Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203530
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7623203530.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. C. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovaným: 1./ DPS financial consulting, s. r.
o., IČO: 46 713 930, Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, 2./ DUPOS dražobná, spol. s r. o., IČO:
36 233 935, Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, obaja právne zastúpení: advoconsulting s.r.o., so
sídlom Tomaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, 3./ DIFFEWA s. r. o., IČO: 47 498
561, Nám. Jozefa Herdu 1/579, 917 01 Trnava, právne zastúpený: STRELÁK & Partners, s. r. o., so
sídlom Jakubovo námestie 13, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 52 451 747, o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. – 3. rade sa priznáva plná náhrada trov konania.

III. O výške trov konania rozhodne súd I. inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2023 domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v prvom rade je

navrhovateľom dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, okres: D., obec:
D., katastrálne územie: D., t. j. pozemku parcely registra „C“ č. 909 o výmere 245 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpisným číslom 95, postavenej na pozemku parcely registra
„C“ č. 909, druh stavby: rodinný dom. Žalovaný v prvom rade podal na Okresnom súde Banská Bystrica
návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým inicioval konanie vedené na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 33Up/1756/2022. Dňa 14.12.2022 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný
platobný rozkaz sp. zn. 33Up/1756/2022 zo dňa 14.12.2022. Voči platobnému rozkazu podal A. B.

riadne a včas odpor, pričom obchodná spoločnosť DPS financial consulting, s. r. o. navrhla pokračovať
v konaní. Konanie o zaplatenie pohľadávky vo výške 115.341,35 EUR s prísl. (pozn. v konaní sa
uplatňuje pohľadávka na základe troch rôznych právnych titulov, t. j. zmlúv o úvere) je medzi sporovými
stranami, t. j. medzi DPS financial consulting, s. r. o. ako žalobcom a A. B. ako žalovaným, vedené na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 14Cb/16/2023. V tejto súvislosti najmä zdôraznil, že v
tomto konaní obchodná spoločnosť DPS financial consulting, s. r. o. tvrdí, že je právnym nástupcom vo
vzťahu k uplatnenej pohľadávke po obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., čo A. B. v tomto

konaní rozporuje. A. B. v tomto konaní zároveň okrem iného vzniesol námietku premlčania. Pôvodná
pohľadávka Slovenskej sporiteľni, a.s. bola zabezpečená záložným právom, ktorého výkon navrhol
žalovaný v prvom rade v postavení navrhovateľa dražby.2. DUPOS dražobná, spol. s r. o. je obchodnou spoločnosťou, ktorá je vo vzťahu k posudzovanej
dobrovoľnej dražbe, v postavení dražobníka.
3. DIFFEWA s. r. o. je vo vzťahu k posudzovanej dobrovoľnej dražbe v postavení vydražiteľa.

4. Dňa 04.07.2016 bola medzi záložným veriteľom: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00151653, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I., oddiel: Sa, vložka č.: 601/B, a záložným dlžníkom/záložcom: A. B., E. XXXX/X, XXX XX D.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, uzatvorená záložná zmluva k nehnuteľnosti, ktorou sa zabezpečuje
pohľadávka Slovenskej sporiteľni, a.s., a to z titulu zmluvy o úvere č. 51146124454 zo dňa 04.07.2016,

v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí úveru vo výške 33.200,00 EUR.
5. Na základe objednávky dražobníka bol dňa 15.05.2022 vypracovaný znalecký posudok č. 114/2022
znalcom Ing. Martinom Hromjakom. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola týmto znalcom určená na
sumu 45.800,00 EUR. Voči tomuto znaleckému posudku žalobca podal riadne a včas námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Žalobca
prostredníctvom tohto podania najmä namietal, že odhad hodnoty nehnuteľnosti nezodpovedá vývoju

trhových cien nehnuteľnosti, v znaleckom posudku absentuje porovnanie posudzovanej nehnuteľnosti
so stavom a hodnotou iných obdobných nehnuteľností a tento znalecký posudok podal bez toho,
aby obhliadol celú nehnuteľnosť. Žalobca zároveň dražobníka upozornil, že jeho postup realizácie
dražby nekorešponduje so zapísaným stavom v katastri nehnuteľností, keďže predmetom dražby
má byť súbor nehnuteľností, tie sú špecifikované jednotným súpisným číslom a nemôžu byť z tohto

dôvodu posudzované osobitne. Žalobca sa u žalovaného v prvom rade opakovane dožadoval zaslania
dokumentácie, na podklade ktorej sa žalovaný v prvom rade dožaduje úhrady pohľadávky vo výške
32.840,19 EUR. Žalovaný v prvom rade žalobcovi predmetnú dokumentáciu neposkytol.
6. Na základe objednávky dražobníka bol dňa 29.07.2022 vypracovaný znalecký posudok č. 205/2022
Ing. Marekom Čeklovským, znalcom. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola týmto znalcom určená

na sumu 55.400,00 EUR. S ohľadom na podané námietky žalobca naďalej konštatuje, že predmetný
znalecký posudok neobsahuje všetky relevantné skutočnosti, na podklade ktorých mal znalec určiť
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, t. j. najmä s ohľadom na vývoj trhových cien nehnuteľností,
vrátane konkrétneho porovnania ceny nehnuteľnosti s inými obdobnými cenami nehnuteľnosti. V tejto
súvislosti zároveň zdôrazňujeme, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícií

predchádzajúci znalecký posudok ako podklad dodaný objednávateľom. V tomto smere poukazuje
žalobca na skutočnosť, že znalec nevyhotovoval v žiadnom prípade kontrolný znalecký posudok. Podľa
zákonnýchustanovenímábyťznalecnezávislouosobou,ktorápripodaníznaleckéhoposudkuvychádza
z objektívne zistených informácií, ktoré sa týkajú tej ktorej nehnuteľnosti. Podkladom pre vypracovanie
znaleckého posudku nemôžu byť zistenia, ku ktorým dospel iný znalec, ktorý tento posudok podal

na základe svojich zistení a za ktorý zodpovedá v zmysle príslušných ustanovení zákona. Keďže v
znaleckom posudku absentuje komparácia odborných záverov a povinnosťou znalca bolo vypracovať
znalecký posudok k všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, je nevyhnutné konštatovať, že tento znalecký
posudok je v zmysle zákona nepreskúmateľný.
7. Dňa 10.11.2022 sa konala prvá dražba nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, okres:

D., obec: D., katastrálne územie: D., t. j. . pozemku parcely registra „C“ č. 909 o výmere 245 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpisným číslom 95, postavenej na pozemku parcely
registra „C“ č. 909, druh stavby: rodinný dom. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola určená znaleckým
posudkom Ing. Mareka Čeklovského č. 206/2022 zo dňa 29.07.2022, a to na sumu 55.400,00 EUR.
Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 55.400,00 EUR. Prvá dobrovoľná dražba nehnuteľnosti bola

neúspešná.
8. Dňa 29.03.2023 sa konala opakovaná dražba nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,
okres: D., obec: D., katastrálne územie: D., t. j. pozemku parcely registra „C“ č. 909 o výmere 245 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súpisným číslom XX, postavenej na pozemku
parcely registra „C“ č. 909, druh stavby: rodinný dom. Najnižšie podanie bolo dražobníkom stanovené

na sumu 27.700,00 EUR, čo sa rovná 50 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Na základe oznámenia
o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 29.03.2023 bola dražba úspešná a vydražiteľom sa
stal žalovaný v treťom rade. Priebeh dražby osvedčil Mgr. Tomáš Gerbery, notár so sídlom notárskeho
úradu Mnoheľova 830/17, 058 01 Poprad.
9. Dňa 09.06.2023 bola žalobcovi doručená zo strany žalovaného v prvom rade záverečná správa

o výkone záložného práva. Z predmetnej záverečnej správy vyplýva, že opakovanou dražbou bola
vydražením dosiahnutá suma vo výške 27.700,00 EUR, pričom suma vo výške 21.216,21 EUR bola
určená pre navrhovateľa dražby a suma vo výške 6.483,79 EUR bola určená ako náklady vynaložené v
súvislosti s výkonom záložného práva (tieto náklady navrhovateľ dražby prostredníctvom tohto podaniažiadnym spôsobom nešpecifikoval a tieto náklady materiálne nezdôvodnil, a to s ohľadom na ich riadne
preukázanie a efektívne vynaloženie vo vzťahu k nevyhnutnosti výkonu záložného práva).
10. Opakovaná dražba sa konala po tom, ako žalobca uplatnil v súdnom konaní, ktoré inicioval žalovaný

v prvom rade, námietku premlčania. Žalovaný v prvom rade, ako aj žalovaný v druhom rade pri výkone
záložného práva žiadnym spôsobom neprihliadli na námietku premlčania, ktorú riadne a včas vzniesol
žalobca. Prvá, ako aj opakovaná dražba nehnuteľnosti bola realizovaná bez toho, aby navrhovateľ
dražby, ako aj samotný dražobník prihliadli na právny titul zabezpečovanej pohľadávky, na skutkové
okolnosti uplatňované žalobcom v otázke postúpenia pohľadávky z obchodnej spoločnosti Slovenská

sporiteľňa, a.s. na žalovaného v prvom rade, pri ktorých žalobca zdôrazňoval, že nemohlo dôjsť k
platnému postúpeniu pohľadávky, na výšku zabezpečovanej pohľadávky, resp. na skutočnosť do akej
sumy je oprávnená osoba oprávnená realizovať výkon záložného práva, a to v zmysle uzavretej záložnej
zmluvy. Bližšia argumentácia, ktorou žalobca rozporuje samotnú pohľadávku, ktorú si žalovaný v prvom
rade uplatnil v samostatnom súdnom konaní, je obsiahnutá v odpore proti platobnému rozkazu, na ktorý
žalobca v plnom rozsahu odkazuje.

11. Dražobník pri realizácií opakovanej dobrovoľnej dražby pristúpil k zníženiu najnižšieho podania na
sumu vo výške 27.700,00 EUR, čo sa rovná 50 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola určená
Ing. Čeklovským, znalcom. Z postupu dražobníka v uvedenom prípade nie je zrejmé, akým spôsobom
dospel k určeniu najnižšieho podania a ďalších podmienok, za ktorých realizoval samotnú opakovanú
dobrovoľnú dražbu. Žalobca má za to, že dražobník má postupovať odborne a v súlade so všetkými

ustanoveniami zákona, a to najmä s ohľadom na to, aby sa nehnuteľnosť, ktorá bola predmetnom dražby
nepredala za čo najnižšiu sumu.
12. Dražobník oznámenie o opakovanej dražbe zverejnil v registri dražieb dňa 07.03.2023, teda
dražobník pri svojom postupe porušil § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Dražobník si
adekvátne nesplnil oznamovaciu povinnosť danú zákonom.

13. Žalobca nedisponuje relevantnými informáciami, za ktorých žalovaný v prvom rade uskutočnil
rozvrh výťažku, ktorý bol dosiahnutý vydražením nehnuteľnosti, a s ohľadom na obsah záložnej zmluvy
zdôrazňuje, že záložná zmluva neobsahuje vymedzenie právneho titulu, na podklade ktorého sa má
zabezpečiť budúca pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s výkonom záložného práva.

14. Žalovaný č. 3 sa k žalobe vyjadril tak, že podľa jeho názoru si splnil všetky povinnosti, ktoré
mu z titulu jeho postavenia v procese tejto dražby vyplývali z relevantnej právnej úpravy. Žalobca vo
svojej žalobe nerozporuje konanie žalovaného v 3. rade v žiadnej fáze procesu konania predmetnej
dobrovoľnej dražby, ktoré by akýmkoľvek spôsobom pokladal za nezákonné a v rozpore s relevantnými
ustanoveniami ZoDD. Nezákonnosť predmetnej dobrovoľnej dražby vzhľadom na v žalobe uvedené

rozhodujúce skutočnosti vidí žalobca najmä v konaní žalovaných v 1. a 2. rade. Nakoľko spoločnosť
DIFFEWA s.r.o. (žalovaný v 3. rade) bola len účastníkom predmetnej dražby a následne po udelení
príklepu a zaplatení ceny dosiahnutej vydražením sa stala novým vlastníkom, nedisponuje informáciami
o úverovej zmluve, na ktorej zabezpečenie bolo na Predmete dražby zriadené záložné právo, postúpení
pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy na nového veriteľa DPS financial consulting, s.r.o., ani o

neoprávnenosti navrhovateľa dražby spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o., ani o neoprávnenosti
vykonať dražbu spoločnosťou DUPOS dražobná s.r.o. a ani o postupe týchto spoločností. Žalovaný v
3. rade v postavení vydražiteľa a v rámci svojej informovanosti vníma priebeh dražby ako postup, ktorý
bol vykonaný zákonným spôsobom za splnenia všetkých zákonných podmienok a teda je platný, pričom
trvá na tom, že sa stal právoplatným vlastníkom predmetu dražby.

15. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie každé porušenie zákona
o dobrovoľných dražbách predstavuje dôvod na určenie neplatnosti dražby. Rovnako je povinnosťou
žalobcu, aby preukázal svoju aktívnu žalobnú legitimáciu tým, že preukáže aký zásah do jeho práv
predstavuje jednotlivé namietané porušenie ZoDD. Žalobca vo svojej žalobe neuvádza konkrétny zásah,
resp. zásahy do jeho práv jednotlivými ním uvádzanými porušeniami ZoDD. Práve naopak je dôvodné

tvrdiť, že namietané porušenia (pre prípad ich preukázania v tomto konaní), ako tomu je napríklad v
prípade porušenia § 17 ods. 3 ZoDD, nie sú spôsobilé privodiť relevantný zásah do práv žalobcu, ktorý
by mohol eventuálne zakladať dôvod pre vyhlásenie dražby za neplatnú. Uvedeným porušením ZoDD
by mohlo dôjsť ku zásahu do práv iného subjektu (účastníka dražby) no nie do práv žalobcu.
16. Dňa 02.05.2023 sa v zmysle § 29 ods. 2 ZoDD uskutočnilo odovzdanie Nehnuteľností. Na

odovzdaní Nehnuteľností sa zúčastnili dražobník, spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o. so sídlom
Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava v zastúpení JUDr. Stanislav Hric, vydražiteľ DIFFEWA, s.r.o.
prostredníctvom svojho konateľa, pána F. G. ako aj žalobca. Nehnuteľnosti boli žalobcom sprístupnené,formálne odovzdané a spoločnosť DIFFEWA s.r.o. je v čase podania tohto vyjadrenia zapísaná v katastri
nehnuteľností ako vlastník Nehnuteľností.

17. Žalovaní č. 1 a 2 sa dňa 24.8.2023 k žalobe vyjadril v tom zmysle, že súdne konanie o určenie
neplatnosti dražby, teda súdne konanie predpokladané výlučne vyššie citovaným ustanovením ZoDD
(§ 21 ods. 2), má práve v tomto (a žiadnom inom) ustanovení ZoDD taxatívne vymedzené skutočnosti,
ktorých tvrdenie a preukázanie môže viesť k určeniu neplatnosti dražby. Týmito taxatívne vymedzenými
skutočnosťami, ktoré nemožno rozširovať, sú eventuálna (i) neplatnosť záložnej zmluvy alebo (ii)

porušenie ustanovení ZoDD, pričom však v oboch prípadoch platí, že nepostačuje samotná existencia
takéhoto právne nesúladného stavu (napr. porušenie niektorého z ustanovení ZoDD), ale zároveň musí
byť takýmto stavom aj spôsobená ujma osobe, ktorá je takýmto právne rozporným stavom dotknutá a
zároveň je nevyhnutné, že tieto skutočnosti ako aj ujmu samotnú táto dotknutá osoba tvrdí a preukáže.
18. V súvislosti s právnym posúdením veci je nevyhnutné upozorniť na dôležitú okolnosť, a to, že ako
vyplýva zo Zmluvy o úvere č. 5114612518 zo dňa 04.07.2016 (ďalej len Zmluva o úvere“), predloženej

samotným žalobcom v tomto konaní, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalovaného v 1.
rade, ako veriteľa a žalobcom, ako dlžníkom, je vzťahom obchodnoprávnym, a teda v predmetnej
veci nemožno pri posudzovaní procesných (i hmotnoprávnych) práv a povinností žalobcu aplikovať
ustanovenia CSP o ochrane slabšej strany sporu v spotrebiteľských sporoch.
19. Žalovaní sú toho názoru, že žalobca si svoje procesné povinnosti (substancovane tvrdiť a

preukazovať) prakticky vôbec nesplnil, nakoľko „tvrdenia“ žalobcu uvádzané v jeho žalobe v predmetnej
veci sú buď úplne nesprávne, irelevantné, alebo absolútne zmätočné, pretože z nich nie je zrejmé
čo konkrétne žalobca vlastne namieta (porušenie akých ustanovení zákona a akým spôsobom, akým
subjektom a prípadne ako boli dotknuté jeho práva). S výnimkou jediného konkrétnejšieho (i keď
nesprávneho – viď ďalej v tomto podaní) tvrdenia o porušení ustanovenia § 17 ods. 3 ZoDD (bod

2.11 žaloby), v ktorom je konkrétny opis dôvodov, pre ktoré malo k domnelému porušeniu dôjsť
(hoci bez uvedenia toho, akým spôsobom boli takýmto domnelým porušením dotknuté práva žalobu),
žaloba obsahuje len množstvo všeobecných a nepreukázaných tvrdení bez toho, aby tieto tvrdenia
boli v súlade so sporovými pravidlami sporového konania substancované, a teda subsumovateľné
pod konkrétne zákonné ustanovenia. K námietke premlčania (ktorá v tomto konaní nemá miesto),

žalobca dokonca neuvádza ani len aké právo má byť predmetom premlčania, ani skutkové okolnosti,
ktoré by akúkoľvek námietku premlčania odôvodňovali (napríklad kedy mala začať plynúť premlčacia
lehota, resp. kedy uplynula). Neuvádza ani v čom malo spočívať konanie, ktorým žalovaní neprihliadali
na právny titul zabezpečovanej pohľadávky, neuvádza ani skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodnili
ním tvrdenú neplatnosť postúpenia pohľadávky na žalovaného v 1. rade, ani skutočnosti, ktoré by

naznačovali ním tvrdenú neoprávnenosť výkonu záložného práva v zmysle záložnej zmluvy.
20. Ako bolo vyššie uvedené, za jediné tvrdenie (i keď beztak neúplné – žalobca neuvádza, akým
spôsobom boli dotknuté jeho práva takýmto domnelým porušením), ktoré konkrétnejšie označuje
(údajné) porušenie ustanovenia § 17 ods. 3 ZoDD žalovaným v 2. rade, je tvrdenie žalobcu uvedené
v bode 2.11 žaloby. Tam žalobca uvádza, že s ohľadom na bod. 2.10 (v ktorom cituje ustanovenie §

17 ods. 3 ZoDD) má za to, že dražobník si adekvátne nesplnil oznamovaciu povinnosť, keď zverejnil
oznámenie o opakovanej dražbe v registri dražieb dňa 07.03.2023.
21. Ako sám žalobca v úvode bodu 2.5. žaloby uvádza „Dňa 29.03.2023 sa konala opakovaná dražba
nehnuteľnosti...“, teda aj samotnému žalobcovi je zrejmé, že v predmetnom prípade išlo o opakovanú
dražbu. Nakoľko sa jednalo už o opakovanú dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností, ktorá sa

začala dňa 29.03.2023, dražobník (žalovaný v 2. rade) splnil svoju zákonnú povinnosť, keď uverejnil
oznámenie o opakovanej dražbe v registri dražieb dňa 07.03.2023, teda viac ako desať dní pred začatím
dražby. Vzhľadom na preukázateľný postup dražobníka v súlade s ustanoveniami ZoDD a nesprávnosť
tvrdenia žalobcu, toto tvrdenie žalobcu o údajnom porušení tohto ustanovenia dražobníkom žalovaní č.
1 a 2 popierajú.

22.Akojez§12ods.1ZoDDzrejmé,dražobníkmalvtomtokonkrétnomprípade(sohľadomnaokolnosti
veci)zabezpečiťohodnoteniepredmetudražbyznaleckýmposudkom.Akbymalibyťznámietokžalobcu
eventuálne vyvodené tvrdenia o prípadnom porušení spomenutého právneho predpisu upravujúceho
znaleckú činnosť, pripomenieme, že ako z ustanovenia prvej vety § 21 ods. 2 ZoDD vyplýva, pre určenie
neplatnosti dražby rozhodnutím súdu je nevyhnutné preukázanie porušenia výlučne ustanovení ZoDD a

priamej príčinnej súvislosti s ujmou na konkrétne uvedených právach žalobcu a ako vyplýva aj z vyššie
uvedeného, ZoDD neumožňuje určiť neplatnosť dražby porušením ustanovení iného právneho predpisu.
23. Žalobca v bode 2.6 jeho podania uvádza, že záverečná správa o výkone záložného práva
neobsahuje špecifikáciu nákladov dražby a neobsahuje zdôvodnenie nákladov dražby od navrhovateľadražby, a v ďalšom uvádza, že neobsahuje preukázanie a efektívne vynaloženie nákladov dražby. Ako
v zásade v celej jeho žalobe, ani v tejto časti žalobca nekonkretizuje k porušeniu akej konkrétnej normy
ZoDD malo dôjsť, kto sa mal porušenia dopustiť a akým spôsobom boli dotknuté jeho práva, preto nie je

možné zo strany žalovaných procesne kvalifikovaným spôsobom na takéto nesubstancované námietky
reagovať. ZoDD ani iný predpis neuvádza konkrétne obligatórne náležitosti správy o výkone záložného
práva, teda ani požiadavku presnej špecifikácie jednotlivých nákladov dražby, preto aj s poukazom na
uvedené sme presvedčení, že k porušeniu zákona zo strany žalovaných tak nedošlo.
24. Žalobca mal možnosť ešte pred uskutočnením dražby oboznámiť sa s nákladmi predmetnej dražby

(napr. nazretím do dražobného spisu) a uskutočniť kroky k smerujúce k vyriešeniu otázky výšky
nákladovdražby,avšaktotoprávonevyužil.Naopakžalobcalenvšeobecne,beznamietaniakonkrétnych
skutočností a ich vplyvu na práva žalobcu v žalobe uvádza, že náklady dražby neboli preukázané, resp.
nebola preukázaná efektívnosť nákladov dražby. I v tomto prípade tak majú žalovaní za to, že žalobca
nesplnil ako procesnú povinnosť tvrdenia, tak ani povinnosť dôkaznú.
25. Znaleckým posudkom, vypracovaným pre účely žalobcom napadnutej dražby, bola určená

všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 45.800,- EUR, a teda v súlade s vyššie uvedeným
ustanovením bolo určené najnižšie podanie vo výške 60,5 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (v sume
27.700,- EUR), a to z dôvodu, že v prípade opakovanej dražby nešlo o dražbu v poradí prvú (kedy
by najnižšie podanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nemohlo byť nižšie, než 80 % hodnoty
určenej znaleckým posudkom).

26. V bode 2.12. žaloby žalobca uviedol, že záložná zmluva neobsahuje vymedzenie právneho titulu,
na podklade ktorého sa má zabezpečiť budúca pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s výkonom
záložného práva. Žalobca však nekonkretizuje záložnú zmluvu, ktorú má na mysli (žalobca neoznačil
účastníkov tejto zmluvy, neuviedol deň uzatvorenia zmluvy ani samotné označenie zmluvy). Možno
sa tak len domnievať, že mohol mať na mysli záložnú zmluvu, na základe ktorej žalovaní uskutočnili

žalobcom namietanú dobrovoľnú dražbu, pričom v takom prípade sme presvedčení, že táto záložná
zmluvy obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a obsahuje aj výslovné dojednanie o uhradení
nákladov súvisiacich so zabezpečením a jeho výkonom.
27. Nakoľko sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky súčasťou pohľadávky žalovaného v 1. rade,
je zrejmé, že uvedená záložná zmluva zabezpečovala aj náklady výkonu záložného práva, pričom pre

prípad výkonu záložného práva (napr. aj dobrovoľnou dražbou) platí, že náklady sa uspokojujú z výťažku
z predaja zálohu. Okrem samotnej zmätočnosti tu uvedenej námietky žalobcu, ju s poukazom na vyššie
uvedené považujú žalovaní za irelevantnú.
28. Z obsahu žaloby v tomto konaní sa žalovaným javí ako dôvodné usudzovať, že žalobca je osoba
znalá práva, čo je na prvý pohľad zrejmé zo spôsobu formulovania jednotlivých odsekov, citovania

platnej právnej úpravy, či dokonca rozhodovacej praxe súdov. Vzhľadom na uvedené tak máme za to, že
žalobca, ako osoba poznajúca právo, cielene neplní svoje procesné povinnosti (tvrdiť a svoje tvrdenia
preukazovať) a používa len vágne a nekonkrétne námietky, ktoré by mali protistranu viesť k rozsiahlej
protiargumentácii, a to vysoko pravdepodobne aj proti skutkovým okolnostiam veci, ktoré žalobca nikdy
výslovne netvrdil a už vôbec nepreukazoval. Príkladmi takéhoto cieleného postupu žalobcu je podľa

názoru žalovaných aj odkaz na Konanie o zaplatenie, keď žalobca sám odkazom na toto konanie
rozporuje, že žalovaný v 1. rade je právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalobcu (bez uvedenia
dôvodov). Zároveň v Konaní o zaplatenie mal vzniesť námietku premlčania (avšak neuvádza čoho). V
bode 2.7 žaloby tiež žalobca uvádza, že v Konaní o zaplatenie vzniesol námietku premlčania, pričom
pri výkone záložného práva žalovaní, podľa žalobcu, neprihliadali na jeho včas uplatnenú námietku

premlčania (opäť bez uvedenia predmetu i dôvodov premlčania).
29. Na margo námietok žalobcu žalovaní uvádzajú, že sú presvedčení, že k premlčaniu pohľadávky
uplatnenej v Konaní o zaplatenie (ani záložného práva) nedošlo a žalovaný v 1. rade je veriteľom
pohľadávky, preto „námietky“ žalobcu v tomto smere popierajú.
30. Žalobca sa tiež v jeho žalobe snaží navodiť dojem obštrukčného správania žalovaného v 1. rade,

keď uvádza, že „Žalobca sa u žalovaného v prvom rade opakovane dožadoval zaslania dokumentácie,
na podklade ktorej sa žalovaný v prvom rade dožaduje úhrady pohľadávky vo výške 34.378,75 EUR.
Žalovaný v prvom rade žalobcovi predmetnú dokumentáciu neposkytol.“ Žalovaní majú jednak za to,
že ani záložnému veriteľovi (ani dražobníkovi), takáto povinnosť z právnych predpisov nevyplýva, no
zároveň sú presvedčení, že žalobca, ako dlžník (a zároveň aj záložca), zmluvnou dokumentáciou

súvisiacou s pohľadávkou disponuje, keďže je účastníkom zmluvného vzťahu a predmetné zmluvy sám
podpisoval (ako dlžník a záložca).
31. Žalobca nakoniec ani len netvrdí, že takouto dokumentáciou nedisponoval už pred konaním dražby,
no žalovaní majú za to, že takéto tvrdenie by bolo zjavne nepravdivé, a to prinajmenšom s prihliadnutímna fakt, že spolu s vydaným platobným rozkazom (v Konaní o zaplatenie) mu bola všetka dokumentácia
preukazujúca dôvodnosť a výšku pohľadávky doručená. Žalobca (v Konaní o zaplatenie v postavení
žalovaného) podal následne proti platobnému rozkazu odpor zo dňa 23.01.2023, teda pred konaním

napadnutej dražby (teda pred napadnutou dražbou disponoval všetkou dokumentáciou týkajúcou sa
pohľadávky). Navyše, ako vyplýva z príloh žaloby žalobcu, žalobca evidentne sám disponoval záložnou
zmluvou (nakoľko záložná zmluva nebola prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu), preto
žalovaní majú za to, že nie je daný dôvod na rozumnú pochybnosť o tom, že žalobca v rovnakom čase
disponoval aj ostatnou zmluvnou dokumentáciou. Ako je z uvedeného zrejmé, žalobca sa v žiadnej

fáze prípravy napadnutej dražby, ani počas tohto konania nenachádzal v stave dôkaznej núdze, pričom
navyše takýto stav ani len netvrdil.
32. Žalovaní tak majú na základe uvedeného za to, že tvrdenia žalobcu o údajnom neposkytnutí
dokumentácie žalovaným v 1. rade sú výlučne účelové, s cieľom navodiť dojem o obštrukčnom správaní
žalovaného v 1. rade (a prípadne aj žalovaného v 2. rade), ktoré však nie sú pravdivé a už vôbec nemôžu
mať za následok záver o neplatnosti napadnutej dražby, avšak z pohľadu žalovaných jednoznačne

usvedčujú žalobcu z jeho snahy zavádzať súd zjavne nepravdivými tvrdeniami.

33. Žalobca vo svojej žalobnej replike zo dňa 6.12.2023 uviedol, že na podanej žalobe trvá. Konajúcemu
súdu zvýrazňuje, že žalovaný v prvom rade a žalovaný v druhom rade sú subjektami, ktoré konajú v
zhode a sú majetkovo a personálne prepojené. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že konečným

užívateľom výhod žalovaného v prvom rade a žalovaného v druhom rade (skrz obchodnú spoločnosť
DUPOS INVEST, a.s.) je totožná osoba, a to A. H. I., J. XXXX/XXX, XXX XX I. B., nar.: 09.05.1971.
Táto rozhodujúca skutková okolnosť má zároveň aj vplyv na konanie veriteľa, resp. osoby v postavení
navrhovateľa dražby, ozn. ako žalovaný v prvom rade, a dražobníka, ozn. ako žalovaný v druhom rade,
pri výkone záložného práva a následnom realizovaní dobrovoľnej dražby, keďže tá bola vykonávaná de

facto veriteľom, ktorý mal podľa svojho tvrdenia disponovať pohľadávkou voči žalobcovi ako dlžníkovi.
34. 2.2. Ako strana sporu uvádza, že svoje tvrdenia dostatočným spôsobom označil a náležitým
spôsobompreukázal.Vzhľadomnaskutočnosť,ževovzťahukprejednávanejvecisanaOkresnomsúde
Spišská Nová Ves vedie aj konanie o zaplatenie pohľadávky vo výške 115341,35 EUR s príslušenstvom,
ktoré iniciovala obchodná spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o., navrhol, aby za účelom ustálenia

rozhodujúcich skutkových okolností bol k tomuto konaniu pripojený súdny spis, ktorý je vedený na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 14Cb/16/2023. Uvedený návrh považuje za opodstatnený
aj z dôvodu, že vo vzťahu k pohľadávke, ktorá mala byť zabezpečovaná záložným právom, ktoré malo
byť vykonávané na posudzovanej dobrovoľnej dražbe, bola uplatnená námietka premlčania.
35. S poukazom na podanú žalobu, ako aj na bod 2.1. tohto podania, opakovane zdôraznil, že

žalovaný v druhom rade bez splnenia zákonných podmienok a bez zachovania efektívneho výkonu
záložného práva, pristúpil k speňažovaniu majetku za maximálne možné najnižšie podanie bez toho,
aby sa výkonom záložného práva dosiahol, čo najvyšší výťažok. Pri vykonávaní dražby dražobník znížil
najnižšie podanie zo sumy rovnajúcej sa sume všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého
posudku na sumu rovnajúcu sa 50 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a to bez toho, aby relevantne

posúdil efektivitu výkonu záložného práva pri dražbe, pri ktorej by uplatňoval vyššie najnižšie podanie.
Uvedeným postupom výrazne poškodil práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti a osoby, ktorej
eventuálnemábyťzasplneniazákonnýchpodmienok,vyplatenýrozdielvýťažku.Uvedenúnehnuteľnosť
vydražil žalovaný v treťom rade bez toho, aby si túto nehnuteľnosť obhliadol. V tomto smere, a to
s poukazom na prebiehajúce súdne konania na Okresnom súde Spišská Nová Ves, a to najmä pod

sp. zn. 7C/48/2023, zároveň žalobca zdôraznil, že rozhodnutie dražobníka bolo zjavne ovplyvnené
informáciami, ktoré mu poskytol subjekt, ktorý je označený za žalovaného v treťom rade, a to v
rámci konania pod sp. zn. 7C/48/2023, o tom, že o vydraženie nehnuteľnosti má reálny záujem a
za túto nehnuteľnosť je schopný poskytnúť určitú peňažnú sumu (táto osoba zložila pred konaním
dražby aj peňažnú zábezpeku a v dôsledku jej prezentovaného záujmu dražobník realizoval opakovanú

dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti, ktorú následne aj táto osoba vydražila).
36. Pohľadávka, ktorá mala byť založená založným právom na nehnuteľnosti a v prospech uspokojenia
ktorej sa mala vykonať dražba, bola zo strany Slovenskej sporiteľni, a.s. zjavne postúpená za sumu
nižšiu než bola účtovne evidovaná celková výška pohľadávky. Pokiaľ žalovaný v prvom rade a žalovaný
v druhom rade konajú v zhode, je bez pochybností zrejmé, že dražobník disponuje informáciami, pri

zhodnotení ktorých vie usúdiť, či odmena, ktorá bola uhradená obchodnou spoločnosťou DPS financial
consulting, s. r. o. obchodnej spoločnosti C. C., K. za postúpenie pohľadávky, bude alebo nebude
vyrovnaná speňažením niektorej z nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Pri naplnení predpokladu
tzv. „reálneho“ vydražiteľa dražobník ani navrhovateľ dražby nie sú ďalej motivovaní zotrvať na čonajvyššom najnižšom podaní. V dôsledku tejto skutočnosti a pri zhodnotení materiálnej situácie je pre
dražobníka a navrhovateľa dražby výhodnejšie, aby sa určité nehnuteľnosti vydražili, čo najrýchlejšie,
keďže nepostupujú de facto žiadne ekonomické riziko. V prípade vydražiteľa je následne motiváciou,

aby tieto nehnuteľnosti predal voľne, a to bez nutnosti rešpektovania regulácie obsiahnutej v zákone o
dobrovoľných dražbách.
37. Z tohto dôvodu je nutné konanie žalovaného v prvom rade a žalovaného v druhom rade hodnotiť
aj cez prizmu obchádzania zákona, v dôsledku ktorého je takéto konanie protiprávne a toto konanie
nemôže požívať právnu ochranu. V prípade, ak žalovaný v treťom rade konal nedobromyseľne a o

týchto skutočnostiach preukázateľne vedel (žalovaný v treťom rade sa nezúčastnil žiadnej obhliadky
nehnuteľnosti, sídlo žalovaného v prvom rade, žalovaného v druhom rade a žalovaného v treťom
rade sa nachádza v rovnakom meste, t. j. v Trnave, konateľ žalovaného v treťom rade pri odovzdaní
nehnuteľnosti sa pred žalobcom vyjadril, že sa všetci poznajú a pod.), nemožno v žiadnom prípade
konanie žalovaného v prvom rade, žalovaného v druhom rade, žalovaného v treťom rade posudzovať
ako zákonné konanie, keďže zákon toto konanie obchádza a je zjavne v rozpore s dobrými mravmi.

38. V tejto súvislosti, a to s ohľadom na preukázanie nedobromyseľnosti konania žalovaného v treťom
rade, na základe informácií, ktoré sú dostupné v Obchodnom registri je zjavné, že F. G., ktorý toho
času zastáva pozíciu konateľa žalovaného v treťom rade, bol v určitom období aj štatutárnym orgánom
obchodnej spoločnosti AUTOVRAKY s.r.o., IČO: 34141707, v ktorej mala obchodná spoločnosť DUPOS
INVEST, a.s., a to počas jeho pôsobenia ako konateľa spoločnosti AUTOVRAKY s.r.o., majetkovú

účasť. Navyše v týchto obchodných spoločnostiach pôsobil p. H. I., teda je zjavné, a to aj na margo
informácií,ktorésúverejnostiprístupné,žeosobapôsobiacavorgánochžalovanéhovtreťomrade,ktorý
je jednoosobovou obchodnou spoločnosťou (konateľom a spoločníkom žalovaného v treťom rade je F.
G.) sa preukázateľne pozná s osobami, ktoré pôsobia v obchodnej spoločnosti DPS financial consulting
s.r.o. a v obchodnej spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s r.o., resp. s osobou, ktorá je v postavení

konečného užívateľa výhod žalovaného v prvom rade a žalovaného v druhom rade. Vyššie popísané
skutkové okolnosti, a to poukazujúc na procesný priebeh dobrovoľnej dražby, tento záver iba potvrdzujú.
39. V konaní navrhol, aby v rámci súdneho konania bola ustálená suma, za ktorú obchodná spoločnosť
DPS financial consulting s.r.o. nadobudla, resp. mala nadobudnúť pohľadávku obchodnej spoločnosti
Slovenskásporiteľňa,a.s..Zaúčelompreukázaniaďalšíchskutkovýchokolnostízároveňnavrholpripojiť

súdny spis, ktorý je vedený na Okresnom súde Spišská Nová ves pod sp. zn. 7C/48/2023a 11C/48/2023.

40. Žalovaný č. 3 vo svojej duplike uviedol, že pre úspešnosť žaloby musí žalobca preukázať, že
porušením niektorého z ustanovení ZoDD bol žalobca reálne dotknutý na svojich právach. Zároveň
musí existovať a byť preukázaná aj príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením ustanovení

zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Následne je úlohou
súdu posúdiť a objektívne zdôvodniť, či tvrdené porušenie zákona spôsobuje neplatnosť samotnej
dražby. Povinnosťou žalobcu v spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby je náležite vymedziť porušenie
konkrétneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré podľa jeho názoru spôsobilo
neplatnosť dražby a spôsobilo mu ujmu na jeho právach. Konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby je

sporovým konaním tzn., že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje v plnom rozsahu žalobcu.
41. ZoDD v ustanoveniach § 5 ods. 4 až 9 negatívne vymedzuje okruh účastníkov dražby. Na to, aby
bola námietka prepojenosti v tomto konaní relevantná, by žalovaný v 3. rade musel byť jednou z osôb, s
ktorej vylúčením z procesu dražby ZoDD počíta. V zmysle uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 3. rade
v čase konania napádanej dražby nebol (do dnešného dňa nie je) osobou vylúčenou z účasti na dražbe

v zmysle § 5 ods. 4 až 9 ZoDD, a teda námietka prepojenosti nie je relevantná.
42. Uvedený záver vyplýva okrem iného aj z verejne dostupných informatívnych výpisov z obchodného
registra. Skutočnosť, že niekedy v minulosti existovala akákoľvek väzba medzi dvoma subjektmi, ktorá
by znamenala vylúčenie jedného z nich z účasti na dobrovoľnej dražbe, nie je v čase dražby relevantná.
Nakoľko v podnikateľskom prostredí je pravdepodobnosť výskytu takéhoto javu do značnej miery

pravdepodobná a nie výnimočná. O to viac, ak ide o podnikateľské prostredie špecifického charakteru
situované v jednom regióne. Aj preto ZoDD takúto “historickú“ prepojenosť nepenalizuje vylúčením z
účasti na dražbe. Tvrdenia žalobcu, v ktorých odkazuje na to, že sídlo žalovaných sa nachádza v jednom
meste (t. j. v Trnave) a osoby pôsobiace v jednotlivých spoločnostiach sa poznajú, sú podľa žalovaného
v 3. rade bezpredmetné.

43. Žalovaní č. 1 a 2 sa na pojednávaní dňa 24.4.2024 vyjadrili, okrem iného v tom smere, že v
tomto konaní napadnutá dražba sa uskutočnila dňa 29.3.2023, pričom dražobník uverejnil oznámenie o
opakovanej dražbe v registri dražieb dňa 7.3.2023, teda 22 dní pred konaním opakovanej dražby, a tedaviacako10dnípredzačatímopakovanejdražbyvzmyslepríslušnéhozákonnéhoustanovenia.Uvedená
skutočnosť je preukázaná z úradného výpisu, z notárskeho centrálneho registra dražieb predloženého
samotným žalobcom v podanej žalobe. Vo vzťahu k najnižšiemu podaniu pre účely opakovanej dražby,

ktoré žalobca nekonkrétne namieta, opravili písomnú nesprávnosť vyjadrenia k žalobe, kde došlo
k chybe. Pre výpočet najnižšieho podania vychádzal navrhovateľ dražby a dražobník z všeobecnej
hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorá bola určená vo výške 55.400,- Eur, pričom 50 % z tejto
sumy predstavuje suma 27.700,- Eur. Ako vyplýva z § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách,
ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý

pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 3 hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako 1 hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca
v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom napadnutej dražby v tomto konaní, nemal trvalý pobyt podľa
osobitnéhopredpisu,pretonajnižšiepodaniebolourčenéakopolovicahodnotypredmetudražbyurčenej
znaleckým posudkom a je preto v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.

44. Vo vzťahu k domnelo namietanej pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v 1. rade platí, tak, ako
aj vo vzťahu k iným skutočnostiam, ktoré neboli tvrdené dostatočne konkrétne, že žalobca neuviedol
žiadne konkrétne dôvody a už vôbec nepreukázal akékoľvek skutočnosti, ktoré by mali viesť k absencii
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade, no presnejšie k záveru o tom, že žalovaný v 1. rade nie
je záložným veriteľom. Žalobca nepreukázal a v zásade ani netvrdil žiaden konkrétny dôvod pre ktorý

by žalovaný v 1. rade nebol nadobudol pohľadávku od svojho právneho predchodcu platne.

45. Súd po vykonaní dokazovania považoval žalobu žalobcu v celosti za nedôvodnú.

46. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil a požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa

23.4.2024 z č.l. 175 s poukazom na svoj zdravotný stav a práceneschopnosť.
47. V tejto súvislosti súd podotýka, že práve táto skutočnosť bola dôvodom pre odročenie pojednávania
vytýčeného na deň 16.2.2024.
48. Súd preveroval u ošetrujúceho lekára žalobcu, či zdravotný stav žalobcu bráni zúčastniť sa
pojednávania a na túto výzvu súdu G. A. J. dňa 7.3.2024 oznámil súdu, že žalobca je stále

práceneschopný, ale jeho zdravotný stav mu dovoľuje zúčastniť sa súdneho pojednávania - správa na
č.l. 172.
49. Súd opätovne zisťoval u ošetrujúceho lekára žalobcu, či zdravotný stav žalobcu bráni zúčastniť
sa pojednávania a podľa úradného záznamu z č.l. 180 zo dňa 23.4.2024 súd zistil, že zdravotný stav
žalobcovi dovoľuje zúčastniť sa súdneho pojednávania a G. A. J. túto skutočnosť potvrdil i mailovým

podaním zo dňa 23.4.2024 podľa č.l. 182.
50. Na základe týchto skutočností súd oznámil žalobcovi, že neakceptuje jeho žiadosť o odročenie
pojednávania - č.l. 183 spisu.
51. Žalobca ďalším svojím podaním z č.l. 184 zo dňa 23.4.2024, ktoré došlo na súd o 23,16 hod.
opätovne z opakovaných dôvodov ako sú popísané vyššie opätovne požiadal o odročenie pojednávania

a zároveň uviedol, že má záujem o poskytnutie právnych služieb zo strany advokáta.
52. K tomu súd dodáva, že spor trvá od 29.6.2023 (č.l. 85 spisu) a od tej doby mal žalobca dostatok
časového priestoru na zabezpečenie si právneho zástupcu.

53. Podľa § 183 ods. 1-4 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie

môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť. (2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a
okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany

možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k
odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (3) Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (4)Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá

odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo
alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania.54. Duplicitný návrh žalobcu na odročenie pojednávania (po tom, čo súd žalobcovi oznámil nesúhlas s
odročením pojednávania), ktorý žalobca žiadnym spôsobom nezdokladoval, jeho žiadosť o odročenie
pojednávania tak zostala len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť

(viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 167/2010) a súd ho vyhodnotil
ako úkon uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania civilného konania.

55. Z týchto dôvodov tomuto návrhu súd nevyhovel a vo veci riadne konal v neprítomnosti žalobcu v
súlade s ustanovením § 180 CSP.

56. Predmetom sporu je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

57. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. zákona o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom od
1.2.2017 do 30.6.2023, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať

súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len

tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

58. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. zákona o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom od
1.2.2017 do 30.6.2023, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ
dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

59. Podľa § 138 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

60. V danom spore ide o určovaciu žalobu v zmysle § 138 pís. c) CSP, u ktorej naliehavý právny záujem

nie je potrebné preukazovať, pretože priamo vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z..

61. Súd posudzoval aj okruh strán sporu a dospel k záveru, že strany sporu uvedené v žalobe sú totožné
s tými, ktoré popisuje zák. č. 527/2002 Z.z. vo svojom § 21 ods. 4.

62. Tým je daná vecná aktívna a pasívna legitimácia strán sporu.

63. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo sporných skutočností:
- Namietaného porušenia zákona o dobrovoľných dražbách,
- Namietanej platnosti záložnej zmluvy,

- Namietanej vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 1/,
- Vznesenej námietky premlčania pohľadávky.

64. Nespornou skutočnosťou bola realizácia dobrovoľnej dražby konanej na základe zmluvy o zriadení
záložného práva a s tým súvisiacej zmluvy o úvere.

65. K žalobcom uvádzaným dôvodom v žalobe súd udáva:

66. V bode 1.2. žaloby žalobca spochybnil právne nástupníctvo Slovenskej sporiteľne, a.s. na
žalovaného 1/ bez akéhokoľvek odôvodnenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie §151c

ods.3 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), podľa ktorého záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy,
ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky. Taktiež ustanovenie § 7 ods. 1
zák. o dobrovoľných dražbách uvádza, že navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba,ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
67. Spor o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je spotrebiteľským sporom, v ktorom by súd

mohol vykonávať aj dôkazy, ktoré stranami navrhnuté neboli. Súd je takto pri zisťovaní skutkového stavu
odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán.
68. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že vo vzťahu k dokazovaniu má strana (v tomto prípade
žalobca) nielen povinnosť tvrdenia, ale i navrhovania či predkladania dôkazov. Dôkazné bremeno je tak
procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok sporu. Pokiaľ tvrdenia strany nie je preukázané, v

tom zmysle ho súd nepovažuje za pravdivé a má vplyv pre stranu sporu na konečné rozhodnutie.

69. Záložné právo je viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik sa viaže
na vznik alebo zánik zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným
právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. Záložné právo sa tak viaže na pohľadávku. Z toho vyplýva, že
akákoľvek dispozícia s pohľadávkou nemá za následok zánik záložného práva, ale aj po zmenách plní

svoju zabezpečovaciu funkciu. V prípade prechodu alebo prevodu pohľadávky záložné právo prechádza
na nadobúdateľa pohľadávky (cesia).

70. Súd tak poukazuje na to, že žalobca svoje tvrdenie nepodporil žiadnym dôkazom a ani nenavrhol
žiadne dokazovanie v tomto smere, to znamená, že neuniesol dôkazné bremeno vo veci.

71. Zároveň žalobca poukázal na spor vedený v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
14Cb/16/2023, v ktorom zároveň vzniesol námietku premlčania.

72. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

73. Podľa § 132 ods. 1-3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez

svojej viny pripojiť.

74. Neprichádza preto do úvahy len poukázanie na iný prebiehajúci spor bez predloženia požadovaných
dôkazov.

75. Pokiaľ sa týka aj prípadnej vznesenej námietky premlčania, v tejto súvislosti súd poukazuje na
ustanovenie § 151j ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
76. To znamená, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť zo zálohu aj v tom prípade, že jeho pohľadávka

vočizáložnémuveriteľovisamedzičasompremlčala.Ktomutrebauviesť,žezáložnýmprávomnemožno
zabezpečiť premlčanú pohľadávku. Ak však bola platná pohľadávka zabezpečená záložným právom,
záložné právo nezaniká premlčaním pohľadávky. To znamená, že záložné právo zostáva v platnosti, ak
medzičasom dôjde k premlčaniu, nie však k zániku pohľadávky (komentár k Občianskemu zákonníku
- Veľký komentár, strana 950 - autor L. M., Bratislava: Eurokódex 2011). Jednoznačne mal súd

preukázané, že v čase zabezpečenia pohľadávky samotná pohľadávka nebola premlčaná

77. Táto časť žaloby je preto podľa názoru súdu nedôvodná.

78. V bode 2.2. žalobca uvádzal, že vo vzťahu k podanému znaleckému posudku č. 114/2022 L.

G. N. namietal výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (45.800 €). Zaoberaním sa týmto znaleckým
posudkom je bezpredmetné vzhľadom na to, že na námietky žalobcu bol podaný nový znalecký posudok
č. 205/2022 znalcom Ing. Marekom Čeklovským so stanovením všeobecnej hodnoty vo výške 55.400
€. Tiež uviedol, že v znaleckom posudku absentuje porovnanie posudzovanej nehnuteľnosti, k čomu
sa však vyjadril znalec na strane 4 svojho posudku (č.l. 49 - 2. strana spisu). Zároveň namietal, že

nebola obhliadnutá celá nehnuteľnosť a žalobca tieto svoje tvrdenia (ktoré v konečnom dôsledku
nemôžu mať vplyv na neplatnosť samotnej dražby), ničím nepreukázal. Tvrdenie žalobcu, že postup
dražobníka pri realizácii dražby nekorešponduje so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, keďže
predmetom dražby mal byť súbor nehnuteľností, neobstojí, pretože dražba bola realizovaná v súlades vymedzením zálohu podľa záložnej zmluvy (strana 41 spisu), čomu korešponduje výpis z LV č. XXX
čiastočný podľa č.l. 58 - 2. strana - 60 spisu. Námietka žalobcu, že sa u žalovaného 1/ opakovane
dožadoval zaslania dokumentácie, na podklade ktorej sa žalovaný 1/ dožaduje úhrady pohľadávky vo

výške 32.840,19 € a že požadovaná dokumentácia žalobcovi nebola zaslaná, s predmetom tohto sporu
nesúvisí, pretože takáto povinnosť dražobníka zo Zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva. K tomu
súd zaujal stanovisko vo vyjadrení k bodu 2.6. žaloby.

79. V bode 2.3. žaloby žalobca namietal nepreskúmateľnosť znaleckého posudku a skutočnosť, že

znalec L. O. nevyhotovoval kontrolný znalecký posudok, ale vychádzal z podkladov predchádzajúceho
znaleckého posudku.

80. Podľa § 12 ods. 1 až 6 zák. č. 527/2002 Z.z. dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby
podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť
alebo o kultúrnu pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo

orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie
byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku
prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. (2)
Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po
predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku

predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej
veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. (3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v
držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných
údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. (4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle
vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. (5)

Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne
vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby
písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí

dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. (6) Na
účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým
bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

81. Súd k tomuto bodu skonštatoval, že v tomto smere nie sú porušené ustanovenia citovaného zákona,

a preto aj táto časť žaloby je neopodstatnená.

82. V bode 2.6. žalobca uviedol, že dňa 9.6.2023 mu bola doručená žalovaným 1/ záverečná správa
o výkone záložného práva. Tiež namietal, že opakovanou dražbou bola vydražením dosiahnutá suma
vo výške 27.000 €, pričom suma vo výške 21.216,21€ bola určená ako náklady v súvislosti s výkonom

záložnéhoprávaa žepopisovanénákladydražbynavrhovateľdražbyžiadnymspôsobomnešpecifikoval
a materiálne nezdôvodnil. Citovaná záverečná správa sa nachádza na č.l. 43.

83. Podľa § 8 ods. 2 cit. zák. dražobník je povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich s dražbou
navrhovateľovi dražby, vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby; to neplatí o údaji o

znížení najnižšieho podania pred konaním dražby alebo opakovanej dražby.

84. Podľa § 17 ods. 9 cit. zák. dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby
oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený
toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.

85. Podľa § 24 cit. zák. po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o
vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou.
(2) V zápisnici o vykonaní dražby dražobník uvedie
a) dátum, miesto a čas vykonania dražby; ak ide o opakovanú dražbu, uvedie i túto skutočnosť,

b) označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a
s ním spojených, stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a odhad jeho ceny,
c) označenie navrhovateľa dražby a označenie bývalého vlastníka predmetu dražby,
d) najnižšie podanie,e) označenie dražobníka a licitátora (licitátorov),
f) označenie vydražiteľa,
g) cenu dosiahnutú vydražením,

h) námietky proti priebehu dražby,
i) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
(3) Súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (§ 17 ods. 8) a jeho prípadné
dodatky (§ 18). Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky
účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv na

platnosť dražby.
(4) Zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla námietky proti
priebehu dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Ak odmietne niektorá osoba zápisnicu o vykonaní
dražby podpísať, dražobník to uvedie v zápisnici.
(5) Ak sa skončí dražba, pretože nebolo urobené ani najnižšie podanie, vyhotoví dražobník bez
zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby; pre jeho náležitosti sa ustanovenia odsekov 2 a 3

použijú primerane.
(6) Pri spoločnej dražbe vyhotovuje dražobník o priebehu dražby jednu zápisnicu; vydražiteľom
jednotlivých predmetov musí byť umožnené podpísať zápisnicu hneď po vydražení.
(7) Zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám
uvedeným v § 17 ods. 5.

(8) Ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia
ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne.
(9) Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní tam dražobník aj údaje podľa
odseku 2 písm. a), b) a e); dražobník uverejní aj výšku ceny dosiahnutú vydražením alebo skutočnosť,
že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Rovnaké údaje dražobník zverejní aj v Obchodnom vestníku,

ak v ňom bolo zverejnené oznámenie o dražbe podľa § 17 ods. 3.

86. O priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica (č.l. 29-31 spisu) a voči priebehu dražby neboli
vznesené žiadne námietky.

87. Podľa § 25 ods. 2 cit. zák. ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby
znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10 % z výťažku dražby, nie však viac ako 20 % z
výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša
odmenu dražobníka v rozsahu najviac 3 % z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe
vlastníkovi predmetu dražby 10 % z vymáhanej pohľadávky. Odmena dražobníka je najviac 33 193, 92

eura zvýšených o 1 % z ceny dosiahnutej vydražením, presahujúcej 331 939,19 eura.

88. Z toho teda vyplýva, že žalobca sa ešte pred samotnou realizáciou dražby mal možnosť (z vlastnej
iniciatívy)spožadovanýmiskutočnosťamioboznámiťudražobníka.Skutočnosť,žetakneurobil,nemôže
mať za následok neplatnosť dražby. Ani v tomto smere súd preto nezistil porušenie zákona.

89. V bode 2.7. žaloby žalobca namietal, že opakovaná dražba sa konala po tom, čo žalobca v súdnom
konaní, ktoré inicioval žalovaný 1/, vzniesol námietku premlčania a tiež namietal, že nemohlo dôjsť k
platnému postúpeniu pohľadávky.
90. K všetkým týmto námietkam sa súd vyjadril vyššie, a to k vyjadreniu k bodu 1.2 žaloby.

91. Tiež žalobca namietal, že žalovaní 1-2/ neprihliadli na titul zabezpečovanej pohľadávky, na
skutkové okolnosti uplatňované žalobcom v otázke postúpenia pohľadávky, na výšku zabezpečovanej
pohľadávky, resp. na skutočnosť, do akej sumy je oprávnená osoba realizovať výkon záložného páva, a
to v zmysle uzatvorenej záložnej zmluvy, pričom poukázal na odpor voči vydanému platobnému rozkazu.
92. K odkazu na odpor súd udáva, že k nedostatku skutkových tvrdení sa súd vyjadroval podrobne vo

vzťahu k bodu 1.2. žaloby. Súd dodáva, že titulom zabezpečovanej pohľadávky bola zmluva o zriadení
záložného práva.

93. V bode 2.9. poukázal na to, že pri realizácii dobrovoľnej dražby dražobník pristúpil k zníženiu
najnižšieho podania na 50 % všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znalcom L. O. a namietal

skutočnosť, akým spôsobom dospel k určeniu najnižšieho podania.

94. Podľa § 16 ods. 6 zák. o dobrovoľných dražbách vo veciach zákonného záložného práva a v
prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásenýtrvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie
ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu,

najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v
ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v
ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom.

95. V bode žaloby 2.11. žalobca namietal porušenie ustanovenia § 17 ods. 3 zák. o dobrovoľných
dražbách.

96. Podľa § 17 ods. 3 cit. zák. ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie
o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez

zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

97. Podľa § 22 ods. 4 cit. zák. ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní
dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f)

v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v
Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie
o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17
ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník
oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú

primerane.

98.Ktomusúddodáva,žeprvádražbakonanánapodkladeznaleckéhoposudkuL.G.O.číslo205/2022
sa konala dňa 10.11.2022, ktorá bola zverejnená v Obchodnom vestníku 194/2022 dňa 10.10.2022,
u ktorej nebolo urobené ani najnižšie podanie, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 219/2022

dňa 15.11.2022, dňa 29.3.2023 sa konala prvá opakovaná dražba, ktorá bola zverejnená v Obchodnom
vestníku 49/2023 dňa 10.3.2023, u ktorej bolo urobené najnižšie podanie, výška ceny dosiahnutá
vydražením bola 27.700 €, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 66/2023 dňa 4.4.2023 - listiny
na č.l. 77-82 spisu.
99. Vzhľadom na neúspešné prvé kolo dražby, u ktorého bola zákonná lehota dodržaná, je irelevantné

posudzovanie lehôt.
100. Námietka žalobcu o tom, že vo vzťahu k opakovanej dražbe nebola dodržaná lehota podľa § 17 ods.
3 neobstojí, pretože na opakovanú dražbu sa vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 4 a lehota na zverejnenie
v registri dražieb (najmenej desať dní pred začatím dražby) tak zachovaná bola. Preto ani táto námietka
žalobcu neobstojí.

101. V bode 2.12. žalobca namietal záložnú zmluvu, a to absenciu vymedzenia právneho titulu, na
podklade ktorého sa má zabezpečiť budúca pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s výkonom záložného
práva.

102. Podľa § 25 ods. 1 cit. zák. ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak, náklady dražby
sa hradia z výťažku dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, náklady dražby sa hradia z
výťažku dražby v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu.

103. Podľa 151b OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o

vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí
najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva

neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.104. Podľa § 151j OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
aleboosobitnýzákonneustanovujeinak.(2)Akpohľadávkazabezpečenázáložnýmprávomniejeriadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,
keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

105. Podľa § 151m ods. 1, 2 a 10 OZ predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného
práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia
o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou

záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri
záložných práv. (2) Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva
dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. (10) Ak výťažok z predaja
zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného

odkladuhodnotuvýťažkuzpredaja,ktoráprevyšujezabezpečenúpohľadávkupoodpočítanínevyhnutne
a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

106. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

107. Podľa záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 4.7.2016 medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s.ažalobcomjevbodeIpopísanázabezpečovanápohľadávkaavbodeIIjepodrobnepopísanýzáloh.

108. Súd nezistil nielen namietané porušenia záložnej zmluvy, ale skonštatoval, že zmluva o zriadení

záložného práva je v súlade so zákonom.

109. Vzhľadom na to, že náklady spojené s uspokojením pohľadávky sú súčasťou pohľadávky
žalovaného 1/, je nesporné, že záložná zmluva zabezpečovala i náklady výkonu záložného práva, ktoré
sa uspokojujú z výťažku z predaja zálohu.

110. Žalobca vo svojom podaní podľa č.l. 135 navrhol pripojiť spisy Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 7C 48/2023 a 11C 48/2023, neuviedol však, na preukázanie akých skutočností. Súd je známe,
že konanie v týchto navrhovaných spisov prebieha a vo veciach nie je rozhodnuté. Súd preto nevidel
dôvod na pripojenie týchto spisov.

111. Zároveň v tomto podaní žalobca navrhoval ustáliť sumu, ktorú mal žalovaný 1/ nadobudnúť od
Slovenskej sporiteľne. K tomu súd dodáva, toto nie je predmetom tohto súdneho sporu, pretože
súd v spore o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zisťuje len prípadné porušenie zákona o
dobrovoľných dražbách či ustanovenia občianskeho zákonníka o záložnom práve.

112. Súd zároveň skúmal, či je potrebné zaoberať sa prípadnými neprijateľnými podmienkami zo zmluvy,
na základe ktorej bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, t.j. či zmluva o zriadení záložného
práva sa odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorej úprava je zakotvená v zákone č. 40/1964 Zb. - t.j. v
Občianskom zákonníku.
113. Za spotrebiteľskú zmluvu sa podľa platného znenia § 52 Občianskeho zákonníka považuje každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa platného
znenia § 52 ods. 2 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

114. Pojem spotrebiteľská zmluva sa dá vymedziť v užšom a širšom zmysle.
115. V užšom zmysle pôjde o spotrebiteľské zmluvy, ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne
zakotvené v § 52 a nasl. V tomto prípade ide o špecifický spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzatváraníspotrebiteľských zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú už vopred a spotrebiteľ nemá
možnosť ich ovplyvniť.
116. V širšom zmysle môžeme spotrebiteľské zmluvy chápať ako každú zmluvu uzavretú medzi

spotrebiteľom a dodávateľom.

117. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

118. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je spotrebiteľ fyzická alebo
právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu
príslušníkov svojej domácnosti.

119. Táto definícia má široké vymedzenie okruhu osôb, na ktoré sa priznáva právne postavenie

spotrebiteľa. Podľa zákona spotrebiteľom môže byť fyzická, ale aj právnická osoba, iba ak spĺňa
podmienky určené zákonom. Jednou z týchto podmienok je použitie výrobkov a služieb pre osobnú
potrebu alebo pre potrebu domácich príslušníkom. Táto podmienka je ťažko uplatniteľná u právnických
osôb, ktoré nemajú príslušníkov svojej domácnosti a nemôžu vytvoriť domácnosť vo význame určenom
v § 115 OZ. Pomocou extenzívneho výkladu práva je možné chrániť právnickú osobu ako spotrebiteľa,

musí však spĺňať podmienky, že spotrebiteľom je osoba, ktorá nenakupuje výrobky a služby na jej
podnikateľské účely.
120.PojemspotrebiteľupravujeajSmernicaRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachv
spotrebiteľských zmluvách. Podľa tejto smernice spotrebiteľ znamená „akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu

alebo profesii“
121. Spotrebiteľ sa vyznačuje nasledovnými znakmi:
- ide o osobu, ktorá koná, nakupuje tovary a využíva služby na vlastné potreby,
- ide o konečného konzumenta,
- účel konania má neprofesionálny charakter.

122. Na druhej strane spotrebiteľskej zmluvy sa nachádza subjekt, ktorý sa nazýva „dodávateľ“.

123. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

124. Táto právna úprava sa vzťahuje na každého dodávateľa, ktorý je podnikateľským subjektom. Môže
ísť o súkromných dodávateľov alebo aj o štátne podniky.

125. Pojem „podnikateľ“ je vymedzený v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podnikateľ podľa tohto
zákona je:

- osoba zapísaná v obchodnom registri,
- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
- osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného
predpisu .

126. Podľa zmluvy o úvere č. 5114612454 zo dňa 4.7.2016 (č.l. 46 spisu) bol žalobcovi Slovenskou
sporiteľňou poskytnutý úver vo výške 33 200 € na účel: financovanie prevádzkových, resp. investičných
potrieb dlžníka v súlade s predmetom jeho činnosti. V tejto zmluve je žalobca identifikovaný IČO-m: 34
606 793 s číslom živnostenského registra Okresného úradu Spišská Nová Ves: 801-2171

127. Podľa výpisu zo živnostenského registra vedeného v registri Okresného úradu Spišská Nová Ves
- číslo živnostenského registra 801-2171 má žalobca pridelené IČO 34 606 793, v predmete podnikania
má uvedených 10 činností s dňom vzniku oprávnenia u niektorých minimálne od 9.5.2001 a ku dňu
pojednávania u žiadnej z nich nie je zaznamenaný zánik oprávnenia.

128. Z toho jednoznačne vyplýva že žalobcovi bol poskytovaný úver, pričom žalobcu nemožno
charakterizovať ako spotrebiteľa či už v užšom alebo širšom zmysle, t.j. žalobca zmluvu neuzatváral ako
spotrebiteľ, a preto súd nemal povinnosť skúmať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky.129. Napokon, i žaloba, ktorá sa voči žalobcovi vedenej zo strany spoločnosti DPS financial consulting,
s.r.o. (v tomto spore žalovaný 1/) sa vedie ako obchodný spor.

130. Súd v tomto konaní nezistil žiadne porušenie ustanovenia právnych predpisov, preto žalobu
zamietol ako nedôvodnú.

131. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní žalobca nebol úspešný, preto
ho súd zaviazal na plnú úhradu vzniknutých trov.

132. Dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP súd nezistil.

133. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.