Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202344
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šikuta
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1516202344.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Bratislava,
Sibírska 55, IČO: 44138369, zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Zvolen, Stráž
223, IČO: 36861723, proti žalovanému I., narodenému M., zastúpenému advokátskou kanceláriou
BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Laurinská 4, IČO: 36833533, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/118/2016, o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. januára 2023, sp. zn. 25Co/87/2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 25. januára 2023, sp. zn. 25Co/87/2022, z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 28. mája 2019, č. k. 9C/118/2016-233,
zamietol žalobu žalobkyne a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres R., zapísanej Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra „C" č. XXXX, druh pozemku: orná
pôda, o výmere 1.324 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť"). Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti,
že dňa 7. júla 2015 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným
ako predávajúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Návrh na vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol
povolený v prospech žalobkyne, avšak na základe protestu prokurátora bolo predmetné rozhodnutie
zrušené (v dôsledku neprihliadnutia správneho orgánu na existenciu zákonného predkupného práva
štátu). Rozhodnutie o zrušení povolenia vkladu bolo potvrdené aj v odvolacom správnom konaní a v
čase prvoinštančného konania bolo predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Uznesením vlády
z 8. júla 2015 došlo k schváleniu návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii (strategický

park S.), pričom stavba sa týkala aj spornej nehnuteľnosti. Zákonné predkupné právo na základe §
3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a
o doplnení niektorých zákonov tak spôsobilo s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú nemožnosť
plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi stranami sporu, na ktorú skutočnosť bol správny orgán
rozhodujúci o návrhu na vklad povinný prihliadať. Žalobkyňa podaním z novembra 2018 navrhla, aby
súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti

ku dňu jej vyvlastnenia na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra o vyvlastnení z 18. augusta
2016. Návrh odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou MH Invest,
s.r.o. ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bola spoločnosť MH Invest, s.r.o. zapísaná do
katastra nehnuteľností ako jej vlastník. Následne, na základe ďalšej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou
MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcim bola spoločnosť
MH Invest II, s.r.o. zapísaná do katastra nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti. Právoplatnosťou

rozhodnutia o vyvlastnení došlo k vyvlastneniu nehnuteľnosti v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o.,
časť náhrady za vyvlastnenie bola vyplatená spoločnosti MH Invest II, s.r.o. a časť náhrady bola v zmyslerozhodnutia zložená do úschovy na súde prvej inštancie. Pretože bola žalobkyňa toho názoru, že kúpna
zmluva uzatvorená so žalovaným bola platná, považovala následné prevody nehnuteľnosti za nulitné
z dôvodu ich rozporu so zásadou nemo plus iuris. Vzhľadom na zápis poznámky o súdnom konaní

v katastri nehnuteľností nemohol byť žiadny z nadobúdateľov nehnuteľnosti dobromyseľný v tom, že
mu nehnuteľnosť patrí. Žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutím bolo vyvlastnené jej vlastnícke právo, a teda
náhrada za vyvlastnenie má byť vyplatená jej. Uznesením z 10. decembra 2018 súd prvej inštancie
pripustil návrh na zmenu žaloby v uvedenom zmysle.

2. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP"). Uviedol, že je nesporné, že do úschovy na súde bola na
základe rozhodnutia správneho orgánu zložená časť náhrady za vyvlastnenie spornej nehnuteľnosti.
Táto náhrada bola súdom prijatá, a preto žalobkyňa nemôže žalovať o plnenie. Pretože náhrada nebola
doposiaľ vyplatená a určenie jej príjemcu je závislé od výsledku konania pred súdom prvej inštancie, má

žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že bola ku dňu vyvlastnenia nehnuteľnosti jej vlastníčkou.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozhodnutie správneho orgánu
o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na základe spornej kúpnej zmluvy bolo
po vyhovení protestu prokurátora právoplatne zrušené. Pred ďalším rozhodnutím správneho orgánu o
návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe spornej kúpnej zmluvy vzniklo štátu predkupné právo k

spornémupozemku,atopriamozozákonadňomschválenianávrhunavydanieosvedčeniaovýznamnej
investícii. Žalovaný tak bol povinný ponúknuť pozemok prednostne štátu. Kasačný súd konštatoval,
že v prípade, ak po uzavretí kúpnej zmluvy a pred rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad
vlastníckeho práva vzniklo štátu predkupné právo, je správny orgán povinný na toto predkupné právo
prihliadať. Uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni jej realizácii, a tým nastáva

dodatočná nemožnosť dohodnutého plnenia. Pretože plnenie dohodnuté v spornej kúpnej zmluve sa
stalo po vzniku záväzku nemožným, povinnosť žalovaného plniť tak zanikla podľa § 575 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"),
a tým zanikol aj tento záväzok. Pretože záväzok zo spornej kúpnej zmluvy zanikol pred rozhodnutím
správneho orgánu o návrhu žalobkyne na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v jej

prospech, nemohla žalobkyňa na základe tejto zmluvy nikdy nadobudnúť vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti, a tak nemôže byť jej vlastníčkou ani ku dňu vyvlastnenia.

3.KrajskýsúdvNitre(ďalejlen„odvolacísúd")vrozsudkuz18.novembra2020č.k.25Co/100/2020-292
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny,
ale z iných právnych dôvodov. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval nedostatok naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, pretože v prípade jej úspechu v konaní by nedošlo
k zmene vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný na liste vlastníctva. Žalobkyňa sa
tohto určenia ani nedomáhala, pretože žiadala určiť vlastnícke právo iba ku dňu vyvlastnenia. Vlastnícke

právo pritom nemožno určiť do minulosti. Keďže náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť bola zložená do
úschovy na súde, súd prvej inštancie mal skúmať naliehavý právny záujem na danom určení v súvislosti
so zloženou zálohou. Pretože sú peniaze v súdnej úschove, mal súd prvej inštancie skúmať postup
súdu v konaní o súdnych úschovách, ktoré je v upravené v § 333 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilnéhomimosporovéhoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„CMP")(vzmysle§359CMP

sa v konaní o súdnych úschovách postupuje analogicky ako pri notárskych úschovách). V ustanovení
§ 335 CMP je upravené konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na
účely splnenia záväzku. Ide o samostatnú časť konania, v ktorej súd nariaďuje pojednávanie za účelom
zistenia oprávnenej osoby na vydanie predmetu úschovy, ak si jej vyplatenie uplatňuje. Žalobkyňa tak
neosvedčila naliehavý právny záujem na danom určení aj z toho dôvodu, že sa môže nároku domáhať

v konaní o úschovách.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.
Namietala, že záver súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu je arbitrárny. Súd iba poukázal na
všeobecne formulované závery judikatúry, avšak bez akejkoľvek spojitosti s posudzovaným prípadom.

Vôbec sa nezaoberal posúdením konkrétnych okolností prejednávanej veci. Na rozdiel od súdu prvej
inštancie poukázal na ustanovenia § 359 a § 335 CMP bez toho, aby vytvoril procesný priestor pre
sporové strany vyjadriť sa k týmto ustanoveniam. Nesprávny procesný postup súdu vzhliadla jednak v
nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyrovnávajúceho sa so všetkými podstatnými arelevantnými argumentmi, v nesprávnom právnom závere o nedostatku naliehavého právneho záujmu,
ako aj v nevytvorení procesného priestoru na vyjadrenie sa sporových strán k inému právnemu
posúdeniu - nedostatku naliehavého právneho záujmu a k ustanoveniam CMP Odvolací súd posudzoval

vec podľa iných ustanovení než súd prvej inštancie, avšak bez toho, aby vytvoril procesný priestor na
vyjadrenie pre žalobkyňu. Dovolaciemu súdu navrhla, aby zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

5. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého žalobkyňa v dovolaní nijako nepreukázala existenciu

ňoutvrdenéhodovolaciehodôvodupodľa§420písm.f)CSP.Poukázalnasprávnosťzáveruodvolacieho
súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu, ako aj súdu prvej inštancie o nemožnosti plnenia
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami. Dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie ako
nedôvodné zamietol.

6. Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") uznesením z

29. júna 2022 sp. zn. 1Cdo/230/2021 zrušil rozsudok odvolacieho súdu z 18. novembra 2020 č. k.
25Co/100/2020-292 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd bez doručenia výzvy stranám
sporu, teda bez splnenia osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti založil svoje rozhodnutie na
iných právnych dôvodoch než súd prvej inštancie a takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou

uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Najvyšší súd považoval dovolanie za prípustné a tiež
dôvodné a zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Na základe rozhodnutia najvyššieho súdu odvolací súd rozsudkom z 25. januára 2023 sp. zn.

25Co/87/2022 (č. l. 451) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol aj o trovách konania. Vo
svojom rozhodnutí opätovne zopakoval svoje argumenty z predchádzajúceho rozhodnutia a poukázal na
rozhodnutie najvyššieho súdu z 30. júna 2021 sp. zn. 7Cdo/123/2021 a na rozhodnutie z 25. mája 2022
sp. zn. 4Cdo/305/2021. Ďalej už len uviedol, že len doplnil dôvody nedostatku naliehavého právneho
záujmu, pričom tieto dôvody neboli rozhodujúce pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z
ustanovení § 420 písm. f) CSP (č. l. 488 a nasl.). Porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420
písm. f) CSP) namietala v súvislosti s nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý
spočíval konkrétne v arbitrárnosti. Súd poukázal na všeobecne formulované závery judikatúry, avšak

bez akejkoľvek skutkovej spojitosti s posudzovaným prípadom, vôbec sa nezaoberal posúdením
konkrétnych skutkových okolností v posudzovanej veci. Nesprávny procesný postup spočíval v
nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyrovnávajúceho sa so všetkými podstatnými
a relevantnými argumentmi. Tiež spočíval v tom, že v dôsledku nesprávneho právneho záveru o
nedostatku naliehavého právneho záujmu bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Podľa

názoru žalobkyne, ak súd argument odmietne, musí ho v odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť alebo
spochybniť. Na základe týchto dôvodov preto žiadala, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie odvolacieho
súdu v celom rozsahu; aby rozhodol o trovách dovolacieho konania v jej prospech a zároveň, aby súd
odložil právoplatnosť rozsudku súdu prvej inštancie v spojitosti s rozsudkom odvolacieho súdu, a to do
právoplatného rozhodnutia o dovolaní žalobkyne.

9. K dovolaniu žalobkyne podal svoje vyjadrenie žalovaný (č. l. 501). Vo svojom vyjadrení uviedol,
že žalobkyňa v dovolaní nijako nepreukázala existenciu ňou prezentovaných dovolacích dôvodov.
Stotožňuje sa s procesným postupom a právnym názorom odvolacieho súdu. Dovolaním napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny a riadne odôvodnený. Navrhuje preto, aby najvyšší súd dovolanie

ako nedôvodné zamietol.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 2 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné

a tiež aj dôvodné. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak
to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované
v § 420 a § 421 CSP.11. Dovolanie aj za účinnosti Civilného sporového poriadku treba považovať za mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné
postavenie. Dovolanie ani podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd

nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek
rozhodnutie odvolacieho súdu (rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013,
6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012).

12. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP

je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak
zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,
nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým
je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

13. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľka namieta pochybenie odvolacieho súdu pri odôvodnení

rozsudku, ktorý je nedostatočne odôvodnený, teda zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP a
porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

14. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu

nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS
252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

18. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj
právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom

pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.19. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie

podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu".

20. Podľa názoru dovolacieho súdu faktom je, že odvolací súd síce nie je povinný dať v písomnom
vyhotovení rozhodnutia odpoveď na úplne všetky sporné otázky, avšak je povinný vysporiadať sa
dostatočne presvedčivo aspoň s tou najzásadnejšou argumentáciou, k čomu však opätovne nedošlo.

Naďalej teda platí, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňa základné zákonné kritéria na
odôvodňovanie súdnych rozhodnutí.

21. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí z 29. júna 2022 č. k. 1Cdo/230/2021-400 uviedol, že odvolací súd
si nesplnil tzv. manudukčnú povinnosť, keď svoje rozhodnutie založil na iných právnych dôvodoch ako

súd prvej inštancie, pričom nedal možnosť stranám vyjadriť sa k možnému použitiu týchto ustanovení.
Následne odvolací súd doplnil vyjadrenia strán sporu. Vo svojom rozhodnutí sa však odvolací súd nijak
jednotlivými vyjadreniami nezaoberal.

22. Žalobkyňa vo vyjadrení z 28. novembra 2022 namietala (s poukazom na iné rozhodnutie Okresného

súdu v Nitre a Krajského súdu v Nitre), že pokiaľ by neprebiehali konania, v ktorých sa rieši vlastníctvo
k vyvlastneným pozemkom, nebol by daný ani dôvod na postup vyvlastniteľa smerujúci k úschove
náhrady na súde. Zmenu žaloby by súd nemal posudzovať príliš formalisticky, ale mal by sa snažiť
žalobcovi zabezpečiť zákonný prístup k súdu a k prejednaniu jej veci pred ním, keďže v opačnom
prípade by nastala situácia, že na jednej strane budú figurovať peniaze vložené do úschovy (z dôvodu

spornosti vlastníctva) a na strane druhej bude prijatý záver o nutnosti zamietnutia žaloby pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určení kto je vlastníkom. Žalobkyňa tiež ďalej namietala, že nie je
povinná preukazovať naliehavý právny záujem, ak vyplýva z osobitného predpisu. Zároveň poukázala
na konanie prebiehajúce na Krajskom súde v Nitre, kde sa vedie konanie o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia o vyvlastnení, pričom žalovaná uviedla, že sa jedná o otázku, ktorá má podstatný význam

aj pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

23. Keďže súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na relevantné otázky je
nevyhnutné, aby v prípade, ak strany už mali možnosť podať svoje vyjadrenia, aby sa súd týmito

vyjadreniami zaoberal vo svojom rozhodnutí, dal presvedčivé a relevantné argumenty, reagoval na
námietky strán a zabezpečil tak, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné a je z neho
zrejmé, ktoré argumenty (príp. vyjadrenia) považoval za podstatné, a ktoré za podstatné nepovažoval
(a prečo).

24. Na základe uvedených skutočností, preskúmaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dospel
dovolací súd k záveru, že po vrátení veci na ďalšie konanie jeho právny názor vyslovený v uznesení z
29. júna 2022 so sp. zn. 1Cdo/230/2021 rešpektoval odvolací súd len zdanlivo.

25. Najvyššiemu súdu je z rozhodnutia krajského súdu zrejmé, že žalobkyňu odkázal na samostatné

konanie vo veciach notárskych úschov, ktoré je upravené v CMP. Účastníkom takéhoto konania je aj
ten, kto si uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy (ak k zloženiu došlo preto, že niekto iný než
príjemca si uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy) a súd by teda v tomto konaní musel vyriešiť
aj otázku vlastníctva pozemku. Odvolací súd tieto skutočnosti uviedol vo svojom rozhodnutí len okrajovo
a podľa názoru najvyššieho súdu nedostatočne.

26. Z týchto dôvodov preto dovolací súd dovolaniu vyhovel a rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449
ods. 1 CSP zrušil v celom rozsahu a podľa § 450 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.27. Na záver najvyšší súd už len dodáva, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí opakovane uviedol,
že svoje rozhodnutie nezaložil na nových právnych dôvodoch, ale len doplnil tieto dôvody. Uvedené
však nezodpovedá záverom, ktoré uviedol odvolací súd v bode 10. svojho rozhodnutia, že rozsudok

okresného súdu potvrdil ako vecne správny, ale z iných právnych dôvodov.

28. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí

(§ 450 CSP).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd v zmysle § 449 a § 450 CSP zrušil rozsudok Krajského
súdu v Nitre z 25. januára 2023 sp. zn. 25Co/87/2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.