Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202430
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824202430.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. E. - F. XXX, zastúpená: Mgr. Juraj Frič, advokát so sídlom Podhora 49, Ružomberok a otec
G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B. XXX/X, I. E., zastúpený: JUDr. Eva Dorociaková, advokátka
so sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 18P/117/2024-145 zo dňa 10. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 18P/117/2024-145 zo dňa 10. januára 2025 vo výrokoch I.,
II. a V. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom výroku I. zmenil rozsudok Okresného
súdu Námestovo č.k. 8P/1/2023-263 zo dňa 11.07.2023 v časti o určení výživného tak, že otec je povinný
prispievať na výživu maloletej sumou 200,- EUR mesačne vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, počnúc dňom 27.09.2024; výrokom II. zamietol vzájomný návrh matky na zvýšenie
výživného a návrh otca na zníženie výživného vo väčšom rozsahu, ako bolo rozhodnuté vo výroku I.

rozsudku; schválil rodičovskú dohodu o zmene úpravy styku uzavretú na pojednávaní dňa 12.12.2024
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v období od 01.01.2025 do 31.05.2025 každý párny
kalendárny týždeň v sobotu v čase od 09.30 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu v čase od 09.30 hod.
do 17.00 hod., následne v období od 01.06.2025 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny kalendárny týždeň od soboty od 09.30 hod. do nedele do 17.00 hod. Otec si prevezme maloletú
v určenom čase na styk na železničnej stanici vo Veličnej a po ukončení realizácie styku v určenom
čase maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka sa zaväzuje maloletú na styk s otcom

pripraviť a v určenom čase odovzdať; výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k.
8P/1/2023-144 zo dňa 25.05.2023 v časti o úprave styku; výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd, citujúc § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v zmení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rodine“), § 62 ods. 1 – 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 zákona
o rodine, § 24 ods. 4 zákona o rodine, uviedol, že schválil rodičovskú dohodu o zmene úpravy styku otca

s maloletou, nakoľko táto rodičovská dohoda rešpektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa.

3. K návrhu otca na zníženie výživného v dôsledku zníženia jeho príjmu oproti času, kedy bolo určené
výživné posledným rozhodnutím súdu a k návrhu matky na zvýšenie výživného z dôvodu zvýšenýchvýdavkov maloletej jej nástupom do materskej školy, okresný súd uviedol, že naposledy bola výška
vyživovacej povinnosti určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 8P/1/2023-263 zo dňa
11.07.2023 na sumu 240,- EUR mesačne. V tom čase bol otec bez zamestnania a príjmu, pričom jeho

posledný pracovný pomer v Holandsku, ktorý mohol pokračovať, bol skončený z jeho iniciatívy bez
toho, aby mal zabezpečenú možnosť nástupu do iného zamestnania primeraného jeho možnostiam
a schopnostiam, resp. mal zabezpečenú možnosť dosahovať iný stály príjem. Okresný súd vyhodnotil,
že otec vlastným zavinením prišiel o pravidelný príjem a ani po 4 mesiacoch od ukončenia zamestnania
si nebol schopný nájsť nové. Okresný súd v čase posledného rozhodovania teda vychádzal z toho, že

otec mohol naďalej dosahovať príjem vo výške 1 800,- EUR v čistom tak, ako ho dosahoval v zahraničí,
po odčítaní odvodov za zdravotné poistenie, ktoré si v Holandsku platil sám ako zamestnanec. Otec žil
v Holandsku od konca roku 2019 do mája 2024, pričom ako hlavný dôvod svojho návratu na Slovensko
uvádzal maloletú, záujem o častejší osobný kontakt s maloletou, ako aj svoju novú priateľku. Okresný
súd poukázal na to, že otca nemožno nútiť zotrvať v zahraničí len z dôvodu jeho zárobkových možností,
keď mu vznikla reálna možnosť založiť si rodinu na Slovensku a žiť rodinným životom, do ktorého patrí aj

maloletá, s ktorou si chce budovať blízky vzťah založený na osobnom kontakte. Okresný súd zdôraznil,
že pri určovaní pôvodnej výšky výživného nevyčítal otcovi ako nedôvodné a nezodpovedné konanie
jeho návrat na Slovensko, ale to, že skončil zamestnanie bez toho, aby mal zabezpečenú inú prácu
a pravidelný príjem. V čase rozhodovania okresného súdu bol už 4 mesiace bez práce od skončenia
zamestnania, čo nebolo možné vyhodnotiť na úkor maloletého dieťaťa, ku ktorému má vyživovaciu

povinnosť.

4. V čase aktuálneho rozhodovania došlo u otca k zmene pomerov v porovnaní s jeho pomermi v čase
posledného rozhodovania súdu v tom, že otec má trvalý pracovný pomer v spoločnosti J., K., kde
pracuje od 01.02.2024 a dosahuje príjem 1 000,- EUR mesačne v čistom, ktorý okresný súd nevyhodnotil

za neprimeraný jeho schopnostiam. Otec má skončenú obchodnú akadémiu, v Holandsku pracoval
v produkcii kartónov, teraz pracuje na pozícii vŕtač v strojárskej výrobe, ako ani možnostiam na trhu
práce na Slovensku na I., kde otec žije. Okresný súd uviedol, že výživné vo výške 240,- EUR mesačne
predstavuje 24 % z čistého príjmu otca, je neprimerane vysoké jeho možnostiam so zohľadnením aj
jeho záujmu o maloletú. K namietaným vysokým výdavkom otca na bývanie okresný súd konštatoval,

že byt, v ktorom žil otec s priateľkou v roku 2023, nebol v jeho nájme, ale v nájme matky jeho priateľky,
ktorá im ho dočasne prenechala na užívanie. Otec už aktuálne tento byt s priateľkou neužíva, pretože
ho začala užívať zmluvná nájomníčka – matka priateľky s príbuzným. Nebolo preukázané, že otec
bezdôvodne vymenil bývanie v predchádzajúcom byte za súčasné drahšie bývanie v nájomnom byte
v I. L.. Matkou v konaní nebolo preukázané, že bývanie otca je nadštandardné pomerom na realitnom

trhu nájmov nehnuteľností v regióne, dohodnutá mesačná platba zahŕňa aj platbu za plnenia spojené
s bývaním. Okresný súd vo vzťahu k otcom tvrdeným výdavkom na bývanie zároveň konštatoval,
že otcov podiel na ich výške má predstavovať jednu tretinu, nie jednu polovicu, ktorou podľa svojho
tvrdenia prispieva na bývanie, a to podľa počtu osôb žijúcich v byte, teda vo výške 250,- EUR mesačne.
Okresný súd nezohľadnil exekučné splátky otca týkajúceho sa jeho dlhov z predošlých rokov, keď nebola

preukázaná dôvodnosť a nevyhnutná potreba vzniku záväzkov, ktoré otec riadne nesplácal, v dôsledku
čoho došlo k exekúcii. Okresný súd vyhodnotil, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej
zmene pomerov u otca v tom, že otec si už zabezpečil stály príjem zo zamestnania, ktorý okresný súd
považoval za adekvátny jeho vzdelaniu, praxi a platovým pomerom na Slovensku, kde sa presťahoval
zrodinnýchaosobnýchdôvodovataktiežnastranemaloletéhodieťaťa,uktoréhosajehopotrebyzvýšili.

Zároveň okresný súd konštatoval, že nie je možné u otca neustále vychádzať z potenciálneho príjmu
vo výške jeho zárobku v roku 2023 v zahraničí. Zároveň u maloletej A. sa zvýšili výdavky jej nástupom
do materskej školy, avšak po zohľadnení reálnych možností, schopností otca musel okresný súd znížiť
výšku výživného na maloletú na sumu 200,- EUR mesačne, ktorú považuje za primeranú aktuálnym
pomerom otca a maloletej. Čo sa týka zdravotného stavu maloletej, k závažnej zmene pomerov na

jej strane nedošlo, už v roku 2023 bolo v konaní zohľadnené, že u maloletej bol diagnostikovaný
atypický autizmus, čo vyžadovalo opakované odborné vyšetrenie maloletej a výdavky spojené s liečbou
a terapiou. Návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného vo zvyšnej časti
zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku v zmení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 296 ods. 3 CSP a

§ 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
„CMP“).5. Proti výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolania matka z dôvodom stanovených v
§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. zmenil a rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného zamieta, rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil a rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej
sumou 300,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 01.09.2024.
Matka sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil bývanie otca za nie nadštandardné pomerom
na realitnom trhu nájmov nehnuteľností v regióne, nestotožnila. Uviedla, že je potrebné zohľadniť, že
otec sa pri zabezpečovaní bývania vôbec nepozeral na svoju aktuálnu vyživovaciu povinnosť, nehľadal

bývanie podľa svojich zárobkových možností. Keby tak urobil, mohol si s priateľkou zabezpečiť omnoho
lacnejšie(avšakrovnakokvalitné)bývanie.Podotkla,ževmesteI.L.jemožnézabezpečiťsinájomnýbyt
aj za sumu o 200,- EUR mesačne menej, vrátane energií, ako si otec s priateľkou zabezpečili. To vyplýva
ztrochpredloženýchinzerátov,kdecenanájmusapohybujeza2-izbovýbyt550,-EUR,resp.590,-EUR.
Zvýšené náklady na bývanie otec paradoxne použil ako rozhodujúci argument, ktorým odôvodňoval
zníženie výživného. Podľa matky je zrejmé, že v tomto prípade okresný súd nemal žiaden dôvod,

aby zohľadnil zvýšené mesačné výdavky na bývanie, a to až v sume 750,- EUR. Naviac skutočnosť,
že výživné predstavuje 24 % z aktuálneho čistého príjmu otca, je bez právneho významu. K zmene
pomerov na strane otca, ktoré má spočívať v poklese jeho príjmu, došlo iba z dôvodov na jeho strane,
nešlo o žiadnu objektívnu skutočnosť. V čase, keď okresný súd určil výživné vo výške 240,- EUR,
táto suma predstavovala iba 13 % z jeho vtedajšieho príjmu. Keďže súd prvej inštancie teraz určil, že

výživné vo výške 240,- EUR predstavuje 24 % jeho aktuálneho príjmu, nepriamo opätovne preskúmal
vyživovaciu povinnosť, ktorá bola určená naposledy zo sumy 1 800,- EUR, takýto postup však nie je
možný. Podľa matky by mohlo teoreticky dôjsť k zníženiu výživného iba v prípade, ak by po tom, ako
bolo výživné určené zo sumy 1 800,- EUR, došlo k zníženiu otcovho príjmu z objektívnych dôvodov,
čo však nie je daný prípad. Naviac, okresný súd výživné znížil, hoci došlo k výraznej zmene pomerov

na jej strane a na strane maloletej. Okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť k maloletej, a to napriek
tomu, že bez výraznej pomoci svojich rodičov by nebola schopná zabezpečiť všetky potreby maloletej.
Okresný súd na jednej strane skonštatoval v napadnutom rozsudku, že v čase podania návrhu otca na
zníženie výživného sa zvýšili výdavky na jej potreby, a to nástupom do materskej školy, čo predstavuje
zmenu pomerov pre zvýšenie výživného, teda ide minimálne o zvýšenie nákladov maloletej o členský

poplatok v materskej škole vo výške 6,- EUR denne (priemerne cca 50,- EUR mesačne) a platby za
edukačno-komunikačné terapie vo výške 40,- EUR (zatiaľ priemerne 80,- EUR mesačne, ktoré sú taktiež
potrebné kvôli zdravotnému stavu maloletej). Napriek tomu súd prvej inštancie nepochopiteľne uviedol,
že po zohľadnení reálnych možností, schopností otca musel znížiť výšku výživného na maloletú na
sumu 200,- EUR mesačne, ktorú považuje za primeranú aktuálnym pomerom na strane povinného otca

a oprávneného dieťaťa. Takýto postup okresného súdu je v rozpore so záujmami maloletej. Je to zrejmé
aj s ohľadom na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyslovil za zvýšenie výživného. Úlohou
okresného súdu je plne rešpektovať záujmy maloletého dieťaťa, nie záujmy povinného rodiča, ktoré
v danom prípade však okresný súd uprednostnil. Matka mala za to, že neboli splnené podmienky na
zníženie výživného, naopak, boli splnené podmienky na zvýšenie výživného na ňou uvádzanú sumu.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutých

výrokochI.,II.aV.podľa§387ods.1CSP,keďžedospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočnezistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol
o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, v odôvodnení sa
vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu, s jeho závermi sa v tejto časti odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené

v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.

7. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Zhľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom

odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch

najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.
8. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,

spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú

reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

9. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri
rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky

výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona
o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.
10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, podľa zistení odvolacieho súdu, postupoval vecne správne,
keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu

matky na zvýšenie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj
z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloleté dieťa rodičov plne odkázané,
a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine), porovnal
so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu rozsudkom
Okresného súdu Námestovo č.k. 8P/1/2023-263 zo dňa 11.07.2023, ktorým bola určená vyživovacia

povinnosť otca na maloletú vo výške 240 EUR mesačne.
11. Odvolací súd má za to, že okresný súd správne a v súlade so zákonom o rodine vyhodnotil,
že v prípade otca nastala kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného určeného
posledným rozhodnutím súdu. Zmeny, ktoré nastali na strane otca, majú trvalý charakter a podstatným
spôsobom ovplyvnili jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške určenej

posledným rozhodnutím súdu. Matka v odvolaní namietala, že k zmene pomerov na strane otca
nedošlo z objektívnych dôvodov, ale len z dôvodu jeho vlastného rozhodnutia. Odvolací súd v tejto
súvislosti pripomína, že v čase poslednej úpravy výživného bol otec dobrovoľne nezamestnaný, keď
ukončil pracovný pomer v zahraničí bez toho, aby mal zabezpečené iné zamestnanie primerané jeho
schopnostiam a možnostiam, alebo aby mal zabezpečený iný stály príjem. Okresný súd vo svojom

poslednom rozhodnutí preto vyživovaciu povinnosť k maloletej určoval zo zárobkových možností otca,
a to z jeho potenciálneho príjmu ustáleného vo výške 1.800 EUR mesačne v čistom, ktorý predtým
dosahoval v zahraničí. V aktuálnom konaní však otec jednoznačne preukázal zmenu pomerov, keď
uzavrel pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou J., K., so sídlom X. XXXX XXXX, XXX XX I.L., M.: XX XXX XXX, pričom z potvrdenia o príjme vyplýva, že jeho priemerná čistá mesačná mzda
predstavuje sumu 1.000 EUR. Z vykonaného dokazovania teda nepochybne vyplýva, že na strane
otca nastala podstatná zmena pomerov spočívajúca v tom, že už nie je dobrovoľne nezamestnaným,

ale má uzatvorený pracovný pomer, ktorý okresný súd správne nevyhodnotil ako neprimeraný jeho
schopnostiam, ani pracovným ponukám v regióne, v ktorom otec žije. Túto skutočnosť ostatne ani matka
vosvojomodvolanínespochybnila.Odvolacísúdzdôrazňuje,žeotcanemožnonútiťpracovaťvzahraničí
len preto, aby dosahoval vyšší príjem, a nemožno mu ani vytýkať, že sa rozhodol vrátiť na Slovensko,
založiť si rodinu a aktívne participovať na výchove maloletej aj osobnou starostlivosťou.

12. Odvolací súd, po vykonaní odvolacieho prieskumu, považoval aj ďalšiu argumentáciu matky, v ktorej
sa nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil bývanie otca za nie nadštandardné
pomerom na realitnom trhu nájmov nehnuteľností v regióne za právne irelevantnú. Skutočnosť, že si
otec zabezpečil bývanie v nájomnom byte, ktorého náklady podľa matky prevyšujú bežný priemer v
regióne, sama osebe nemôže byť dôvodom na neprihliadnutie k jeho reálnym mesačným výdavkom.
Je prirodzené, že rodič má právo zvoliť si miesto a spôsob bývania podľa vlastných potrieb a rodinných

pomerov, a nemožno od neho požadovať, aby vždy hľadal iba najlacnejšie možné bývanie bez ohľadu na
iné okolnosti jeho osobného života (napr. spolubývanie s partnerkou, kvalita bývania, lokalita vzhľadom
na prácu, či starostlivosť o maloletú). V danom prípade okresný súd správne vyhodnotil, že výška otcom
preukázaného nájomného sa neodchyľuje zásadne od bežných cien v regióne I. L., a preto ju nemožno
kvalifikovať ako nadštandardnú, čo samozrejme nevylučuje existenciu ponúk lacnejších. V nadväznosti

sa zároveň odvolacím súdom dodáva, že okresný súd nezohľadnil zvýšené mesačné výdavky otca na
bývanie v plnej výške 750,- EUR, ako to tvrdí matka. Z ods. 23 napadnutého rozsudku podľa zistení
odvolacieho súdu totiž jednoznačne vyplýva, že okresný súd pracoval iba s pomernou časťou týchto
výdavkov pripadajúcou na otca, a to vo výške jednej tretiny (250,- EUR mesačne), pričom zohľadnil
počet osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.

13. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacou námietkou matky, podľa ktorej okresný súd v napadnutom
rozsudku na jednej strane skonštatoval zvýšenie výdavkov maloletej jej nástupom do materskej školy, a
to minimálne o členský poplatok vo výške cca 50,- EUR mesačne a náklady na edukačno-komunikačné
terapie vo výške približne 80,- EUR mesačne, avšak na druhej strane k zvýšeniu výživného nepristúpil.
Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd tieto výdavky identifikoval a zohľadnil, avšak vyhodnotil

ich len v kontexte celkových možností a schopností otca, pričom dospel k záveru, že jeho reálny príjem
postačuje na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 200,- EUR mesačne. Z odôvodnenia rozsudku
teda vyplýva, že okresný súd nepoprel existenciu zvýšených nákladov na strane maloletej, avšak pri
ich posúdení prihliadol zároveň na súčasné príjmové pomery otca, ktoré podľa jeho úvahy neumožňujú,
aby si otec mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššej sume. Vychádzajúc z uvedeného mal potom

odvolací súd za to, že určené výživné spolu s rodinnými prídavkami a finančným (adekvátnym) podielom
matky na plnení si potrieb maloletého dieťaťa zabezpečí všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
zodpovedajúce aktuálnej životnej situácii a úrovni oboch rodičov, na ktorej sa má maloletá právo
podieľať, keď jej životná úroveň má naopak zodpovedať životnej úrovni jej rodičov, inak povedané jej
výdavky sa musia prispôsobiť i pomerom rodičov. Primerane a podporne potom odvolací súd poukazuje

aj na materiál Ministerstva spravodlivosti SR „Rodičovské kompetencie – Metodika pre výpočet
výživného rodičov k deťom“ (tzv. tabuľkové výživné), ktorý bol schválený ministrom spravodlivosti a
zverejnený na webovom portáli ministerstva (J., ďalej aj len „Metodika“). Tento materiál predstavuje
súhrn odporúčaných východísk pre stanovenie výšky výživného s cieľom zjednotiť rozhodovaciu prax
súdov v otázkach určovania výživného. Ide o pravidlá majúce výlučne odporúčací charakter, ktoré však

poskytujú rámec pre objektivizáciu rozhodovania v týchto veciach. Podľa uvedenej Metodiky sa pre dieťa
v predškolskom veku, pri zohľadnení jednej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, odporúča určiť
výživné vo výške približne 18 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča, teda výživné určené
okresným súdom nevybočuje v neprospech maloletej ani z odporúčaného rámca Metodiky.
14. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne

zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal
aj s námietkami uplatnenými matkou už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že matka
maloletej v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a
na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v
odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.

15. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí daťodpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu

irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch I., II., V. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s
§ 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach naň opäť i na tomto mieste odkazuje.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

18. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.