Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. august 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822201173
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7822201173.7

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: JUDr.
LuciaBakošová,advokátkasosídlomŠafárikova20,04801Rožňava,IČO:50399993,protižalovaným:
1. E. F., XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. a 2. G. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX,
XXX XX D., obaja zast.: JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01
Rožňava, IČO: 42 240 301, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.7.2025 domáhal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by do právoplatného skončenia konania zakázal účastníkom alebo tretím
osobám vykonávať podnikateľskú činnosť, akékoľvek stavebné práce, terénne úpravy alebo iné zásahy
do pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a susediacich parciel v katastrálnom území C.,

ktoré by mohli ovplyvniť skutkový stav, alebo právne pomery medzi účastníkmi.

2. Návrh na nariadenie neodkladného odôvodnil tým, že na pozemkoch, ktorých hranice sú predmetom
súdneho konania sa vykonáva podnikateľská činnosť, realizujú stavebné práce a terénne úpravy bez
jeho súhlasu, a to napriek tomu, že vlastnícke hranice nie sú právoplatne určené, pričom tieto zásahy
do pozemkov môžu spôsobiť nenapraviteľné alebo ťažko napraviteľné následky, najmä z hľadiska

budúceho výkonu rozhodnutia a právnej istoty vlastníkov. Argumentoval, že parcely C KN č. XXX
a XXX boli rozdelené na samostatné parcely (XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X H. XXX/X) a napriek
tomu, že podľa platného územného plánu mesta Rožňava je pozemok, parcela č. XXX určená ako
mestský park – bol jej spôsob využitia zmenený zo záhrady na zastavanú plochu a nádvorie. Podľa
jeho tvrdení si žalovaní zapisovali geometrické plány podľa oplotení, ktoré si svojvoľne vybudovali
bez stavebného povolenia. Geometrické plány, a to geometrický plán č. G1-128/2023, R 211/23-32/23

z roku 2023 a geometrický plán G1-348/2024, R411/2024-81/24 z roku 2024 boli vytvorené až po
začatí súdneho konania. Uviedol, že žalovaní na týchto parcelách vykonávajú podnikateľskú činnosť, aj
napriektomu,ženemajúzabezpečenýprístupzverejnejaniobecnejkomunikácie.Oploteniežalovaných
zaberajúce časti parciel č. XXX/X, XXXX/XXX, XXXX, XXXX H. XXXX pričlenených k ich vlastníctvu
využívajú ako prístupovú cestu k nehnuteľnostiam, ktoré oplotili, Cestu označili dopravnou značkou
„zákaz vjazdu“. Oplotenie je postavené v rozpore s územným plánom mesta Rožňava, vodným zákonom

(§ 5, § 66 zákona č. 364/2004), stavebným zákonom (§ 47, § 139 zákona č. 50/1976), stavebným
povolením hrádze, nakoľko vzdialenosť oplotenia žalovaných je v niektorých miestach menej ako 3 m
od paty hrádze. Minimálna vzdialenosť uvedená v stavebnom povolení je 6 m a výstavba prístupovej
cesty je možná výhradne zo súhlasom SVP s.p. za dodržania podmienok uvedených v stavebnom
povolení hrádze. Žalovaní si budovu so súpisným číslom 64 zapísali ako rodinný dom bez kolaudačného
rozhodnutia, pričom podľa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR takýto stav nespĺňa podmienky

na účel rodinného domu a nariadil novú kolaudáciu. Mal za to, že žalovaní doposiaľ nepredložili žiadnu
listinu preukazujúcu právny vzťah k pozemkom ani ku stavbám, ktoré aktívne využívajú. Zdôraznil, žeje pripravený na výzvu súdu zložiť primeranú zábezpeku, ak to bude nevyhnutné a navrhol, aby súd
o návrhu rozhodol bezodkladne vzhľadom na naliehavosť situácie. V závere dodal, že spor o určenie
priebehu hraníc medzi jeho pozemkom a susednými parcelami č. XXX H. XXX v k.ú. C. vznikol z dôvodu

neohlásených stavebných úprav na rodinnom dome žalovaných. Na súd ich odkázal stavebný úrad
mesta Rožňava z dôvodu spornosti hraníc pozemkov. Od začatia súdneho konania v roku 2022
žalovaní odkúpili časti niekoľkých súkromných parciel v susedstve pozemkov, ktoré užívajú a pričlenili
ich k parcelám, ktorých hranice sú spochybnené. Odkúpené parcely sa nachádzajú mimo zastavaného
územia mesta a mimo oplotenia žalovaných, no napriek tomu boli nelegálne začlenené do ich užívania

a zmenené na zastavané územie. Ďalej uviedol, že nebol prizvaný ako účastník stavebného konania
(MsU/RV-2830/2025-4467-vyst), ktoré sa týkalo výstavby prístrešku na drevo, na parcele č. XXX,
napriek tomu, že je vlastníkom susediacich pozemkov. Stavebné povolenie bolo vydané bez jeho
vedomia a bez toho, aby mal možnosť uplatniť svoje pripomienky alebo brániť svoje vlastnícke a ústavou
zaručené práva. Navyše bolo upustené od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním.
Tento postup považuje za závažné porušenie zákonných procesov, ktorý mohol spôsobiť ujmu na jeho

právach a majetku. Z uvedeného dôvodu podá podnet na Okresnú prokuratúru v Rožňave, aby preverila
zákonnosť stavebného konania a vynechania jeho osoby ako účastníka, preskúmala opodstatnenosť
upustenia od miestneho zisťovania, zvážila podanie protestu prokurátora a posúdila možné naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Vyslovil názor, že týmto
konanímdošlokporušeniujehozákladnéhoprávanaochranuvlastníctvapodľačl.10ÚstavySRapráva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 Ústavy SR. Zároveň boli porušené povinnosti stavebného
úraduvyplývajúcezostavebnéhozákona(§34),keďžeakovlastníksusednýchpozemkovmalbyťriadne
prizvaný ako účastník konania.

3. K podanému návrhu navrhovateľ pripojil kópiu obrázku označeného ako „Identifikácia, Regulatív

územnéhoplánu“,kópiuobrázku,naktoromoznačilochrannépásmohrádzeriekySlaná,kópiučastilistu
vlastníctva, z ktorého vyplýva titul nadobudnutia pozemkov žalovaných, výpis z Obchodného registra
SR spoločnosti SD Company s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom je G. F., fotku katastrálnej mapy,
na ktorej je vyznačená hranica zastavaného územia obce a oplotenie žalovaných, fotku oplotenia
žalovaných a vzdialenosť ich oplotenia od hrádze 256m, kópiu časti rozhodnutia bez jeho označenia, kto

a kedy ho vydal, proti komu smeruje, čoho sa týka s označením rámčeka bodu 8) „Ponechať trávny pás
pozdĺž upraveného toku v šírke 6,0 m obe strany upraveného toku po ktorom sa budú prevádzať práce
spojené s údržbou. Manipulačný pás .......“, kópiu prílohy č. 1, ktorá je nedielnou súčasťou kolaudačnej
zápisnice stavby Nadabula – úprava Slanej s označením textu v rámčeku „Prístupová cesta na tejto
šírke môže byť zriadená jedine za podmienky, že táto plocha sa spevní a zároveň prevedie spevnenie

vzdušnej strany hrádze do výšky min. 60,0 cm. Oplotenie tejto plochy z hľadiska prevádzky a povodňovej
ochrany nie je prípustná. K zriadeniu cesty na tejto ploche Agrostav Rožňava je povinný vyžiadať si
súhlas v zmysle §-u 10 zákona č. 11/55 Zb. v znení zákona č. 12/59 Zb.“, a Rozhodnutie Úradu pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, sekcia výstavby a vyvlastňovania č. 00109/2023-
OOP, 00487/23 Hia, zo dňa 20.2.2023.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).9. Podľa § 328 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od

doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené
pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie NO, v ktorom podľa zákonného
vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne

neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom NO,
a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia
dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných
skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý

osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie
exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť NO, ak sa mu na základe predbežného
právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku
by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti
a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie

dostupných listinných dôkazov a kvalifikovanú právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o
vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné
osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Števček, M.
a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C.H.Beck, 2016, s. 1108). Procesný inštitút neodkladného

opatrenia umožňuje operatívne upraviť pomery strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako
nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť
takého zásahu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o

konečnú súdnu ochranu (pozri Števček, M. a kolektív: Civilný sporový poriadok. Komentár, vyd. C. H.
Beck v Prahe, 2016, s. 1093).

12. Pretože pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto
dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky relevantné

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje
spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO. Navrhovateľ musí v návrhu náležitým
spôsobom opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť
návrhu, relevantné skutkové tvrdenia je povinný hodnoverne osvedčiť a vecnou argumentáciou musí
presvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento

inštitút charakteristický. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu
navrhovateľa, ktorý sa nariadenia NO domáha.

13.PrednariadenímNOzároveňmusísúdzvažovať,čivdôsledkunariadeniaNOsanevytvorínezvratný
(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany

je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada
primeranosti). Z uvedenej zásady vyplýva, že neodkladným opatrením možno žalovaného obmedziť len
v takej miere, aby splnilo svoj účel a jeho účinky nezasahovali neprimerane do jeho práv a právnych
vzťahov strán sporu. Neodkladné opatrenie nesmie stranu, proti ktorej smeruje, obmedziť nad mieru
nevyhnutnú a primeranú veci, nesmie ju neprimerane obmedzovať v ekonomickej činnosti alebo narušiť

jej činnosť nevyhnutnú pre plnenie povinností voči tretím osobám, resp. poskytovať navrhovateľovi
neprimeranú výhodu.14. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia deklaruje potrebnosť
požadovanej neodkladnej ochrany pred rušivými zásahmi zo strany žalovaných do svojho vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, nakoľko na tunajšom súde prebieha konanie o určenie priebehu hranice medzi

pozemkami vo vlastníctve žalobcu zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C., a to parcely C KN
č. XXX – záhrada s výmerou 434m2, parcely č. XXX – záhrada s výmerou 364 m2 a pozemkami
vo vlastníctve žalovaných zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcelami C KN č. XXX –
zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 4225 m2, parcely č. XXX-XXXXXXXXX plocha a nádvorie
s výmerou 396 m2 a uloženie povinnosti žalovaným uviesť rekonštrukciu stavby súpisné č. XX, k.ú.

C. do pôvodného stavu, tak, aby nezasahovala na pozemok žalobcu parcely C KN č. XXX, k.ú. C..
Podľa jeho tvrdení na pozemkoch, ktorých hranice sú predmetom uvedeného súdneho konania sa
vykonáva podnikateľská činnosť, realizujú stavebné práce a terénne úpravy bez jeho súhlasu, napriek
tomu, že vlastnícke hranice nie sú právoplatne určené a tieto zásahy do pozemkov môžu spôsobiť
nenapraviteľné alebo ťažko napraviteľné následky, najmä z hľadiska budúceho výkonu rozhodnutia
a právnej istoty vlastníkov. Súd zistil z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., že z pôvodnej

parcely C KN č. XXX-XXXXXXXXX plocha a nádvorie s výmerou 4225m2 boli vytvorené nové parcely
C KN č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 1612m2, parcela č. XXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie s výmerou 1613m2 a parcela č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou
1000m2, na základe zápisu geometrických plánov č. G1-128/2023, R 211/23-32/23 a č. G1-348/2024,
R411/2024-81/24 z roku 2024. Podľa formulácie petitu navrhovaného NO (ktorým je súd viazaný) však

nárok smeruje v podstate k úplnému zákazu podnikateľskej činnosti, stavebných prác a terénnych
úprav alebo iných zásahov žalovaných a tretích osôb do pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X a susediacich parciel v katastrálnom území C., ktoré by mohli ovplyvniť skutkový
stav, alebo právne pomery medzi účastníkmi konania, a to až do právoplatného skončenia konania,
t.j. bez konkretizácie, akej podnikateľskej činnosti, akých stavebných prác a akých terénnych úprav

alebo akých zásahov do pozemkov a akých tretích osôb sa má zákaz týkať, pričom uplatnený nárok
žalobca skutkovo odôvodňuje o.i. na podklade argumentácie, že spor o určenie priebehu hraníc vznikol
z dôvodu neohlásených stavebných úprav na rodinnom dome žalovaných a od začatia súdneho konania
v roku 2022 žalovaní odkúpili časti niekoľkých súkromných parciel v susedstve pozemkov, ktoré užívajú
a pričlenili ich k parcelám, ktorých hranice sú spochybnené. Odkúpené parcely sa nachádzajú mimo

zastavaného územia mesta a mimo oplotenia žalovaných, no napriek tomu boli nelegálne začlenené do
ich užívania a zmenené na zastavané územie. Ďalšou časťou argumentácie poukazuje na skutočnosť,
že nebol prizvaný ako účastník stavebného konania týkajúceho sa výstavby prístrešku na drevo na
parcele č. XXX, napriek tomu, že je vlastníkom susediacich pozemkov, že bolo upustené od ústneho
pojednávania spojeného s miestny zisťovaním a že stavebné povolenie bolo vydané bez jeho vedomia.

Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že žalobcom napádaný výkon podnikateľskej činnosti žalovaných,
resp. žalovaného v 2. rade G. F. sa opiera o výpis z Obchodného registra Mestského súdu Košice,
z ktorého vyplýva, že žalovaný v 2. rade je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti SD Company,
s.r.o., ktorej predmetom podnikania je okrem iného aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Z výpisu
z obchodného registra nevyplýva, že by žalovaný v 2. rade mal zákaz podnikať, alebo neoprávnene

podnikal, pričom žalobca tieto skutočnosti v návrhu ani netvrdil). Za tejto situácie bolo potrebné v
tomto konaní prejudiciálne považovať podnikanie žalovaného v 2. rade za oprávnené a v súlade s
právnymi predpismi. Z výpisu z obchodného registra ani zo živnostenského registra SR nevyplýva,
že by žalovaná v 1. rade mala oprávnenie podnikať, resp. vykonávať živnostenskú činnosť. Žalobca
nešpecifikoval, ktorým tretím osobám by mal súd zakázať podnikateľskú činnosť. Súd návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia môže vyhovieť len vtedy, ak návrh smeruje voči osobe, ktorá je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V prípade, ak nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt,
ktorého ale žalobca neoznačil, nemôže súd takémuto návrhu vyhovieť práve pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie. Žalobcom tvrdené skutočnosti a ním predložené listinné dôkazy (rozhodnutie Úradu
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky), nápravu tvrdeného protiprávneho stavu

či prípadných nedostatkov administratívneho konania podľa názoru súdu je možné dosiahnuť iba
zákonnými inštitútmi v príslušnom správnom konaní, a nie prostredníctvom neodkladného opatrenia v
civilnom súdnom konaní, ktorým nemožno žalovaným zakázať podnikať, pretože rozhodovanie o tejto
otázke nepatrí do právomoci súdu. Vo vzťahu k zákazu akýchkoľvek stavebných prác, terénnych úprav,
alebo iných zásahov do pozemkov súd považuje za potrebné uviesť, že v návrhu absentovali skutočnosti

osvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Navrhovateľ odôvodnil
naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vznikom nenapraviteľných alebo ťažko napraviteľných
následkov z hľadiska budúceho výkonu rozhodnutia a právnej istoty vlastníkov, avšak bez špecifikácie
akým spôsobom by mohli tieto činnosti spôsobiť takéto následky a ohroziť budúci výkon rozhodnutiaa právnu istotu vlastníkov. Súd za uvedeného právneho stavu nemal za preukázanú /osvedčenú/ hrozbu
bezprostrednej ujmy pre žalobcu bez okamžitého poskytnutia súdnej ochrany, teda žalobcom tvrdenú
potrebu bezodkladnej úpravy pomerom medzi stranami sporu, ako ani dôvodnosť obavy, že exekúcia

bude ohrozená.

15. Súd preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 328 ods. 1 CSP a vzhľadom na zistený
skutočný stav návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, ale rozhodnutím o procesnom návrhu žalobcu,
preto rozhodnutie o trovách konania bude súčasťou konečného rozhodnutia vo veci samej v súlade s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).