Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201857
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824201857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci manžela - navrhovateľa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. - D. XXX, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária JUDr.
ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti manželke:
A. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. - D. XXX, toho času prechodne bytom ulica F.
XXXX, XXX XX G. B. (byt č. X), zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, so
sídlom Štefánikova 209/9, 029 01 Námestovo, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom B.: B., nar. XX.XX.XXXX, A., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode,

maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín,
o odvolaní matky maloletých detí proti výrokom II., III., V., VIII., rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 18P/86/2024-314 zo dňa 23. januára 2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 18P/86/2024-324
zo dňa 14. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch II., III., V.
a v závislom výroku VIII. o trovách prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej aj len „rozsudok“), okresný súd
výrokom I. manželstvo navrhovateľa – manžela A. B. a manželky A. B., D. E., uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v G. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Dolný Kubín, vo zväzku XX, ročník XXXX, na
strane XX, pod por. č. XX, rozviedol.
Výrokom II. zveril maloletého B. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca
s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Výrokom III. uložil matke povinnosť platiť na výživu mal. B. 250 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Výrokom IV. zveril mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým,
že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Výrokom V. otcovi uložil povinnosť platiť na výživu mal. A. 220 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Výrokom VI. upravil rozsah styku stretávania sa matky s maloletým B. a výrokom VII. rozsah styku
stretávania otca s maloletým A..

Výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľa – manžela,
jeho odôvodnenie, vyjadrenie manželky – matky maloletých detí, rozsah vykonaného dokazovania a za
aplikácie ustanovení § 18, § 23, § 24, § 25, § 62, § 75 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo

výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Súd prvej inštancie zistil skutkový a právny stav, podľa ktorého manželia uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX v G. B. a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Dolný Kubín vo zväzku XX, rok
XXXX, strana XX, por. č. XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili dve maloleté deti B.,

nar.XX.XX.XXXXaA.,nar.XX.XX.XXXX.Vspoločnejdomácnosti,atovrodinnomdomevoC.,manželia
žili do začiatku 11/2024, kedy sa manželka s maloletým A. presťahovala do G. B., kde žijú v 3-izbovom
prenajatom byte a B. zostal bývať s otcom. Dôvodom ukončenia spolužitia boli dlhodobé manželské
nezhody. Ich príčinu uvádzali manželia rozdielne. Manžel nezhody zdôvodňoval rozdielnosťou ich
pováh, odlišnými názormi na spoločný život a manželka v nedostatočnom záujme manžela o rodinu,
v uprednostňovaní svojich záujmov a záľub pred rodinným životom. Manželka poukázala na to, že

nadmerne požíval alkohol, nepodieľal sa na starostlivosti o domácnosť a deti, oproti tomu manžel poprel,
že by neprimerane požíval alkohol a že by bol z tohto dôvodu ambulantne liečený. Zo Správy H. G.
zo dňa 27.12.2024 (č.l. 258 spisu) vyplynula nepravdivosť tvrdenia manželky, pretože manžel nie je
v evidencii psychiatrickej ambulancie a ani v protialkoholickej poradni. Pred odchodom z domácnosti
sa manželka dozvedela, že manžel má mimomanželskú známosť. Existenciu tejto známosti manžel

potvrdil už v návrhu a tento vzťah udržiava doposiaľ. Obaja manželia pred vyhlásením rozhodnutia vo
veci s rozvodom súhlasili.

4. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania bol názoru, že vzťahy v manželstve sú v súčasnosti
tak vážne a trvale rozvrátené, že manželstvo neplní svoje základné funkcie. Manželia spolu nežijú od

novembra 2024 a ukončeniu spolužitia predchádzali manželské nezhody a citové odcudzenie. Súd
prvej inštancie bol názoru, že príčinou rozvratu manželstva je rozdielnosť pováh, záujmov manželov
a ľahkovážny postoj manžela k manželstvu a k povinnostiam z neho vyplývajúcim. Manžel veľa času
venoval svojim záujmom, a to na úkor času tráveného s rodinou. Manželka nie je športovo založená,
má záujem o históriu, čo nepatrí zasa medzi záujmy manžela, ktorý má rad šport. Manželia spolu

trávili málo času, pričom starostlivosť o deti a domácnosť zabezpečovala predovšetkým manželka, ktorá
nepociťovala v manželovi dostatočnú oporu a pomoc. Manžel odcudzenie vo vzťahu riešil nadviazaním
iného vzťahu, ktorý len dovŕšil rozpad manželstva.

5. S rozvodom manželstva okresný súd rozhodol aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom.

6. Okresný súd prihliadol k názorom oboch maloletých detí. Maloletý B. vo veku dospievania sa
jednoznačne vyjadril, že chce žiť s otcom, s ktorým majú rovnaké záľuby a s mamou a bratom sa chce
stretávať. Maloletý A. sa vyjadril, že chce zostať pri mame.

7. Okresný súd bol názoru, že matkou požadované zverenie maloletého B. do striedavej osobnej
starostlivosti nie je v najlepšom záujme maloletého, ak maloletý B. sa opakovane vyjadril, že chce žiť
s otcom a ani po troch mesiacoch svoj názor nezmenil. K otcovi má vytvorený bližší citový vzťah, spájajú
ich rovnaké záujmy, a to hra na gitaru, šport a v súčasnosti sa maloletý venuje kulturistike – posilňovaniu,

v čom ho otec podporuje finančne aj starostlivosťou. V súčasnosti má matka k tomuto športu a tréningom
výhrady. Nebolo zistené ani preukázané, že by športové aktivity maloletého, posilňovanie, ktorému sa
venuje, mali negatívny vplyv na jeho zdravie, resp. negatívne ovplyvňovali jeho školskú dochádzku, či
iné oblasti života. Okresný súd mal ďalej preukázané, že maloletý B. odmieta bývanie v meste, chce
zostať v rodinnom dome, kde dlhodobo žije a má tam svoje zázemie, ktoré je pre neho dôležité (starých

rodičov, priateľov, psa o ktorého sa stará). Samotná matka vo výpovedi dňa 14.01.2025 potvrdila, že
syn odmieta mesto, ktoré považuje za betónovú džungľu a vyjadrila sa, že ponecháva rozhodnutie, kde
chce byť, na rozhodnutí syna, čomu však nekorešpondoval návrh jej právneho zástupcu.
Súrodenecké vzťahy medzi B. a A. neboli narušené, avšak nie sú na seba ako súrodenci naviazaní, čo
bolo zrejmé aj z rozsahu ich kontaktov po odchode matky z domácnosti. Dôvodom je aj 6-ročný vekový

rozdiel a odlišné záujmy a záľuby. Maloletý B. má záujmy spoločné s otcom a maloletý A. s matkou.
Nie bezvýznamnou skutočnosťou pre rozhodovanie o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti je i to, že rodičia spolu nekomunikujú vo veciach týkajúcich sa ich detí, čo je prekážkoupre fungovanie striedavej starostlivosti rodičov. Na čas po rozvode preto okresný súd zveril maloletého
B. do osobnej starostlivosti otca.

8. Odlišná situácia bola u maloletého A., pre ktorého je najdôležitejšou osobou jeho matka, ku ktorej má
silný citový vzťah, utužovaný aj podporovaním syna v jeho záujmoch. Matka sa maloletému venuje aj
vo voľnom čase, často s ním chodí na poznávacie výlety (hrady, historické pamiatky). Maloletý A. sa
dokázal adaptovať na nové životné podmienky, a to bývanie v meste a v byte, preto v najlepšom záujme
maloletého bolo zverenie do osobnej starostlivosti matky, čo akceptoval aj otec.

9. Podľa okresného súdu bolo potrebné upraviť široko styk oboch detí s druhým rodičom, ktorému
neboli zverené do starostlivosti, a tak zabezpečiť aj pravidelné kontakty medzi súrodencami. Ak by
stav styku zostal taký, ako po odchode matky, hrozilo by medzi nimi odcudzenie. Nebolo zistené
nevhodné správanie sa rodičov k deťom ohrozujúce ich zdravie a priaznivý vývin, čo by bolo dôvodom
pre obmedzenie styku. Vzťah B. k matke nie je narušený, avšak maloletý je vo veku puberty, kedy

sa snaží presadzovať čo najviac svoje priority a záujmy a neuvedomuje si dostatočne, že zachovanie
vzťahu s druhým rodičom a súrodencom je dôležité pre jeho priaznivý vývin do budúcnosti. Okresný súd
upravil styk maloletého B. s matkou a maloletého A. s otcom v rovnako rozsahu, t.j. počas víkendov
každý druhý týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že u B. je upravený víkend
počas párneho týždňa a u A. zasa počas nepárneho týždňa a taktiež upravil styk aj počas najväčších

školských prázdnin – letných, vianočných a veľkonočných prázdnin, kedy sa nebude realizovať úprava
určená počas bežného školského roka v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. Počas Vianočných
prázdnin upravil styk tak, aby súrodenci mohli byť spolu približne polovicu prázdnin (od 23. do 28.12.)
takisto aj počas letných prázdnin od 01.07. do 14.07. a od 01.08. do 14.08. s tým, že každé dieťa
bude s rodičom, s ktorým nebýva cez letné prázdniny dva týždne a zvyšný čas prázdnin sa môžu

u rodiča, ktorému boli zverené do starostlivosti, venovať záujmom a záľubám, ktoré preferujú a ktoré sú
u detí odlišné. Veľkonočné sviatky okresný súd upravil tak, že počas prvej polovice prázdnin upravil styk
maloletého B. s matkou a v druhej polovici prázdnin zasa styk A. s otcom. Odovzdávanie a preberanie
maloletých detí na styk v určenom čase sa bude realizovať v bydlisku toho dieťaťa, ktorého sa konkrétna
úprava styku týka tak, ako je to bežnou praxou. Počas ďalších prázdnin okresný súd aktuálne styk

neupravoval z dôvodu neprimeranosti súčasného stavu, keď stretnutia do rozchodu rodičov s druhým
rodičom boli zatiaľ len krátkodobé a bez prespávania, a preto je potrebné najskôr obnoviť pravidelný
styk detí s druhým rodičom a až následne pristúpiť k ďalšiemu rozširovaniu styku počas bežného roka
aj cez prázdniny.

10. Okresný súd upravil vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom. Zistil, že matka je
zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vyčísleným za obdobie mesiacov 1-12/2024 vo
výške 1.565 Eur. Raz ročne jej zamestnávateľ vypláca daňový bonus a v roku 2024 jej bol vyplatený
vo výške 3.380,- Eur, čo mesačne vychádza na 282,- Eur, avšak v dôsledku zverenia maloletého B.
do starostlivosti otca je predpoklad, že každý z rodičov si po rozhodnutí súdu bude uplatňovať daňový

bonus na to dieťa, ktoré má v starostlivosti, a teda dôjde k zmene týkajúcej sa tohto nároku. Čo sa týka
prídavku na deti v súčasnosti na každé dieťa je vo výške 60,- Eur mesačne, tieto poberá matka. Matka
žije s maloletým A. v prenajatom byte, za ktorý hradí mesačne nájomné 600,- Eur, v čom sú zahrnuté
aj platby za energie, za internet – v decembri 2024 navýšený poplatok za zapojenie 47,50 Eur, poistné
uzavreté na matku a deti 95,13 Eur.

Otec je zamestnaný v KOVO SD s.r.o. ako nastavovač CNC strojov. Z potvrdenia zamestnávateľa
a predložených výplatných pások vyplynul jeho priemerný čistý mesačný príjem v mesiacoch 2/9/2024
vo výške 970,- Eur, 11-12/2024 vo výške 954,- Eur (č.l. 205, 290 spisu). Z výplatných pások bolo zistené,
že otec má 8-hodinový pracovný čas. Otec dosahuje hrubý príjem v rozpätí 1.232,- Eur až 1.388,- Eur,
pričom z matkou predložených ponúk práce na stránkach Kariéra.sk, Bazoš.sk vyplýva porovnateľná

výška hrubej mzdy pri rovnakej náplni práce. Okresný súd nezistil nepomer zárobku otca s viacerými
matkou predloženými pracovnými ponukami. Naviac otec poberá invalidný dôchodok vo výške 295,80,-
Eur, teda celková výška jeho mesačného príjmu je 1.260,- Eur. Nebolo preukázané, že by otec mal ešte
ďalšípríjemtvrdenýprávnymzástupcommatkyzaúčinkovanievhudobnejskupineI..Bolopotvrdené,že
otec hrá na gitaru v tejto skupine, ide však o amatérsku, miestnu kapelu bez pravidelných, resp. častých

vystúpení. Z hudobných aktivít otca nevyplýval žiaden príjem a z vystúpení skupiny I. určité príjmy, ak aj
vyplývajú, tak ide o nepravidelné príjmy bez podstatného vplyvu na výšku mesačného príjmu otca. Otec
má v užívaní motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA, ktoré síce je evidované na jeho brata, ale bolo
kúpené otcom za 12.500,- Eur, na ktoré vozidlo si bral úver, ktorý sám spláca v J. K. vo výške 248,45Eur. Preto okresný súd vychádzal z toho, že vozidlo je v skutočnosti otcove. Ďalej spláca hypotekárny
úver čerpaný vo C. vo výške 119,17 Eur mesačne, ktorý mal byť použitý na rekonštrukciu rodinného
domu, v ktorom býva. Mesačné výdavky v rodinnom dome sú 128,50 Eur plyn, 116,- Eur elektrika a tieto

platí jeho matka, ktorej otec prispieva 100,- Eur mesačne a kupuje palivové drevo. Otec hradí mesačné
platby za internet 14,90 Eur, poistné 17,53 Eur, mobil 45,50 Eur a výdavky na stravu seba a maloletého
B. uviedol vo výške 300,- Eur mesačne.

11. Maloletý B. má XX rokov, je v X. ročníku strednej školy, na ktorú dochádza do G. B., cestovné

je vo výške 20,- Eur, jeho zdravotný stav je dobrý. Pravidelne sa venuje kulturistike – posilňovaniu,
4-krát týždenne trénuje v posilňovni, kde hradí študentskú permanentku na jeden mesiac 35,- Eur.
Rekreačne sa venuje aj ďalším športom, t.j. otec má zvýšené výdavky na dieťa z titulu kúpy športového
oblečenia, vybavenia. Koníčkom maloletého B. je hra na elektrickej gitare. Otec maloletému posledne
prispel finančne na kúpu gitary sumou 325,- Eur.

12. Maloletý A. je žiakom X. ročníka ZŠ v G. B.. Matka hradí stravné v škole 24,- Eur, cestovné do školy
20,- Eur a okrem bežných výdavkov zvýšené výdavky v súvislosti s jeho záujmom o históriu. Matka
s maloletým často chodia na výlety, maloletý nosí okuliare. Z predloženého dokladu na č.l. 278 spisu
vyplynula posledná úhrada za sklá a rám 205,40 Eur a platba za kontrolné vyšetrenie očí 20,- Eur.

13. Okresný súd za aplikácie § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal pri určení výživného
predovšetkým z potrieb maloletých detí, z možností a schopností ich rodičov. Okresný súd zistil, že
čo sa týka potrieb maloletého B., ide o vyššie výdavky, a to vzhľadom na jeho vek, výdavky spojené
so štúdiom na strednej škole a v súvislosti s jeho športovými aktivitami, najmä kulturistikou, ktorej sa
nevenuje len rekreačne, ale pravidelne s perspektívou robiť šport súťažne. Na strane maloletého A.

sú oproti maloletému B. nižšie výdavky, a to na bežné potreby ako je strava, oblečenie, obuv, avšak
okresný súd zohľadnil existenciu výdavkov na strane maloletého A. spojených so záujmom o históriu
(výlety sú spojené s výdavkami na cestovné, za vstupy a ďalšie) a zohľadnil aj to, že matka znáša
vyššie výdavky na zabezpečenie bývania pre seba a maloletého A., ako otec pri bývaní s maloletým B.
v rodinnom dome, v ktorom sa podieľajú na výdavkoch aj rodičia otca, ktorí v ňom žijú. Okresný súd

zobral zreteľ aj na to, že časť potrieb u oboch maloletých detí je pokrytá aj z prídavku na dieťa, na
každé vo výške 60,- Eur mesačne. Príjmy oboch rodičov boli porovnateľné. Matka má čistý príjem zo
zamestnania 1.365,- Eur a otec 970,- Eur + invalidný dôchodok 293,80,- Eur. Vychádzajúc zo zistených
potrieb detí a celkových pomerov ich rodičov okresný súd určil výživné zo strany matky na maloletého B.
vo výške 250,- Eur mesačne a otca na maloletého A. vo výške 220,- Eur mesačne. Rodičmi navrhované

výživné na dieťa zverené do ich starostlivosti okresný súd považoval za neprimerané zisteným pomerom
na strane povinného rodiča, ktorému sa výživné určuje.

14. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Zo strany manžela nešlo o šikanózny návrh na rozvod

manželstva, keďže bol preukázaný rozvrat manželstva a s rozvodom manželstva obaja manželia
súhlasili. Nebolo zistené ani také závažné negatívne správanie sa manžela voči manželke a rodine,
ktoré by odôvodňovalo postup súdu podľa § 55 CMP. Aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku z pravidla
a pre jej uplatnenie musia byť preukázané výnimočné okolnosti prejednávanej veci, čo v danom prípade
nebolo splnené.

15. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých detí, a to
proti výrokom II., III., V. a VIII. o zverení maloletého B. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca
s povinnosťou matky platiť na výživu maloletého B. 250,- Eur mesačne, povinnosti otca platiť na výživu
maloletého A. 220,- Eur mesačne v spojení so závislým výrokom o trovách prvoinštančného konania.

Mala za to, že výroky II., III. a V. sú neurčité, keďže sa v rozsudku uvádzajú termíny „otec“ a „matka“,
ktoréniesúbližšiekonkretizovanévúvode(záhlaví)napadnutéhorozsudku.Podľamatkyzodôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností okresný súd určil
výživné na maloletého B. v sume 250,- Eur mesačne a na maloletého A. 220,- Eur mesačne a taktiež nie
je možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností okresný súd maloletého B. zveril na čas po

rozvode do osobnej starostlivosti otca, čo robí rozsudok nepreskúmateľným. Hoci okresný súd vykonal
rozsiahle dokazovanie, rozsudok okresného súdu nedostatočne odôvodnil. Poukázala na ustanovenie
§ 220 ods. 2 CSP a judikatúru Ústavného súdu SR sp.zn. PL. 67/2007, I. ÚS 87/1993, sp.zn. PL. ÚS
16/1995, sp.zn. II. ÚS 48/1997, sp.zn. PL. ÚS 37/1999, sp.zn. II. ÚS 80/1999, sp.zn. PL. ÚS 25/2000,sp.zn. PL. ÚS 49/2003, sp.zn. III. ÚS 356/2006, sp.zn. PL. ÚS 1/2004, sp.zn. PL. ÚS 6/2004, sp.zn. II.
ÚS 1/1995, ako aj ďalšie rozhodnutia ústavného súdu viažuce sa k náležitostiam riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, k právu na spravodlivý súdny proces. Podľa matky arbitrárny rozsudok jej odňal

možnosť v konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy.

16. V ďalšej časti odvolania uviedla, že podľa údajov zverejnených na internetovej stránke
www.slovensko.sk elektronický súdny spis (ESS) predstavuje evidenciu všetkých dokumentov a úkonov
súdnej kancelárie, sudcu a vyššieho súdneho úradníka, evidenciu všetkých listín, okrem spisov

obsahujúcich utajované skutočnosti existujúce v papierovej podobe. Všetky dokumenty v spise
budú sprístupnené aj v elektronickej podobe. Do pozornosti odvolaciemu súdu dala skutočnosť, že
k dnešnému dňu v elektronickom súdnom spise v tejto veci nie sú naskenované a nenachádzajú sa
tam všetky listinné doklady, ktoré sa nachádzajú v papierovej podobe súdneho spisu a najmä zápisnice
z pojednávaní v tejto veci. Túto skutočnosť zistila opakovaným nahliadnutím do elektronického súdneho
spisu, ktorý stav je v právnom štáte neprípustný, keďže elektronická podoba súdneho spisu sa zaviedla

preto, aby strany konania nemuseli neustále nahliadať na súde do papierovej podoby súdneho spisu
a zisťovať, aké podania a aké listinné doklady „pribudli“ v priebehu konania do súdneho spisu.

17. Matka maloletých detí mala za to, že vec bola nesprávne právne posúdená. S poukazom na ust.
§ 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 63 ods. 1, 3, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine bola názoru, že

zverenie maloletých detí B. do jej výlučnej osobnej starostlivosti je v najlepšom záujme maloletých
detí, pretože otec maloletých detí o deti neprejavuje záujem, nezaujímajú ho potreby detí a dlhodobo
sa o ne nestaral. Dôkazy vykonané v konaní boli nesprávne vyhodnotené a na základe nedostatočne
vykonaného dokazovania okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, čo sú
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP.

18. K trovám súdneho konania za aplikácie § 2 ods. 1, § 52, § 55 CMP a uznesenia Krajského
súdu Trenčín sp.zn. 4CoP/66/2018 zo dňa 19.12.2018 uviedla, že ak je príčinou rozpadu manželstva
mimomanželský pomer jedného z manželov, ide o dôvod pre priznanie náhrady trov druhému manželovi.
Mala za to, že bolo potrebné aplikovať ust. § 55 CMP a priznať nárok na 100 % náhradu trov konania

matke maloletých detí, ak dôvodom rozpadu manželstva boli opakované manželské intímne pomery
otca maloletých detí s rôznymi ženami, pričom otec maloletých detí sám v návrhu, ako aj počas konania
priznal, že má novú známosť. Táto skutočnosť je dôvodom na to, aby súd matke maloletých detí priznal
100 % náhradu trov konania.
Poukázala na to, že už v konaní pred okresným súdom namietala neoprávnené konanie Advokátskou

kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, IČO: 36 858 501 ako právnym
zástupcom otca maloletých detí, ako aj neoprávnené konanie ÚPSVaR Dolný Kubín ako kolízneho
opatrovníka maloletých detí B.. Mala za to, že okresný súd sa s jej vyjadreniami a argumentmi riadne
nezaoberal, nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto žiadala podľa § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť výroky rozsudku II., III., V. a VIII. a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie s priznaním 100 % náhrady trov súdneho konania, o výške ktorých trov rozhodne okresný súd
po právoplatnosti rozsudku krajského súdu samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
súdu prvej inštancie.

19. K odvolaniu matky maloletých detí sa vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 29.04.2025, ktorý

uviedol, že nemá nové dôkazy ani návrhy na zmenu rozhodnutia okresného súdu.

20. K odvolaniu matky maloletých detí sa vyjadril otec prostredníctvom zvoleného zástupcu podaním zo
dňa16.05.2025.Uviedol,ženesúhlasísodvolanímmatkymaloletýchdetíatotopovažujezanedôvodné.
Okresný súd v konaní skúmal a aj vyhodnotil najlepší záujem maloletých detí B. a A., výsledkom čoho

bolo, že maloletý B. je podľa rozsudku okresného súdu zverený do osobnej starostlivosti otca a maloletý
A. do osobnej starostlivosti matky. Prostredníctvom vyjadreného styku rodičov s maloletými deťmi je
zabezpečené aj to, že maloletý B. s A. nie sú prakticky rozdelení a môžu sa spolu stretávať každý
kalendárny víkend v mesiaci a aj počas všetkých veľkých sviatkov (Veľkonočné a Vianočné sviatky)
a letných školských prázdnin.

K odvolaciemu dôvodu, že nie je možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností bolo určené
výživné na maloletého B. a maloletého A., otec poukázal na odôvodnenie rozsudku okresného súdu
v odsekoch 24/, 25/, 26/, 27/ a 28/, v ktorých je konkrétne a vyčerpávajúco uvedené z akých pomerov
okresný súd vychádzal pri výške vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom, ako aj prečo zverilmaloletého B. do osobnej starostlivosti otca s poukazom na odsek 21/ rozsudku okresného súdu. Od
08.11.2024 až doteraz maloletý B. býva s otcom v rodinnom dome v obci D.. Podľa otca maloletých
detí okresný súd svoj rozsudok podrobne a precízne odôvodnil, vyslovil správny právny názor a jeho

rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletých detí. K návrhu matky maloletých detí na priznanie trov
konania vo výške 100 % otec maloletých detí uviedol, že poprel viaceré mimomanželské pomery, pričom
k obojstrannému ukončeniu vzťahu manželov došlo na základe spoločnej dohody už v priebehu roka
2023. Mimomanželská známosť otca preto nemohla byť a ani nebola dôvodom rozpadu manželstva,
resp.podanianávrhunarozvod.PoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduTrnavasp.zn.12CoP/92/2023

zo dňa 28.03.2024, v ktorom krajský súd uviedol, že hoci ustálil ako príčinu rozvodu manželstva neveru
manželky, samotné ustálenie príčiny rozvodu manželstva nemôže byť dôvodom pre aplikáciu ust. §
55 CMP, čo vyjadril okresný súd aj v odseku 29/ odôvodnenia napadnutého rozsudku. Navrhol, aby
v odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach potvrdený.

21. Ďalšie podania do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nenasledovali.

22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to matkou maloletých detí, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného súdu

v napadnutých výrokoch II., III., V. a v závislom výroku VIII. o trovách prvoinštančného konania za
aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za dodržania
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením (ďalej len
„rozsudok“) v napadnutých výrokoch II., III., V. v spojení so závislým výrokom VIII. potvrdený, ako
v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých
detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/113/2025-359 zo dňa 05.08.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,
v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 05.08.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

24. Predmetom konania pred okresným súdom bol rozvod manželstva účastníkov, a s tým spojená
úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie pred
okresným súdom sa začalo na základe doručeného návrhu navrhovateľa/otca maloletých detí na rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Konanie o rozvod manželstva je návrhovým konaním (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine), s ktorým konaním

je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§
100 CMP), čo sa premietlo aj do výrokov II., III., V., podľa ktorých maloletý B. bol zverený na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti otca s povinnosťou matky platiť na výživu maloletého B. 250,-
Eur mesačne a o povinnosti otca platiť na výživu maloletého A. 220,- Eur mesačne v spojení so
závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania, ktoré výroky boli napadnuté odvolaním

podaným matkou maloletých detí prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu a ktoré výroky sa stali
predmetom posudzovania odvolacím súdom v spojení s odôvodnením k týmto výrokom sa viažucim.
Ostatné výroky rozsudku okresného súdu neboli napadnuté odvolaním matky maloletých detí, preto sa
nestalipredmetomposudzovaniakrajskýmsúdom, atýmzostalrozsudokokresnéhosúduvovýrokochI.
orozvodemanželstvaúčastníkov,IV.ozverenímaloletéhoA.načasporozvodedoosobnejstarostlivosti

matky, VI., VII. o úprave styku rodičov s maloletými deťmi nedotknutý.

25. Podstatou odvolania matky maloletých detí do výrokov II., III., V. v spojení so závislým výrokom
VIII. bolo namietanie nepreskúmateľnosti rozsudku, nedostatočného odôvodnenia v zmysle § 220 ods.
2 CSP v spojení s judikatúrou Ústavného súdu SR, neurčitosť výrokov, pokiaľ v záhlaví rozsudku nie sú

uvádzané termíny „otec“, „matka“, nedostatočné dokazovanie, nesprávne skutkové zistenia, absencia
konkrétnych skutočností, na základe ktorých okresný súd zveril maloletého B. na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti otca, ako aj nedostatočne uvedené skutočnosti, na základe ktorých okresný súd
rozhodol o výške vyživovacej povinnosti rodičov maloletých detí, namietanie elektronického súdnehospisu (ESS), ktorý nie je kompletný oproti súdnemu spisu v listinnej podobe, neoprávnenosť konania
zástupcu za navrhovateľa, neoprávnenosť konania kolízneho opatrovníka ÚPSVaR Dolný Kubín, ako
aj nesprávne rozhodnutie o trovách súdneho konania, ak pre príčinu rozpadu manželstva, ktorá bola

v mimomanželských vzťahoch navrhovateľa s inými ženami, mali byť matke maloletých detí 100 %
priznané trovy súdneho konania.

26. K prejednaniu odvolania podaného matkou maloletých detí nebolo potrebné pred krajským súdom
nariadiť pojednávanie, pretože neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania, ak

okresný súd v potrebnom rozsahu zistil skutočný stav veci nevyhnutný pre rozhodnutie.

27. Krajský súd po oboznámení sa s konaním, ktoré predchádzalo rozsudku okresného súdu
v napadnutých výrokových častiach a samotným odôvodnením viažucim sa k napadnutým výrokovým
častiam odvolaním matkou maloletých detí konštatuje, že skutkové zistenia okresného súdu
korešpondujú s napadnutými výrokovými časťami, došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci, ak

okresný súd na riadne zistený skutočný stav veci aplikoval v odôvodnení napadnutého rozsudku
uvedenú rozhodujúcu právnu úpravu, ktorú aj správnym spôsobom na zistený skutkový stav
interpretoval. K nedostatočnému vykonaniu dokazovania, ako uvedenému odvolaciemu dôvodu, krajský
súd poukazuje na to, že nebol relevantný nielen z dôvodu riadne a dostatočne vykonaného dokazovania,
ale aj z titulu samotného tvrdenia matky maloletých detí v ňou podanom odvolaní prostredníctvom

zvoleného právneho zástupcu, keď v úvodnej časti odvolania uviedla, že okresný súd vykonal rozsiahle
dokazovanie vo veci. V konaní okresného súdu nedošlo ani k zásahu do práva účastníkov na spravodlivý
proces, pretože mali vytvorené podmienky k riadnemu uplatňovaniu svojich práv, oprávnených záujmov
a samotná skutočnosť, že rozhodnutie okresného súdu nezodpovedá predstavám matky maloletých
detí, nemôže byť vyhodnotená ako porušenie jej práva na spravodlivý proces.

28. Krajský súd zdôrazňuje, vzhľadom k odvolaciemu dôvodu matky maloletých detí, že rozsudok
okresného súdu je preskúmateľný, dostatočne odôvodnený. Odvolací súd mal spôsobilý predmet
posudzovania, a to rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach v spojení
s odôvodnením k týmto výrokovým častiam sa viažucim s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP.

Nie je možné akceptovať ani námietku neurčitosti výrokov rozsudku okresného súdu, keď v úvodnej,
záhlavovej časti rozsudku nie sú označení účastníci konania termínmi „otec“ a „matka“, pretože išlo
o konanie o rozvod manželstva, v ktorom sú účastníci označovaní ako manžel, manželka, s ktorým
konaním tak, ako bolo vyššie uvedené, je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode, a preto bolo na mieste pre túto časť úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom vo výrokoch týkajúcich sa tejto úpravy vyjadrovať rodičov maloletých
detí s údajmi „otec“ a „matka“.

29. K odvolaciemu dôvodu matky maloletých detí o porušení práva na spravodlivý súdny proces
krajský súd poukazuje na podstatu tohto práva, ktorou je možnosť fyzických a právnických osôb

domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR, v ktorom sa uplatnia všetky zásady
súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácií ústavných princípov. Pod porušením práva
na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým

v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale
aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie
veci za prítomnosti účastníka konania, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti

účastníkov v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu. Z práva
na spravodlivé súdne konanie však nevyplýva povinnosť súdu zaoberať sa námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi účastníkov konania, ktoré nemajú význam pre rozhodnutie vo veci. K zachovaniu
práv účastníkov konania v postupe súdu prvej inštancie došlo a takisto odôvodnenie napadnutého
rozsudku nie je nepreskúmateľné, ak sa okresný súd vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami.

Myšlienkový postup okresného súdu je dostatočne vysvetlený s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu viažuceho sa k odvolaním dotknutým výrokovým
častiam je zrejmé, z akých dôvodov rozhodol, uviedol skutkové zistenia, ktoré vyhodnotil a následne
právne posúdil.30. V ďalšom krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387
ods. 2 CSP, pretože sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného

súdu viažuceho sa k odvolaním napadnutým výrokovým častiam, ktorými sú výroky II., III., V., VIII..

31.OkresnýsúdvýrokomII.rozhodolozverenímaloletéhoB.načasporozvodedoosobnejstarostlivosti
otca s dôrazom na najlepší záujem maloletého. K tejto výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného
súdu sa poukazuje na odsek 21/ odôvodnenia, z ktorého vyplývajú konkrétne skutočnosti, pre ktoré bol

maloletý B. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca za rešpektovania aj vyjadreného
názoru maloletého, ktorý vzhľadom k svojmu veku XX rokov v rámci výkonu participačných práv (§ 38
CMP v spojení s § 43 ods. 1 Zákona o rodine, Čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa) vyjadril svoj názor,
že chce žiť s otcom, ktorý odôvodnil rovnakými záujmami a s matkou chce mať upravené stretávanie
ako aj s bratom. Vzhľadom k rozumovej a psychickej vyspelosti maloletého B. zodpovedajúcej jeho veku
XX rokov okresný súd správne postupoval, ak názoru maloletého B. venoval náležitú pozornosť a pri

rozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíhozobraldoúvahyzastavu,ževstarostlivostiotca
o maloletého neboli zistené ani preukázané žiadne nedostatky. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že
esenciálnym a primárnym kritériom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí musí byť
vždy ich najlepší záujem. Rozhodnutím okresného súdu vo výroku II. o zverení maloletého B. na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti otca bol rešpektovaný aj princíp Dohovoru o právach dieťaťa, keď

bola zachovaná rovnováha medzi záujmom maloletého a záujmom rodiča/rodičov. Osobitná pozornosť
musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na jeho povahe a význame môže nad
záujmom toho ktorého rodiča prevážiť, t.j. v okolnostiach danej veci záujem maloletého B., resp. jeho
najlepší záujem prevážil nad záujmom matky maloletého, ktorá žiadala zveriť maloletého B. do svojej
výlučnej osobnej starostlivosti. Krajský súd dodáva, že pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom

sa detí je nevyhnutné, aby bol skúmaný a posudzovaný ich najlepší záujem, ako určujúce kritérium
pre konečné rozhodnutie, k čomu rozhodnutím okresného súdu výrokom II. o zverení maloletého B. do
osobnejstarostlivostiotcadošlo,akbolizohľadnenékonkrétneokolnosti,vktorýchsamaloletýnachádza
a venovaná pozornosť jeho osobným pomerom, situácii a jeho potrebám. Krajský súd preto konštatuje
vecnú správnosť rozsudku okresného súdu vo výroku II. za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.

32. K napadnutým výrokom III., V., ktorými bola určená vyživovacia povinnosť rodičom maloletých
detí, krajský súd uvádza, že okresný súd riadne vykonal dokazovanie k potrebám maloletých detí
a ku schopnostiam, možnostiam rodičov tak, ako je uvedené v odsekoch 24/25/26/27/28/ odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje za aplikácie ust. § 387 ods.

2 CSP a v podrobnostiach na zistenia, prijaté závery súdom prvej inštancie odkazuje. Pri povinnosti
matky platiť na výživu maloletého B. 250,- Eur mesačne v zmysle výroku III., okresný súd zobral
do úvahy vek maloletého, t.j. XX rokov, že je študentom strednej školy, na ktorú dochádza do G. B.
a vzhľadom k výdavkom na strane maloletého, jeho vek a tomu zodpovedajúce schopnosti a možnosti
matky maloletého so zisteným príjmom mesačne v priemere 1.365,- Eur, zohľadnením jej výdavkov

(odsek 24/ odôvodnenia rozsudku okresného súdu), ktorého maloletého má v osobnej starostlivosti otec,
určil výšku výživného 250,- Eur mesačne adekvátne k veku a potrebám maloletého B. a ku schopnostiam
a možnostiam matky, ktorá maloletého nemá v osobnej starostlivosti.

33. Rovnako vecne správne okresný súd výrokom V. určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého

A. v sume 220,- Eur mesačne, ktorého má v osobnej starostlivosti matka, a to so zohľadnením veku
maloletého, ktorý má 10 rokov, jeho potrebám, že je žiakom základnej školy s výdavkami podľa odseku
27/ odôvodnenia rozsudku okresného súdu a zohľadnenia schopností a možností otca maloletého ako
povinného rodiča s odkazom vecne správnych zistení jeho príjmových a majetkových možností podľa
odseku 25/ odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré krajský súd v podrobnosti odkazuje (§ 387

ods. 2 CSP), jeho príjem v priemere 1.260,- Eur mesačne (priemerný čistý mesačný príjem v mesiacoch
september 2024 vo výške 970,- Eur, v 11 – 12/2024 vo výške 954,- Eur + invalidný dôchodok vo výške
293,80 Eur). Otcovi maloletého A. určené výživné na 220,- Eur mesačne zodpovedá veku maloletého,
jeho potrebám a súčasne aj schopnostiam a príjmovým možnostiam otca maloletého, preto ani v tomto
smere nebola zistená nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu vo výroku V..

Krajský súd dodáva k okresným súdom určenej vyživovacej povinnosti rodičom maloletých detí, že súd
prvej inštancie podrobne uviedol skutočnosti, z ktorých vychádzal, úvahy a závery, ktoré právne posúdil,
a preto nebolo dôvodné namietanie nedostatočne vykonaného dokazovania a nesprávneho právneho
posúdenia veci.34. K námietke matky maloletých detí v odvolaní k obsahu elektronického súdneho spisu sa uvádza, že
nešlo o relevantnosť námietky, pokiaľ len vo všeobecnosti bolo uvedené, že v elektronickom súdnom

spise nie sú naskenované, resp. sa nenachádzajú všetky listinné doklady, bez ich konkretizácie. Pokiaľ
bolo namietané, že v ESS jeho súčasť netvoria zápisnice z pojednávaní v tejto veci, tak krajský súd
nahliadnutím do elektronického súdneho spisu v tejto veci cez média záznam mal za zistené, že jeho
súčasťou sú nahrávky z pojednávaní zo dňa 26.09.2024, 12.11.2024 a 23.01.2025, na ktorom došlo
k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom. Ani táto časť námietky v odvolaní nemala svoju

právnu relevanciu.

35. Pokiaľ matka maloletých detí namietala (ne)oprávnenosť konania zástupcu otca, tak krajský
súd upriamuje pozornosť na Plnomocenstvo udelené navrhovateľom – otcom maloletých detí zo
dňa 08.11.2024 (č.l. 203 spisu), ktorým navrhovateľ – otec maloletých detí splnomocnil Advokátsku
kanceláriu JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501

na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 18P/86/2024 o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Udelené plnomocenstvo navrhovateľom
– otcom maloletých detí oprávňovalo zástupcu Advokátsku kanceláriu JUDr. ŠKERDA, s.r.o. na
konanie v danej veci. Nebolo na mieste ani namietanie konania kolízneho opatrovníka ÚPSVaR Dolný
Kubín, ktorý zastupoval maloleté deti, a to na základe uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k.

18P/86/2024-17 zo dňa 7. augusta 2024, ktorým bol tento úrad ustanovený za opatrovníka pre maloleté
deti B. a A. B. za aplikácie § 31 ods. 2 Zákona o rodine v spojení s § 117 CMP.

36. Výrok VIII. o trovách prvoinštančného konania zodpovedal ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie

o týchto trovách, a to ani podľa § 55 CMP. Okresný súd vecne správne uviedol, že s rozvodom
manželstva súhlasili obidvaja manželia, ako aj, že neboli zistené také okolnosti na strane manžela,
a to závažného charakteru, ktoré by odôvodňovali postup okresného súdu podľa § 55 CMP, ktoré je
výnimkou z aplikácie ust. § 52 CMP, na uplatnenie ktorej výnimky musia byť preukázané výnimočné
okolnosti prejednávanej veci, čo v danom prípade nebolo splnené. Krajský súd uvádza, že v konaniach

podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorým je aj dané konanie o rozvod manželstva a s tým
spojenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, sa aplikuje základná zásada
náhrady trov konania podľa § 52 CMP, v zmysle ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Aplikácia § 55 CMP prichádza do úvahy za predpokladu, ak to je s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé, ktoré okolnosti musia byť preukázané zo všetkých aspektov. V konaní o rozvod

manželstva bolo zistené, že do začiatku 11/2024 manželia žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome
voC.,kedymanželkasmaloletýmA.sapresťahovaladoG.B.,t.j.opustilaspoločnúdomácnosťstým,že
manželia uvádzali príčinu manželských nezhôd rozdielne. Okresný súd podľa odseku 18/ odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol príčinu rozvratu manželstva rozdielnosť pováh a záujmov manželov, keď
manželveľačasuvenovalsvojimzáujmom,oprotičomumanželkanieješportovozaložená,malazáujem

o históriu, čo nepatrí medzi záujmy manžela. Odcudzenie medzi manželmi manžel riešil nadviazaním
iného vzťahu. V okolnostiach danej veci neboli zistené skutočnosti pre aplikáciu ust. § 55 CMP na
rozhodovanie o trovách súdneho konania, naviac obaja manželia s rozvodom súhlasili, preto bolo
namieste uplatniť všeobecné pravidlo podľa § 52 CMP tak, ako to urobil okresný súd a žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, ktorý postup ako vecne správny bol vo vyvolanom

odvolacom konaní potvrdený.

37. Vo všeobecnosti krajský súd považuje za potrebné uviesť, že zapríčinenie rozvratu manželstva
jedným z manželov samo o sebe bez ďalšieho nepredstavuje automatický dôvod, ktorý by odôvodňoval
priznanie nároku na náhradu trov konania jednému z účastníkov. Pokiaľ by rozhodnutie o priznaní trov

konania záviselo len na posúdení príčiny rozvratu manželstva, súd by takmer v každom obdobnom
konaní musel niektorému účastníkovi priznať nárok na náhradu trov konania. Takýto postup však
nebol zámerom zákonodarcu. Obvyklým priznávaním náhrady trov konania jednému z účastníkov
konania v rozvodových veciach podľa § 55 CMP by sa stratil charakter výnimočnosti priznávania trov
v mimosporových veciach, keďže takýto postup súdu je umožnený len ako výnimka popri ustanoveniu

§ 52 CMP. V okolnostiach danej veci podľa odvolacieho súdu nevyplynuli okolnosti mimoriadneho
charakteru, na základe ktorých by bolo spravodlivé manželke priznať nárok na náhradu trov konania.
V konaní pred okresným súdom podľa krajského súdu neboli preukázané výnimočné okolnosti, ktoré by
odôvodňovali prelomenie zásady podľa § 52 CMP.38. Na základe vyššie uvedených zhodnotení bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch
II., III., V. v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne

správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 2 CSP.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.