Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200205
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200205.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Velnex a.s, so sídlom Šancova 4006/46, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto 811 05, IČO: 513 303 019, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
Laliková s.r.o., Jelačičova 8, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 254 564, proti
žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava,
o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave u r č u j e, že napadnutý iný zásah žalovaného - odtiahnutie motorového
vozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu, evidenčné číslo: A. XXXXX, ktoré bolo odtiahnuté dňa
21.01.2019 o 12:55 hod. z chodníka na Žilinskej ulici v Bratislave, bol nezákonný.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.02.2019, sa žalobca
domáha určenia že napadnutý iný zásah žalovaného orgánu verejnej správy - odtiahnutie motorového
vozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu, evidenčné číslo: A. XXXXX, (ďalej aj len motorové
vozidlo) ktoré bolo odtiahnuté dňa 21.01.2019 o 12:50 hod. z chodníka na Žilinskej ulici v Bratislave,
bol nezákonný a priznania úplnej náhrady trov konania.

2.Vžalobeuviedol,že žalobcadňa21.01.2019približneo12:40hod.zaparkovalsvojemotorovévozidlo
na chodníku na Žilinskej ulici v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že neďaleko (menej ako 50 m)
od miesta zaparkovania vozidla štatutár žalobcu dlhodobo pracovne pôsobí, dobre pozná dopravnú
situáciu. Chodník, ktorý bol miestom zaparkovania (odtiahnutia), je na danom úseku široký viac ako 8 m.

3. Žalobca ďalej konštatoval, že z fotografií pripojených k žalobe vyplýva, že na chodníku sa nachádza

stĺporadie, čím je z časti chodníka pohľadovo vytvorená otvorená pasáž, ktorú využívajú chodci na
prechod každodenne už desiatky rokov. Pod pasážou sa nachádza prevádzkareň reštaurácie, ktorá
má vybudovanú na chodníku terasu, pričom je zároveň ponechaný dostatočný a pohodlný prechod
chodcov.VlastníkomaajsprávcomtohtochodníkajeHlavnémestoSRBratislava.Zároveňsanadanom
mieste nenachádza žiadne značenie, ktoré by poukazovalo na to, že časť chodníka za stĺporadím nie
je verejným chodníkom.

4. Za verejný chodník podľa žalobcu možno považovať celý úsek - pred aj za stĺporadím. Širší (približne
5 m) úsek chodníka za stĺporadím je na prechod chodcov využívaný podstatne častejšie ako jeho
užšia časť pred stĺporadím (približne 3 m), pretože po širšej časti je priechod pohodlnejší, vzhľadom na
napojenie na ostatnú infraštruktúru plynulejší a predovšetkým bezpečnejší ako prechod po užšej časti
chodníka pred stĺporadím.5. Na užšej časti chodníka pred stĺporadím sa nachádzajú elektrické stĺpy a semafor, ktoré rozdeľujú
túto časť chodníka tak, že ani z jednej strany chodník nedosahuje šírku 1,5 m, a teda vo všeobecnosti
ani možnosť pohodlného prechodu chodcov. Na základe uvedených skutočností nemožno považovať

chodník so stĺporadím za dva samostatné chodníky, pretože stĺporadie uvedené časti stavebne
nepredeľuje a ani žiadna iná skutočnosť nenasvedčuje tomu, že ide o dva samostatné chodníky. Z tohto
dôvodu nemožno časť chodníka pred stĺporadím posudzovať z hľadiska zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako
„zákona č. 8/2009 Z.z.“ alebo „zákon o cestnej premávke“ ) samostatne a účelovo merať voľnú šírka

chodníka od zaparkovaného motorového vozidla bez pripočítania voľnej časti chodníka za stĺporadím.
Takýto postup je v rozpore s účelom zákona č. 8/2009 Z.z., ktorého prvoradým cieľom je zabezpečiť
plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Zaparkovaním motorového vozidla zákon v danom ohľade
porušený nebol, pretože potrebná voľná šírka chodníka pre plynulý prechod chodcov ostala zachovaná.

6. Žalobca bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu

verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti predmetu jeho oprávnenej držby, pričom
následkami nezákonného zásahu (postupom) žalovaného bol žalobca priamo dotknutý. Na odstránenie
predmetného motorového vozidla žalobcu neexistoval zákonný dôvod, preto postup žalovaného
považuje žalobca za v rozpore so zákonom č. 8/2009 Z.z.

7. Žalobca namietal, že nebol príslušným správnym orgánom oboznámený so žiadnym rozhodnutím
o odstránení motorového vozidla, na základe ktorého by súkromná spoločnosť Car Towing a.s. bola
oprávnená zasiahnuť do práv žalobcu ako oprávneného držiteľa motorového vozidla a brániť tak v jeho
pokojnom užívaní.

8. Na absenciu písomného rozhodnutia (alebo opatrenia) vo veci poukazoval žalobca predovšetkým z
toho dôvodu, že správny orgán nijako neinformoval jednak o svojom rozhodnutí ale ani o podkladoch
svojho rozhodnutia a zistenom skutkovom stave či o jeho právnom posúdení. Celkovo neinformoval o
dôvodoch opatrenia, ktoré odstránením motorového vozidla vykonal, resp. nariadil vykonať.

9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zákon č. 8/2009 Z.z. upravuje pravidlá cestnej premávky,
práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na
úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty
za porušenie tohto zákona. Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic,
ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami. Chodníkom je

komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo
alebo iným spôsobom. Výkladom zákona možno dospieť len k jedinému záveru, a to, že chodník je síce
súčasťou komunikácie, ale nie je cestou, takže prípadné umiestnenie dopravnej značky určujúcej zákaz
státia či zastavenia by na možnosť parkovať nemalo žiaden vplyv. Pre úplnosť však treba poukázať na
skutočnosť, že na chodníku v mieste odtiahnutia motorového vozidla (Žilinská ulica) nie sú umiestnené

žiadne (vodorovné alebo zvislé) dopravné značky upravujúce zastavenie alebo státie a nenachádza sa
tam ani informácia o platenom alebo regulovanom parkovaní (napr. dopravná značka IP 17b „Parkovisko
– parkovacie miesta s regulovaným státím“ alebo IP 27a „Zóna s plateným alebo regulovaným státím“).
Ďalej v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo a
chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá vozík (alebo sánky, detský kočík, vozík pre osoby

so zdravotným postihnutím) s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na
lyžiach, korčuliach, skateboarde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo
elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel,
alebovediezviera(§2zákonač.8/2009Z.z.).Žalobcajetohonázoru,ževdanomprípadezaparkovaním
vozidla na chodníku v mieste jeho odtiahnutia nebol porušený § 25 zákona č. 8/2009 Z.z.. Zároveň takto

zaparkované motorové vozidlo nebolo na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, ani nebolo na
vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným
postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň
určené, čo napokon akceptoval samotný správny orgán tím, že v zázname nezakrúžkoval možnosti
odstránenia motorového vozidla z dôvodu „§ 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.“ alebo „§ 43 ods.

4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z.“ V tomto kontexte žalobca poukazuje na to, že v zázname sa uvádza,
že dôvodom odstránenia motorového vozidla bol § 52 ods. 2 (státie na chodníku bez ponechania voľnej
šírky 1,5 m). Pre uvedený dôvod (§ 52 ods. 2) odstránenie vozidla zákon č. 8/2009 Z.z. nepripúšťa,
spája s ním iba možnosť začatia priestupkového konania podľa osobitného predpisu (zákon č. 372/1990Zb. o priestupkoch). Zákonným dôvodom odstránenia motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z.z.
môže byť len okolnosť predpokladaná ustanovením § 43. Správny orgán na predtlačenom formulári
záznamu mal možnosť vyznačiť za dôvod odstránenia motorového vozidla § 43 ods. 4 písm. a) alebo

§ 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., čo však správny orgán neurobil. Z uvedeného teda možno
vyvodiť záver, že správny orgán nepovažoval motorové vozidlo za zaparkované tak, že tvorilo prekážku
cestnej premávky, alebo stálo na „cudzom mieste“. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Je zrejmé, že správny orgán spôsobom ustanoveným zákonom nekonal. Pokiaľ ide o deklarovaný

dôvod odtiahnutia motorového vozidla (§ 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.), bolo povinnosťou správneho
orgánu riadne posúdiť, či vozidlo, ktoré zastavilo na chodníku, stojí na ňom tak, že neostala voľná šírka
chodníka najmenej 1,5 m. So záverom správneho orgánu žalobca nesúhlasí. Správny orgán sa mýlil v
tvrdení o zistenom skutkovom stave, že po zaparkovaní motorového vozidla nezostala potrebná voľná
šírka chodníka na nerušený prechod chodcov. Ako už bolo vyššie spomínané, v mieste odtiahnutia
motorového vozidla je chodník široký aspoň 8 m a je riešený so stĺporadím, pričom ho nemožno

považovať za dva samostatné chodníky. Z tohto dôvodu nemožno časť chodníka pred stĺporadím
posudzovať samostatne a účelovo merať voľnú šírka chodníka od zaparkovaného motorového vozidla
bez pripočítania voľnej časti chodníka za stĺporadím. Takýto postup je v rozpore s účelom zákona
č. 8/2009 Z.z.. Zaparkovaním motorového vozidla zákon v danom ohľade porušený nebol, pretože
potrebná voľná šírka chodníka pre plynulý prechod chodcov ostala zachovaná. Nesprávnosť posúdenia

skutočného stavu veci správnym orgánom umocňuje aj skutočnosť, že voľnú šírku chodníka 1,5 m
nie je možné v časti pred stĺporadím dosiahnuť, pretože na predmetnom chodníku sa nachádzajú
elektrické stĺpy a semafor, ktoré rozdeľujú časť chodníka pred stĺporadím tak, že ani z jednej strany
chodník nedosahuje šírku 1,5 m. V uvedenom kontexte vyznieva trvanie na dodržaní tejto vzdialenosti
motorovými vozidlami za šikanózne a odporujúce účelu zákona č. 8/2009 Z.z.. V kontexte s vyššie

citovaným ustanovením § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. zároveň žalobca namieta, že správny orgán pri
nariadení odtiahnutia motorového vozidla okrem otázky, či ostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m,
nezaoberal sa kumulatívnym splnením podmienky legálnosti odstránenia motorového vozidla podľa § 43
ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., teda či motorové vozidlo zároveň tvorí prekážku cestnej premávky. Zákon
totiž nestotožňuje porušenie právnej povinnosti uloženej § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. s podmienkou

oprávňujúcou správcu komunikácie odstrániť vozidlo podľa § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009
Z.z.. Pokiaľ porušenie § 52 ods. 2 citovaného zákona má za možný následok sankciu za spáchaný
priestupokprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky(§22zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch),
odtiahnutie motorového vozidla, oprávnenie správcu cesty podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., je
možné vykonať len vtedy, pokiaľ má správny orgán preukázané, že vozidlo stojace na chodníku tvorí

zároveň prekážku cestnej premávky definovanú v § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. Uvedené však
v danom prípade zo strany správneho orgánu preukázané a podľa všetkého ani preukazované nebolo.
Zákonodarca vo vyššie opísanej definícii pojmu „chodec“ mimo iné naznačuje i približnú šírku priestoru,
ktorú potrebujú osoby idúce (samy, oproti sebe) po chodníku na plynulý a bezproblémový prechod. Môže
nastať situácia, že i v prípade, že vozidlom stojacim na chodníku nie je ponechaná od okraja chodníka

šírka minimálne 1,5 m, napriek tomu takéto vozidlo netvorí prekážku predpokladanú § 43 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 8/2009 Z.z. Bude tomu tak napríklad vtedy, keď sa za okrajom chodníka bude nachádzať
voľná a spevnená plocha. Naopak, v prípade, že okraj chodníka hraničí napríklad s budovou, múrom,
či oplotením, v takom prípade by ponechaná šírka menšia ako 1,5 m bola nedostatočnou a bolo by
na mieste vozidlo stojace na chodníku považovať za prekážku cestnej premávky. Predmetné stĺporadie

nie je možné považovať za okraj chodníka. V mieste odtiahnutia motorového vozidla je chodník široký
aspoň 8 m stĺporadie na ňom rozdeľuje chodník len opticky, nie fakticky, pre chodcov na chodníku zostal
dostatočný priestor na prechod (viac ako 1,5 m). Preto zaparkované motorové vozidlo nemohlo tvoriť
prekážku plynulosti cestnej premávky a správca komunikácie nebol oprávnený ho z chodníka odstrániť.
Žalobca súčasne poukázal na početnú judikatúru súdov Slovenskej republiky, z ktorej vyplynul záver, že

odstráneniemotorovéhovozidlazmiestnejkomunikácietechnickyrealizovanéobchodnouspoločnosťou
Car Towing, a.s. je zo strany správcu komunikácie konaním v rozpore s § 3d ods. 5 písm. d/ zákona
č. 135/1961 Zb. v spojení s § 43 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 8/2009 Z.z., a teda odtiahnutie vozidla
realizoval subjekt, ktorý na to v zmysle citovaných ustanovení nebol oprávnený.

10. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril, tak že Príslušník Mestskej polície hlavného mesta Bratislavy
(ďalej aj len „príslušník“) pri preverovaní oznámenia dňa 21.01.2019 o 12:55 hod. na Žilinskej ulici v
Bratislave nariadil odstránenie motorového vozidla v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 a 4 zákona
o cestnej premávke Jednalo sa o vozidlo zn. JEEP zelenej farby, EČV: A., ktoré tvorilo prekážku vcestnej premávke, pretože bolo zaparkované na chodníku pre chodcov a ich pohyb bol obmedzený,
pretože voľná šírka chodníka nebola najmenej 1,5m. Z priloženej fotodokumentácie je preukázateľné, že
voľná šírka priechodnosti chodníka medzi vozidlom a okrajom chodníka bola 65 cm. Vodič predmetného

osobného motorového vozidla svojím konaním porušil ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q) zákona č.
8/2009 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., čím spáchal priestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov a vytvoril tak prekážku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2
písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. a tým splnil podmienku na postup v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1,4

písm. a) zákona č. 8/2009/ Z. z. Vodič osobného motorového vozidla po vysvetlení akého priestupku sa
dopustil a zákonnom poučení sa písomne vyjadril, že si nie je vedomý spáchaného priestupku. Následne
bol upovedomený, že priestupok bude predložený príslušnému OR PZ ODI na rozhodnutie. Celý
spisový materiál bol dňa 01.02.2019 predložený na OR PZ BA I, ODI ako správnemu orgánu oddelenia
bezpečnosti cestnej premávky na rozhodnutie. Žalobca sa mylne domnieva, že príslušník pri nariadení
odťahu osobného motorového vozidla vystupoval ako správny orgán. Pri danom úkone sa jednalo

o priestupkové konanie týkajúce sa vykonania technického opatrenia zameraného na odstránenie
prekážky cestnej premávky, pričom priestupkové konanie je vedené v zmysle priestupkového zákona vo
veci priestupku a jeho súčasťou je aj vyvodenie právnej zodpovednosti, kým odstránenie prekážajúceho
vozidla je súbežný úkon, ktorý nie je súčasťou priestupkového konania a ani ho nenahradzuje. V čase
nesprávneho parkovania tvorilo vozidlo prekážku pre chodcov podľa § 2 ods. 2 písm. r) zákona č.

8/2009 Z. z., čo oprávňovalo príslušníka MsP rozhodnúť o urýchlenom uvoľnení chodníka odstránením
prekážajúceho vozidla. Príslušník MsP nie je oprávnený zisťovať vlastníka či držiteľa vozidla priamo z
miesta priestupku, pred odstránením prekážky. Tvrdenie žalobcu, že chodník na ktorom stálo osobné
motorové vozidlo je široký aspoň 8 m a je riešený so stĺporadím, čím je z časti chodníka stavebne
vytvorená akási otvorená pasáž, ktorú využívajú chodci na prechod každodenne už desiatky rokov

nie je pravdivé. V tomto prípade sa nejedná o chodník v podchode reštaurácie Metropol, ale ide o
stavebnú súčasť budovy využívanú ako terasu reštaurácie a je výškovo oddelená od chodníka. Uvedená
skutočnosť vyplýva aj z fotografického materiálu, ktorý vyhotovil príslušník MsP dokumentujúci uvedený
prípad. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy má čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri
ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia

orgánu verejnej správy na mieste samom. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame dotknutie na právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Správny súdny
poriadok v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) obsahuje legálnu definíciu iného zásahu. Žalovaný uviedol,
že iným zásahom orgánu verejnej správy v podobe odťahu osobného motorového vozidla, ktoré tvorilo
prekážku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z. z. neboli priamo dotknuté práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb v rozsahu ako to vyžaduje
zákonodarca.

11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

12. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne
výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 7Sa/11/2019 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej

vety náhodným výberom pridelená samosudcovskému oddeleniu 16S a na základe dodatku č. 7
k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 bola dňa 26.11.2024 náhodným výberom
pridelená do samosudcovského oddelenia 20S a je na Správnom súde v Bratislave vedená pod sp. zn.
BA-7Sa/11/2019.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného

predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

17. Podľa §6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

19. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

20. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

21. Podľa § 255 ods. 3 SSP, ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným
obec alebo mesto.

22. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj
označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

23. Podľa § 25 ods. 1 písm. s/ zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na cestnej zeleni
a verejnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou.

24. Podľa § 2 písm. g) zákona o cestnej premávke je chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená
pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom.

25. Podľa § 2 písm. r) zákona o cestnej premávke
prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov.

26. Podľa § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke, iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú

chodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1, pre vodičov samovyvažovacieho vozidla
podľa § 55a ods. 2, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide
o zastavenie alebo státie vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500
kg na okraji chodníka priľahlého k ceste, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej
1,5 m okrem zóny s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny

s plateným alebo regulovaným státím. Pri zastavení alebo státí podľa prvej vety možno vchádzať na
chodník a vychádzať z neho len v mieste zastavenia alebo státia vozidla a nemožno pritom prekonávať
zábrany chrániace chodník pred zastavením alebo státím vozidiel. V zóne s dopravným obmedzením
spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a v zóne s plateným alebo regulovaným státím je však na
chodníku povolené zastavenie alebo státie bicykla a motocykla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka

najmenej 1,5 m.

27. Podľa § 43 ods. 4 písm. a) a b) zákona o cestnej premávke správca cesty môže odstrániť vozidlo
stojace na ceste vrátane chodníka a parkoviska na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a)na mieste, kdetvorí prekážku cestnej premávky, b)na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným
číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím
preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené,

28. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/
až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.

29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v

medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý
procesný postup (iný zásah ) žalovaného vo vzťahu k právam, právom chráneným záujmom a
povinnostiam žalobcu za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec rozhodol bez
nariadenia pojednávania, uznesením (§ 263 SSP) pričom dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

30. V prvom rade bolo potrebné zodpovedať či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného

má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. Právna úprava obsiahnutá v Správnom
súdnom poriadku definuje pojem zásah v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ (legálna definícia iného
zásahu). V zmysle uvedeného zákonného vymedzenia má iný zásah orgánu verejnej správy na rozdiel
od rozhodnutia alebo opatrenia čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované
administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na

mieste samom. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré jednak
v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke nemá
charakter rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Pri inom zásahu sa vyžaduje priame
dotknutie na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb. V zásade ide o úkony, ktoré sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú, a tieto osoby sú povinné

na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť, a to na základe
určitého nariadenia alebo príkazu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR pojem „zásah“ definovala ako
aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného
priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného.

31. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti iného zásahu
žalovaného, ktorý má spočívať v postupe žalovaného ako orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti
verejnej správy ktorý vykonal odtiahnutie motorového vozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu,
evidenčné číslo: A. XXXXX, ktoré bolo odtiahnuté dňa 21.01.2019 o 12:50 hod. z chodníka na Žilinskej
ulici v Bratislave Vozidlo bolo do priestorov odťahovej služby na Technickej ulici 6 v Bratislave odtiahnuté

spoločnosťou Car Towing a.s. na základe koncesnej zmluvy s Dopravným podnikom Bratislava a.s.

32. Z uvedeného má správny súd za zrejmé, že sa v konaní jedná o iný zásah orgánu verejnej správy,
príslušník Mestskej polície Bratislava podľa záznamu o zistení priestupku rozhodol o odstránení vozidla,
dal príkaz na odstránenie motorového vozidla, čím vykonal priamy zásah do žalobcových práv a právom

chránených záujmov( práva vyplývajúce z oprávnenej držby žalobcu nie len mohli byť a fakticky aj boli
zasiahnuté, keďže od momentu odtiahnutia vozidla po jeho vrátenie žalobcovi, nemohol predmet držby
držaťaužívať,jednalosaofaktickýpostuppríslušníkaMestskejpolícieBratislavapriplneníúlohvoblasti
verejnej správy, pri ktorom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie a bolo výsledkom
okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste, v zmysle § 3 ods. 1 písm. e/ SSP.

33. Ohľadom správneho označenia žalovaného súd poukazuje na to, že žalobca síce vo svojej žalobe
označil žalovaného ako „Veliteľstvo Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy“, avšak vzhľadom
na osobitosť konania podľa § 255 ods. 3 SSP, ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej
polície, je žalovaným obec alebo mesto, je zrejmé, že žalovaným v prejednávanom prípade je mesto

- Bratislava. Taktiež podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 7. 2011 (sp.
zn. 4 Sžo 19/2011) „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva
zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení
rozhodnutia súdu. Prípadné nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať

samé osebe za následok zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ
žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP), t. j. najmä označenie
rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda, nakoľko správne označenie žalovaného správneho
orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.“ Žalobca súčasne v podaní doručenom správnemusúdu dňa 12.07.2019 upravil označenie žalovaného tak, že označil jasne ako žalovaného Hlavné mesto
SR Bratislavu.

34. Ďalej v súvislosti s námietkou žalovaného, že predmetné konanie príslušníka mestskej polície nie
je možné považovať za konanie správneho orgánu tunajší súd poukazuje na to, že podľa zákona o
priestupkoch v konaní voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe pri objasňovaní priestupku príslušník
mestskej polície v rámci svojej pôsobnosti vystupuje ako správny orgán, čo možno vyvodiť aj zo zákona
č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že príslušník Mestskej polície Bratislava

pri výkone svojej činnosti voči žalobcovi konal ako správny orgán. Skutočnosť, že konaním mestskej
polície môže byť spôsobený iný zásah, za ktorý následne zodpovedá obec/mesto, ktoré ju zriadilo
zároveň vyplýva aj z ustanovenia § 255 ods. 3 SSP.

35.Kopakovanýmkonštatovaniamževodičmotorovéhovozidla sadopustilpriestupkuprotibezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch správny súd uvádza,
že v priestupkovom konaní platí prezumpcia neviny, to znamená, že na obvineného z priestupku sa
hľadí ako na nevinného, pokiaľ jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím, pričom nezáleží
na tom, či ho naozaj spáchal alebo nespáchal. Zo žaloby, vyjadrení účastníkov, a ani z pripojeného
administratívneho spisu nevyplýva záver, že by vodič bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania

akéhokoľvek priestupku súvisiaceho so žalovaným zásahom, súd preto za daných okolností musí
vychádzať z predpokladu, že dňa 21.01.2019 k spáchaniu priestupku tvrdeného žalovaným nedošlo.

36. Z obsahu administratívneho spisu a vyjadrení účastníkov konania mal tunajší súd preukázané, že
Príslušník Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy nariadil dňa 21.01.2019

o 12:50 hod na Žilinskej ulici v Bratislave odstránenie motorového vozidla podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona
o cestnej premávke. Jednalo sa o vozidlo zn. Jeep Grand Cherokee , EČV: A. XXXXX., nakoľko mal
príslušník za to, že tvorilo prekážku v cestnej premávke, pretože bolo zaparkované na chodníku pre
chodcov a ich pohyb bol obmedzený, pretože voľná šírka chodníka nebola najmenej 1,5 m.

37. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca ako vodič predmetného osobného motorového
vozidla svojím konaním porušil ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q/ zákona o cestnej premávke s poukazom
na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čím spáchal priestupok proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch a vytvoril tak prekážku v
zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. r/ zákona o cestnej premávke a tým splnil podmienku na postup v

zmysle ustanovenia § 43 ods. 1, 4 písm. a/ zákona o cestnej premávke.

38. Zo záznamu o zistení priestupku v spojení so služobným záznamom (oba z 21.1.2019) vyplýva
záver že dotknuté motorové vozidlo bolo príslušníkom odstránené dňa 21.1.2019 o 12.55 hod z dôvodu
podľa § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke –stojí na chodníku a neponechal voľnú šírku 1,5 metra.

Dôvod odstránenia bol špecifikovaný ako „občan podnet“ a „52 -65 cm“, z ktorého dôvodu malo tvoriť
prekážku v cestnej premávke podľa § 43 ods 4 písm. a) zákona o cestnej premávke. K vráteniu vozidla
došlo dňa 21.1.2019 o 13.50 hod.

39. Z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že dotknuté vozidlo stojí na chodníku, pričom medzi jeho

kolesom a obrubníkom priliehajúcim k stĺporadiu je voľný priestor cca 65 cm.

40. Z fotografií pripojených k žalobe a nachádzajúcich sa v administratívnom spise zároveň vyplýva, že
na chodníku sa nachádza stĺporadie, čím je z jeho časti vytvorená otvorená pasáž. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že túto využívajú chodci na prechod denne.

Pod pasážou sa nachádza terasa reštaurácie, zároveň je zrejmé že pod pasážou je ponechaný priestor
na prechod chodcov. Z fotografii nevyplýva existencia značenia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom
upozorňovalo na to, že časť chodníka za stĺporadím nie je verejným chodníkom.

41. Žalovaný tvrdil, že časť za stĺporadím nie je chodník, ale ide o stavebnú súčasť budovy využívanú
ako terasu reštaurácie a je výškovo oddelená od chodníka. Svoje tvrdenie však nepodložil žiadnymdôkazom alebo návrhom na vykonanie dôkazného prostriedku súdom. Pričom je potrebné skonštatovať
že dôkazné bremeno v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy spočíva primárne na žalovanom
správnomorgáne,ktorýjepovinnýpreukázaťzákonnosťsvojhopostupu,čovyplývazosamotnejpovahy

súdneho prieskumu zákonnosti v takomto druhu správneho súdneho konania. Súhlasiť so žalovaným
možno v tvrdení že časť chodníka za stĺporadím je výškovo oddelená od jeho zvyšku, nie je však možné
bez ďalšieho dospieť k záveru, že sa jedná o stavebnú časť budovy. Tu treba poukázať skutočnosť
vyplývajúcu priamo zo zákona o cestnej premávke a teda, že chodníkom je komunikácia alebo časť
cestyurčenáprechodcov,ktorájespravidlaoddelenáodvozovkyvýškovoaleboinýmspôsobom,pričom

však ide o demonštratívne výškové oddelenie chodníka od vozovky výškové oddelenie časti chodníka
za stĺporadím od časti chodníka pred stĺporadím. Jednoducho výškové oddelenie časti chodníka od
zvyšnej časti chodníka samo o sebe neznamená, že sa nejedná o chodník.Za týchto okolností, keďže
žalovaný nepreukázal opak, možno považovať za verejný chodník celý úsek - pred aj za stĺporadím.

42. Na základe uvedených skutočností taktiež nie je možné považovať chodník so stĺporadím za

dva samostatné chodníky, pretože stĺporadie uvedené časti stavebne nepredeľuje a ani žiadna iná
skutočnosť nenasvedčuje tomu, že ide o dva samostatné chodníky. Z tohto dôvodu nemožno časť
chodníka pred stĺporadím posudzovať z hľadiska zákona o cestnej premávke samostatne a posudzovať
voľnú šírka chodníka od zaparkovaného motorového vozidla bez pripočítania voľnej časti chodníka za
stĺporadím.

43. Práve zohľadnenie voľnej šírky chodníka aj s časťou za stĺpoporadím vedie jednak k záveru, že voľná
šírkachodníkazostalazachovaná,súčasnevšakvozidlozaparkovanéspôsobomakýmtoučinilžalobca,
nemôže obmedziť pohyb chodcov nakoľko časť chodníka za stĺporadím poskytuje dostatočný priestor na
ich pohyb oboma smermi, nemožno sa preto stotožniť ani zo záverom žalovaného že motorové vozidlo

tvorilo prekážku cestnej premávky, keďže nebolo jednoznačne preukázané že by mohlo obmedziť alebo
ohroziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov podľa § 2 písm. r) zákona o cestnej premávke.

44. V prebiehajúcom konaní teda nebolo preukázané že by žalobca alebo vodič motorového vozidla
jeho zaparkovaním spáchal priestupok a nebolo taktiež preukázané, že by tvorilo prekážku v cestnej

premávke. Zaparkovaním motorového vozidla zákon o cestnej premávke porušený nebol, pretože
potrebná voľná šírka chodníka pre plynulý prechod chodcov ostala zachovaná, pritom je treba zdôrazniť
že bez ohľadu na právny status chodníka za stĺporadím, je nepochybné, že chodci majú možnosť
využívať na pohyb ako priestor pred tak aj za stĺporadím.

45. Súd dospel k záveru, že v danom prípade zaparkovaním vozidla na chodníku v mieste jeho
odtiahnutia nebol porušený § 25 zákona o cestnej premávke, nebolo preukázané, že by vozidlo takto
zaparkované tvorilo prekážku cestnej premávky, ani nebolo na vyhradenom parkovisku pre vozidlo
s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s
konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené.

46. Samotný žalovaný pritom v zázname o zistení priestupku vychádzal zo záveru, že primárny dôvod
odstránenia vozidla bol § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke pričom ako správne poukázal žalobca
správny orgán „nezakrúžkoval“ možnosti odstránenia motorového vozidla z dôvodu „§ 43 ods. 4 písm.

a) zákona č. 8/2009 Z.z.“ alebo „§ 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. (tento zasahujúci príslušník
uviedol až v služobnom zázname z 21.1.2019)

47.Z§52ods.2všakzákonocestnejpremávkeautomatickynespájanaplneniepodmienokprezákonné
odstránenie vozidla, tieto sú stanovené v § 43 ods. 1 a ods. 4 zákona o cestnej premávke, pričom

ods. 4 ako dôvod odstránenia príslušník neuviedol, hoc na predtlačenom formuláre záznam o zistení
priestupku takúto možnosť mal.

48. Pre uvedený dôvod (§ 52 ods. 2) odstránenie vozidla zákon o cestnej premávke automaticky
neumožňuje možnosť odstránenia vozidla spája s ním iba možnosť začatia priestupkového konania

podľa osobitného predpisu (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Ako už však súd uviedol, spáchanie
priestupku žalobcom prípadne vodičom vozidla v prebiehajúcom konaní nebolo preukázané.49. Zákonným dôvodom odstránenia motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z.z. môže byť len
okolnosť predpokladaná ustanovením § 43. Správny orgán na predtlačenom formulári záznamu mal
možnosť vyznačiť za dôvod odstránenia motorového vozidla § 43 ods. 4 písm. a) alebo § 43 ods. 4 písm.

b) zákona č. 8/2009 Z.z., čo však správny orgán neurobil. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že ani
správny orgán nepovažoval motorové vozidlo za zaparkované tak, že tvorilo prekážku cestnej premávky,
alebo stálo na „cudzom mieste“. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Je zrejmé,
že správny orgán spôsobom ustanoveným zákonom nekonal. Skutočnosť, že dôvodom odtiahnutia

bol práve status prekážky v cestnej premávke konštatoval príslušník až v služobnom zázname zo dňa
21.1.2019.

50. Vo vzťahu k deklarovanému dôvodu odtiahnutia motorového vozidla (§ 52 ods. 2 zákona č. 8/2009
Z.z.), bolo povinnosťou správneho orgánu riadne posúdiť, či vozidlo, ktoré zastavilo na chodníku, stojí
na ňom tak, že neostala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Správny orgán nesprávne posúdil otázku

voľnej šírky chodníka na nerušený prechod chodcov, tj. Otázky obmedzenia ich pohybu. V mieste
odtiahnutia je chodník široký aspoň 8 m a je riešený so stĺporadím, pričom ho nemožno považovať
za dva samostatné chodníky. Z tohto dôvodu nemožno časť chodníka pred stĺporadím posudzovať
samostatne a merať voľnú šírka chodníka od zaparkovaného motorového vozidla bez pripočítania voľnej
časti chodníka za stĺporadím.

51. Odtiahnuť motorové vozidlo je oprávnený správca cesty podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.
len vtedy, pokiaľ má správny orgán preukázané, že vozidlo stojace na chodníku tvorí zároveň prekážku
cestnej premávky definovanú v § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. Uvedené však v danom prípade
zo strany správneho orgánu preukázané nebolo. Závery príslušníka v samotnom služobnom zázname

boli odlišné od záverov v predtlačenom formulári.

52. Z pripojeného administratívneho spisu ako aj z nesporných tvrdení žalobcu uvedených v žalobe,
vyplýva, že samotná technická realizácia odtiahnutia motorového vozidla bola vykonaná spoločnosťou
Car Towing a.s.. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť zaoberal sa správny súd aj otázkou, či bolo možné

považovať odtiahnutie, ktoré nevykonala obec, prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená
alebo zriadená.

53. V konaní kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia,
rozhodoval už Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 zo dňa 1.1.2006, uviedol :

„Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej
moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt,
a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo
z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama (správa komunikácie), alebo právnická
osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu

SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre správny súd v preskúmavanej
veci záväzný, správny súd sa s názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez
súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe
zákona. Ustanovenie § 43 o cestnej premávke ako aj ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) zákona č.
135/1961 Zb. <. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona.
Spoločnosť ASTER spol. s r.o. preto vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom.“, s ktorými
uvedeným právnymi názormi sa správny súd plne stotožňuje.

54. V danej veci je potom podstatná tá skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť Car Towing a.s.
(nie žalovaný, prípadne iná právnická osoba žalovaným pre tento účel založená alebo zriadená), ktorá

uzavrela zmluvu so žalovaným. Právomoc správcu komunikácie (t.j. ani rozhodovanie o odstránení
vozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie) nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto
prípade na spoločnosť Car Towing a.s. To znamená, že vozidlo v danom prípade nebolo odstránené
(odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol na to oprávnený v zmysle § 40 ods.
1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona. Žalovaný a odťah

vykonávajúca spoločnosť Car Towing a.s. preto vykonali odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom,

55. Keďže v danom prípade nebolo možné previesť na spoločnosť Car Towing a.s. právomoci správcu
komunikácie, táto spoločnosť nebola oprávnená odtiahnuť vozidlo žalobcu. Čo znamená že iný zásah
žalovaného - odtiahnutie motorového vozidla Jeep Grand Cherokee v držbe žalobcu, evidenčné číslo: A.

XXXXX, ktoré bolo odtiahnuté dňa 21.01.2019 o 12:55 hod. z chodníka na B. C. D. A., bol aj z uvedeného
dôvodu nezákonný.

56. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou
napadnutého iného zásahu orgánu verejnej správy vyhovel petitu žaloby a určil, že predmetný iný zásah

žalovaného bol nezákonný.

57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti uznesenie, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.