta s tým, že vo vlastníctve
obce môžu byť nielen miestne komunikácie, ale aj účelové komunikácie, aj keď o tom expressis

verbis v ods. 4) nehovorí. Potom však toto ustanovenie treba vykladať tak, že pod inými právnickými
osobami treba rozumieť aj právnickú osobu – obec. Z hľadiska zákona obec môže byť vlastníkom ako
miestnej komunikácie, tak aj účelovej komunikácie. Čo však obec Priepasné považovala za dôležité,
je tá skutočnosť, že podľa pasportu tejto stavby ide o miestnu komunikáciu III. triedy, a toto zaradenie
zodpovedá jej súčasnému využívaniu, tj. po tom, ako obec Priepasné túto komunikáciu odkúpila od

správcu konkurznej podstaty Roľníckeho družstva Priepasné, slúži na verejné účely, ktoré boli vo
vyvlastňovacom konaní podrobne opísané. Preto toto zasadenie cesty medzi miestne komunikácie je
správne a zodpovedá spôsobu jej využívania. Na to potom nadväzuje záver o tom, že konajúce správne
orgány vo svojich rozhodnutiach správne vychádzali z § 24e Cestného zákona a správne ho aplikovali.

54) Obec Priepasné oponovala aj ďalšiemu argumentu žalobcu v žalobe, že nebola preukázaná
existencia verejného záujmu na vyvlastnení. Naopak tvrdí, že ako prvostupňový správny orgán, tak
aj žalovaný sa otázkou verejného záujmu na vyvlastnení zaoberali veľmi podrobne a tento aj vo
svojich rozhodnutiach náležite odôvodnili. Obec Priepasné je zhodného názoru ako žalovaný, že otázku
verejného záujmu treba skúmať aj vo vzťahu k § 24e Cestného zákona.

55) Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na § 110 ods. 1) Stavebného zákona, podľa ktorého vyvlastniť možno
len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom a v tej súvislosti
poukaz žalobcu na existenciu iných prístupových ciest a zriadenie vecného bremena v prospech obce
Priepasné, považovala obec Priepasné za potrebné uviesť, že tieto dve veci (cieľ vyvlastnenia nemožnodosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom na jednej strane a prípadná existencia iných prístupových
ciest a prípadné vecné bremeno na strane druhej) navzájom spolu nesúvisia a treba ich posudzovať
samostatne. Takto ich aj oba konajúce správne orgány posudzovali a ich závery považovala za správne.

56) Pokiaľ žalobca poukázal na to, že bolo dokonca zriadené vecné bremeno v prospech obce, tu
považovala obec Priepasné potrebné toto tvrdenie uviesť na právu mieru. Je pravdou, že toto vecné
bremeno bolo síce zriadené zmluvou V 1473/2014 na pozemky (časti) EKN parc. č. 15280, 15279,
15278, 15277, 15276 pre obec Priepasné, avšak z tvaru a umiestnenia týchto pozemkov a vecného

bremena na nich vidno, že toto vecné bremeno práve počíta s nadviazaním prechodu práve cez
vyvlastnené pozemky žalobcu k objektom obce Priepasné, využívané na verejnoprospešné účely.
Žiadna iná cesta, o ktorej hovorí žalobca, nejestvuje. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na CKN
parc.č.15337/1, vidno z katastrálnej mapy, že v skutočnosti nejde o cestu. Tento pozemok prechádza
cez stavby, len v malých úsekoch prechádza cez vnútroareálové komunikácie súkromných osôb bez ich
ukončenia na verejnú cestu. Nemôže slúžiť na riadny prístup. Zvyšné plochy okolo tejto parcely patria

taktiež súkromným osobám a na takýto prístup, akým argumentuje žalobca, ich nemožno použiť.

57) Ďalší účastníci konania v rade 2/ a 3/ sa k správnej žalobe nevyjadrili.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika žalobcu)

58) Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa 02.09.2024.
Ku skutočnému charakteru prístupovej cesty vedúcej do areálu bývalého RD Priepasné zdôraznil, že
zápis spornej cesty prechádzajúcej cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré mala obec Priepasné
nadobudnúťodbývaléhoRDPriepasnékúpnouzmluvouzodňa24.10.2002dopasportuobcePriepasné

bol vykonaný v rozpore s jej skutočným stavom, a preto nemožno tento dokument považovať za jediný
dôkaz spoľahlivo preukazujúci tak skutočný stav cesty, ako aj otázku jej vlastníctva a v nadväznosti
na to aj splnenie podmienok pre vyvlastnenie pozemkov, cez ktoré táto cesta prechádza. Predmetná
cesta bola preukázateľne v čase jej nadobudnutia obcou Priepasné, teda ku dňu 24.10.2002, vzhľadom
na jej stav a využitie, účelovou komunikáciou, pričom následne už dňa 25.10.2002 bola do pasportu

obce Priepasné zapísaná ako miestna komunikácia III. triedy. Z uvedeného je potom zrejmé, že ani
z časového hľadiska nebolo možné získať potrebné stavebné povolenie a na základe tohto následne
vykonať také stavebné úpravy, aby túto cestu bolo možné zapísať ako miestnu komunikáciu III. triedy.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na záver znaleckého posudku č. 180/2016 zo dňa 05.05.2016
vypracovaného Doc. Ing. Petrom Jůzom, CSc., ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 183-8/2015 –

dodatok č. 2 a podľa ktorého „před a v době odkoupení předmětné komunikace a mostu (bez pozemků
na nichž jsou vybudovány) se bez jakýchkoliv pochyb jednalo o komunikaci účelovou s jedním mostním
objektem. Svým současným dopravním významem (i pokud by byla z komunikace odstraněna překážka
provozu - prefabrikovaná garáž před mostnim objektem) je dle znalce však nutno tuto komunikaci
posuzovat jako „komunikaci účelovou nikoliv jako, komunikaci místní“, i když je zapsána v pasportu

mistnich klomunikací jako „komunikace místní.“ Žalobca ďalej opätovne poukázal aj na to, že cesta,
prechádzajúca cez pozemky v jeho vlastníctve neslúži a ani nikdy neslúžila ako miestna komunikácia,
o čom svedčí aj jej súčasný charakter, kedy táto je v havarijnom stave. V nadväznosti na uvedené,
odhliadnuc od formálneho zápisu cesty v pasporte obce Priepasné ako miestnej komunikácie III. triedy,
sa z faktického hľadiska nemôže podľa žalobcu jednať o miestnu komunikáciu. O miestnu komunikáciu

by sa mohlo jednať v prípade, ak by táto bola udržiavaná v užívania schopnom stave a zároveň by cez
ňu viedla pravidelne doprava, bola by táto využívaná širokým okruhom obyvateľov danej obce, prípadne
by cez ňu viedla prístupová cesta do obytných oblastí v obci. Pokiaľ ide len o cestu, ktorá umožňuje
prístup do objektov súkromných fyzických a právnických osôb nachádzajúcich sa v areáli bývalého RD
Priepasné, nemá táto charakter miestnej komunikácie.

59) Žaloba v ďalšom texte argumentoval, že predmetná cesta, ktorá prechádza cez pozemky vo
vlastníctve žalobcu, nie je v užívaní obce a ani iného v ustanovení § 24e Cestného zákona uvedeného
subjektu a navyše nie je splnená ani tá podmienka, aby sa vyvlastňované pozemky nachádzali
pod diaľnicou, cestou alebo miestnou komunikáciou, keďže tieto sa nachádzajú len pod účelovou

komunikáciou a vyvlastnenie v takýchto prípadoch zákon v predmetnom ustanoví nepredpokladá. Ak
žalovaný zakladá argumentáciu na nespochybniteľnosti a absolútnej správnosti údajov zapísaných v
pasporte obce Priepasné, a následne len od tejto odvodzuje naplnenie podmienok v zmysle ustanovenia
§ 24e Cestného zákona, žalobca považuje takúto jeho argumentáciu za nedostatočnú a nesprávnu.60) K verejnému využívaniu vyvlastňovanej prístupovej cesty žalobca ďalej konštatoval, že v konaní
pred prvostupňovým správnym orgánom a ani pred žalovaným nebolo preukázané využívanie tejto cesty

obcou Priepasné na verejné účely. Žalovaný pri skúmaní verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov
patriacich žalobcovi vychádzal len z vyhlásenia predloženého obcou Priepasné vo vyvlastňovacom
konaní ohľadom toho, na aké účely sa cesta vedúca cez pozemky vo vlastníctve žalobcu údajne
využíva a ďalej neskúmal, či je na takto obcou Priepasné tvrdené účely širokou verejnosťou aj fakticky
a pravidelne užívaná a či v skutočnosti za účelom prístupu do areálu bývalého RD Priepasné nie je

využívaná iná cesta. Naopak, žalobca v konaní pred správnymi orgánmi tvrdil a dôkazmi doložil, že za
účelom prístupu do objektov nachádzajúcich sa v areáli bývalého RD B. boli už v minulosti využívané
iné prístupové cesty. Okrem toho žalobca poukázal aj na možnosť riadneho vstupu do areálu bývalého
RD Priepasné cez pozemky zapísané na iste vlastníctva č. 2291, jednak cez parc. č. 15337/1 spájajúcu
areál bývalého RD Priepasné s cestnou komunikáciou v obci Priepasné a jednak cez pozemky parc. č.
15276, 15277, 15278, 15279 a 15280, na ktorých už bolo v prospech obce Priepasné zriadené vecné

bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu.

61) K tvrdeniu žalovaného, že prístupová cesta vedúca do areálu bývalého RD Priepasné je už
existujúcou stavbou a že táto sa už užíva ako miestna komunikácia, a preto posudzovanie dopadu
ďalšej možnej činnosti vykonávanej obcou Priepasné ako vyvlastniteľnom v súvislosti s touto cestou

na vlastnícke právo žalobcu a možné zásahy doň je v rámci posudzovania splnenia podmienok
pre vyvlastnenie irelevantné a nepodstatné, žalobca zdôraznil, že pri vyvlastnení musia byť okrem
podmienok podľa § 24e Cestného zákona naďalej splnené aj všeobecné podmienky pre vyvlastnenie
vlastníckeho práva vyplývajúce tak zo zákona č. 282/2015 Z. z. ako aj z Ústavy SR, keďže sa jedná
o najvýraznejší zásah do vlastníckeho práva spočívajúci v jeho úplnom odňatí. Preto bolo pri skúmaní

splnenia podmienok pre vyvlastnenie dotknutých pozemkov okrem ďalších skutočností, na ktoré žalobca
taktiež poukazoval, potrebné zaoberať sa aj proporcionalitou takéhoto zásahu, na čo však žalovaný ani
prvostupňový správny orgán vôbec podľa presvedčenia žalobcu neprihliadli.

62) Ohľadom argumentov žalovaného, že vychádzajúc z toho, že sa v uvedenom prípade jedná o

vyvlastnenie pozemkov pod už existujúcou stavbou možnosť iného prístupu ako cez vyvlastňované
pozemky, nebolo dôvodné skúmať, žalobca poukázal na to, že vyvlastnenie v zmysle § 24e Cestného
zákona je možné len, ak sa jedná o miestnu komunikáciu, čo nebolo v uvedenom prípade dostatočným
spôsobom skúmané a preukázané a zároveň len v prípade, že je toto vo verejnom záujme, čo
taktiež nebolo žalovaným ani prvostupňovým správnym orgánom náležite zistené. Pokiaľ existuje iná

prístupová cesta do areálu bývalého RD Priepasné, nemôžu byť naplnené podmienky pre vyvlastnenie
vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, cez ktoré prechádza predmetná cesta. Vyvlastniť možno
pozemky nachádzajúce sa buď pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami, ak je to vo
verejnom záujme. Prístupová cesta do bývalého areálu RD Priepasné nie je miestnou komunikáciou a
nemohla by slúžiť verejnosti, ale len veľmi úzkemu okruhu osôb, ktoré majú navyše prístup do objektov

nachádzajúcich sa tam, zabezpečený aj iným spôsobom a tento využívajú, keďže pozemky žalobcu a
časť prístupovej cesty sú dlhodobo ohradené bránou.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

63) K vyjadreniu žalobcu zo dňa 02.09.2024 sa vyjadril žalovaný vo svojom podaní zo dňa 25.09.2024.
Žalovaný mal za to, že jeho vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.04.2024 spolu s obsahom predložených
administratívnych spisov, po vecnej aj právnej stránke vyčerpávajúcim spôsobom reagovalo na žalobné
dôvody formulované žalobcom. Predkladanú argumentáciu považoval žalovaný za adekvátnu a s
prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu za aktuálnu. Z uvedeného dôvodu žalovaný v celom rozsahu zotrval

na obsahu svojho vyjadrenia k žalobe a navrhol, aby konajúci súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal
na náhradu trov konania žalovaného.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

64) Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm.
a) SSP a správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až
e) SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4SSP.Rozsudokbolverejnevyhlásenýdňa31.07.2025,oznámenieomiesteačaseverejnéhovyhlásenia
rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 03.06.2025 do 31.07.2025.

65) Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k
záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

66)Predmetomprieskumuvprejednávanejvecibolorozhodnutiežalovaného,ktorýmzamietolodvolanie

žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania
rozhodol tak, že vyvlastnil vlastnícke právo žalobcu k častiam pozemkov bližšie špecifikovaných vo
výroku prvostupňového rozhodnutia v prospech vyvlastniteľa, ďalšieho účastníka konania v rade 1/.
Zároveň bola určená náhrada za vyvlastnenie v celkovej výške 3.085,87 Eur a námietky vznesené
žalobcom boli zamietnuté ako nedôvodné.

Právny rámec

67) Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

68) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

69) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

70)Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

71) Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

72) Podľa § 19 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení

vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2016 sa dokončia podľa predpisu
účinného do 30. júna 2016.

73) Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom

do 31.03.2024 (ďalej len „Stavebný zákon“), pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke
práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).

74) Podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre

výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre
vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov.75) Podľa § 109 ods.1 Stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne
obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

76) Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

77)Podľa§110ods.2stavebnéhozákona,vyvlastneniemusíbyťvsúladescieľmiazámermiúzemného

plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pokiaľ
účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a
zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.

78) Podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom
rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom

rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje
iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu
časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s
neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný
oprávnený požiada.

79) Podľa § 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada
za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny
určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena
rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej

kvalite.

80) Podľa § 112 ods. 4 Stavebného zákona, bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej
písomnejvýzvynauzavretiedohodyobsahujúcoupožiadavkužiadateľa,dôvodypožadovanéhoprevodu
práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a

upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,
bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

81) Podľa § 117a Stavebného zákona, ak ide o uskutočnenie stavieb podľa § 108 ods. 2 písm. f) a o)
tohto zákona, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach vyvlastnenia krajský stavebný úrad.

82) Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „Cestný zákon“)
v znení účinnom do 31.03.2024, písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti podľa
všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo
jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom poštového

podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomnej
výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,
bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

83) Podľa § 17 ods. 2 Cestného zákona, ak nebol adresát, ktorému má byť písomná výzva na uzavretie

dohody doručená do vlastných rúk, zastihnutý v mieste doručenia, uloží doručovateľ písomnosť na pošte
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas plynutia
odbernej lehoty podľa poštových podmienok, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,
aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

84) Podľa § 24e Cestného zákona, pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej
správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja
alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod
diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť.
Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej

komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr
31. decembra 2020.85) Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len „Správny poriadok“),
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

86) Podľa § 32 ods. 2 prvá a druhá veta Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Posúdenie veci správnym súdom

87) V úvode správny súd konštatuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy
a rozhoduje o ďalších veciach ustanovených Správnym súdnym poriadkom (§ 2 ods. 1 SSP). Správne
súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu
pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených Správnym
súdnym poriadkom (§ 6 ods. 1 SSP). Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania
bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich

právach alebo právom chránených záujmoch (§ 178 ods. 1 SSP). Zároveň v zmysle ustanovenia § 134
ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pokiaľ ustanovenie § 134 ods.
2 SSP neustanovuje inak. Správna žaloba žalobu je všeobecnou správnou žalobou, kedy je správny súd
viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a nie je oprávnený za žalobcu konkretizovať a dotvárať
žalobné body. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a správny

súdniejeoprávnenýaanipovinnývyhľadávaťnezákonnostivpostupearozhodnutiachorgánovverejnej
správy nad dôvody vymedzené v správnej žalobe, rovnako nie je oprávnený ani povinný nahrádzať
činnosťorgánovverejnejsprávy.Správnysúdpretopreskúmalsprávnoužalobounapadnutérozhodnutie
žalovanéholenvrozsahužalobnýchbodov,ktorékonkrétnevymedzilžalobcavpodanejsprávnejžalobe.

88) Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
správy len uvedením dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP bez toho, aby súčasne
uviedol konkrétnu a zrozumiteľnú argumentáciu k tvrdenej nezákonnosti správnou žalobou napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej správy, takéto tvrdenie má len konštatačný charakter, čo neumožňuje
správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí v takto vymedzenom rozsahu. Podľa

§ 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania
uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť
dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov

má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti
rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude.
Z formulácie žalobných bodov musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca
uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Zároveň je podľa
§ 178 ods. 1 SSP potrebné považovať za osobitnú náležitosť správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie

žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom
musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon
bol porušený, resp. že žalobca sa so záverom orgánu verejnej správy nestotožňuje. Žalobca je povinný
poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

89) Žalobca v prvom rade namietal, že zo strany správneho orgánu nebol správne vyhodnotený
skutočný stav cesty nachádzajúcej sa na pozemkoch, ktoré boli vyvlastnené v prospech obce Priepasné.
Podľa presvedčenia žalobcu platí, že cestu ako stavbu, ktorá je v skutočnosti účelovou komunikáciou,
nemôže v zmysle Cestného zákona vlastniť obec. Žalobca taktiež namietal relevantnosť a hodnovernosť
zápisu cesty v pasporte obce Priepasné ako miestnej komunikácie III. triedy. Podľa názoru žalobcu

sa vyvlastňovací orgán dostatočne nezaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami a v konaní nemal
jednoznačne ustálené, aký charakter má cesta na pozemkoch žalobcu a dostatočne neskúmal, na
základe akých podkladov vôbec došlo k zápisu cesty obcou Priepasné do pasportu. S uvedenou
námietkou sa správny súd nemohol stotožniť, nakoľko sa tak prvostupňový správny orgán ako i žalovanýs námietkami žalobcu, ktoré sa týkali charakteru cesty, či je miestnou komunikáciou alebo nie náležite
zaoberali. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ vyvlastnenia na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 24.10.2002 nadobudol do svojho vlastníctva betónovú cestu s asfaltovým povrchom a

betónový most ležiaci na parc. č. 153/12 v katastrálnom území B. od Roľníckeho družstva Priepasné.
Predmetná cesta bola následne zapísaná do pasportu miestnych komunikácií obce Priepasné dňa
25.10.2002, pod pr. č. 4c ako Miestna komunikácia III. triedy – prístupová cesta do bývalého dvora RD
Priepasné, dĺžka 91 m, šírka 6 m. Z obsahu dokumentu označeného ako „Vyhlásenie“ zn. 138/2015/
vyhlásenie zo dňa 14.04.2015 vyplýva, že obec Priepasné nemá územný plán obce a taktiež z tohto

dokumentu vyplýva zápis uvedenej cesty do pasportu miestnych komunikácií. Správny súd poukazuje
na to, že pre preukázanie skutočnosti, že v predmetnom prípade sa jedná o miestnu komunikáciu
je rozhodný pasport, ktorý je podľa § 3d ods. 8 zákonom predpísanou technickou dokumentáciou,
ktorú je obec ako správca miestnej komunikácie povinná viesť. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/43/2019 zo dňa 10.09.2020 „Na určenie cestného telesa
ako miestnej komunikácie je smerodajným jej zaradenie do miestnych komunikácií a jej evidovanie

v technickej evidencii (v pasporte miestnych komunikácií).“ V dokumente pasport miestnych komunikácií
obce Priepasné zo dňa 25.10.2002 je sporná stavba preukázateľne zapísaná pod pr. č. 4c ako
miestna komunikácia III. triedy – prístupová cesta do bývalého dvora Roľníckeho družstva Priepasné,
dĺžka 91 m , šírka 6 m (miestna cesta). Predmetný pasport miestnych komunikácií prvostupňový
správny orgán vo vyvlastňovacom konaní, ako aj žalovaný nehodnotili z hľadiska jeho obsahovej

správnosti, ale len z hľadiska, či z neho vyplývajú určité konkrétne skutočnosti, čím podľa názoru
správneho súdu nepostupovali v rozpore so zákonom, keďže závery pasportu miestnych komunikácii
nie sú vyvlastňovacie orgány oprávnené nahradiť vlastným odborným posúdením. Skutkové zistenia
prvostupňového správneho orgánu, potvrdené žalovaným tvoria riadne a spoľahlivo zistený základ pre
následné právne posúdenie splnenia predpokladov pre vyvlastnenie podľa § 24e Cestného zákona.

90) Ďalšou podstenou námietkou žalobcu bolo, že k vyvlastneniu pozemkov nemohlo dôjsť z dôvodu,
že nebola preukázaná existencia účelu vyvlastnenia a verejného záujmu, čím sa podľa názoru žalobcu
správne orgány vôbec nezaoberali. V tomto ohľade správny súd súhlasí s tvrdením žalovaného
uvedeným v jeho vyjadrení k správnej žalobe a to, že verejný záujem je vždy predmetom posudzovania

vo vyvlastňovacom konaní, pričom verejný záujem možno skúmať aj vo vzťahu k zákonom umožnenému
účelu vyvlastnenia, t.j. že najprv musí existovať účel vyvlastnenia, a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či
účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad
oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka.

91) Vzhľadom na dôvod vyvlastnenia v prejednávanej veci správny súd ďalej poukazuje na to, že s
účinnosťou od 01.12.2013 dával zákon č. 368/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách, možnosť vyvlastnenia pozemkov aj pod už existujúcimi pozemnými
komunikáciami. Podľa § 24e Cestného zákona (účinného v čase podania návrhu na vyvlastnenie)
platilo, že pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo

ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu,
že doposiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami
alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie
konanie sa mohlo začať na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom bolo možné podať najneskôr

do 31. decembra 2020. Účelom tejto právnej úpravy bolo v zmysle Dôvodovej správy zefektívniť a
zjednodušiť proces majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami, ktorý
bol vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov na Slovensku veľmi zdĺhavý. Návrh zákona vychádzal z
identifikácie konkrétnych problémov vlastníkov a správcov pozemných komunikácií pri príprave líniových
stavieb. Tieto stavby boli totiž od počiatku postavené na pozemkoch tretích osôb bez toho, aby došlo

k vysporiadaniu so samotnými vlastníkmi, keďže vtedajší právny poriadok takýto postup umožňoval.
Správny súd rovnako ako i žalovaný zdôrazňuje, že účel vyvlastnenia podľa § 24e Cestného zákona je
potrebné odlíšiť od účelu vymedzeného v § 108 ods. 2 Stavebného zákona, keďže účely vyvlastnenia,
ktoré sú uvedené v § 108 ods. 2 Stavebného zákona možno použiť len do budúcnosti, pričom v § 24e
Cestného zákona je upravený účel vo verejnom záujme, ktorý už bol „naplnený“, nakoľko stavba už

bola postavená, a to na základe právoplatného stavebného povolenia a právoplatným kolaudačným
rozhodnutím bolo povolené jej užívanie. Procesne však musí byť zachovaný a dodržaný rovnaký postup,
ako pri „riadnom“ vyvlastňovacom konaní s tým, že vyvlastniteľ v návrhu na vyvlastnenie na účel podľa
§ 24e Cestného zákona musí preukázať, že predmet vyvlastnenia zodpovedá tomuto účelu.92) Z obsahu administratívneho spisu, vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom, sp. zn. 3C/20/2015 zo dňa 16.022017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v

Trenčíne sp. zn. 4Co/262/2017 zo dňa 16.05.2018 mal správny súd za preukázané, že stavba cesty
bola vybudovaná Jednotným roľníckym družstvom Priepasné v roku 1967, neskôr bol na ňu položený
asfaltový „koberec“ a vybudované cestné obrubníky, pričom jej účelom bolo zabezpečiť prístup do
areálu družstva. Vyvlastniteľ, tak ako už správny súd uviedol vyššie, dňa 24.10.2002 nadobudol stavbu
cesty do svojho vlastníctva kúpnou zmluvou od Roľníckeho družstva Priepasné. Predmetná stavba

je verejnosťou dlhodobo využívaná, konkrétne zabezpečuje prístup obyvateľov obce Priepasné do
zberného dvora odpadov, ktorý sa nachádza v bývalom areáli družstva, prístup na futbalové ihrisko a
jeho sociálne zariadenia, taktiež tvorí prístup v prípade potreby pre vozidlá rýchlej zdravotnej pomoci
a požiarnej ochrany, pre zamestnancov a organizácie pôsobiace v objektoch bývalého Roľníckeho
družstva Priepasné. Vyvlastniteľ, ako vlastník stavby, je v zmysle § 3d ods. 6 Cestného zákona povinný
túto stavbu zapísanú v pasporte miestnych komunikácia ako miestnu komunikáciou III. triedy, udržiavať

v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, čo v danom prípade znamená zabezpečenie prístupu
verejnosti cez miestnu komunikáciu za vyššie uvedenými účelmi a v neposlednom rade zabezpečenie
ničím nerušeného prístupu po stavbe (miestnej komunikácii), ktorá tvorí prístup pre mechanizáciu a
udržiavanie toku v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, Povodie Dunaja,
odštepný závod, Správa povodia Moravy, pri Maline 1, 901 01 Malacky.

93) Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako
i žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď v danom prípade skúmali existenciu verejného záujmu
vo vzťahu k § 24e Cestného zákona a dospeli k záveru, že je preukázaná existencia verejného záujmu
na vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým pozemkom.

94) Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom nedostatku v postupe správnych orgánov, ktoré sa vôbec
nemali zaoberať zjavným nepomerom medzi výhodou, ktorú obec Priepasné ako vyvlastniteľ získala
vyvlastnením pozemkov pod cestou, a značným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, správny súd
i tieto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Tak prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný vo

svojich rozhodnutiach poukázali na to že navrhovateľ vyvlastnenia ako vlastník stavby je v zmysle § 3d
ods. 6 Cestného zákona povinný stavbu, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy udržiavať v stave
zodpovedajúcom účelu, ktorým je jej užívanie verejnosťou. Zdôrazňovali verejný charakter jej využitia,
a to že sa predmetná stavba využíva na prístup do Zberného dvora odpadov, ktorý sa nachádza v
bývalom areáli Roľníckeho družstva Priepasné, rovnako tak aj na prístup na futbalové ihrisko a jeho

sociálne zariadenia využívané obyvateľmi obce Priepasné. Predmetná stavba v prípade potreby tvorí
aj prístup pre vozidlá rýchlej zdravotnej pomoci a požiarnej ochrany pre zamestnancov a organizácie
pôsobiace v objektoch bývalého Roľníckeho družstva Priepasné. V prípade dotknutej stavby sa jedná
o už existujúcu stavbu, a v súvislosti s touto stavbou o majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod
ňou v procese vyvlastnenia. Uvedená stavba je už využívaná ako miestna komunikácia, a to akým

spôsobom bude vyvlastniteľ ako jej vlastník túto stavbu udržiavať, resp. či predmetná stavba bude
zo strany vyvlastniteľa v budúcnosti rekonštruovaná, a aký možný dosah to eventuálne môže mať na
žalobcu nebol vyvlastňovací orgán podľa názoru správneho súdu oprávnený skúmať. Správny súd teda i
túto námietku týkajúcu sa ďalšej možnej činnosti vyvlastniteľa v súvislosti so stavbou vyhodnotil rovnako
ako nedôvodnú, nemajúcu vplyv na právne posúdenie splnenia podmienok vyvlastnenia.

95) Ohľadom námietky žalobcu, že vyvlastňovací orgán sa nedostatočne zaoberal otázkou, či na
dosiahnutie účelu vyvlastnenia je nevyhnutne nutné odňatie vlastníckeho práva žalobcu alebo, či na
dosiahnutie takéhoto účelu nepostačuje menej závažný zásah do vlastníckeho práva žalobcu (napr.
zriadenie vecného bremena za náhradu). Správny súd opätovne zdôrazňuje, že sa v prípade spornej

stavby nachádzajúcej sa na vyvlastňovaných pozemkoch jedná už o uskutočnenú stavbu, teda, jedná sa
o dousporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k zastavaným pozemkom medzi vlastníkom pozemkov a
vlastníkomstavbypodľa§24eCestnéhozákona,ktorýniejemožnézamieňaťzaúčelvyvlastneniapodľa
§ 17a Cestného zákona, ktorý je potrebné aplikovať v prípade vyvlastnenia pozemkov potrebných pre
budúcu „výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií“. Z uvedeného dôvodu podľa názoru

správneho súdu, vychádzajúc z dôvodov vyvlastnenia pozemkov pod už existujúcou stavbou na základe
vyššie opísaného verejného záujmu v danom prípade nepripadal do úvahy žalobcom navrhovaný iný
prístup do areálu bývalého RD Priepasné.96) K možnosti skúmania, či by v predmetnom prípade nepostačovalo obmedzenie vlastníckeho
práva alebo, či je nevyhnutné odňatie vlastníckeho práva, správny súd ďalej poukazuje na to, že
mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že navrhovateľ vyvlastnenia oslovil žalobcu

listom zo dňa 27.08.2014 označeným ako „Vyporiadanie pozemkov pod cestou“, v ktorom mu navrhol
odpredaj Pozemkov v jeho vlastníctve, pričom zároveň uviedol, že v prípade, že nemá záujem o
odpredaj Pozemkov, navrhuje uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena k Pozemkom. Na túto
ponuku žalobca nereagoval. Súčasťou návrhu na vyvlastnenie č. zn. 14/2014-Prie zo dňa 06.11.2014
boli aj návrhy kúpnych zmlúv na jednotlivé pozemky vo vlastníctve žalobcu, pričom navrhovateľ

vyvlastnia žalobcu listom označeným ako „Návrh kúpnych zmlúv na odkúpenie pozemkov pod cestou“ č.
329/2014 zo dňa 23.10.2014 oslovil na uzavretie dohody. Z uvedeného teda vyplýva, že sa navrhovateľ
vyvlastneniapokúsilsožalobcomdohodnúťeštepredpodanímnávrhuvyvlastnenia,avšakbezvýsledne.
Z dokumentov nachádzajúcich sa av dministratívnom spise mal správny súd preukázanú bezvýslednosť
dohody v intenciách § 112 ods. 4 Stavebného zákona.

97) S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť žalobných námietok žalobcu, správny
súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

98) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní
úspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznalnáhradu
trov konania ani žalovanému, keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie podľa §
168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom,
keďže im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im trovy

v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady
trov konania ďalším účastníkom.

99) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 2. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025