Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-9C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719200698
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2719200698.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: ZATARA, s.r.o., IČO: 45 436

185, so sídlom Petrova Ves 81, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Skalica,
Potočná 169/85, proti žalovaným: X/ B. N., C.. XX.X.XXXX, D. S. B. V. X. X/ D. N., C.. XX.X.XXXX, D.
S. S., B. Č. XXX/XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Schmidl, advokát so sídlom Borský Svätý Jur
774, o zaplatenie 9.558,80 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovaným v 2. a v 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
9.438,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.438,11 eura od 12.7.2019 do
zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 2. a v 3. rade v rozsahu
97,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 10.5.2019 sa žalobca domáha, aby súd uložil pôvodne žalovaným v
1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.558,80 eura s príslušenstvom
a náhradu trov konania, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní

v období od mesiaca máj 2017 do mesiaca marec 2019 užívali byt č. XX, vchod č. X, X. poschodie
bytového domu súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra C, parcela č. XXXX,
v podiele X/X a podiel priestoru XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu súpisné č. XXXX bez nájomnej alebo inej zmluvy, ktorá by ich oprávňovala byt
užívať a za toto užívanie neposkytovali žalobcovi žiadnu úhradu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatili. Dňa 24.7.2020 žalovaný v 1. rade zomrel, na základe ktorej skutočnosti súd uznesením č.
k. SI-9C/15/2019-108 zo dňa 12.1.2024 rozhodol, že pokračuje s právnymi nástupcami žalovaného v

1. rade, a to s B. N., C.. XX.X.XXXX ako so žalovanou v 2. rade a s D. N., C.. XX.X.XXXX ako so
žalovaným v 3. rade.

2. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, výpismi z listu vlastníctva č.
XXXX, nájomnou zmluvou, potvrdením správcu bytového domu, výzvou na vysťahovanie a vypratanie
nehnuteľnosti, doručenkou, uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 9D/62/2020, odhadom priemernej
ceny nájmu, zmluvou o prevode vlastníctva bytu a kúpnou zmluvou k rodinnému domu, podacím

lístkom, výpisom z obchodného registra, notárskou zápisnicou, oznámením a rozhodnutiami OO
PZ Brodské, oznámením obchodnej spoločnosti Termming, a.s., inzerciou, poskytnutím informácie,
rozpismi predpisov a platieb bytu, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-2C/5/2019, z neho najmä
žalobou, rozsudkami a doložkami právoplatnosti, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-2C/7/2020,z neho najmä žalobou, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-5C/4/2017, z neho najmä žalobou,
zápisnicou zo dňa 10.12.2019 a rozsudkom a zistil tento skutkový stav veci:

3. Súd mal preukázané, že žalobca bol v období od apríla 2017 do marca 2019 výlučným vlastníkom
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom pre obec a katastrálne
územie V. na liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu č. XX, vchod č. X, X. poschodie bytového domu súpisné
č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra C, parcela č. XXXX, v podiele X/X a podiel priestoru
XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX

(ďalej tiež predmetné nehnuteľnosti). Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 8.10.2018 (č.l. 7-8) mal
súd preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe
kúpnej zmluvy V-801/2017 zo dňa 5.4.2017.

4. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu a kúpnou zmluvou k rodinnému domu zo dňa 17.9.2014 (č.l.
136-140) predávajúci B. N. X. R. N. (t.j. žalovaná v 2. rade a pôvodne žalovaný v 1. rade) ako

bezpodieloví spoluvlastníci v podiele X/X previedli na kupujúceho ZATARA, s.r.o. (t.j. žalobcu) byt
č. XX, na piatom podlaží, bytového domu, súpisné číslo XXXX, vo vchode č. X na ulici H.. Bytový
dom súpisné číslo XXXX je postavený na pozemku registra „C“ KN parcelné číslo XXXX (pozemok
pod bytovým domom nie je predmetom prevodu) a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXX. Okrem

uvedených nehnuteľností bol predmetom zmluvy aj prevod iných nehnuteľností, pričom zmluvné strany
sa dohodli na kúpnej cene za prevod všetkých nehnuteľností celkovo vo výške 25.130,- eur. Notárska
zápisnica napísaná v kancelárii notára L. Ď. dňa 21.3.2019 (č.l. 139-140) obsahuje právny záväzok,
a to vyhlásenie povinnej osoby (ZATARA, s.r.o., IČO: 45 436 185), že na základe Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 15.3.2019 v lehote do 26.3.2019 vyprace, vysťahuje spolu s osobami, ktoré

nehnuteľnosti (byt č. XX, vchod č. X, X. poschodie bytového domu súpisné č. XXXX, postaveného
na pozemku parcela registra C, parcela č. XXXX, v podiele X/X a podiel priestoru XXXX/XXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX) užívajú. Ako
oprávnená osoba bola uvedená obchodná spoločnosť EXCLUSIVE RPK, s.r.o., IČO: 45 422 397.

5. Nájomnou zmluvou zo dňa 17.12.2015 (č.l. 9) prenechal prenajímateľ W.. O. B. do užívania predmetné
nehnuteľnosti (t.j. byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX) nájomcom B. N. X. R. N. (t.j. žalovanej
v 2. rade a pôvodne žalovanému v 1. rade). Výzvou na vysťahovanie a vypratanie nehnuteľnosti zo
dňa 17.1.2017 (č.l. 12) vyzval nový vlastník predmetných nehnuteľností (obchodná spoločnosť DOMUM
s.r.o., IČO: 50 035 941) na vysťahovanie z predmetnej nehnuteľnosti.

6. Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. SI-2C/7/2020 súd zistil, že jeho predmetom je vypratanie
predmetných nehnuteľností (t.j. bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX), pričom ako žalobca
vystupuje obchodná spoločnosť ZATARA, s.r.o. (t.j. žalobca v prejednávanej veci) a ako žalovaní R. N.
X. B. N. (t.j. pôvodne žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade v prejednávanej veci). Predmetná právna

vec nie je doteraz právoplatne skončená.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10.Podľa§100ods.1,ods.2Občianskehozákonníkaprávosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,

čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

13. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

16. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19. Podľa § 458 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet
bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

20. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 710 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,

zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

23. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver, že žaloba je
čiastočne dôvodná. Súd mal preukázané, že žalovaná v 2. rade a právny predchodca žalovaného v 3.
rade (R. N. ako pôvodne žalovaný v 1. rade) v rozhodnom období (t.j. od 1.5.2017 do 31.3.2019) užívali

predmetné nehnuteľnosti (byt č. XX v bytovom dobe súpisné číslo XXXX pre obec a katastrálne územie
V.) vo vlastníctve žalobcu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti v sume 415,60
eura mesačne pozostávajúcej zo sumy 300,- eur ako nájom a sumu 115,60 eura ako odplatu za plnenia
spojené s užívaním bytu. Základnou úlohou v prejednávanej veci bolo zistiť, či žalovaní v 1. a 2. radeod mesiaca máj 2017 do mesiaca marec 2019 užívali predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol v rozhodnom období (t.j. od 1.5.2017 do 31.3.2019)
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ako ani skutočnosť, že žalovaní v rozhodnom období

predmetné nehnuteľnosti užívali. Sporným však zostalo, či došlo medzi žalobcom na jednej strane
a žalovanými v 1. a 2. rade na strane druhej k ústne uzatvorenej dohode o bezodplatnom užívaní
predmetných nehnuteľností, resp. k písomnej nájomnej zmluve, či sa žalovaní podieľali na úhradách
spojených s užívaním bytu a takisto hodnota prípadného obohatenia žalovaných.

24. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku bol súd povinný zistiť, či subjekty vystupujúce ako strany
sporu sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne
práva. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a
má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho
oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

25. V zmysle uvedeného s poukazom na námietku žalovaného v 3. rade o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie potom súd konštatuje, že jeho pasívna vecná legitimácia je daná, a to s poukazom

na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy. Uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 9D/62/2020
zo dňa 11.1.2021 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi R. N., C..
XX.X.XXXX, H.. XX.X.XXXX (pôvodne žalovaný v 1. rade), pričom dedičstvo nadobudli B. N. (t.j.
žalovaná v 2. rade) a D. N., C.. XX.X.XXXX. Navyše súd poznamenáva, že žalovaný v 3. rade svoju

procesnú obranu neuplatnil včas, keďže žaloba mu bola doručená dňa 18.3.2024, pričom písomné
vyjadrenie k žalobe na výzvu súdu podľa § 167 CSP doručil až dňa 23.4.2024, t.j. po uplynutí súdom
poskytnutej lehoty 10 dní na vyjadrenie.

26. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej

strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet

(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej
normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (nález Ústavného súdu SR zo dňa 9.6.2020, č. k. I. ÚS
24/2019). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka,

ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na
strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti
a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti

toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje
aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať
k jeho prerozdeľovaniu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú

tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný
(dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí svoje tvrdenie podporiť označením dôkazov. Teória v
tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na

tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).27. V zmysle ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je bezdôvodné obohatenie záväzkový
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Ide o predmet
plnenia,ktorýsamávydaťtomu,naúkorkohobolozískané.Všeobecneplatí,žeten,ktosanaúkoriného

bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného
obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne
obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil,
ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Jednou
zozákonomuvádzanouformoubezdôvodnéhoobohateniajemajetkovýprospechzískanýbezprávneho

dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo,
hoci chýbala právna skutočnosť, napríklad zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad
môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo
niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Ten, kto sa bezdôvodne obohatil
na úkor iného, je povinný mu vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

28. Súd konštatuje, že je výlučne na žalobcovi, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku
prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí dôkazmi. Cieľom povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

stranou, v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť. V danej právnej veci bolo na žalobcovi, aby dôkaznými prostriedkami preukázal, že
žalovaní v rozhodnom období bezodplatne užívali predmetné nehnuteľnosti, za ktoré užívanie si žalobca
ako výlučný vlastník v spore uplatňuje nárok na jeho náhradu.

29. V prejednávanom prípade žalovaní tvrdili, že so žalobcom sa po prevedení vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam ústne dohodli na ich bezodplatnom užívaní. K uvedenej dohode malo
prísť z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti žalobca nadobudol za výrazne nižšiu cenu z dôvodu dražby,
pričom následne mali byť nehnuteľnosti opätovne prevedené na žalovaných, resp. na žalovanú v 2.
rade (viď písomné vyjadrenie z č.l. 127, ako aj vyjadrenie právneho zástupcu na pojednávaní dňa

20.5.2024, č.l. 134). Vychádzajúc z výkladu procesných ustanovení upravujúcich civilný sporový proces
ako aj z ustálenej judikatúry teda preukázanie skutočností týkajúcich sa existencie predmetnej dohody
zaťažovalo žalovaných, t.j. stranu sporu, ktorá z nich vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Strana sporu je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu
priaznivá a ktorej sa domáha.

30. Súd dôkazy vykonané v danom spore vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že v rozhodnom období od 1.5.2017 do 31.3.2019 bol žalobca
vlastníkom predmetných nehnuteľností, a to bytu č. XX v bytovom dome č. XXXX zapísanom na liste

vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie V.. Takisto bolo zistené, že žalovaní v 1. a 2.
rade v rozhodnom období predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užívali. Uvedenú skutočnosť
žalovaní nepopreli, preto je potrebné ju považovať za nespornú. Zároveň žalovaní nepreukázali
existenciu dohody o bezodplatnom užívaní predmetných nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného má
súd za to, že v prejednávanom prípade je naplnená základná podmienka odôvodňujúca nárok žalobcu,

a to užívanie veci vo vlastníctve žalobcu žalovanými bez náhrady, t.j. možno konštatovať, že žalobca
uniesol dôkazné bremeno.

31. V konaní nebolo sporné, že nájom z Nájomnej zmluvy predmetného bytu zo dňa 17.12.2015 zanikol
uplynutím času dňa 31.12.2016, a to s poukazom na ustanovenie § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v spojení s ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa nájomná zmluva,
predmetom ktorej je nájom bytu, neobnovuje. Žalovaní síce tvrdili, že žalobca svoj nárok odvodzuje
práve z danej zmluvy o nájme, súd však konštatuje, že žalobca si svoj nárok neuplatnil na základe
predmetnej zmluvy o nájme. Žalovaní argumentovali, že existenciu dohody (resp. nájomnej zmluvy bez
odplaty za užívanie) medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade potvrdil samotný konateľ žalobcu v

konaní vedenom Okresným súdom Senica pod sp. zn. SI-5C/4/2017. Predmetom daného konania bol
nárok žalobcu (t.j. obchodnej spoločnosti ZATARA, s.r.o.) na vypratanie predmetných nehnuteľností R.
N. X. B. N. (t.j. žalovanými). Žaloba bola rozsudkom č. k. 5C/4/2017-196 zo dňa 10.12.2019 zamietnutá;
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2020. Na základe návrhu žalovaných teda súd vykonaldokazovanie oboznámením zápisnice o pojednávaní v danej veci zo dňa 10.12.2019. Z výpovede, resp.
z vyjadrenia konateľa žalobcu v predmetnej právnej veci vyplýva, že nájomná zmluva na predmetný
byt bola zo strany žalobcu každý rok predlžovaná a následne, keď žalovaní prestali platiť nájom, bola

daná výpoveď z nájmu. V prejednávanej právnej veci však konateľ žalobcu uvedené tvrdenie poprel,
pričom v priebehu celého konania zotrval na stanovisku, že žalobca so žalovanými neuzatváral nájomné
zmluvy, pričom nájomná zmluva uzatvorená s predchádzajúcom vlastníkom bytu ako prenajímateľom
(W.. O. B., č.l. 9-10) zanikla uplynutím doby dňa 31.12.2016. V tejto súvislosti bolo teda na žalovaných,
aby existenciu týchto nájomných zmlúv uzatvorených so žalobcom preukázali, čo však neurobili a

neuniesli tak dôkazné bremeno. Tvrdenia samotných žalovaných (jednak pôvodne žalovaného v 1.
rade, žalovanej v 2. rade tak písomné vyjadrenie žalovaného v 3. rade, č.l. 168-169) či už v konaní
vedenom pod sp. zn. SI-5C/4/2017 alebo v tomto konaní týkajúce sa existencie nájomných zmlúv
uzatvorených medzi žalobcom a žalovanými nie sú spôsobilé na unesenie dôkazného bremena, nakoľko
ich nepodporili ďalšími dôkazmi. Súd už len dodáva, že ani prípadné preukázanie existencie nájomných
zmlúv žalobcu so žalovanými v rozhodnom období by nemalo vplyv na dôvodnosť nároku žalobcu

na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaní nepreukázali dohodu o bezodplatnom užívaní
predmetných nehnuteľností (viď napríklad bod 30. odôvodnenia).

32. Na základe procesnej obrany žalovaných uvedenej v písomnom vyjadrení zo dňa 18.7.2019 (č.l.
21) súd uznesením č. k. 9C/15/2019-31 zo dňa 9.10.2019 prerušil konanie do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Skalica sp. zn. 2C/15/2019. Dôvodom bola tá skutočnosť, že
predmetom daného konania bolo okrem iného posúdenie platnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu
a kúpna zmluva k rodinnému domu zo dňa 17.9.2014 (č.l. 136), ako to vyplýva zo žaloby v danej
veci. Rozsudkom č. k. 2C/5/2019-317 zo dňa 2.8.2022 bolo konanie v časti o určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku I. zastavené, pričom vo zvyšku bola žaloba zamietnutá

(výrok II.); rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave č. k. 10Co/149/2022-367 zo dňa 25.10.2023. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu
žalovaných (písomné vyjadrenie zo dňa 18.7.2019) v konaní súd skúmal predmetnú Zmluvu o prevode
vlastníctva bytu a kúpnu zmluvu k rodinnému domu zo dňa 17.9.2014 z pohľadu, či obsahuje náležitosti
právneho úkonu v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní vedenom

pod sp. zn. 2C/5/2019 sa súd nezaoberal platnosťou predmetnej zmluvy, pričom žaloba bola zamietnutá
s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, podľa ktorého je možné podať žalobu na vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu len v prípade, ak túto možnosť pripúšťa hmotnoprávny predpis, čo však
v danom prípade nebolo splnené. Na absolútnu neplatnosť zmluvy je súd povinný prihliadať ex offo.
Po jej preskúmaní však súd konštatuje, že je potrebné ju považovať za platnú, nakoľko súd nemal

preukázané, že by prejavy vôle zmluvných strán neboli vykonané slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne
alebo s nemožným predmetom plnenia. Súd má za to, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti
kúpnejzmluvy,t.j.dohoduopredmetekúpy(predmetnénehnuteľnosti)adohoduokúpnejcene(25.130,-
eur). Zároveň v súvislosti s argumentáciou žalovaných súd uvádza, že výšku kúpnej ceny nemožno
považovať za zjavne neprimeranú, resp. dojednanú v rozpore s dobrými mravmi, a to najmä s poukazom

na skutočnosť, že zmluvné strany sa dohodli na použití kúpnej ceny na úhradu dlhu voči záložnému
veriteľovi (1. konsolidačná spol. s r.o.) a na zrušení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam,
na základe ktorého bol začatý výkon záložného práva. Takisto uhradenie kúpnej ceny inej osobe ako
predávajúcemu súd považuje za súladné s právnymi predpismi. Ustanovenie o úhrade kúpnej ceny
predávajúcemu upravené v § 588 Občianskeho zákonníka má dispozitívny charakter, pričom podľa

§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Na záver súd dodáva, že žalovaní
v konaní nepreukázali, že by neboli dodržané podstatné náležitosti právneho úkonu, t.j. že by nebol
urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne alebo s nemožným predmetom konania.

33. Žalobca si uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.5.2017 do 31.3.2019. Žalovaní
svoju procesnú obranu založili na argumentácii, že predmetné nehnuteľnosti užívali na základe ústnej
dohody s ich vlastníkom bezodplatne. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 8.10.2018 (č.l.
7-8) mal súd preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na

základe kúpnej zmluvy V-801/2017 zo dňa 5.4.2017. Súd má za to, že hoci žalobca nedoložil uvedenú
kúpnu zmluvu a nie je teda zrejmý dátum, kedy žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, pričom zároveň nie je zrejmý ani dátum prevodu vlastníckeho práva žalobcu na tretiu
osobu (uvedený moment nevyplýva z Notárskej zápisnice zo dňa 21.3.2019), vlastnícke právo žalobcuv rozhodnom období žalovaní nespochybnili, z ktorého dôvodu súd uvedenú skutočnosť (t.j. vlastnícke
právo žalobcu v rozhodnom období od 1.5.2017 do 31.3.2019) považoval za nespornú. Súd dodáva, že
listinný dôkaz Výzva na vysťahovanie zo dňa 17.1.2017 (č.l. 12) nemá pre dané konanie žiadny význam,

nakoľko ju podával tretí subjekt (DOMUM, s.r.o., IČO: 50 035 941), pričom vypratanie nehnuteľnosti bolo
predmetom iného konania tunajšieho súdu (sp. zn. SI-5C/4/2017).

34. Čo sa týka uplatnenej výšky náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností, súd vychádzal z
výšky nájomného dohodnutého na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 17.12.2015 medzi prenajímateľom

W.. O. B. a nájomcami B. N. X. R. N. (t.j. žalovanými) v bezprostredne predchádzajúcom období
(t.j. od 1.1.2016 do 31.12.2016), pričom má za to, že uvedená výška peňažnej náhrady uplatnená
žalobcom vychádza z finančného ocenenia prospechu, ktorý žalovaným vznikol užívaním predmetných
nehnuteľností. Majetkové vyjadrenie tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá čiastkam
obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie veci (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. k.
28 Cdo 1185/2014). Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že požadovaná suma 300,- eur mesačne

za nájom bytu v meste V. v rokoch 2017 až 2019 je primeraná pomerom v danej lokalite v rozhodnom
období. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaní spochybnili (namietli) výšku náhrady za užívanie
nehnuteľnosti až prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24.7.2024, t.j. ich
procesnú obranu je potrebné považovať za oneskorenú. V písomnom vyjadrení zo dňa 22.4.2024 síce
žalovaní vyjadrili nesúhlas s argumentáciou žalobcu, že boli povinní uhrádzať sumu bežného nájmu tak,

ako bolo dohodnuté s predchádzajúcim vlastníkom bytu, jednoznačne však neuviedli, že nesúhlasia s
výškou nároku žalobcu. Z obsahu vyjadrenia vyznieva, že nárok žalobcu považujú za nedôvodný z iného
dôvodu, a to že mala byť medzi účastníkmi uzatvorená dohoda o bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti,
ktorej existenciu však žalovaní nepreukázali. Nad rámec uvedenej argumentácie súd už len dodáva,
že žalovaní ani nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie za účelom preukázania, aká výška náhrady za

užívanie predmetného bytu v rozhodujúcom období by bola primeraná. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na Odhad priemernej ceny nájmu 3 izbových bytov v meste V. zo dňa 10.9.2020 Realitnej kancelárie 3RP
s.r.o., IČO: 53 070 372 (č.l. 133), podľa ktorého na základe skúseností s nájmom podobných priestorov v
danej lokalite (t.j. V., 3-izbový byt s úžitkovou plochou 83 m2) realitná kancelária odhadla cenu nájmu na
sumu 300,- eur až 360,- eur (plus energie podľa skutočnej spotreby). Uvedené skutočnosti nie sú podľa

názoru súdu spôsobilé vyvrátiť listinné dôkazy predložené žalovanými, konkrétne inzercie na prenájom
bytov (č.l. 163-162). Jednak sa jedná o inzerciu z obdobia roku 2024 a jednak z inej lokality (B. O.).

35. Žalovaní v konaní argumentovali aj tým, že platili úhrady za užívanie bytu. V tejto súvislosti súdu
konštatuje, že žalovaní najprv tvrdili, že uhrádzali platby spojené s užívaním bytu (písomné vyjadrenie

zo dňa 22.4.2024, č.l. 127), v neskoršom priebehu konania však uviedli, že s poukazom na mailovú
komunikáciu so súčasným správcom bytového domu Služby a Správa s.r.o. (č.l. 163-167) sú ochotní
uhradiť náklady spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.4.2017 do 31.3.2019, keďže hoci boli tieto
poplatky zo strany žalovaných za určité obdobie hradené (žalovaná v 2. rade však nevedela uviesť, za
aké konkrétne obdobie), neskôr boli tieto platby od 25.1.2017 do 20.4.2017 vrátené, a to z dôvodu ich

uhrádzaniazostranyžalobcu(písomnévyjadreniežalovanýchzodňa8.7.2024,č.l.151),t.j.okreminého
aj platba vyplývajúca z podacieho lístka zo dňa 18.4.2017 (č.l. 143). Z uvedenej mailovej komunikácie
so súčasným správcom bytového domu Služby a Správa s.r.o. (č.l. 163) vyplýva, že hoci boli platby za
užívaniebytuhradenémanželmiN.,tietobolidňa18.5.2017vrátenénaichúčet(možnopredpokladať,že
sa tak udialo z dôvodu, že neboli vlastníkmi predmetného bytu). Z potvrdenia predchádzajúceho správcu

bytového domu SKAL & CO, spol. s r.o. zo dňa 10.5.2019 (č.l. 11) bolo preukázané, že na predmetnom
byte sú uhradené všetky platby za plnenia spojené s užívaním bytu od 1.4.2017 do 31.3.2019. Z
oznámenia obchodnej spoločnosti TERMMING, a.s., IČO: 35 972 254 (právneho nástupcu pôvodného
správcu bytového domu SKAL & CO, spol. s r.o.) zo dňa 28.5.2024 (č.l. 150) vyplýva, že platby spojené
s užívaním bytu č. XX v dome XXXX/XX H. A. V. v období od 1.5.2017 do 31.3.2019 boli uhradené

nasledovne: za mesiac máj 2017 uhradil platbu dňa 5.5.2017 B. B. (t.j. konateľ žalobcu) a od 1.6.2017
do 31.3.2019 uhrádzal platby žalobca.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe čiastočne vyhovel a žalovaným v 2. a 3. rade
podľa § 456 Občianskeho zákonníka uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu

9.438,11 eura predstavujúcu majetkový prospech žalovaných získaný plnením bez právneho dôvodu,
keďže ako už súd uviedol vyššie, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodne žalovaný
v 1. rade a žalovaná v 2. rade sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu tým, že užívali predmetné
nehnuteľnosti bez právneho titulu bezodplatne. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia tak súdvychádzal z nasledovného výpočtu: 294,91 eura za mesiac máj 2019 + 9.143,20 eura (415,60,- eura
x 22 kalendárnych mesiacov). Súd uložil povinnosť žalovaným spoločne a nerozdielne s tým, že v
zmysle ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka zodpovedá žalovaný v 3. rade ako dedič po pôvodne

žalovanom v 1. rade za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ktoré na neho
prešlo poručiteľovou smrťou, t.j. do sumy 400,- eur, a to s poukazom na rozhodnutie o dedičstve -
uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. 9D/62/2020 zo dňa 11.1.2021, podľa ktorého žalovaný v 3. rade
nadobudol dedičstvo v cene 400,- eur (osobné motorové vozidlo zn. SEAT INCA). Takisto súd poukazuje
na skutočnosť, že bolo na žalovanom v 3. rade, aby preukázal, že cena ním nadobudnutého dedičstva

už bola vyčerpaná, ktorú skutočnosť však nepreukázal a ani netvrdil.

37. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že v tejto časti (t.j. za obdobie od 1.5.2017
do 9.5.2017) je nárok žalobcu premlčaný. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
je premlčanie upravené ustanovením § 107 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje kombinované
premlčacie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorej dĺžka je určená podľa

spôsobu získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané
bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky, avšak ak bol taký prospech získaný úmyselne, dĺžka
premlčacej doby je desať rokov. Objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by ešte boli
splnené podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby. V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu

skutočne (fakticky) došlo. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek
subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení na jeho úkor a viaže sa len na jedinú
rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik bezdôvodného obohatenia (R 25/1986).

38. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu dochádza okamihom

poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu,
a komu plnil. V danom prípade teda k bezdôvodného obohateniu dochádzalo každým dňom užívania
predmetných nehnuteľností žalovanými a začiatok plynutia premlčacej doby (či už subjektívnej alebo
objektívnej) je rôzny (mení sa každý deň). V prejednávanom prípade žalovaní vzniesli námietku

premlčania v časti uplatneného nároku za obdobie od 1.4.2017 do 10.5.2017. Žaloba bola podaná
na súd dňa 10.5.2017 a žalobca si ňou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 1.5.2017, je potrebné teda konštatovať, že nárok je za obdobie predchádzajúce dňu
10.5.2017 premlčaný, a to aplikujúc subjektívnu premlčaciu dobu, keďže v danom období mal žalobca
vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a takisto o tom, kto sa na jeho úkor

bezdôvodneobohatil,atovychádzajúcokreminéhozoskutočnosti,žepredmetnénehnuteľnostižalobca
nadobudol od predchádzajúceho vlastníka DOMUM, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.4.2017,
t.j. preukázateľne musel mať vedomosť o tom, že ich v rozhodnom období užívajú žalovaní.

39. S poukazom na skutočnosť, že žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku,

súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých výška je v súlade s
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žalobca si pôvodne uplatnil nárok na úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 10.5.2019 (t.j. odo
dňa podania žaloby), v priebehu konania svoj nárok upravil v tom smere, že navrhol mu priznať
nárok na úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 12.7.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení

žaloby žalovaným v 1. a 2. rade, ktorú možno považovať za výzvu na plnenie. Pri nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, z ktorého dôvodu je potrebné v zmysle
ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už
skôr,trebazakvalifikovanépožiadaniepovažovaťžalobu;zročnosťpohľadávkynastanedeňpodoručení

tejto žaloby žalovanému. V prejednávanom prípade súd konštatuje, že žalobca nepreukázal doručenie
výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným pred podaním žaloby, z ktorého dôvodu sa
žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu nasledujúcim dňom po doručení žaloby. S
poukazom na uvedené skutočnosti pri zohľadnení možnosti dobrovoľného plnenia zo strany žalovaných
nasledujúcideňpodoručenížalobysúdžalobcovipriznalúrokyzomeškaniaod12.7.2019dozaplatenia,

a to zo sumy 9.438,11 eura a vo zvyšku žalobu zamietol, s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie
týkajúce sa premlčania časti nároku žalobcu (viď bod 38. odôvodnenia).40. Čo sa týka trestných konaní vedených na základe trestných oznámení strán sporu (t.j. trestného
oznámenia konateľa žalobcu pre podozrenie zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva
domu,bytualebonebytovéhopriestorupodľa§218ods.1Trestnéhozákona,resp.trestnéhooznámenia

žalovanej v 2. rade pre podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, viď č.l. 143 a nasl.) vzhľadom na ich ukončenie nemajú
pre posúdenie danej veci právny význam. V obidvoch prípadoch boli trestné oznámenia odmietnuté,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Žalobca pôvodne navrhol vykonať dokazovanie aj výpismi z účtu D. N. a oboznámením spisu Okresného

súdu Senica sp. zn. 5Cb/22/2021 (konkrétne so žalobou, platobným rozkazom a späťvzatím žaloby), v
neskoršom priebehu konania na vykonaní uvedených dôkazov netrval (č.l. 172).

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a žalobcovi priznal
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu97,48%vočižalovaným,nakoľkomalvovecičiastočnýúspech.
V zmysle uvedeného bol žalobca úspešný vo výške 98,74 % a žalovaní vo výške 1,26 %, úspešnejší

bol teda žalobca. V súvislosti s čiastočným zamietnutím žaloby v časti príslušenstva súd konštatuje, že
pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine
bez príslušenstva, pokiaľ v žalobe nie je vyčíslené (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Obo
243/2007). O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu
na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí
súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).