Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/95/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010375
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010375.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Rudolfa Botta a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C. D. E., o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18.03.2025, č. k. 8PP/9/2025-40, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.09.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol podľa § 66
ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku tak, že
zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom C. F. XXX/XX, G., t. č. vo

výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Malacky zo dňa 26.06.2019, sp. zn. 0T/72/2019, v spojení s uznesením Okresného súdu Malacky zo
dňa 24.11.2022, sp. zn. 0T/72/2019 a rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 13.06.2022, sp. zn.
1T/30/2022.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,

sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.
3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 08.04.2025,
v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
3.1. Namieta, že prvostupňový súd odôvodnil svoje presvedčenie o tom, že u odsúdeného nie je daný
predpoklad, že povedie riadny život skutočnosťou, že odsúdený bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný a
taktiež na tom, že riaditeľ ústavu uviedol, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá

na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Poukazuje však na to, že riaditeľ ústavu aj napriek
tomu, že toto uviedol, tak odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného, a to dokonca bez uloženia
primeraných povinností a obmedzení.
3.2. Má za to, že skúmanie predpokladu o vedení riadneho života výlučne na základe registra trestov
odsúdeného nie je súladné s odbornou literatúrou a ani s judikatúrou najvyšších súdnych inštancii.
3.3. Poukazuje na to, že prognóza vedenia riadneho života zo strany odsúdeného musí vyplývať zo

zhodnotenia páchateľovho polepšia, z prostredia, v akom bude páchateľ pracovať a žiť a zo sociálnych
pomerov páchateľa a z podmienok na prechod do normálneho života.
3.4. Ku kritériu zhodnotenia páchateľovho polepšenia uvádza, že odsúdený si bol od počiatku plne
vedomý škodlivosti svojho konania, čo potvrdzuje jednak to, že sa po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku
vzdal práva podať odvolanie a prijal trest, ktorý mu bol uložený v celom rozsahu a aj vyjadrenie
odsúdeného na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.03.2025, kedy prejavil ľútosť nad spáchaným

skutkom a vyjadril svoj kritický postoj k trestnej činnosti. Odsúdený bol niekoľkokrát za svoje aktivity
vo VTOS pochválený, pričom zároveň tiež dbal, aby organizoval spoločenské aktivity aj pre ostatnýchspoluväzňov, odsúdený bol preradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
odsúdený sa v kolektíve odsúdených vyhýbal a stále vyhýba konfliktným situáciám, riaditeľ ústavu
na výkon trestu odňatia slobody vo svojej správe odporučil podmienečné prepustenie bez uloženia

akýchkoľvek povinností a obmedzení. Odsúdený je v zmysle uvedenej argumentácie presvedčený, že
prišlo k jeho polepšeniu.
3.5. Ku kritériu zhodnotenia v akom prostredí bude páchateľ po prepustení pracovať a žiť, k sociálnym
pomerom páchateľa a podmienkam na prechod do normálneho života uvádza, že odsúdený je v
súčasnosti v stabilnom vzťahu so svojou družkou H. I., s ktorou udržiava kontakt z výkonu trestu odňatia

slobody všetkými dostupnými formami a ktorá mu poskytuje emočnú podporu a ktorá mu vytvorila
vhodné podmienky na jeho úspešnú reintegráciu do spoločnosti. Zabezpečila mu zázemie pre návrat do
normálneho života vo Viedni, pričom je pripravená mu pomáhať aj po jeho prepustení, čím sa výrazne
znižuje riziko recidívy. Okrem svojej aktuálnej priateľky udržiava navyše kontakt aj s jej synom, so svojim
synom, so svojou matkou a s matkou jeho syna. Čo sa týka pracovného života, tak o odsúdeného
pracovnú činnosť vyjadrili záujem dve spoločnosti (1) BEGAM spol. s.r.o., ktorá sa nachádza v Trnave ;

(2) TGI AG, ktorá sa nachádza vo Viedni. Odsúdený je navyše držiteľom medzinárodného certifikátu
oprávňujúceho ho k obsluhe vežového žeriava výložníkového typu, ktorý mu len rozširuje možnosti jeho
pracovného uplatnenia. Vzhľadom na uvedené má za to, že po podmienečnom prepustení z VTOS sú
pre neho vytvorené vhodné podmienky na jeho úspešnú reintegráciu do spoločnosti, pričom naplnením
týchto kritérií sa prvostupňový súd v napádanom uznesení takmer vôbec nezaoberal.

3.6. Čo sa týka požiadavky pozitívnej prognózy budúceho správania páchateľa, tak vo vzťahu k tejto
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.09.2019 pod sp. zn. II. ÚS
222/2019, kde súd konštatoval nasledovné:
„Už z povahy veci je samozrejmé, že sa jedná len o odhad, prognózu zo strany súdu smerom do
budúcnosti, pričom súd musí pri svojej úvahe zohľadniť všetky aktuálne informácie, ktoré má k dispozícii

pri rozhodovaní o žiadosti. Nie je teda vyžadované „stopercentné“ presvedčenie, že odsúdený nespácha
v budúcnosti trestnú činnosť, jedná sa vždy len o pravdepodobnostnú úvahu. Za „vedenie riadneho
života“ možno považovať určitý minimálny rámec, v ktorom spoločnosť považuje od každého občana,
aby sa vyvaroval páchania trestnej činnosti, či opakovaného páchania priestupkov. Vedenie riadneho
života môže byť pritom zo strany rozhodujúceho súdu „poistené“ uložením probačného dohľadu spolu

so stanovením určitých špecifických povinností, či obmedzení.“
3.7. Je názoru, že doposiaľ vykonaný trest bol pre neho dostatočným ponaučením do budúcnosti, pričom
jeho správanie vo výkone trestu, absencia závažnejších disciplinárnych priestupkov a aktívna snaha o
resocializáciu nasvedčujú tomu, že spĺňa kritériá pre podmienečné prepustenie. Prípadné pochybnosti o
jeho budúcom správaní môžu byť eliminované uložením probačného dohľadu a primeraných obmedzení

alebo povinností, ktoré obhajoba na predmetnom verejnom zasadnutí navrhovala a s ktorým sa
prvostupňový súd v napádanom uznesení ani len jediným slovom nevysporiadal.
3.8. K predchádzajúcej trestnej činnosti odsúdeného a naplneniu výchovnej funkcie trestu uvádza, že
takmervšetkyzáznamysatýkajútrestnejčinnostihomogénnehocharakteru,kedyišlospravidlaotrestné
činy proti poriadku vo verejných veciach, pričom pri trestných činoch marenia výkonu úradu rozhodnutia

nešlo o všeobecné nerešpektovanie akéhokoľvek uloženého zákazu, ale o nerešpektovanie rozhodnutí
výlučne v súvislosti s obmedzením, resp. zákazom činnosti viesť motorové vozidlá, čo však spáchanie
týchto trestných činov nijako neospravedlňuje a preto odsúdený vníma aj spáchanie týchto trestných
činov mimoriadne kriticky.
3.9. K odsúdeniu za trestný čin ublíženia na zdraví uvádza, že toto spáchal ešte ako mladistvý, a preto

nemožno na základe takejto z najväčšej pravdepodobnosti mladíckej nerozvážnosti, a to už obzvlášť bez
znalosti skutkových okolností tohto odsúdenia uzatvárať, že odsúdený má sklony páchať násilnú trestnú
činnosť. Čo sa týka odsúdenia za trestný čin nebezpečného vyhrážania, tak ani pri tomto prvostupňový
súd neuviedol skutkové okolnosti predmetného odsúdenia (hoci tak prokurátor ako aj samosudca mali
priestor položiť otázku odsúdenému, pozn.), a preto ani pri tomto odsúdení nemožno konštatovať, že

odsúdený má sklony páchať násilnú trestnú činnosť.
3.10. Je názoru, že jeho posledné konanie bolo ojedinelým vybočením z inak pomerne homogénnej
trestnej činnosti, a teda v žiadnom prípade neprichádza ku gradácii jej závažnosti. Odsúdený bol do
uloženia posudzovaného trestu odňatia slobody vo výkone trestu odňatia slobody najviac na jeden rok a
dva mesiace, a preto je potrebné pripustiť, že zotrvanie vo výkone trestu odňatia slobody po skoro trikrát

tak dlhú dobu mohlo naplniť a s najväčšou pravdepodobnosťou aj naplnilo u odsúdeného svoj účel.
3.11. Poukazuje na to, že odsúdený v priebehu celého trestného konania uvádzal, že spôsobenú škodu
chce poškodenému nahradiť hneď ako to bude možné. Z tohto pohľadu však prvostupňový súd žiadosť
odsúdeného neskúmal a prísľuby zamestnania predložené odsúdeným doslova bagatelizoval tým, žetieto by boli relevantné v prípade, ak by sa odsúdený dopustil trestnej činnosti majetkového charakteru,
čo je však nesprávne vnímanie predložených prísľubov.
3.12. S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru a argumentáciu je názoru, že v prípade odsúdeného

sú naplnené všetky predpoklady pre úspešné vedenie riadneho života v budúcnosti. V prípade, ak by
zo strany súdu ešte stále existovali pochybnosti ohľadne toho, že či odsúdený povedie riadny život, tak
pre účely kontroly vedenia riadneho života v budúcnosti je možné využiť aj menej invazívne prostriedky,
a to obhajobou navrhované uloženie probačného dohľadu alebo ex post skúmanie osvedčenia alebo
neosvedčenia sa v skúšobnej dobe.

3.13. Navrhuje, aby Krajský súd Trnava ako nadriadený súd vyhovel podanej sťažnosti, napadnuté
uznesenie zrušil a aby sám vo veci rozhodol tak, že odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu
odňatia slobody prípadne, aby uložil prvostupňovému súdu vo veci znova konať a rozhodnúť.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
5. Krajský súd v Trnave ako sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1
Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil nasledovné.
6. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený
spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody) a prvú materiálu
podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie),

nespĺňa druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho
podmienečnom prepustení na slobodu).
8. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol nasledovné (skrátene):
8.1. Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia
slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 Trestného zákona ku dňu 08.02.2025.

8.2. Splnenie prvej materiálnej podmienky odôvodnil s poukazom na obsah kladného hodnotenia
hodnotenie riaditeľa ÚVTOS. Pokiaľ v hodnotení boli konštatovaní nedostatky v správaní odsúdeného,
podľa názoru prvostupňového súdu išlo o menej závažné nedostatky, tieto sa neprejavili uložením
disciplinárneho trestu, od ich spáchania uplynul dlhší a v samotnom hodnotení je uvedené, že
pedagogickým pôsobením odsúdený svoje správanie prehodnotil a nedostatkov sa viac nedopúšťal,

a preto všetky tieto skutočnosti posúdil tak, že nie sú prekážkou pre konštatovanie splnenia prvej
materiálnej podmienky.
8.3. Prvostupňový súd k záveru o nesplnení druhej materiálnej podmienky dospel s poukazom na trestnú
minulosť odsúdeného, časovú súvislosť medzi trestnou činnosťou, povahu trestnej činnosti a hodnotenie
riaditeľa ústavu. V tejto súvislosti poukázal na to, že odsúdený bol prvýkrát odsúdený v roku 2002,

naposledy odsúdený v roku 2022, pričom počas tohto obdobia 20 rokov bol celkovo odsúdený 8 krát.
Počas tohto obdobia mu boli uložené opakovane podmienečné tresty, ale opakovane aj nepodmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré vykonal napr. v roku 2015 a potom v roku 2017, pričom v súčasnom výkone
trestu je od roku 2021. Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest za násilnú trestnú činnosť (ublíženie
na zdraví), pričom násilnej trestnej činnosti sa dopustil už aj v minulosti v roku 2016 (nebezpečné

vyhrážanie) a v roku 2002 ublíženie na zdraví (§ 221 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona).
8.4. Prvostupňový súd ďalej poukázal na skutočnosť, že posledný trestný čin, a to najzávažnejší trestný
čin, nakoľko ide o zločin s doposiaľ najprísnejšie uloženým trestnom odňatia slobody vo výmere 4 roky,
odsúdený spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, teda ani predchádzajúce
výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody a následne miernejší podmienečný trest odňatia

slobody, neviedli u odsúdeného k náprave, keď práve už počas plynutia skúšobnej doby sa dopustil
tak závažného trestného činu, teda ani hrozba nariadenia výkonu nepodmienečného trestu odňatia
slobody odsúdeného od spáchania trestného činu neodradila. Prvostupňový súd skonštatoval, že z
týchto skutočností vyplýva, že predchádzajúce podmienečné odsúdenia a ani opakované výkony trestov
odňatia slobody, neviedli u odsúdeného k náprave, pretože napriek tejto predchádzajúcej skúsenosti

sa odsúdený opakovane dopustil trestnej činnosti, pričom závažnosť jeho trestnej činnosti stúpala s
poukazom na povahu naposledy spáchaného násilného trestného činu, pričom násilnej trestnej činnosti
sa odsúdený dopustil už 2 krát v minulosti. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že odsúdený bol 4 krát
(2012, 2013, 2014 a 2019) odsúdený za prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Trestného zákona, podstatou ktorého je nerešpektovanie uloženého zákazu, čo posúdil tak,
že odsúdený zjavne nerešpektuje uložené zákazy a má ľahkovážny prístup k ich dodržiavaniu.
8.5. Prvostupňový súd skonštatoval, že odsúdený má zjavné sklony k páchaniu trestnej činnosti.

Predchádzajúce odsúdenia, hrozby nariadenia výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a ani
samotné opakované výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody, nepôsobili na odsúdeného
dostatočne výchovne a preventívne tak, aby odsúdeného prevychovali a odradili od páchania ďalšej
trestnej činnosti. Páchanie protiprávnej činnosti preto nie je u odsúdeného len jednorazovým vybočením
z inak riadneho spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane páchala protiprávnu činnosť.

Poukázal aj na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá je menej priaznivá na základe stredného
rizika recidívy trestnej činnosti.
8.6. Uviedol, že pokiaľ aj konštatoval splnenie prvej materiálnej podmienky, tak prípadné polepšenie
samo o sebe neznamená, že došlo k trvalej zmene osoby odsúdeného, a že odsúdený by bol schopný
viesť v budúcnosti riadny život bez páchania trestnej činnosti. Splnenie prvej materiálnej podmienky
vychádza zo správania vo výkone trestu, pričom skutočnosť, že sa odsúdený správa dobre vo výkone

trestu, ešte neznamená, že sa bude dobre správať aj v prípade podmienečného prepustenia.
8.7. Pochybnosti o vedení riadneho života v prípade podmienečného prepustenia sú tak závažné,
že tieto nezmiernili ani skutočnosti, na ktoré poukazovala obhajoba, a to záujem odsúdeného
pracovať, zabezpečená práca, a záujem odsúdeného starať sa o rodinu, partnerku a svojho syna,
ako aj ich zdravotný stav. Prvostupňový súd uviedol, že odsúdený sa len raz dopustil majetkovej

trestnej činnosti (2013), inak sa dopúšťal násilnej trestnej činnosti a trestného činu marenie výkonu
úradného rozhodnutia, preto záujem odsúdeného o prácu (aj vo výkone trestu odňatia slobody), ako
aj zabezpečená práca v prípade podmienečného prepustenia, neboli pre súd rozhodujúce, nakoľko
pracovná činnosť bez ďalšieho neodstraňuje príčiny doposiaľ páchanej trestnej činnosti, nakoľko táto
nebola majetkového charakteru s cieľom získať majetkový prospech. Zároveň poukázal na to, že syn

odsúdeného sa narodil v roku 2008, a ani táto skutočnosť u odsúdeného neviedla k vedeniu riadneho
života bez páchania trestnej činnosti, keď sa odsúdený de facto po narodení syna v roku 2008 dopustil
trestnej činnosti 7 krát.
9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,

na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že skutočnosti uvedené
v napadnutom uznesení neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné
prepustenie. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza prvostupňový súd,

a ktoré sú uvedené v tomto uznesení v bode 8.1 až 8.7, považuje sťažnostný súd za relevantné, ktoré
sú rozhodujúce pre vyvodenie záveru o tom, či čiastočný výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel
do tej miery, aby bolo možné rozhodnúť o tom, že odsúdený nebude vo výkone tohto trestu odňatia
slobody naďalej pokračovať.
11. Na tomto mieste nepovažuje ďalej sťažnostný súd za potrebné opakovať vecne správnu

argumentáciu prvostupňového súdu a na túto v plnom rozsahu odkazuje. V tejto súvislosti sťažnostný
súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa
tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto
považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby
na tieto len stručne poukázal.

12. Vo vzťahu k námietkam odsúdeného, že prvostupňový súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní takmer
výlučne jeho trestnú minulosť, sťažnostný súd uvádza nasledovné.
13. Pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia
s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám
a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy

len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery
sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho
sklony k páchaniu trestnej činnosti.
14. U odsúdeného s ohľadom na jeho hodnotenie badať určité polepšenie, to však nepostačuje na
konštatovanie, že u odsúdeného je možné očakávať, že na slobode povedie riadny život, najmä

s ohľadom na jeho predchádzajúci život a trestnú minulosť. Zmysel podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone
trestu,bolodsúdenýautomatickyprepustenýpoodpykanístanovenejdobynaslobodu,bezzreteľanato,
aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Uvedený záver je v zhode s ustálenou judikatúrou Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, pričom tunajší súd na tomto mieste poukazuje na rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky publikované pod spisovými značkami III. ÚS 192/2023 a IV. ÚS 581/2020.
15. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku
všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený
povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy.
16. Pokiaľ bol odsúdený pred spáchaním trestnej činnosti, za ktorú aktuálne vykonáva nepodmienečný
trest odňatia slobody, opakovane súdne trestaný, bol mu uložený aj trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom, dokonca už bolo na neho v minulosti pôsobené nepodmienečným trestom
odňatia slobody jedná sa o skutočnosti, ktoré vo svojom súhrne tvoria podklad, na základe ktorého
nie je aktuálne možné návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie vyhovieť. Odsúdený sa
v minulosti dokonca dopúšťal trestnej činnosti aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, keby
mohol preukázať, že si dokáže plniť povinnosti riadneho občana aj mimo ústavu a nebude sa dopúšťať
protiprávnej činnosti, riadne sa zamestná a bude si zodpovedne plniť svoje zákonné občianske

povinnosti, no neviedol riadny život a bol mu nariadený uložený trest odňatia slobody vykonať. V tomto
smere by preto nebolo postačujúce ani uloženie primeraných obmedzení alebo povinností v súvislosti
s podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré by podľa názoru
sťažnostného súdu neboli dostačujúce, a to najmä s ohľadom na osobu odsúdeného, ktorý opakovane
neprejavovalrešpektkpravidlámaprávnemuporiadku.Opakovanépáchanieúmyselnejtrestnejčinnosti

svedčí o negatívnom postoji odsúdeného k právnemu poriadku a k dodržiavaniu právnych noriem,
ktorý nezmenil ani pod vplyvom skôr uložených trestov. Podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu
Slovenskej republiky ak všeobecný súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne na odpis
registra trestov, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ bol pred spáchaním trestného činu, v súvislosti s ktorým
vykonáva trest odňatia slobody, už skôr súdne trestaný, takéto závery nemožno podľa rozhodovacej

praxe považovať za neodôvodnené či za prejav sudcovskej svojvôle (m. m. napr. I. ÚS 489/2020).
Zohľadnenie trestnej minulosti podľa tejto línie judikatúry nepredstavuje porušenie pravidla ne bis in
idem, naopak, tieto skutočnosti sú kľúčové pre odpovedanie na otázku, či možno od odsúdeného
očakávať, že povedie riadny život (IV. ÚS 2253/2014).
17. Aj riaditeľ ÚVTOS vyhodnotil resocializačnú prognózu odsúdeného ako menej nepriaznivú na

základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti na základe výsledkov odbornej diagnostiky CRA
(Crime Risk Assesment). Ide o hodnotiaci nástroj, ktorý sa celosvetovo uplatňuje v justičnej praxi
ako tzv. nástroj na určenie rizík a potrieb hodnotenej osoby, pričom tento nástroj bol pred jeho
zavedením do praxe podrobený externej odbornej konzultácii na národnej a medzinárodnej úrovni
a najmä prešiel pilotným testovaním (overovaním v praxi). Za spracovanie položiek diagnostického

formulára zodpovedá kolektív hodnotiteľov (zložený zo sociálneho pracovníka, pedagóga, psychológa,
pracovníka preventívno-bezpečnostnej služby a sociálneho kurátora-metodika), pričom hodnotitelia sú
pri administrácii konkrétneho dotazníkového formulára (hodnotení konkrétneho odsúdeného) nezávislí
a využívajú pri ňom informácie o kriminálnej kariére odsúdeného, charaktere trestnej činnosti, osobnosti
odsúdeného a správaní počas výkonu trestu. Z uvedeného vyplýva, že pri stanovení resocializačnej

prognózy odsúdeného prostredníctvom predmetnej odbornej diagnostiky boli posudzované relevantné
okolnosti z každého aspektu života odsúdeného.
18. Mnohopočetná recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce
trestné stíhania, odsúdenia ani uložené a vykonané tresty na odsúdeného zjavne nemali požadovaný
preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nebránili v ďalšom páchaní úmyselnej trestnej činnosti.

Dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žiadosti odsúdeného viaznu najmä v jeho osobnosti, ktorá právom
vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného
prepustenia. Zo skutočnosti, že odsúdený od roku 2012 v pravidelných intervaloch a v úzkom časovom
období pácha úmyselné trestné činy rôznej povahy a závažnosti, vyplývajú jeho výrazné kriminálne
sklony pre páchanie trestnej činnosti. Sťažnostný súd nemá v súčasnosti v osobe odsúdeného záruku,

že sa opätovne nedopustí protiprávneho konania a bude na slobode viesť riadny život.
19. Prísnejší náhľad na opakovane v minulosti recidivujúceho odsúdeného pri posudzovaní prognózy „či
od neho možno očakávať na slobode riadny život“ je tak namieste a aj kladné hodnotenie jeho správania
počas výkonu trestu odňatia slobody možno dôvodne prisudzovať len schopnosti prispôsobenia sa
režimovým podmienkam výkonu trestu, avšak pri existujúcich pochybnostiach, či takéto spávanie možno

rovnako očakávať aj mimo týchto režimových opatrení, teda na slobode.
20. Rozhodnutie súdu o návrhu odsúdeného tak nie je založené len na jeho trestnej minulosti, ale
je výsledkom zhodnotenia osoby odsúdeného, jeho doterajšieho života, hodnotenia riaditeľa ÚVTOS
a výsledkov kvalifikovaného prognózovacieho nástroja. Sťažnostný súd, rovnako ako prvostupňovýsúd, predmetný záver vyslovil po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, teda nielen s
poukazom na kriminálnu minulosť odsúdeného.
21. Námietku odsúdeného o nedostatočnom posúdení aktuálnej situácie odsúdeného zo strany

prvostupňového súdu v kontexte zabezpečeného bývania, zamestnania a vytvoreného rodinného
zázemia považuje sťažnostný súd za nedôvodnú. Tieto skutočnosti v súčasnosti nie sú spôsobilé
v prípade odsúdeného rozptýliť riziko možnej recidívy na mieru potrebnú pre pozitívne rozhodnutie o
jeho žiadosti, keďže ide o faktory, ktoré sa u neho na spáchaní trestnej činnosti v minulosti nepodieľali.
Ani možnosť zamestnania sa (podľa hodnotenia bol v minulosti zamestnaný, no i napriek tomu okrem

iného páchal trestnú činnosť), ani rodinné väzby a ani zabezpečené bývanie nie sú dnes tie relevantné
faktory, pre ktoré by súdy mali jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
vyhovieť.
22. Pokiaľ ide o harmonické rodinné vzťahy, na ktoré odsúdený poukazuje, tieto sú podľa názoru
sťažnostného súdu pre odsúdeného slabou motiváciou viesť riadny život, keďže napriek rodine sa
odsúdený v minulosti aj tak dopúšťal trestnej činnosti, a to opakovane. Navyše dôvody, pre ktoré nebolo

vyhovené žiadosti odsúdeného viaznu v jeho osobnosti a jeho postoju k právnemu poriadku, a nie vo
vonkajších podmienkach, ktoré si on sám alebo ktoré mu rodinný príslušníci vytvorili.
23. Pokiaľ v sťažnosti odsúdený poukazoval na to, že riaditeľ ÚVTOS ho odporučil podmienečne
prepustiť, k tomu sťažnostný súd uvádza, že stanovisko riaditeľa má pre súd len odporúčací charakter,
konečné posúdenie splnenia zákonných podmienok na podmienečné prepustenie je vždy na úvahe

konajúceho súdu.
24.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.