Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233912
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5123233912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E. F., v konaní zast. Mgr. Barbora Hlavatá,
advokátka, so sídlom kancelárie SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 42 284 902 proti
žalovanej A. G. B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., v konaní zast. PLANAVSKY
& PARTNERS s.r.o., so sídlom 1. mája 52/18, 014 01 Bytča, IČO: 54 156 076 o zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer, o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 7Odi/2/2023-117
zo dňa 17. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 7Odi/2/2023-117 zo dňa 17. mája 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. zrušil oddlženie žalovanej: A. B. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., o ktorom bolo rozhodnuté v uznesení Okresného
súdu Žilina sp. zn. 2Odk/64/2017 zo dňa 15.08.2017, zverejnenom v Obchodnom vestníku 160/2017,
vydanom dňa 21.08.2017 a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 09.08.2023
sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovanej z dôvodu, že nemala pri oddlžení poctivý zámer.
Žalobca je veriteľom žalovanej a jej manžela, ich záväzok vznikol na základe Zmluvy o pôžičke zo
dňa 17.05.2009, ktorou im žalobca požičal sumu 11.332,- Eur s príslušenstvom a dlžníci mu vrátili
sumu 920,- Eur. Dňa 27.04.2010 sa žalobca osobne stretol s manželom žalovanej, ktorý mu ponúkol

miesto vrátenia finančných prostriedkov prevedenie vlastníckeho práva k pozemku vedenému na
LV č. XXXX k. ú. D., avšak už v tom čase bolo vlastnícke právo prevedené na dcéru dlžníkov.
Zmluvou o postúpení pohľadávky sa v roku 2010 veriteľom žalovanej a jej manžela stal I. H., ktorý
inicioval konanie na Okresnom súde Považská Bystrica o zaplatenie 10.412,- Eur s príslušenstvom a
pohľadávka bola judikovaná rozsudkom č.k. 6C/57/2011-40 zo dňa 05.05.2011. I. H. postúpil pohľadávku
naspäť žalobcovi ako pôvodnému veriteľovi, ktorú skutočnosť oznámil žalovanej a jej manželovi listom
zo dňa 10.01.2013. Žalobca zdôraznil, že dlžníci sa v rámci konania vedeného Okresným súdom

Považská Bystrica pod sp. zn. 6C/57/2011 súdnemu konaniu vyhýbali, nezúčastnili sa pojednávania
a v rozpore so skutočnosťou tvrdili, že chcú predmetnú vec vyriešiť mimosúdne, pričom nevyvinuli
žiadnu tomu zodpovedajúcu aktivitu, v dôsledku čoho je ich počínanie možné vysvetliť iba ako snahu
o oddialenie meritórneho rozhodnutia. Pohľadávka sa stala predmetom exekúcie vykonávanej súdnouexekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou, sp. zn. EX 317/2011, v rámci ktorej povinní uhradili sumu
3.880,- Eur ihneď ako zistili hrozbu výkonu exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve. Následne podali návrh na odklad exekúcie a Okresný súd Považská

Bystrica uznesením č. k. 6Er/684/2011-36 zo dňa 29.11.2020 povolil odklad exekúcie do 31.01.2013.
Návrh na odklad exekúcie bol motivovaný výlučne snahou o získanie času za účelom uskutočnenia
právnych krokov, ktorých zámerom bolo očistenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú.
E. F. od záložných práv a následné oddlženie. Tomu podľa presvedčenia žalobcu nasvedčuje to, že
emailom dňa 31.10.2011 žalovaná navrhovala súdnej exekútorke za účelom oddialenia výkonu exekúcie

mesačné splátky v sume 2.000,- Eur, tieto však dlžníci nikdy nerealizovali a zároveň žalovaná tvrdila,
že si myslela, že ich ďalší veriteľ J., B. (v poradí druhý záložný veriteľ) si z jej účtu sťahuje svoje splátky,
čo však bolo očividným zavádzaním a nepravdou, nakoľko J., B. začal svoju pohľadávku vymáhať ešte
skôr ako I. H.. Žalovaná a jej manžel sa dohodli so svojím známym I. D., že odkúpi pohľadávku prvého
záložného veriteľa, a to E. D. D., B. v sume 4.353,73 Eur a postúpenie pohľadávky bolo žalovanej
a jej manželovi oznámené listom zo dňa 12.10.2012. Postupník I. D. následne ako v poradí prvý

záložný veriteľ realizoval výkon záložného práva priamym predajom a previedol vlastnícke právo k
zálohu kúpnou zmluvou zo dňa 08.03.2013 do výlučného vlastníctva E. B., Považská Bystrica, ktorý je
otcom žalovanej. Kúpna cena bola stanovená na sumu 39.000,- Eur, hoci A. B. F. v znaleckom posudku
č. 113/2012 zo dňa 26.11.2012, ktorý dala vypracovať súdna exekútorka JUDr. Mária Krasňanová,
stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 106.000,- Eur. E. B. sa zaviazal zaplatiť kúpnu

cenu v dvoch splátkach, sumu 11.000,- Eur do 31.12.2016 a sumu 23.000,- Eur do 31.12.2018,
avšak v skutočnosti uhradil postupníkovi len sumu 5.000,- Eur dňa 17.04.2013. Okresný súd Trenčín
pod sp. zn. 29K/10/2013 viedol konkurzné konanie na majetok postupníka I. D. a uznesením č.k.
29K/10/2013-361 zo dňa 02.12.2020 zrušil konkurz pre nedostatok k majetku. V rámci prebiehajúceho
konkurzu na majetok postupníka I. D. došlo zo strany správcu k podaniu trestného oznámenia v

súvislostiskonanímpostupníka,ktorýmalsprávcovizatajiťexistenciupohľadávkyvočiE.B.avtrestnom
konaní vyšlo najavo, že sám postupník I. D. bol pred získaním pohľadávky E. D. D., B. veriteľom
žalovanej a jej manžela, ktorým v roku 2006 požičal sumu 150.000,- Sk. Žalobca podal aj žalobu o
určenie neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, avšak žaloba bola zamietnutá. Dňa 11.08.2017
Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na majetok manžela žalovanej a tohto oddlžil v konaní sp. zn.

22OdK/87/2017 a dňa 06.12.2017 bol v Obchodnom vestníku uverejnený oznam o zrušení konkurzu
z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, žalobca si prihlásil svoju pohľadávku
prihláškou zo dňa 28.09.2017. Podľa žalobcu tak žalovaná a jej manžel sa od momentu, kedy z ich
strany došlo v roku 2012 k podaniu návrhu na odklad exekúcie, vôbec nesnažili svoje záväzky voči
veriteľom plniť, sústredili sa však na prevod ich nehnuteľného majetku na otca žalovanej. Dlžníci už

v liste zo dňa 15.12.2014 uvádzali svoj zámer podať návrh na vyhlásenie konkurzu, žiadnou splátkou
sa od momentu podania návrhu na odklad exekúcie nesnažili znížiť svoj dlh voči žalobcovi, pričom
len špekulatívne deklarovali svoj záujem riešiť so žalobcom a jeho právnym predchodcom splatenie
dlhu mimosúdne, avšak v skutočnosti nepredložili žiadny návrh náhradného splácania svojho dlhu,
nezaplatili žiadnu časť svojho dlhu, ale sa zbavili svojho majetku, ktorý do dnešného dňa užívajú cez

tretiu - blízku osobu E. B.. Tým bol podľa žalobcu preukázaný nepoctivý zámer dlžníkov. Žalobca tiež
zdôraznil, že žalovaná po podaní návrhu nepreukázala, že by sa snažila zabezpečiť si dostatočný
zdroj príjmov, či prejavila snahu o opätovné zaradenie do spoločnosti tak, aby bolo zjavné, že svoju
nepriaznivú finančnú situáciu si nezapríčinila vlastným nezodpovedným finančným správaním, ale že
nastalavdôsledkuobjektívnychnepredvídateľnýchčineovplyvniteľnýchživotnýchsituácií.Žalovanátiež

bola nezanedbateľnú dobu zamestnankyňou Daňového úradu Považská Bystrica, vykonávala funkciu
kontrolórky a tieto mnohoročné pracovné skúsenosti sú okolnosťou, pre ktorú by mal súd prísnejšie
posudzovať skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u žalovanej. Postup žalovanej, jej manžela, I. D.
a E. B. bol organizovaný a títo svoje kroky koordinovali v záujme zachovania bývania žalovanej a jej
manžela, s cieľom ochránenia ich nehnuteľností pred veriteľmi a následne došlo aj k definitívnej strate

možnosti veriteľov vymôcť svoje pohľadávky v dôsledku oddlženia žalovanej a jej manžela.

3.Súdprvejinštancievykonaldokazovanievšetkýmilistinnýmidôkazmi,ktorébolipredloženéžalobcom,
oboznámil pripojený konkurzný spis sp. zn. 2OdK/64/2017 vo veci oddlženia žalovanej, oboznámil návrh
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podaný proti manželovi žalovanej G. H. na Okresnom

súde Trenčín a spis vedený Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 3C/45/2015. Vzhľadom
na pasivitu žalovanej, ktorá neučinila spornými skutkové tvrdenia, ktoré sa uvádzali v žalobe a ktoré
súd prvej inštancie považoval za dostatočné na to, aby z nich vychádzal, považoval za nadbytočné
oboznamovať ďalšie spisy, ktorých pripojenie navrhol žalobca, navyše v situácii, keď relevantné častipríslušných spisov boli predložené ako dôkazy na pojednávaní a z dôvodu nadbytočnosti zamietol
tiež návrh na vykonanie dokazovania oboznámením pracovného posudku žalovanej vypracovaného zo
strany Daňového úradu Trenčín, návrh na vykonanie lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni, ako aj na

vykonanie dokazovania oboznámením zoznamu veriteľov a zoznamu prihlásených pohľadávok.

4. Súd prvej inštancie zistil z konkurzného spisu vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
2OdK/64/2017, že uznesením č. k. 2OdK/64/2017-22 zo dňa 15.08.2017, zverejneným v Obchodnom
vestníku 160/2017 vydanom dňa 21.08.2017, súd vyhlásil konkurz na majetok žalovanej, ustanovil

správcu (JUDr. Anna Machajdová), vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok a dlžníka
oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým
kalendárom, a to v rozsahu, v akom sa v konkurze neuspokojili. V Obchodnom vestníku č. 242/2017
vydanom dňa 20.12.2017 bol zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata
nepokryje náklady konkurzu v zmysle §167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.. Uznesením Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 22OdK/87/2017 zo dňa 11.08.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku 158/2017

vydanom dňa 17.08.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok manžela žalovanej G. H. a v Obchodnom
vestníkuč.232/2017vydanomdňa06.12.2017bolzverejnenýoznamozrušenítohtokonkurzuzdôvodu,
že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

5. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že konkurzné konanie voči žalovanej bolo vedené

Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2OdK/64/2017, pričom konkurz sa považoval za vyhlásený dňom
22.08.2017, návrh žalobcu na zrušenie oddlženia bol doručený súdu dňa 09.08.2013, teda včas, keďže
lehota 6 rokov uplynula dňa 22.08.2023. Podľa súdu prvej inštancie nebolo pochybností o tom, že
žalobca je veriteľom žalovanej na základe pohľadávky v sume 20.015,14 Eur, ktorej právnym dôvodom
vzniku bola zmluva o pôžičke zo dňa 17.05.2019, pohľadávka bola priznaná rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica č.k. 6C/57/2011-40 zo dňa 05.05.2011, bola exekučne vymáhaná a žalobca sa stal
veriteľomžalovanejnazákladepostúpenia.Žalovanátohtoveriteľaoznačilaajvzoznameveriteľov,ktorý
bol prílohou jej návrhu na vyhlásenie konkurzu, pohľadávka bola žalobcom riadne prihlásená v konkurze
namajetokžalovanej.Žalovanáexistenciutejtopohľadávkyžalobcuvkonanínespochybnila.Predmetnú
pohľadávku bolo potrebné považovať za pohľadávku podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005

Z. z., a teda za pohľadávku uspokojovanú v konkurze, keďže vznikla pred kalendárnym mesiacom, v
ktorom bol vyhlásený konkurz (splatná bola najneskôr dňa 17.11.2009, nakoľko od tohto dňa požadoval
žalobca v súdnom konaní o jej zaplatenie úroky z omeškania zo žalovanej sumy). Dňa 21.12.2017 bolo
zverejnené oznámenie správcu o tom, že sa konkurz ruší, pričom pohľadávky prihlásených veriteľov
neboli uspokojené ani len sčasti, a teda stali sa v celom rozsahu nevymáhateľnými. S prihliadnutím

na uvedené žalobca bol veriteľom dotknutým oddlžením, ktorá skutočnosť mu zakladala aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie žaloby.

6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná v konaní nevyužila žiadne prostriedky procesnej obrany,
hoci bola o svojich procesných právach súdom riadne poučená. V priebehu celého konania ostala

pasívna, nevyjadrila sa písomne k žalobe, ktorá jej bola spolu s výzvou na vyjadrenie sa riadne doručená
dňa 16.10.2023, možnosť vyjadriť sa ústne na pojednávaní nevyužila, svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania, nevyužila právo zvoliť si zástupcu. Preto
bolo potrebné na skutkové tvrdenia žalobcu nahliadať ako na tvrdenia, ktoré neboli popreté. Súd
prvej inštancie tak považoval za nesporné, že žalovaná spolu s manželom ako dlžníci žalobcu titulom

jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.05.2009 v roku 2010 navrhla žalobcovi,
že namiesto vrátenia finančných prostriedkov titulom pôžičky prevedú na neho vlastnícke právo k
nehnuteľnosti vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D., hoci vedeli, že v tom čase im už
nepatrila (bola prevedená na ich dcéru). V priebehu konania o zaplatenie tejto pohľadávky sa žalovaná
spolu s manželom vyhýbala súdnemu konaniu, v rozpore s ich skutočným zámerom, ktorým bola snaha

o oddialenie meritórneho rozhodnutia, deklarovali snahu o mimosúdne riešenie sporu, v exekučnom
konaní navrhli odklad exekúcie s cieľom získať čas na realizáciu úkonov v záujme ochrany nehnuteľnosti
v ich vlastníctve, ktorá bola zaťažená záložným právom, vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú.
E. F. pred jej speňažením v exekúcii. Za pomoci rodinného známeho I. D., ktorý postúpením nadobudol
pohľadávku zabezpečeného veriteľa E. D. D., B. v sume 4.353,73 Eur voči žalovanej a jej manželovi, sa

v súvislosti s výkonom záložného práva vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti stal otec žalovanej, pričom
žalovaná spolu s manželom v predmetnej nehnuteľnosti doposiaľ bývajú, došlo však k zmenšeniu ich
majetku a zmareniu možnosti vymoženia pohľadávky žalobcu a ďalších veriteľov žalovanej.7. Súd prvej inštancie potom na základe nepopretých skutkových tvrdení žalobcu, prihliadnuc na časovú
a logickú nadväznosť žalobcom popísaných úkonov žalovanej a jej manžela, realizovaných v súčinnosti
s otcom žalovanej a ich známeho I. D., podložených aj predloženými písomnými dôkazmi, ktoré vykonal

na pojednávaní, dospel k záveru, že žalovaná od roku 2010 účelovo realizovala kroky s cieľom vyhnúť
sa zaplateniu záväzku, ktorý mala spolu s manželom voči žalobcovi, príp. voči postupníkovi I. H., snažiac
sa oddialiť použitie veriteľmi zvolených prostriedkov a inštitútov slúžiacich na vymoženie ich pohľadávok
v snahe ochrániť svoju nehnuteľnosť, v ktorej bývala, pred jej speňažením v prospech veriteľov, pričom
v predmetnej nehnuteľnosti naďalej býva a užíva ju, hoci oficiálne sa stal jej vlastníkom otec žalovanej,

ktorý ju nadobudol v súčinnosti so známym v rámci realizovaného výkonu záložného práva za cenu
podstatne nižšiu ako obvyklú, z ktorej uhradil len zanedbateľnú časť. Uvedené konanie žalovanej podľa
názoru súdu prvej inštancie zodpovedá osobitnej skutkovej podstate nepoctivého zámeru podľa § 166g
ods. 2 písm. h) zákona č. 7/2005 Z. z., nakoľko zo správania sa žalovanej pred podaním návrhu na
oddlženie možno usudzovať, že mala snahu poškodiť svojho veriteľa (minimálne žalobcu a veriteľa J. K.
F., B.) alebo zvýhodniť niektorého veriteľa (I. D., E. D. D., B.). Keďže žalovaná sa k žalobe nevyjadrila

a nezúčastnila sa ani nariadeného pojednávania, neuviedla v konaní žiadne skutkové tvrdenia, ktoré
by svedčili o jej úprimnej snahe riešiť po podaní návrhu na oddlženie svoj dlh v medziach svojich
možností a schopností, možno súhlasiť so žalobcom, že žalovaná po podaní návrhu na vyhlásenie
konkurzu nepreukázala, že by sa snažila zabezpečiť si dostatočný zdroj príjmov či opätovne sa zaradiť
do spoločnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná bola podľa údajov

uvedených v životopise, ktorý bol prílohou jej návrhu na vyhlásenie konkurzu, nezamestnaná od roku
2012 a zmenu tohto stavu nepreukázala. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať tiež nedostatok
poctivého zámeru žalovanej podľa ustanovenia § 166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.. Súd prvej inštancie
tiež konštatoval, že nezistil také okolnosti, pre ktoré by mal prihliadať na správanie žalovanej miernejšie,
pričomzdôraznil,žežalovanábolaomožnostizrušiťjejoddlženieriadnepoučená,atominimálnesúdom

v uznesení o vyhlásení konkurzu a povolení jej oddlženia č. k. 2Odk/64/2017-22 zo dňa 15.08.2017.
Súd prvej inštancie preto uzavrel, že boli splnené podmienky na zrušenie oddlženia žalovanej.

8. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodoval podľa zásady úspechu a pretože žalobe
vyhovel, nárok na náhradu trov konania svedčí žalobcovi.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odvolanie
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), teda z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky; súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a

rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Taktiežprávoplatné
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
§ 365 ods. 1 CSP a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (rozsudok Okresného súdu
PovažskáBystricasp.zn.6C/57/2011).Navrhla,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalovaná v odvolaní uviedla, že v mesiaci september 2023 sa v rodine stala mimoriadna udalosť,
ktorá ňou mimoriadne otriasla. Manželovi začali zlyhávať životne dôležité orgány a po úvodnej
hospitalizácii v NsP Považská Bystrica bolo rozhodnuté o prevoze na vyššie pracovisko do Fakultnej
nemocnice Martin. Hospitalizácia aj s prekladmi trvala nepretržite od 12.09.2023 do 29.12.2023. V tomto

období ho žalovaná každé 3 dni navštevovala, snažila sa ho psychicky podporovať, tiež mu poskytovala
pre život potrebný servis, na ktorý zdravotný personál pri ich vyťaženosti nemá časový priestor. Po
prepustení do domáceho liečenia bol privezený ako ležiaci pacient, vyžadujúci 24/7 opatrovateľskú
a ošetrovateľskú starostlivosť. Z charakteru ochorenia vyplývalo, že si bude vyžadovať aj dohľad.
Okrem štandardných opatrovateľských činností bolo potrebné denne kontrolovať tlak, tep, teplotu,

zabezpečovať prísnu obličky šetriacu stravu, kontrolovať príjem a výdaj tekutín, získavať čo najviac
informácií o ochoreniach, o procese dialýzy a o 11 predpísaných liekoch. Rovnako bolo potrebné začať
s dennou rehabilitáciou, pričom ADOS žalovanej oznámila, že nemá kapacity na to, aby vykonávala
rehabilitáciu u tak ťažko chorého pacienta. Nakoľko sa jedná o zriedkavé ochorenie, ktoré postihloviacero systémov, telefonické konzultácie s lekármi z Martina boli veľmi časté. V marci 2024 sa manželov
stav začal zhoršovať, následkom čoho boli ďalšie hospitalizácie od 25.03.2024 do 02.04.2024 a od
18.04.2024 do 25.04.2024. V období od septembra 2023 do mája 2024 tak žalovaná žila v extrémnom

strese a strachu. V spoločnej domácnosti žije s nimi dcéra, ktorá má dlhoročné zdravotné problémy
a ktorá potrebuje pomoc žalovanej, rovnako túto situáciu znášala extrémne ťažko. V tomto extrémne
psychicky vypätom období žalovaná úplne mechanicky prevzala zásielku, ktorou jej súd prvej inštancie
zaslal žalobu aj s výzvou na vyjadrenie sa k nej. Mala za to, že sa jedná o ukončenie oddlženia. Uvedenú
zásielku odložila neotvorenú. Manželov stav bol veľmi premenlivý a stále bolo potrebné niečo riešiť. Na

zásielku v tomto vypätí zabudla. Neregistruje doručovanie predvolania na pojednávanie, je možné, že
oznámenie o uložení zásielky na pošte nebolo doručené do ich poštovej schránky, takáto udalosť sa už
v minulosti stala vo vzťahu k inému štátnemu úradu, avšak nevie to preukázať. Je nespochybniteľné,
že riadne prevzatá úradná zásielka sa považuje za riadne doručenú, avšak žalovaná si nie je istá, či
za takýchto okolností a v jej emočnom stave je možné tvrdiť, že bola o svojich procesných právach
riadne poučená. V rozhodnom období, aj keby zásielku otvorila, by nebola schopná uplatniť prostriedky

procesnej obrany bez svojej viny na súde prvej inštancie, nakoľko bola na tom psychicky veľmi zle
a manželov stav si vyžadoval veľmi intenzívnu starostlivosť už aj v čase jeho hospitalizácií. Napriek
tomu, že súd prvej inštancie považuje procesné podmienky pre konanie pojednávania bez prítomnosti
žalovanej za naplnené v zmysle zákona, žalovaná úctivo žiada súd, aby na tieto mimoriadne individuálne
okolnosti prihliadol. Za tejto situácie rozhodne nemožno hovoriť o jej nezáujme o spor a táto situácia

nemôže byť vnímaná ani ako jej pasivita, nakoľko je to celkom výnimočná situácia. Nakoľko rovnaké
konanie inicioval žalobca voči manželovi žalovanej na Okresnom súde v Trenčíne, v tomto prípade
zásielku Výzva na vyjadrenie k žalobe ako splnomocnenec prevzala a vzhľadom k situácii požiadala
Okresný súd v Trenčíne o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, čomu súd vyhovel. Pokiaľ ide
o súdom prvej inštancie deklarované splnenie procesných podmienok a konanie pojednávania bez

prítomnosti žalovanej, vzhľadom k rozsahu tvrdení žalobcu, nemožnosti brániť sa voči nim by došlo
k narušeniu princípu rovnosti účastníkov konania, a to vzhľadom k následkom, aké by nastali, ak by
napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené. Žalovaná má tiež za to, že v prípade, že by nebola so svojím
odvolaním úspešná, by bolo porušené jej základné právo na spravodlivé súdne konanie a právo na
súdnu ochranu. Sankcia za vydanie rozsudku pre neúčasť žalovanej na pojednávaní by nebola v súlade

s právom na spravodlivý súdny proces a rýchlosť konania by bola na úkor náležitého zistenia skutkového
stavu a zákonného rozhodnutia.

11. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na vykonanie
dokazovania oboznámením sa spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 6C/57/2011. Vydaniu

rozsudku sp. zn. 6C/57/2011-40 zo dňa 05.05.2011 predchádzalo vydanie platobného rozkazu, proti
ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením, že navrhovateľ a ani postupca nepreukázal, že je
postupníkom a rovnako tak k návrhu na vydanie platobného rozkazu neboli pripojené kompletné
dôkazy. V danej veci súd nariadil na deň 05.05.2011 pojednávanie, z ktorého sa v deň konania mailom
ospravedlnili, nakoľko manžel musel pracovne odísť a žalovaná akútne musela navštíviť lekárku.

Zároveň predsedovi senátu oznámili, že v zmysle rozhovorov ani žalobca, ani žalovaná a jej manžel
nemajú záujem o súdne riešenie. Žalobca bol uzrozumený s tým, že ak majú túto vec riešiť mimosúdne,
je potrebné vziať žalobu späť. Predseda senátu toto ospravedlnenie neuviedol do rozsudku, ani
pojednávanie neodročil. Rovnako tak žalobca nevyhlásil na pojednávaní, že obe strany chcú spor riešiť
mimosúdne. Pokiaľ sudca uviedol, že predvolanie im muselo byť doručené prostredníctvom Mestskej

polície, tak manželove pracovné aktivity boli sústredené mimo Považskej Bystrice a žalovaná bola v
roku 2011 nútene dochádzala do zamestnania na Daňový úrad Partizánske, pričom z domu odchádzala
ráno o 4:10 hod. a domov prichádzala okolo 17:30 hod.. Niet divu, že nestíhala preberať zásielky zo
súdu. Súd sa v uvedenom rozsudku nevysporiadal s ich tvrdeniami, dokazovanie vzhľadom k podanému
odporu nebolo dostatočné. Obnova konania však povolená nebola.

12. Žalovaná tiež v odvolaní uviedla, že pokiaľ ide o prihlášku žalobcu, v tejto veci ju správkyňa
konkurznej podstaty neoslovila, sama zapísala žalobcu do zoznamu prihlásených pohľadávok. Žalovaná
žalobcudozoznamuveriteľovneuvádzala,takžepopieratvrdeniesúduprvejinštancie,žehoakoveriteľa
žiadnym spôsobom nespochybnila. V Centre právnej pomoci mala uviesť exekučné konania, ktoré sa

voči nej vedú, a tam uviedla EX 317/2011 súdnu exekútorku JUDr. Krasňanovú a oprávneného p. H..
Žalovaná v prihláške namieta právny dôvod, ktorý vyplýva z neplatne postúpenej pohľadávky aj sumu.
Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dokazovania oboznámením exekučného a exekučného
súdneho spisu ako nadbytočné, čo žalovaná namieta vzhľadom k tomu, že rovnako povinnosťou súdnejexekútorky bolo skúmať, či pohľadávka bola postúpená lege artis. Z uvedených spisov by mala byť
zrejmá aj reálna suma uhradenej istiny, nakoľko túto rozporuje. Žalovaná poukázala na to, že podľa
žalobcu došlo k postúpeniu pohľadávky na p. H. dňa 08.11.2010 s dátumom podpísania Zmluvy o

postúpení pohľadávky 09.11.2010. V oznámení, datovanom 08.11.2010, žalobca uvádza „dnešného
dňa som ako postupca zmluvou postúpil pohľadávku, ktorú mám voči vám ... a to na postupníka I.
H. ...“. K uvedenému je priložený podací lístok, kde je na pečiatke evidentne upravovaný dátum podania.
Vzhľadom k tomu, že k postúpeniu pohľadávky dňa 08.11.2010 v žiadnom prípade nemohlo dôjsť,
nie je voči žalovanej uvedené Postúpenie z 09.11.2010 účinné a právny dôvod vzniku pohľadávky

je uvedený nesprávne. Správkyňa konkurznej podstaty mala rovnako uvedené skúmať a pohľadávku
poprieť. Oznámenie bolo doručené fikciou a z podacích lístkov je zrejmé, že nebolo žalovanej a jej
manželovi doručené každému z nich osve a tento spôsob doručovania bol použitý aj v prípade spätného
postúpenia na žalobcu. Žalobcom predložený podací lístok pritom nemôže preukazovať, že bolo zaslané
Oznámenie a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2013, keďže fotokópia podacieho lístku zo
dňa 18.01.2013 je bez mena a adresy odosielateľa a bez mien a adresy adresáta. Podľa žalovanej tak

k platnému postúpeniu pohľadávky vôbec nedošlo a exekúcia mohla byť vykonávaná vplyvom týchto
skutočností nezákonne. Odhliadnuc od uvedených skutočností, žalovaná čiastku pohľadávky rozporuje
a z tohto dôvodu namieta, že súd prvej inštancie zamietol vykonanie dokazovania oboznámením
exekučného a exekučného súdneho spisu. Z uvedeného dôvodu nepovažuje žalovaná za preukázané,
že výška istiny 6.532,- Eur je v prihláške pohľadávky uvedená správne a v dôsledku toho nemôže

byť správna a preukázaná ani výška úrokov, úrokov z omeškania a nákladov z uplatnenia. Exekučný
titul, ktorý žalobca uvádza v prihláške pohľadávky, t.j. rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica
č.k. 6C/57/2011-40 zo dňa 05.05.2011, ktorý vychádza z neplatne postúpenej pohľadávky, nemôže byť
právnym dôvodom vzniku pohľadávky.

13. Podľa žalovanej žalobca podsúva súdu svoje vymyslené konštrukcie priebehu udalostí viac
ako desaťročie dozadu, hoci je mu veľmi dobre známy dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dcéry.
Nepriaznivá situácia v rodine nastala v dôsledku objektívnych, nepredvídateľných a neovplyvniteľných
životných situácií, ktoré sú pre žalobcu zjavne nepochopiteľné. Zneužíva ešte aj to, že žalovaná dlhé
roky dozadu venovala všetku svoju energiu tomu, aby pomohla dcére a mnohokrát nemala čas venovať

sa permanentným útokom žalobcu, takže nepochybne aj pre svoje pracovné aktivity zmeškala rôzne
lehoty. Konštrukcie žalobcu sú pre žalovanú nepochopiteľné. S manželom riešili všetky problémy tak,
ako prichádzali a nesústreďovali sa na to, z čoho sa ich snaží obviniť žalobca. Je pravdou, že si v určitom
období s manželom povedali, že túto situáciu nemôžu zvládnuť a napriek tomu, že to bolo pre nich oboch
ťažké obdobie, začali uvažovať o riešení tejto situácie oddlžením. Bolo to určite lepšie, ako by malo dôjsť

k nejakému skratovému riešeniu niektorého z nich. Majú za to, že právna úprava oddlženia slúži práve
na to, aby takýmto situáciám predchádzala.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. Podľa žalobcu námietky žalovanej nereflektujú na zásadné

skutkové zistenia získané dokazovaním pred súdom prvej inštancie, a preto považuje žalobca za
zásadné, aby na tieto zistenia získané dokazovaním odvolací súd prihliadol, nakoľko vo vzájomných
súvislostiach koherentne dokazujú neexistenciu poctivého zámeru žalovanej pri jej oddlžení. Podľa
žalobcu žiadny z dôvodov uvedených žalovanou nie je relevantný vo vzťahu k opodstatnenosti jej
odvolania. Skutočnosť, že si v úložnej lehote neprevzala zásielku zo súdu alebo že prevzatej zásielke

nevenovalapozornosťniesúdôvodomprezrušenienapadnutéhorozhodnutia,avšaktakakovminulosti,
aj teraz sa snaží žalovaná vzbudiť voči svojej osobe ľútosť a vyťažiť z tejto emócie pre seba priaznivé
následky. Akejkoľvek konzekvencii by sa žalovaná vyhla včasným splnomocnením právneho zástupcu,
pričom je namieste uplatnenie zásady vigilantibus iura scripta sunt, čiže práva patria bdelým, teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú

včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Pokiaľ ide o konania vedené na Okresnom súde
Považská Bystrica, či následné exekučné konanie, tieto už nie sú napadnuteľné žiadnymi riadnymi ani
mimoriadnymi opravnými prostriedkami, pričom žalovaná v odvolaní opakuje argumentáciu, ktorú aj v
tom čase neúspešne uplatňovala. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou poukazuje žalobca na
právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010,

na ktorý vo svojej rozhodovacej praxi poukazuje aj Ústavný súd SR. Žalobca považuje za účelové a
nepravdivé tvrdenie žalovanej, že si výzvu súdu na vyjadrenie k žalobe pomýlila s ukončením oddlženia,
a to vzhľadom na vysokú laickú schopnosť žalovanej zorientovať sa aj v oblasti právnej teórie a praxe, s
ohľadom na to, že prešla vlastným konkurzným konaním, manželovým konkurzným konaním a dokoncaasistovala aj svojmu veriteľovi D. v jeho konkurznom konaní. Žalovaná síce v úvode odvolania uvádza
zákonné odvolacie dôvody, avšak tieto v dostatočnej miere nevysvetľuje a porušenie vlastných práv
neodvodzuje od konkrétnych postupov súdu prvej inštancie. V zásade sa len vyhovára na nepriazeň

osudu, a to aj v skorších, dávno ukončených konaniach.

15. Žalovaná po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), ktorá
lehota začala žalovanej plynúť dňa 10.08.2024 (rozhodnutie bolo žalovanej listinne doručené dňa
09.08.2024, čo vyplýva z údajov Informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu, nachádzajúcej

sa na č.l. 134 listinnej podoby spisu) a uplynula dňa 24.08.2024, čo bola sobota, a preto posledným
dňom lehoty bol pondelok 26.08.2024 ako najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 2, 4 CSP),
doplnila odvolanie, avšak podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, a preto odvolací
súd tvrdenia a argumenty žalovanej uvedené v doplnení odvolania neuvádza. Pre úplnosť veci odvolací
súd na tomto mieste udáva, že pokiaľ žalovaná doplnila odvolanie s poukazom na rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/291/2018 zo dňa 15.08.2018, publikované pod č. 35/2018 s právnou
vetou: „Bližšiu špecifikáciu odvolacích dôvodov po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania
vzneseného v zákonnej lehote na jeho podanie zákon výslovne nevylučuje, preto sa odvolací súd musí s
takýmto rozpracovaním odvolania relevantným spôsobom vysporiadať. Poukázaním na skutočnosť, že
rozpracovanie odvolania bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, je z ústavného

hľadiska neudržateľné.“, šlo o názor vyslovený za predchádzajúcej procesnej úpravy zákona č. 99/1963
Zb.Občianskysúdnyporiadok,kedyabsentovalaprávnaúpravaobdobnáustanoveniu§365ods.3CSP,
pričom k ustanoveniu § 365 ods. 3 CSP uviedol Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS/141/2019 zo
dňa 17.12.2019: „... § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím zásady

koncentráciecivilnéhokonania,ktoráznamená,žeurčitéprocesnéúkonysúkoncentrovanédouplynutia
zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania je to 15 dní. Umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po
uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania,
no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného
systému.“.

16. Súd prvej inštancie dňa 11.12.2024 doručoval žalovanej vyjadrenie žalobcu k odvolaniu a umožnil
jej vyjadriť sa v lehote 10 dní od doručenia. Písomnosti súd prvej inštancie doručoval do elektronickej
schránky zástupcu žalovanej, ktorým bol advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti
s ručením obmedzeným (§ 110 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 2 CSP) a podľa údajov doručenky

nachádzajúcej sa na č.l. 245 listinnej podoby spisu, písomnosti boli zástupcovi žalovanej doručené dňa
16.12.2024. Žalovaná sa už v konaní písomne nevyjadrila.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to
dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1
CSP).Odvolacísúdrozhodnutieverejnevyhlásildňa04.09.2025,keďmiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici
(§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

18. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie dňa 21.09.2023
doručoval žalovanej žalobu (návrh) žalobcu na zrušenie oddlženia žalovanej spolu s prílohami a spolu
s uznesením sp. zn. 7Odi/2/2023-70 zo dňa 21.09.2023, ktorým žalovanú vyzval, aby sa v lehote 30
dní od doručenia písomne vyjadrila k návrhu doručovanému spolu s týmto uznesením a ak návrh

nepovažuje za dôvodný, aby uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila
listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v prípade, že tvrdenia
uvedené v návrhu poprie, je potrebné, aby uviedla vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach a označila
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a predložila, prípadne označila dôkazy na ich preukázanie,
pričom na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd prvej

inštancie zároveň v uznesení sp. zn. 7Odi/2/2023-70 zo dňa 21.09.2023 poučil žalovanú o tom, že
stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany(najmäskutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas; prostriedky procesného útokua prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania; na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strany nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by

to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu; prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie skončí. Písomnosti boli žalovanej dňa 16.10.2023 listinne doručené, čo vyplýva
z údajov Informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu, nachádzajúcej sa na č. 73 listinnej
podoby spisu. V súdom prvej inštancie určenej lehote, ani následne, sa žalovaná písomne nevyjadrila.

19. Súd prvej inštancie dňa 04.03.2024 nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň
22.04.2024. Súd prvej inštancie v predvolaní strany vyzval, aby prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany urobili včas, inak súd na ne nemusí prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd prvej inštancie
v predvolaní tiež strany sporu s poukazom na § 183 CSP poučil o tom, že pojednávanie sa môže odročiť

len z dôležitých dôvodov; pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana
alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť; od strany možno vždy spravodlivo žiadať,
aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu
jejnepriaznivéhozdravotnéhostavu;strana,ktoránavrhujeodročeniepojednávania,oznámisúdudôvod

bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na
všetky okolnosti mohla predpokladať; ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla; strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Predvolanie bolo žalovanej

listinne doručené dňa 26.03.2024, čo vyplýva z údajov Informácie o výsledku doručenia listinného
rovnopisu, nachádzajúcej sa na č.l. 89 p.v. listinnej podoby.

20. Súd prvej inštancie dňa 12.03.2024 zrušil pojednávanie určené na deň 22.04.2024 z dôvodu žiadosti
právneho zástupcu žalobcu (čerpanie dovolenky) a určil nový termín pojednávania na deň 17.05.2024.

Súd prvej inštancie v upovedomení o zrušení (zmene) pojednávania strany sporu s poukazom na § 183
CSP poučil o tom, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov; pojednávanie môže byť na
návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť
na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť;
od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak

k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu; strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať; ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla; strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo

alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania. Upovedomenie o zrušení (zmene) pojednávania bolo žalovanej listinne doručené dňa
08.04.2024, čo vyplýva z údajov Informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu, nachádzajúcej
sa na č.l. 102 listinnej podoby spisu.

21. Odvolací súd zistil zo záznamu vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie
zvuku o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 17.05.2024, že konajúca sudkyňa súdu
prvej inštancie konštatovala, že lehota na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 CSP bola
zachovaná tak, ako vyplývalo z doručeniek nachádzajúcich sa v spise na č.l. 101 a 102. Sudkyňa po
vyvolaní veci zistila prítomnosť predvolaných osôb a konštatovala, že na pojednávanie sa ustanovil

žalobca a právna zástupkyňa žalobcu, na pojednávanie sa neustanovila žalovaná, a to napriek tomu,
že predvolanie na pojednávanie mala riadne doručené, bola riadne predvolaná a sudkyňa nemala
vedomosť o žiadosti o odročenie pojednávania, ani o ospravedlnení neprítomnosti na pojednávaní,
preto sudkyňa konštatovala, že sú splnené podmienky na konanie pojednávania v jej neprítomnosti
a na to vyhlásila uznesenie o tom, že sud bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného. Po záverečnej

reči zástupcu žalobcu sudkyňa vyhlásila uznesenie o tom, že súd vyhlasuje dokazovanie za skončené.
Následne sudkyňa vyhlásila napadnuté rozhodnutie vo veci samej.22. Súd prvej inštancie o pojednávaní konanom dňa 17.05.2024 spísal aj zápisnicu, v ktorej označil
prejednávanú vec, uviedol prítomnosť, vrátane neprítomnosti žalovanej, opísal priebeh pojednávania,
uviedol prednesy zástupkyne žalobcu, výroky vyhlásených uznesení o vedení pojednávania a výrok

vyhláseného rozhodnutia vo veci samej.

23. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ, ktorý bol dotknutý
oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového

kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

24. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej
procesnejaktivitystranysporu.Procesnúaktivitustranarealizujeuplatňovanímprostriedkovprocesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa § 149 CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany podliehajú koncentrácii konania, a preto zákonodarca v ustanovení § 153 ods. 1 CSP zakotvil
povinnosť strán uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zásada
koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia sudcovská, ktorá je v

diskrečnej právomoci súdu a ako koncentrácia zákonná, ktorá je pre súd a strany sporu obligatórna.
Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí tak, ako to
upravuje ustanovenie § 154 CSP.

26. V súdenej veci súd prvej inštancie v súlade s § 182 in fine CSP uznesením vyhlásil dokazovanie za
skončenénapojednávaníkonanomdňa17.05.2024.Pojednávaniekonanédňa17.05.2024bolojediným
pojednávaním, na ktorom súd prvej inštancie prejednával vec samú a na ktorom pojednávaní bolo
vyhlásené aj napadnuté meritórne rozhodnutie. Pojednávania konaného dňa 17.05.2024 sa žalovaná
nezúčastnila, a teda na tomto pojednávaní žalovaná žiadne prostriedky procesnej obrany neuplatnila.

Žalovaná prostriedky procesnej obrany neuplatnila ani do pojednávania konaného dňa 17.05.2024. Súd
prvej inštancie pritom v súlade s § 167 ods. 1, 2 CSP doručoval žalovanej do vlastných rúk žalobu
(návrh) spolu s prílohami a spolu s doručením žaloby (návrhu) súd prvej inštancie uznesením sp. zn.
7Odi/2/2023-70 zo dňa 21.09.2023 žalovanú vyzval, aby sa v lehote 30 dní od doručenia k žalobe
(návrhu) písomne vyjadrila a uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila

listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd prvej inštancie
osobitne žalovanú poučil aj o koncentrácii konania. Písomnosti boli žalovanej listine doručené dňa
16.10.2023,vurčenejlehote30dníoddoručenia,aninásledne,sažalovanákžalobenevyjadrilaapočas
celého konania na súde prvej inštancie neadresovala súdu prvej inštancie žiadne písomné podanie.

27. Odvolanie žalovanej proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej je tak v tomto sporovom
konaní prvým úkonom žalovanej určeným súdu, čo znamená, že žiadny z prostriedkov procesnej obrany
použitých v odvolaní žalovaná v konaní na súde prvej inštancie neuplatnila. Koncepcia odvolacieho
konania v civilnom sporovom konaní však vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, a teda právo
odvolateľa, ale aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP), použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,
je obmedzené a prípustné len za splnenia zákonom stanovených podmienok definovaných v ustanovení
§ 366 CSP. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je totiž v systéme neúplnej apelácie nastavené ako
reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedkyprocesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie
(viď Dôvodová správa k ustanoveniu § 366 CSP).

28. Pretože v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná žiadne prostriedky procesnej obrany
neuplatnila, ale žalovaná všetky prostriedky procesnej obrany prvýkrát použila v odvolaní, a teda
žalovanou uplatnené prostriedky procesnej obrany predstavujú tzv. novoty v odvolacom konaní, najskôr
odvolací súd podľa § 366 CSP vyhodnocoval, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby žalovaná
prostriedky procesnej obrany mohla prvýkrát použiť až v odvolaní.

29. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. a) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, keď okolnosť, že neboli splnené procesné podmienky, predstavuje odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Procesnými podmienkami sú v zmysle § 161 ods. 1 CSP
podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a na ktorých splnenie súd v zásade prihliada

kedykoľvek počas konania, vrátane odvolacieho konania, pričom na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Procesné podmienky môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na a) procesné
podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c) vecné procesné
podmienky a d) negatívne procesné podmienky. Ďalšie členenie procesných podmienok závisí od ich

následku na prebiehajúce civilné konanie, pričom z hľadiska tohto diferenciačného kritéria ich členíme
na odstrániteľné a neodstrániteľné (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 606 s.).

30. Žaloba (návrh) na zrušenie oddlženia sa podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. podáva

na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, teda konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer patrí do
právomoci súdu Slovenskej republiky (§ 3 CSP) a keďže o oddlžení žalovanej uznesením sp. zn.
2OdK/64/2017-22 zo dňa 15.08.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku 160/2017 vydanom dňa
21.08.2017, rozhodol Okresný súd Žilina, bol na konanie v prvej inštancii kauzálne príslušný Okresný
súd Žilina (§ 196a ods. 1 písm. h) zákona č. 7/2005 Z. z.), a preto odvolací súd vyhodnocuje, že

boli splnené procesné podmienky na strane súdu spočívajúce v podmienke právomoci a príslušnosti.
Stranou žalobcu a stranou žalovaného v tomto súdnom konaní sú plnoleté fyzické osoby, t.j. osoby
so spôsobilosťou mať práva a povinnosti (§ 7 Občianskeho zákonníka), ako aj so spôsobilosťou na
právne úkony (§ 8 Občianskeho zákonníka), a teda žalobca a žalovaná majú procesnú subjektivitu (§
61 CSP), ku ktorej strate počas konania neprišlo (§ 63 CSP) a majú aj procesnú spôsobilosť (§ 67

CSP), pričom žalobca bol v konaní odborne právne zastúpený advokátkou, ktorej udelil dňa 15.05.2023
písomne splnomocnenie (§ 89 ods. 1, § 92 ods. 1, 2 CSP) a hoci v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich
s konkurzom sa vyžaduje povinné zastúpenie advokátom (§ 90 CSP), nie však ak ide o konanie podľa §
166f zákona č. 7/2005 Z. z., t.j. konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer (§ 197 ods. 11 zákona
č.7/2005Z.z.),apretoodvolacísúdvyhodnocuje,žebolisplnenéajprocesnépodmienkynastranestrán

sporu spočívajúce v podmienke procesnej subjektivity, procesnej spôsobilosti, povinnosti zastúpenia,
spôsobilosti byť zástupcom a plnomocenstva zástupcu strany. Toto súdne konanie začalo žalobou
žalobcu elektronicky doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.08.2024 (§ 156 CSP) a žalobca si dňa
30.08.2023 splnil poplatkovú povinnosť, ktorá mu podaním žaloby vznikla (§ 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov), a preto odvolací súd

vyhodnocuje, že tiež boli splnené vecné procesné podmienky spočívajúce v existencii žaloby (návrhu)
na začatie konania a splnení poplatkovej povinnosti. Medzi žalobcom a žalovanou v čase začatia tohto
súdneho konania neprebiehalo iné súdne konanie o zrušenie oddlženia žalovanej na základe žaloby
žalobcu a proti žalovanej nebolo prípadne podaných ani viac žalôb (návrhov) na zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer (§ 166f ods. 1 veta druhá zákona č. 7/2005 Z. z.) a taktiež neexistuje právoplatné

rozhodnutie súdu, ktorého obsahom výroku by bolo zrušenie oddlženia žalovanej (§ 230 CSP), a preto
odvolací súd vyhodnocuje, že nie je daná prekážka skôr začatého konania (litispendencia), ani prekážka
rozhodnutej veci (res iudicata). Pretože v súdenej veci boli splnené procesné podmienky na strane súdu,
procesné podmienky na strane strán sporu a vecné procesné podmienky a zároveň neexistujú negatívne
procesné podmienky, odvolací súd uzatvára, že ex offo vady procesných podmienok nezistil.

31. Pokiaľ žalovaná uviedla v odvolaní vo vzťahu k nesplneniu procesných podmienok, že súd prvej
inštancie vyhodnocoval splnenie procesných podmienok pre začatie pojednávania dňa 17.05.2024 len
vzhľadom k listinným dôkazom, ktoré mal k dispozícii, odvolací súd udáva, že rozhodovanie súduv zmysle § 180 in fine CSP o tom, či sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti osôb, ktoré boli
na pojednávanie predvolané a či pojednávanie otvorí, nepredstavuje skúmanie procesných podmienok
v zmysle § 161 CSP. Procesné podmienky sú vo všeobecnosti všetky tie zákonné predpoklady, ktorých

splneniejepotrebné,abysúdmoholvovecikonaťarozhodnúť.Prirozhodovanísúdu,čisapojednávanie
bude konať v neprítomnosti strany, súd vyhodnocuje len vo vzťahu ku tej strane sporu, ktorá bola na
pojednávanie predvolaná a na pojednávanie sa nedostavila, či môže pojednávať aj bez jej prítomnosti.
Pri rozhodovaní, či sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti strany tak ide o procesný postup súdu,
kedy súd vyhodnocuje, či strana, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, bola na pojednávanie riadne

a včas predvolaná, t.j. či jej predvolanie bolo doručené (§ 106 CSP) a či jej bolo doručené tak, aby mala
dostatok času na prípravu, teda spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať
(§ 178 ods. 2 CSP). Súd tiež vyhodnocuje, či neprítomná strana nežiadala o odročenie pojednávania
a z akého dôvodu (§ 183 CSP) alebo či svoju neúčasť ospravedlnila, prípadne súhlasila s pojednávaním
v jej neprítomnosti. Pretože upovedomenie zo dňa 12.03.2024 o zrušení (zmene) pojednávania zo dňa
22.04.2024 na deň 17.05.2024 (z dôvodu žiadosti zástupcu žalobcu) bolo žalovanej listinne doručené

dňa 08.04.2024, teda viac ako 5 dní predo dňom, keď sa malo pojednávanie konať, pretože žalovaná
do otvorenia pojednávania nepredložila súdu prvej inštancie žiadne písomné splnomocnenie, ktorým
by si v tomto súdnom konaní zvolila zástupcu a pretože žalovaná do otvorenia pojednávania nenavrhla
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, ani prípadne svoju neúčasť neospravedlnila, nepotreboval
súd prvej inštancie už žiadne ďalšie listiny alebo dôkazy na to, aby mohol rozhodnúť, že pojednávanie

dňa 17.05.2024 sa bude konať v neprítomnosti žalovanej a tento postup a záver súdu prvej inštancie
odvolací súd vyhodnocuje ako správny.

32. Pokiaľ vo vzťahu k nesplneniu procesných podmienok žalovaná v odvolaní mala za to, že v
procesnom postupe postúpenia pohľadávky došlo vo vzťahu k žalovanej a jej manželovi k závažnej

procesnej chybe, ktorá má za následok vadu v konaní sp. zn. 6Cb/57/2011 a sp. zn. 8C/107-12 a rovnako
tak exekučného konania EX/317/2011 a žalobca stratil aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, odvolací súd udáva, že od doručenia žaloby súdu prvej
inštancie, t.j. začatia tohto súdneho konania (§ 156 CSP), stranami sporu sú subjekty označené v žalobe,
t.j. žalobcom je A. B. C. a žalovanou je A. G. B. H. (§ 60 CSP) a žalobca počas konania nenavrhol

pristúpenie ďalšieho subjektu do konania (§ 79 CSP), nenavrhol zmenu strany sporu (§ 80 CSP) a ako už
odvolací súd konštatoval nedošlo ani k strate procesnej subjektivity strán (§ 63 CSP). Navyše, samotná
žalovaná v odvolaní uvádza, že procesné chyby majú mať za následok vadu v iných konaniach.

33. K procesným podmienkam, ktoré by mal súd skúmať podľa § 161 CSP, nepatrí ani vecná legitimácia,

keďže vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa v sporovom konaní rozumie oprávnenie
strán vyplývajúce z hmotného práva a vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva,
teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Na rozdiel od neodstraniteľného nedostatku podmienky konania alebo odstraniteľného nedostatku,

ktorý sa odstrániť nepodarilo, kedy súd musí konanie zastaviť (§ 161 ods. 2, 3 CSP), nedostatok
vecnej legitimácie vedie pre žalobcu k strate sporu, t.j. zamietnutiu žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie totiž znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napr.
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018 zo dňa 13.11.2018).

34. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. b) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, keď okolnosť, že rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. c) CSP. Žalovaná však v
odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. odvolací
dôvod, rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom neuviedla, a to ani v
obsahovom vymedzení odvolania.

35. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno podľa § 366 písm. c) CSP v odvolaní použiť len vtedy, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,keď okolnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 písm. d) CSP. Žalovaná v dovolaní ako dôvod, z akého považuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, uviedla i to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom v obsahovom vymedzení tohto odvolacieho dôvodu
konštatovala, že súd prvej inštancie pojednával bez jej prítomnosti a ona v odvolaní poukazuje na
vážne dôvody, pre ktoré sa nezúčastnila pojednávania, ani si neustanovila zástupcu. Odvolací súd už
konštatoval, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý viedol k uskutočneniu pojednávania dňa
17.05.2024 bez prítomnosti žalovanej, žiadne pochybenia nezistil, keďže súd prvej inštancie žalovanú

na pojednávanie predvolal riadne a včas, žalovaná sa na pojednávanie nedostavila a do otvorenia
pojednávania nežiadala o odročenie pojednávania, ani svoju neúčasť neospravedlnila. Pojednávanie sa
pritom môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 veta prvá CSP), a ak žalovaná ako strana
sporu odročenie pojednávania nenavrhla, ani svoju účasť na pojednávaní určenom na deň 17.05.2024
neospravedlnila, nie je dôvodné súdu prvej inštancie vytýkať, že pojednával bez prítomnosti žalovanej,
a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov sa žalovaná pojednávania nezúčastnila alebo z akých dôvodov

svojuneúčasťneospravedlnila.Včaserozhodovaniasúduprvejinštancieotom,čisapojednávaniebude
konať v neprítomnosti žalovanej (§ 180 CSP), totiž pre súd prvej inštancie rozhodujúce a postačujúce
bolo, že žalovaná bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, na pojednávanie sa nedostavila
a do otvorenia pojednávania o odročenie pojednávania nežiadala, ani prípadne svoju neúčasť žiadnym
spôsobom neospravedlnila. Súd prvej inštancie pritom nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie, keď pre

vydanie takéhoto rozhodnutia ani neboli splnené zákonné podmienky, pretože v súdenej veci žalobca
žalobou nepožadoval, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti (§ 274 v spojení s § 137 písm. a) CSP).

36. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nemôže byť ani to, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté

dôkazy oboznámením spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/57/2011, exekučný spis
vedený exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou pod sp. zn. EX/317/2011 a exekučný súdny spis
OkresnéhosúduPovažskáBystricasp.zn.6Er/684/2011,čožalovanávodvolanínamietala.Odhliadnuc,
že nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností predstavuje
samostatný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, teda dôvod odlišný od dôvodu podľa §

365 ods. 1 písm. d) CSP, pripojenie súdneho alebo iného spisu samo osebe nepredstavuje dôkazný
prostriedok, nakoľko obsahom každého súdneho alebo iného spisu je celý súhrn procesných úkonov
súdu a strán sporu, alebo iného orgánu, ktoré ako celok nie je možné a ani efektívne vykonať ako dôkaz
napojednávanísúduvinejveci,alejepovinnosťoutejktorejstranysporunapreukázaniesvojhotvrdenia
označiť alebo predložiť konkrétny dôkaz (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/91/2019

zo dňa 10.12.2020).

37. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
predsúdomprvejinštancie,možnopodľa§366písm.d)CSPvodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná okolnosť, že v konaní

na súde prvej inštancie žiadne prostriedky procesnej obrany neuplatnila, keď sa nevyjadrila k žalobe a
nezúčastnila sa pojednávania, prípadne neurobila iné procesné úkony alebo si neustanovila zástupcu,
v odvolaní dôvodila opatrovateľskou a ošetrovateľskou starostlivosťou o manžela 24/7 a dohľadom,
keď manželovi v mesiaci september 2023 začali zlyhávať životne dôležité orgány a od 12.09.2023
do 29.12.2023 bol nepretržite hospitalizovaný a po prepustení do domáceho liečenia bol privezený

ako ležiaci pacient, vyžadujúci si 24/7 starostlivosť a dohľad, pričom v marci 2024 sa jeho stav začal
zhoršovať, následkom čoho boli 2 ďalšie hospitalizácie od 25.03.2024 do 02.04.2024 a od 18.04.2024
do 25.04.2024, pričom v spoločnej domácnosti so žalovanou a jej manželom žije aj ich dcéra, ktorá
má dlhoročné zdravotné problémy a ktorá potrebuje pomoc žalovanej a rovnako túto situáciu znášala
extrémne ťažko.

38. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu terminológie „bez svojej viny nemohol“, použitej
v ustanovení § 366 písm. d) CSP, avšak totožnú terminológiu používa aj pri vymedzení dôvodov
prípustnosti žaloby na obnovu konania (§ 397 písm. a) CSP) a totožná terminológia bola používaná pri
úprave inštitútu obnovy konania aj za predchádzajúcej procesnej úpravy (§ 228 ods. 1 písm. a) OSP).

Odvolací súd preto nenachádza žiadny rozumný, ani logický dôvod, aby na terminológiu „bez svojej viny
nemohol“, použitú v ustanovení § 366 písm. d) CSP, nemohol aplikovať ustálenú judikatúru všeobecných
súdov týkajúcu sa obsahovo zhodnej terminológie „bez svojej viny nemohol“, použitej zákonodarcom pri
úprave prípustnosti obnovy konania.39. „Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka
občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese

dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t.j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej
viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného
hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením
treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil na účely jeho
zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/4/2007 zo

dňa 20.03.2008).
„Ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka
nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten,
kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich
označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať

dokazovanie.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2011 zo dňa 11.08.2011).
„Dôvod prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP sa uplatňuje v tých prípadoch,
keď účastník konania nemohol bez svojej viny tvrdiť určitú skutočnosť alebo navrhnúť vykonanie
určitého dôkazu, ktoré by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť

vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, dôkazy
alebo rozhodnutia účastníkom konania voči súdu (R 19/1975). Tak isto platí, že pokiaľ účastník zo
svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený z ďalšieho jej uplatňovania aj
s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (R 72/1954). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) OSP
má ako dôvod obnovy konania na zreteli také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú v porovnaní s pôvodným

konaním nové, teda v dobe pôvodného konania objektívne existujúce, ale z pohľadu účastníka konania
vtedy nepoužiteľné bez toho, aby niesol vinu na tom, že o nich nevedel, prípadne si nesplnil povinnosť
tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/19/2015 zo dňa
31.05.2016).
„Znenie § 228 ods. 1 písm. a) OSP ustanovuje podmienku, že účastník novo objavený dôkaz nemohol

použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny. To znamená, že už zákonná požiadavka skúmania
viny účastníka na nepredložení alebo neoznačení dôkazu v pôvodnom konaní pojmovo predpokladá
objektívnu existenciu takéhoto dôkazu v čase pôvodného konania.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS/204/2015-25 zo dňa 01.07.2015).

40. Odvolací súd je potom toho právneho názoru, že aj v prípade ustanovenia § 366 písm. d)
CSP sa otázka viny posudzuje zo striktne procesného hľadiska, a teda napriek tomu, že prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany objektívne v čase prebiehajúceho konania na
súde prvej inštancie existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že ich nepoužila a neuplatnila.
O nemožnosť použitia a uplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany

bez viny odvolateľa tak pôjde v situácii, keď strana konania bez svojej viny nemohla prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany uplatniť, pretože o nich nevedela a ani
inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojich procesných povinností. Ak však strana
o prostriedkoch procesného útoku alebo prostriedkoch procesnej obrany objektívne vedela, ale v konaní
na súde prvej inštancie ich nepoužila, nemožno hovoriť o nemožnosti uplatnenia, t.j. o nedostatku

procesnéhozavineniaspočívajúcehovtom,žeodvolateľprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedky
procesnej obrany neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny.

41. Pokiaľ ide o žalovanou v odvolaní použité prostriedky procesnej obrany, tak všetky žalovanou
v odvolaní uvedené skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov

a námietky proti dôkazom, v čase konania na súde prvej inštancie bezo sporu objektívne existovali
a žalovaná v odvolaní prípadne ani len netvrdila, že o nich objektívne nevedela. Žalovaná pritom bola
v konaní na súde prvej inštancie absolútne pasívna, nevyjadrila sa k žalobe, ani neurobila iné písomné
podanie, bez žiadosti o odročenie sa nezúčastnila pojednávania vo veci samej. V odvolaní sa žalovaná
zo svojej absolútnej pasivity v konaní na súde prvej inštancie vyviňovala nepriaznivou rodinnou situáciou

spôsobenou zdravotným stavom jej manžela. Hoci nepriaznivý zdravotný stav manžela je nepríjemnou
životnou situáciou, odvolací súd v konkrétnych okolnostiach v súdenej veci nedospel k záveru, že
by žalovaná prostriedky procesnej obrany bez svojej viny nemohla uplatniť už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Dlhodobo trvajúce zdravotné problémy a nepriaznivý zdravotný stav manžela žalovanejtotiž nie je možné vyhodnotiť ako objektívnu prekážku, ktorá by žalovanú vyviňovala z jej absolútnej
pasivity v celom konaní na súde prvej inštancie. Žalovaná síce mala sťaženú životnú situáciu, avšak
len všeobecné poukazovanie a zdôrazňovanie zdravotného stavu manžela nie je možné vyhodnotiť ako

takúkonkrétnuajedinúprekážku,prektorúbynemohlavyvinúťaktivituvprebiehajúcomsúdnomkonaní,
či už vyjadrením k žalobe, žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe, návrhom na odročenie
pojednávania, ospravedlnením neúčasti na pojednávaní alebo zvolením si zástupcu. V súdenej veci
tak nešlo o prípad, že by žalovaná zmeškala jednotlivý úkon, t.j. lehotovaný, následkom čoho by došlo
k „sankcii“ (ako napr. neskoro podané odvolanie alebo rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie), ale v

súdenej veci šlo o situáciu, že žalovaná bola pasívna po celý čas konania na súde prvej inštancie.
Žalovanásapritomotomtosúdnomkonanídozvedelanajneskôrdňa16.10.2023,kedyjejboladoručená
žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie a súd prvej inštancie vo veci rozhodol meritórne dňa
17.05.2024, teda od doručenia žaloby do meritórneho rozhodnutia uplynulo obdobie siedmich mesiacov,
počas ktorých žalovaná neprejavila žiadnu aktivitu v tomto súdnom konaní. Na takýto prístup strany
sporu však nie je možné aplikovať situáciu, že strana bez svojej viny nemohla uplatniť prostriedky

procesnej obrany, keď síce žalovaná mala sťaženú životnú situáciu, avšak v konaní na súde prvej
inštancie aktívna mohla byť a prostriedky procesnej obrany mohla uplatniť a použiť. Na diskvalifikáciu
novoty totiž postačí aj opomenutie, keďže použitie novoty je podmienené nezavinením doterajšieho
nepoužitia prostriedku procesnej obrany. V súdenej veci pritom nešlo o situáciu, že by žalovaná
niektorý z prostriedkov procesnej obrany neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie a použila

ho až v odvolaní, ale žalovaná všetky prostriedky procesnej obrany prvýkrát použila až v odvolaní.
V civilnom sporovom konaní však skutočne nie je žiadúce, aby žalovaná strana až v odvolacom konaní
začala javiť záujem o spor a uplatňovať svoje procesné práva a plniť svoje procesnej povinnosti. Nie
nezanedbateľným je pritom tiež fakt, že súd prvej inštancie opakovane poučil žalovanú (v uznesení
sp. zn. 7Odi/2/2023-70 zo dňa 21.09.2023; v predvolaní na pojednávanie určené na deň 22.04.2024)

o povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany včas a na to nadväzujúcu koncentráciu konania.
Odvolací súd preto uzatvára, že na strane žalovanej nebola taká objektívna prekážka, ktorá by jej
počas celej doby konania na súde prvej inštancie bez jej viny bránila v uplatnení a použití prostriedkov
procesnej obrany, ale žalovaná bola v tomto súdnom konaní nedbalá pri svojich procesných právach
a povinnostiach.

42. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd v zmysle zákonnej úpravy ustanovenia §
366 CSP dospel k záveru, že v konkrétnych okolnostiach súdenej prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaná v odvolaní použiť nemohla.

43. Potom, keďže všetky prostriedky procesnej obrany žalovaná použila až v odvolaní a keďže
všetky v odvolaní žalovanou uplatnené prostriedky procesnej obrany sú novotami, na ktorých použitie
v odvolaní neboli splnené zákonné predpoklady podľa § 366 CSP, po vylúčení neprípustných novôt
odvolanie žalovanej nadobudlo charakter odvolania bez obsahového vymedzenia dôvodov z akých
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacích dôvodov). Nedostatok obsahového vymedzenia

odvolania nepredstavuje vadu, na ktorej odstránenie by mali súdy odvolateľa vyzývať, keďže tomu bráni
zákonný imperatív § 373 ods. 1 in fine CSP, ale nedostatok obsahového vymedzenia odvolania vedie
odvolací súd k záveru o vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia.

44. Pre úplnosť veci však odvolací súd poukazuje i na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha

prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote
na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom
rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli

uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných
podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj
v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie
považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou

odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená,
že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP,
ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti
rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia,závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne, keď názor, že sa obsahové
vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych
autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Odvolateľ

teda umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že
oponuje konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom
vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie konkretizuje, ktoré
zistenia, závery a postupy v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne a tiež konkretizuje prečo
sú nesprávne. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci však argumentácia žalovanej v odvolaní bola

uvádzaná bez akejkoľvek relevancie, resp. vzťahu ku konkrétnym zisteniam, záverom alebo postupom
súdu prvej inštancie, ktoré by mali spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, a teda žalovaná v konkrétnej rovine nereagovala na skutkové a právne závery vyjadrené
súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku

I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie
rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanej

nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.Ovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).