Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819010386
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8819010386.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.09.2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 28.01.2025, sp. zn. 2T/14/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného npráp. A. B. C. a prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.01.2025, sp. zn. 2T/14/2019
bol obžalovaný A. B. C. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

- dňa 27.05.2018 v čase okolo 02.00 hod. počas kultúrneho podujatia Šaffova ostroha 2018 na terase
pred barom D., ktorý je situovaný v budove E. F. G. H. C. I. ul. H. č. XXX/XX, okr. G. nad J., bezdôvodne
fyzicky napadol a opakovane udrel päsťou do oblasti tváre poškodeného H. C., v dôsledku čoho tento
spadol na zem, kde ho opakovane kopal do oblasti celého tela, čím mu takto spôsobil viacpočetné
pomliaždeniny a odreniny na tvári, pomliaždenie nosa s krvácaním nosa, podvrtnutie krčnej chrbtice,

pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie brušnej steny vpravo a pomliaždenie bedrovej oblasti vpravo
s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 15 dní.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri
rovnováhe jednej poľahčujúce okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona a jednej priťažujúce okolnosti
uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona

úhrnný peňažný trest vo výmere 500,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. C. škodu vo

výške 1.527,- eur.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným podpisom dňa 10.02.2025 podal odvolanie prokurátor a podaním
doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom
prostredníctvom obhajkyne dňa 26.05.2025 podal odvolanie obžalovaný.Obžalovaný namietal, že z odôvodnenia rozsudku na strane 20 a 21 vyplýva, že pri uznaní viny súd
vychádzal z výpovedí poškodeného a svedkov, manželky poškodeného J. C., K. C., A. A., B. H.,
A. A. a matky poškodeného A. H.. Je zrejmé, že výpovede týchto svedkov si súd nekriticky osvojil

a naopak, úplne sa opomenul vysporiadať so svedeckými výpoveďami svedkov L. M., C. M. a D.
M.. Čo sa týka manželky poškodeného, už len pre túto skutočnosť, že je blízka osoba poškodeného
ju nemožno považovať za nestranného a nezaujatého svedka, preto priebeh skutku je potrebné
preukázať objektívnymi dôkazmi. Pokiaľ ide o svedka K. C., súd si jeho výpoveď nekriticky osvojil, hoci
existujú viaceré skutočnosti, pre ktoré vyhodnotenie jeho výpovede by malo byť podrobené prieskumu.

Predovšetkým, poškodený v deň skutku, t.j. 27.05.2018 o 04:50 ráno podal na OO PZ Vranov nad
Topľou trestné oznámenie, v rámci ktorého uvádzal osoby, ktoré označil za svojich kamarátov a ktoré
mali byť svedkami predmetného skutku. Ako svedkov označil B. H., svoju priateľku a osobu H. N..
Svedka K. C. vôbec nespomenul, hoci trestné oznámenie podával krátko po údajnej udalosti. Tohoto
svedka spomínal až pri svojej výpovedi v prípravnom konaní, kde naopak vynechal svedka H. N..
Svedok K. C. bol následne v prípravnom konaní vypočutý, kde opísal skutok tak, že to mal byť práve

obžalovaný, kto mal na terase udrieť poškodeného a spôsobiť mu zranenia. Na to bol svedok vypočutý
na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2022, kde spontánne neuviedol vôbec nič a prakticky na každú
položenú otázku odpovedal, že si nepamätá a že sa nevie vyjadriť. Z uvedeného dôvodu prokurátor
navrhol čítanie celej výpovede svedka, čo obhajoba namietala a čo tiež považuje za vadu tohto konania,
pretože čítať výpoveď svedka ako celok nie je v zmysle Tr. poriadku možné. Čítaním časti výpovede

sa odstraňujú rozpory vo výpovedi s tým, že sa prečíta časť výpovede z prípravného konania, ktorá
odporuje výpovedi na hlavnom pojednávaní a svedok sa k tomu vyjadrí. To, že si svedok na nič
nepamätá, nie je možné považovať za rozpor a nie je možné takto umožniť čítanie celej výpovede z
prípravného konania, čo obžalovaný považuje za chybu konania. Nie je vylúčené, aby si svedkovia čo
to z predchádzajúcej výpovede v prípravnom konaní nepamätali, avšak je takmer vylúčené, aby si zrazu

nepamätali vôbec nič. Tento svedok sa obhajobe javí ako vyprodukovaný následne poškodeným. Jeho
náhla amnézia na hlavnom pojednávaní tomu nasvedčuje a možno mať pochybnosti o hodnovernosti a
pravdivosti jeho výpovede. Pokiaľ ide o svedkyňu A. H., matku poškodeného, nie je z rozsudku vôbec
zrejmé, ako jej výpoveď súd presvedčila o tom, že mal dňa 27.05.2018 okolo 02.00 hod. na terase
pred barom D. bezdôvodne napadnúť poškodeného, keďže jej výpoveď z prípravného konania bola z

dôvodu opakovanej neprítomnosti na hlavnom pojednávaní prečítaná. Jednoznačne z nej vyplýva, že
dňa 21.01.2019, čo bolo len pár mesiacov po skutku, na otázku vyšetrovateľa PZ ,,Povedal vám syn, kto
ho fyzicky napadol v ten večer?“ uviedla ,,Áno povedal mi, že vraj C. skákal do môjho manžela, H. ho
chcel odtiahnuť a C. sa otočil a hneď mu vrazil päsťou do tváre a potom ho kopal. Povedala mi to synova
priateľka a H. kamaráti. Aj syn mi to povedal takto, že on nečakal, že dostane pecku.“ Z uvedeného je

zrejmé, že to, ako opísal udalosť poškodený vlastnej mame, sa nezhoduje s tým, ako ju opísal v tomto
konaní. Z toho, čo vypovedala matka poškodeného je zrejmé, že podľa samotného poškodeného sa
udalosťmalaodohraťzaúčastijehootčima,matkinhomanželaabezprostrednenadväzovalanaroztržku
medzi ním a otčimom poškodeného. Poškodený pritom v konaní pred súdom uviedol, že vonku pred
barom na terase jeho otčim nebol a nevie, kde v tom čase bol. To, že mal dať päsťou poškodenému

v tomto konaní priznal a rovnako v zhode s tým, ako to uvádzala matka poškodeného uviedol, že
roztržka začala konfliktom medzi ním a jemu v tom čase neznámym mužom, ktorým bol práve otčim
poškodeného. Okrem toho, matka poškodeného vypovedala, že ona, jej manžel a syn H. v bare pili
alkohol a uviedla, že pili, ale nie tak veľa, bolo to jednoducho do nálady. Poškodený pritom vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní dňa 11.07.2018 uviedol, že v bare žiaden alkohol nepil. V tomto vidí

značný rozpor medzi tým, čo uviedol poškodený svojej matke a tým, čo vypovedal pred súdom. Rovnako
vo výpovedí poškodeného je ďalší významný rozpor v tom, že podľa vlastného tvrdenia, k roztržke medzi
ním a jeho otčimom malo dôjsť pred polnocou. Podľa jeho vlastného tvrdenia von z baru vyšiel ihneď
potom a on sa mal tam objaviť asi za 5 minút. Z obžaloby je však zrejmé, že k údajnej roztržke na terase
baru malo dôjsť až o druhej ráno a polícia bola volaná ešte neskôr. Vo výpovedi poškodeného preto

existujú významné rozpory, a to ako v časovom opise skutkových okolností oproti reálnym časom, tak aj
v tom, čo uviedol svojej mame a čo vypovedal v tomto konaní. Rovnako nie je zrejmé, ako súd vyvodil
jeho vinu z výpovede svedkyne A. A., ktorej výpoveď z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní, ktorá je tiež v rozpore s tým, čo vypovedá poškodený. Svedkyňa A. síce opisuje konflikt
pred barom, ale z jej opisu je zrejmé, že nedošlo k pádu poškodeného na zem, jednak preto, že žiaden

pád neuvádza a jednak preto, že uviedla, že ľudia oddeľovali od seba dve osoby, pričom oddeľovať od
seba možno len dve stojace osoby. Naviac uviedla, že sa mohli biť dvaja, ktorých ona bližšie popísať
nevie. Dokonca uviedla, že videla nejaké strkania, ale nebola to bitka. K zraneniu, ktoré opisuje znalec, a
to kopance do brucha, môže dôjsť až po páde osoby na zem, pretože je technicky veľmi obtiažne kopnúťdo brucha stojacu osobu. Z uvedeného vyplýva, že k týmto zraneniam nemohlo dôjsť pri udalosti, ktorú
opísala svedkyňa. Svedok A. A. je v odôvodnení rozsudku uvedený ako svedok, ktorého výpoveďou
malo byť preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pritom svedok

A. na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2023 uviedol, že na akcii Šaffova ostroha bol ako člen kapely, hrali
tam a on vlastnými zmyslami videl práve len konflikt vo vnútri baru, a aj ten nepozoroval dlhšie, ale len
čiastočneauviedol,ženeviečipoškodenývrámcinehoneudrelobžalovaného.Zuvedenéhovyplýva,že
svedok vo vzťahu k výroku rozsudku a skutkovej vete, v zmysle ktorej skutok sa mal stať na terase baru
D., vôbec nie je svedkom preukazujúcim, že skutok sa vôbec stal, pretože vonku vôbec nebol. Na otázku

prokurátora svedok uviedol, že on vie len o konflikte, ktorý sa odohral dnu a nevie čo sa dialo vonku.
Rovnako nie je zrejmé v čom výpoveď svedka B. H. mala prispieť k jeho odsúdeniu a prisvedčiť priebehu
skutkového deja tak, ako je uvedený v rozsudku. Tento svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
tam bol nejaký konflikt, ale na viac si nespomína, ani kto bol účastníkom skutku. Následne bola svedkovi
čítanávýpoveďzprípravnéhokonania,kdepredvyšetrovateľomuviedol,ževie,ženaterasebolanejaká
strkanica, ale nevnímal to ako bitku medzi C. (asi chyba v písaní) a C., ale presne sa k tomu nevie

vyjadriť, pričom oni ich rozdelili a svedok išiel k baru. Svedok pritom na otázky obhajoby na hlavnom
pojednávaní uviedol, že väčšinou sa zdržiaval vonku a tiež ozrejmil, že pod pojmom strkanica rozumie,
keď sa ľudia naťahujú. Ak súd nepovažoval výpoveď jeho, jeho syna a manželky ako blízkych osôb za
dostatočne nestranné, nezaujaté a vierohodné, vo veci boli vypočutí aj ďalší svedkovia, ktorých možno
považovať za nestranných priamych svedkov, a s ktorých výpoveďami sa súd nijako nevysporiadal, hoci

výpovede v rozsudku uvádza, avšak bez toho, aby z nich vyvodil závery a ako jednotlivo, tak v ich
vzájomnej súvislosti ich vyhodnotil, a to L. M., C. M. a D. M.. Nie je možné v rozsudku len prezentovať
obsah jednotlivých výpovedí bez toho, aby ich súd nevyhodnotil a nevyvodil z nich závery. Všetci títo
svedkovia opisujú konflikt vo vnútri baru, nie vonku s tým, že tento konflikt nevyvolal on ako obžalovaný
a rovnako len on sám nebol jeho účastníkom. Rozhodnutie súdu pritom musí vychádzať z vykonaného

dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala určitá osoba. V
zmysle zásady in dubio pro reo platí, že pokiaľ existujú o otázke viny naďalej rozumné pochybnosti, ktoré
nie je možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech. V tomto prípade je v prvom
rade potrebné poukázať na výpoveď jeho samotného, ktorý od svojej prvej výpovede až po poslednú
výpoveď vypovedal rovnako o všetkých skutkových okolnostiach, nikdy neodmietol vypovedať a vždy

odpovedal aj na všetky otázky OČTK, prokurátora a súdu. Nikdy nevyužil svoje právo nevypovedať a na
hlavnom pojednávaní odpovedal na všetky položené otázky. Je síce právom obžalovaného vypovedať a
nie jeho povinnosťou, ale on od začiatku trestného konania nikdy neodmietol vypovedať. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že by skutok sa stal tak, ako je opísaný v obžalobe, ani to,
že práve on ho spáchal. Z výpovedí svedkov vyplýva, že konflikt sa odohral vo vnútri baru, za účasti

viacerých osôb a zranenia opísané v obžalobe poškodenému mohla spôsobiť aj iná osoba. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
nové konanie.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými

prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 23.06.2025. Namietal, že s rozhodnutím
súdu, pokiaľ ide o výrok o treste a výšku uloženého peňažného trestu, sa nestotožňuje a považuje
uložený peňažný trest za príliš mierny, nízky a v rozpore s individuálnou a generálnou prevenciou.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu a jednak ako prvok
individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Uloženie peňažného trestu v stanovenej výmere považuje

za neadekvátne nízke s poukazom na účel trestu, z aspektu zásady generálnej prevencie trestu i
z pohľadu nedostatočného vyjadrenia odsúdenia konania obžalovaného navonok voči spoločnosti.
Rovnako tak, berúc do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku, správanie
sa obžalovaného po spáchaní trestného činu (odídenie, resp. útek z miesta skutku), zastáva názor
o nepriliehavosti úvah súdu vo vzťahu k výmere uloženého trestu. Napokon poukazuje aj na postoj

obžalovaného k poškodenému, keď žiadnym relevantným spôsobom neprejavil úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu. Pokiaľ súd v súvislosti s ukladaním výmery
trestu odňatia slobody poukázal na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku je potrebné uviesť, že
vyšetrovanie bolo ukončené a obžaloba podaná po cca jednom roku od skutku, pričom súdne konanie
trvalo takmer 5 rokov. S poukazom na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a

pri nezmenenej právnej kvalifikácii obžalovanému uložiť úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- eur a
pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložiť mu náhradný trest vo
výmere tri mesiace.Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,

ktoréneboliodvolaniamivytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku
a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného, ani prokurátora nie sú dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že obžalovaného usvedčuje zo
spáchania žalovaného skutku výpoveď svedka poškodeného H. C., svedkyne J. C. a svedka K. C.. Títo

svedkovia zhodne vypovedali, že niekedy po polnoci došlo k potýčke medzi obžalovaným a otčimom
poškodeného M. H.. Bolo to vo vnútri v bare, niekde pri vchodových dverách, potom poškodený pristúpil
k otčimovi, ktorý ležal na zemi, začal odťahovať otčima a spolu s ním, aj s priateľkou J. C. vyšli von na
terasu. Keď sa poškodený rozprával so svedkom C., svedkyňa C. stala pri poškodenom bližšie k vchodu,
obžalovaný vyšiel von na terasu a bez varovania udrel poškodeného päsťou do tváre, po tom ho ďalej
udieral do tváre a následne sa poškodený zapotácal, spadol na zem, kde tie útoky pokračovali, a kde ho

obžalovaný bil a kopal do rôznych častí tela. Keď obžalovaný útočil na poškodeného nechtiac lakťom
udrel priateľku poškodeného J. C., ktorá stála za ním, do tváre a ktorá videla krv na zemi, bola v
šoku a začala plakať. Svedok C. sa rozbehol k obžalovanému v snahe pomôcť poškodenému, ktorý si
chránil hlavu a podarilo sa mu obžalovaného od poškodeného odtlačiť, následkom čoho sa obžalovaný
otočil k svedkovi a tlačil ho smerom k stolom na terase, čo trvalo pár sekúnd a potom kamaráti pomohli

poškodenému postaviť sa a odísť z miesta k hlavnej ceste. Svedkyňa A. požičala poškodenému telefón
a tento si zavolal políciu a po príchode polície mu policajti kázali zavolať záchranku. Po incidente mal
poškodenýrozbitýanapuchnutýnos,škrabancenatvári,napuchnutúperu,tieklamukrvzperyajznosa,
mal modriny na bruchu. Aj svedok A. A. uviedol, že v bare si všimol slovný konflikt medzi obžalovaným
a otčimom poškodeného, potom počul ako nadával obžalovaný poškodenému, že ma tretieho otca a

pod. Návštevníci zabránili fyzickému konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, poškodeného vytiahli
pred bar a obžalovaného ku stolu, pri ktorom sedel. Potom obžalovaný išiel pred bar a tak svedok išiel
pred bar na terasu a videl ako ľudia sa snažia oddeliť od seba obžalovaného a poškodeného. Potom sa
svedok vrátil dnu do baru a o 15 minút vyšiel pred bar, kde videl ako poškodený stojí pri ceste s priateľkou
amatkou,všimolsi,žejeodkrviadržalsitvár,dosťkrvácal.Svedokvylúčil,abyvtenvečerpoškodeného

niekto iný fyzicky napadol. V priebehu večera sa s poškodeným rozprával, ak by ho niekto napadol, tak
by mu to poškodený bol povedal. Svedok potvrdil výpovede vyššie uvedených svedkov, že v bare vo
vnútri nedošlo k žiadnej bitke. Svedok B. H. uviedol, že po polnoci išiel na terasu pred bar D., pri príchode
si podal ruku s poškodeným, na terase bola nejaká strkanica, kde sa vrátil do baru a o 10 - 15 minút išiel
von, išiel smerom k ceste, videl poškodeného s priateľkou a ešte niekým. Poškodený mal zranenia na

tvári, videl krv na jeho tvári, pričom poškodenému povedal, že ho napadol obžalovaný, čo mu potvrdila aj
priateľka poškodeného. Ani on nevidel, ani nepočul o žiadnej hromadnej bitke v čase jeho prítomnosti vo
vnútri baru D.. Svedkyňa A. A. vo svojej výpovedi potvrdila, že po polnoci v bare Relax bol nejaký slovný
konflikt a nejaké strkania a nebola tu bitka, potom si išla zafajčiť pred bar na terasu a až vtedy sa tam bili,
mohli byť dvaja, ostatní sa ich snažili odtiahnuť, pričom všimla si na terase jedno dievča, ktoré plakalo,

asi ju niekto udrel alebo do nej hodil stoličku. Svedkyňa potvrdila, že poškodenému požičala svoj telefón,
aby zavolal políciu. Svedkyňa A. H., matka poškodeného, uviedla, že keď sa vracala z toalety, zastavila
ju jedna žena, povedala, že obžalovaný zbil poškodeného, že do neho kopal. Keď svedkyňa hľadala
poškodeného, vyšla von z baru a videla ako poškodený stojí pred obecným úradom na chodníku, bola
pri ňom jeho priateľka, bola celá rozklepaná, poškodený bol celý skrvavený, tiekla mu krv z úst, nosa

a mal preťaté pery. Svedok H., otčim poškodeného, vypovedal, že bol na Šaffovej ostrohe v kultúrnom
dome s manželkou. Potvrdil, že tam bola aj polícia a záchranka a poškodený mal konflikt s obžalovaným,
pobili sa a potom išiel na ošetrenie. Svedkovia A. A., B. H. a K. C. zhodne uviedli, že po tom, ako
obžalovaný napadol poškodeného na terase, v čase príchodu polície a záchranky aj vtedy, keď sanitka
vzala poškodeného do nemocnice, obžalovaný sa nachádzal spolu so svojím synom a manželkou vonku

pred barom, stál pri stánku pred obecným úradom. Na vierohodnosť výpovede poškodeného poukazuje
jeho správanie sa po skutku, keď zavolal políciu a záchranku, ktorá ho odviezla do nemocnice, kde boli
on a jeho priateľka na ošetrenie a hneď po ošetrení podal trestné oznámenie. Vierohodnosť výpovede
poškodeného a vyššie uvedených svedkov J. C. a K. C. potvrdzujú aj dôkazy objektívneho charakteru,
a to lekárske správy, znalecký posudok A. H. O., kde znalec uviedol, že mechanizmus vzniku poranenia

zodpovedátomu,akotouvádzavosvojichvýpovediachpoškodenýasvedkyňaC.,prepishovorunalinku
158, z ktorého vyplýva, že poškodený ohlásil napadnutie obžalovaným 27.05.2018 o 02:12 hodine. Súd
neuveril tvrdeniam obžalovaného a jeho obranu považuje za účelovú a tieto sú v rozpore s tvrdeniami
poškodeného a svedkov J. C., K. C., A. A., B. H., A. A. a A. H., podľa ktorých vo vnútri v bare nedošlok žiadnej bitke, došlo len k slovnému konfliktu medzi obžalovaným a otčimom poškodeného, ktorý sa
udial pri vchodových dverách. Tieto tvrdenia sú v rozpore s tvrdeniami svedkyne A. P. C. a svedkyne C.
M.. Taktiež sa javí súdu byť nepravdepodobné, že by obžalovaný pri ním opísanom incidente vo vnútri

baru neutrpel žiadne viditeľné zranenia, keď sám uviedol, že nepotreboval lekárske ošetrenie, mal len
modrinu na ruke, manželka uviedla, že ho bolela len hlava, žiadne krvácanie, ani stopy neboli žiadne,
mal len malé poškrabanie na ruke, na lekárske ošetrenie nešiel, nevesta obžalovaného C. M. uviedla, že
obžalovaný mal len zranenie na pravej ruke po údere päsťou a svedok L. M. uviedol vo svojej výpovedi,
že obžalovaný po incidente vo vnútri baru nemal žiadne viditeľné zranenia.

Po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu odvolací súd v
celom rozsahu poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého stupňa
vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným

spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj
krajský súd za správne, stotožnil sa s nimi a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal, odvolací
súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, z dôvodu neopakovania tých istých

okolnostíaskutočnostíodkazuje.Krajskýsúdrovnakokonštatuje,žeajprípravnékonaniebolovykonané
procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie
obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím
na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo
veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktorá spočívalo v zhodnotení vykonaných

dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na vytvorenie záveru o tom, či došlo k
spáchaniu skutku, ak áno ako, a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň
vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z

ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný npráp. A. B. C. spáchal
skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

V prejednávanej trestnej veci je nesporné, že došlo ku konfliktu medzi obžalovaným npráp. A. C. a
poškodeným C., avšak sporné ostalo miesto, kde ku konfliktu došlo, ako aj okolnosti jeho spáchania. V

prejednávanej trestnej veci sa vytvorili dve skupiny dôkazov, na jednej strane výpoveď obžalovaného a
v súlade s jeho výpoveďou vypovedajúcich svedkov C., M., M. a C. A., ktorí zhodne popisovali, že ku
konfliktumedziobžalovanýmapoškodenýmdošlovovnútribaruD.atozdôvodu,žeotčimpoškodeného
malmaťnajprvkonfliktsobžalovaným,doktoréhozasiaholpoškodenýC.stým,žemalzozadunapadnúť
údermi päsťou do hlavy obžalovaného, ktorý sa mal otočiť a udrieť ho päsťou do tváre, po čom sa mala

strnúť hromadná bitka, kde mali obžalovaného aj poškodeného stiahnuť na zem, biť ich na zemi a kopať
bližšie nestotožnené osoby. Takto opísaný priebeh skutku mal preukazovať to, že síce ku konfliktu medzi
obžalovaným a poškodeným došlo, avšak zranenia, ktoré utrpel poškodený mu mohli byť spôsobené aj
inými osobami pri hromadnej bitke, ktorá sa mala udiať vo vnútri baru. Druhú skupinu dôkazov tvoria
výpovede poškodeného a svedkov potvrdzujúcich jeho výpoveď, a to C. a C., ktorí opisujú konflikt

medzi obžalovaným a poškodeným tak, že po tom čo poškodený mal mať konflikt s obžalovaným vo
vnútri baru, kde k bitke nedošlo, následne vyšiel obžalovaný za poškodeným na terasu, kde ho udrel do
tváre, po tom opakovane bil päsťami a kopal na zemi. Vzhľadom na uvedené krajský súd skúmal, ktorej
skupinedôkazovjepotrebnéuveriť.Vprípadeobochskupínsvedkovideorodinnýchpríslušníkovatona
jednej strane obžalovaného a na druhej strane poškodeného. Svedkyňa C. je manželka obžalovaného,

svedok C. A.. je syn obžalovaného, svedkyňa M. je priateľka syna obžalovaného, svedok M. je otec
priateľky syna obžalovaného a svedkyňa C. je manželka poškodeného. Krajský súd, po oboznámení
sa s obsahom predloženého spisu dospel k záveru, že je potrebné uveriť svedkovi poškodenému a
skupine svedkov vypovedajúcich v súlade s jeho výpoveďou, nakoľko priebeh skutkového deja tak, že k
napadnutiu poškodeného došlo na terase pred barom D. obžalovaným tým spôsobom, že ho mal udrieť

päsťou do tváre a následne udieral päsťou a kopať do neho, je preukázaný aj výpoveďami ďalších osôb,
ktoré je potrebné považovať za nestranné. Z týchto osôb svedkyňa A., uviedla, že síce po polnoci bol
v bare D. nejaký slovný konflikt, strkanie, avšak nie bitka, ale potom sa na terase bili dvaja a ostatní sa
ich snažili odtiahnuť, jedno dievča plakalo, išla k stánkom a tam za ňou prišiel chlapec, ktorému tieklakrv, pýtal servítky, poznal ho z videnia, žiadal zavolať políciu, tak mu dala telefón a tento políciu zavolal,
svedok A., ktorý sa na predmetnej akcii zúčastnil ako člen hudobnej skupiny, ktorá na tejto vystupovala,
uviedol, že videl ako sa pohádal obžalovaný s poškodeným, ale bol to len slovný konflikt, aj keď nevie, čo

sa dialo vonku, ale keď vyšiel von, bola tam sanitka a v nej H. C., pričom nevidel, aby poškodený C. bol
napadnutý aj niekým iným, on videl ako bol slovný konflikt medzi obžalovaným a otčimom poškodeného,
potom počul obžalovaného nadávať poškodenému C. a návštevníci sa snažili zabrániť konfliktu, C.
vytiahli pred bar a obžalovaného k stolu, na čo vyšiel obžalovaný na terasu a keď vyšiel na terasu on,
videlakosaľudiasnažiaoddeliťodsebaobžalovanéhoapoškodenéhoao15minútvyšielopäťnaterasu

pred bar a videl stáť poškodeného na ceste s priateľkou a matkou, dosť krvácal, prišla sanitka, pričom v
barežiadnuhromadnúbitkunevidelavylučuje,abyniektoinýnapadolpoškodeného.Uvedenévýpovede
čiastočne potvrdzuje aj výpoveď svedka B. H., ktorý uviedol, že v ten večer vie, že bola strkanica medzi
C. a C., oni ich rozdelili a išli do baru, pričom na terase stretol C., ktorý mal zranenia na tvári a povedal
mu,žehonapadolC.avolalpolíciustým,žehromadnúbitkunevidel,anionejnepočul,C.bolvtenvečer
agresívnyaajvočiďalšímosobámaC.priateľkapotvrdila,žehonapadolC..Ajkeďobhajobavodvolacej

námietke uvádza, že zrejme malo ísť o chybu v písaní a svedok mal na mysli konflikt medzi obžalovaným
a poškodeným a nie medzi obžalovaným a C., krajský súd uvádza, že z výpovede svedka C. vyplýva, že
po tom, čo došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, svedok mal odťahovať obžalovaného
od poškodeného, na čo obžalovaný mal mať konflikt aj s ním a mal ho tlačiť k stolom, po čom ich
odťahovali iné osoby, teda krajský súd uvedené nepovažuje za chybu v písaní. Ďalším dôvodom prečo aj

krajský súd uveril výpovedi poškodeného a skupine svedkov vypovedajúcich v súlade s jeho výpoveďou,
je skutočnosť, že tieto výpovede sú potvrdzované aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi a to prepisom
hovoru na linku 158, kde poškodený bezprostredne po skutku oznamoval napadnutie obžalovaným,
lekárskymi správami poškodeného, ako aj znaleckým posudkom znalca A. O. Q., ktorý uviedol rozsah
zranení poškodeného a zároveň konštatoval, že mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tomu ako to

uvádzal poškodený. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd neuveril výpovediam obžalovaného a v
jeho prospech vypovedajúcich svedkov, a to manželky obžalovaného, ich syna, synovej priateľky a otca
synovej priateľky o tom, že k skutku malo dôjsť tak, že vo vnútri baru, po konflikte medzi obžalovaným a
otčimom poškodeného, mal poškodený napadnúť obžalovaného a tento ho mal jedenkrát udrieť päsťou
do hlavy, do tváre, nakoľko takýto priebeh skutkového deja neopisujú žiadni ďalší vo veci vypočutí

svedkovia. Zároveň z výpovedí týchto svedkov zhodne vyplýva, že obžalovaný mal sedieť celý čas pri
stole a na terasu nemal vôbec vyjsť, resp. že bol po celý čas s nimi vo vnútri baru a z baru vyšli spolu
všetci von, čo malo preukazovať, že obžalovaný nemohol spáchať skutok na terase, keďže tam sa ani
nemal zdržiavať, čo je v rozpore so samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že bol aj na
terase, ale nevie o tom, aby tam v tom čase bol aj C., nekomunikoval s ním, ani s ním nemal konflikt. Z

uvedených dôvodov považoval krajský súd výpovede týchto svedkov za tendenčné a účelové v snahe
napomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. O tom, že obžalovaný mal byť v ten večer
agresívny svedčí aj prepis hovoru na linku polície v čase dňa 27.05.2018 v čase o 02:14 hod., kde
nestotožnená osoba kontaktujte políciu a oznamuje, že „tu je Šaffova ostroha, je tu policajt, je tu aj C. a
robia problémy, bitku so synom tu robí C., B. C., aby prišli na Dlhé Klčovo“.

Vzhľadom na uvedené aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný tým, že inému úmyselne ublížil
na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, tak po
objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkové podstaty žalovaných prečinov.
Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že správne prvostupňový súd konanie obžalovaného

posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu a
prihliadal aj na osobu obžalovaného, pričom správne u obžalovaného konštatoval poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že obžalovaný viedol riadny život, ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h/ Tr. zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na skutočnosť, že z odpisu
registra trestov obžalovaného, ako aj z výpisu z centrálnej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že
obžalovaný v týchto nemá žiaden záznam, krajský súd dospel k záveru, že peňažný trest vo výmere
500,-euranáhradnýtrestodňatiaslobodypreprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselne

zmarený vo výmere 3 mesiace, je možno považovať za trest primeraný a zákonný, vzhľadom na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu,
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zákona.Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora, že uvedený trest je neprimerane mierny, nezodpovedajúci
zásadám ukladania trestov a je nedostatočný na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie
krajský súd udáva, že ku skutku malo dôjsť dňa 27.05.2018, teda pred približne sedem a pol rokmi

a práve značný časový odstup od skutku po právoplatné rozhodnutie súdu o ňom, je dôvodom, aby
obžalovanému nebol ukladaný iný druh trestu a ani vo vyššej výmere ako mu bol uložený. Aj keď sa
odvolací súd stotožňuje s argumentáciou prokurátora, že prípravné konanie v prejednávanej trestnej
veci trvalo jeden rok a súdne konanie viac ako šesť rokov, krajský súd má za to, že uvedené nemôže
byť pričítané na ťarchu obžalovanému.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že súd pri uznaní viny vychádzal z výpovedí
poškodeného a svedkov, manželky J. C., K. C., A. A., B. H., A. A. a matky poškodeného A. H. a naopak
opomenul sa vyporiadať so svedeckými výpoveďami svedkov L. M., C. M. a D. M., krajský súd udáva, že
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal s tým, prečo uveril svedkom vypovedajúcim v prospech
poškodeného a neuveril svedkom vypovedajúcich v prospech obžalovaného.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na to, že poškodený vo svojej výpovedi
pri podávaní trestného oznámenia, uviedol ako svedka skutku osobu H. N. a svedka C. nespomínal a
toho spomenul až v ďalšom konaní, krajský súd dodáva, že svedok poškodený C. už vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní ozrejmil tento rozpor, keď uviedol, že osobou, ktorá videla konflikt bol K. C. a vo

svojom oznámení uviedol osobu H. N., lebo bol rozrušený, po napadnutí mal bolesti a v danej chvíli sa
mu zdalo, že to bol H. N..

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že svedok K. C. na hlavnom pojednávaní nevedel opísať
skutok, neuviedol vôbec nič a na každú otázku odpovedal, že si nepamätá a sa nevie vyjadriť, preto bola

čítaná celá jej výpoveď z prípravného konania, čo obhajoba namietala, krajský súd uvádza, že uvedené
tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.04.2022, na ktorom
bol svedok C. vypočutý, vyplýva, že svedok C. spontánne vypovedal v rozsahu dva a pol strany a až
následne mu bola čítaná jeho výpoveď z prípravného konania, pričom tento svedok vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní opísal priebeh skutku, miesto, kde k nemu malo dôjsť, ako aj osoby, ktoré sa ho

zúčastnili, len už si nepamätal detaily skutku, čo, vzhľadom na skutočnosť, že vypovedal cca po štyroch
rokoch od samotného skutku, neodôvodňuje jeho nehodnovernosť.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že svedkyňa A. H., matka poškodeného, mala uviesť,
že synova priateľka a H. kamaráti jej mali povedať, že mal vraj C. skákať do jej manžela, H. ho chcel

odtiahnuť a C. sa otočil a hneď mu vrazil päsťou do tváre a potom ho kopal, čo je v rozpore s výpoveďou
poškodeného o priebehu skutku, je potrebné uviesť, že daná svedkyňa prítomná pri skutku nebola,
v čase skutku sa mala nachádzať na toalete, po čom keď vyšla, mala jej nejaká osoba uviesť, že
obžalovaný mal zbiť poškodeného a následne sa mala o priebehu skutku, podľa jej tvrdenia, dozvedieť
od synovej priateľky a jeho kamarátov, teda ide o osobu, ktorá mala mať informácie o priebehu skutku

iba sprostredkovane, pričom na druhej strane je tu skupina svedkov a ďalších dôkazov, ktoré priebeh
skutku preukazujú tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo výroku rozsudku, s čím sa odvolací súd už
vysporiadal v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že podľa tvrdenia poškodeného, k roztržke medzi ním a

jeho otčimom malo dôjsť pred polnocou a von na terasu vyšiel ihneď po tom, ale z obžaloby je zrejmé,
že k roztržke malo dôjsť až o druhej ráno, krajský súd má za to, že čas skutku je ustálený z telefonického
hovoru poškodeného na linku 158, teda je zrejmé, že ku skutku malo dôjsť v čase okolo 02.00 hod.
Ak obžalovaný poukazuje na rozpory vo výpovediach poškodeného, krajský súd má za to, že uvedené
rozpory mohli vzniknúť aj v dôsledku požitia alkoholických nápojov poškodeným, čo tento nepoprel,

avšak nie sú tak významného charakteru, aby súd výpoveď poškodeného považoval za nevierohodnú,
a to najmä aj s poukazom na ďalšie vo veci vykonané dôkazy.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na to, že nie je mu zrejmé z akého dôvodu
súd uveril výpovediam svedkov A., A. a B. H. a neuveril výpovediam svedkov L. M., D. M. a C. M.,

krajský súd dodáva, že s uvedeným sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia vyššie. Nad
rámec uvedeného, vo vzťahu k svedkovi D. M. udáva, že síce svedok M. uviedol, že vo vnútri mal mať
obžalovaný konflikt a cestou k stolu sa niečo zomlelo, ale on to nevidel a pri konflikte bolo veľa ľudí, ale
nevie presne kto, ani nevie či v tom čase C. v bare bol a či bol účastný konfliktu, ale videl, že mu tieklakrv z nosa, pričom od konfliktu v bare, kým spozoroval C. s krvavým nosom, uplynulo asi štyri až päť
hodín, čo nie je možné vyhodnotiť ako výpoveď v prospech obžalovaného, ale skôr výpoveď v prospech
poškodeného, keď svedok sám nevidel konflikt medzi obžalovaným a otčimom poškodeného, ani nevie

či v tomto konflikte bol následne poškodený C., či tento v tom čase bol v bare, ale potvrdzuje že C. videl
s krvavým nosom, čo bolo asi až o štyri až päť hodín neskôr, čo zodpovedá výpovedi poškodeného.

Na základe uvedených skutočností krajský súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne
a zákonné, odvolania obžalovaného a prokurátora za nedôvodné a preto tieto odvolania postupom podľa

§ 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.