Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425203932
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425203932.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov
JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci navrhovateľky: C. H., nar.
X.XX.XXXX, bytom H. Ú. L. - X. H., právne zastúpená: Mgr. Martin Mikloško, advokát, so sídlom ČSA
25, Banská Bystrica, proti povinnému: Positron s.r.o., so sídlom Živnostenská 2950/4, Bratislava, IČO:
54 889 537, o určenie neplatnosti dražby a o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní

navrhovateľky proti Uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 55C/23/2025-48 zo dňa 15. mája
2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e, a to v rozsahu zamietnutia
návrhu na uloženie povinnosti povinnému: Positron s.r.o. zdržať sa predaja, darovania, zámeny alebo
iného scudzenia, zaťaženia alebo prenechania do užívania tretej osobe nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. J. L., obec: L. - J. L., okres: Bratislava A., zapísaným na LV č. XXXXX vedenom Okresným

úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parc. reg. „C“ č.
XXX/X, pozemokparc.reg.„C“č.XXX/Xovýmere131m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,
pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 128 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; a
v rozsahu uloženia povinnosti povinnému: Positron s.r.o. zdržať sa vypratávania nehnuteľností, ako
aj akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k prerušeniu elektrickej energie, plynu a dodávky vody do

nehnuteľnosti.
Vo zvyšnej časti sa napadnuté uznesenie m e n í tak, že povinnému: Positron s.r.o., IČO: 54 889 537, so
sídlom Živnostenská 2950/4, Bratislava, sa ukladá povinnosť strpieť nerušené užívanie nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. J. L., obec: Bratislava - J. L., okres: Bratislava A., zapísané na LV č. XXXXX
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: rodinný dom súp. č. XXXX, postavený
na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX/X, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 131 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 128 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie navrhovateľkou, a to do právoplatného skončenia konania o určenie
neplatnosti dražby vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 55C/23/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 25.4.2025, ktorým sa navrhovateľka voči povinnému (súdom prvej inštancie nesprávne označený
ako povinný 3/, poznámka odvolacieho súdu) domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by mu

súd do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby uložil povinnosť: a/
zdržať sa predaja, darovania, zámeny alebo iného scudzenia, zaťaženia alebo prenechania do užívania
tretej osobe nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. J. L., obec: Bratislava - J. L., okres: Bratislava A.,
zapísaným na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: rodinný dom
súp. č. XXXX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/X, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 131
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 128 m2,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, b/ znášať užívanie vyššie špecifikovaných nehnuteľnostínavrhovateľkou, c/ zdržať sa vypratávania nehnuteľností, ako aj akéhokoľvek konania, ktorým by došlo
k prerušeniu elektrickej energie, plynu a dodávky vody do nehnuteľnosti.
2/ Súd prvej inštancie bližšie ozrejmil, že navrhovateľka sa žalobou vo veci samej domáha voči

žalovaným (Tatra banka, a.s. ako žalovaný 1/, AUKČNÁ SPOLOČNOST, s.r.o. ako žalovaný 2/
a Positrion s.r.o. ako žalovaný 3/, poznámka odvolacieho súdu) určenia neplatnosti opakovanej
dobrovoľnejdražbynehnuteľnostínachádzajúcichsavk.ú.J.L.,obec:Bratislava-J.L.,okres:Bratislava
A., zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: rodinný
dom súp. č. XXXX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/X, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere

131 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 128
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, konanej dňa 3.3.2025 na tom skutkovom základe, že
jej nebola doručená výzva na úhradu pohľadávky, výzva povinného 1/ (žalovaného 1/) na zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 17.5.2024, ani Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru na zmluvne dohodnutú
adresu X. XX, L.; ďalej skutkovo argumentujúc, že v Oznámení o mimoriadnej splatnosti absentuje
špecifikácia splátok, ktoré boli dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj nepomerom

výšky omeškaných splátok (3 x 1.764,78 EUR) voči hodnote nehnuteľností podľa znaleckého posudku
(290.000,- EUR), t.j. absenciou adekvátnych dôvodov k realizácii dražby. Sekundárne namietajúc voči
dražbe aj to, že oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. 002/2025 nebolo uverejnené v zákonnej
lehote 30 dní (§ 17 ods. 1 písm. d/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách).
3/ Pokiaľ išlo o zdôvodnenie samotného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie

zhrnul, že jeho dôvodnosť voči povinnému (žalovanému 3/) navrhovateľka neodkladného opatrenia
osvedčovala skutkovými tvrdeniami ohľadom neplatnosti dražby v kontexte s príslušnými ustanoveniami
zákona o dobrovoľnej dražbe, ktoré neboli v procese dražby dodržané, a ktoré preukazovala listinnými
dôkazmi (Oznámenie o opakovanej dražbe č. 002/2025, Dodatok č. 1 k zverejneniu oznámenia o
opakovanej dražbe č. 002/2005, Zmluva o záložnom práve k úveru č. 5122061245, Zmluva o účelovom

splátkovom úvere na bývanie č. 5122061245, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na
zaplatenie Tatra banky, a.s. zo dňa 17.05.2025, Doručenkou) a tiež tvrdeniami o hrozbe nenapraviteľnej
ujmy, ktorú by spôsobilo vypratanie navrhovateľky z nehnuteľnosti, ako aj prípadný prevod nehnuteľnosti
na ďalšiu osobu alebo jej zaťaženie. Podľa nej takýmto konaním by mohlo dôjsť k situácii, kedy by
sa, v prípade úspechu v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, znemožnilo, resp. sťažilo obnovenie

pôvodného stavu pred dražbou. Hrozbu odôvodňuje tým, že konateľ povinného 3/ ju telefonicky
kontaktoval a informoval, že príde vymeniť zámky a vysťahovať jej veci z domu za prítomnosti SBS
služby, notára a polície a následne aj osobne za týmto účelom navštívil. Navrhovateľka sa obáva o svoje
obydlie a o to, kam pôjde bývať aj so 16-ročnou neterou, ktorá má na adrese X. XX, L. trvalý pobyt, keďže
dňa 12.5.2025 prišiel konateľ povinného 3/ spolu s dvomi ďalšími osobami a domáhal sa vpustenia do

domu, bez prítomnosti polície a notára. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje teda
tým, že povinný 3/ vyvíja aktívne kroky smerujúce k znemožneniu jej bývania v nehnuteľnosti, ako aj
ochranou pred neprimeraným zásahom do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život,
keď spolu s bratom a neplnoletou neterou nemajú kam ísť.
4/ Súd prvej inštancie následne zhrnul zistený skutkový stav tak, že medzi žalovaným 1/ (Tatra banka,

a.s., poznámka odvolacieho súdu) a navrhovateľkou bola dňa 28.12.2022 uzavretá zmluva o účelovom
splátkovom úvere na bývanie č. 5122061245 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti (ďalej
len „Úverová zmluva“). Na základe Úverovej zmluvy sa povinný 1/ (správny žalovaný 1/, poznámka
odvolacieho súdu) zaviazal poskytnúť navrhovateľke úver vo výške 250.000 EUR, a to za účelom
nadobudnutia financovanej v zmluve bližšie špecifikovanej nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa zaviazala

poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 1.764,78 eur (s počtom splátok: 204). Zmluvné
strany sa dohodli, že za účelom zabezpečenia pohľadávky z Úverovej zmluvy bude uzavretá zmluva
o záložnom práve k nehnuteľnostiam. Zo zmluvy o záložnom práve k úveru č. 5122061245 zo dňa
25.1.2023 podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že na zabezpečenie pohľadávky z Úverovej zmluvy bolo
zriadené záložné právo v prospech povinného 1/ správne žalovaný 1/, poznámka odvolacieho súdu) na

nehnuteľnostiach. Zmluvné strany sa v čl. 2 ods. 2.4 bod 2.4.2.1 záložnej zmluvy dohodli, že v rámci
výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť predajom predmetu záložného práva na
dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Listom zo dňa 17.05.2024 vyhlásil povinný 1/ (správne
žalovaný 1/) mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy. Dlžná suma
predstavovala ku dňu 16.05.2024 celkovo 247.038,97 eur. Dňa 03.03.2025 sa uskutočnila dobrovoľná

dražba nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Dražbu realizoval povinný 2/ (správne
žalovaný 2/, poznámka odvolacieho súdu) na návrh navrhovateľa dražby - povinného 1/). Išlo o prvú
opakovanúdražbunehnuteľností.Vydražiteľompredmetuopakovanejdražbysastalpovinný3/(správne
len „povinný“ / žalovaný 3/), ktorý urobil podanie vo výške 218.250,- eur a ktorému bol udelený príklep.Vykonanie a priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou zo dňa 3.3.2025 zn. N
311/2025, Nz 8187/2025, NCRls 8509/2025, spísanou notárom E.. V. V.. Prílohu notárskej zápisnice tvorí
zoznam účastníkov dražby, oznámenie o opakovanej dražbe č. 002/2025 a dodatok č. 1 k zverejneniu

oznámenia o opakovanej dražbe č. 002/2025 (ďalej len „Dodatok“). Z Dodatku vyplýva, že zmeny
oznámenia o opakovanej dražbe č. 002/2025 sa týkali iba rozsahu práv a povinností viaznucich na
predmete opakovanej dražby a spojených s ním. Práva a záväzky na predmete opakovanej dražby
sa doplnili iba o exekučné záložné právo č. 332EX 451/24 (súdna exekútorka E.. U. S.). K iným
zmenám v oznámení o opakovanej dražbe č. 002/2025 nedošlo. Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch

napadnutého uznesenia uviedol, že nahliadnutím do verejného registra katastra nehnuteľností zistil, že
na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. J. L., obec: Bratislava - J. L., okres: Bratislava A., vedeného Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor je ako vlastník Nehnuteľností zapísaný povinný 3/ (správne len
„povinný“ žalovaný 3/, poznámka odvolacieho súdu). Titulom nadobudnutia je notárska zápisnica zo
dňa 3.3.2025 zn. N 311/2025, Nz 8187/2025, NCRls 8509/2025 (Z- 3770/25). Na liste vlastníctva je
zapísaná poznámka o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti dražby a nariadenie neodkladného

opatrenia, vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 55C/23/2025 (P-436/2025). Súd prvej
inštancie ďalej z „Výzvy zo dňa 30.4.2025“ zistil, že povinný 3/ (správne „povinný“/žalovaný 3/) vyzval
navrhovateľku na dobrovoľné vypratanie nehnuteľností a ich odovzdanie v lehote do 7.5.2025. Upozornil
ju, že na deň 30.4.2025 jej bol stanovený termín odovzdania nehnuteľností, o ktorom bola informovaná.
Napriek tomu sa navrhovateľka na odovzdanie nedostavila a verejne deklarovala, že Nehnuteľnosti

dobrovoľne nevypratá. Zotrvanie v nehnuteľnostiach je považované za vedomé a neoprávnené užívanie
cudzej veci. Z uvedeného dôvodu si povinný 3/ (správne „povinný“ /žalovaný 3/) od 1.5.2025 uplatňuje
nárok na náhradu škody vo forme bezdôvodného obohatenia za každý deň neoprávneného užívania
nehnuteľností navrhovateľkou až do ich riadneho vypratania a fyzického odovzdania s tým, že je
pripravený nájsť vhodné riešenie.

5/ Právne odkazujúc na § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1, 2 a § 228 ods. 2 Civilný sporový poriadok („CSP“), § 151a, § 151j ods. 1, § 123
Obč. Zák., § 21 ods. 2, 3, § 27 ods. 1, § 29 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002
Z.z. súd prvej inštancie ozrejmil, že neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov
medzi sporovými stranami a možno ho nariadiť len v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery medzi stranami sporu alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Musí ísť o taký stav
právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu, čo zahŕňa aj
prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Súd musí skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či sú dané
dôvody nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné
považovať za osvedčený, ak navrhovateľ preukáže, že mu bez bezodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami bude spôsobená ujma alebo ak k takejto ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné
bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia
je na strane navrhovateľa, ktorý je inter alia povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana

nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými
tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
len najvýznamnejšie skutočnosti.

6/Sodkazomnaskutkovétvrdenianavrhovateľkyaňoupredloženélistinysúdprvejinštancieuzavrel,že
v časti požadovaného neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie
voči dotknutému povinnému. Tento svoj záver zdôvodnil tým, že ku dňu vydania rozhodnutia (§ 185
ods. 2 CSP v spojení s § 329 ods. 2 CSP) je na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. J. L., obec: Bratislava
- J. L., okres: Bratislava A., vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor vyznačená

poznámka o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti dražby a nariadenie neodkladného opatrenia,
vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 55C/23/2025 (P-436/2025). Z ustanovenia §
228 ods. 2 CSP vyplýva, že ak bol návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti podaný v
čase, keď bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o súdnom konaní o určenie vecného práva
k nehnuteľnosti alebo o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, výrok právoplatného

rozsudku je subjektívne záväzný aj pre subjekty, ktorých sa návrh na povolenie vkladu vecného práva
k dotknutej nehnuteľnosti týka. Povinnosť oznámiť začatie takéhoto súdneho konania príslušnému
okresnému úradu ukladá navrhovateľke priamo § 21 ods. 3 ZoDD. Cieľom zápisu informatívnej
poznámky je chrániť nadobúdateľov nehnuteľnosti tým, že im je zabezpečená možnosť oboznámiťsa s informáciou o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa predmetných nehnuteľností. Poznámka o
prebiehajúcom konaní má informatívny charakter a nie je prekážkou nadobudnutia nehnuteľnosti treťou
osobou [§ 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)]. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností však
zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť potenciálneho
nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba s
poznámkou oboznámi. Stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o nehnuteľnosti, resp. o neplatnosti
dobrovoľnej dražby tejto nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie. Záväznosť výroku v konaní o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby tak účinne predchádza ďalšiemu scudzovaniu nehnuteľností a súdnym
sporom s novými vlastníkmi (obdobne uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.4.2018 sp. zn.
16Co/12/2018). Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by sa malo použiť až
vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. V prejednávanej
veci je však zrejmé, že existuje iný prostriedok (IV. ÚS 13/2020), ktorý už bol navrhovateľkou uplatnený.
Súd prvej inštancie je preto názoru, že samotná poznámka o prebiehajúcom konaní vylučuje nariadenie

požadovaného neodkladného opatrenia (v jeho prvej časti) a z tohto dôvodu nie je daná potreba
bezodkladnej úpravy pomerov.
7/ Za neosvedčený a nedôvodný vyhodnotil súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo
zvyšných dvoch častiach. V tejto súvislosti ozrejmil, že navrhovateľka nie je ku dňu vydania tohto
uznesenia (§ 185 ods. 2 CSP v spojení s § 329 ods. 2 CSP) vlastníčkou nehnuteľností a nemá

na ich užívanie žiadny právny titul. Na povinného 3/ (správne len „povinného“/žalovaného 3/) prešlo
udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (§ 27 ods. 1 ZoDD).
Za takého stavu je ako aktuálny vlastník oprávnený v medziach zákona predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky (§ 123 OZ). Uvedené potvrdzuje aj § 29 ods. 2 ZoDD, ktorý
stanovuje zákonnú povinnosť predchádzajúceho vlastníka odovzdať predmet dražby bez zbytočných

prieťahov, a to na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti
vydražiteľa. Súd prvej inštancie dodal, že z tvrdení navrhovateľky nemal za osvedčené skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali potrebu obmedzenia povinného z výkonu jeho vlastníckych/užívacích práv k
nehnuteľnostiam. Mal za to, že ak by návrhu vyhovel, právne účinky neodkladného opatrenia by
obmedzili povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Dodal, že nemal za

osvedčené ani tvrdenia navrhovateľky vo vzťahu k takému správaniu povinného, ktoré by vzbudzovalo
obavu, či odôvodňovalo privolanie policajnej hliadky (čo naviac nevyplýva zo žiadnej listiny). Z
predloženej výzvy zo dňa 30.4.2025 je zrejmé, že povinný navrhovateľku vyzýval na dobrovoľné
vypratanie a odovzdanie Nehnuteľností. Zároveň v závere výzvy uviedol, že ak má navrhovateľka
záujem situáciu riešiť, je pripravený nájsť vhodné riešenie. Povinný vyjadril snahu vec vyriešiť, avšak

navrhovateľka na jeho výzvu nereagovala a Nehnuteľnosti naďalej užíva. Ak povinným ponúkanú
možnosť riešenia situácie navrhovateľka bezdôvodne nevyužila, za týchto okolností nie je daný dôvod
na bezodkladnú úpravu pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej inštancie
sa povinný domáha primeranou cestou výkonu svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čo
nemôže (bez iných relevantných skutočností, ktorých osvedčenie zaťažuje navrhovateľku) predstavovať

dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti vlastníka znášať užívanie
nehnuteľnosti inými osobami bez vlastníckeho alebo iného práva k nej. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že
Nehnuteľnosti sú užívané ďalšími osobami (brat a neter), túto skutočnosť nemal súd prvej inštancie za
osvedčenú. Nad rámec toho súd prvej inštancie poznamenal, že ani samotná navrhovateľka nemá v
registri obyvateľov na adrese Nehnuteľností evidovaný trvalý, či prechodný pobyt.

8/ Vzhľadom na všetky vyššie prezentované skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že neboli
splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrh voči povinnému 3/
(správne „povinný“/žalovaný 3/, poznámka odvolacieho súdu) v zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol.
9/ Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka neodkladného opatrenia
(žalobkyňa vo veci samej) a navrhla odvolaciemu súdu, aby ho zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu

vyhovie. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie, pokiaľ
ide o ozrejmenie dôvodov, pre ktoré nepovažoval jej návrh za osvedčený, nedostatočne odôvodnil.
Žalobkyňavodvolaníprimárnepoukázalanaskutočnosť,ževrámcizaužívanejsúdnejpraxejepotrebné
aj v samotnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zaoberať sa z úradnej povinnosti
okolnosťami vykonávania dražby, ale rovnako podrobiť kontrole aj samotnú zmluvu o účelovom

splátkovom úvere na bývanie č. 5122061245 a skúmať, či došlo k platnému zosplatneniu úveru, nakoľko
k dražbe bolo pristúpené nepochybne na základe spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené je potrebné skúmať
z dôvodu, súvisiacich následkov nesprávne určenej výšky pohľadávky vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá zakladá dôvod domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby vzmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa
vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení z 27.11.2023, sp. zn. 9Cdo 187/2022. Dodala, že nedisponuje
písomným vyhlásením záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a preto navrhuje,

aby súd od žalovaného 2/ vyžiadal zmluvu o vykonaní dražby, ktorej prílohou musí byť aj takéto
vyhlásenie. Navrhovateľka je presvedčená, že veriteľ si na dražbe uplatnil pohľadávku, ktorá nie je
splatná a pre uplatnenie celého zosplatneného úveru neexistuje právny základ z dôvodu neplatnosti
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 30.04.2024. Dodala, že v rámci podanej žaloby o určenie
neplatnosti dražby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentovala tým, že oznámenie o

mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.05.2024 je neplatné z dôvodu, že v upozornení na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.04.2024 a rovnako ani v samotnom oznámení o zosplatnení úveru
nebola špecifikovaná splátka, pre ktorú žalovaný 1/ pristúpil k zosplatneniu úveru v zmysle § 565
Obč. Zák. v spojení s § 53 ods. 9 Obč. Zák. Zo samotného upozornenia na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.04.2024 vyplýva, že žalobkyňa bola žalovaným 1/ upozornená na
možnosť zosplatnenia úveru, ale z tejto listiny vyplýva, že veriteľ jej oznámil len skutočnosť, že je v

omeškaní so splátkou splatnou dňa 26.01.2024, 26.02.2024, 26.03.2024. V rámci tohto upozornenia
nešpecifikoval jednotlivo konkrétnu splátku, pre ktorú chce využiť svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že už v samotnej výzve na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru je potrebné identifikovať splátku, a to z dôvodu, že pri následnom
zosplatnení úveru touto splátkou dochádza k plynutiu premlčacej doby. Rovnako je táto informácia

dôležitá pre dlžníka, nakoľko len presnou špecifikáciou splátky vie žalobkyňa zabrániť zosplatneniu
úveru. Logickým následkom nie presne identifikovanej splátky vo výzve podľa § 53 ods. 9 Obč. Zák.
je následná neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru podľa § 565 Obč. Zák. Uvedené závery
odvolateľka podporila odkazom na rozhodnutie NS SR zo dňa 26.06.2024 sp. zn. 5Cdo 197/2022.
Pokiaľ ide o samotné „Vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie“ zo dňa 17.05.2024,

rovnako ako v prípade „Upozornenia na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa
30.04.2024, v tejto listine absentuje identifikácia splátky, pre ktorú žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Z obsahu tohto oznámenia vyplýva, že „žalobkyňa bola listom zo dňa 30.04.2024
upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a preto žalovaný 1/ vyhlasuje mimoriadnu
splatnosť úveru“. Ďalej v tomto oznámení je uvedená celková dlžná suma k 16.05.2024 a rozpis istiny,

riadneho úroku, úroku z omeškania a nákladov spojených s vymáhaním. V texte tohto upozornenia
sa však nejakým spôsobom nekonkretizuje splátka, ktorá mala za následok vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti. Ak veriteľ pristúpi k vyhláseniu úveru za predčasne splatný podľa § 565 Obč. Zák. v spojení
s § 53 ods. 9 Obč. Zák. je podmienkou platnosti tohto právneho úkonu, aby veriteľ jednoznačne
konkretizoval splátku, ktorej omeškanie viedlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Teda vzhľadom

na absenciu konkretizovania splátky, ktorej omeškanie malo byť dôvodom k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti, je tento právny úkon nejasný, neurčitý a neplatný v zmysle § 37 ods. 1 Obč. Zák. uvedené
vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 2/2023 zo dňa 25.01.2024, ako aj rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 15CoCsp/23/2023 zo dňa 25.09.2024. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadňuje a v tomto smere sa s argumentáciou žalobkyne v podanom

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevysporiadal, ale len všeobecne uviedol, že uplatňovaný
nárok je zjavne nedôvodný. Odvolateľka vyjadrila nesúhlas aj so záverom súdu prvej inštancie, podľa
ktorého neodkladným opatrením by obmedzil povinnú osobu, t.j. žalovaného 3/ v neprimeranom rozsahu
a nad nevyhnutný rozsah, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 3/ sa stal vlastníkom nehnuteľností
udelením príklepu a navrhovateľka je povinná odovzdať predmet dražby bez zbytočných prieťahov. S

týmto tvrdením sa navrhovateľka nestotožňuje, lebo práve takouto argumentáciou by žalobca, v prípade
domáhania sa neplatnosti dobrovoľnej dražby, nemal nikdy možnosť zachovať si svoje obydlie aj keď
by sa už pri predbežnom právnom posúdení zdala žaloba dôvodná. Ďalej súd prvej inštancie uviedol,
že nemal osvedčené tvrdenie navrhovateľky, ktoré by vzbudzovalo obavu, či odôvodňovalo privolanie
policajnej hliadky a má za to, že žalovaný mal záujem nájsť vhodné riešenie, ale navrhovateľka s ním

nekomunikuje. K tomu záveru súdu prvej inštancie žalobkyňa namietla, že konateľ žalovaného 3/ prišiel
dňa 12.05.2025 pred rodinný dom na X. ul. č. XX v L. v prítomnosti ďalších troch zdatnejších mužov,
čo vyvolalo u navrhovateľky obavu, a to z dôvodu, že nevedela, čo očakávať od ďalšieho konania
žalovaného 3/. V nadväznosti na vznik aj takejto situácie, nemožno považovať za akceptovateľné, že
žalovaný 3/ sa pokúsil nájsť vhodné riešenie pre navrhovateľku, keď žiadnym spôsobom jej neponúkol

náhradné bývanie a práve z jeho konania je osvedčená potreba vydať neodkladné opatrenie, ktorého sa
žalobkyňa domáha. Žalobkyňa má teda za to, sumarizujúc svoju odvolaciu argumentáciu, že riadnym
spôsobom osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v strate obydlia pre ňu
ako aj jej blízku rodinu.10/ Povinný (žalovaný 3/) vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu
navrhovateľky neodkladného opatrenia (žalobkyne) navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť. K odvolacej argumentácii navrhovateľky uviedol, že sa stal vlastníkom

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ul. X. XX v L., zapísanej na LV č. XXXXX, na základe dobrovoľnej
dražby konanej dňa 03.03.2025. Vlastnícke právo bolo riadne zapísané do katastra nehnuteľností,
pričom spoločnosť ho nadobudla v dobrej viere, v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách. Navrhované neodkladné opatrenie považuje za neopodstatnené z dôvodu, že žalobkyňa má
k dispozícií zákonný prostriedok ochrany, ktorý aj využila, a to podanie žaloby o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby a zápis prebiehajúceho konania na list vlastníctva. Povinný (žalovaný 3/) má za
to, že žalobkyňa len formálne tvrdí, že jej hrozí nenapraviteľná ujma, ale toto nepreukazuje žiadnymi
konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, žalovaný 3/ znáša konkrétnu a opakovane vznikajúcu ujmu
tým,žežalobkyňaneoprávnenezotrvávavnehnuteľnostiužviacako4mesiacebezplatenianájmualebo
akejkoľvek kompenzácie. Počas tejto doby jej ponúkli dohodu o férovom nájme, ako aj kompenzáciu
za dobrovoľné opustenie nehnuteľnosti. So žalobkyňou sa snažili dohodnúť viacerými spôsobmi,

avšak bezúspešne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje žalovaný 3/ za účelový, s
cieľom „kupovať si čas“ a bezdôvodne blokovať užívanie nehnuteľnosti jej právoplatnému vlastníkovi.
Žalobkyňa sa takto snaží udržať v nehnuteľnosti bez právneho titulu, pričom jej zámerom je brániť
hospodárskemu využitiu nehnuteľnosti a spôsobovať žalovanému 3/ priame finančné škody. Žalovaný 3/
(povinný)akcentoval,ževlistevlastníctvaužjevyznačenápoznámkaoprebiehajúcomspore,čohodosť

podstatneobmedzujeprinakladanísnehnuteľnosťou,ačojesamoosebezásahomdojehovlastníckych
práv. Dražba prebehla riadnym a zákonným spôsobom a jeho vlastnícke právo bola zapísané v katastri
nehnuteľnosti. Žalobkyňa tak nemá právny titul na zotrvanie v nehnuteľnosti a každý deň, keď mu bráni
vo výkone jeho vlastníckeho práva, mu spôsobuje majetkovú ujmu.
11/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie je z časti dôvodné.
12/ Odvolací súd sa po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu a listín, ktoré sú jeho obsahom, nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa ani len sčasti neosvedčila potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami,

ktorý záver vyhodnotil ako rozporný s aktuálnou (už ustálenou) súdnou praxou. Naviac, súdu prvej
inštancie je potrebné vytknúť, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia smeruje len voči jednému
zo žalovaných (ide o žalovaného 3/) ako povinnému, nie voči všetkým žalovaným. V konaní o návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia je teda len jeden subjekt označený ako „povinný“.
13/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14/ Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17/ Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je

osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,

ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,

že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
18/ Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
navrhovateľky (žalobkyne), bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky prenariadenie neodkladného opatrenia v znení podľa jej návrhu, t.j. či osvedčila dôvodnosť navrhovanej
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu (v tomto prípade žalobkyne a žalovaného 3/). Oboznámiac
sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

s listinnými dôkazmi ňou predloženými, so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z jej odvolania,
prihliadajúc i na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z verejných registrov (§ 185 ods. 2 CSP), dospel odvolací
súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že poskytnutie dočasnej ochrany navrhovateľke v časti
navrhovaného petitu je plne opodstatnené.
19/ V prvom rade odvolací súd udáva, že navrhovateľka sa dovoláva súdnej ochrany z dôvodu

bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán, ktorú osvedčuje notárskou zápisnicou č. N 311/2025,
Nz 8187/2025 spísanou notárom E.. V. V., osvedčujúcou vykonanie a priebeh dobrovoľnej dražby
konanej dňa 03.03.2025, Zoznamom účastníkov dražby konanej dňa 03.03.2025, Oznámením o
opakovanej dražbe č. 002/2025 v zmysle § 17 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
Dodatkom č. 1 k zverejneniu oznámenia o opakovanej dražbe č. 002/2025, Zmluvou o záložnom práve
k úveru č. 5122061245 zo dňa 25.01.2023, Zmluvou o účelovom splátkovom úvere na bývanie č.

5122061245 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 28.12.2022 uzatvorená podľa
zákona o úveroch na bývanie, Výzva na vypratanie nehnuteľnosti a upozornenie na náhradu škody
zo dňa 30.04.2025. K odvolaniu ďalej navrhovateľka predložila Upozornenie na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti - VÝZVA zo dňa 30.04.2024.
20/ Podľa dôvodovej správy, Zákon o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov č.

90/2016 Z.z., je právnym predpisom, ktorým bola do slovenského právneho poriadku implementovaná
európska legislatíva (smernica 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010). Cieľom tejto
zmeny bolo poskytnutie zvýšenej ochrany spotrebiteľovi pri zmluvných vzťahoch, ktoré uzatvára. Zákon
vust.§8a11zavádzapovinnosťposúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťspotrebiteľasplácaťúver
na bývanie na základe relevantných a aktuálnych informácií získaných z interných alebo hodnoverných

externých zdrojov, od spotrebiteľa a finančného agenta a overovať informácie prostredníctvom registrov.
Novou povinnosťou stanovenou v tomto zákone pre posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver, je
určovať, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.
Toto ustanovenie by malo, ako uvádza dôvodová správa, zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť
schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti

úveru na bývanie a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.
Ustanovenie § 20 zakotvuje povinnosti veriteľa pre prípad, že dôjde k omeškaniu spotrebiteľa so
splácaním úveru.
21/ Odvolací súd v kontexte prejednávanej veci primárne dáva do pozornosti súdu prvej inštancie Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022-68 zo dňa 13.07.2023. V ods. 21 ústavný súd poznamenal,

že inštitút dobrovoľnej dražby v spotrebiteľských veciach a výslovne otázka efektivity neodkladného
opatrenia boli predmetom konania pre Súdnym dvorom Európskej únie, to vo vzťahu k otázke, či inštitút
dobrovoľnej dražby môže vôbec obstáť z hľadiska princípov práva EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa,
keďže záložné právo sa vykoná bez účasti súdu a súdnej i inej objektívnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok a celý proces od určenia výšky dlhu až po dražbu vykonávajú súkromné osoby

(rozsudok Súdneho dvora z 10.09.2014 vo veci C-34/13, Kušinová, ECLI:EU:C:2014:2189). Z tohto
rozhodnutia Súdneho dvora vyplýva, že síce výkon zábezpeky, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské
zmluvy o pôžičke nie je predmetom úpravy práva únie a v dôsledku tohto sa v súlade s princípom
procesnejautonómieuplatnívnútroštátnaprávnaúprava,távšakmusízodpovedaťpožiadavkámzásady
efektivity a zásady ekvivalencie. Z pohľadu zásady efektivity vo vzťahu k Smernici 93/13 to znamená,

že vnútroštátna procesná právna úprava nesmie prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon
práva na riadnu ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami, ktoré uvedená smernica priznáva
spotrebiteľom, pričom splnenie tejto podmienky má posúdiť ex offo vnútroštátny súd. Ústavný súd
už rozhodol, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj vtedy, ak súd nereflektuje
na vec dopadajúci rozsudok Súdneho dvora zohľadniac, že predmetné rozhodnutie súdneho dvora

je pre súdy precedentne záväzné a to odvtedy, ako je uverejnené vo Vestníku Európskej únie v
tom-ktorom jazyku členského štátu (nález I. ÚS 462/2022, bod 19, 20). Niet dôvodu nevzťahovať
rovnaké východiská aj na výkladový odkaz Súdneho dvora vo veci C 34/13 vo vzťahu k povinnosti
súdov posúdiť efektivitu neodkladného opatrenia. Podľa záverov vyslovených v citovanom rozhodnutí
ústavného súdu je v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby potrebné skúmať aj prípadnú neprijateľnosť

zmluvných podmienok, otázku výšky pohľadávky, ako aj prípadnú neprimeranosť výšky pohľadávky (v
prejednávanej veci to boli v zmysle Upozornenia žalovaného 1/ z 30.04.2024 nezaplatené celkom tri
mesačné splátky vo výške po cca. 1764 eur, poznámka odvolacieho súdu) a jej pomerovanie k hodnotedraženej nehnuteľnosti. Inak povedané, je potrebné skúmať nielen samotný proces dražby ale aj postup
veriteľa, ktorý dražbe predchádzal, t.j. smeroval napr. aj k predčasnému zosplatneniu úveru.
22/ Súd prvej inštancie sa v intenciách uvedeného rozhodnutia ústavného súdu neriadil a efektivitu

navrhovanéhoneodkladnéhoopatreniavokolnostiachdanéhoprípaduakojedinéhodočasnéhonástroja
právnej ochrany z pohľadu navrhovateľky neposudzoval.
23/ Do pozornosti súdu prvej inštancie je potrebné dať aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
2/2023 zo dňa 25.01.2024 (ods. 14.2), v ktorom vyslovil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s § 565 Obč. Zák. a § 53 ods. 9 Obč. Zák., pre

platný právny úkon zosplatnenia (§ 37 ods. 1 Obč. Zák.) je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh (pozri aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 188/2023, 5Cdo 197/2022, 2Cdo 149/2021). Najvyšší
súd tiež zaujal názor (s ktorým sa plne stotožnil aj odvolací súd), že identifikácia splátky je potrebná z
dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale aj pre potrebu vedomosti dlžníka o tom,
zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ

predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhší čas, pričom ale
neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu
s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie môže byť poškodený.
24/ Pokiaľ teda žalobkyňa predložila k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia aj listinný dôkaz

„Oznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiavýzvanazaplatenie“ žalovaného1/zodňa17.05.2024
(č.l. 39), ktoré z hľadiska obsahu vyššie označené kritéria zjavne nespĺňa (identifikácie konkrétnej
splátky, pre ktorú došlo listom zo dňa 17.05.2024 k predčasnému zosplatneniu úveru zo strany banky),
nemôže byť správny právny záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neodkladného opatrenia v
tomto štádiu konania svoj nárok ani len sčasti neosvedčila.

25/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v časti, ktorou zamietol návrh na nariadene neodkladného opatrenia v rozsahu uloženia
povinnosti povinnému (žalovanému 3/) strpieť nerušené užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v
k.ú. J. L., obec: Bratislava - J. L., okres: Bratislava A., zapísané na LV č. XXXXX vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, a to: rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg.

„C“ č. XXX/X, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 131 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 128 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie navrhovateľkou do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dražby vedeného
na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 55C 23/2025 tak, že v tejto časti návrhu plne vyhovel.
26/ Odvolací súd dodáva, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia musí vychádzať z opisu

rozhodujúcich skutočností v návrhu navrhovateľa a z ním predložených listín, pričom nie je povinný
zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci
samej), resp. preverovať ich (ne)pravdivosť; v tomto štádiu konania totiž postačuje osvedčiť okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností

z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Podľa názoru
odvolacieho súdu zákonnú podmienku potrebnú na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie
nároku, navrhovateľka splnila. Navrhovateľka v tomto štádiu konania totiž spochybnila proces, ktorý
dražbe predchádzal (platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) a tým aj splnenie zákonnej
podmienky na vyhlásenie dražby, čím osvedčila, že jej nárok na užívanie nehnuteľností zatiaľ trvá. Preto

záver súdu prvej inštancie o nezvrátiteľnom zániku jej užívacieho práva k vydraženej nehnuteľnosti
je za daného skutkového a právneho stavu minimálne predčasný. Uvedené však neznamená, že
navrhovateľkajeoprávnenáužívaťnehnuteľnosťbeztoho,abyuhrádzalanákladyspojenésjejužívaním
žalovanému3/(akoosobeaktuálnezapísanejnapríslušnomlistevlastníctvaakovlastníknehnuteľnosti).
V opačnom prípade totiž má žalovaný 3/ (povinný) voči navrhovateľke nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia.
27/ Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolaním napadnutého uznesenia, odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 33 vo vzťahu k požiadavke žalobkyne (navrhovateľke
neodkladného opatrenia) obmedziť povinného (žalovaného 3/) disponovať s vecou (zdržať sa predaja,
darovania, zámeny alebo iného scudzenia, zaťaženia nehnuteľností, ktoré získal dražbou), keďže

záväznosť výroku v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby účinne predchádza ďalšiemu
scudzovaniu nehnuteľností a súdnym sporom s novými vlastníkmi. A preto je aj odvolací súd názoru,
že za aktuálne zisteného skutkového stavu samotná poznámka o prebiehajúcom konaní vylučuje
nariadenie neodkladného opatrenia v jeho prvej časti.28/ Za vecne správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu v
časti o uloženie povinnosti žalovanému 3/ zdržať sa vypratania nehnuteľnosti, i keď z iných dôvodov ako
uviedol súd prvej inštancie. Predovšetkým žalovaný 3/ ako vydražiteľ (aktuálny vlastník nehnuteľností

zapísaný na príslušnom LV) sa vypratania nehnuteľnosti môže domáhať len legálnou cestou a tou
je podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, pričom podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby je
relevantným dôvodom na fakultatívne prerušenie konania o vypratanie v zmysle § 164 CSP. Ak by
totiž súd v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyslovil neplatnosť dražby, ako vlastník
nehnuteľnosti by bol na liste vlastníctva zapísaný pôvodný vlastník, a teda by nebol dôvod na vypratanie

nehnuteľnosti. Uvedené vychádza nepochybne z toho, že v prípade ak je vyslovená neplatnosť
dražby, účinky dražby sa rušia od počiatku (vydražiteľ teda vôbec nenadobúda vlastnícke právo k
predmetu dražby a na základe návrhu oprávneného spolu s právoplatným rozsudkom, okresný úrad,
katastrálny odbor vykoná v katastri nehnuteľností zápis tak, že ako vlastníka predmetu dražby zapíše
jeho pôvodného vlastníka). Naviac, samotné uloženie povinnosti povinnému strpieť nerušené užívanie
nehnuteľnosti navrhovateľkou konzumuje požiadavku navrhovateľky v časti navrhovaného zdržania sa

vypratávania nehnuteľnosti, ako aj zdržanie sa konania, ktorým by došlo k prerušeniu elektrickej energie,
plynu a dodávky vody do nehnuteľnosti.
29/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v rozsahu zamietnutia návrhu na uloženie
povinnosti povinnému zdržať sa predaja, darovania, zámeny alebo iného scudzenia, zaťaženia alebo
prenechania do užívania tretej osobe nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. J. L., obec: Bratislava - J.

L., okres: Bratislava A., zapísaným na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, a to: rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/X, pozemok parc. reg. „C“ č.
XXX/X o výmere 131 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/
X o výmere 128 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; ako aj zdržať sa vypratávania vyššie
označených nehnuteľností a akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k prerušeniu elektrickej energie,

plynu a dodávky vody do nehnuteľnosti, podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
30/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej.
31/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).