Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/155/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823201582
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7823201582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej

a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobkyne Sociálna poisťovňa
so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1 Košice proti žalovanému A. A., nar.
X.X.XXXX bývajúcemu vo B. C. D. E. C. F. XXX/X zastúpenému JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom
so sídlom v Rožňave na ulici Cyrila a Metoda č. 4 o zaplatenie 780,30 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 7C/19/2023-50 zo dňa 5.6.2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a III.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku II. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
rozhodol nasledovne:

I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 780,30 eur, a to v lehote do troch dní od dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Návrh na prerušenie konania zamieta.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 780,30 Eur s príslušenstvom a zároveň náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnila tým,
že žalovaný dňa 7.7.2018 v čase okolo 00:15 hod. v obci B. pri rodinnom dome na ul. E. C. F. XXX/X
fyzicky napadol G. A., čím mu spôsobil zranenia, v dôsledku ktorých bol práceneschopný od 7.7.2018

do 23.8.2018. Počas práceneschopnosti mu vyplatila nemocenské dávky v sume 780,30 Eur. Žalovaný
bol za toto konanie rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/117/2019 zo dňa 25.3.2022 uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „TZ“)
v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ TZ. Uviedla, že žalovanému zaslala výzvu
č. 37/2023 na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť vzniknutú škodu v sume 780,30 Eur,
ktorá predstavuje dávky nemocenského poistenia vyplatené poškodenému G. A. v súvislosti s úrazom
utrpeným dňa 7.7.2018.

3. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 238 ods. 1,2,3,5,6 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, § 415, § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ)
a konštatoval dôvodnosť uplatneného nároku. V konaní nepovažoval za sporné, že žalovaný bolrozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/117/2019 zo dňa 25.3.2022 uznaný vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
25.3.2022. Spornou skutočnosťou bolo, či poškodený G. A. má mieru spoluzavinenia na vzniku škody

na zdraví. Poukázal na to, že žalovaný svoje tvrdenia o spoluzavinení poškodeného na vzniku škody
v rozsahu 80% nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani nenavrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré by
uvedené tvrdenia podporili. Navrhnuté výsluchy svedkov G. A., H. A., A. A. a A. B. súd na pojednávaní
zamietoldôvodiac,ževýpoveďžalovanéhovtrestnomkonaníbolavrozporesvýpoveďoupoškodeného,
to znamená, že je tam tvrdenie proti tvrdeniu. Vo vzťahu k svedkom uviedol, že matka H. A. nič

nevidela, pretože stála na schodoch v nočnej košeli, bola tma, spor natáčala mobilným telefónom,
na ktorom nie je nič vidieť, je len počuť výkriky, ktoré ani Kriminalistický expertízny ústav nevedel
stotožniť s hlasom poškodeného. Svedok A. B. tam prišiel vtedy, keď už konflikt začal a nevedel
uviesť, kto ho začal. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto
dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom,
ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov

na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 262/2009). Z návrhu právneho zástupcu žalovaného nevyplýva, čo konkrétne
mienil dokázať výpoveďami svedkov, ktorí nič nevideli. Právny zástupca žalovaného v záverečnej
reči síce tvrdil, že je otázkou znaleckého dokazovania, ktoré zranenia akým spôsobom vznikli, avšak
takýto dôkaz nenavrhol. Nie je ani pravdou tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný bol

pôvodným rozsudkom v trestnom konaní oslobodený, pričom odvolací súd tento rozsudok zrušil len
kvôli zvukovej nahrávke. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 7To/98/2020-278 zo dňa
21.9.2021 okrem zvukovej nahrávky poukázal tiež na rozpory vo výpovediach svedkov a skonštatoval,
že zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, traumatológia a ortopédia
vyplynulo, že náhodný vznik zranení, ktoré dňa 7.7.218 utrpel poškodený G. A. vzhľadom na ich rozsah,

charakter a lokalizáciu je nepravdepodobný. V ďalšom súd poukázal na judikatúru pri posudzovaní
miery spoluzavinenia pri vzniku škody civilným súdom, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/66/2018 zo dňa 21.3.2019. Rovnako súd zamietol aj návrh právneho zástupcu žalovaného, aby
prečítal na str. 7 trestného rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/117/2019 zo dňa 25.3.2022
odsek týkajúci náhrady škody s odôvodnením, že trestný rozsudok je súčasťou spisu a bol citovaný

žalovaným. Z vykonaného dokazovania mal takto súd za preukázané, že žalovaný dňa 7.7.2018 v čase
okolo 00:15 hod. v obci B. pri rodinnom dome na ulici E. C. F. XXX/X fyzicky napadol poškodeného G. A.,
čím mu spôsobil zranenia, v dôsledku ktorých bol práceneschopný od 7.7.2018 do 23.8.2018. Žalovaný
bol za toto konanie rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/117/2019 zo dňa 25.3.2022 uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Žalobkyňa v konaní preukázal potvrdením o výške

vyplatených dávok nemocenského a ošetrovného po 31.12.2008 G. A. vo výške 780,30 Eur. Výzvou
č. 37/2023 zo dňa 19.4.2023 preukázala, že žalovaného vyzvala, aby v lehote do 30 dní od doručenia
výzvy zaplatil na účet sumu 780,30 Eur. Výzva bola žalovanému doručená dňa 24.4.2023. Žalovaný
na výzvu nereagoval. V konaní nepreukázal mieru zavinenia poškodeného G. A. za spôsobenú škodu.
Žalovaný teda nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním poškodeného a vzniknutou

škodou, žalovaný v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava uznal vinu za všetky
zranenia spôsobené poškodenému, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by si akékoľvek zranenia sám poškodený spôsobil, čo i len náhodou, tým, že bol v stave
opitosti. Pokiaľ aj žalovaného vyprovokoval k protiprávnemu konaniu verbálnym útokom, tento sám o
sebe nemohol spôsobiť jeho zranenia.

4. Súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania s poukazom na § 163 a § 164 zák. č. 150/2016
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Dôvodom na prerušenie konania mala byť skutočnosť,
že na Okresnom súde Rožňava sa vedie pod sp. zn. 11C/11/2024 konanie na návrh žalobcu G. A. proti
žalovanému I. A. A. o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom. V uvedenom

konanísavediedokazovanie,ktorébudemaťpodstatnývýznamajpretotokonanie.Návrhnaprerušenie
konania súd zamietol z dôvodu hospodárnosti a uviedol, že dôvodom na prerušenie konania podľa §
163 CSP nemala byť snaha o mimosúdnu dohodu, ale podľa tvrdení právneho zástupcu žalovaného
vykonanie dokazovania v inom konaní. Vo veci vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.
11C/11/2024 bol stanovený termín pojednávania na 17.7.2024, pričom v prejednávanej veci sa konanie

začalo skôr, a to 10.7.2023. Právny zástupca je povinný predkladať návrhy na vykonanie dokazovania
za účelom preukázania svojich tvrdení včas a nemôže sa spoliehať, že sa tieto vykonajú v inom konaní,
ktoré sa začalo o 7 mesiacov neskôr. Právnemu zástupcovi žalovaného nič nebránilo navrhnúť rozsiahle
dokazovanie aj v tomto konaní, čo však okrem návrhu na výsluch svedkov neučinil.5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak,
že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré
vydá súdny úradník. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa zaoberal aj tým, či v danom
prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalobcovi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. V predmetnej veci nemal za

preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u žalovaného,
a preto neaplikoval § 257 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný uplatniac odvolacie dôvody
podľa § 389 ods. 1 písm. b/, d/, e, f/, g/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä rozsahu spoluzavinenia a zodpovednosti G. A. na vzniku
ublíženia na zdraví. Pred začatím pojednávania konzultoval celú vec s právnou zástupkyňou žalobkyne
a došli k dohode, že navrhnú prerušiť konanie vzhľadom na konanie prebiehajúce na Okresnom súde

Rožňava, kde poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody, kde sa vyrieši aj otázka prípadného
spoluzavinenia poškodeného. Podľa výsledku tohto konania potom uhradí žalobcovi jeho nároky, teda
že dôjde k dohode. Preto navrhol pred začatím pojednávania súdu, aby prerušil konanie, pretože
prebieha konanie pod sp. zn. 11C/11/2024. Podľa jeho názoru v uvedenom konaní sa rieši otázka,
ktorá má rozhodujúci význam pre rozhodnutie v tomto konaní, ktoré je len následkom po rozhodnutí

o náhrade škody, ktorú si uplatňuje poškodený G. A. a bude riešená aj otázka jeho spoluzavinenia,
ktorú žalovaný namieta a pre ktorú o náhrade škody nerozhodoval súd v trestnom konaní. Žalobkyňa
s prerušením súhlasila pričom navrhli, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 11C/11/2024. Súd prvej inštancie o tomto návrhu
nerozhodol v súlade s § 163 ods. 1 CSP, pojednávanie neodročil a ani konanie neprerušil, hoci to bolo

obligatórnou povinnosťou súdu. Po prednese o súhlasnom prerušení konania súd pojednávanie prerušil
na desať minút a potom pokračoval s tým, že nevidí dôvod na prerušenie konania a v pojednávaní
pokračoval. Do zápisnice z pojednávania sa však nepremietlo, že zhodne navrhli prerušiť konanie.
Súd prvej inštancie takto nepostupoval procesne správne a znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu
patriaceprocesnéprávaanevykonalvovecinavrhnutédokazovanievýsluchomsvedkovnapreukázanie

miery spoluzavinenia poškodeného. Odôvodnenie zamietnutia návrhu je v rozpore so skutočnosťou
a súd svojim postupom mu znemožnil preukazovať rozhodujúce skutočnosti pre spoluzodpovednosť
poškodeného. Práve výpoveďami svedkov a zopakovaním ich výsluchu je možné ustáliť spoluzavinenie
poškodeného. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/71/2003, NS SR sp. zn.
3Cdo/66/2018. Okrem toho neprihliadol pri rozhodovaní na stanovisko súdu v trestnom konaní vedenom

pod sp. zn. 3T/117/2019 zo dňa 25.3.2022.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že na uplatnenom nároku na náhradu škody
vo výške 780,30 Eur trvá s poukazom na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.
3T/117/2019 bol A. A. uznaný vinným, že dňa 7.7.2018 po predchádzajúcom verbálnom nedorozumení,

poškodeného G. A. fyzicky napadol. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že na pojednávaní dňa 5.6.2024
výslovne navrhla súdu prerušenie konania, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 11C/11/2024. Pred začatím uvedeného pojednávania síce
právny zástupca žalovaného komunikoval o miere zavinenia žalovaného s ňou, avšak po začatí
pojednávania a rozhodnutí súdu konanie neprerušovať a v pojednávaní pokračovať, toto rozhodnutie

súdu nenamietala. Rovnako poukázala na fakt, že žalovaný k dnešnému dňu nereagoval na výzvu na
úhradu uplatneného nároku, neuhradil ho a ani neprejavil ochotu uhradiť ho ani len z časti.

8. Ďalšie podania v spore doručené neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcomz ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm.
b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.8.2025 o 9:15 hod.,
v pojednávacej miestnosti č. d. 207/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 20.8.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia §

219 ods. 1, 3 CSP.

12. K žalovaným namietanému odvolaciemu dôvodu uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú
procesné vady v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/nesprávny procesný postup súdu

znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné
oprávnenie.

13. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že namieta porušenie jeho práva na spravodlivý
proces. Súdu prvej inštancie vytýka najmä to, že sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou

prednášanou v konaní, pričom konanie neprerušil a nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, čím
došlo zo strany súdu k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. V tomto smere preto považuje
v celku rozsudok ako arbitrárny. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo strany, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecných záväzných predpisov,

rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
dôkazov. Rozdielny názor strany vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu preto nečiní jeho rozsudok
nesprávnym či nezákonným. Je nepochybné, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý
proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných
právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich

súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť
rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto
princípov vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to,
aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre

širšiu právnickú (ale i laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS
174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán, ktoré majú význam pre

rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29.4.1993). Inak povedané,
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strán, aj na taký, ktorý
jeprerozhodnutiebezvýznamný,boladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia.Akvšakideoargument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, Hiro Balani c/a Španielsko z 9.12.1994).

14. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalovaného na
vykonanie dokazovania výsluchom svedkov zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, pričom skutkový
stav mal preukázaný z iných dôkazných prostriedkov.15. Odvolací dôvod podľa § 365 os. 1 písm. g/ CSP nemožno vnímať ako reálnu vadu rozhodnutia
v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. V tomto prípade ide o stav,

keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou
strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť
ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti
s § 365 písm. d/ CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade použiť len
vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

16. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva ako nóvum právny inštitút
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný
najmä na zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu
vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné.

Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje praktizovaním procesných povinností strán sporu
pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a podobne. Zaviedla sa diskrečná právomoc
súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadať na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli
urobené včas. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného
systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré odvolateľ neuplatnil v konaní pred súdom
prvej inštancie je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty,
nóva) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

18. Právo na uvedenie novoty v zmysle § 366 písm. d/ CSP je podmienené nezavinením doterajšieho

nepoužitiatejtoskutočnostiadôkazu.Jepretoúlohouodvolateľavodvolanídokázať,ženovýprostriedok
procesného útoku, či procesnej obrany, ktorý uvádza až teraz, nemohol v doterajšom priebehu konania
použiť bez svojej viny, ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nemôže odvolací súd prihliadnuť.
Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti.

19. Zo zápisnice súdu prvej inštancie v pojednávaní zo dňa 5.6.2024 vyplýva, že právny zástupca
žalovaného navrhol v konaní vypočuť svedkov za účelom preukázania spoluzavinenia poškodeného
a žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Rožňava vo
veci sp. zn. 11C/11/2024, v ktorom bude vykonané dokazovania ohľadne spoluzavinenia poškodeného.
Následne bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené.

20. Odvolací súd s poukazom i na žalovaným v odvolaní neuvedenie žiadnej novoty dodáva, že
argumentácia žalovaného je nedôvodná a v odvolacom konaní nepredložil žiadny nový dôkaz.

21. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ohľadne nevykonania

navrhovaného dôkazu rozhodujúceho pre jeho obranu v dotknutom spore, odvolací súd uvádza, že
judikatúra Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR bola ustálená (napríklad rozhodnutia sp.
zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018) v tom smere, že procesnému právu účastníka
navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazov) rozhodnúť,
ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil.

Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len troma dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo

vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s článkom 46 ods. 1 a článkom
48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto
dôkazná vada takzvané opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydanéhorozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. V súvislosti s predmetnými
odvolacími námietkami odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci
ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať vo veci, ktorej sa

návrh týka, v sebe obsahuje jej právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/2003). Súd nie je v civilnom
konaní viazaný návrhmi strán (účastníkov) na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenia návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie účastníkov konania (strán sporu).

22. Žalovaný namietal, že súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkov a neprerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 11C/11/2024.
Napokon, ako odvolací súd vyššie uviedol do práva strany sporu nepatrí, aby sa súd stotožnil
s jej navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecných záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov.

23. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm. f/ CSP odvolací súd uvádza, že vnútorné
presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého

uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzal
z pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska

závažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálnejvierohodnostialeboakvýsledokhodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení
týkajúcich sa dokazovania. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací
dôvod nie je vo vzťahu k napadnutému rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu

listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktorébolipredloženýmilistinnýmidôkazmipreukázané,alebožebyvjehohodnotenídôkazovbollogický
rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení 2. dielu CSP, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

24. Z odvolacej argumentácie žalovaného je zrejmé, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom
prvej inštancie § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení odvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery,avšakvposudzovanejveci,odvolací
súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

25. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhal
zaplatenia sumy 780,30 Eur titulom vyplatenia nemocenského poistenia poškodenému G. A. v súvislosti
s úrazom utrpeným dňa 7.7.2018. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní,
keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, a z obsahu spisu

vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na
súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné
ustanovenia. Svoje zistenia a závery riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimiskutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

26. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre
odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný,
neodôvodnený či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej)
štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a jeho obsahová
(materiálna) náplň zakladá súhrne jeho zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Jeho argumentácia je koherentná a rozhodnutie konzistentné,
logické a presvedčivé, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe dospel sú prijateľné pre
právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli

zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Odvolací súd takto dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok v kontexte odvolacích

dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým zisteniam a správne právne posúdil splnenie podmienok podľa § 238 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, teda dôvodnosti nároku žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému
i v nadväznosti na neprerušenie konania.

29. Podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku
škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
o výške vyplatených dávok.

30. Ťažiskovým dôvodom odvolania žalovaného bolo nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi výplatou
dávok poškodenému a protiprávnym konaním žalovaného, čím podľa žalovaného nebol daný dôvod na
to, aby súd prvej inštancie žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

31. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Mcdo/19/2008 uviedol, že hmotnoprávnym základom pre

uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody vzniknutej výplatou dôchodkovej dávky je
ustanovenie§238ods.1zákonaosociálnompoistení.VrozhodnutíprijalNajvyššísúdSRprávnezávery
v otázke zavinenia tretej osoby. Konštatoval, že tento osobitný predpis otázku zavinenia neupravuje,
preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy (§ 441 OZ). Poukázal na to, že ustanovenie § 238
ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznáva Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať náhradu

poskytnutých dávok a náhradu škody od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania
voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho
nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna
poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). To znamená,
že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len

v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými
dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu, v akom sa
na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľajú iné okolnosti, prípadne v akom rozsahu
bol spôsobený spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že aj
pri nároku Sociálnej poisťovne na náhradu poskytnutých dávok od tretích osôb podľa citovaného

ustanovenia, je potrebné skúmať mieru zavinenia poberateľa dávok, lebo v rozsahu, v akom bolo
jeho zavinenie (spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok, nemá tretia osoba voči
Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok
(viď obdobne aj rozsudky Najvyššieho súdu SR napr. z 27.11.2003 sp. zn. 2Cdo/91/2003 a z 26.5.2004
sp. zn. 4Cdo/21/2004).

32. Odvolacie námietky žalovaného sú opakovaním jeho obrany uplatnenej aj v konaní pred súdom prvej
inštancie,sktorýmisatentopodrobne,presvedčivoadostatočnevysporiadalvodôvodnenínapadnutého
rozsudku.Žalovanývzhľadomnauvedenéneuniesolbremenotvrdenia,akoajbremenodôkazu,nakoľkov konaní svoje tvrdenia nepreukázal. Žalobkyňa nepochybne súdu preukázala dôvodnosť podanej
žaloby ňou predloženými dôkazmi.

33. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú
sporovú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a sporovou
stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným
bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní budú preukázané
jej tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech sporovej strany. Zákon stranám ukladá

povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma
zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodne
preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena

34.Súdprvejinštancievbode26odôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyhodnotilvykonanédokazovanie

aj s poukazom na to, že žalovaný dňa 7.7.2018 v čase okolo 00:15 hod. v obci B. pri rodinnom dome
na ulici E. C. F. XXX/X fyzicky napadol poškodeného G. A., čím mu spôsobil zranenia, v dôsledku
ktorých bol práceneschopný od 7.7.2018 do 23.8.2018. Žalovaný bol za toto konanie rozsudkom
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/117/2019 zo dňa 25.3.2022 uznaný vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví. Žalobca v konaní preukázal potvrdením o výške vyplatených dávok, nemocenského

a ošetrovného 31.12.2018 G. A. vo výške 780,30 Eur, na ktorú sumu vyzval žalovaného, aby v lehote
do 30 dní od doručenia výzvy na jeho účet uvedenú sumu zaplatil. Žalovaný v konaní nepreukázal mieru
zavinenia poškodeného G. A. za spôsobenú škodu a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním poškodeného a vzniknutou škodou. V trestnom konaní bol žalovaný na Okresnom súde
Rožňava vedeného pod sp. zn. 3T/117/2019 a uznal vinu za všetky zranenia spôsobené poškodenému.

Spoluzavinenie poškodeného znamená, že jeho konanie bolo buď hlavnou a bezprostrednou príčinou
vzniku jeho škody, alebo bolo jednou z príčin jej vzniku. I keď zákon hovorí o spoluzavinení, nie je forma
zavinenia podstatná, pričom nemusí ísť ani o porušenie právnej povinnosti na strane poškodeného;
v zmysle zásady casum sentit dominus poškodený dokonca nesie i následky náhody, ktorá ho postihla.
Z vykonaného dokazovania preto nevyplynulo, že by si akékoľvek zranenia spôsobil poškodený sám, čo

i len náhodou, tým, že bol v stave opitosti. Pokiaľ aj žalovaného vyprovokoval k protiprávnemu konaniu
verbálnym útokom, tento sám o sebe nemohol spôsobiť jeho zranenia.

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k posudzovanej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním žalovaného a práceneschopnosťou poškodeného od 7.7.2018 do 23.8.2018 (a s tým súvisiace

vyplateniedávok)jepotrebnérozlišovať,čipopriprotiprávnomkonanížalovanéhonevstúpilidonásledku
v podobe poškodenia zdravia poškodeného aj iné okolnosti a vplyvy, ktoré sa na mieste poškodenia
jeho zdravia mohli podieľať. Pod pojmom „spoluzavinenie poškodeného“ je potrebné si predstaviť také
vedomé, alebo nevedomé konanie či opomenutie, ktoré prispelo priamo ku škodovej udalosti. V danom
prípade však z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že poškodený v čase incidentu so žalovaným

mal zdravotné problémy, resp. také zdravotné poškodenia, o ktorých v čase škodovej udalosti by bolo
možné hovoriť o „iných okolnostiach“ podieľajúcich sa na vzniku nároku poistenca. Súd prvej inštancie
uzavrel, že z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť nevyplynula. Naopak, správne poukázal na
závery znaleckého posudku v trestnom konaní, pričom žalovaný mal poškodenému spôsobiť otras
mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavej očnice s krvnou podliatinou, pomliaždenie nosa s krvnou

podliatinou, pomliaždenie pravého lakťa ľahkého stupňa s povrchovou kožnou odreninou, pomliaždenie
ľavej ruky, ľavého ramena, ľavého kolena, zlomeninu ôsmeho a deviateho rebra vľavo s minimálnym
posunom úlomkov s dobou liečenia do 42 dní. Napokon žalovaný nekonkretizoval, ktoré zranenia by si
mohol poškodený spôsobiť tým, že bol v stave opitosti a ktoré nesúviseli so škodovou udalosťou, a teda
protiprávnym konaním žalovaného.

36. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na § 215 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd vo veci rozhoduje
na základe zisteného skutkového stavu veci. Predmetom zisťovacia v civilnom procese nie je celá
objektívnarealita,ktorábolaajeprítomnávčaseodvznikuprávnehovzťahu,oochranuktoréhovkonaní
ide, do času rozhodovania súdu prvej inštancie, teda skutočný stav veci. V civilnom sporovom konaní

sa uplatňuje princíp tzv. formálnej pravdy. V sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho
vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania
dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa
o poznanie objektívnej, či materiálnej pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnejaktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje – uzavrie
proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa
tak môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou

sporového konania ukončené ako dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity tejto strany sporu. Súd teda
rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza
k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností
svedčiacich v prospech strany sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať do
skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie. S poukazom na uvedené v danom prípade je

preto rozhodujúce ako správne uzavrel i súd prvej inštancie, že žalobkyňa vyplatila poškodenému
G. A. dávky nemocenského poistenia v sume 780,30 Eur za obdobie od 7.7.2018 do 23.8.2018.
Žalovaný naopak nepreukázal mieru zavinenia poškodeného G. A. za spôsobenú škodu, t.j. príčinnú
súvislosťmedziprotiprávnymkonanímpoškodenéhoavzniknutouškodou.Nauvedenom ničnemeníani
procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Odvolací
súd v preskúmavanej veci nezdieľa názor žalovaného, že súd mu neprerušením konania znemožnil

preukazovať rozhodujúce skutočnosti pre spoluzodpovednosť poškodeného, nakoľko žalovaný iba vo
všeobecnej rovine bez ďalšieho považoval mieru spoluzavinenia poškodeného v rozsahu najmenej
80 %. Nevedno však ako žalovaný k uvedenému záveru dospel, pretože nepredložil žiadne dôkazy
a v tomto smere, okrem výsluchu svedkov, žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovanie nenavrhol.
Odvolaciu argumentáciu žalovaného o miere spoluzavinenia poškodeného považuje odvolací súd za

nedôvodnú.

37. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd takto dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
zhľadiskaodvolacíchdôvodovvýslovnevňomuvedených,pričomanivodvolacomkonanínebolizistené

také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. vrátane závislého výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.

39. Žalovaný podal odvolanie proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým návrh na prerušenie
konania zamietol.

40. Podľa § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

41. Súd prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania rozhodol v rámci rozsudku, pričom samotné
rozhodnutie o neprerušení konania má procesnú povahu, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto aj
rozsudok v tejto časti má povahu uznesenia.

42.Aksaonávrhunaprerušeniekonaniarozhodujerozsudkomvovecisamej,jepotrebné,abypoučenie
o opravnom prostriedku bolo rozlíšené na poučenie o opravnom prostriedku proti rozsudku vo veci
samej, a poučenie o opravnom prostriedku proti výrokom, ktoré majú procesnú povahu (najmä ak nie
je odvolanie prípustné).

43. V prejednávanom spore sa žalovaný riadil nesprávnym poučením o možnosti podať odvolanie aj
proti výroku II. rozsudku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.

44. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

45. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení
konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutie žaloby na obnovu konania, d/ návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb
v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutie návrhu na
doplnenie rozsudku, h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j/ odklad vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciachprávaduševnéhovlastníctva,l/zabezpečenídôkaznéhoprostriedku,m/nárokunanáhradutrovkonania,
n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia,
o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu rozhodnutia.

46. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

47. Zákon v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti

ktorýmjeodvolanieprípustné.Medzitýmitouzneseniaminiejeuvedenéuznesenie,ktorýmjezamietnutý
návrh na prerušenie konania. Odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu o prerušení konania podľa §
162 ods. 1 písm. a/ a § 164 CSP.

48. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže zákon prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania neupravuje, znamená to, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania nie je prípustné.

49. V tomto smere bol žalovaný súdom prvej inštancie v rozhodnutí nesprávne poučený tak, že proti
tomuto rozhodnutiu (ako celku) odvolanie je prípustné.

50. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podal odvolanie proti rozsudku vo výroku II., ktorým súd
zamietol návrh na prerušenie konania, teda proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd toto
odvolanie podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.

51. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( 100% ) voči žalovanému, ktorý v odvolacom

konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).