Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200425
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425200425.4

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. X, adresa na doručovanie: F. G., H. XX, proti odporcovi: H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., v zastúpení: JUDr. Klára Decsiová, advokátka, so sídlom Nové Zámky, Radničná
4, IČO: 42 426 740, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

II. Súd n a r i a ď u j e odporcovi H. B., bytom Mojmírovce, aby prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby nekontaktoval navrhovateľku, okrem prípadu týkajúceho sa starostlivosti a
zdravotného stavu maloletého E. B. a v rámci tejto komunikácie sa zakazuje používať vyhrážky a oplzlé
výroky.

III. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a.

IV. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby odporcovi
bolo uložené, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov nepribližoval k navrhovateľke, ako aj žiadala,

aby súd odporcovi zakázal kontaktovať navrhovateľku v akejkoľvek forme elektronickej komunikácie
alebo inej obdobnej komunikácie s výnimkou kontaktovania ohľadne starostlivosti a zdravotného stavu
mal. E. B. a v rámci tejto komunikácie sa zakazuje odporcovi používať vyhrážky a oplzlé výrazy a iné
výroky, ktoré by sa mohli dotknúť navrhovateľky. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila
v roku 2018, ako otec ich maloletej syna bývali v spoločnej domácnosti v Nových Zámkoch, odporca
požíval alkoholické nápoje v nadmernej miere, čo sa neustále stupňovalo a vyvolávalo u odporcu

agresivitu. Táto agresivita u odporcu v súčasnosti už dosahuje stupeň, ktorý začína byť nebezpečný pre
ňu aj pre ich spoločné dieťa, čo malo za následok, že musela s odporcom ukončiť spoločné bývanie.
Odporca sa však vyhráža, predovšetkým prostredníctvom elektronickej komunikácie, v auguste 2024
podala na odporcu trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie, vo veci polícia nekoná, preto musela
podať opätovne trestné oznámenie 30.01.2025. Aj na ňu, aj na ich spoločné maloleté dieťa, ktoré má
navyše zdravotné problémy zle vplýva takéto chovanie odporcu, navrhovateľka má strach a obavy, že by

odporca mohol svoje verbálne prezentované vyhrážky naplniť, preto žiadala, aby súd zakázal odporcovi
kontaktovať navrhovateľku a priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

2. Súd nariadil neodkladné opatrenie uznesením z 13.02.2025 v tom rozsahu, že návrhu v plnom
rozsahu vyhovel. Proti uzneseniu podal odporca odvolanie, Krajský súd v Nitre v časti výroku II. zmenil
neodkladné opatrenie v tom rozsahu, že jeho trvanie neobmedzil po dobu 1 roka, ako to urobil súd prvej

inštancie. V časti výroku III. ohľadne zákazu kontaktovania navrhovateľky odporcom a v časti náhrady
trov konania zrušil uzneseniu súdu prvej inštancie, keď mal za to, že navrhovateľka nedostatočnešpecifikovala, akými inými obdobnými prostriedkami nemá odporca kontaktovať navrhovateľku, či je
to napr. prostredníctvom SMS správ, telefonických hovorov a uložil súdu prvej inštancie, aby vyzval
v zmysle § 129 CSP navrhovateľku na odstránenie vád podania.

3. Súd doručil uznesenie odvolacieho súdu navrhovateľke, zároveň ju vyzval, aby oznámila, či trvá
na návrhu v časti nekontaktovania ju odporcom, na čo podaním z 03.06.2025 oznámila, že žiada,
aby súd odporcovi zakázal kontaktovať navrhovateľku, a v akejkoľvek forme vrátania kontaktovania
navrhovateľkyprostredníctvomelektronickejkomunikačnejslužbyaleboinýmiobdobnýmiprostriedkami.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka nešpecifikovala návrh, bola vyzvaná uznesením z 10.06.2025, aby
doplnila podanie ohľadne výroku nekontaktovania inými obdobnými prostriedkami, na čo navrhovateľka
podaním zo 04.07.2025 opätovne predložila doplnenie návrhu v identickom znení, ako v pôvodnom
návrhu zo 04.02.2025.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

9. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia skúma, či sú dané podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to hlavne ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu alebo ak by
bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch
prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán

a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre
krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná

podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie

súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak
to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s
výrokomvovecisamej.Uvedenéneodkladnéopatreniasúúčinnýmprostriedkompreventívnehoriešenia
problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá
smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu

alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred
akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt
o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, DeklaráciaOSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe
ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s

obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli
aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku,
ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku

preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým

listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo
všeobecnostidefinovaťakoúmyselnépoužitiefyzickejsilyalebomoci,buďlenpravdepodobneohrozené
alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok
alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, mal development
a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu,

pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a
hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom
prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je

prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.
Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia -
ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita
je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť,
pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením

násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný,
avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú
ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,

kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré
priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,

napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie
násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s
ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych

veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo
bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo
násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej

alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a
efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ako
menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú zo zákona podmienené tým, že zakázaným
správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť

musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia podstatným spôsobom osvedčiť.

10. Navrhovateľka da domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, a to zákazu elektronickej a
inej obdobnej komunikácie a kontaktovania sa odporcu s navrhovateľkou. V časti návrhu ohľadnezákazu kontaktovania navrhovateľky odporcom prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
považoval súd návrh navrhovateľky za plne dôvodný, navrhovateľka predložila listinné dôkazy, na
základe ktorých bolo preukázané, že odporca sa navrhovateľke vyhráža ublížením na zdraví, oplzlo

jej nadáva, čo nepriaznivo vplýva na psychický stav navrhovateľky, navrhovateľka má obavu, že
tieto verbálne vyhrážky, by mohol odporca aj naplniť. Na základe týchto skutočností, súd zakázal
odporcovi kontaktovať navrhovateľku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, až na výnimku
starostlivosti o maloleté dieťa E. B..

11. Vo zvyšnej časti, a to v časti návrhu navrhovateľky, aby súd zakázal odporcovi kontaktovať
navrhovateľku inými obdobnými prostriedkami, navrhovateľka napriek tomu, že bola riadne uznesením
z10.06.2025vyzvanánaodstránenievádpodaniavzmysle§129anasl.CSP,akoajvzmysle§326ods.
1/ CSP a bola poučená o tom, že ak návrh nebude doplnený, súd takýto návrh odmietne, navrhovateľka
súdu dňa 04.07.2025 doložila doplnenie návrhu v identickom znení, ako bol predložený v návrhu zo
dňa 04.02.2025, teda v tejto časti súdu nezostalo nič iné, len návrh v tejto časti odmietnuť, pretože

napriek výzve súdu navrhovateľka nekonkretizovala akými inými obdobnými prostriedkami, by mal súd
zakázať odporcovi ju kontaktovať a podľa názoru odvolacieho súdu je takýto výrok nezrozumiteľný
a nevykonateľný.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a

navrhovateľke úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.