Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523201374
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8523201374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, XXX XX B., právne zastúpeného: JUDr. František Kyšeľa, advokát so sídlom Radničné
námestie 33, 085 01 Bardejov proti žalovaným: 1/ C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXX XX F.
G., 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., 3/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX
XX B., 4/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX/XX, XXX XX B., žalovaní 2/ až 4/ právne zastúpení:
JUDr. Rastislav Stašák, advokát so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie
neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.

8C/9/2023 – 87 zo dňa 21.6.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovaným 2/ až 4/ voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100% s tým, že žalovaní 2/ a 3/ sú oprávnení spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým

rozsudkom rozhodol:
„I. Súd z a m i e t a žalobu v celom rozsahu.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne trovy konania
v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 4. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, a po výzve
prvoinštančného súdu, domáhal určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam zo dňa 14.9.2022, alternatívne určenia, že strany sporu
sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností v pôvodných podieloch. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že pri uzatváraní dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bol

uvedený do omylu, keď na základe náčrtu o budúcom vyporiadaní, ktorý bol pre neho rozhodujúci,
nadobudol presvedčenie, že všetci spoluvlastníci nadobudnú samostatné parcely s rovnakou výmerou.
Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe nesúhlasili so žalobou a navrhli ju v celom rozsahu zamietnuť.K určeniu neplatnosti dohody vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uviedol, že žalobu o určenie
právnej skutočnosti je prípustná len v prípadoch, kedy je v osobitnom zákone výslovne upravené, že
určitá osoba alebo okruh osôb sa určitého práva môže domáhať žalobou na súde.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 40a a § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“).Ust.§49aOZibavšeobecneupravujepodmienkyneplatnosti
právnych úkonov z dôvodu uvedenia omylu bez toho, aby toto ustanovenie upravovalo aj možnosť
žalovať priamo neplatnosť právneho úkonu na súde. Preto súd dospel k záveru, že žaloba o neplatnosť
právneho úkonu tak, ako je koncipovaná v tomto prípade, nemá oporu v zákone.

Aj keby sa však žalobca mohol domáhať neplatnosti uvedenej dohody, podľa názoru súdu nebolo
preukázané, že by niektorý zo žalovaných vyvolal u žalobcu (I.) omyl ohľadne nejakej skutočnosti, ktorá
bola pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (teda v danom prípade podpísanie dohody, t.j.
podstatný omyl) ako ani to, že by (II.) na tvrdenom omyle žalobcu mal mať podiel niektorý účastník
právneho úkonu, t.j. buď ho vyvolal alebo o ňom vedel, čo sú podstatné podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby bolo možné aplikovať § 49a OZ. Takisto v danom prípade nebolo preukázané, že by mal

byť žalobca uvedený do omylu ľsťou a k tomuto ani neboli prezentované žiadne skutkové tvrdenia.
Aj keď žalobca tvrdil v priebehu konania, že o ničom nevedel, jeho tvrdenia boli vyvrátené tvrdeniami
všetkých žalovaných. Všetci žalovaní zhodne potvrdili, že náčrt, na ktorý sa žalobca odvolával, že ním
bol uvedený do omylu, bol len informačný a slúžil len na umiestnenie pozemkov v priestore, aby geodet
vedel, kde kto bude mať pozemky. Ako vyplýva aj z vyjadrenia samotného žalobcu, vedel o tom, že

má podiel 3/12. Jednoducho si teda dokázal vypočítať, aká výmera by mala pripadnúť na veľkosť jeho
podielu. Výmera uvedená v dohode pritom zodpovedá veľkosti jeho podielu.
Ďalej súd dodáva, že aj keď napokon bolo zistené, že žalobca nemal k dispozícii geometrický plán,
minimálne pri podpise dohody mal možnosť zistiť, že podkladom na pre vytvorenie nových pozemkov
bol geometrický plán presne označený v dohode, pričom výmery nových parciel boli v dohode presne

uvedené pri každom jednom účastníkovi dohody.
Za tohto stavu súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by bol uvedený do omylu niektorým zo
žalovaných ohľadne rozhodujúcej skutočnosti pri uzatváraní dohody, ako to vyžaduje § 49a OZ.
Ak nebola preukázaná skutočnosť, že by bol žalobca uvedený do omylu, tak potom je nedôvodná
tak prvá časť žalobného petitu (okrem už vyššie uvedeného dôvodu) ohľadne určenia neplatnosti

uvedenej dohody, ako ani alternatívna časť petitu týkajúca sa určenia, že strany sporu sú spoluvlastníkmi
pôvodných parciel, keďže aj táto časť petitu predpokladá, že dohoda by mala byť neplatná, čo súd nemal
preukázané.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu, teda aj v časti alternatívneho
petitu.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal žalovaným ako stranám, ktoré mali vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi vo výške 100%, pričom vzhľadom na to, že žalovaní v 2. a 3. rade sú manželia a
pozemky vlastnili a vlastnia ako bezpodieloví spoluvlastníci, vo vzťahu k nim je žalobca povinný nahradiť
trovy konania spoločne a nerozdielne. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Dôvody pre aplikáciu ust. § 257 prvoinštančný súd nevzhliadol.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu rov odvolacieho konania.

Žalobca v odvolaní dôvodil, že žalovaný 2/ uviedol, ,,že vyzeralo to, že žalobca si myslí, že má väčšiu
výmeru, ako podľa geometrického plánu mal mať, ale v dohode boli jasne uvedené výmery, aké mu
prináležia.“ Teda podľa názoru žalobcu je zrejmé, že žalovaný o omyle žalobcu v čase uzatvorenia
predmetnej dohody vedel. Poukázal na svoj vyšší vek v spojitosti s vyššie preukázanou vedomosťou
minimálne žalovaného v druhom rade o omyle žalobcu týkajúceho sa výmery jemu prislúchajúcej. Podľa

žalobcu náčrt bol jediným grafickým jemu aspoň k nahliadnutiu poskytnutým zobrazením budúcich
pozemkov. Z náčrtu je zrejmé, že parcely sú približne rovnakej výmery.

3. Žalovaní 2/ až 4/ s podaným odvolaním nesúhlasia, napadnutý rozsudok považujú za správny,
spravodlivý a zákonný. Majú za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, aby ktokoľvek zo

žalovanýchvyvolalunehoomyl.Každémuzúčastníkovdohodybolozrejmé,ženáčrtnaktorýsažalobca
odvoláva, je len orientačný a slúži len na priestorové usporiadanie novovznikajúcich nehnuteľností. Ak
sa žalobca odvoláva na svoj vyšší vek a tým sa snaží spochybniť svoju vôľu uzavrieť predmetnú dohodu,
k tomu uviedli, že žalobca nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, z jeho vyjadrení je zrejméže problematika nehnuteľností mu nie je celkom neznáma. Náčrt, na ktorý žalobca poukazuje nebol
súčasťoudohody,netvoriljejprílohu.Poukazujúcnavyššieuvedenéskutočnostižalovaní2/až4/navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal im aj nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Žalovaná 1/ v podanom vyjadrení zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením nad padnutého rozhodnutie a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/05).

7. Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj

právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami a argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku
z 29.04.1993, nález US SR 2, ÚS 4/06 a pod.).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a táto norma
sa uplatňuje aj odvolacom konaní § 393 ods. 2 CSP. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia, či v
prvostupňovom , či v odvolacom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo
argument alebo iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (aj o odvolaní), zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, dal odpoveď na
všetky otázky, ktoré boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súčasne sa súd prvej inštancie náležitým
spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu.

8. Vo vzťahu k prvému žalobnému petitu prvoinštančný súd zamietol žalobu z dôvodu jeho procesnej
neprípustnosti. K tomuto odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 137 CSP zakotvuje pozitívnoprávne
členenie súkromnoprávnych žalôb na viaceré druhy, a to 1/ žalobu o splnenie povinnosti, 2/ žalobu o
nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z právneho predpisu, 3/ žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, 4/ žalobu na určenie právnej

skutočnosti, 5/ inú žalobu neuvedenú v § 137 CSP. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy
žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba neuvedená v ust. § 137 CSP je prípustná iba za
predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva (napr. žaloba na nahradenie prejavu vôle,žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, žaloba prehlasovaných spoluvlastníkov, aby súd rozhodol
o dôležitej zmene veci a pod.).
Význam ustanovenia § 137 CSP nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých druhov žalôb),

ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky
prípustnosti pre niektoré druhy žalôb.
Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje žalobcom podanú žalobu o určenie neplatnosti
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva za žalobu o určenie právnej skutočnosti
podľa ust. § 137 písm. d) CSP. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája

vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle
sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Účelom ust. § 137
písm. d) CSP je vylúčiť všetky nepotrebné a zbytočné žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov a
iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby, pretože
s definitívnou platnosťou neriešia právny stav medzu účastníkmi. Do tejto kategórie možno zaradiť
aj žalobu v danej veci, nakoľko prípadné určenie, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva je neplatná, nerieši s konečnou platnosťou otázku usporiadania spoluvlastníckych práv
k nehnuteľnostiam, ktoré súd predmetom tejto dohody.
Navyše žaloba podľa ust. § 137 písm. d) CSP je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá
osobitný predpis. Podľa dôvodovej správy k CSP medzi osobitné predpisy podľa ust. § 137 písm. d)
CSP patria napríklad zákon č. 311/2011 Z.z. Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbách a pod. Odvolací súd má za to, že ust. § 49a Občianskeho zákonníka nie je právnym dôvodom
podania určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. d) CSP.

9. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm.
f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre

rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.
K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že

vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam

z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok vychádza zo správnych skutkových zistení, ktoré
majú svoj podklad vo vykonaných dôkazoch. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci,
vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a z týchto

prijal správne skutkové závery, pričom svoje úvahy náležite odôvodnil. V prvom rade sa súd prvej
inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobcu domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné
prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej
obranyataktiežkomplexneposúdilčiastkovéskutkovétvrdeniastránatietoajriadnevyhodnotil.Zvyššie
uvedených dôvodov odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie (ust. § 387 ods. 2
CSP) a len pre zdôraznenie správnosti a k jednotlivých odvolacím námietkam dodáva nasledovné.11. Čo sa týka právnej záväznosti náčrtu, ktorým mal byť žalobca uvedený do omylu, je potrebné uviesť,
že tento vo vzťahu k samotnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemôže
byť považovaný za relevantný podklad pre vyporiadanie spoluvlastníctva, a tvrdenia žalobcu o tom, že

tento náčrt považoval za záväzný považuje odvolací súd za absolútne nedôvodné. Už na prvý pohľad je
zrejmé,ženáčrtmáleninformatívnycharakteratonajmävzhľadomnaabsenciuakéhokoľvekoznačenia
jednotlivých parciel a ich rozmerov. Skutočnosť, že sa žalobca bez vynaloženia čo i len najmenšej miery
opatrnosti a bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu (absencia rozmerov jednotlivých novovytvorených
parciel v náčrte), a za stavu, kedy ako podielový spoluvlastník si mal byť vedomý veľkosti svojich

spoluvlastníckych podielov, mylne domnieval, že pozemky sa rozdelia na rovnaké časti bez ohľadu na
veľkosti spoluvlastníckych podielov, nemôže na úkor právnej istoty zasahovať do právneho postavenia
a majetkových práv ostatných účastníkov dohody, a nemôže prevýšiť potrebu ochrany dôvery adresáta
právneho úkonu, v tomto prípade žalovaných.
Na dôvažok, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v priebehu jednaní o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva od ktoréhokoľvek spoluvlastníka padol čo i len náznak návrhu na

vyporiadanie v rovnakej miere bez ohľadu na veľkosti spoluvlastníckych podielov, z čoho by si žalobca
mohol mylne vyvodiť, že každý dostane parcely s rovnakou výmerou.

12. Omyl, na ktorý sa žalobca odvoláva, vo všeobecnej rovine zakladá relatívnu neplatnosť dotknutého
právneho úkonu pri splnení celkovo štyroch podmienok: (1) musí ísť o omyl v skutočnosti, ktorá je pre

právny úkon rozhodujúca, (2) bez omylu by k právnemu úkonu za daných podmienok nedošlo (kauzalita
omylu), (3) osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o omyle musela vedieť,
(4) judikatúra dovodila, že omylu sa môže osoba dovolať len v prípade, ak je jej omyl ospravedlniteľný.

13. K otázke ospravedlniteľnosti omylu sa už vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v

rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 192/2008 konštatoval, že „ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka však
nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si
sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré
považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo
svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu“.

Obdobne ospravedlniteľnosť omylu podrobne rozpracoval vo svojej ustálenej judikatúre aj Najvyšší
súd ČR, podľa ktorého o ospravedlniteľný omyl nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej
nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si rozhodné právne skutočnosti. O ospravedlniteľný omyl
teda nepôjde vtedy, „měla-li jednající, a omylu se pak dovolávající osoba, možnost se takovému omylu
vyhnout vlastní pečlivostí při seznání skutečností pro uskutečnění právního úkonu rozhodujících. Nelze

totiž akceptovat možnost, že by se bylo lze účinně dovolat neplatnosti pro omyl podle ustanovení §
49a o. z. za situace, kdy by omylu se dovolávající osoba zanedbala pro ni ve věci objektivně existující
možnost přesvědčit se o pravém stavu věci, a bez příčiny se ve svém úsudku nechala mylně ovlivnit
případnými dojmy, náznaky řešení, resp. hypotézami o vlastnostech předmětu zamýšleného právního
úkonu.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1251/2002).

Právna teória ale aj súdna prax teda vyžaduje, aby osoba dovolávajúca sa omylu konala s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať,
aby pri formovaní vôle nebola ovplyvnená nesprávnymi a nepravdivými informáciami. V danej veci sa
žalobca bez akéhokoľvek relevantného dôvodu domnieval, že po zrušení spoluvlastníctva nadobudne
pozemky s väčšou výmerou aká mu prináleží, pričom pri vynaložení čo i len minimálnej miery opatrnosti

mohol a mal vedieť, že pozemky sa budú deliť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.

14. Žalobca ako podielový spoluvlastník, ktorý svoj podiel nadobudol ešte v roku 1995, si musel byť
vedomý veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov. V prípade, že by mal žalobca pochybnosti, ide
o údaje verejne prístupné v katastri nehnuteľnosti. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je jasne uvedená

aj v dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, konkrétne veľkosť spoluvlastníckeho
podielu žalobcu sa nachádza v čl. I. bod 1. písm. a) dohody. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,
žalobca mal príležitosť na to, aby si dohodu prečítal. Navyše samotná dohoda je napísaná na necelých
štyroch stranách, pričom gro dohody, t.j. čl. I., II. a III. je v rozsahu dva a pol strany, dohoda je prehľadná
a čitateľná, preto od žalobcu ako od osoby plne spôsobilej na právne úkony možno dôvodne očakávať,

že je schopný prečítať a porozumieť takémuto textu. Pokiaľ si žalobca napriek tomu, že mu bol daný
priestornapreštudovaniedohody,dohoduneprečítal,nemožnotobraťnaťarchužalovaných,ktoríkonali
v dobrej viere.Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca nemal pred podpisom dohody k dispozícii geometrický plán.
O veľkosti výmery jemu pripadajúcej parcely žalobca mal (mal mať) vedomosť priamo z dohody, ktorú
mal možnosť si preštudovať, a takisto vyplýva aj z veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu.

15. Žalobca ďalej v odvolaní poukazuje na to, že žalovaný 2/ vedel o jeho omyle, keď na pojednávaní
dňa 21.6.2024 uviedol: „Vyzeralo to tak, že on si myslí, že má väčšiu výmeru, ...“. Uvedené tvrdenie
žalovaného 2/ podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôkazom o jeho vedomosti o omyle žalobcu,
nanajvýš tak preukazuje jeho podozrenie o tom, že žalobca sa mýli ohľadom veľkosti jeho podielu.

Následne svoj postoj žalovaný 2/ vysvetlil tak, že v dohode je uvedená výmera prináležiaca žalobcovi.
Z výpovedí žalovaného 2/ a 4/ na tomto pojednávaní vyplýva, že žalovaný 2/ všetkým zúčastneným,
vrátane žalobcu, vysvetlil veľkosti ich podielov a z toho vyplývajúce veľkosti budúcich novovytvorených
parciel.

16. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa jeho vyššieho veku. V čase podpisu dohody

mal žalobca 74 rokov a v priebehu konania netvrdil, že by mal nejaké zdravotné problémy, ktoré by mohli
mať vplyv na jeho rozumové či vôľové schopnosti. Navyše žalobca sa nestal obeťou podvodu, ani nebol
úmyselne či ľsťou uvedený do omylu. Len samotný vyšší vek bez ďalšieho nie je dôvodom neplatnosti
právneho úkonu, ktorý inak spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, vrátane toho, že bol uzavretý
slobodne a bez nátlaku.

17. Nemenej dôležitým aspektom tejto veci je tiež to, že uzavretím dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva žalobca nebol na svojich právach nijako ukrátený a dostal toľko, koľko
mu prináležalo podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, a v súlade so zákonom. Pôvodné podiely
žalobcu predstavovali dokopy 320,75 m2, v zmysle dohody sa žalobca stal výlučným vlastníkom parcely

ovýmere321m2.Pokiaľsatedažalobcadomáhaneplatnostidohody,činavráteniadopôvodnéhostavu,
v konečnom dôsledku sa v jeho majetkovej rovine nič nezmení. Nemožno tiež opomenúť tú skutočnosť,
že parcela, ktorá v rámci vyporiadania pripadla žalovaným 2/ a 3/ bola rozdelená na ďalšie parcely,
na ktorých je aktuálne vybudovaný rodinný dom. Účelom civilného sporového konania je spravodlivé
usporiadanie vzťahov tak, aby sa, pokiaľ možno, zamedzilo ďalší sporom a konfliktom. Navrátením

spoluvlastníckych vzťahov do pôvodného stavu by sa docielil presný opak.
Princíp spravodlivosti je jedným z najdôležitejších princípov sporového konania. Spravodlivosť
predstavuje koncept zahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a spravodlivé zaobchádzanie, ktorého obsahom
je predovšetkým jeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych okolností každého sporového konania.
Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú

mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou (nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.3.2008).

18. Keďže žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že bol uvedený do omylu, ani že by išlo
o ospravedlniteľný omyl, ako aj z ďalších uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok v jeho zamietavom

výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, vrátane výroku o trovách konania, potvrdil ako vecne správny,
s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa stotožňuje a tak, ako je už uvedené vyššie s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP na neho odkazuje.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto im vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. Žalovanej 1/ však v odvolacom
konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací súd ich náhradu, s poukazom na čl. 17
základných princípov CSP, nepriznal. Žalovaní 2/ a 3/ ako manželia, ktorých spoluvlastnícky podiel bol
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú oprávnení spoločne a nerozdielne. O výške

náhrady trov konania žalovaných 2/ až 4/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).