Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010480
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010480.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného A. B.,
pre zločin lúpež podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/14/2025-460 zo dňa 09.04.2025, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 09.09.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt všeobecne A., Slovenská republika,
toho času vo VTOS v ÚZVJS Leopoldov

u k l a d á :

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, a § 39 ods. 5 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo
výmere 4 (štyri) roky a 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V ostatnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

III. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ako podané osobou, ktorá sa
odvolania výslovne vzdala, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) sp. zn. 7T/14/2025 -
460 zo dňa 09.04.2025 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpež podľa § 188 ods. 1

Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
,,v čase od 03:30 hodiny do 03:40 hodiny dňa 10.12.2024 v Piešťanoch na ulici Winterova pri prevádzke
Istanbul Kebab, v priestore snímanom bezpečnostnými kamerami Mesta Piešťany, zozadu pristúpil k
poškodenému D. A., ktorý javil známky opitosti a ktorého predtým dlhší čas sledoval, tohto zozaduschmatol za šál uviazaný okolo krku a potiahol ho dozadu smerom k zemi, následkom čoho poškodený
padol na zem, kde mu ležiacemu na zemi prehľadal vrecká ošatenia a vzal mu mobilný telefón značky
Redmi 12, čiernej farby, ako aj látkovú kapsičku čiernej farby s obsahom najmenej pánsky sprej zn.

AXE, kovový tĺčik na mäso, hrebeň, hotovosť približne vo výške 10,- Eur a občianky preukaz na meno
poškodeného, s týmito vecami odišiel smerom na Námestie Slobody, pričom v uličke E. Suchoňa odhodil
do kvetináča silikónový kryt odcudzeného mobilného telefónu a na Námestí Slobody, kde boli aktuálne
situované vianočné trhy, na jeden z tam rozložených stolíkov položil odcudzený pánsky sprej zn. AXE a
naďalšíodcudzenýkovovýtĺčiknamäsoaďalejodišielnadoposiaľnezistenémiesto,čímpoškodenému

D. A. spôsobil škodu približne 50,- Eur a drobnú odreninu pod ľavým okom“.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému
- za tento skutok uložil podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 5 (päť) mesiacov, na ktorého výkon zaradil obžalovaného

podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
- taktiež uložil podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.
- uložil podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému ním v konaní

uplatnený nárok na náhradu škody. Síce výrok o náhrade škody nie je predmetom prieskumu
odvolacieho súdu (k tomu viď nižšie), no predsa len odvolací súd pre úplnosť a nad rámec potrebného
(pokiaľ ide o odvolací prieskum tejto trestnej veci) uvádza, že ak súd prvého stupňa pri tomto výroku
napadnutého rozsudku určil aj tzv. paričnú lehotu na plnenie (15 dní od právoplatnosti napadnutého
rozsudku) s dôvetkom, že tým ,,je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť v

tejto lehote škodu zaplatiť“, nešlo o postup súladný s § 183 Trestného poriadku, ktorý imperatívne,
nenechávajúc priestor pre diskréciu súdu, upravuje právoplatnosť/vykonateľnosť rozsudku. V tomto
prípade, nakoľko výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku nebol napadnutý odvolaním na to
oprávnenej osoby, pričom pokiaľ ide o obžalovaného, ten sa vzdal odvolania voči všetkým výrokom
napadnutého rozsudku po jeho vyhlásení, nadobúda výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku

právoplatnosť a vykonateľnosť podľa § 183 ods. 1 písm. b) body 1. a 2. Trestného poriadku. Navyše,
konštatácia súdu prvého stupňa vyššie citovaná vykazuje vnútornú rozpornosť/zmätočnosť, ak súd určil
tzv. patričnú lehotu na plnenie a vzápätí uvádza, že nejde o lehotu na plnenie ale lehotu na výpočet
vykonateľnosti daného výroku napadnutého rozsudku (o to viac, že súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku k danému nič neuvádza, tieto svoje úvahy nielen, že nerozvádza/nevysvetľuje, on ich ani

nespomína). Odvolací súd k danému stručne uzatvára, že vykonateľnosť rozsudku sa v trestnom
procese spravuje § 183 Trestného poriadku. Ak mal eventuálne súd prvého stupňa za dôvodné posunúť
splatnosť napadnutým rozsudkom obžalovanému uloženej povinnosti na náhradu škody, priestor pre
diskréciusúduvtomtoohľadezakotvuje§287ods.2Trestnéhoporiadku,podľaktoréhovodôvodnených
prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok má byť splnený v splátkach, pričom súčasne určí podmienky

ich splatnosti (nutné je však pri tom brať na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného k danému, a tento postup
súdu aj v meritórnom rozhodnutí náležite odôvodniť v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 460 až 464 (ďalej aj ,,napadnutý
rozsudok“).

Proti tomuto rozsudku, a to len čo do výroku o treste, zahlásil na hlavnom pojednávaní po vyhlásení
napadnutého rozsudku odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor (č. l. 456), ktoré písomne
odôvodnil na č. l. 473 až 474 (ďalej aj ,,odvolanie prokurátora“). Obžalovaný sa vzápätí po vyhlásení
napadnutého rozsudku vzdal práva podať odvolanie vo všetkých výrokoch napadnutého rozsudku, a to

aj za osoby oprávnené podať v jeho prospech opravný prostriedok (§ 312 ods. 1 Trestného poriadku; č. l.
456). Poškodený odvolaním napadnutý rozsudok nenapadol. Obhajca obžalovaného, čo do opravného
prostriedku či jeho zdôvodnenia ostal neaktívny (viď č. l. 456 či č. l. 478).

Prokurátorvpísomnomodôvodneníodvolania,ktorébolosúduprvéhostupňadoručenédňa05.05.2025,

podanom proti výroku o treste namietal (zostručnené/zosumarizované), že síce súd pri ukladaní trestu
obžalovanému aplikoval aj § 39 ods. 5 Trestného zákona (t. j. mimoriadne znížil trest), k danému však
nebol žiaden zákonný dôvod. Súd mal ukladať trest odňatia slobody v sadzbe, ktorej spodná hranica
je zvýšená podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, na rozsah 4 roky 8 mesiacov až 8 rokov.Odôvodnenie napadnutým rozsudkom uloženého trestu a aplikácie § 39 ods. 5 Trestného zákona zo
strany súdu prvého stupňa, tým, že
- obžalovaný nemusel pri páchaní skutku vynaložiť veľké násilie;

- obžalovaný je recidivista/nenapraviteľný páchateľ, opakovane ukladané tresty na neho nemali dosiaľ
žiaden vplyv, pričom sa popri tom dopúšťa aj priestupkov (a to aj proti majetku);
- obžalovaný svojím správaním preukázal absenciu rešpektu k právnym normám či jemu ukladaným
obmedzeniam, kedy miernejšie formy potrestania boli bez akéhokoľvek účinku vo vzťahu ku korekcii
jeho správania sa;

považoval prokurátor za vnútorne rozporné a teda nepresvedčivé až arbitrárne. Mimoriadne zníženie
trestu má zvýrazňovať niečo výnimočné, čo však prokuratúra v tomto prípade neidentifikovala a súd
prvého stupňa nič také podľa názoru prokuratúry v napadnutom rozsudku neuvádza, kedy samotné
priznanie sa obžalovaného a vyhlásenie viny postupom podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
bolo výsledkom jedine nespochybniteľných dôkazov voči jeho osobe (spočiatku totiž obžalovaný trestnú
činnosť popieral). Súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 3 roky a 5 mesiacov považuje prokuratúra, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho
trestnú minulosť (kedy aj podľa samotného súdu ním dosiaľ vykonané tresty na neho nemali žiaden
účinok) a potrebu zabezpečenia aj individuálnej/generálnej prevencie, za trest nedôvodný/nezákonný.
Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušiť
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aplikujúc § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložiť obžalovanému

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.

Obžalovaný, napriek vzdaniu sa práva podať odvolanie (č. l. 456), doručil (i) priamo odvolaciemu
súdu dňa 16.04.2025 svoje podanie datované 14.04.2025 (č. l. 470) a (ii) dňa 12.05.2025 súdu
prvého stupňa svoje podanie bližšie nedatované, ktoré podania podľa ich obsahu (§ 62 ods. 1

Trestného poriadku) odvolací súd posúdil ako odvolanie obžalovaného voči napadnutému rozsudku
(ďalej aj ,,odvolanie obžalovaného“). Svoje odvolanie (po skonštatovaní, že si je vedomý toho, že sa
odvolaniavočinapadnutémurozsudkuvzdal)obžalovanýodôvodniltým(zostručnené/zosumarizované),
že medzičasom bol právoplatne odsúdený v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Trnava pod sp.
zn. PN-23T/10/2022 (v spojení s odvolacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave v danej veci pod sp. zn.

5To/140/2024; ďalej aj ,,iná trestná vec“), pričom by mu malo byť tu upustené od potrestania, prípadne
uložený súhrnný/úhrnný trest v spojitosti s inou trestnou vecou, nakoľko, ak by mal vykonať v inej trestnej
veci uložený trest a aj napadnutým rozsudkom uložený trest zvlášť, išlo by o neprimerané trestanie
jeho osoby zo strany súdu. Svoje vzdanie sa odvolania voči napadnutému rozsudku teda sťahuje späť
a žiada o ľudskosť. Následne ešte dňa 28.07.2025 doručil obžalovaný priamo odvolaciemu súdu ďalšie

svoje podanie (č. l. 496), v ktorom uviedol (zostručnené/zosumarizované), že síce sa v tejto trestnej veci
k svojej trestnej činnosti doznal (a netvrdí, že je nevinný), no nepamätá si skutok, ten je podľa neho
nadkvalifikovaný, ako novú skutočnosť označil kamerový záznam zachytávajúci skutok (je tam vidieť,
že poškodený prišiel o veci skôr než tu stíhanou lúpežou), ktorý obžalovaný žiada, aby odvolací súd
vzhliadol, následne ho spod obžaloby oslobodil (nakoľko k odcudzeniu vecí poškodenému neprišlo tu

obžalovanému za vinu kladenou lúpežou, ale krádežou chvíľu predtým).

Procesné strany sa k podaným odvolaniam osobitne nevyjadrili.
Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku O odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;

o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 09.09.2025 za prítomnosti prokurátorky,
obžalovaného a jeho obhajcu. Prokurátorka i obžalovaný zotrvali na podanom odvolaní. Odvolací súd

oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním prokurátorky i obžalovaného, lustráciou
z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne obžalovaného, lustráciou z evidencie
ZVJS ohľadne obžalovaného, lustráciou zo Sociálnej poisťovne ohľadne obžalovaného, s podstatným
obsahom spisu. Odvolací súd za účelom získania aktuálnych informácií o osobe obžalovaného pri
odvolacom prieskume napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa procesne doplnil dokazovanie o
- aktuálny odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého plynie, že obžalovanému od času napadnutého

rozsudku pribudol záznam č. 11 v podobe odsúdenia v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 31.01.2024 sp. zn. PN-23T/10/2022, právoplatný dňa 10.04.2025 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.04.2025 sp. zn. 5To/140/2024, kedy za súbeh dvoch prečinov
a dvoch zločinov boli obžalovanému uložené, okrem iného, nepodmienečné tresty odňatia slobody.
S ohľadom na dátum tu stíhaného skutku je zrejmé, že v ňom ide o tzv. nepravú recidívu (tu stíhaného

skutku sa obžalovaný dopustil v čase neprávoplatného odsúdenia za inú jeho trestnú činnosť, ktoré
odsúdenie v inej trestnej veci odo dňa 10.04.2025 predstavuje záznam č. 11 v odpise registra trestov
obžalovaného).
- aktuálny lustráciu z databázy súdov (CDB) ohľadne obžalovaného, z ktorej plynie (i) prehľad súdnych
(aj trestných) konaní obžalovaného, ako aj (ii) informácia, že niet takého súdneho (trestného) konania,

ktoré by bránilo prejednaniu a rozhodnutiu veci odvolacím súdom v tomto odvolacom konaní k dátumu
tohto rozsudku odvolacieho súdu.
Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu,
vykonanému dokazovaniu, ani návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátorka konečným návrhom
uviedla, že sa plne pridržiava odvolania prokurátora, pričom v krátkosti zopakovala nosné

body/argumentáciu daného odvolania, odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 316 Trestného
poriadku zamietnuť. Obhajca obžalovaného konečným návrhom uviedol, že sa obhajoba stotožňuje
s napadnutým rozsudkom, avšak nakoľko deň po vyhlásení napadnutého rozsudku bol obžalovaný
právoplatne odsúdený v inej trestnej veci (pozn. odvolacieho súdu: ide o vyššie spomenutý záznam
č. 11 odpisu registra trestov obžalovaného) na dostatočný trest (aj pokiaľ ide o tu stíhaný skutok),

žiadajú napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd od potrestania upustí, prípadne uloží pre obžalovaného
výhodný súhrnný trest vzhľadom na právoplatné odsúdenie odsúdeného v inej trestnej veci. Obžalovaný
konečným návrhom vyjadril ľútosť nad spáchaním skutku, od počiatku sa doznáva, žiada napadnutý
rozsudok zrušiť a v odvolacom konaní vyhlásiť nový zákonný rozsudok.

Odvolací súd skôr, než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku, bol
povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie prokurátora a odvolanie obžalovaného
bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného
poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania
(§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné

[§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací súd vo vzťahu
- k odvolaniu prokurátora nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania
odvolania prokurátora a rozhodnutia o ňom.
- k odvolaniu obžalovaného zistil v tomto ohľade procesnú prekážku v tom, že obžalovaný sa práva
podať odvolanie proti napadnutému rozsudku právne účinným spôsobom vzdal (č. l. 456, § 312 ods.

1 Trestného poriadku). Nakoľko z pred súdom prvého stupňa vykonaného, ani z pred odvolacím
súdom doplneného dokazovania neplynie, že by obžalovaný bol akokoľvek limitovaný v spôsobilosti
prejaviť svoju skutočnú vôľu navonok (tu v podobe vzdania sa práva podať odvolanie), v zmysle §
312 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd meritórne
odvolanie obžalovaného v odvolacom konaní nepreskúmal, musel postupovať v zmysle zákonného

imperatívu zakotveného v daných ustanoveniach Trestného poriadku a odvolanie obžalovaného, ako
podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, zamietnuť (k tomu viď aj nižšie, v závere
odôvodnenia tohto rozsudku). Z daného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal v rámci odvolacieho
prieskumu vecne ani dôkazným návrhom obžalovaného uvádzaným v jeho písomných podaniachadresovaných do tohto odvolacieho konania v podobe vzhliadnutia ním uvádzaného kamerového
záznamu (ktorý má podľa obžalovaného dokladovať úplne iný priebeh tu žalovaného skutku a tým aj
jeho právnu kvalifikáciu v tomto trestnom konaní), pričom je nutné dodať, že ani eventuálne vykonanie

takého dôkazu v odvolacom konaní, vzhľadom na právoplatný výrok o vine v napadnutom rozsudku,
by nebol spôsobilý docieliť revíziu právoplatného výroku o vine obžalovaného za tu stíhaný skutok.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so
zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia vedú
k rozhodnutiu vo veci samej (k tomu viď rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky,

zhmotnenú napr. v rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 218/00, či sp. zn. IV. ÚS 182/04). Podľa ustálenej
judikatúry, ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť
orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred
meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Trestného
poriadku), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku).
Teda je potrebné si uvedomiť, že súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a nemusí

vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre
spravodlivé rozhodnutie a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale
„neskoro“ (§ 240 ods. 3 Trestného poriadku). Pre konanie pred odvolacím súdom platí, že tento nemusí
o návrhu na doplnenie dokazovania formálne rozhodnúť uznesením podľa § 272 ods. 3 Trestného
poriadku, pretože „ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní sa podľa § 295 ods. 2 Trestného

poriadku na verejné zasadnutie použijú len vtedy, ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy,
pritom sa nepoužijú priamo, ale „primerane“; z hľadiska zachovania práv obhajoby je podstatné, či
sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s návrhom, resp. dôkaznou situáciou vo vzťahu k
návrhom dotknutej okolnosti vysporiadal, k takému vysporiadaniu môže dôjsť aj konkrétnym odkazom
na odôvodnenie napadnutého rozsudku s jeho prípadným doplnením (R 43/2018)“ (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.04.2023, sp. zn. 1Tdo/68/2023). V prípade, že súd
odmietne vykonať konkrétny dôkaz a správne sa vysporiada so všetkými okolnosťami dôležitými pre
rozhodnutie, nemožno len z dôvodu inej predstavy o výsledku rozhodovania konštatovať porušenie
práva obžalovaného na obhajobu. Obžalovaný učinil pred súdom prvého stupňa vyhlásenie viny, ktoré
bolo právne účinným spôsobom súdom prvého stupňa prijaté [§ 257 ods. 1 písm. b), ods. 7 Trestného

poriadku], a teda otázka viny by ani nemohla byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní iniciovanom
obžalovaným [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku].

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého rozsudku o uloženom
treste odňatia slobody (a spôsobe jeho výkonu), v tomto smere v podstate žiadne odvolacie námietky

procesné strany nemali a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať,
že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o treste odňatia
slobody (a spôsobe jeho výkonu) procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru súdu cesta
súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv

procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste (odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu), odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora, namietajúce neprimeranú miernosť a týmnezákonnosť napadnutým rozsudkom uloženého trestu odňatia slobody, je dôvodné, pretože súdom
prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložený trest odňatia slobody (i keď v kombinácii s uloženým
ochranným opatrením – ochranným protitoxikomanickým liečením ústavnou formou) je aj podľa názoru

odvolacieho súdu neprimeraný, je totiž príliš mierny. Práve preto odvolací súd týmto rozsudkom zrušil
napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody a spôsob jeho výkonu [§ 321 ods. 1
písm. e), ods. 2 Trestného poriadku] a vo veci sám rozhodol (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku), a to na
podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku náležite a správne zistený, resp. v konaní
pred odvolacím súdom doplnený o oboznámenie listinného dôkazu, aktuálneho odpisu registra trestov

obžalovaného a aktuálnej lustrácie z databázy súdov ohľadne obžalovaného (ako je už uvedené vyššie,
vrátane informácií, ktoré z danej listiny plynú).

Pokiaľ ide o rozsah, v akom bol napadnutý rozsudok napadnutý odvolaním prokurátora, v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje, že predmetom odvolacieho konania v predmetnej veci mohlo byť
len preskúmanie napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody (a spôsobe jeho

výkonu), a to preto, že voči inému výroku napadnutého rozsudku odvolanie podané nebolo (resp.
odvolanie obžalovaného meritórne v odvolacom konaní prejednané byť nemohlo, ako je už podrobne
uvedené vyššie), a taktiež obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu tu kládol za vinu, kedy
súd prvého stupňa za splnenia procesných podmienok vyhlásenie obžalovaného prijal (inštitút uznania

viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a
obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného, odvolací súd teda nemohol
preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti; proti výroku o vine v tomto prípade
teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný, ako je už uvedené
i vyššie; k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2012 sp. zn.

2To/5/2011). V konaní tak bolo nepochybne preukázané [tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti, spáchania
zločinuvzmyslevýrokovejčastinapadnutéhorozsudku,zaktorýjemožnépáchateľovi,priaplikácii§188
ods. 1 Trestného zákona a tiež § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (nakoľko bol obžalovaný v minulosti,
pred spáchaním tu žalovaného skutku, odsúdený za zločin, viď záznam č. 1 ako aj od času napadnutého

rozsudku pribudnutý záznam č. 11 odpisu registra trestov obžalovaného) uložiť trest odňatia slobody
v upravenej trestnej sadzbe 4 roky 8 mesiacov až 8 rokov.

Pri posudzovaní správnosti/zákonnosti/primeranosti trestu odňatia slobody, ktorý uložil obžalovanému
súd prvého stupňa, odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení tak, ako ich ustálil súd prvého stupňa,

avšak čiastočne doplnených aj o informácie z aktuálneho odpisu registra trestov. Berúc do úvahy zásady
ukladania sankcií/trestov v trestnom konaní (§ 33a, § 34 Trestného zákona), odvolací súd dáva
za pravdu odvolacej námietke prokurátora o potrebe prísnejšieho postihu pre páchateľa tu stíhanej,
a naozaj svojím dopadom na záujem chránený Trestným zákonom (tu sloboda iného) závažnej trestnej
činnosti, kedy obžalovaný sa dopustil tu stíhanej úmyselnej trestnej činnosti napriek pomerne početným

predchádzajúcim odsúdeniam (či vykonanému nepodmienečnému trestu odňatia slobody).

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval), a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (trestná minulosť obžalovaného, kedy ani odvolací

súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súd na takú minulosť obžalovaného na účely ukladania trestu
tu prihliadať).

Z hľadiska účelu trestu uvedeného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, individuálna a generálna prevencia
tvoria jednotu a musia sa navzájom dopĺňať a podmieňovať. Jednotlivé parciálne ciele sa vo výroku

o druhu a výmere trestu musia prelínať a dopĺňať tak, aby sa generálna prevencia dosiahla aj
prostredníctvom individuálnej prevencie. Pôsobenie generálnej a individuálnej prevencie je potrebné
vidieť aj v ich časovom pôsobení, kým generálna prevencia sa popri ochrane spoločnosti a jednotlivcov
pred zločinnosťou zameriava aj na predchádzanie recidívy, individuálna prevencia nastupuje až po
spáchaní trestného činu. Hľadiská uvedené v ustanovení o účele trestu tvoria jednotu, to znamená, že

sa musia vzájomne dopĺňať a podmieňovať. Preto záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a s výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti. Je zásadne vylúčené, aby súd otázku možnosti nápravy páchateľa riešil len z hľadiska jehoosoby, alebo vôbec len z hľadiska niektorej skutočnosti, svedčiacej v jeho prospech, a ostatné hľadiská
uvedené v ustanovení o účele trestu nebral do úvahy, prípadne ich význam zámerne znižoval.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie sankcií uvedených v § 33a Trestného zákona a pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, kedy trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je
právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada tzv.
proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť iba s prihliadnutím na jeho
osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia a ostatné hľadiská. V prípade,
ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by to najskôr k nedostatočnému

výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani páchateľ, ani spoločnosť.
Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery), nakoľko v treste je
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne
ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu,
teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu, zohľadnení okolností spáchania tu stíhaného skutku
a jeho závažnosti ako trestného činu (ide o závažnú trestnú činnosť, zločin dopadajúci na slobodu
druhého), osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života (ide o v minulosti opakovane súdne trestanú
osobu za rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť, pričom k jej náprave v minulosti neviedli ani ukladané

nepodmienečné tresty odňatia slobody, kedy bez významu nie sú ani jeho rôznorodé priestupkové
záznamy, vrátane priestupku proti majetku), vrátane výsledkov znaleckého skúmania jeho osoby
(kedy trpí závislosťou od návykových látok, drog, a tiež zmiešanou poruchou osobnosti s prevahou
disociálnych a impulzívnych rysov), no tiež jeho v konaní prezentovaného sebakritického postoja k ním
spáchanej trestnej činnosti, pri tom neopomínajúc ani zákonom predpokladané výchovné pôsobenie

trestu do budúcna v spojení s tu uloženým ochranným liečením majúcim za cieľ eliminovať resp.
aspoň do spoločensky akceptovateľnej miery korigovať/kontrolovať kriminogénny faktor u obžalovaného
spočívajúci v jeho závislosti od drog (ktorá je u obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu, berúc do
úvahy obsah spisu resp. pred súdom vykonané dokazovanie možným hnacím prostriedkom k získavaniu
peňažných prostriedkov aj nelegálnou cestou), odvolací súd dospel k záveru, že aplikácia inštitútu

mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona je v tomto prípade
dôvodná,správnetakpoňomsúdprvéhostupňasiahol.Tuodvolacísúdtedanezdieľanázorprokurátora
uvedený v jeho odvolaní o nemožnosti aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v tejto trestnej
veci - na dosiahnutie účelu trestu (§ 34 Trestného zákona) nie je nutné u obžalovaného siahať po treste
odňatia slobody v zákonom ustanovenej, okolnosťami veci upravenej (pomerne prísnej) trestnej sadzbe

v rozmedzí 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov, ale je možné uložiť a účel trestu naplniť aj cestou trestu
odňatia slobody kratšieho trvania (avšak jedine v kombinácii s v tomto konaní uloženým ochranným
liečením v jeho ústavnej forme). Nie však v takom krátkom trvaní, ako zvolil súd prvého stupňa (a určite
nie z dôvodu, že na spáchanie tu stíhaného skutku nemusel obžalovaný vynaložil veľké násilie, ako
dôvodil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku), kedy tu odvolací súd dáva, naopak, za pravdu

prokurátorovi, že pre spoločnosť by bolo nedôvodným rizikom vkladať nádeje o naplnení svojho účelu
v zmysle § 34 Trestného zákona do súdom prvého stupňa zvolenej, z pohľadu odvolacieho súdu
príliš miernej výmery trestu odňatia slobody. Podľa názoru odvolacieho súdu, závažnosť tu stíhanej
trestnej činnosti a trestná (i priestupková) minulosť obžalovaného resp. charakteristika jeho osoby ako
vyplynula z pred súdom vykonaného dokazovania (ako správne poukázal prokurátor v ním podanom

odvolaní), napriek (i) sebakritickému postoju obžalovaného k vlastnej tu stíhanej trestnej činnosti, či
napriek (ii) ukladanému ochrannému liečeniu, ktoré má za cieľ skorigovať kriminogénny faktor v podobe
užívania drog obžalovaným, kedy sa tu stíhaného trestného činu dopustil po opakovanom výkone
nepodmienečných trestov odňatia slobody či v čase neprávoplatného odsúdenia v inej trestnej veci,
nedovoľuje ukladať súdu v prípade obžalovaného trest odňatia slobody mimoriadne znížený o viac než

3 mesiace pod spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Síce totiž zmysle § 33a Trestného zákona v spojení s § 34 Trestného zákona platí aj zásada tzv.
personality trestu (ako je už naznačené vyššie), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa tak, abybol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, no odvolací súd vzhľadom na
vyššie uvedené dospel k presvedčeniu, že tak v oblasti nie len individuálnej, ale najmä aj generálnej
prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu odňatia slobody dosiahnutý, a to za súčasného uloženia

ochranného liečenia (v jeho ústavnej forme), uložením (nepodmienečného) trestu odňatia slobody vo
výmere 4 (štyri) roky a 5 (päť) mesiacov. Až takto uložený trest odňatia slobody, v kombinácii s už
napadnutým rozsudkom uloženým ochranným liečením (protitoxikomanickým v jeho ústavnej forme),
považuje odvolací súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý,
bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania

trestov/sankcií v § 33a, § 34 Trestného zákona), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie
iných od páchania takej závažnej a početnej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie
čiprevýchovyobžalovanéhonajedinca,ktorýsaužvbudúcnostitrestnejčinnostidopúšťaťnebude(kedy
správnosť týchto záverov odvolacieho súdu preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si
obžalovaného).

Pokiaľ obžalovaný v odvolacom konaní uvádzal, že tu stíhaná trestná činnosť je v súbehu s inou trestnou
vecou, dané tvrdenie vzhľadom na časové súvislosti tu stíhaného skutku a odsúdenia v inej trestnej veci
nie je dôvodné, tu stíhaného skutku sa dopustil obžalovaný už v čase neprávoplatného odsúdenia za
bezprostrednepredošlútrestnúčinnosť(viďzáznamč.11odpisuregistratrestovodsúdeného;zlustrácie
zdatabázysúdovohľadneobžalovanéhoodvolacínezistilžiadnu,anitohočasuprávoplatneneskončenú

s tu stíhaným skutkom zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného).

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza v súzvuku so súdom prvého stupňa, že vzhľadom na trestnú
minulosť obžalovaného a už v minulosti ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ
k jeho úplnej náprave evidentne neviedli, musel súd siahnuť po nepodmienečnom trestne odňatia

slobody (nie inom druhu trestu), nakoľko iný druh trestu by vzhľadom na uvedené nebol ani podľa názoru
odvolacieho súdu spôsobilý docieliť svoj účel predpokladaný Trestným zákonom. Nielen z daného
dôvodu, ale ani pre absenciu splnenia zákonných predpokladov pre taký postup, nebolo možné
u obžalovaného (ako on žiadal) upustiť od potrestania (§ 40 Trestného zákona; tu je obžalovaný totiž
stíhaný za zločin, kedy neboli v konaní preukázané ani zákonné podmienky pre taký postup zakotvené

v § 40 ods. 2 Trestného zákona), odvolací súd (opätovne, vzhľadom na vyššie uvedené, najmä povahu
tu stíhanej trestnej činnosti a osobnú charakteristiku obžalovaného, vrátane jeho trestnej minulosti)
nevidel ani dôvod pre upustenie od uloženia ďalšieho trestu v zmysle § 43 až 44 Trestného zákona
u obžalovaného (taký postup by nemusel byť spôsobilý viesť k náprave obžalovaného, z dôvodov
podrobne uvedených už vyššie).

Z dôvodu zrušenia výroku napadnutého rozsudku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody (išlo o výrok
neoddeliteľný od výroku o uložení trestu odňatia slobody, preto bol odvolacím súdom taktiež týmto
rozsudkom zrušený), odvolací súd obžalovaného zaradil (tak, ako správne učinil už súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku) na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože ako plynie z pred
súdom oboznámeného odpisu registra trestov obžalovaného, ten bol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním tu stíhaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin, pričom odvolací súd nezistil zákonný dôvod na zaradenie obžalovaného do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s iným stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd
- podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozsudkom
sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

- podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného zamietol ako podané osobou, ktorá
sa odvolania predtým výslovne vzdala.
V ostatnej, tu nezrušenej časti, ostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne

Poučenie:Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.