Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 6T/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125010461
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1125010461.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 11.03.2025 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: N. K. F., H.. XX.XX.XXXX N. A. B. X. F., R.. C. A.. B. K.. K. M. Z. (L.. C.) H..XXX, Q.

j e v i n n ý , ž e

ako vodič motorového vozidla značky Fiat Ducato, bielej farby, eč: B., imatrikulované v Rumunskej

republike, VIN: T., za vopred sľúbenú finančnú odmenu vo výške 500,-€ za osobu umožnil jedenástim
osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky
tak, že tieto osoby naložil dňa 26.09.2024 v čase približne medzi 04:00 hod. až 05:00 hod. na
nezistenom mieste na území Maďarska vo vzdialenosti približne 7 kilometrov od Srbsko-Maďarskej
hranice na odľahlom pustom mieste do motorového vozidla značky Fiat Ducato, bielej farby, eč: B.,
imatrikulované v Rumunskej republike, VIN: T., potom pokračoval vjazde po maďarskom území smerom

na územie Slovenskej republiky a tieto osoby previezol cez diaľničný hraničný prechod Rajka-Čunovo
na územie Slovenskej republiky a následne sa s nimi otočil v Jarovciach a smeroval späť k diaľničnému
prechodu Čunovo-Rajka, kde bol dňa 26.09.2024 v čase o 10:07 hodine hliadkou Krajského dopravného
inšpektorátu Policajného zboru Slovenskej republiky Bratislava, oddelenie mýtnej polície pod volacím
znakom Mýto 214 zastavený, z dôvodu kontroly diaľničnej známky, kedy hliadka pri kontrole vyššie
špecifikovaného vozidla zistila, že v ložnom priestore vyššie uvedeného vozidla sa nachádza jedenásť
osôb mužského pohlavia, z toho 9 dospelých osôb a 2 deti, pôvodom zo Sýrskej arabskej republiky
a to: D. Z. H. XX.XX.XXXX, D. Z. H. XX.XX.XXXX, K. A. H. XX.XX.XXXX, B. Z. H. XX.XX.XXXX, B.

D. H. XX.XX.XXXX, Z. B. H. XX.XX.XXXX, D. Z. H. XX.XX.XXXX, B. D. H. XX.XX.XXXX, B. M. H.
XX.XX.XXXX, B. K. H. XX.XX.XXXX, B. B. X. H. XX.XX.XXXX, ktorí sa nevedeli preukázať dokladmi
totožnosti a platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a
zotrvanie na území Slovenskej republiky,

t e d a

v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, umožnil nedovolene
prekročiť štátnu hranicu Slovenskej republiky, skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, na
viacerých osobách,

č í m s p á c h a lzločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:
1 ks mobilný telefón zn. Samsung, presne nezisteného modelu, čiernej farby, v puzdre čierno-zelenej
farby, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného v zmysle §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný, postupoval ďalej podľa § 333 ods. 3 písm. c),
d), f), g), h) Trestného poriadku a otázkami zisťoval, či obžalovaný rozumie, z čoho je obžalovaný [§ 333

ods. 3 písm. c)], či bol poučený o svojich právach [§ 333 ods. 3 písm. d)], či rozumie právnej kvalifikácii
skutku [§ 333 ods. 3 písm. f)], či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. g)], a
či sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. h)].
Následne obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno", a preto samosudca po pozitívnom
vyjadrenístránkvyhláseniuuznesenímrozhodoloprijatívyhláseniaobžalovaného,žejevinnýazároveň

rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným nevykoná, a vykoná len
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o treste a výroku o náhrade škody prípadne
ochranného opatrenia. Následne súd na hlavnom pojednávaní oboznámil spisový materiál vzťahujúci k
osobe obžalovaného a k trestu prepadnutia veci.

Súd vytýčil hlavné pojednávanie, kde následne po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný,
dospel k rovnakým skutkovým záverom ako obžaloba, teda že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za
vinu sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti obžaloby a že sa ho dopustil obžalovaný.

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako je to uvedené vo výroku

rozsudku.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov a register
priestupkov, a obhajoba doložila lekárske správy o zdravotnom stave rodičov obžalovaného, ktoré boli
tlmočníčkou preložené na hlavnom pojednávaní.

K osobe obžalovaného súd poukazuje na to, že tento nebol v minulosti na území SR, trestne stíhaný ani
priestupkovo prejednaný, pričom z lekárskych správ vyplýva, že jeho rodičia trpia viacerými ochoreniami.
Obhajoba súčasne uviedla, že žiada o mimoriadne zníženie trestu s poukazom na to, že v zmysle
§ 34 ods. 3 Trestného poriadku má trest postihovať zásadne obžalovaného a nie jeho rodinu alebo

blízke osoby. Zároveň žiadali súd, aby vzhľadom na skutočnosť, že svoj skutok spáchal na tom základe,
že nemal dostatok finančným prostriedkov na zabezpečenie liečby svojich rodičov uchýlil sa k tomu
po dlhom váhaní a presviedčaní osoby ktorá ho na tento skutok nahovorila, keďže videl, v akom sú
rodičia stave a nevedel im pomôcť, ako o tom vypovedal i v celom prípravnom konaní. Tieto skutočnosti
preukázali aj listinnými dôkazmi, a to vekom rodičom v zmysle občianskych preukazov a listinných

dôkazov ktorými boli lekárske správy. Preto na základe týchto skutočností navrhli, že vzhľadom k tomu,že obžalovaný má čistý register trestov aj register priestupkov nielen v rámci SR alebo v rámci celej EÚ,
aby súd aplikoval § 39 ods. 1 TR. por., §39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona , kedy trest odňatia slobody nemá
byť kratší ako 2 roky a najmä § 39 ods. 5 TZ súvisiaci s tým, že urobil vyhlásenie o vine.

Pri úvahách o druhu a výške trestu, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov, pričom je
potrebné zohľadniť aj na povahu a závažnosť trestného činu osobu páchateľa jeho pomery. závažnosť
konania, ktorého sa obžalovaný dopustil reflektuje aj výška trestnej sadzby ktorá je ustanovená za
trestný čin kladený za vinu v rozmedzí 7 až 10 rokov. Objektom predmetného trestného činu je

záujem štátu na kontrole u osôb, ktoré prekračujú jeho štátnu hranicu. Tento záujem vyplýva z potreby
dodržania medzinárodných záväzkov, regulovať nelegálnu migráciu, bojovať proti medzinárodnému
zločinu a podobne. Podľa názoru súdu skutočnosť, že obžalovaný uviedol ako okolnosti pre mimoriadne
zníženie trestu finančné problémy a potrebu získania finančných prostriedkov pre chorých rodičov,
nijako neospravedlňuje a ani neznižuje závažnosť konania obžalovaného. Vo svojej podstate je tým
deklarovaná len motivácia páchateľa spáchať daný trestný čin.

Nakoľko obžalovaný učinil vyhlásenie o vine súd na túto okolnosť prihliadol pri ukladaní trestu v zmysle
§ 39 ods. 5 Trestného zákona a znížil obžalovanému trest o jednu tretinu pod zákonom určenú dolnú
hranicu trestnej sadzby. Okolnosti uvádzané obhajobou na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu
nespĺňajú podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Trest je ujma
na osobnej slobode v ktorej je potrebné zohľadniť nielen individuálnu, ale i generálnu prevenciu, ktorú

trest plní. Z pohľadu individuálnej prevencie má súd za to, že len nepodmienečným trestom odňatia
slobody bude dostatočne zabezpečený výchovný vplyv páchateľa, aby ho odradil od páchania ďalšej
trestnej činnosti a súčasne generálna prevencia spočívajúca v odradení ostatných členov spoločnosti od
páchania takejto trestnej činnosti môže byť naplnená práve výkonom nepodmienečného trestu odňatia
slobody.

V intenciách § 33a Trestného zákona, kde sú upravené všeobecné zásady ukladania sankcií, súd
uzatvára, že vzhľadom na závažnosť trestného činu (popísanú vyššie) je sankcia spojená s ujmou na
osobnej slobode, teda nepodmienečným trestom odňatia slobody plne v súlade s požiadavkami, ktoré
musí súd zohľadniť pri ukladaní trestov.
S poukazom na vyššie uvedené súd preto obžalovaný uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a

8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento
nebol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

V súvislosti s výrokom o treste prepadnutia veci a to mobilného telefónu, sa súd oboznámil so závermi

znaleckého posudku a zápisnicou o odňatí veci, pričom mal za preukázané že predmetným mobilným
telefónom obžalovaný komunikoval, nachádzajú sa v ňom fotky utečencov, ktorých prevádzal a teda je
dostatočne odôvodnený záver že sa jedná o vec ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu a preto
bol obžalovanému uložený i trest prepadnutia veci, ktorej vlastníkom sa stáva štát.

Zhora uvedených dôvodov, preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, nakoľko
pokladá trest uložený obžalovanému za dostatočný, primeraný, spravodlivý, ktorý splní svoj účel tak ako
to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom

Mestského súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora,
odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného

alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené zároveň tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného,
môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vosvoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencom, osvojiteľom, osvojencom, manželom
alebo druhom. Odvolanie má odkladný účinok.