Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515210398
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1515210398.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovaným: 1/ Profimont PLUS, s. r. o., so sídlom Košútska 4216/8, 036 01 Martin, IČO: 45 721 343, 2/ K.

E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 1.137,60 Eur s príslušenstvom
zo zmenky, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 2.688,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. a
v 2. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-1CbZm/424/2015 - 276 zo dňa 14.3.2024
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného v 1. a v 2. rade proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č. k. B5-1CbZm/424/2015 - 276 zo dňa 14.3.2024 vo výrokoch I. a II.

o d m i e t a .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom pre zmeškanie sp. zn.
B5-1CbZm/424/2015 - 276 zo dňa 14.3.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že vo výroku

I. uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.137,60 Eur, spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 1.137,60 Eur od 7.4.2015 do zaplatenia
a zmenkovou odmenou vo výške 3,79 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku
II. vzájomnú žalobu zamietol; vo výroku III. konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil; vo výroku IV.
žalobcovi priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100%; vo
výroku V. žalobcovi priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe

v rozsahu 100% a vo výroku VI. v časti konania voči žalovanému v 1. rade, žalobcovi a ani žalovanému
v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu
Bratislava V sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 3.406,80 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne

z uvedenej zmenkovej sumy od 7.4.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca svoj nárok
odvodzoval z vlastnej zmenky vystavenej žalovaným v 1. rade a avalovanej žalovaným v 2. rade v
Martine, 11.12.2012 na rad žalobcu, na sumu 3.406,80 Eur, s dátumom splatnosti 6.4.2015. Žaloba
bola odôvodnená tým, že vystavením zmenky sa žalovaný zaviazal, že 6.4.2015 zaplatí zmenkovú
pohľadávku vo výške 3.406,80 Eur, pričom svoj záväzok v čase splatnosti, ako aj v čase podania
žaloby nesplnil. Podaním, označeným ako doplnenie a zmena návrhu na začatie konania, žalobca vzal

žalobu späť v časti zmenkovej sumy 2.269,20 Eur a zodpovedajúceho príslušenstva. Späťvzatá časť
zmenkovejsumyzodpovedalazmluvnýmsankciámvovýške2.269,20Eur.Vzhľadomktomu,žežalobcavzal žalobu späť pred doručením žaloby žalovaným, súd prvej inštancie konal o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti podľa § 145 ods. 3 v spojení s § 470 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Žalovaný v 2. rade si v priebehu konania vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.688,- Eur s príslušenstvom, ktoré uhradil nad rozsah plnenia vo
výške 3.000,- Eur reálne poskytnutého žalobcom zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 162146 - 34022 z
11.12.2012 (ďalej tiež „zmluva o pôžičke“). Žalovaný v 2. rade mal za to, že zmluva o pôžičke je neplatný

právny úkon, pretože žiadosť o pôžičku nie je totožná s potvrdením žiadosti, návrh na uzavretie zmluvy
nepodal ani žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade, návrhom bola ponuka žalobcu, ktorá vyplýva
z jeho podnikateľskej činnosti. Žiadosť predložená formou dokumentu žalobcom je v prejednávanej
veci neplatná, pretože návrhom viazaný dodávateľ nedodal plnenie podľa žiadosti ani ho nepotvrdil.
Schválenie žiadosti nenaväzuje na žiaden právny úkon tak ako prezentoval žalobca. Pretože predložená
žiadosť je neplatný právny úkon, právny úkon, ktorý nevznikol, nespôsobuje platné právne účinky.

4. Súd prvej inštancie nariadil na deň 14.3.2024 pojednávanie, v predvolaní strany poučil, že ak sa na
pojednávanie nedostavia a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh
druhej strany rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie s termínom pojednávania bolo
žalovanému v 2. rade doručené 3.2.2024. Na pojednávanie sa žalovaný v 2. rade nedostavil, pričom

svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil. Žalobca následne v podaní z 13.3.2024 navrhol, aby
súd prvej inštancie v prípade, že sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostaví, rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie.

5. S poukazom na uvedené a vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky, za ktorých je súd v zmysle

§ 274 CSP a § 278 CSP povinný na pojednávaní rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného a vo vzťahu k vzájomnej žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, súd prvej inštancie
žalobe voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd prvej inštancie v rámci skúmania podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nezistil, že by
predmetný spor mohol byť považovaný za spotrebiteľský spor podľa § 290 a nasl. CSP a žalovaného v

2. rade nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom,
resp. vo vzťahu k jeho postaveniu spoludlžníka zo zmluvy o pôžičke. Podľa údajov v obchodnom
registri žalovaný v 2. rade, v čase podpisu zmenky, ako aj zmluvy o pôžičke, vykonával funkciu
konateľa žalovaného v 1. rade a zároveň bol v tejto spoločnosti spoločníkom. Vzhľadom k tomu, že
do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek

podnikateľskej činnosti alebo povolania, a súčasne žalovaný v 2. rade prevzal zmenkové ručenie za
záväzky spoločnosti, ktorej bol konateľom a mal v tejto spoločnosti aj obchodný podiel, nemožno mu
preto v tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľa.

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že uznesením Okresného

súdu Žilina sp. zn. 2K/17/2022 z 21.11.2022, zverejneným 25.11.2022 v Obchodnom vestníku pod č.
226/2022, bol na majetok žalovaného 1/ vyhlásený malý konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený
I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s. Oznámením v Obchodnom vestníku z 23.11.2023,
pod č. 223/2023, bol malý konkurz vedený na majetok žalovaného v 1. rade zrušený. Žalobca si v
predmetnom konaní voči žalovanému v 1. rade uplatňuje nárok vyplývajúci zo zmenky, ktorá bola

vystavená 11.12.2012 a stala sa splatnou 6.4.2015. Nakoľko uplatnenú zmenkovú pohľadávku žalovaný
v 1. rade vystavil pred vyhlásením malého konkurzu na jeho majetok, bolo dôvodným konanie voči nemu
zastaviť podľa § 167e ods. 1 ZKR v spojení s § 106h ZKR.

7. O nároku na náhradu trov konania o žalobe rozhodol súd prvej inštancie v súlade s

§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že keďže žalobca bol voči žalovanému v 2. rade v
celomrozsahuúspešný,súdprvejinštanciemupriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuv
2. rade v rozsahu 100%. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe rozhodoval súd v súlade
s§262ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSPadospelkzáveru,ževzhľadomkzamietnutiuvzájomnej
žaloby v celom rozsahu mal žalobca v časti konania o vzájomnej žalobe plný procesný úspech, preto

má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu.
V časti trov konania v súvislosti so žalovaným v 1. rade súd prvej inštancie postupoval podľa § 256
ods. 1 CSP a skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách.
Dôvodom zastavenia predmetného konania je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade,pričom zodpovednosť za zavinenie by mal niesť práve žalovaný v 1. rade. Z osobitnej povahy samotného
oddlženia ako dôvodu pre zastavenie konania však nemožno priamo pričítať procesné zavinenie ani
jednej zo strán, a preto súd prvej inštancie považoval za dôvodné použiť pri rozhodovaní o trovách

konania ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého v časti zastaveného konania voči žalovanému v 1.
rade nárok na náhradu trov konania žalobcovi ani žalovanému v 1. rade nepriznal.

8. Proti uvedenému rozsudku uplatnil žalovaný v 1. a v 2. rade ako prostriedok nápravy podanie,
označené ako „Odvolanie proti Rozsudku v mene Slovenskej republiky sp. zn. B5-1CbZm/424/2015-276

zo dňa 14.3.2024 a Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie a návrh na nariadenie nového pojednávania“. Žalovaní v tomto
podaní uviedli, že súd prvej inštancie nepredvolal žalovaného v 1. rade, ďalej že nebolo žalovaným
doručené podanie žalobcu zo dňa 13.3.2024, tiež že nebola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu
pojednávania, čím bolo porušené ich právo na spravodlivý súdny proces, súd prvej inštancie preto
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie. Žalovaný tiež uviedli, že napadnutý rozsudok je výslovne formalistický, nepresvedčivý
a nepreskúmateľný a jedná sa o justičný omyl. Žalovaní následne vo svojom odvolaní zhrnuli skutkový
stav prejednávanej veci s poukazom na citáciu ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 365
ods. 1 CSP), Občianskeho zákonníka týkajúcu sa neplatnosti právneho úkonu a zmluvy o pôžičke

(§ 657 a § 658) a poukazovali na neplatnosť uzatvorenej zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa
11.12.2012. Žalovaní vo svojom odvolaní tiež poukázali na ustanovenia § 274 až § 281 CSP, ktoré
sa týkajú rozsudku pre zmeškanie, jeho zrušenia a podmienok na jeho zrušenie a dodali, že je
nesporným, že napadnutý rozsudok je nezákonný, zjavne nedôvodný, neprimerane prísny, nevyvážený
anezohľadňujúciargumentyaniokolnostivpredmetnejveci.Žalovanítiežzastávajúnázor,ženapadnutý

rozsudok nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu, interpretácia súdu prvej inštancie
je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený a napadnutý
rozsudok je v rozpore s kogentnými normami a s prioritou spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo podľa
žalovaných vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom,
pričom závery sú extrémne inkonzistentné. Žalovaní sú názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne

preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené a odôvodnenie rozhodnutia nie je
presvedčivé a nespĺňa preto podmienky podľa § 220 ods. 2 a ods. 3 CSP. Žalovaní následne citovali
viaceré články Ústavy SR a judikatúru Ústavného súdu SR týkajúce sa obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, týkajúce sa formalizmu pri výklade a aplikácii právnych
predpisov. Žalovaní zastávajú názor, že výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade

a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby bol tento odklon dostatočne zdôvodnený. Súd prvej
inštancie značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v
odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú argumentáciu a zároveň ani nie je možné
dôvodiť z argumentácie súdu prvej inštancie, že by sa vôbec touto argumentáciou v podaniach zaoberal,
čím dostatočne neposúdil všetky predložené argumenty účastníka konania.

9. Na základe uvedeného preto žalovaní žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie
vo výroku I. a vo výroku II. zrušil a nariadil nové pojednávanie, pretože neboli splnené podmienky na
vydanie tohto rozsudku pre zmeškanie, ďalej žiadajú, aby zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a vrátil vec na konanie a nové rozhodnutie a zároveň žiadajú odvolací súd, aby im oznámil termín

verejného vyhlásenia rozsudku.

10. O uvedenom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie rozhodol súd prvej inštancie svojim
uznesením č. k. B5-1CbZm/424/2015 - 312 zo dňa 11.2.2025 tak, že tento návrh žalovaného v 1. a v 2.
rade zamietol s poukazom na to, že žalovaní nepreukázali, že pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok pre zmeškanie, zmeškali z ospravedlniteľných dôvodov. Z doručeniek, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu (na č. l. 262 a 263 súdneho spisu) vyplýva, že žalovaným v 1. a v 2. rade bolo predvolanie
na pojednávanie doručené do ich elektronickej schránky dňa 3.2.2024 z čoho je zrejmé, že žalovaní
mali vedomosť o termíne pojednávania už od tohto dňa a teda boli na pojednávanie súdom riadne a s
dostatočným predstihom predvolaní tak, aby sa pojednávania mohli zúčastniť. Súd prvej inštancie ďalej

konštatoval, že z obsahu podania žalovaných neidentifikoval žiadne ďalšie dôvody, ktoré by žalovaným
mohli brániť v ich neprítomnosti na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2025.11. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaných nevyjadril.

12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez

nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a
včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť

včas a vážnymi okolnosťami.

16. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

17. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

18. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

19. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

20. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

21. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej
pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej
iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje sporové konanie a má záujem na efektívnom vedení

súdneho konania, ako aj žalovaný, ktorý v prípade, ak má záujem na svojom procesnom úspechu vo
veci, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. Právna úprava zakotvená v Civilnom sporovom
poriadku za účelom hospodárneho a efektívneho vedenia súdneho konania postihuje pasivitu sporových
strán možnosťou vydať kontumačný rozsudok, pričom vo vzťahu k pasivite žalovanej strany sporu
umožňuje sankcionovať jej nečinnosť aj vo fáze nariadeného pojednávania podľa § 274 CSP. Pre

rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalovaného v štádiu nariadeného pojednávania
musia byť splnené procesné predpoklady podľa § 274 CSP - druh nároku podľa § 137 písm. a) CSP,
nedostavenie sa žalovaného na nariadené pojednávanie v sporovej veci, hoci naň bol riadne a včas
predvolaný, pričom v predvolaní bol zároveň poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania kontumačného rozsudku. K ďalším predpokladom patrí neospravedlnenie neprítomnosti včas

a vážnymi okolnosťami, doručenie predvolania na pojednávanie v zákonnej lehote, účasť žalobcu na
pojednávaní a jeho návrh, aby sa vo veci rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie, ktorým súd žalobe
vyhovie. Ustanovenie § 278 CSP upravuje vydanie rozsudku pre zmeškanie na pojednávaní v prípade,
ak sa na pojednávanie nedostavil žalobca a je zrkadlovým obrazom k ustanoveniu § 274 CSP, ktoréupravuje vydanie rozsudku pre zmeškanie na pojednávaní proti žalovanému. Materiálnou podmienkou
vydania kontumačného rozsudku je nedostatok procesnej aktivity sporovej strany.

22. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej
klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je
predmetomkonaniaaakýmspôsobomsúdprvejinštanciemeritórnerozhodol-čižalobevyhovelcelkom/
sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné
ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok).

Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie
pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na
vydanietakéhotorozhodnutia.Existenciapredmetnéhodôvodujevprvomradepodmienkouprípustnosti
odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386
písm. c) CSP odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V
prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 14.3.2024
na základe písomného návrhu žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaní sa na pojednávanie
nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili. Rozsudok pre zmeškanie odôvodnil vo vzťahu k podanej
žalobe ust. § 274 CSP a vo vzťahu k vzájomnej žalobe, kde majú žalovaní postavenie žalobcov,

ust. § 278 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalovaných, odvolací
súd nedospel k záveru, že by neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie a zároveň v napadnutom rozsudku nezistil ani iný procesný nedostatok, ktorý by súdu
prvej inštancie bránil daným spôsobom rozhodnúť. Predmetná sporová vec bola iniciovaná na základe
žalobcom podanej žaloby na plnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP, doručenej dňa 6.5.2015, pričom obaja žalovaní boli na pojednávanie,
nariadené súdom prvej inštancie na deň 14.3.2024 o 9.00 hod. riadne a včas predvolaní - predvolanie,
obsahujúce poučenie aj v zmysle § 274 a § 278 CSP (č. l. - 260 spisu), bolo žalovanému v 1. rade
doručené dňa 3.2.2024 (č. l. 262 súdneho spisu) a žalovanému v 2. rade dňa 3.2.2024 (č. l. 263
súdneho spisu), teda najmenej 5 dní pred konaním nariadeného pojednávania podľa § 178 ods. 2

CSP. Odvolací súd má za preukázané, že súd prvej inštancie doručil vyššie uvedené predvolanie na
pojednávanie do elektronickej schránky oboch žalovaných v súlade s § 105 ods. 1 CSP s tým, že
doručovanie do elektronickej schránky upravuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Doručením
do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje
potvrdenie zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať

namiesto adresáta (prijímateľ) formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi (§ 29 ods. 3
zákona o e-governmente). Na potvrdenie doručenia elektronického dokumentu do vlastných rúk slúži
elektronická doručenka, ktorou sa rozumie dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde
elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikácia
elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia

elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na
túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje (§ 30 ods. 1 zákona o e-Govemmente). Potvrdenie doručenia
je podmienkou sprístupnenia elektronickej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Údaje
uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, až kým sa nepreukáže opak. Na základe
uvedeného preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie doručil obom žalovaným predvolanie

na pojednávanie dňa 14.3.2024 riadne a včas.

24. Nakoľko sa žalovaní v 1. a v 2. rade pojednávania nezúčastnili a svoju neúčasť včas a vážnymi
okolnosťami v zmysle § 274 písm. b) CSP neospravedlnili, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
navrhol, v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.3.2024 „pre prípad, že sa žalovaní na

pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavia“, rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Po posúdení
splnenia procesných podmienok podľa § 274 a § 278 CSP (vo vzťahu k vzájomnej žalobe) v rozhodnom
čase, súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a vydal napadnutý rozsudok. Vzhľadom na to, že
rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie je pri splnení zákonných predpokladov obligatórne, súd
musí takéto rozhodnutie vydať.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaní neuviedli a nepreukázali
odvolací dôvod (včasné a riadne ospravedlnenie z pojednávania z dôvodu vopred známej prekážky
účasti na pojednávaní) a preto boli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.26. Odvolací súd k samotnému odvolaniu uvádza, že žalovaní podali odvolanie ako aj návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie v jednom podaní a argumentovali tými istými dôvodmi, pričom ide o dva

rozdielne inštitúty. Keďže o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bolo právoplatne rozhodnuté
(viď odsek 9), odvolací súd v tomto odvolacom konaní posudzoval len splnenie podmienok na vydanie
rozsudku pre zmeškanie, nie či zmeškali žalovaní pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu (čo je
podmienkou na zrušenie rozsudku pre zmeškanie). Ako už bolo uvedené, žalovaní nepreukázali, že
procesné podmienky neboli splnené a pokiaľ ide o ich odvolacie dôvody, je potrebné konštatovať, že

v odvolaní neuvádzajú žiadne konkrétne dôvody, prečo by mal byť napadnutý rozsudok nezákonný,
resp. v čom nespĺňa zákonné kritéria. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie proti rozsudku pre
zmeškanie nie je prípustné okrem dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Pokiaľ ide
o odôvodnenie rozhodnutia, súd prvej inštancie dodržal zákonné ustanovenie § 275 CSP, ktoré ukladá
uviesť stručnú identifikáciu nároku a právny dôvod na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej
inštancie zároveň v rámci skúmania procesných podmienok dospel k správnemu záveru, že žalovaného

v 2. rade nie je možné považovať za spotrebiteľa, čo odôvodnil v ods. 10 napadnutého rozsudku. Nebolo
preto povinnosťou súdu prvej inštancie odôvodňovať rozsudok tak, ako je tomu v prípade odôvodnenia
riadneho rozsudku (§ 212 v spojení s 220 CSP).

27. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolanie žalovaných, ktoré obsahuje predovšetkým citáciu

zákonných ustanovení a zhrnutie skutkového stavu, nie je možné posúdiť ako odvolanie z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že je
vždy viazaný dôvodmi odvolania a odvolateľ je povinný dôvody identifikovať. V prípade odvolania
proti rozsudku pre zmeškanie musí odvolateľ preukázať nesplnenie zákonných podmienok vo forme
niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku. Odvolací súd

zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou naplnenie odvolacieho dôvodu vyhľadávať, prípadne ho dopĺňať. V
odvolaní žalovaní nesplnenie podmienok odôvodňovali tým, že neboli riadne predvolaní a rozsiahlo
argumentovali nepresvedčivosťou a nepreskúmateľnosťou odôvodnenia rozhodnutia, k čomu zamerali
citáciu zákonných ustanovení a nálezov ústavného súdu. Ako už bolo uvedené, v odvolaní žalovaní
neuviedližiadnetakéokolnosti,nazákladektorýchbybolomožnéuzavrieť,ženebolisplnenépodmienky

na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, resp. že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zákonom.

28.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdodvolaniežalovaných podľa§386písm.c)CSPodmietol.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v
konaní, nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá odvolanie nepodala, pričom odvolací súd
v danej veci rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu
žiadne nevznikli (k odvolaniu žalovaných sa nevyjadril).

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).