Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226139
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124226139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci
žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne
zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455
proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 376,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 10. októbra 2024 č. k. 51C/38/2024-76, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
376,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 376,- Eur od 20.12.2023 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň žalobcovi priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2.
Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a ust. § 442 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade bolo nesporné, že dňa 26.10.2023 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pričom
v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovanej. Poškodený si od
žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy jeho vlastného vozidla poškodeného
poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 31.10.2023 poškodený užíval vozidlo KIA
Ceed, MT, EČV: A. XXX B. v rozsahu 15 dní nájmu, a to v období od 31.10.2023 do 14.11.2023, pričom

nájom skončil dňa 14.11.2023.
Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky z poškodeného
na žalobcu zo dňa 14.11.2023. Pasívna vecná legitimácia žalovanej vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaná uhrádza poškodenému náhradu škody.

S poukazom na ustálenú súdnu prax vo veciach náhrady škody (R7/1992, R5/1978, R71/1971,
R12/1991) a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023 zaoberajúc sa

otázkou nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla od 31.10.2023 – 14.11.2023 konštatoval, že
v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej klientom žalovanej nemohol právny predchodca žalobcu –
poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo
s tým, že náhradu nákladov vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako poškodeným účastníkomdopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú
poistnou udalosťou. Poukázal na to, že nemožno vyžadovať od poškodeného, aby po dobu, po ktorú sa
jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmenil svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta

začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť,
že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý
účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre
protiprávne konanie poistenca žalovanej bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od
svojho zaužívaného spôsobu fungovania.

Žalovaná nepovažovala za účelnú celkovú dobu nájmu náhradného vozidla a žalobcovi po prešetrení
poistnej udalosti priznala nárok v rozsahu 7 dní, namiesto uplatnených 15 dní argumentujúc tým, že
vozidlo bolo podľa predloženej faktúry a objednávky vystavenej autoservisom prijaté do opravy dňa
09.11.2023 a oprava bola v zmysle faktúry vystavenej servisom ukončená dňa 14.11.2023 s tým, že
ňou priznaná doba zapožičania korešponduje s časom potrebným na opravu vozidla zohľadňujúcim
technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, na presun vozidla

medzi jednotlivými pracoviskami.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej udalosti zavinenej
škodcom–poistencomžalovanejdostaldosituáciežebolnútenýsiprenajaťnáhradnévozidlo.Vpriamej
príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo. Autoservis
opakovane uviedol (tak v potvrdení zo dňa 14.11.2023 ako aj vo vyjadrení predloženom žalobcom), že

vozidlo bolo prijaté v servise dňa 26.10.2024, pričom pri oprave bolo potrebné objednať náhradné diely
a až po ich dodaní sa mohlo začať na vozidle pracovať. Podľa objednávky č. 517/2023 je zrejmé, že
náhradné diely dorazili do servisu a mohlo sa začať na vozidle pracovať a teda, že oprava prebehla
od 26.10.2023 do vystavenia faktúry 14.11.2023 a prebehla v štandardnom režime bez umelého
predlžovania zo strany autoservisu. Pokiaľ žalovaná poukazovala na údaje na faktúre, podľa ktorých

vozidlo bolo do opravy prevzaté až dňa 09.11.2023, uvedené bolo ozrejmené vyjadrením autoservisu.
Dospel k záveru, že vykonané dokazovanie dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola
ponechaná na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola
priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t.j. vynaložený v príčinnej súvislosti so
vznikom škody, dopravnou nehodnou. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť

reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle.
Za účelnú dobu nájmu považoval moment, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho
vydania poškodenému v tomto prípade t.j. od 31.10.2023 do 14.11.2023. V danom prípade hoci by
bol nájom náhradného vozidla dôvodný už od 26.10.2023, kedy bolo vozidlo umiestnené v autoservise
za účelom jeho opravy, poškodený si prenajal náhradné vozidlo až od 31.10.2023. Náhradné vozidlo

poškodený odovzdal v deň vystavenia faktúry autoservisom za opravu vozidla – t.j. 14.11.2023.
Zároveň nebolo preukázané, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti predĺžil poškodený svojim
úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou a neboli zistené ani preukázané skutočnosti, ktoré by
zakladali záver o omeškaní servisu s opravou vozidla a na to nadväzujúcim vyhotovením faktúry a jej
zaslaním žalovanej.

Poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a
odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti, teda tento stav nebol výsledkom
jeho dobrovoľného rozhodnutia. Mal za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže
poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom
sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by preto spravodlivé, aby pri uplatňovaní

nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového
vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu nástupcovi podmieňované splnením
ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.
Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovanej a nevykonal dokazovanie výsluchom poškodeného,
nakoľko tento návrh považoval za nadbytočný, keďže skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci mal

preukázané listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.
Vo vzťahu k priznaniu nároku na úroky z omeškania konštatoval, že poisťovňa musí znášať následky
nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného
(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalovaná poisťovňa ukončila poistné šetrenie
dňa04.12.2023,odnasledujúcehodňa,t.j.od05.12.2023začalaplynúťžalovanému15-dňoválehotana

poskytnutie plnenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá uplynula 19.12.2023. Žalovaná
sa dostala do omeškania od 20.12.2023, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z
omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade
s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná
k 1. dňu omeškania (4,5%), t. j. úroky z omeškania vo výške 9,5 % p.a..
3.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žiadala,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná jej nárok na náhradu trov
konania. Podanie odvolania odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
Napadnutému rozsudku vytýkala jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť vrátane nepresvedčivosti jeho

odôvodnenia spočívajúce v nevysporiadaní sa so všetkými jej námietkami a argumentáciou. Mala za
to, že konajúci súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcom bez toho aby ich konfrontoval
s jej argumentami.
Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a v odôvodnení napadnutého rozsudku neuniesol
bremeno logickým spôsobom vysvetliť, prečo bolo v danom prípade odôvodnené priznať žalobcovi celú
ním nárokovanú sumu vo výške 376,- Eur.

Uviedla, že žalobcovi odmietla poskytnúť poistné plnenie v celom uplatnenom rozsahu, nakoľko mala za
to, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za dĺžku trvania nájmu 7 dní boli vynaložené
účelne. Konajúci súd však odmietol vykonať ňou navrhnuté dokazovanie preukazujúce neúčelnosť
prenájmu, a to aj napriek skutočnosti, že nevyhnutná potreba nájmu náhradného motorového vozidla
nastala poškodenej až 5 dní po tom, ako došlo ku škodovej udalosti.

Konajúci súd na danú vec neaplikoval kritéria nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového
vozidla, ktoré vychádzajú z judikatúry najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach. V konaní nebola
žalobcom preukázaná zásadná skutočnosť, a to nevyhnutnosť dĺžky opravy poškodeného vozidla v
autoservise.
Existencia skutočnej škody spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je podmienená

ad 1/ nutnosťou a účelnosťou týchto vynaložených nákladov; ad 2/ dobou, počas ktorej bol poškodený
vylúčený z užívania svojho motorového vozidla z dôvodu jeho opravy.
V tomto kontexte poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016. sp. zn. 3 MCdo/3/2015
a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.03.2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007,
z ktorých možno vyvodiť záver, že poisťovateľ (žalovaná) je povinný nahradiť náklady nájmu náhradného

motorového vozidla poškodenému len v prípade, že nájom trval po nevyhnutnú dobu a jeho cena bola
primeraná. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti považovala krátenie nákladov nájmu náhradného
vozidla z jej strany za dôvodné.
Dopravná nehoda sa stala dňa 26.10.2023, poškodená však odovzdala poškodené motorové vozidlo
do servisu až dňa 31.10.2023, teda až po uplynutí 5 dní od nehody, z čoho vyplýva, že buď ad

1/ malo vozidlo iba estetické poškodenia a bolo plne pojazdné alebo ad 2/ nepojazdnosť
vozidla pre poškodenú nepredstavovala taký zásad do jej komfortu, aby bolo nutné prenajať si náhradné
motorové vozidlo. Poškodená mohla (a mala) opravu svojho vozidla vyriešiť tzv. „na počkanie“, kedy
by vozidlo odovzdala servisu na opravu až v momente, keď servis mohol začať s výkonom opravy
už v deň odovzdania poškodeného motorového vozidla do servisu, v súvislosti s čím poukázala

na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019, podľa ktorého „Nárok na náhradu
prenajatia náhradného vodidla vyniká za podmienky ak je zapožičanie náhradného vodidla nevyhnutné
a náklady na zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Pokiaľ mal žalobca mocnosť užívať v čase
od vykonania obhliadky vodidla po dodanie náhradných dielov svoje vlastné motorové vodidlo, ktoré
bolo spôsobilé na zabezpečenie jeho potrieb, nebolo evidentne nutné, aby žalobca vynakladal finančné

prostriedky za zapožičanie iného motorového vozidla." Taktiež poukázala na uznesenie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 14.09.2022, sp. zn.: 7Co/131/2022: „Zároveň je však nutné prisvedčiť odvolacej námietke
žalovaného, že sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal jeho argumentáciou ohľadne dĺžky opravy
vozidla s poukazom na charakter jeho poškodenia pri poistnej udalosti, keďže sa jednalo iba o estetické
poškodenie na kapote vozidla (drobné preliačenie cca 5 cm), ktoré poškodenie nemalo vplyv na jazdné

vlastnosti poškodeného vozidla, a teda poškodená do začatia opravy a počas vykonávania opravy mala
možnosť predmetné vozidlo riadne užívať. Rovnako nebolo povinnosťou poškodenej dať vozidlo do
opravy bezprostredne po poistnej udalosti. Avšak pokiaľ poškodená mala možnosť v čase vykonania
obhliadky poškodené vozidlo užívať, nakoľko disponovalo jazdnými vlastnosťami, do voľných kapacít
autoservisu na vykonanie opravy (keď autoservisy bežne plánujú opravu objednaných vozidiel), nebolo

nutné navyšovať náklady na zapožičanie náhradného vozidla."
Argumentácia súdu obsiahnutá v odôvodnení, v bode 36. napadnutého rozsudku považuje za
nedostatočnú. Pripúšťa, že aplikácia dotknutých ustanovení musí zohľadňovať ochranu poškodeného,avšak nemôže byť bezbrehá, nakoľko na druhej strane existujú podnikateľské subjekty (tzv. lovci
dopravných nehôd), ktoré túto premisu zneužívajú za účelom parazitovania na poisťovniach.
Zároveň sa nedokáže stotožniť ani s argumentáciu súdu obsiahnutou v odôvodnení, v bode 37.,

nakoľko z predložených listinných dôkazov nemôže byť zrejmá nutnosť poškodeného využívať náhradné
motorové vozidlo, pričom zároveň súd odmietol vykonať v rámci dokazovania výsluch poškodeného,
kedy nesprávne vyhodnotil reálny stav a odvolal sa na nadbytočnosť takéhoto úkonu.

Pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla nemôže byť podstatné

len to, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej jej klientom, nemohla poškodená využívať svoje
motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať
náhradné motorové vozidlo. Tento právny záver vytvára nebezpečný precedens pre prípady, v ktorých
jediným subjektom, schopným ovplyvniť výšku nákladov na nájom náhradného vozidla je prenajímateľ
motorových vozidiel konajúci v súlade, resp. v zhode so záujmom autoservisu.
4.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý stotožniac sa s napadnutým rozhodnutím, uvádzal
aj skutočnosti, ktoré nereflektovali na odvolaciu argumentáciu, pretože sa týkali skutočností, ktoré
odvolateľka neučinila predmetom odvolacieho prieskumu, resp. neboli sporné ani v konaní pred súdom
prvej inštancie (z tohto dôvodu odvolací súd tieto pasáže vyjadrenia na tomto mieste neuvádzal).
„K veci“ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej vo vzťahu k ňou namietaným skutočnostiam ohľadne

nevyhnutnosti doby prenájmu náhradného vozidla uviedol, že sa poškodený dostal do situácie, keď
bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej klientom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia
a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou
a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky

zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav.
Podľa jeho názoru žalovaná si sama protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom
dĺžky trvania vykonávanej opravy nemala nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu bez
pochybností uhradila a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného
vozidla.

Mal za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec
účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 602/2022 zo 16.02.2023. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je
priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah
na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie

opraveného motorového vozidla mu umožňuje autoservis, až keď sú mu nahradené náklady spojené s
vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Ak autoservis vydá
opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo
strany poisťovne, a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu
a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany

žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s
jeho prenájmom.

Postup autoservisu pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému
nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového

vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny,
ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Náhrada
nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou
poisťovne.
Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na okolnosti

prejednávanej veci, i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného poistenia,
či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá
objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôže
užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody na
ňom poistencom žalovanej, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise, ak táto

doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného.
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise
bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a
nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenejpoistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti
prešla na poisťovňu.
Nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo

poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo
neovplyvnil poškodený, a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry
predstavujúcej výzvu na zaplatenie (účtovný doklad).
Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať,
v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca

žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely
priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania
vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne
neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného.
5.
Žalovaná nevyužila právo reagovať na vyjadrenie žalobcu replikou.

6.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej

časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
7.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími
dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
8.

V súdenej veci je podstata odvolacej argumentácie žalovanej založená na tvrdení o neúčelnosti
prenájmu náhradného vozidla, ktorá má byť daná tým, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo neskôr, a
to dňa 31.10.2023, hoci škodová udalosť nastala už dňa 26.10.2023, z čoho žalovaná vyvodila záver, že
konajúci súd na danú vec neaplikoval kritéria nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla v súvislosti
s čím zároveň namietala i neunesenie dôkazného bremena žalobcu ohľadne nevyhnutnosti dĺžky opravy

poškodeného vozidla v autoservise. V kontexte uvedeného žalovaná taktiež namietala nevykonanie ňou
navrhnutého dôkazu – výsluchu poškodeného.
9.
Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že nevidí dôvod pre zmenu (svojho) ustáleného právneho záveru,
ktorý korešponduje určujúcim úvahám Ústavného súdu SR vysloveným v jeho náleze sp. zn. III.

ÚS 602/2022 dňa 16. februára 2023, v zmysle ktorých „Účelom náhradného motorového vozidla
je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“., resp. že
„účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry

poškodeného na ďalšie používanie.“

10.
Čo sa týka dôkazného bremena ohľadne preukazovania nevyhnutnosti dĺžky opravy a tým v podstate
účelnosti trvania nájmu, toto nemôže neprimerane a bezbreho zaťažovať poškodeného a následne ani

jeho právneho nástupcu (žalobcu). Od poškodeného, resp. žalobcu nemožno požadovať, aby v súdnom
spore preukazoval množstvo skutočností smerujúcich k záveru o tom, že nájom náhradného vozidla bol
účelný.Poškodenýúčelnosťtrvanianájmuodôvodniltým,ženáhradnévozidlomalprenajatéaždovtedy,
pokým servis opravu vozidla neukončil (č.l. 8 spisu). Bolo na žalovanej poisťovni tvrdiť a preukazovať
skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. Žiaden

súd nemôže zaťažiť dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech
žalovanej poisťovne, protistranu (t.j. žalobcu ako právneho nástupcu poškodeného). Poškodený je od
odovzdania poškodeného vozidla servisu zbavený možnosti ho užívať a nie je dôvod, aby preukazoval
iné skutočnosti, napríklad či v čase vystavenia faktúry servisom disponoval peniazmi na zaplatenieopravy. V súdenej veci si naviac poškodený opravené motorové prevzal hneď v deň ukončenia opravy
a vystavenia faktúry, t.j. dňa 14.11.2023, teda bez ingerencie žalovanej, či už v poskytnutí plnenia, resp.
jeho prísľubu vystavením tzv. krycieho listu.

11.
Žalovaná nijako racionálne nevysvetlila, ako prakticky mohol poškodený ovplyvniť dobu opravy
poškodeného vozidla, resp. prispieť k skráteniu tejto doby vozidla. Podľa argumentov žalovanej si
poškodená mala opravu svojho vozidla vyriešiť tzv. „na počkanie“, t.j. odovzdať ho servisu na opravu
až v momente, keď servis mohol začať s výkonom jeho opravy. Uvedený subjektívny názor žalovanej je

irelevantný aj z toho dôvodu, že z vyjadrenia autoservisu AUTOSERVIS CITY Žilina s.r.o. (č.l. 34 spisu)
vyplýva, že poškodené vozidlo bolo umiestnené v autoservise už odo dňa vzniku škody dňa 26.10.2023
(t.j. po poistnej udalosti) ako i to, že vozidlo bolo nepojazdné. Odvolací súd tiež podotýka, že efektivita
organizácie práce autoservisu nemôže byť ponechaná na „kontrolu“ poškodeného.
12.
K námietke žalovanej, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo neskôr – až 5 dní po dopravnej nehode,

odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nepopiera nevyhnutnosť doby nájmu. Ku skutočnosti, že
poškodený nepristúpil k nájmu náhradného vozidla ihneď po vzniku dopravnej nehody odvolací súd
uvádza, že poškodený postupoval korektne a zodpovedne, keď pristúpil k prenájmu náhradného vozidla
až po tom, čo skutočne náhradné motorové vozidlo potreboval. Skutočnosť, že poškodený potreboval
mať k dispozícii motorové vozidlo, vyplýva už zo zistenia, že bol vlastníkom motorového vozidla, na

ktorom bola spôsobená škoda. V konečnom dôsledku práve pri využívaní poškodeného motorového
vozidla poškodeným bola spôsobená dopravná nehoda. Poškodený nemusí preukazovať svoj denný
itinerár, resp. rozpis toho v aký čas, kedy presne a na čo potrebuje motorové vozidlo, keď je zrejmé, že
už titulom vlastníctva a využívania svojho motorového vozidla, ktorú možnosť stratil, je nutné dospieť k
záveru o nevyhnutnosti, resp. potrebe prenajatia si náhradného motorového vozidla. Pokiaľ potom po

dobu opravy poškodený potreboval motorové vozidlo, ktoré nemohol využívať v dôsledku poškodenia
svojho vozidla, bolo nutné a účelné na čas opravy zabezpečiť si vozidlo. Poškodený týmto spôsobom
jednoznačne eliminoval svoje náklady, resp. náklady žalovanej spojené s prenájmom náhradného
vozidla.
13.

Vo vzťahu k posudzovaniu nevyhnutnosti doby opravy poškodeného vozidla odvolací súd upriamuje
pozornosť žalovanej na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 dňa 06.08.2025. V rámci
neho Ústavný súd SR vytkol tunajšiemu súdu nerešpektovanie/odklon od jeho skorších záverov (t.j.
predovšetkým od vyššie označeného nálezu III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023), keď všeobecný
súd (v obdobnej veci) za podstatnú dobu považoval nevyhnutnú dobu opravy na podklade žalovanou

stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu.
14.
Ústavný súd SR vo vyššie označenom náleze okrem iného uviedol:

„34. Nosnou (ťažiskovou) otázkou v tu prejednávanej veci súvisiacou s predmetom súdnej ochrany je

otázka uplatnenia nároku z hľadiska podmienok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) upravujúceho
priamy nárok poškodeného (náhrada škody) v spojení s § 442 Občianskeho zákonníka (náhrada škody)
tak, ako je špecifikovaný v bode 28 tohto nálezu (náhrada za nájom náhradného motorového vozidla).

35. Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré v bodoch 11 a 23 tohto nálezu
poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje

vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok
(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).

36. Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho

odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká
momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.37. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval
porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci

ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti
užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených
nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom
ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o
ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona

o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne
pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m.
m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).

38. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v

okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej
udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať
hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K
obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára
2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).

39. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a pri
rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú
nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou

stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so
žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s
ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového
vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto
nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla,

ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37
tohto nálezu)....“
15.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že stanovenie nevyhnutnej doby opravy
poškodeného motorového vozidla nie je kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom

náhradného motorového vozidla, ktorý záver jednoznačne rezultuje z vyššie citovaného nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06.08.2025.
16.
V komplexnej reakcii na odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd uvádza, že z judikatórnych
východísk Ústavného súdu SR týkajúcich sa posudzovanej problematiky (ohľadne „náhrad za nájom

náhradných vozidiel“) nevyplývajú okrem vyššie uvedených kritérií (bod 14. tohto odôvodnenia) žiadne
ďalšie kritériá, ktoré by mali byť v obdobných prípadoch zohľadňované tak ako naznačuje žalovaná. Inak
povedané na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla nemá vplyv, ani postup,
resp. prestoje autoservisu.

17.
Vo vzťahu k odvolaciemu argumentu namietajúcemu procesný postup súdu prvej inštancie, ktorému
odvolateľka vytýkala nevykonanie ňou navrhovaného dôkazu, a to výsluchu svedka – poškodeného
odvolací súd uvádza, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiadne pochybenie,
ktoré by akýmkoľvek spôsobom narušilo právo odvolateľa na spravodlivé súdne konanie. V zmysle §

185 ods. 1 CSP patrí do právomoci súdu rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná,
resp. nevykoná, a preto súd nemusí vykonať stranou navrhovaný dôkaz, ak zváži jeho nadbytočnosť vo
vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.
18.
V kontexte zisteného skutkového stavu ako i okolností dôležitých pre rozhodnutie ani odvolací súd

nepovažoval za potrebné vykonanie dôkazu výsluchom poškodeného. Ani z odvolania žalovanej
nie je zistiteľné ku akým konkrétnym skutočnostiam by mal byť poškodený vypočúvaný (žalovaná
neformulovala konkrétne otázky, na ktoré by mal poškodený odpovedať).19.
Pokiaľ žalovaná odkazovala na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015,
odvolací súd dáva poukazuje na to, že nosné dôvody (ratio decidendi) označeného rozhodnutia sa týkajú

stanovenia skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom vozidla, a to s
ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel, keďže spornými sa stali náklady
na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšovali náklady na prevádzku vlastného vozidla. Spornou
otázkou v tu prejednávanej veci však nebola otázka týkajúca sa nákladov za prenájom v kontexte
obvyklých cien prenájmu, a preto sa závery obsiahnuté v citovanom rozhodnutí ani nemohli dotýkať

predmetu rozhodovania v tejto veci, ktorej podstata rozpornosti spočívala v stanovení opodstatnenosti
doby prenájmu (relevantná doba prenájmu).
20.
Odvolací súd akcentuje, že len sama polemika s rozhodnutím súdu prvej inštancie alebo prosté
spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom
posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Do

práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.

ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Porušením práva na spravodlivý proces nie je iné
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.
21.
Vychádzajúczvyššieuvedenéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách

prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
22.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na

ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalovanej, ktorá vo veci podaného odvolania
úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Krajský súd v Žiline dňa 27. augusta 2025

Mgr. František Dulačka
predseda senátu

Mgr. Mária Kašíková
členka senátu
Rozhodnutie nemohla podpísať pre neprítomnosť, z dôvodu čerpania dovolenky (§ 394 ods. 2 CSP)

JUDr. Zuzana Krivdová
členka senátu
(sudkyňa spravodajkyňa)