Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124384479
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124384479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
v C., C. XXXX/XXX, zastúpený JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná
trieda 28, proti žalovanému: mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00691135,
o zaplatenie 1.740,- € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn.
62C/25/2024 zo dňa 7. februára 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 62C/25/2024-187 zo dňa 7. februára 2025.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ((ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu1.740€spolusúrokomzomeškaniavovýške8,65%ročne
zo sumy 1.740 € od 2.6.2024 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 27.9.2022 do 27.9.2024 za užívanie pozemkov v jeho podielovom spoluvlastníctve pod stavbou vo

vlastníctve žalovaného (areál kúpaliska Triton v Košiciach) bez právneho dôvodu.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. A. D. ako parcela registra E č. 7566, orná pôda
s výmerou 580 m2. Podiel žalobcu predstavuje 1/4 k celku, teda na jeho spoluvlastnícky podiel pripadá
145 m2. Nájomné za vyššie uvedené pozemky bolo stanovené znaleckým posudkom znalca Ing. Mateja
Špaka, PhD. mult. č. 7/2021 zo dňa 30.1.2021 v sume 9,90 €/m2/rok. Povolenie výstavby letného

kúpaliska Triton pod Šibenou horou v Košiciach vzal súd za preukázané zo stavebného povolenia
Obvodného národného výboru v Košiciach, odbor výstavby, č. 9151/2081/83-Lr zo dňa 29.11.1983.
Delimitačným protokolom o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku, majetkových práv a záväzkov
podľa § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. zo dňa 26.5.1993 vzal súd za preukázané odovzdanie kúpaliska
Triton mestu Košice ako preberajúcemu. Z účtovných závierok Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice
za obdobie rokov 2013 – 2016 vzal za preukázané, že na prevádzku kúpaliska Triton bola každoročne
poskytovaná dotácia z rozpočtu mesta, zároveň však kúpalisko vykazovalo aj výnos, a to hlavne zo

vstupného plateného návštevníkmi a z tržieb za prenájom a služby. Z nájomnej zmluvy č. Nn/61/V/1994
zo dňa 13.9.1994 vzal súd za preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ prenajal nájomcovi – Miestny
podnik služieb, s.r.o. Košice celý objekt kúpaliska Triton v Košiciach. Žalovaný prevádzkoval kúpalisko
Triton do konca letnej sezóny 2017. Následne došlo k prerušeniu prevádzky.4. Právne súd posudzoval vec podľa § 1 a § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce

a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z. z.),
podľa § 2 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), podľa § 4 ods. 3 zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení a podľa § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

5. V súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach, vysloveným v jeho rozhodnutiach sp. zn.

3Co/139/2022, sp. zn. 6Co/70/2023, sp. zn. 6Co/74/2023 a sp. zn. 5Co/136/2021 dospel k záveru, že
areál kúpaliska Triton slúžil v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t.j. k 1.7.2009 na
podnikanie, preto nebolo možné na pozemky v areáli kúpaliska Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z.,
teda k týmto pozemkom nevzniklo vecné bremeno v zmysle citovaného zákona v prospech žalovaného.
Právny vzťah žalobcu a žalovaného preto posúdil ako vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa § 451
a nasl. OZ.

6. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Mateja Špaka,
PhD.mult.č.7/2021(9,90€/m2/rok)azaprimeranúpovažovalnáhraduzaužívaniepozemkovuplatnenú
žalobcom vo výške 6 €/m2/rok, ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval a nenavrhol vykonať
ani prípadné kontrolné znalecké dokazovanie. Žalobcovi tak priznal voči žalovanému bezdôvodné

obohatenie v celkovej výške 1.740 € (145 m2 x 6 € x 2 roky).

7. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s ut. § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. a tieto priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po doručení predžalobnej výzvy zo dňa
31.5.2024, t.j. od 2.6.2024.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1

písm. d/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne.
Vytýkal súdu, že nesprávne posúdil otázku, že kúpalisko Triton slúžilo na podnikateľské účely. Zotrval
na svojej obrane v konaní, že areál kúpaliska Triton bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania
potrieb verejnosti, a nie za účelom podnikania. Je preto irelevantné, že v areáli kúpaliska prebiehal
stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a nevyhnutná služba pre návštevníkov, keď poskytovanie

takejto služby nebolo zámerom zriadenia prevádzky kúpaliska dotovaného samosprávou mesta.
Prevádzkovanie dlhodobo stratového a mestom dotovaného areálu kúpaliska Triton je bezpochyby
činnosťou vykonávanou za účelom sledovania verejného záujmu a za žiadnych okolností nemožno
usudzovať, že areál slúži/slúžil na podnikanie. Výber vstupného bol len nevyhnutným prostriedkom k
zabezpečeniu chodu kúpaliska, ktoré negenerovalo žiaden zisk a bolo dotované mestom. S poukazom

na § 2 ods. 1 ObZ argumentoval, že zákonodarca rozlišuje medzi podnikaním za účelom dosahovania
ziskuapodnikaním,ktoréhoúčelomniejedosahovaniezisku.PrevádzkovaniekúpaliskaTritonnemožno
považovať za sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, pretože nie je naplnený pojmový znak podnikania a ani
sústavná činnosť registrovaného sociálneho podniku, preto nemožno dôjsť k záveru o tom, že kúpalisko

Triton slúžilo na podnikateľské účely. Súd mal preto vec právne posúdiť podľa ustanovení zákona č.
66/2009 Z.z. a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súhlasil so záverom
súdu, že areál kúpaliska Triton slúžil na podnikateľské účely žalovaného, a to aj s poukazom na

rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v skutkovo a právne obdobných veciach sp.zn. 6Co/77/2023
zo dňa 7.8.2023, sp.zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28.6.2023 a sp.zn. 3Co/139/2022 zo dňa 9.6.2023, v
ktorých odvolací súd vo všetkých prípadoch konštatoval, že aplikácia zákona 66/2009 Z.z. je vylúčená,
nakoľko areál kúpaliska Triton slúžil na podnikateľské účely. V tej súvislosti poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15. novembra 2022. K námietke žalovaného,

že prevádzkovanie kúpaliska nemožno považovať za činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia
zisku uviedol, že samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk
nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom. Činnosť podnikateľa, aj keď
sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ napĺňa všetky znaky podnikania v zmysle §2 ods. 1 ObZ. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku a nie je rozhodujúce,
či zisk bol aj skutočne dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal
činnosťsúmyslomdosiahnuťzisk.KeďžeareálkúpaliskaTritonslúžilnapodnikateľskéúčely,jeaplikácia

zákona 66/2009 Z.z. vylúčená.

11. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. augusta 2025 o 9.
25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 19. augusta 2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

15.Žalovanýuplatnilodvolaciedôvodypodľaust.§365ods.1písm.d/ah/CSP,t.j.konaniemáinúvadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných
práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

18. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Podstatným z hľadiska rozhodnutia v spore bolo vyriešenie otázky, či areál kúpaliska Triton, ktorý sa
nachádza na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, slúžil na podnikateľské účely, pretože v
kladnom prípade v zmysle § 1 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z.z. k pozemkom v areáli kúpaliska nevzniklo vecné

bremeno a žalovaný užíva tieto pozemky bez právneho dôvodov, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohacuje v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Odvolací súd sa touto otázkou zaoberal vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 6Co/186/2022 zo
dňa 27.6.2023 v skutkovo a právne obdobnej veci iného žalobcu proti totožnému žalovanému (mesto

Košice), v ktorom dospel k záveru, že kúpalisko Triton slúžilo na podnikateľské účely, čo vylučuje
aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. na právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným.

21. K rovnakému záveru dospel vec prejednávajúci senát, ako aj iné senáty Krajského súdu v Košiciach
v rozhodnutiach sp.zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022, sp.zn. 3Co/139/2022 zo dňa 9.6.2023, sp.zn.

6Co/70/2023 zo dňa 28.6.2023, sp.zn. 6Co/77/2023 zo dňa 7.8.2023, sp.zn. 6Co/37/2024 zo dňa
10.9.2024 a sp.zn. 6Co/67/2024 zo dňa 11.6.2024.

22. Zhodne ako v uznesení sp.zn. 6Co/186/2022 zo dňa 27.6.2023 odvolací súd uvádza nasledovné:

23. Aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. a posudzovanie žalobou uplatneného nároku ako náhrady za
zákonné vecné bremeno, ktorá je jednorazová a premlčala sa v lehote troch rokov od jeho účinnosti,
vylučuje ust. § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., v zmysle ktorého tento zákon sa nevzťahuje nausporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely
(odkaz na § 2 Obchodného zákonníka).

24. Otázku, či kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie, riešil už iný senát Krajského súdu v Košiciach v
skutkovo a právne obdobnej veci inej žalobkyne proti tomu istému žalovanému (rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15. novembra 2022) a dospel k záveru, že „Kúpaliská,
aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa
na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a

nie je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne“. Potvrdil preto rozsudok v časti, ktorou bolo žalobkyni
priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie jej pozemkov v areáli kúpaliska Triton.

25. S vyššie uvedeným záverom, v zmysle ktorého kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie, sa stotožňuje
aj senát 6Co v tu prejednávanej veci z nasledujúcich dôvodov:

26. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

28. Do obchodného registra sa v zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka zapisujú obchodné
spoločnosti, ktorými sú aj spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 105 a nasl. Obchodného

zákonníka.

29. Podnikateľmi sú osoby zapísané v obchodnom registri (právnické osoby a fyzické osoby) bez ohľadu
na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je rozhodujúce, či je zápis uskutočnený povinne
alebo dobrovoľne.

30. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí
s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená
to, že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka, teda ten, kto je na to oprávnený.

31. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň
kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2
ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

32. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu,
ktorého príkazy musí plniť.

33. Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú
podnikateľskú činnosť. Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo
vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú
činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne.

34. Podnikateľ koná vo svojom mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby
konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod
vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je
názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.

35. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho
podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že
podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, žekonanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za
porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.

36. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol
zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne
dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech.

37. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä
zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácii, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce (f), utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečenie

zdravotnej starostlivosti, na vzdelanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú
kultúru a šport (h), vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia
potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce (k).

38. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obec môže v záujme zabezpečenia potrieb

obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú investičnú činnosť a vlastnú podnikateľskú činnosť.

39. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách:
a/ podnikanie obce vlastným menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2
Obchodného zákonníka; ide o prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä

na základe živnostenského oprávnenia,
b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková organizácia
obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť,
c/ podnikanie obce prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde
o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť,

d/ podnikanie prostredníctvom vstupu do iných obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje
formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa účasťou na podnikaní iných subjektov,
e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi,
f/ príjmy z prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
prenájomnehnuteľnostíobceježivnosťou,ibaaksapopriprenájmeposkytujúajinénežzákladnéslužby

spojené s prenájmom,
g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.

40. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon tiež nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj
podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov.

41. O takýto prípad ide aj v tu prejednávanom spore, keď síce mesto Košice realizovalo výstavbu
kúpaliska Triton za účelom uspokojovania verejných potrieb (rekreácia a oddych obyvateľov mesta),
ale tieto potreby sa následne zabezpečovali prostredníctvom podnikateľského subjektu - podnikateľa
v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka, ktorému nájomnou zmluvou zo dňa 13.9.1994

prenajalo celý objekt kúpaliska Triton v Košiciach.

42. Mesto Košice teda síce samo kúpalisko nevyužívalo na podnikateľský účel (prenájom nehnuteľnosti
vo vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa považuje iba za správu vlastného
majetku a nie za podnikanie - viď § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní), ale svoj

majetok (kúpalisko Triton) prenajalo podnikateľskému subjektu (Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice),
ktorý prevádzkoval kúpalisko za účelom dosiahnutia zisku.

43. Vstup na kúpalisko bol podmienený vstupným, ktoré predstavovalo príjem tohto podnikateľského
subjektu - nájomcu a de facto išlo o podnikanie mestskej časti Košice - Juh, ktorá podnikala

prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom.

44. Prenajatý majetok mesta Košice - kúpalisko Triton teda nepochybne bolo využívané na podnikanie
nájomcu - Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice, ktorý je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/Obchodného zákonníka a z tohto podnikania mal aj príjmy, ako o tom svedčia jeho účtovné závierky za
roky 2013 až 2016, ktoré sú obsahom spisu.

45. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci teda bolo posúdenie, či stavba (areál kúpaliska) slúžila na
podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom (obcou,
VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza.

46. Na charaktere podnikateľskej činnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že mesto resp. mestská časť

Košice - Juh poskytovali dotácie na prevádzku tohto kúpaliska, pretože dotácie môžu byť poskytované
aj na podnikateľskú činnosť a tieto dotácie tiež predstavovali v zmysle predložených účtovných závierok
výnosy kúpaliska.

47. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež
nepreukazuje, resp. nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom.

48. Činnosť podnikateľa, aj keď sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa
všetky znaky podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už boli uvedené vyššie.

49. Podnikaním nie je činnosť, ktorej výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to, či podnikateľ

vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Podnikanie teda môže byť aj stratové, čo v praktickom živote
je bežným javom.

50. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nedôvodná je odvolacia námietka žalovaného,
že prevádzkovanie kúpaliska nemožno považovať za výkon podnikateľskej činnosti, keďže žalovaný

prevádzkovaním iba plnil svoje základné úlohy pri výkone samosprávy, ktorými sú starostlivosť o
všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

51. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely, nemožno
na pozemky v areáli kúpaliska Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo

vecné bremeno v zmysle cit. zákona v prospech žalovaného.

52. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli kúpaliska Triton vzniklo vecné bremeno v zmysle
zákona č. 66/2009 Z.z., je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho
účinnosti, t.j. 1.7.2009, keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia všetkých

zákonných podmienok.

53. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. sa teda posudzuje ku dňu
1.7.2009akeďžektomutodňukúpaliskoTritonbolostavbouslúžiacounapodnikateľskéúčely,nevzniklo
k pozemkom v jeho areáli zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného.

54. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného titulu,
oprávňujúceho ho na užívanie), tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobcov ako podielových
spoluvlastníkov pozemkov v areáli kúpaliska Triton vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom

existoval nájomný vzťah. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobcom, na úkor
ktorých sa obohatil.

55. Bezdôvodné obohatenie vzniká vždy vlastníkovi stavby bez ohľadu na to, kým je stavba užívaná.
Zastavaný pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom postavené stavby, t.j. užívanie stavby je

konzumované jej vlastníctvom. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva,
ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude
užívať sám alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi
pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje
vlastnícke právo realizuje alebo na skutočnosť, či užívanie stavby prináša zisk a bez ohľadu na to, či

stavbu vôbec využíva.

56. Bez právneho významu je preto skutočnosť, že od konca letnej sezóny roku 2017 kúpalisko je mimo
prevádzky, keďže okupácia pozemkov stále trvá a vyplýva zo samotnej existencie daného areálu.57. Zároveň je potrebné vlastníctvo žalovaného k objektom nachádzajúcim sa na pozemkoch žalobcu
posudzovať v kontexte, t.j. že stavby tvoria spolu s okolím (okolitými pozemkami) komplexný ucelený

priestor využívaný práve v súvislosti s týmito stavbami. Kúpalisko predstavuje ohraničený areál, jednotný
funkčný celok, pričom nie je možné oddeliť funkcionalitu stavieb (bazénov) a samotných pozemkov; k
bazénom je totiž potrebné sa fyzicky dostať.

58. Otázka, či pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobu tvoria areál kúpaliska, však doposiaľ ani

sporná nebola.

59. Výška obvyklého nájomného za dotknuté pozemky bola ustálená znaleckým posudkom Ing. Mateja
Špaka, PhD. mult. č. 7/2021, žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v nižšej výške,
ako bola ustálená znaleckým posudkom a táto ním požadovaná výška (6 €/m2/rok) ani sporná v konaní
nebolaapokiaľsúdzaviazalžalovanéhovydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenievovýške1.740€spolu

s príslušenstvom, vo vzťahu ku ktorej (výške) žalovaným neboli vznesené žiadne osobitné odvolacie
námietky, je rozsudok vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

60. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o úrokoch z omeškania, vo vzťahu ku ktorým rovnako

žalovaným neboli vznesené žiadne osobitné odvolacie námietky a vecne správne je aj rozhodnutie
o náhrade trov prvoinštančného konania, preto odvolací súd rozsudok aj v tejto časti ako vecne správny
potvrdil.

61.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá
preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2

CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).