Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621200362
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8621200362.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Marianny Hirkovej, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. A. XX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1,
089 01 Svidník, IČO: 40803350, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 36022047,

o prinavrátenie toku koryta a odstránenie koryta potoku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa, č. k. 3C/42/2023-78 z 25.4.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie v prejednávanej veci zastavil s tým, že po
právoplatnosti uznesenia vec postupuje Okresnému úradu D., odbor starostlivosti o životné prostredie.

Náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému
vrátiť neupravený vodný tok - A. E., ev. č. toku XXX, v úseku rkm 4,850 - 5,100 pri rodinnom dome
č. XX v k. ú. C. A. do pôvodného koryta na základe vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného Geodéziou
Svidník, s.r.o., ul. D.. F. XXX/XX, XXX XX D., v termíne do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,

alternatívne odstrániť koryto neupraveného vodného toku A. E., ev. č. toku XXX, v úseku rkm 4,850 -
5,100 z pozemkov parcely reg. C, parcely č. XX/X o výmere 856 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria a parcely reg. C, parcely č. XX, o výmere 2543 m2, druh pozemku záhrada, nachádzajúcich
sa v k. ú. C. A., okres D., v termíne do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe okrem iného namietal aj nedostatok právomoci

konajúceho súdu v tejto veci v súlade s § 9 a § 10 Civilného sporového poriadku. Podľa názoru
žalovaného z ust. § 43 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách je zrejmé, že hranice koryta určuje orgán
štátnej vodnej správy, ktorý je v tejto veci jediný oprávnený konať a rozhodnúť. Tento orgán je zároveň
jediný, ktorý môže kvalifikovane posúdiť pomery, ktoré sú predmetom žaloby a aj z tohto dôvodu je
jeho právomoc rozhodnúť o tejto veci nesporná. Charakter žalobcom požadovaných opatrení vylučuje
vec z právomoci súdu s poukazom najmä na znenie § 66 vodného zákona, podľa ktorého nemôžu byť

opatreniaorgánuštátnejvodnejsprávypredmetomsúdnehokonania.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti
žalovaný žiada, aby súd konanie zastavil v dôsledku nedostatku právomoci súdu a vec postúpil orgánu
štátnej vodnej správy.

4. Žalobca k námietke žalovaného v replike poukázal na rozhodnutie sp. zn. G./XXXXXX-XXX, ktorým
Okresný úrad D. zamietol žiadosť žalovaného o ponechanie A. E. v novom koryte, preto si nevie vysvetliť

námietku žalovaného. Toto rozhodnutie žalovaný odignoroval, aj keď je ním viazaný, preto nie je inýorgán ako súd, ktorý by rozhodol v danej veci. Na základe uvedeného žalobca trvá na podanej žalobe
v celom rozsahu.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Uviedol, že žalobca
neakceptoval možnosť majetkovoprávneho vysporiadania, preto žalovaný požiadal príslušný
vodoprávny orgán Okresného úradu D. o vydanie rozhodnutia o ponechaní vodného toku v novom
koryte, ktorý uvedenú žiadosť zamietol a odporučil správcovi toku vstúpiť do procesu vyvlastnenia vo
verejnom záujme. Samotné vyvlastnenie by bolo v tomto prípade opodstatnené vydaním vodoprávneho

povolenia na úpravu, resp. reguláciu celého koryta A. E., nielen v úseku medzi dotknutými stranami,
s mierou ochrany na prietok Q100 ročnej vody. Správca toku prehodnotil danú situáciu s realizáciou
údržby toku, nakoľko by vzhľadom na priestorové pomery (v najužšom mieste má parcela KN-C č.XXX
šírku len cca 3 m) aj tak došlo k záberom pozemkov p. F. a žalobcu, s čím žiaden z vlastníkov nesúhlasil.
Na základe vyjadrení oboch vlastníkov pristúpil žalovaný ako správca toku k rozhodnutiu, že nebude
realizovať údržbu predmetného toku z dôvodu neefektívneho vynaloženia finančných prostriedkov.

Práce na prinavrátení toku do pôvodného koryta by si vyžiadali aj ďalšiu súvisiacu investíciu - preložku
elektrického stĺpa. Súčasný stav koryta toku preukázal za posledné roky počas rôznych hydrologických
situácií bezproblémové prevedenie zvýšených prietokov, čím sa potvrdilo, že tento stav vzhľadom na
neregulované - prirodzené koryto potoka je kapacitne aj hydraulicky vyhovujúce. Žalobcom predložený
vytyčovací náčrt vypracovaný geodetom H. H. zo dňa 22.7.2015, ktorým chcel preukázať skutočný stav a

vytýčenie hranice medzi korytom A. E. a parcelami C KN č. XX/X a XX žalovaný považuje za nespôsobilý
podklad pre rozhodovanie súdu. Opätovne poukázal na charakter žalobcom požadovaných opatrení,
ktorý vylučuje vec z právomoci súdu s poukazom najmä na ust. § 66 vodného zákona, podľa ktorého
nemôžu byť tieto opatrenia predmetom súdneho konania. Pre nedostatok právomoci súdu žalovaný
žiada, aby súd konanie zastavil a vec postúpil orgánu štátnej vednej správy.

6.Civilnýsporovýporiadokvýslovneprocesnépodmienkykonanianevypočítava,zjehoustanovenívšak
možno vyvodiť, že ide o súhrn vlastností na strane súdu, na strane strán sporu, ale aj vlastností samotnej
prejednávanej veci, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol účel civilného konania vyplývajúci zo
základných procesných ustanovení. Rozsiahly výpočet neodstrániteľných a odstrániteľných nedostatkov

podmienokkonaniauvádzaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvosvojomuznesení2Cdo8/2009,cit.:„za
neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu, litispendencia,
res iudicata, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky podmienky
konaniaspôsobujú,žesúdnemôževydaťrozhodnutievovecisamej,alemusíkonaniezastaviť,prípadne
postúpiť veci inému orgánu. Za odstrániteľné podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na

začatie konania, nedostatok právomoci súdu, procesná nespôsobilosť účastníka, nedostatok zastúpenia
účastníka konania.“

7. Určujúcim kritériom pre stanovenie právomoci súdu konať a rozhodnúť v tejto veci bolo posúdenie
prejednávanej veci z hľadiska jej povahy, t. j. či ide o súkromnoprávny vzťah alebo verejnoprávny

vzťah. Súd pritom vychádzal z ustanovení § 3 a § 4 CSP, ktoré vymedzujú právomoc súdu v civilnom
sporovom konaní a z ktorých vyplýva, že súdy v sporovom konaní prejednávajú všetky právne veci
súkromnoprávneho charakteru a na základe konkrétneho zákonného ustanovenia aj iné právne veci,
resp. spory. Zároveň platí, že pokiaľ by určitá právna vec nebola v kompetenčných predpisoch pokrytá
vôbec, teda by nespadala do právomoci žiadneho iného orgánu ochrany práva, platí nevyvrátiteľná

domnienka, že patrí do právomoci súdu.

8. Pre súkromnoprávne vzťahy je charakteristická najmä právna rovnosť a vôľová autonómiou ich
účastníkov, ktorých postavenie je rovnocenné. Žiaden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je
oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať

splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Za znaky súkromnoprávnej regulácie
sa teda považuje rovnosť subjektov, ich autonómia, vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené
s dvojstranným právnym jednaním. Naopak, za znaky verejnoprávnej regulácie je treba považovať
nadriadenosť a podriadenosť, autoritatívnosť, vznik zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s
rozhodnutím orgánu verejnej správy.

9. Vychádzajúc z uplatneného žalobného nároku žalobcu možno podľa názoru súdu konštatovať, že
v tomto prípade sa jedná o verejnoprávny vzťah, nakoľko v predloženej veci žalobca a žalovaný
nevystupujú v rovnom postavení. Posúdenie žalobcom uplatňovaného nároku spadá jednoznačnedo právomoci orgánu verejnej moci, preto nie je možné právny vzťah medzi účastníkmi konania
považovať za súkromnoprávny vzťah, na ktorého prejednanie a rozhodnutie by mal mať právomoc
podľa Civilného sporového poriadku súd. Na základe uvedených skutočností patrí podľa názoru súdu

posudzovaná vec v zmysle špeciálneho právneho predpisu, t. j. zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, do
právomoci orgánu štátnej vodnej správy. Pokiaľ je v osobitnom predpise daná právomoc na konanie
a rozhodovanie v zákonom vymedzenom rozsahu inému orgánu verejnej moci ako súdu, je potrebné
aplikovať ustanovenie tohto osobitného predpisu. Súd v tomto prípade poukazuje predovšetkým na
postup stanovený v § 45 ods. 1 zákona č. 364/2014 Z. z. o vodách.

10. Konajúci súd preto po preskúmaní návrhu žalobcu, v ktorom vyjadril svoje presvedčenie, že žalovaný
zmenou koryta potoka svojou činnosťou neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, dospel k
záveru, že žalovaným uplatnená námietka právomoci konajúceho súdu v súlade s § 9 a § 10 CSP, je
dôvodná.

11. Vzhľadom na vyššie popísaný verejnoprávny charakter žalobou uplatňovaného nároku, súd nemohol
ďalej konať vo veci, nakoľko rozhodovanie v tejto veci nepatrí do právomoci súdu, a preto konanie podľa
§ 10 CSP zastavil, s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi príslušnému orgánu štátnej
vodnej správy, do ktorého právomoci patrí rozhodovanie o predmetnom návrhu.

12. Príslušným orgánom štátnej vodnej správy v posudzovanej veci je v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1
zákona 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie v spojení s § 2 ods. 3 zákona č.
180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a § 61 písm. a) a § 71 ods. 1 zákona č. 364/2014 Z.
z. o vodách Okresný úrad D., odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom D.. F. XXX, XXX XX D..

13. Existencia právomoci súdu je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené, aby súd
mohol vo veci konať a rozhodnúť. Jej nedostatok spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania, ktorej
nevyhnutným následkom je vždy zastavenie civilného súdneho konania.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 256 ods. 1 CSP.

15. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Poukázal na to, že ust. § 45 zákona č. 364/2004 Z. z. predpokladá pôsobenie vôd alebo iných
prírodných vplyvov na zmenu prirodzeného koryta neupraveného vodného toku a o problémoch

súvisiacich s týmito okolnosťami rozhoduje príslušný orgán štátnej správy.

18. V uvedenej právnej veci však nejde o pôsobenie vôd a ani o iný prírodný vplyv. Z predložených
dôkazov jednoznačne vyplýva, že k zmene koryta došlo v dôsledku umelého zásahu žalovaného,
pričom táto okolnosť vyplýva z listu zo 6.8.2018, v ktorom žalovaný uviedol, že v uvedenom spornom

úseku v roku 2008 vykonal zabezpečovacie práce. Už zo samotných dôkazov vyplýva, že žalovaný
si bol vedomý tejto skutočnosti a napriek tomu, že opakovane uisťoval žalobcu, že zjedná nápravu,
nepochopiteľne od svojho prísľubu upustil.

19.Súdprvejinštancienesprávnevyhodnotil,žeprávomocnaprejednaniearozhodnutievtejtovecipatrí

orgánu štátnej vodnej správy. Žaloba sa týka ochrany vlastníckeho práva žalobcu, ktoré bolo porušené
neoprávneným zásahom žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu, pričom tento spor v zmysle § 3 a
§ 4 CSP je oprávnený prejednať súd.

20. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

21. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko
rozhodnutie nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého uznesenia, pretože totobolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľné.
Nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie dosahuje intenzitu nesprávneho procesného
postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno
napraviť v odvolacom konaní.

22. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ak sa pôsobením

vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca
vodného toku ponechá vodný tok v novom koryte, ak je nové koryto umiestnené na pozemkoch vo
vlastníctveštátuasúčasnevymedzíhranicenovéhokoryta.Akjenovékorytoumiestnenénapozemkoch
v inom ako štátnom vlastníctve, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta,
ak o to vlastník pozemku požiada v lehote do troch rokov od zmeny koryta a orgán štátnej vodnej
správy o tom rozhodne, v opačnom prípade môže požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o

jeho ponechaní v novom koryte. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta
poskytnúťnáhradupodľavšeobecnýchpredpisovonáhradeškody.Akpozemoknovéhokorytanemožno
získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 61 písm. a), g) vodného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a) rozhoduje

v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 4, § 21, § 22
ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods.
5 a 6, § 42 ods. 2, § 43 ods. 8, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57
ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§
28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d) a g), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej

vodnej správy, g) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (§ 66 ods. 1 až 5).

24. Podľa § 66 ods. 1 vodného zákona, orgány štátnej vodnej správy dozerajú na dodržiavanie
ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

25. Podľa § 66 ods. 5 vodného zákona, orgány štátnej vodnej správy na základe výsledkov štátneho
vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru ukladajú opatrenia na odstránenie
zistených nedostatkov.

26. Podľa § 71 ods. 1 vodného zákona, miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie

povolení na osobitné užívanie vôd, na vodné stavby a na iné činnosti sa spravuje miestom osobitného
užívania vôd, vodnej stavby alebo miestom činnosti.

27. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo

organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak.

28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, okresný úrad v prvom stupni
vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov.

29. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca predmetnou žalobou žiada uloženie
povinnosti žalovanému, aby vrátil neupravený vodný tok A. E. č. XXX v úseku rkm 4,850 – 5,100
pri rodinnom dome č. XX v k. ú. C. A. do pôvodného koryta alebo, alternatívne, odstránil koryto
neupraveného vodného toku A. E. z parcely č. XX/X a parcely č. XX, k. ú. C. A..

30. Z obsahu žaloby a spisu vyplýva, že predmetom konania nie je riešenie povinnosti správcu vodného
toku, t. j. žalovaného, pokiaľ ide o vrátenie vodného toku do pôvodného koryta v dôsledku pôsobenia
vôd alebo iných prírodných vplyvov.

31. Žalobca od začiatku konania poukazuje na to, že k zmene koryta predmetného vodného toku došlo
vdôsledkuumelýchzásahovžalovaného,pričomvdôsledkutýchtozásahovdošlokzabratiučastiparciel
č. XX/X I. J. XX vlastnícky patriacich žalobcovi.32. V tomto kontexte nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva aj v tom, že súd
všeobecne odkazuje na zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách, z čoho vyvodzuje právomoc na konanie
a rozhodovanie v zákonom vymedzenom rozsahu vo vzťahu k Okresnému úradu D. a odkazuje aj na

postupuvedenýv§45ods.1zákonaovodáchbeztoho,abysavyporiadalsproblémom,žetotozákonné
ustanovenie predpokladá kompetenciu orgánu štátnej správy vo vzťahu k zmene prirodzeného koryta
neupraveného toku v dôsledku pôsobenia vôd alebo iných prírodných vplyvov, čo však nie je predmetom
konania v prejednávanej veci.

33. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 35 až 37 spisu) poukázal na ust. § 43 zákona o vodách,
z ktorého vyplýva, že v pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto
a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok
sprihliadnutímnabrehovéčiarysusednýchúsekovvodnéhotoku.Ztejtookolnostivyvodzujeajžalovaný
kompetenciu Okresného úradu D. ako orgánu štátnej vodnej správy v prejednávanej veci.

34. K tomuto vyjadreniu žalovaného treba uviesť, že aj táto argumentácia vychádza z mylného
predpokladu,žepredmetomkonaniajeproblematikaupravená§43vodnéhozákona,t.j.určeniehranice
koryta vodného toku.

35. Ako bolo vyššie uvedené, predmetom konania je návrat neupraveného vodného toku do pôvodného

koryta v zmysle uloženia povinnosti žalovanému v dôsledku toho, že žalobca tvrdí a preukazuje, že
k tejto zmene koryta vodného toku došlo v dôsledku prác a zásahov do tohto vodného toku zo strany
žalovaného. Nejde teda o pôsobenie vôd alebo iných prírodných vplyvov. Naviac túto argumentáciu
žalobcu potvrdzuje obsah spisu, t. j. najmä rozhodnutie Okresného úradu D. č. G./XXXXXX-XXX
z 30.10.2018, ktoré konštatuje na strane 4, že realizovanú činnosť správcu toku, kde došlo k zmene

koryta A. E. jeho posunutím do parciel patriacich žalobcovi, nemožno chápať ako prirodzené pôsobenie
vôd alebo pôsobenie iným prírodným vplyvom. Správny orgán zároveň konštatuje, že hlavne činnosťou
správcu vodného toku pravdepodobne došlo k záberu pozemku č. XX/X a č. XX, k. ú. C. A., čo je dôkaz,
ktorý v zásade potvrdzuje okolnosti uvádzané žalobou žalobcu.

36. Za týchto okolností nie je právnym základom konania v tejto veci ust. § 45 ods. 1 vodného
zákona a pokiaľ by bolo potrebné sa zaoberať hranicou koryta vodného toku A. E. v zmysle vyjadrenia
žalovaného k žalobe, a to aplikáciou § 43 vodného zákona, bolo by povinnosťou súdu prvej inštancie
túto otázku posúdiť ako prejudicialitu v zmysle § 194 ods. 1 CSP, teda ako predbežnú otázku, nakoľko
predmetom konania (z pohľadu petitu žaloby) nie je určenie hranice koryta vodného toku a pokiaľ túto

otázku je potrebné posúdiť v súdnom konaní, môže ju ako predbežnú otázku súd posúdiť s výhradou, že
nemôžeonejrozhodnúť.Akoboloužvyššienaznačené,predmetomkonanianiejenávrhnarozhodnutie
o určení hranice vodného toku, a preto je súd kompetentný problematiku tohto charakteru posúdiť ako
predbežnú otázku v konaní vo veci samej, kde návrh, t. j. petit, má charakter iný než predpokladá ust.
§ 43 vodného zákona.

37. S týmito okolnosťami sa však súd prvej inštancie nevyporiadal, a preto nemožno považovať jeho
rozhodnutie za preskúmateľné a vecne správne a ako také muselo byť toto rozhodnutie zrušené
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie (§
391 ods. 1 CSP).

38. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z toho, že predmetom konania
nie je problematika tzv. návratu vodného toku do pôvodného koryta v dôsledku pôsobenia vôd alebo
iných prírodných vplyvov. Predmetom konania je návrat neupraveného vodného toku do pôvodného
koryta v dôsledku zásahov a činnosti zo strany žalovaného, čo bude musieť žalobca v rámci unesenia

dôkazného bremena preukázať. V takom prípade je kompetencia súdu daná. Ak bude potrebné riešiť
otázku hranice vodného toku v zmysle § 43 vodného zákona, môže túto otázku posúdiť ako predbežnú
súd prvej inštancie, nakoľko o nej nerozhoduje a túto iba predbežne posudzuje. Až po takto doplnenom
dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

39. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).