Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-33Cb/101/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121291027
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6121291027.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, A.,

Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o.,
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému: 1. B. C. B. D., nar. XX. XX. XXXX, E.
X, XXX XX F. - D., právne zastúpená: Mgr. Anna Lengyelová, advokátka, Murgašova 3, 040 01 Košice –
Staré Mesto, 2. G. C., nar. XX. XX. XXXX, A. X, F. H. I., o zaplatenie 36.162,92 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu proti žalovanej v 1. rade zamieta.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36.162,92 €, spolu s úrokom 17,00 % ročne zo

sumy 37.332,89 € od 12.3.2011 do 11.4.2014, úrokom 17,00 % ročne zo sumy 36.162,92 € od 12.4.2014
do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 124,44 € a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 3 463,75 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovanej v 1. rade proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalobcovi proti žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboudoručenoupôvodneOkresnémusúduBanskáBystricadňa01.04.2021(upomínaciekonanie

sp. zn. 9Up/420/2021) a postúpenou konajúcemu súdu dňa 06. 10. 2021, sa žalobca domáhal, aby súd
uložil povinnosť žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 36.162,92 €, úrok 17,00
% ročne zo sumy 37.332,89 € od 12.3.2011 do 11.4.2014, úrok 17,00 % ročne zo sumy 36.162,92 €
od 12.4.2014 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 124,44 €, náklady spojené s
uplatnením pohľadávky 3.463,75 € a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 18.8.2008 uzavrel právny predchodca žalobcu J. K., A.,

B.: XX XXX XXX, A. J., K. K. L. K. (E. B.+ K.), B.: XX XXX XXX, A. dlžníkom, zmluvu o úvere č. 435
031 9300 v znení jej neskoršieho dodatku (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe zmluvy o úvere
poskytol žalobca dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 33.194,- € (1.000.000,- Sk). V čase uzatvárania
tohto záväzkového vzťahu bola jedinou konateľkou a spoločníčkou dlžníka žalovaná v 1. rade. Na
zabezpečenie pohľadávky z predmetného úveru vystavil dlžník v prospech žalobcu, ako remitenta, dňa
18.8.2008 vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal zaplatiť sumu 37.332,89 €. Za zaplatenie zmenky sa v
zmysle čl. I § 30 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

zaručila pre celú zmenkovú sumu žalovaná v 1. rade.

3. Keďže sa dlžník dostal do omeškania so splácaním poskytnutých prostriedkov, veriteľ ho písomne
vyzval na úhradu listom zo dňa 14.2.2011. Vo výzve žalobca určil platobný deň 11.3.2011. V uvedenýtermín sa dlžník, ani žalovaná v 1. rade nedostavili do platobného miesta, a preto žalobca vyplnil
vystavenú zmenku v súlade so zmluvou o použití zmenky č. 435 031 9300 zo dňa 18.8.2008, čím sa
zabezpečovacia zmenka stala právne perfektnou.

4. Platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.12.2011 č. k. 1Zm/233/2011-15 súd
uložil dlžníkovi a žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 37.332,89 €, úrok vo
výške 17,00 % p. a. zo sumy 37.332,89 € od 12.3.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
124,44 € a nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 3.463,75 €. Identifikované rozhodnutie

nadobudlo vykonateľnosť voči dlžníkovi dňa 8.8.2012 a voči žalovanej v 1. rade dňa 24.1.2013.

5. Napriek súdnemu rozhodnutiu nedošlo zo strany dlžníka, ani žalovanej v 1. rade k čiastočnému
splneniu svojho záväzku. Žalobca bol z toho dôvodu nútený domáhať sa vymoženia svojho nároku
prostredníctvom exekučného konania. Voči žalovanej v 1. rade bolo dňa 2.5.2012 začaté konkurzné
konanie (opätovne dňa 24.1.2018), preto žalobca inicioval dňa 16.5.2013 exekučné konanie iba voči

dlžníkovi. Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským pod sp. zn. EX
1379/13. V konkurznom konaní došlo dňa 11.4.2014 k čiastočnej úhrade, a to vo výške 1.169,97
€. Poverený súdny exekútor vydal v súlade s § 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zastavení starých
exekúcií“) dňa 31.3.2020 (doručené žalobcovi dňa 2.4.2020) upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

K následnému ukončeniu exekučného konania došlo oznámením súdneho exekútora zo dňa 14.7.2020.

6. Právny predchodca žalobcu vystupoval do 14.2.2013 pod obchodným menom VOLKSBANK
Slovensko, a.s., od 15.2.2013 pod obchodným menom Sberbank Slovensko, a.s. Dňa 1.8.2017 bola
Sberbank Slovensko, a.s. vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, a to na

základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 24.5.2017 pod zn. N 310/2017, Nz
17512/2017, NCRIs 17884/2017 s nástupníckou spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31
575 951. Podľa § 69 ods. 3 ObZ sa Prima banka Slovensko, a.s. stala univerzálnym právnym nástupcom
zaniknutej Sberbank Slovensko, a.s. a prebrala všetky jej práva a záväzky.

7. Žalovaná v 1. rade bola konateľkou a spoločníčkou dlžníka od 25.7.2007 do 8.6.2011. Žalovaný
v 2. rade bol konateľom a spoločníkom dlžníka od 21.6.2011 do súčasnosti. Pri právnickej osobe sa
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu vzťahuje na jej štatutárny orgán. Práve z toho dôvodu
bola do právnej úpravy zavedená zodpovednosť týchto osôb za dlhy spoločnosti, ktorá má chrániť
veriteľov pred nekalým úpadkom. Zákonodarca tým sankcionuje častokrát účelovo motivovaný prístup

štatutárnych orgánov k (ne)plneniu svojich zákonných povinností. Zároveň sa prostredníctvom tohto
inštitútu zabezpečuje satisfakcia pohľadávok veriteľov, ktoré neboli uspokojené v konkurzne alebo v
exekúcii. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na skutočnosť, že konateľkou spoločnosti EMCER s.r.o.
bola od 25.7.2007 do 8.6.2011 žalovaná v 1. rade a od 21.6.2011 do súčasnosti žalovaný v 2. rade

8. Z verejne dostupných účtovných závierok vyplýva, že spoločnosť EMCER s.r.o zverejnila svoju
poslednú účtovnú závierku – súvahu v roku 2010. Pričom v nej vôbec nezohľadnila svoj záväzok voči
žalobcovi (položka č.118 účtovnej závierky), rovnako ako v roku 2009. Naposledy zverejnené účtovné
závierky za roky 2009 a 2010 tak celkom zjavne nereflektujú skutočnosť, že spoločnosti EMCER s.r.o
bol poskytnutý kontokorentný úver, ktorý nebol v rozhodnom čase ešte splatený. Predmetné účtovné

závierky preto neboli vyplnené v súlade s § 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a možno sa
dôvodne domnievať, že sa spoločnosť EMCER s.r.o zrejme nenachádzala v dobrej finančnej kondícii.
O čom svedčí skutočnosť, že v rokoch 2009 a 2010 nevykazovala žiadne tržby, ani zisk.

9. Žalovaná v 1. rade počas vykonávania funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti EMCER s.r.o bola

nielen povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, ale aj zodpovedala za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi v dôsledku jej omisívneho správania sa. V súvislosti s porušením platobnej disciplíny vyzval
žalobca dlžníka, konajúceho prostredníctvom žalovanej v 1. rade, aby uhradil svoj splatný záväzok. O
približne 4 mesiace neskôr sa žalovaná v 1. rade „sama“ ako jediný spoločník spoločnosti odvolala z
pozície štatutárneho orgánu a pohľadávku žalobcu neuhradila.

10. Žalovaný v 2. rade si neplní odkedy je vo funkcii ani elementárne povinnosti štatutárneho orgánu a v
mene spoločnosti nepodal na príslušný daňový úrad ani jednu riadnu účtovnú závierku. Navyše, v rámciexekučného konania vedeného voči dlžníkovi (spoločnosti EMCER s.r.o) nedošlo k žiadnej čiastočnej
úhrade, a teda je zrejmé, že spoločnosť je naďalej v ekonomickom úpadku.

11. Vo vzťahu k výške škody sa v súlade s § 11a ods. 3 ZKR prezumuje, že veriteľovi vznikla škoda v
rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená po ukončení exekúcie. V exekúcii vedenej voči
dlžníkovi EMCER s.r.o súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským pod sp. zn. EX 1379/13
nebolo vymožené žiadne plnenie. Žalobca iba reflektuje plnenie v rámci konkurzného konania vedeného
voči žalovanej v 1. rade vo výške 1.169,97 €. Nárok žalobcu na náhradu škody nie je dotknutý ani

oddlžením žalovanej v 1. rade, ktorá bola oddlžená pred vznikom uplatňovaného nároku na náhradu
škody, ktorý žalobcovi vznikol až momentom zastavenia exekúcie. Prirodzene si preto žalobca nemohol
uplatniť svoju pohľadávku v rámci konkurzného konania. Oddlženie zbavuje dlžníka jeho starých dlhov,
v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Naopak oddlženie nemôže pôsobiť do budúcnosti vo
vzťahu k pohľadávkam, ktoré ešte len môžu vzniknúť.

12. K svojmu podaniu žalobca priložil na preukázanie svojich tvrdení tieto listinné dôkazy: zmluva
o úvere č. 435 031 9300 v znení jej neskoršieho dodatku, zmluva o použití zmenky č. 435
031 9300 zo dňa 18.8.2008, zmenka zo dňa 18.8.2008, žaloba (návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu) zo dňa 21.3.2011, zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa
22.12.2011 č.k. 1Zm/233/2011-15 spolu s uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.2.2012 č.k.

1Zm/233/2011-20 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2012 č.k. 1CoZm/38/2012- 33,
návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 16.5.2013, upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 31.3.2020,
oznámenie o ukončení exekúcie zo dňa 14.7.2020, výpis z Obchodného registra SR preukazujúci
zlúčenie spoločností Sberbank Slovensko, a.s. a Prima banka Slovensko, a.s., účtovná závierka
obchodnej spoločnosti EMCER s.r.o. za rok 2009 (zdroj: M.), účtovná závierka obchodnej spoločnosti

EMCER s.r.o.. za rok 2010 (zdroj:M.) a úplný informatívny výpis z obchodného registra spoločnosti
EMCER s.r.o. (zdroj: M.).

13. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 16. 06. 2021 na podklade tvrdení žalobcu platobný rozkaz
sp. zn. 9Up/420/2021 – 38, v ktorom I. výrokom žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu

36.162,92 €, úrok 17,00 % ročne zo sumy 37.332,89 € od 12.3.2011 do 11.4.2014, úrok 17,00 % ročne
zo sumy 36.162,92 € od 12.4.2014 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 124,44 €,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky 3.463,75 € alebo v tej istej lehote podať odpor. Spôsob, akým
sú žalovaní povinní žalobcovi plniť: spoločne a nerozdielne. A druhým výrokom rozhodol o náhrade trov
konania.

14. Žalovaná v 1. rade doručila dňa 16. 07. 2021 vecne odôvodnený odpor voči platobnému rozkazu,
v ktorom uviedla, že je nesporné, že žalovaná bola konateľkou spoločnosti EMCER s.r.o. (predtým IJ+ s
r. o.) od 25.07.2007 do 08.06.2011 (ďalej len „rozhodný čas"). Je nesporné, že konečná splatnosť úveru
poskytnutého žalobcom bola 30.08.2010. Je nesporné, že exekučné konanie EX1379/13, vedené D. I.,

súdnym exekútorom, začalo dňa 21.05.2013. Ostatné žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia žalovaná
výslovne popiera. Žalobca nepreukázal, že sa spoločnosť EMCER s.r.o. (IJ+ s.r.o.) v rozhodnom čase
nachádzala v úpadku, t.j. existenciu zákonom vyžadovanej právnej skutočnosti pre vznik povinnosti
podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR") v znení
účinnom k 08.06.2011. Výkladom a contrario § 11 ods. 3 ZoKR v znení účinnom k 08.06.2011 možno

považovať za preukázané, že v rozhodnom čase žalobca ani nepredpokladal existenciu podmienok
na uplatnenie svojho oprávnenia podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči spoločnosti EMCER s.r.o.
(IJ+ s.r.0.). Obzvlášť to platí pre obdobie od 29.09.2010 do 08.06.2011. V opačnom prípade by toto
svoje oprávnenie určite riadne a včas uplatnil. Odseky 5 a 6 vylučujú, že spoločnosť EMCER s.r.o. (IJ
+ s.r.0.) spĺňala podmienky úpadku v rozhodnom čase, ako ich ustanovoval ZoKR v znení účinnom k

08.06.2011, čo znamená, že žalovaná nemala v rozhodnem čase povinnosť postupovať podľa § 11 ods.
2 ZoKR v znení účinnom k 08.06.2011. Keďže nebola splnená podmienka, s ktorej existenciou spája
ZoKR vznik povinnosti podať, návrh na vyhlásenie konkurzu a s porušením ktorej zákon spája vznik
zodpovednosti za škodu, k tvrdenému protiprávnemu konaniu žalobkyne nemohlo dôjsť, zodpovednosť
za škodu nevznikla, čo vylučuje existenciu aktívnej legitimácie na strane žalobcu a pasívnej legitimácie

na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca argumentuje ustanovením § 1 la ods. 2 ZoKR v účinnom znení,
žalovaná považuje túto argumentáciu za právne irelevantnú. Ide o ustanovenie účinné od 01.01.2018,
ktorého účinnosť smeruje do budúcnosti a nemôže meniť zákonnom ustanovené podmienky úpadku
upravené skorším právnym predpisom v rokoch 2010-2011. Uvedené v odsekoch 5-8 preukazuje,že v rozhodnom čase neexistovali 1. zákonom vyžadované podmienky úpadku spoločnosti EMCER
s.r.0. (IJ+ s.r.o.). Právna domnienka konštruovaná v roku 2018 nemôže meniť zákonnom ustanovené
podmienky v roku 2011 tak, že síce žalovaná podľa platného právneho stavu v rokoch 2010-2011 nemala

povinnosť podať, návrh na vyhlásenie konkurzu, ale exekúcia, ktorá začala dva roky po zániku funkcie
konateľa žalovanej, ukončená v roku 2020 pre nedostatok majetku dlžníka, na základe novely zákona
z roku 2018 mení zákonom ustanovené podmienky platné v rokoch 2010-2011 tak, že žalovaná túto
povinnosť v rokoch 2010-2011 mala. Aj pri aplikácii § 11 a ods. 2 ZoKR v účinnom znení ZoKR sa
vyžaduje, aby išlo o dlžníka uvedeného v § 11 ods. 2 ZoKR v účinnom znení (§ 11 ods. 2 ZoKR v

znení účinnom k 08.06.2011), tj. dlžníka v úpadku. Uvedená vyvrátiteľná právna domnienka len prenáša
dôkaznú povinnosť zo žalobcu na žalovaného v konkrétnych prípadoch ohľadom nesplnenia povinnosti
štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátora dlžníka a zákonného zástupcu
dlžníka podať, návrh na vyhlásenie konkurzu včas a v prípade, že je preukázané, že takáto povinnosť
existovala. Neosvedčuje existenciu úpadku dlžníka a ani existenciu povinnosti podať návrh na konkurz.
Porušenie sa predpokladá vo vzťahu k týmto osobám vtedy, ak súd odmietol vyhlásiť konkurz na majetok

dlžníka pre nedostatok majetku, ak pre nedostatok majetku dlžníka zastavil konkurz alebo exekúcia či
obdobné vykonávacie konanie proti dlžníkovi bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka, resp. ak
podnikateľpoddočasnouochranouporušilpovinnosťuložiťdozbierkylistínvyhláseniepodľaosobitného
predpisu. Je zjavné, že ide o situáciu, kedy uvedené osoby vedeli alebo pri zachovaní postupu s
odbornou starostlivosťou mohli vedieť o povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZoKR v účinnom znení.. Uvedené

platí obzvlášť vo vzťahu k exekúcii a k obdobnému vykonávaciemu konaniu vedenému voči dlžníkovi,
keďže ich výkon neruší povinnosť uvedených osôb v prípade naplnenia podmienok úpadku na strane
dlžníka kedykoľvek podať, návrh na vyhlásenie konkurzu. Súčasne platí, že žalobca nijako neosvedčil
súvislosť medzi žalovanou a uvedenou exekúciou a jej ukončením z titulu nedostatku majetku na strane
dlžníka, keďže žalovanej zanikla funkcia konateľa dlžníka (2011) 2 roky pred začatím predmetného

exekučného konania (2013). Ak došlo k úpadku dlžníka po zániku funkcie konateľa žalovanej, nemala
oprávnenie a ani povinnosť postupovať podľa § 11 ods. 2 ZoKR a teda nesplnenie takejto povinnosti
nemôže zaťažovať žalovanú, ale len toho, kto bol v tom čase osobou uvedenou v § 11 ods. 2 ZoKR.
Navyše, žalobca ani neuviedol, kedy malo dôjsť, k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzuzostranyžalovanej,čižekedydošlokprotiprávnemukonaniužalovanejavznikuprávažalobcu

na náhradu škody za protiprávne konanie žalovanej, takže nie je splnený zákonný predpoklad pre
uplatnenie práva na náhradu škody - protiprávne konanie. Uvedené je podstatné aj z titulu posúdenia
plynutia času, čo má zásadný význam pre vymožiteľnosť, uvedeného práva. Vzhľadom na dikciu § 11
ods. 4 ZoKR v znení účinnom k 08.06.2011 vzniká osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu
zodpovednosť za škodu veriteľom, ktorá im vznikla v dôsledku porušenia povinnosti včas podať návrh

na vyhlásenie konkurzu, porušením tejto povinnosti a výška škody je buď suma ich pohľadávok, ktoré
ostali neuspokojené po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku
alebo sa preukáže iná výška škody. Z uvedeného je zjavné, že vznik záväzku nahradiť spôsobenú škodu
vzniká porušením právnej povinnosti uvedenej v ZoKR členovi štatutárneho orgánu, likvidátorovi alebo
zákonnému zástupcovi dlžníka a škoda je takisto jasne definovaná. Na uplatnenie tohto práva na súde

v zásade platí, že postačuje vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto je povinný ju uhradiť. Škoda
pritom nemusí byť presne identifikovaná rozsahom a výškou, ale znalosť poškodeného musí postačovať
pre uplatnenie na súde (napr. II. ÚS 593/2015 zo dňa 24.09.2015). Takže žalobca mohol toto svoje právo
uplatniť na súde nasledujúci pracovný deň po dni, kedy malo dôjsť k tvrdenému porušeniu povinnosti
žalovanou.

15. Ohľadom námietky premlčania žalovaná v 1. rade uvádza, že kým nebude preukázané, kedy malo
dôjsť k tvrdenému porušeniu povinnosti podať návrh na konkurz, musí vychádzať z tvrdení žalobcu.
Z nich sa dá usudzovať, že podľa listinných dôkazov predložených žalobcom malo dôjsť k tvrdenému
porušeniu povinnosti podať návrh na konkurz dňa 02.11.2010 (konečná splatnosť úveru 30.08.2010,

omeškanie dlžníka 29.09.2010 a uplynutie lehoty na podanie návrhu na konkurz 02.11.2010). Žalobný
návrh bol podaný dňa 01.04.2021, čo je viac ako 10 rokov od tvrdeného porušenia povinnosti počas
ktorých žalobca nevykonal nič uvedené v § 402 a nasl. ObZ, takže právo žalobcu na náhradu škody
je podľa § 398 ObZ minimálne objektívne premlčané. Žalovaná vznáša námietku nevymáhateľnosti
žalovaného práva na náhradu škody z titulu jej oddlženia vyhláseného dňa 30.01.2018 v Obchodnom

vestníku č. 21/2018. K tvrdenému porušeniu povinnosti mohlo dôjsť iba v rozhodnom čase, kedy bola
žalovaná osobou podľa § 11 ods. 2 ZoKR v znení účinnom k 08.06.2011. Z čoho jasne vyplýva, že
k tvrdenému porušeniu povinnosti, ktorá zakladá právo uplatniť súkromnoprávnu peňažnú - sankciu
(náhrada škody) muselo dôjsť iba pred rozhodným dňom.16. Žalovanému v 2. rade nebolo možné platobný rozkaz sp. zn. 9Up/420/2021 – 38 zo dňa 16. 06.
2021 doručiť do vlastných rúk. Keďže žalobca po výzve súdu v súlade s § 10 zákona o upomínacom

konaní navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd
Banská Bystrica postúpil vec podľa § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní tunajšiemu súdu ako
súdu príslušnému na jej prejednanie a nedoručený platobný rozkaz sa zo zákona (§ 10 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní) zrušil.

17. Vo vyjadrení k odporu žalovanej v 1. rade uviedol žalobca, že žalovaná v 1. rade uvádza, že žalobca
údajne nepreukázal, že dlžník – spoločnosť EMCER s.r.o. (pôvodne IJ+ s.r.o.) IČO: 36 456 012 sa v
rozhodnom čase nachádzal v úpadku. Žalobca pritom poukázal na to, že predložené účtovné závierky za
roky2009a2010nebolivyplnenévsúlades§17zákonač.431/2002Z.z.oúčtovníctve.Dlžník,konajúci
prostredníctvom žalovanej v 1. rade, v nich nereflektoval, že mu bol zo strany žalobcu poskytnutý
kontokorentný úver, ktorý v tom čase ešte nebol splatený. Z predložených dôkazných prostriedkov (z

účtovných závierok) vyplýva, že spoločnosť EMCER s.r.o. sa nenachádzala v dobrej finančnej kondícii.
Nevykazovala žiadne tržby ani zisk, pričom mala záväzok voči žalobcovi, ktorý nezahrnula do svojho
účtovníctva. Je zrejmé, že v čase, kedy žalovaná v 1. rade vykonávala funkciu štatutárneho orgánu,
dlžník spĺňal podmienky uvedené v § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 29.6.2011. Dlžník bol v
rozhodnom čase v úpadku, o čom svedčí daný skutkový stav. Žalovaná v 1. rade de facto požaduje od

žalobcu, aby úpadok dlžníka preukázal listinami, ktoré nie sú verejne dostupné, a ktoré má k dispozícii
iba dlžník. Ak by sme prijali uvedený záver žalovanej v 1. rade (o preukázaní absolútnej pravdy), ochrana
veriteľov podľa § 11 ods. 4 ZKR v znení účinnom do 29.6.2011 a 11a ZKR v aktuálnom znení, by bola len
iluzórna. Určujúcou skutočnosťou pre konštatovanie úpadku dlžníka je jeho účtovná evidencia (účtovná
závierka). Žalovaná v 1. rade navyše absurdne argumentuje tým, že žalobca údajne ani nepredpokladal

existenciu podmienok na uplatnenie svojho práva podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi
(§ 11 ods. 3 ZKR a contrario). Uvedená konklúzia žalovanej v 1. rade je zjavne nesprávna. Nemožno
totiž stotožňovať postavenie žalovanej v 1. rade, ktorá ako konateľka dlžníka má povinnosť podať návrh
na vyhlásenie konkurzu, so žalobcom, ktorého je to iba právo. Žalobca legitímne vymáhal pohľadávku
v exekučnom konaní a nemal dôvod podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Náklady (preddavky) na

vyhlásenie konkurzu sú podstatne vyššie ako je súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie
exekúcie. Exekúcia bola voči dlžníkovi vedená súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským
pod sp. zn. EX 1379/13. V súlade s § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. zákona o zastavení starých exekúcií
poverený súdny exekútor vydal dňa 31.3.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Vydaním
oznámenia o ukončení starej exekúcie zo dňa 14.7.2020 následne došlo k ukončeniu exekučného

konania.Zároveňsapredpokladá,ženávrhnavyhláseniekonkurzunebolpodanývčas,akbolaexekúcia
zastavená pre nedostatok majetku dlžníka. Ukončenie starej exekúcie v dôsledku uplynutia rozhodnej
doby, počas ktorej nedošlo k vymoženiu celého nároku (ako v prejedávanom prípade) vyvolá rovnaké
následky ako zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Preto sa v
posudzovanej veci predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas.

18. Žalovaná v 1. rade bola v rozhodnom čase povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade
s § 11 ods. 2, ods. 4, v spojení s § 3 ZKR v znení účinnom do 29.6.2011. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu existovala v rozhodnom období, neskôr bola zo
zákona vypustená a opakovane zavedená v § 11a ZKR, a to s účinnosťou od 1.1.2018. Pričom samotná

zodpovednosť by bola daná aj bez tejto právnej úpravy, a to podľa § 420 OZ, keďže ide o zodpovednosť
za škodu, ktorá vznikne porušením právnej povinnosti (aj v prípade, ak by neboli dané iné predpoklady
zodpovednosti). Žalobca nie je povinný preukazovať konkrétny dátum porušenia povinnosti žalovanej
v 1. rade podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zo skutkového stavu je zrejmé (z účtovných závierok),
že žalovaná v 1. rade si svoje povinnosti pri výkone funkcie konateľky neplnila, a preto si žalobca voči

nej legitímne uplatnil nárok na náhradu škody.

19. Žalovaná v 1. rade sa sama odvolala (ako jediný spoločník spoločnosti) z pozície štatutárneho
orgánu, a to po 4 mesiacoch, ako žalobca vyzval dlžníka, aby uhradil svoj splatný záväzok. Pohľadávku
žalobcu napriek tomu neuhradila a tak bol žalobca nútený iniciovať exekučné konanie. Žalobcovi vznikla

škoda až zastavením starej exekúcie. Pričom je evidentné, že žalovaná v 1. rade za ňu zodpovedá
rovnako, ako aktuálny konateľ dlžníka – žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade síce porušila svoju
povinnosť ešte v čase, kedy vykonávala funkciu štatutárneho organu dlžníka, avšak vznik škody je
datovaný až ukončením exekučného konania. Až ukončením exekučného konania (z iného dôvodu akovymožením)možnokonštatovať,ženárokžalobcujedefinitívnenevymožený–vznikškody.Pretomožno
v plnom rozsahu aplikovať aktuálne ustanovenia o podmienkach vzniku škody konateľa za nepodanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného je preto aj vznesená námietka premlčania irelevantná,

keďže nárok žalobcu vznikol 14.7.2020. Nárok žalobcu na náhradu škody nie je dotknutý ani oddlžením
žalovanej v 1. rade, ktorá bola oddlžená pred vznikom uplatneného nároku na náhradu škody (vznikol
až momentom zastavenia exekúcie). Prirodzene si preto žalobca nemohol uplatniť svoju pohľadávku v
rámci konkurzného konania. Oddlženie nemôže pôsobiť do budúcnosti vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré
ešte len môžu vzniknúť.

20. Súd podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej len „CSP“) zverejnil
oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že žaloba
sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o
tom nedozvie. Oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle konajúceho súdu dňa
08.02.2022 a zvesené dňa 25.02.2022. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nijako nevyjadril.

21. Súd nariadil pojednávanie na deň 26. 03. 2024, na ktorom vec prejednal za splnenia podmienok
podľa ustanovenia § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného v 2. rade.

22. Na pojednávaní strany poukazovali na svoje predchádzajúce podania a zotrvali na svojich tvrdeniach

v nich obsiahnutých, pričom súd vykonal výsluch žalovanej v 1. rade. Tá počas výpovede doplnila svoje
tvrdenia o to, že čo sa týka účtovných závierok, roky 2009, 2010, tak tie nič nehovoria o zadlženosti firmy.
Hovoria len o nesprávnom vyplnení tlačív, ale nie o tom, v akej kondícii firma bola alebo nebola. K čomu
žalobca uviedol, že on nemá dosah na účtovníctvo, ktoré mali na zodpovednosti, žalovaná v 1. rade
a žalovaný v 2. rade. Žalovaná následne uviedla, že zákonná povinnosť archivovať účtovné doklady bola

v tom čase päť rokov, v súčasnosti je to desať rokov, ale v tom čase päť, čiže v žiadnom prípade vlastne
spoločnosť a ona už vôbec nie, keďže tam nie je niekoľko rokov konateľom, nie je schopná poskytnúť
nejaké iné ako tie účtovné závierky, ktoré má žalobca k dispozícii.

23. Súd vec odročil za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 26.04.2024.

24. Oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovanou v 1. rade,
ako aj obsahom prednesom na pojednávaní dňa 26. 03. 2024 súd zistil nasledovný skutkový stav:

25. Dňa 18.8.2008 uzavrel právny predchodca žalobcu VOLKSBANK Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123,

ako veriteľ, so spoločnosťou EMCER s.r.o. (pôvodne IJ+ s.r.o.), IČO: 36 456 012, ako dlžníkom, zmluvu
o úvere č. 435 031 9300 v znení jej neskoršieho dodatku (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe zmluvy
o úvere poskytol žalobca dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 33.194,- € (1.000.000,- Sk).

26. V čase uzatvárania tohto záväzkového vzťahu bola jedinou konateľkou a spoločníčkou dlžníka

žalovaná v 1. rade. Na zabezpečenie pohľadávky z predmetného úveru vystavil dlžník v prospech
žalobcu, ako remitenta, dňa 18.8.2008 vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal zaplatiť sumu 37.332,89 €.
Za zaplatenie zmenky sa v zmysle čl. I § 30 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový
v znení neskorších predpisov zaručila pre celú zmenkovú sumu žalovaná v 1. rade.

27. Keďže sa dlžník dostal do omeškania so splácaním poskytnutých prostriedkov, veriteľ ho písomne
vyzval na úhradu listom zo dňa 14.2.2011. Vo výzve žalobca určil platobný deň 11.3.2011. V uvedený
termín sa dlžník, ani žalovaná v 1. rade nedostavili do platobného miesta, a preto žalobca vyplnil
vystavenú zmenku v súlade so zmluvou o použití zmenky č. 435 031 9300 zo dňa 18.8.2008.

28. Platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.12.2011 č. k. 1Zm/233/2011-15 súd
uložil dlžníkovi a žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 37.332,89 €, úrok vo
výške 17,00 % p. a. zo sumy 37.332,89 € od 12.3.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
124,44 € a nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 3.463,75 €. Toto rozhodnutie nadobudlo
vykonateľnosť voči dlžníkovi dňa 8.8.2012 a voči žalovanej v 1. rade dňa 24.1.2013.

29. Voči žalovanej v 1. rade bolo dňa 2.5.2012 začaté konkurzné konanie (opätovne dňa 24.1.2018)
Žalobca inicioval dňa 16.5.2013 exekučné konanie iba voči dlžníkovi. Exekúcia bola vedená súdnym
exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským pod sp. zn. EX 1379/13. V konkurznom konaní došlo dňa11.4.2014 k čiastočnej úhrade, a to vo výške 1.169,97 €. Poverený súdny exekútor vydal v súlade
s § 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zastavení starých exekúcií“) dňa 31.3.2020 (doručené žalobcovi

2.4.2020) upovedomenie o zastavení starej exekúcie. K následnému ukončeniu exekučného konania
došlo oznámením súdneho exekútora zo dňa 14.7.2020.

30. Žalovaná v 1. rade bola konateľkou a spoločníčkou dlžníka od 25.7.2007 do 8.6.2011. Žalovaný v 2.
rade bol konateľom a spoločníkom dlžníka od 21.6.2011 do súčasnosti.

31. Zistený skutkový stav takto posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

32. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť ZoUNEK, ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní
začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a osobitosti podania
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom na účely tohto zákona sa starou exekúciu rozumie

exekúcia začatá pred 01.04.2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

33. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula
rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

34. V zmysle ZoUNEK sa zastavuje exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017, ak uplynula rozhodná doba 5
rokov,ktoráplynieododňadoručeniaprvotnéhopoverenianavykonanieexekúciesúdnemuexekútorovi.
Podľa tohto ustanovenia je zastavená aj exekúcia EX 1379/13 (deň doručenia poverenia exekútorovi
24. 6. 2013). Exekúcia sa zastavila ku dňu účinnosti ZoUNEK, t. j. k 01.01.2020.

35. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí
námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné
konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného
konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

36. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK ukončenie exekučného konania oznámi exekútor oprávnenému.

37. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul,
upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu

starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

38. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného
konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis
umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

39. Ak sa stará exekúcia podľa vyššie uvedeného zákona zastavila, neznamená to ešte, že zanikla
samotná pohľadávka priznaná v pôvodnom konaní. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu
premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom
vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto

vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie
námietku premlčania (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp. zn. 1 M
Cdo 8/2008). Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa plynutie premlčacej doby zastavuje (spočíva),
a to na celý čas trvania exekučného konania.

40. Na základe uvedeného má súd za to, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní nie je
premlčaná. K ukončeniu exekučného konania došlo v zmysle oznámenia súdneho exekútora o ukončení
dňa 14. 7. 2020, pričom žaloba bola podaná na súde 1. 4. 2021, teda pred uplynutím jedného roka.
Premlčanie súd posudzoval podľa ust. zákona 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré je pre tento prípad lex specialis.

41. Žalovaná vzniesla taktiež námietku nevymáhateľnosti z dôvodu jej oddlženia. Žalobca podal žalobu
dňa 1. 4. 2021 z dôvodu náhrady škody vzniknutej momentom zastavenia exekúcie. Na žalovanú v 1.
rade bol uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 31K/10/2012 z 11. 7. 2012 vyhlásený konkurz.OznámenieovyhláseníkonkurzubolovObchodnomvestníkuzverejnené18.7.2012.Účinkyvyhlásenia
konkurzu nastali deň po jeho zverejnení, t. j. 19. 7. 2012. Na základe vyššie uvedeného náhrada škody
uplatňovaná v tomto konaní nie je nevymáhateľná, keďže v čase vyhlásenia konkurzu na majetok

žalovanej v 1. rade ani neexistovala. Z toho dôvodu nemohla podliehať konkurzu a je ju možné
uplatňovať.

42. K tvrdeniu, že žalovaní porušili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Predpokladmi tejto
osobitnej zodpovednosti sú: 1. porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu; 2. vznik

škody, 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu a 4. neexistencia liberačných dôvodov (§ 11a ods. 5 ZoKR). Zodpovednosť za škodu tu však
nepostihuje samotného dlžníka, ale len osoby povinné podať v mene dlžníka návrh na vyhlásenie
konkurzu. Táto osobitná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa ZoKR
má prednosť pred všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka, to znamená, že na porušenie právnej povinnosti upravenej v § 11 ods. 2 ZoKR sa prednostne

aplikuje táto špeciálna právna úprava § 11a ZoKR. V ostatnom sa aj táto zodpovednosť za škodu
spravuje stanoveniami § 420 Občianskeho zákonníka. Tak to bude napríklad pri spôsobe náhrady škody,
rozsahu náhrady škody a pod., ktoré ust. § 11a ZoKR neupravuje. Zodpovednosť za nepodanie návrhu
na vyhlásenie konkurzu je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa povinný zbaví, ak preukáže liberačné
dôvody stanovené v § 74a ZoKR.

43. V súvislosti s aktívnou legitimáciou dlžníka je dôležité uviesť, že dlžník nie je len oprávnený, t.j.
aktívne legitimovaný, ale v určitých prípadoch aj povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu s tým, že
táto povinnosť bola novelou uskutočnenou zákonom č. 348/2011 Z.z. - v tejto časti účinnou od 1. januára
2013 - významným spôsobom upravená. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2013 je dlžník

povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade svojho predlženia, a to do 30 dní od vtedy, ako
sa dozvedel o predlžení. Podľa tejto právnej úpravy už dlžník nie je povinný podať návrh na vyhlásenie
konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti, čím zákon riešenie platobnej neschopnosti dlžníka cestou
konkurzu ponecháva výlučne na rozhodnutí dlžníka, resp. veriteľov, t.j. ak veritelia akceptujú dlžníkovu
platobnú neschopnosť a sami návrh nepodajú, zákon sám nenúti, neukladá dlžníkovi povinnosť, aby

takýto návrh podal, a tým odišiel z trhu cestou konkurzu. Právna úprava účinná do 31. decembra 2012
ukladala povinnosť dlžníkovi podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj z dôvodu úpadku vo forme platobnej
neschopnosti, t.j. nielen z dôvodu predlženia.

44. Povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu zákon ukladá priamo štatutárnemu orgánu,

jeho členovi, prípadne zákonnému zástupcovi dlžníka. Znamená to, že túto povinnosť, najmä z pohľadu
prípadnej zodpovednosti, má nielen dlžník, ale aj tieto konkrétne osoby. Týmto spôsobom zákon
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu zveruje konkrétnym fyzickým osobám, prostredníctvom
ktorých dlžník konal, prípadne ktoré ho ako zákonný zástupca zastupovali, t.j. konateľovi, členom
predstavenstva a pod.

45. Podľa § 3 ods. 1 ZKR Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá
návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

46. Podľa § 3 ods. 2 ZKR Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po

lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

47. Ako dôkazy boli v tejto súvislosti žalobcom predložené účtovné uzávierky za rok 2009 a 2010,
z ktorých vyplýva, že dlžník konajúci prostredníctvom žalovanej v 1. rade nevykazoval žiadne tržby
ani zisk. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v predmetných účtovných uzávierkach nebol zahrnutý

záväzok voči nemu. Na základe týchto skutočností má žalobca za to, že účtovné uzávierky neboli
vyplnené v súlade s § 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

48. Z predložených dôkazov, účtovných uzávierok za roky 2009 a 2010 nie je žalobcom jednoznačne
preukázanázláfinančnásituáciadlžníka,atedaskutočnosť,žebolplatobneneschopnýalebopredlžený.

Žalobca síce spochybnil ich správnosť, avšak žiadnym spôsobom jednoznačne nepreukázal zadlženosť
ani platobnú neschopnosť dlžníka, ktorého žalovaná v 1. rade bola konateľom. Na základe uvedeného
teda súd nemá za jednoznačne preukázané porušenie povinnosti žalovanej v 1. rade ako konateľapodať návrh na vyhlásenie konkurzu, keďže nemôže vychádzať len zo všeobecných tvrdení žalobcu
o nesprávnom vyplnení účtovných uzávierok.

49. Z uvedených dôvodov považoval súd nárok žalobcu voči žalovanej v 1. rade za nedôvodný a žalobu
voči nej zamietol.

50. Súd len pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (K. M. c. Španielsku z
21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (K. c. Grécko z 29. mája 1997, R. c. Francúzsko z

19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Y. c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

51. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

52. Podľa ust. § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

53. Žalovaný v 2. rade v priebehu konania žalobcom tvrdené skutočnosti nerozporoval, preto podľa §
151 CSP súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. Súd žalobcovi priznal žalovanú istinu,
keď nemal dôvod pochybovať o pravdivosti žalobcom tvrdených skutočností podporených dôkazmi, ku
ktorým sa žalovaný v 2. rade v priebehu konania žiadnym spôsobom nevyjadril. Nárok žalobcu na sumu
tvoriacu predmet tohto konania je tak voči žalovanému v 2. rade dôvodný v celom rozsahu

54. Podľa ust. 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

55. Toto ustanovenie umožňuje, aby na jednej alebo aj na oboch sporných stranách vystupovalo

viacero subjektov. V zásade každý z navrhovateľov alebo odporcov koná sám za seba a vzniká tak tzv.
samostatné spoločenstvo. Procesným dôsledkom samostatného spoločenstva je skutočnosť, že každý
spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne a práva a povinnosti spoločníka sú nezávislé od práv
apovinnostíostatnýchspoločníkov.Tietodôsledkyvyplývajúzhmotnoprávnehovzťahuúčastníkov,ktorý
je samostatný (individuálny), a spoločenstvo je dané iba na procesnom základe (spoločného konania

a spoločného rozhodnutia).

56. Súd považuje vzhľadom na vyššie uvedené za potrebné uviesť, že nárok žalobcu uplatňovaný
spoločne a nerozdielne proti žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade, spočívajúce v náhrade škody
je nárokom, ktorý medzi stranami sporu zakladá samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP, jedná sa

totiž o prípad nepravej pasívnej solidarity, a teda o každom nároku bolo rozhodované samostatne.

57. Podľa ust. § 365 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

58. Podľa ust. § 369 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.59. Keďže žalovaný v 2. rade je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, má žalobca voči nemu v súlade s
vyššie citovanými ustanoveniami právo na úroky z omeškania v ním uplatňovanej výške 17,00 % ročne
zo sumy 37.332,89 € od 12.3.2011 do 11.4.2014, úrok 17,00 % ročne zo sumy 36.162,92 € od 12.4.2014

do zaplatenia

60.Podľaustanovenia§369cods.1Obchodnéhozákonníkavznikáomeškanímdlžníkaveriteľoviokrem
nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

61. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, súd žalobe vyhovel aj v časti nároku žalobcu voči
žalovanému v 2. rade na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 124,44 €, nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky 3.463,75 €, ktoré tiež neboli žalovaným v 2. rade rozporované.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Nakoľko žalovaná v 1. rade bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP.

64. Nakoľko bol žalobca v konaní voči žalovanému v 2. rade úspešný celom rozsahu, súd mu voči nemu
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP.

65. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Košice (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.
1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).