Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423204298
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4423204298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu

JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Novozámocké bytové
družstvo, družstvo, so sídlom Nábrežná 22, Nové Zámky, IČO: 34 122 711, zastúpený: VALACHOVIČ &
PARTNERS s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 647 903, proti
žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. C. D. XXXX/X, E. F., zastúpená: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S. C. D. XXXX/X, E. F., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 4C/128/2023 – 122 zo dňa 25. 04. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/128/2023 – 122 zo dňa 25. 04. 2024

p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o podanej žalobe žalobcu o vypratanie bytu
tak, že žalovanej uložil povinnosť vypratať byt č. XX pozostávajúci z troch obytných miestností a
príslušenstva, nachádzajúci sa v E. F., na ul. G.. C. D. X, na X. posch., ktorý sa nachádza v bytovom
dome so súp. č. XXXX v kat. úz. E. F., zapísaný na LV č. XXXXX na par. reg. C č. XXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie spolu s podielom priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

7857/442600, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení aplikoval ust. § 710 ods. 1, ods. 4, § 711 ods. 1 písm. d/, § 712a ods.
3, ods. 4 zák. č. 40/1964 (Občiansky zákonník), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 31. 10. 2023 sa domáhal
vypratania bytu č. XX pozostávajúci z troch obytných miestností a príslušenstva, nachádzajúci sa v
E. F., na ul. G.. C. D. X, na X. posch., ktorý sa nachádza v bytovom dome so súp. č. XXXX v kat.
úz. E. F., zapísaný na LV č. XXXXX na par. reg. C č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie spolu
s podielom priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 7857/442600. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že žalovaná na základe Nájomnej zmluvy č. 17008 zo dňa 22. 04. 1998 sa stala

nájomcom predmetného bytu. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Žalobca vypovedal
žalovanej nájom bytu v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaná
mala nedoplatok na nájomnom a službách poskytovaných s užívaním bytu k 31. 01. 2023 vo výške 2747,46 eura, poplatok za omeškanie k tomu istému dňu činil 346,53 eura. Žalovaná nepodala žalobu o
neplatnosť výpovede, preto žalobca žiadal o vypratanie bytu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že žaloba na vypratanie bytu bola

podaná dôvodne. Žalovanej bol riadne pridelený predmetný byt do užívania, pre neplnenie základných
povinností a hrubé porušenie svojich povinností jej zo strany prenajímateľa, a to žalobcu bola daná
výpoveď z nájmu bytu, pretože k 31. 03. 2023 mala žalovaná nedoplatok vo výške 2 747,46 eura,
na poplatku za omeškanie k tomu istému dňu dlžila žalobcovi sumu 346,53 eura. V konaní bolo
preukázané, že žalovaná nepodala návrh, ktorým by sa domáhala neplatnosti výpovede z nájmu bytu,

bola preukázaná aj skutočnosť, že žalovaná počas výpovednej lehoty, ale ani po jej uplynutí, nevyplatila
svoj nedoplatok voči žalobcovi. Žalovaná síce tvrdila, že posledný deň lehoty podala prostredníctvom
svojho brata, ako spolubývajúcej osoby žalobcovi návrh na predĺženie výpovednej lehoty z dôvodu, že
žalovaná je v hmotnej núdzi. Tento návrh podľa tvrdenia žalovanej mal byť doručený na vrátnicu žalobcu
a vrátnik mal potvrdiť doručenie predmetnej písomnosti. Žalobca k tejto tvrdenej skutočnosti uviedol, že
naozaj zo strany brata žalovanej bol podaný návrh na predĺženie lehoty, ale tento návrh bol doručený

žalobcovi po uplynutí výpovednej lehoty, a to 04. 09. 2023, teda už nebol v tom čase relevantný.
Žalovaná ďalej namietala, že tak ona, ako aj rodinní príslušníci boli v hmotnej núdzi, na preukázanie
svojho tvrdenia predložila súdu potvrdenie ÚPSVaR E. F. z 13. 12. 2023, podľa ktorého poberala
pomoc hmotnej núdzi od 01. 11. 2020 do 31. 10. 2022, ako aj potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o
výške poberaného invalidného dôchodku. Súd pri posudzovaní otázky, či žalovaná bola v čase podania

výpovede v hmotnej núdzi, teda, či výpovedná lehota sa jej v zmysle § 710 ods. 4 Občianskeho
zákonníka predĺžila o ochrannú lehotu 6 mesiacov, bral do úvahy skutočnosť, že výpoveď bola doručená
žalovanej 09. 05. 2023, pričom žalovaná nepreukázala, že v čase doručenia výpovede bola v hmotnej
núdzi z objektívnych dôvodov. Aj keby súd na túto skutočnosť prihliadol, samotná žaloba na vypratanie
bytu bola podaná 31. 10. 2023, ak by sa výpovedná lehota žalovanej aj predĺžila o 6 mesiacov, táto by

uplynula k 29. 02. 2024, ale zo strany žalovanej ani jej rodinných príslušníkov za celé obdobie nebola
vyvinutá žiadna snaha ani aktivita o mimosúdnu dohodu so žalobcom, ktorá by v prípade vyplatenia
nedoplatku mala pre žalovanú priaznivý následok, pretože v tom prípade, by žalobca mohol stiahnuť
výpoveď z nájmu bytu a nemusela by žalovaná byt vypratať. Zo strany žalovanej však súd nevidel
žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k takémuto usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu. Žalovaná

namietala aj tú skutočnosť, že v spoločnej domácnosti s ňou žije jej matka, jej plnoletý brat a plnoletá
sestra, pričom matka aj brat boli poškodenými pri dopravnej nehode, utrpeli zranenia, kvôli ktorým boli
pripútaní na lôžko a musela sa o nich starať, pričom žiadne odškodnenie im vyplatené ešte nebolo. Ani
na preukázanie týchto tvrdení, žalovaná nepredložila okrem upovedomenia o začatí trestného stíhania
žiadny iný dôkaz. Žalovaná nepreukázala ani skutočnosť, že by niektorí z jej rodinných príslušníkov,

ktorí s ňou žijú v spoločnej domácnosti, by mali byť v hmotnej núdzi, a to napriek poučeniu súdu na
pojednávaní dňa 11. 03. 2024, neobrátila sa na Centrum právnej pomoci, za účelom poskytnutia právnej
pomoci. Žalobca súdu predložil ako podporný dôkaz aj list, resp. vyhlásenie 12 vlastníkov bytov v
bytovom dome o neprispôsobivom správaní žalovanej a jej rodinných príslušníkov v bytovom dome,
ktorí svojim správaním nadmieru pomerov obťažujú ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v nebytovom dome. S poukazom na tú skutočnosť, že žalovaná byt užíva od 01. 09. 2023 bez právneho
titulu, pričom nedoplatok na byte sa stále zvyšuje, súdu nezostalo nič iné, ako žalobe v plnom rozsahu
vyhovieť a žalovanú, ktorá v byte býva bez právneho titulu, z bytu vypratať.
Súd žalovanej nepriznal bytovú náhradu, a to z dôvodu, že nájom bytu bol vypovedaný podľa § 711 ods.
1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná hrubo porušovala svoje povinnosti z nájmu bytu

tým, že neuhrádzala viac ako tri roky platby za užívanie bytu. Žalovaná v konaní nepredložila relevantný
dôkaz o tom, že v čase doručenia výpovede z nájmu, t. j. k 09. 05. 2023 (dátum doručenia výpovede
žalovanej, ani fakt, že žalovaná výpoveď osobne na pošte prevzala, neboli v konaní sporné), bola v
hmotnej núdzi, predložila dôkaz o tom, že v hmotnej núdzi bola od 01. 11. 2020 do 31. 10. 2022, doklad
o poberaní invalidného dôchodku, ale ani z jedného z týchto dokladov nevyplýva, že žalovaná bola

sociálneodkázaná,resp.žemalabyťvhmotnejnúdzi.Podľaust.§712aods.3 Občianskehozákonníka,
ak preukáže nájomca, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvod, má právo na náhradné ubytovanie, v
inýchprípadochnemáprávonabytovúnáhradu.Žalovanásícetvrdilaprostredníctvomsvojhozástupcuv
konaní, a to matky, že tak sama žalovaná ako jej matka a brat sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,
a to z dôvodu, že utrpeli vážne poranenie pri dopravnej nehody, z toho dôvodu jej brat nemohol pracovať,

alenáslednevkonanípotvrdili,žeužpreddopravnounehodoubratžalovanejnepracoval,začalsačudne
správať, ale liečenie nepodstúpil, nie je v pracovnom pomere, nepoberá žiadne dávky, a to napriek tomu,
že má ukončené vysokoškolské vzdelanie pedagogického smeru. Zástupkyňa žalovanej je poberateľkou
starobného dôchodku vo výške 420 eur mesačne, žalovaná poberá invalidný dôchodok a jej sestraH. poberá invalidný dôchodok vo výške 270 eur mesačne. Súd nevzhliadol na základe predložených
dôkazov (jednalo sa len o tvrdenia žalovanej, ktoré neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi),
žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie náhradného ubytovania, resp. prístrešia pre

žalovanú. Žalobca v konaní preukázal, že matka žalovanej je spoluvlastníčkou bytu v I. spolu so svojim
manželom A. B., má aj inú možnosť bývania matka žalovanej, ako aj samotná žalovaná so svojimi
súrodencami, ako v predmetnom byte, za ktorý nie sú schopné uhrádzať mesačné nájomné a náklady
spojené s užívaním bytu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení podaného
odvolania ďalej uviedla, že nevedela, že sa dá proti výpovedi podať odpor, dozvedela sa to až pri
pojednávaní, že nevyužila toto právo. Byt preberala mama v roku 1991, bol určený na splácanie anuitou
na 40 rokov. Spláca ho už 33 rokov a chcela si ho odkúpiť do osobného vlastníctva. Potom sa dostala

do finančnej krízy (dopomohla k tomu aj nehoda brata a mamy). Z odškodného chcela dlh vyrovnať, ale
už 15 mesiacov nedostala ani cent, a tak sa stále viac zadlžovala, lebo liečenie stálo veľa peňazí. Počas
tejto doby nastúpili aj útoky od susedov, ktorí spísali proti nej petíciu (samá lož, vyslovene ju lynčovali),
sporné sú aj podpisy, lebo tam bývajú podnájomníci, nie majitelia, ktorí boli na podpisoch. V byte bývajú
dve invalidné osoby a jeden starobný dôchodca (mama), chránené osoby, ktoré majú nárok na náhradný

byt (ani to sa nebralo do úvahy). Z bytu sa nemôže vysťahovať, je to jej byt, nemá ani náhradné bývanie,
ani peniaze na sťahovanie, preto žiada krajský súd, aby tieto veci bral do úvahy a v byte ju nechal. Keď
dostane odškodné tak dlžobu v družstve vyrovná.

5. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd

podané odvolanie odmietol, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi
priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V obsahu podaného
vyjadrenia uviedol, že z odvolania nie je možné jednoznačne identifikovať konkrétne odvolacie dôvody,
ktoré taktiež patria medzi obligatórne obsahové náležitosti odvolania. Žalobkyňa v odvolaní síce uvádza,
že odvolanie podáva podľa „bodov b/, d/, e/, f/, g/ a h/“, avšak bez konkretizácie zákonného ustanovenia

či bližšieho vymedzenia. Ak by aj žalovaná mala na mysli odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1
CSP, uvádza, že podľa jeho názoru nestačí uviesť len odkaz na zákonné ustanovenie, keď skutočnosti
uvedené v odvolaní nemožno podradiť pod žiaden z uvedených odvolacích dôvodov. Napr. vo vzťahu
k ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a e/ CSP nie je z obsahu odvolania možné vyvodiť: v čom vidí
žalobkyňa porušenie svojho práva na spravodlivý proces alebo má inú vadu konania, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, aké dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
podľa žalobkyne súd prvej inštancie nevykonal, keď žiadne takéto dôkazy pred súdom prvej inštancie
ani nenavrhla vykonať.
Žalovaná len replikuje svoje tvrdenia v konaním pred súdom prvej inštancie bez toho aby konkrétne
uviedla, v čom konkrétne je podľa jej názoru rozsudok nesprávny (či už po skutkovej alebo právnej

stránke). V odvolaní tak nie je paradoxne uvedená ani jedna konkrétna výhrada k obsahu rozsudku.
Rovnako v odvolaní absentuje aj odvolací návrh, ktorý je rovnako podstatnou náležitosťou odvolania v
zmysle ust. § 363 CSP.
Ide o zásadný nedostatok odvolania žalovanej, keďže odvolateľ práve prostredníctvom vymedzenia
odvolacích dôvodov stanovuje predmet a hĺbku odvolacieho prieskumu.

Žalobca v prípade vypovedania Nájomnej zmluvy č. 17008 zo dňa 22. 04. 1998, predmetom ktorej bolo
prenechanie bytu do užívania žalovanej za odplatu (nájomné) v zmysle ustanovení tejto zmluvy (ďalej
aj „NZ“) postupoval v súlade so zákonom ako aj jednotlivými ustanoveniami NZ.
Žalobcovi bol list, v ktorom ho žalovaná žiadala o predĺženie výpovednej lehoty a v ktorom zároveň
uviedla, že nemohla predmetný dlh splatiť, preto sa údajne nachádza z objektívnych dôvodov v hmotnej

núdzi(ďalejlen„List“)doručenýaž04.09.2023.Dôkazomčohojesamotnýodtlačokpečiatkysdátumom
doručenia na liste a nie 31. 08. 2023, ako tvrdí žalovaná. Uvedené jednoznačne preukazuje, že list bol
žalobcovi doručený až po uplynutí výpovednej lehoty a teda po tom, čo záväzkovo-právny vzťah na
základe NZ zanikol.
Žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu v podobe náhradného ubytovania ako ani v podobe prístrešia.

Žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa nachádza v hmotnej núdzi a list, ktorý
žalovaná zaslala prostredníctvom brata žalobcovi obsahuje iba ničím nepodložené tvrdenia. Tieto v
žiadnom prípade nepreukazujú skutočnosť, že by sa žalovaná spoločne s osobami žijúcimi v spoločnej
domácnosti nachádzala v čase skončenia nájmu v hmotnej núdzi.Žalovaná poberala pomoc v hmotnej núdzi od 01. 11. 2020 do 31. 10. 2022. To znamená, že uvedené
potvrdenie žiadnym spôsobom nepreukazuje skutočnosť, že žalovaná sa v čase doručenia výpovede
nachádzala v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov.

Ust. § 711 ods. 6 OZ priznáva nájomcovi právo uplatniť neplatnosť výpovede na súde do troch
mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede by v tomto prípade nastali až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Uvedené právo si však žalovaná vo vyššie uvedenej lehote neuplatnila, v dôsledku čoho jej toto právo
zaniklo (nastala preklúzia práva).

Byt nepredstavuje jedinú nehnuteľnosť, v ktorej by žalovaná a členovia jej domácnosti mohli bývať.
Zástupkyňa žalovanej (t. j. jej matka) vlastní spolu s manželom byt č. X v obytnom dome so súp. č. XXX,
ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúci sa v katastrálnom území I.. Túto skutočnosť
v konaní pred súdom jednoznačne preukázal.

6. K podanému vyjadreniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

7. Odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal podané
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvodov pri
rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom
vyžadované podmienky. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi
uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými

odvolacími dôvodmi, a v medziach v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa
zaoberá len tým čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom
odvolacieho prieskumu nestáva, zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v
rozhodnutí prvoinštančný súd.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami, ktorými sa
musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyporiadať, odvolací súd konštatuje, že nezistil, že by v konaní
došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto vychádzal iba
z odvolacích dôvodov, ktoré podriadil pod ust. § 365 ods. 1 CSP.

11. Na zdôraznenie správnosti, napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje
na ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák., podľa ktorého prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

12. Citované ust. § 711 ods. 1 písm. d/ bolo inkorporované do nášho právneho poriadku novelou Obč.
zák. zákonom č. 261/2001 Z. z., ktorá zmenila celkový spôsob zániku nájmu bytu výpoveďou (§ 710
ods. 1 Obč. zák.). Dovtedajšia úprava, podľa ktorej ku každej výpovedi musel dať privolenie súd, sa od
01. 09. 2001 zmenila tak, že nájomcovi možno dať výpoveď z taxatívne určených dôvodov, ale súd bude

o výpovedi z nájmu bytu rozhodovať iba na návrh nájomcu, ktorý nesúhlasí s výpoveďou tvrdiac, že je
daná v rozpore so zákonom a bude žiadať súd, aby vyslovil, že neplatná (§ 711 ods. 6 Obč. zák.).

13. Jedným zo spôsobov zániku nájmu bytu je výpoveď (§ 710 ods. 1 Obč. zák.). Výpoveď z nájmu
bytu podľa citovaného ustanovenia je krajným opatrením predstavujúcim najprísnejšiu možnú sankciu

za porušenie povinností nájomcov, ktorej použitie musí byť úmerné závažnosti konania nájomcu v
konkrétnom prípade. Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí
spĺňať podmienky stanovené Občianskym zákonníkom, jeho všeobecnej časti, ako i v jeho osobitnej
časti (§ 710 ods. 3 Obč. zák.). Musí ísť o taký písomný prejav vôle prenajímateľa, z ktorého je zrejmé,že smeruje k zániku nájmu bytu výpoveďou z niektorého z dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 Obč.
zák., pričom prejav vôle musí obsahovať okrem výpovedného dôvodu lehotu, kedy sa má nájom
skončiť. Dôvodom k výpovedi z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. však nemôže

byť každé porušenie povinností nájomcu vyplývajúcich z nájmu bytu, ale len porušenie hrubé. Pojem
hrubo porušuje svoje povinnosti činí citované ustanovenie normou s relatívne neurčitou hypotézou.
V prípade citovaného ustanovenia môže ísť o hrubé porušenie akýchkoľvek povinností vyplývajúcich
z tohto právneho vzťahu, keďže nájomný vzťah je typicky odplatným právnym vzťahom. Neplatenie
nájomného možno považovať za také porušenie nájomnej zmluvy, ktoré je podstatným porušením. Za

hrubé porušenie povinnosti nájomcu zákon považuje predovšetkým neplatenie nájomného alebo úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace.

14.Vkonaníbolsúdomprvejinštancienepochybnezistenýskutkovýstav,podľaktoréhoboladňa22.04.
1998 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou Nájomná zmluva č. 17008 ku špecifikovanému bytu, pričom
žalovaná ku dňu 31. 03. 2023 neuhradila žalobcovi zmluvne dohodnuté nájomné spolu s úhradami

spojenými s užívaním bytu celkom v sume 2 747,46 eura, spolu s poplatkom z omeškania v sume 346,53
eura. Žalobca dňa 26. 04. 2023 písomne vypovedal žalovanej nájom bytu, pričom žalovaná predmetnú
výpoveď prevzala dňa 09. 05. 2023. Výpovedná lehota uplynula ku dňu 31. 08. 2023. Z vykonaného
dokazovaniataktiežnevyplynulo,žebyžalovanábolavhmotnejnúdzi,pričomžalovanátaktiežnevyužila
možnosť podania žaloby o neplatnosť výpovede v zákonom v stanovenej lehote.

15. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, rozhodol o potvrdení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, že o
náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP tak, že tieto
priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s

ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).