Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207392
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123207392.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a
členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v sporovej veci žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne
zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/

XX, XXX XX A., o zaplatenie 772,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 17C/55/2023-65 z 26.4.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/55/2023-91
zo dňa 23.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto:

„I. Žalobu z a m i e t a vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

II. Žalovaný v 1. rade m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 3 ods. 1, ods. 3, § 24 ods.
2 písm. b), ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o PZP“), § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, §
430 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“).

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 3.8.2023 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného v 1/ rade a D. E., pôvodne žalovaného v 2/ rade (ďalej tiež ako „pôvodne žalovaný v 2/
rade“) zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 772,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 772,54 eur od 4.1.2022 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 76,76 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1/ rade je prevádzkovateľom motorového
vozidla zn. Volkswagen s EČV: F., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Pôvodne žalovaný v 2/

rade je vodič motorového vozidla zn. Volkswagen s EČV: F., ktorého prevádzkou bola spôsobená
škoda. Dňa 6.10.2021 o 20:40 hod. spôsobil žalovaný v 2/ rade ako vodič predmetným vozidlom v
dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. OPEL s EČV: C., ktorého držiteľkou bola
v tom čase poškodená G. E.. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenej

z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poskytol dňa 1.12.2021 poškodenej z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške150,- eur a poistné plnenie vo výške 622,54 eur. Žalobca si listom zo dňa 3.12.2021 uplatnil právo na
náhradu poistného plnenia voči žalovaným vo výške 772,54 eur. Žalovaní neuhradili dlžnú sumu ani len
čiastočne. Tým, že žalovaný v 1/ rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods.

1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému v 1/ rade oprávnený nárok na základe ustanovenia
§ 24 ods. 7 Zákona o PZP proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona, na
náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade zodpovedá podľa ust. §
427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla. Zároveň poukázal na to, že žalovaný v 2/ rade zodpovedá

podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Titulom
regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Súd
vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu platobným rozkazom č. k. 17C/55/2023-41 zo dňa 5.9.2023,
voči ktorému podal včas odpor iba žalovaný v 1/ rade. Voči pôvodne žalovanému v 2/ rade sa stal
predmetný platobný rozkaz právoplatným dňa 28.9.2023.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že z nesporných skutkových tvrdení strán
sporu a relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že dňa 6.10.2020 o 20:40
bola vozidlom zn. Volkswagen s EČV: F. spôsobená dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo ku
škode na motorovom vozidle, ktorého držiteľkou bola v tom čase poškodená G. E., vodičom vozidla
zn. Volkswagen s EČV: F. bol pôvodne žalovaný v 2/ rade. Na vozidle poškodenej bola spôsobená

škoda 772,54 eur. Vlastníkom vozidla zn. Volkswagen s EČV: F. v čase nehody bol žalovaný v 1/
rade. Predmetné motorové vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené. Zo
svedeckej výpovede H. F. vyplynulo, že tento mal v čase vzniku škodovej udalosti u seba predmetné
motorové vozidlo žalovaného v 1/ rade z dôvodu, že mu ho žalovaný v 1/ rade zveril do opravy.
Svedok mal motorové vozidlo pripraviť na STK, nakoľko nebolo spôsobilé prevádzky na cestných

komunikáciách. Svedok dal D. E. kľúče od predmetného motorového vozidla iba za tým účelom,
aby sa mohli s kamarátkou menovaného ohriať, keďže bola v ten večer zima. Vyslovene im zakázal
predmetné motorové vozidlo použiť na prevádzku v cestnej premávke. D. E. však napriek zákazu a
napriek technickému stavu predmetného motorového vozidla s ním vyšiel do premávky. Z nesporných
skutkových tvrdení strán sporu, z interného systému žalobcu ohľadom likvidácie poistnej udalosti, listov

žalobcu zo dňa 20.10.2021 a 30.11.2021 o vybavení poistnej udalosti, ako aj z výňatku výpisu z účtu
žalobcupredeň1.12.2021vyplýva,žežalobcadňa1.12.2021poskytolpoisťovnipoškodenejzpoistného
garančného fondu poistné plnenie vo výške 150,- eur a 622,54 eur. Listom zo dňa 3.12.2021 žalobca
vyzval žalovaného v 1/ rade na náhradu poistného plnenia vo výške 772,54 eur v lehote do 3.1.2022,
no zásielka sa žalobcovi vrátila dňa 5.1.2022 ako neprevzatá v odbernej lehote.

5. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dôkazov s poukazom na zistený skutkový stav a aplikovanú
právnuúpravudospelkzáveru,žežalovanýakovlastníkpredmetnéhomotorovéhovozidlanezodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla, nakoľko namiesto neho v súlade s
§ 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za túto škodu vodič, ktorý spôsobil dopravnú nehodu

a ktorý použil dopravný prostriedok bez vedomia a proti vôli žalovaného v 1/ rade. Žalovanému v 1/
rade pritom nemožno pričítať nedbalosť, ktorou by umožnil pôvodne žalovanému v 2/ rade použiť
dopravný prostriedok, keďže žalovaný v 1/ rade neučinil žiaden úkon smerujúci voči samotnému vodičovi
- pôvodne žalovanému v 2/ rade, ktorým by sa pripúšťala, odôvodňovala možnosť, že žalovaný v 2/ rade
použije predmetné motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade pôvodne

žalovaného v 2/ rade ani len nepozná. Použitie svojho motorového vozidla žalovaným v 2/ rade sám
žalovaný v 1/ rade vyhodnocoval ako neoprávnené. Žalovaný v 1/ rade prenechal iba svedkovi H. F., a to
tiež v pôvodne nepojazdnom stave, svoje motorové vozidlo za účelom opravy a spojazdnenia, prípravy
na STK. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods.
1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému v 1/ rade súd priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Poukázal na obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.4.2024, z ktorého
vyplýva, že svedok H. F. uviedol, že oprava áut bol iba jeho koníček. Vzhľadom na túto skutočnosť na
predmetný prípad nie je možné aplikovať § 430 ods. 2 OZ z dôvodu, že nejde o podnik ako taký, ktorý byvykonával opravu motorových vozidiel, keďže H. F. nemal ani živnosť na vykonávanie opráv motorových
vozidiel, a teda túto činnosť, opravovanie vozidiel, vykonával len ako svoj koníček, o čom musel mať
bezpochyby žalovaný vedomosť, nakoľko boli so H. F. kamaráti. S poukazom na uvedené je zrejmé, že

žalovaný svojou nedbalosťou umožnil použitie škodiaceho motorového vozidla, nakoľko mu muselo byť
zrejmé, že H. F. počas opravovania škodiaceho motorového vozidla, ktoré vykonával ako svoje hobby,
nepreberá zodpovednosť za prevádzku škodiaceho motorového vozidla, a to z dôvodu, že na neho
nemožno aplikovať § 430 ods. 2 OZ. Občiansky zákonník je verejne dostupným právnym predpisom a
neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Žalovaný tak odovzdaním škodiaceho motorového vozidla

spolu s kľúčmi svojou nedbalosťou umožnil pánovi H. F. manipulovať so škodiacim motorovým vozidlom,
respektíve v tomto prípade sa dá uvažovať aj o vedomom umožnení pánovi H. F. manipulovať so
škodiacim motorovým vozidlom, nakoľko žalovanému muselo byť zrejmé, že pri oprave škodiaceho
motorového vozidla bude musieť pán H. F., respektíve iná osoba, ak by pán H. F. nejakú poveril,
vyskúšať, či je škodiace motorové vozidlo opravené, a teda pojazdné. Vzhľadom však na to, že v tomto
prípade nešlo o opravovanie škodiaceho motorového vozidla v podniku na to určenom, alebo osobou,

ktorá má na túto činnosť živnostenské oprávnenie, žalovanému malo byť zrejmé, ako už žalobca uviedol
vyššie, že sa zodpovednosti podľa § 427 ods. 1 OZ a § 430 ods. 1 OZ nezbaví, nakoľko sa na predmetný
prípad sa nevzťahuje prvá veta § 430 ods. 1 OZ. Čisto v teoretickej rovine, žalovaný by bol takisto
podľa § 427 ods. 1 OZ a § 430 ods. 1 OZ zodpovedný, ak by dopravnú nehodu spôsobil osobne H.
F., ktorý by vykonával jazdu škodiacim motorovým vozidla za účelom zistenia výsledku opravy. Žalobca

poukázal v odvolaní na R 70/1969, v zmysle ktorého: „Organizácia (prípadne aj občan), ktorá požičia
občanovimotorovévozidlo,zostávaprevádzateľomtohtomotorovéhovozidlavzásadezodpovednýmza
škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky.“ a na rozsudok rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 27.11.2007, sp. zn. 25Cdo/2563/2005, podľa ktorého „Vlastník, ktorý požičia motorové
vozidlo inému, zostáva jeho prevádzkovateľom a tiež subjektom zodpovedným za škodu vyvolanú

osobitnou povahou jeho prevádzky. Namiesto prevádzkovateľa by zodpovedal ten, kto by dopravný
prostriedok použil bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa.“ Podľa žalobcu je teda zrejmé, že
žalovaný umožnil svojou nedbalosťou použitie škodiaceho motorového vozidla aj H. F. a musel si byť
vedomý, že H. F. môže poskytnúť kľúče a škodiace motorové vozidlo aj inej osobe, a teda celkom
jednoznačne svojou nedbalosťou umožnil použitie škodiaceho motorového vozidla H. F., prípadne tretej

osobe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zakázal pánovi H. F. používanie škodiaceho motorového
vozidla. Žalobca osobitne poukázal na to, že aplikácia ustanovenia § 430 ods. 2 OZ sa vzťahuje
výlučne na podnik, predmetom ktorého je opravovanie motorových vozidiel, respektíve živnostníka,
ktorý vykonáva opravu motorových vozidiel na základe živnostenského oprávnenia. Ak by sa súd
od uvedeného odchýlil, potom by ustálil, že akékoľvek vyhlásenie držiteľa o odovzdaní motorového

vozidla inej osobe za účelom opravy/servisu/prehliadky by automaticky zakladalo možnosť aplikácie
ustanovenia § 430 ods. 2 OZ, čo žalobca považuje za absurdné a absolútne vybočujúce z podstaty
ustanovenia § 430 ods. 2 OZ (napr. držiteľ odovzdá kamarátovi motorové vozidlo, aby mu vymenil
žiarovku, nakoľko mu nesvietia svetlá - toto by potom automaticky znamenalo v prípade zodpovednosti
aplikáciu § 430 ods. 2 OZ, čo je v plnej miere absurdné a neakceptovateľné). Žalobca navrhol, aby

odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil
tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalobca žiada súd, aby žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl.

CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

9. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva
na spravodlivý proces, zaručeného Čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného

súdu SR implikované aj v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej
súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné
odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo
právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Civilný sporový poriadokupravuje v ustanovení § 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na
odôvodnenie rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.

10. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

11. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv

na rozhodnutie. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď
na rozhodujúce argumenty. Z odôvodnenia sa teda strana má dozvedieť o dôvodoch prijatia,
či odmietnutia jej argumentu. Samotné konštatovanie že argument je irelevantný, nezodpovedá
požiadavke riadneho odôvodnenia. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúci k jednostranným záverom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2008).

12. Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou
námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav
arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II.
ÚS 410/2006).

13. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva
strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj Čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

14. Súd sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniaazistenérozhodujúceskutočnosti,aletiežspoukazom
na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a

z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

15. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

16.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

17. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len zapredpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú
dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno
ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

18. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil, výsledky vykonaného
dokazovanianáležitenevyhodnotilasvojerozhodnutie,najmäpokiaľideoprávneposúdenieveci,riadne
a presvedčivo neodôvodnil.

19. Súd prvej inštancie sa pri vyvodzovaní svojich právnych záverov vôbec nezaoberal otázkou,
nedbanlivostného konania žalovaného v 1/ rade a dopadov tohto konania na solidárnu zodpovednosť
žalovaného v 1/ rade za škodu spôsobenú použitím dopravného prostriedku.

20. Podľa ustálenej súdnej praxe aj názorov právnej vedy je subjektom objektívnej zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zásadne prevádzateľ dopravného prostriedku,
a to aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody dopravný prostriedok sám neriadil. Zákon iba v dvoch
prípadoch pripúšťa, aby namiesto prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku zodpovedal niekto iný. Vylúčenie zodpovednosti prevádzateľa podľa § 427 Občianskeho
zákonníka prichádza do úvahy v prípade, ak 1/ niekto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo

proti vôli prevádzateľa, 2/ dopravný prostriedok bol zverený do opravy opravárenskému podniku. O
použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa ide v prípade, keď prevádzateľ nevedel o
použití vozidla vôbec alebo nevedel o tom, že dopravný prostriedok sa použitie za okolností,
ktoré vo svojich dispozičných pokynoch nepredpokladal. O použitie dopravného prostriedku proti vôli
prevádzateľa ide v prípade, keď prevádzateľ použitie dopravného prostriedku výslovne zakázal. Pri

aplikácii§430ods.1vetyprvejObčianskehozákonníkasúdysprávnevychádzajúznázoru,žepostačuje
splnenie len jednej z dvoch rovnocenne daných podmienok neoprávnenosti použitia vozidla.
V takomto prípade potom platí výlučná zodpovednosť tretej osoby. Zásada výlučnej zodpovednosti
osoby, ktorá dopravný prostriedok použila bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa je však prelomená
v prospech spoločnej zodpovednosti pôvodcu škody a prevádzateľa v prípade, že prevádzateľ zneužitie

svojho dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou. Aj v takomto prípade však
ide naďalej o solidárnu zodpovednosť (pokiaľ súd sám neurčil zodpovednosť delenú podľa § 438
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre naplnenie podmienky nedbanlivosti z hľadiska § 430 ods. 1
vety druhej Občianskeho zákonníka postačuje nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický
vzťah prevádzateľa k zákonom predvídanému následku, ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného

prostriedku a ktorá je charakteristická tým, že prevádzateľ nechcel, aby bol dopravný prostriedok
zneužitý, ani o jeho zneužití nevedel, prípadne že nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil,
nie je dostačujúci a umožňujúci zneužitie prostriedku v jeho neprítomnosti, hoci to vzhľadom na okolnosti
a na svoje postavenie, či osobné pomery vedieť mal a mohol (pozri napr. Občiansky zákonník, Veľký
komentár, I. Fekete 1. diel, Eurokódex 2011 str. 1121-1122, zhodne tiež Novotná, M. in. Števček, M.,

Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019. s 1559).

21. V danom prípade z výsluchu svedka H. F. na pojednávaní dňa 26.4.2024 celkom jednoznačne
vyplynulo, že tejto osobe zveril žalovaný v 1/ rade svoje motorové vozidlo v nepojazdnom stave a bez

uzatvorenéhoPZPnapriektomu,žeH.F.nebolopravárenskýmpodnikomaniprevádzkovateľomživnosti
oprávňujúcej ho k vykonaniu opravy motorového vozidla. Z dokazovania zároveň nevyplynulo, že by
žalovaný v 1/ rade ako prevádzateľ motorového vozidla akýmkoľvek spôsobom (okrem ústneho zákazu)
zabezpečil vylúčenie možnosti, že motorové vozidlo bude v čase, kedy je mimo jeho dispozície, použité
na jazdu. Z dokazovania tiež nevyplynulo, že by žalovaný v 1. rade preveril, či H. F. ako súkromná

fyzická osoba bez špecifickej odbornej spôsobilosti na vykonávanie opráv motorových vozidiel skutočne
môže a dokáže zabezpečiť, že nedôjde k použitiu motorového vozidla v cestnej premávke, či už
samotným H. F. alebo inou osobou (napr. spôsobom bezpečného uschovania kľúčov, umiestnením
vozidla v uzavretom areáli a pod.). Súd sa tiež nezaoberal úvahou o tom, či žalovaný v 1/ rade
o uvedených skutočnostiach spočívajúcich v existencii rizika použitia jeho nepoisteného motorového

vozidla v čase, kedy je odovzdané do dispozície inej súkromnej osobe vedieť mal a mohol.

22. Uvedené skutočnosti sú právne významné z hľadiska vyvodenia právnych záverov o ne/
zodpovednosti žalovaného v 1/ rade za škodu podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, no súd prvejinštancie im v odôvodnení svojho rozsudku nevenoval náležitú pozornosť a jeho právny záver sa preto
javí ako nedostatočne odôvodnený, nemajúci dostatočnú oporu vo vykonanom a riadne vyhodnotenom
dokazovaní.

23. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý náležite

nevysvetlil prijaté skutkové a právne závery poukazom na vykonané dokazovanie, a ktorého medzery v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24.Povinnosťousúduprvejinštancie,ktorýjeviazanývyššievyslovenýmiprávnyminázormiodvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s platnou procesnou normou (ust. § 185 a
nasl. CSP) a spôsobom stanoveným pre vykonávanie dôkazov vykonať pre vec relevantné dôkazy,
skutkový stav opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité
hmotnoprávne ustanovenia, a predovšetkým, pri opätovnom posúdení veci sa náležite vysporiadať so
všetkými relevantnými argumentmi sporových strán (v intenciách výhrad odvolacieho súdu uvedených

v odôvodnení tohto rozhodnutia) a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite v súlade s ust.
§ 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.

25. Prvoinštančný súd v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).