Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822200516
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2025:7822200516.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v spore žalobcu:

Carmeuse Slovakia, s.r.o., so sídlom Rozvojová 2/B, 040 11 Košice -mestská časť Juh, IČO: 36 198
749, zastúpenému: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice,
IČO: 47 237 406, proti žalovanej: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX
D. E., zastúpenej: JUDr. Jana Ježíková, advokátka, so sídlom Kúpeľná 487/19, 050 01 Revúca, IČO:
42 378 397, o negatívne určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalovaná nie je vlastníkom spoluvlastníckych podielov nehnuteľností v k. ú. F.,
obec F., okres G., evidovaných na LV č. XXX ako par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 250 m2 - orná

pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 281 m2 - orná pôda, par. reg. E KN č. XXX/XXX, o výmere
658 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 44 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/
XXX, o výmere 2 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 14 m2 - orná pôda, par. reg. H.
I. J. XXX/XXX, o výmere 65 m2 - orná pôda, pod B1 vo výške 1/3 - ina a evidovaných na LV č. XXX ako
par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 1272 m2 - orná pôda, pod B1 vo výške 1/3 - ina.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 1.3.2022 domáhal určenia, že žalovaná nie je vlastníkom

spoluvlastníckych podielov nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX k. ú. F. ako parcela
registra H. J. XXX/XXX – orná pôda s výmerou 250 m2, H. J. XXX/XXX – orná pôda s výmerou 281 m2,
H. J. XXX/XXX – orná pôda s výmerou 658 m2, H. J. XXX/XXX – orná pôda s výmerou 44 m2, H. J.
XXX/XXX – orná pôda s výmerou 2 m2, H. J. XXX/XXX – orná pôda s výmerou 14 m2, H. J. XXX/XXX
– orná pôda s výmerou 65 m2 pod B 1 vo výške 1/3 a nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva
č. XXX k. ú. F. ako parcela registra H. J. XXX/XXX – orná pôda s výmerou 1272 m2 pod B 1 vo výške
1/3 a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je vedený ako podielový spoluvlastník parcely v k. ú. F.,
obec F., okres G., parc. reg. H. J. XXX/XXX – orná pôda s výmerou 250 m2, H. J.
XXX/XXX – orná pôda s výmerou 281 m2, H. J. XXX/XXX – orná pôda s výmerou 658 m2, H. J. XXX/
XXX – orná pôda s výmerou 44 m2, H. J. XXX/XXX – orná pôda s výmerou 2 m2, H. J. XXX/XXX – orná
pôda s výmerou 14 m2, H. J. XXX/XXX – orná pôda s výmerou 65 m2 evidovanej na liste vlastníctva č.
XXX, spoluvlastnícky podiel v súčte 3/3 z celku. Spoluvlastnícky podiel pod B3 o veľkosti 1/3 k celku k

daným nehnuteľnostiam nadobudol titulom Kúpnej zmluvy č. 21, V 582/96 - 91/2019. Žalovaná je na
rovnakom liste vlastníctva evidovaná pod poradovým číslom B1 ako podielová spoluvlastník k tejto
nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku, pričom uvedený spoluvlastnícky
podiel mala nadobudnúť na základe Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod zn. V 2687/18 –1/19. Hodnovernosť týchto údajov katastra týkajúcich sa daného spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
2/72 k celku bola spochybnená podľa § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ako „katastrálny zákon“), z dôvodu

duplicity vlastníctva por. č. 3 - P 418/2019 – 93/2019. Žalobca je tiež vedený ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX k. ú. F. ako parcela registra H. J. XXX/XXX – orná
pôda s výmerou 1272 m2, spoluvlastnícky podiel v súčte 2/3 k celku. Spoluvlastnícky podiel pod B4 o
veľkosti 1/3 k celku k danej nehnuteľnosti nadobudol titulom Kúpnej zmluvy č. 21, V 582/96 – 91/2019.
Žalovaná je na rovnakom liste vlastníctva evidovaná pod poradovým číslom B1 ako podielový

spoluvlastník k tejto nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku, pričom uvedený
spoluvlastnícky podiel mala nadobudnúť na základe Darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod
zn. V 2687/18 – 1/19. Hodnovernosť týchto údajov katastra týkajúcich sa daného spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/3 k celku bola spochybnená podľa § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ako „katastrálny zákon“),
z dôvodu duplicity vlastníctva por. č. 4 - P 419/2019 – 94/2019. Argumentoval, že čiastočne odkúpené

nehnuteľnosti - diely boli majetkovoprávne vysporiadané Geometrickým plánom č.243-363-085/89,
vyhotoveným dňa 23.10.1989, vyhotoviteľom Geodézia, š.p. Prešov, HS 363, 048 01 G., autorizačne
overeným Ing. Takáčom dňa 23.10.1989 a úradne overený Správou geodézie a kartografie Rožňava
dňa 23.10.1989 (ďalej ako „Geometrický plán č. 243-363-085/89) a čiastočne odkúpené nehnuteľnosti
- diely boli majetkovoprávne vysporiadané Geometrickým plánom č. 249-93-243, vyhotoveným

dňa 07.11.1993, vyhotoviteľom GEOPLÁN s.f., so sídlom ul. Bratov Belákovcov 2, 048 01
Rožňava, autorizačne overeným Ing. Takáčom dňa 11.11.1993 a úradne overeným Správou katastra
Rožňava dňa 18.11.1993, pod číslom 689/93 (ďalej ako „Geometrický plán č. 249-93-243). Takto
odkúpené diely sa nezapisovali do katastra nehnuteľností, zmluvy sa zakladali do osobitnej zbierky
listín do času, pokiaľ sa neodkúpia všetky diely. Právny predchodca žalobcu spoločnosť KALCIT, spol.

s r.o. odkúpila od právneho predchodcu žalovaného I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, M.,
diely jednotlivých parciel vzniknutých na základe spomínaných geometrických plánov. Stalo sa tak
Kúpnou zmluvou č. 21 (ďalej len ako „kúpna zmluva č. 21“). Tieto diely teraz tvoria súčasť už vyššie
špecifikovaných nehnuteľností. Žalovaná mala predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť Darovacou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod zn. V 2687/18-1/19 v roku 2019. Nakoľko bola príslušnému

katastru nehnuteľností predložená Darovacia zmluva, ktorej predmetom bol prevod aj predmetných
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, došlo k zapísaniu vlastníctva k nim na žalovanú ako
obdarovanú. Vo svojej argumentácii poukázal na ust. § 45 katastrálneho zákona v znení účinnom do
31.08.2009 v zmysle ktorého (1) Zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 41 k dielom sa
nevykoná, ak sa neuskutoční prevod alebo prechod vlastníckeho práva k všetkým dielom, ktoré utvoria

podľa geometrického plánu novú parcelu, (2) Správa katastra do prevodu alebo prechodu vlastníckeho
práva k všetkým dielom nezaradí zmluvy, verejné listiny ani iné listiny do zbierky listín katastrálneho
operátu, ale ich vedie v osobitnej evidencii katastrálneho operátu, (3) Postup podľa odsekov 1 a 2 sa
vzťahuje na zápis prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je postavená
líniová stavba alebo iná verejnoprospešná stavba alebo zriadená záhradková osada. Dielom sa v súlade

s ust. § 8 ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.08.2009 rozumie časť pozemku
vytvorená geometrickým plánom, na ktorej je postavená líniová stavba alebo iná verejnoprospešná
stavba. V nadväznosti na vyššie citovaného ust. § 45 ods. 1 Katastrálneho zákona orgány katastra
nehnuteľností nevykonávali zápisy listín preukazujúcich prevod vlastníckeho práva k dielom parciel do
katastrálneho operátu, neukladali ich do zbierky listín, ale viedli ich v registri líniových stavieb, pokiaľ sa

neuskutočnil prevod alebo prechod vlastníckeho práva ku všetkým dielom, ktoré podľa geometrického
plánu tvorili novú parcelu. Až po usporiadaní vlastníckeho práva k celému pozemku sa na tieto pozemky
začal vzťahovať všeobecný režim zápisov práv k nehnuteľnostiam. Konštatoval, že vtedajší postup
pri zápise prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností bol pri
prevode vlastníctva k jednotlivým dielom odlišný. Vzhľadom na to, že v danom čase právny

predchodca žalobcu nebol vlastníkom všetkých dielov spolu tvoriacich určitú parcelu, nemohol byť
zapísaný do katastra nehnuteľností ako ich vlastník. Vlastníctvo jednotlivých dielov však bolo evidované
v registri líniových stavieb. O zápis duplicity vlastníctva v katastri ide aj vtedy, ak „pri podielovom
spoluvlastníctve je súčet evidovaných spoluvlastníckych podielov väčší ako celok (1/1).“ (FEČÍK,
M: Formálna a materiálna publicita katastra nehnuteľností; Justičná revue, 63, 2011, č. 1, s. 45).

Podľa súdnej praxe je duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo jej časti nesporne takou
skutočnosťou, ktorá bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou a teda i prevodu vlastníckeho práva k nej (napr.
rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.11.2009, sp. zn. 11S/39/2009). Podľa rozhodnutia NS SR
sp. zn.: 2 Cdo 163/2005 (ZSP 3/2009): „Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie jepredmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný
zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej
nehnuteľnosti a pod. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

(výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky
je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného
určenia, by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností.“ V súlade s
uvedeným mal za to, že preukázal naliehavý právny záujem na určení, že žalovaná nie je vlastníkom

vyššie špecifikovaných nehnuteľností.

3.Žalovanávovyjadreníkžalobeuviedla,žepokiaľI.K.prevádzalvlastníckeprávovrozsahuuvedenom
v kúpnej zmluve č. 21 a bol zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktoré boli riadne a
dostatočne identifikované, mohlo byť zapísané aj vlastnícke právo na základe návrhu na vklad tak, ako
boli v tom čase riadne zapisované kúpne zmluvy a ako vyplýva táto požiadavka na zápis vlastníckeho

práva aj z podaného návrhu na vklad evidovaného pod V-586/1996. Dôvodil, že bolo v záujme žalobcu,
resp. jeho právneho predchodcu a zároveň malo byť aj jeho povinnosťou, aby predišiel prípadným
škodám, aby bola kúpna zmluva riadne zapísaná a zavkladovaná. Okolnosť, že sa tak nestalo od r. 1996
dor.2014,kedynadobudolnehnuteľnostiprávnypredchodcažalovanejoddedičap.I.K.,N.K.,žalovaná
nadobúdala nehnuteľnosti en bloc tak ako ich jeho právny predchodca vlastnil. F. I. K. nehnuteľnosti

zdedil v dedičskom konaní po svojom otcovi a nemal vedomosť o tom, že by ich jeho otec
kedykoľvekvminulostipredalaleboinakscudzil.Dedičskékonanieprebehlo bezproblémov
a v tom čase Správa katastra (tá istá, ktorá podľa tvrdenia žalobcu evidovala v oddelenej časti evidencie
katastra, že právny predchodca žalobcu „skupuje diely“ na sporných nehnuteľnostiach) na základe
dedičského rozhodnutia zapísala vlastnícke právo oprávnenému dedičovi, ktorý ďalej realizoval svoje

vlastnícke právo. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosti v dobrej viere, nemala žiadnu pochybnosť, že by
predávajúci syn I. K. by nebol ich vlastníkom a na dotknutých listoch vlastníctva neboli zapísané žiadne
obmedzujúce poznámky a rovnako jeho vlastnícke právo bolo riadne zavkladované. Predmetom zmluvy
uzavretej medzi právnym predchodcom žalovanej a dedičom I. K. bola aj parcela č. XXX/X s výmerou 5
287 m2 - orná pôda, ktorá bola na základe rozhodnutia katastra v r. 2014 vypustená z predmetu prevodu,

pretože nebola v celom rozsahu vlastníctvom prevodcu. Žiadnej inej parcely sa rozhodnutie katastra
netýkalo a teda ani správa katastra nevytýkala prevod vlastníckeho práva, ktorý je podľa vyjadrenia
žalobcu sporný, čo žalovaná popiera. Následne v roku 2018 previedol právny predchodca žalovanej
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. F., aktuálne zapísané na LV č. XXX
k.ú. F., a to pozemkov registra H. C. J. XXX/XXX o výmere 250m druh pozemku: orná pôda; č. XXX/

XXX o výmere 281 m2 druh pozemku orná pôda; č. XXX/XXX o výmere 658 m2 druh pozemku orná
pôda; č. XXX/XXX o výmere 44 m2 druh pozemku orná pôda; č. XXX/XXX o výmere 2 m2 druh pozemku
orná pôda č. XXX/XXX o výmere 14 m2 druh pozemku orná pôda a č. XXX/XXX o výmere 65 m2
druh pozemku orná pôda a LV č. XXX k. ú. F., a to pozemku registra H. C. J. XXX/XXX, o výmere
1272 m2 druh pozemku orná pôda na žalovanú a tiež bez akéhokoľvek obmedzenia. Ďalej uviedla, že

darovacou zmluvou previedol právny predchodca žalovanej na žalovanú o.i. aj nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX. Predmetom prevodu bolo aj vlastnícke právo na pozemku reg. H. C. J. XXX/X o výmere
44346 m2druh pozemku orná pôda. Po uzavretí darovacej zmluvy správny orgán bez toho, aby konal so
žalovanou, urobil zmenu, pravdepodobne na základe Protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte,
č. spisu OU-RV-KO1-2021/X148-KO-39/21 kedy tento pozemok prepísal na list vlastníctva č. XXX k.ú.

F. a ponížil výmeru pozemku na 44285 m2 (v operáte E-KN). Protokol žalovanej nebol nikdy doručený.
Predmetom prevodu bolo aj vlastnícke právo k pozemku registra H. C. J. XXX/X o výmere 299m2 druh
pozemku orná pôda, kde na LV č. XXX je aktuálne len výmera 18 m2, t.j. 281 m2 niekde „chýba“ a tieto
sú zapísané v prospech žalobcu na inom LV. Tiež na LV č. XXX už nie je vedená parc. č. XXX/XXX
o výmere 2305 m2, ktorá bola predmetom prevodu ale je vedená na LV č. XXX k. ú. F. a teda je zrazu

„spornou“ s poznámkou o duplicite vlastníctva a zároveň je na tomto LV iná výmera ako bola v čase
darovania nehnuteľností a to výmera 250 m2. Chýbajúce m2 z pôvodne darovanej parcely č. XXX/XXX
v súčte 1314 m2 sú rozpísané na LV č. XXX ako parc. č. XXX/XXX, XXX, XXX, XXX a parc. č. XXX/XXX
zapísaná na LV č. XXX k. ú. F.. Konanie správneho orgánu ako bolo vyššie opísané, podľa žalovanej
len dokazuje, že k chybám dochádzalo pri vedení operátu a nie konaním žalovanej. Opakovane uviedla,

že v minulosti ona ako aj jej právny predchodca komunikovala s právnym zástupcom žalobcu a mali
snahu vyriešiť vec mimosúdne a nevidí dôvod prečo by sa mala svojho vlastníckeho práva vzdať len
na základe tvrdení žalobcu. Vzhľadom aj na tvrdenia v žalobe je podľa žalovanej zrejmé, že chyby sa
dopustil správny orgán, ktorý v priebehu 20 rokov nesprávnym spôsobom zapisoval vlastnícke právok sporným nehnuteľnostiam a na základe uvedených skutočností žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobca v replike na argumentáciu žalovanej opakovane poukázal na ust. 45 a § 8 katastrálneho
zákona účinného do 31.8.2009 a zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa zápisom prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností k jednotlivým
dielom. Uviedol, že nebolo jeho chybou, že kúpna zmluva nebola zavkladovaná, nakoľko vtedajšia
právna úprava to neumožňovala. K dedičskému konaniu po I. K. uviedol, že žalobca sa stal vlastníkom

spoluvlastníckeho podielu pod B4 na LV č. XXX a podielu pod B3 na LV č. XXX na základe kúpnej
zmluvy, ktorej vklad bol povolený v roku 1996 – V 582/1996. Po smrti I. K. prebehlo dedičské konanie,
pričom predmetné podiely nadobudol N. K., ktorý uzavrel Kúpnu zmluvu s kupujúcim D. C. a ten
následne daroval spoluvlastnícke podiely žalovanej. Keď v roku 2014 D. C. predložil kúpnu zmluvu
a v roku 2018 žalovaná darovaciu zmluvu, kataster povolil vklad zmluvy, pretože nebola zapísaná
žiadna obmedzujúca poznámka. Takýto stav vznikol dôsledkom vtedajšej právnej úpravy, nie konania

žalobcu. Žalovaná mala nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému podielu na základe darovacej
zmluvy z roku 2018. Nakoľko žalobca sa stal vlastníkom predmetných podielov už v roku 1996,
nemohol predávajúci previesť vlastnícke právo na pôvodného vlastníka a ten následne na žalovanú,
keď sám nebol vlastníkom predmetných podielov. Poukázal na zásadu nemo plus iuris a citoval
pritom z uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu sp. zn. 1VObdo/2/2020, zo záverov ktorého

vyplýva, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke
právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a že dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,
má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch
nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje.

V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s
poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Uviedol, že sám kataster uznal a uviedol, že
hodnovernosť údajov katastra týkajúcich sa daného spoluvlastníckeho podiel bola spochybnená podľa
§ 39 ods. 2 katastrálneho zákona z dôvodu duplicity vlastníctva. Podľa jeho tvrdení, nie je naplnený
ani jeden prípad výnimky zo zásady nemo plus iuris, a to nadobudnutie nehnuteľnosti 1/ od nepravého

dediča, 2/ od nevlastníka v rámci konkurzného konania, 3/ od nevlastníka v exekučnom konaní, 4/ od
nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby a 5/ od oprávneného držiteľa podľa zákona č. 293/1992 Zb. o
úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k
neexistencii vlastníckeho práva predávajúceho N. K. uviedol, že na to, aby sa vlastníkom nehnuteľnosti,
ktorá mala byť súčasťou dedičstva, sa stal dedič, je nevyhnutné, aby bol poručiteľ vlastníkom ku dňu

svojej smrti. N. K. nie je možné považovať ani za nepravého dediča. Nepravým dedičom je osoba,
ktorá podľa rozhodnutia o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa, hoci podľa dedičského práva ho
nemala nadobudnúť buď vôbec alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudla. V tejto súvislosti citoval
§ 485 Občianskeho zákonníka a z toho vyvodil záver, že N. K. nemožno považovať za nepravého
dediča, nakoľko nedisponoval majetkom, ktorý mal patriť oprávnenému dedičovi, avšak oprávnený

dedič neexistuje, keďže poručiteľ nebol vlastníkom predmetného pozemku ku dňu smrti. Na podporu
svojej argumentácie citoval aj rozhodnutie NS ČR, sp. zn. : 28Cdo/2264/2009. Uzavrel, že osobe, ktorá
mala nadobudnúť veci v dedičstve, ktoré do dedičstva nepatrili, resp. ku dňu smrti neboli vlastníctvom
poručiteľa, nie je poskytovaná žiadna ochrana, resp. ani ďalším nadobúdateľom. N. K. nie je žiadnym
spôsobom chránený, tak ako nemôže ani žalovaná požívať ochranu vlastníckeho práva, keď žiadne

nadobudnúť nemala. Vo vzťahu k výmere parciel uviedol, že žalovaná svoje tvrdenia neoprela o žiaden
dôkaz. Účinne nepoprela tvrdenia žalobcu, neuniesla dôkazné bremeno ňou tvrdených skutočností,
čo má mať za následok jej neúspech v spore. Spolu so žalobou bol predložený geometrický plán č.
249-93-243 a Kúpna zmluva č. 21. Predmetom prevodu boli okrem dielikov č. XX B. XX aj diely č. XX
B. XX, XX, XX B. XX, XX B. XX. Súčasne súdu predložil zameranie č. XXX H., z ktorého je zrejmé,

že diely XX, XX, XX, XX, XX, XX sú totožné s dielmi, ktoré boli predmetom prevodu v roku 1996. Niet
pochybností o tom, aby nešlo o tie isté pozemky a podiely k nim. Dôvody ohľadne výmery a žalovaným
uvádzané cit.: „ chýbajúce m2“ sú nezrozumiteľné a nepreukázané. Do dnešného dňa boli predmetné
pozemky rozdelené na viaceré parcely, pričom v katastri nehnuteľností sú uvedené ako parcely reg.
C aj reg. E, pričom iba parcely reg. E sú evidované na listoch vlastníctva. Mal za to, že v uvedenej

veci nedošlo k prelomeniu zásady nemo plus iuris, nakoľko nejde o prípady, pri ktorých je prelomenie
tejto zásady možné. Vzhľadom na to, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným
spoluvlastníckym podielom, mal za to, že jediným oprávneným vlastníkom je žalobca a navrhol súdu,
aby žalobe vyhovel.5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe a na svojej dobromyseľnosti pri nadobudnutí
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Uviedla, že pokiaľ by pripustila, že jej právny predchodca,

N. K. nebol vlastníkom nehnuteľnosti, bola by to okolnosť podstatne meniaca situáciu a jej manžel by
nehnuteľnosti nekupoval, ďalej by ich neprevádzal. Ak by pripustila, že nadobudla nehnuteľnosť od
nevlastníka, vznikla by medzi ňou a žalobcom kolízia dvoch ústavných hodnôt, a to princípu ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a princíp ochrany dobrej viery. V tejto súvislosti citovala z
judikatúry Ústavného súdu SR. Záverom zdôraznila, že nehnuteľnosti boli rodinným majetkom K., otec

N. K. tvrdil, že nehnuteľnosti patria rodine. Manžel žalovanej za nehnuteľnosti zaplatil kúpnu cenu, ktorá
zodpovedala trhovej hodnote nehnuteľností v čase prevodu, a žiadna okolnosť nenasvedčovala tomu,
že by bolo vlastníctvo sporné, a že by niektorý z účastníkov nekonal v dobrej viere, že mu vlastnícke
právo patrí. Vklad vlastníckeho práva bol povolený a žalovaná vykonala všetky úkony smerujúce k tomu,
aby nevznikla žiadna pochybnosť že jej právny predchodca je vlastníkom a nemôže niesť bremeno
zodpovednosti za nekonanie a nedbalosť zo strany žalobcu. Opakovane poprela tvrdenia v žalobe a

akcentovala, že na základe tvrdení v žalobe je zrejmé, že chyby sa dopustil správny orgán, ktorý v
priebehu 20 rokov nesprávnym spôsobom zapisoval vlastníckeho právo k sporných nehnuteľnostiam,
pričom za toto jeho konanie nemôže ona niesť zodpovednosť.

6. Žalobca vo vyjadrení k duplike uviedol, že dobromyseľnosť pre nadobudnutie vlastníckeho práva

od nevlastníka nie je postačujúca, pretože chýba právny titul nadobudnutia, ktorý je v danom prípade
absolútne neplatný s poukazom na zásadu „nikto nemôže previesť na druhého viac práv, ako má sám“.
Preprípadvydržaniavovzťahukdobromyseľnostidržbykonštatoval,žedobromyseľnýmôžebyťibaten,
kto reálne má ospravedlniteľný omyl. V tomto prípade by mohlo ísť o právny omyl, avšak ten by musel
byť daný tým, že ide o použitie objektívne nejasného ustanovenia právneho predpisu. Podľa zásady

neznalosť zákona neospravedlňuje, znamená, že neznalosť zákona nemôže byť ospravedlniteľný omyl,
iba ak by išlo o použitie objektívne nejasného ustanovenia, vtedy možno hovoriť o ospravedlniteľnom
omyle. Poukazujúc na ust. § 45 katastrálneho zákona konštatoval, že uvedené citované ustanovenia
nie sú objektívne nejasné, práve naopak zákon zrozumiteľne hovorí o tom, že sa zápis nevykoná, ak
nebudú prevedené všetky diely. Mal za to, že keď v roku 1996 I. K. prevádzal diely na spol. KALCIT

s.r.o. jeho syn N. K. mohol, s ohľadom na všetky okolnosti vedieť, že jeho otec uskutočnil prevod.
Týmto spochybnil dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva N. K. a namietal, že žalovaná
ako nadobúdateľ nezachovala obvyklú mieru opatrnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva. Uviedol,
že ak by aj bola žalovaná dobromyseľná, od nadobudnutia vlastníctva od roku 2014, resp. 2018 ešte
neuplynula doba 10 rokov, po ktorú by mala nehnuteľnosti v držbe, navyše držba nebola pokojná,

keďže prebiehali opravy chýb v katastrálnom operáte, keď je vyznačené spochybnenie
hodnovernosti údajov v katastri a navyše prebieha súdne konanie. Dobromyseľné nadobudnutie bez
právneho dôvodu nie je riadnym nadobudnutím vlastníckeho práva, a preto právny titul, ktorým žalovaná
nadobudla nehnuteľnosti je podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. V závere
zotrval na svojom žalobnom návrhu.

7. V ďalšom vyjadrení žalobca poukázal na totožné konania vedené na tunajšom súde v ktorých súd
právoplatne rozhodol, a to konania pod sp. zn. 9C/8/2022, 5C/72/2021, 1C/49/2021, 6C/52/2021 a
4C/75/2021,vktorýchbuďboložalobevyhovené,resp.boluzavretýsúdnyzmier.Vtejtosúvislosticitujúc
čl. 2 CSP, poukázal na princíp právnej istoty, kedy súd v obdobných prípadoch má rozhodnúť rovnako,

pričom opak by znamenal odchýlenie sa od ustálenej súdnej praxe a porušenie práva na spravodlivý
proces.

8. Po oznámení zmeny zákonného sudcu, žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že naďalej trvá na
skutkových a právnych dôvodoch z predchádzajúcich vyjadrení a nemá vedomosť o tom, ako súd konal

a rozhodoval v iných veciach a do akej miery sú skutkovo totožné s podanom žalobou. Domnieva
sa, že tu došlo k prevodu na ďalšieho vlastníka, ktorý bol riadne zavkladovaný príslušným správnym
orgánom a žalovanej ako aj jej právnemu predchodcovi nikto nenahradí škodu, ktorá vznikla porušením
povinností a nečinnosťou tretích osôb vrátane žalobcu a jeho právneho predchodcu. Argumentoval, že je
zrejmé, že chyby sa dopustil správny orgán, ktorý v priebehu 20 rokov v podstate nesprávnym spôsobom

zapisovalvlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiam,opravovalsvojeskoršierozhodnutiaazasahoval
neopodstatnene do vlastníckeho práva žalovaného, za čo ona nemôže niesť zodpovednosť. V závere
zotrvala na svojom návrhu žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania v plnom rozsahu.9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.11.2023, na ktorom sa zúčastnili právni
zástupcovia oboch strán sporu. Po otvorení právny zástupca žalobcu zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach a na podanej žalobe, poukázal na predložené listinné dôkazy. Opakovane

citovalpodpornéstatezodôvodneniauzneseniaNSSRsp.zn.1VObdo/2/2020.Zdôraznil,žeN.K.nebol
vlastníkom a nemohol previesť vlastnícke právo, z toho dôvodu sa jedná o absolútne neplatný právny
úkon v mysle ust. § 37 ods. 2 OZ, čo následne spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu medzi
D. C. a B. C. ako žalovanou. Právna zástupkyňa žalovanej taktiež zotrvala na doterajších písomných
vyjadreniachauviedla,žeriadnevysvetlilasvojpostoj kpredmetusporuanajmäpoukázala

na spoločnosť, že geometrické plány, ktoré boli predložené sú z roku 89, 93 a menia sa. Potom je tam
ešte geometrický plán z roku 2002. Tieto plány nie sú kompatibilné a v stave v akom boli predložené ani
nie je možné identifikovať, či predmet prevodu vlastníckeho práva ako označenému k dielu v roku 86,
ktorý môže byť predmetom právnych vzťahov, ale nemôže byť predmetom zápisu vlastníckeho práva na
správnom orgáne sú totožné, ktoré kupoval ešte právny predchodca žalovanej. Uviedla, že preukázané
vlastníctvo žalobcu nie je a bude musieť byť predmetom dokazovania a stotožnenia tých dielov s tými

vlastníckymi podielmi, ktorých podielovým spoluvlastníkom bol N. I.. Žalovaná sa nebráni mimosúdnej
dohode, jediná jej požiadavka je, aby došlo k vysporiadaniu vlastníckeho práva a úhrade časti kúpnej
ceny, ktorú jej právny predchodca za to riadne zaplatil v dobrej viere s tým, že duplicita vlastníctva bola
zapísaná vlastne až v roku 2019, pričom žalobcu už od roku 2017 vedel, že sú tam problémy, čiže mohol
iniciatívne nejakým spôsobom brániť ďalším prevodom, čomu nebránil a určite žalovaná a jej právny

predchodca nie sú jediní, ktorí sa dostali do tejto situácie v dôsledku nekonania žalobcu, ktorý ešte aj
podal žalobu namiesto toho, aby sa skúsil s ľuďmi relevantne dohodnúť.

10. Žalobca po odročení pojednávania predložil písomné podanie, v ktorom k argumentom žalovanej
uviedol, že vysvetlenia ku geometrickým plánom a prečo také množstvo GP, a ako došlo k zápisu na LV

môžu dať len zamestnanci Katastra. Postupovali podľa presného zákonného postupu. V ďalšom uviedol,
že aktuálny Katastrálny zákon a Usmernenie UGKK SR boli takto nevhodne nastavené, a až čas ukázal,
že nezapísanie dielikov do katastra na LV spôsobilo, že zostávali uvedení pôvodní vlastníci na LV aj
keď už previedli svoje podiely na KALCIT. Tak došlo k stavu, že notári počas dedičských konaní konali
na základe zápisov na LV teda predeďovali pozemky/podiely ktoré už poručitelia nevlastnili. Tento jav

nie je ojedinelý, táto problematika sa týka rozsiahlych území celého SR. V dôsledku uvedeného navrhol
žalobca vypočuť (prípadne podať písomné vysvetlenie na otázky súdu (sporových strán) zamestnanca
OkresnéhoúraduRožňava,katastrálnyodbor,ktorýchurčíOkresnýúradRožňava,katastrálnyodborako
zodpovedné osoby na podanie relevantného vysvetlenia za účelom objasnenia výmery a identifikácie
parcielavzniknutéhostavu.Navrhovaltiež,abysúdvyžiadalnajmärozhodnutianazáklade,ktorýchbola

zapísaná duplicita vlastníctva na týchto listoch vlastníctva, príp. ak to bude považovať súd za potrebné
prenáležitézistenieskutkovéhostavu,vyžiadaťpríslušnéspisy.Žalobcamalzato,ževyššienavrhované
dôkazy objasnia súdu postupy Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor, nakoľko on sám vie s
dostatočnou relevanciou odôvodniť postupy pri ktorých došlo k spornému stavu, ktorý
je predmetom tohto konania. Na záver zotrval na podanom návrhu a žiadal súd, aby žalobe v plnom

rozsahu vyhovel.

11. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu uviedla, že zotrváva na svojej skutkovej a právnej argumentácii.
Zároveň vyslovila súhlas s tvrdením žalobcu, že duplicita zápisu vlastníckeho práva je následkom
konania, resp. nekonania, správneho orgánu, ktorý podľa jej názoru mal a mohol vo veci konať, čo sa

nestalo. V závere žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

12. Súd vykonal navrhované dokazovanie dožiadaním vysvetlenia Okresnému úradu Rožňava –
katastrálnemu odboru. Dožiadaný orgán predložil dňa 09.04.2024 odpoveď, kde súdu zaslal Oznámenie
o vykonaní zápisu o spochybnení vlastníctva – vedené pod č. OÚ-RV-KO- 2019/Z 418 a OÚ-RV-

KO-2019/P 419, Záznam podrobného merania zmien č. 343 a Kúpnu zmluvu V 582/9. Zároveň súdu
oznámil, že I. K. predmetné parcely predal pre Kalcit s.r.o. Vápenka a lom Gombasek na základe kúpnej
zmluvy V 582/96, ktorá v tom čase nebola prevedená v katastri nehnuteľnosti. Po I. K. zdedil tieto parcely
A. N. K., ktorý následne predal A. D. C.. A. D. C. darovacou zmluvou previedol predmetné nehnuteľnosti
na A. B. C.. Záznam podrobného merania zmien bol vyhotovený pod č. 343 a overený dňa 30.7.2019.

Podľa ZPMZ sa menili čísla parciel ako aj výmery parciel.

13. Žalobca s poukazom na vyjadrenie správneho orgánu uviedol, že z uvedeného vyplývajú
nezrovnalosti v odpovedi Okresného úradu Rožňava, katastra nehnuteľností a preto navrhol, aby súddožiadal správny orgán o vysvetlenie jeho odpovede, a aby tiež uviedol, či pozemky, ktoré nadobudol
žalobcu a žalovaný sú totožné.

14. Súd vykonal dokazovanie dožiadaním Okresného úradu Rožňava – katastrálneho odboru na
doplnenie a ozrejmenie údajov poskytnutých v predchádzajúcej odpovede, a to o
ozrejmenie, akú právnu skutočnosť Okresný úrad, katastrálny odbor uviedol pod pojmom „predmetné
parcely predal“ a zároveň keď katastrálny úrad uviedol, že „nebola prevedená v katastri nehnuteľností“,
o ozrejmenie, či táto skutočnosť uvedená pod pojmom „nebola prevedená v katastri nehnuteľností“,

znamená, že kataster nehnuteľností nevykonal len svoju evidenčnú povinnosť, resp. či v tom čase
bol iný spôsob evidenčnej povinnosti, ktorý sa časom, zmenou právnej úpravy a najmä zavedením
elektronických prostriedkov zmenil a v dôsledku týchto zmien došlo len k následnému chybnému
evidovaniu vlastníckych práv k predmetným pozemkom; aby uviedol, či sú tieto pozemky, ktoré
nadobudol žalobca – Carmeuse Slovakia, s.r.o. a žalovaný A. B. C. totožné, či v zmysle uvedených
dielov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy č. 21 boli vytvorené spoluvlastnícke podiely k parcelám

zapísaných na LV č. XXX B. XXX, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania a či len v dôsledku
nesprávnej evidencie vlastníckych práv k týmto pozemkom katastrom nehnuteľností nebol riadne
evidovaný správny vlastník – právny predchodca žalobcu Kalcit s.r.o., ale bol na týchto novovzniknutých
parciel vyplývajúcich z kúpnej zmluvy č. 21 a geometrických plánov nesprávnym spôsobom evidovaný
vlastník I. K. a následne jeho dedič N. K.; aby jednoznačne identifikoval a určil, že predmetné parcely,

ktoré sa týkajú tohto konania, sú totožné a vznikli na základe tých istých právnych skutočností, a to
práve na základe kúpnej zmluvy č. 21 a vykonaných geometrických plánov a meraní a len v dôsledku
neprávneho evidovania vlastníkov týchto nehnuteľností došlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva
k týmto totožným pozemkom.

15. Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor zaslal súdu doplnenie k žiadosti o poskytnutie súčinnosti,
kde uviedol, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva bolo vydané dňa 16.06.1996 pod
č. V/582/96, ktorým sa povolil vklad vlastníckeho práva ku pozemkom podľa kúpnej zmluvy č. 21.
Rozhodnutím o povolení vkladu spoločnosť Kalcit s.r.o. Vápenka a lom Gombasek, Slavec ako kupujúci
nadobudla vlastnícke právo k pozemkom v súčasnosti evidovaných na LV č. XXX pod B 3 a č. XXX

pod B4. Zároveň opravil jeho vyjadrenie tým, že predmetné parcely neboli následne zapísané na listoch
vlastníctva, pretože neboli splnené zákonné podmienky na zapísanie týchto vlastníckych práv na liste
vlastníctva. V danom prípade išlo len o evidenčnú činnosť katastra nehnuteľností, ktorá nemala vplyv na
existenciu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. K totožnosti uvedených nehnuteľností
katastrálny odbor uviedol, že vyznačené dieliky v kúpnej zmluve č. 21 sa zhodujú so spoluvlastníckymi

podielmi na LV č. XXX pod B3 a č. XXX pod B4. Uvedené bolo potvrdené aj záznamom podrobného
merania zmien č. 343. Zároveň spoluvlastnícke podiely na LV č. XXX pod B3 a pod B1 a č. XXX
pod B4 a pod B1 sú od totožného právneho predchodcu I. K., ide o tie isté pozemky, spoluvlastnícke
podiely, ktoré boli vymedzené geometrickým plánom č. 249-93-243 zo dňa 07.11.1993 a odpredané
kúpnou zmluvou č. 21 v roku 1996. V dôsledku vtedajšej právnej úpravy sa uvedený prevod vlastníckeho

práva k spoluvlastníckym podielom vyznačoval ručne – potvrdením o povolení vkladu na kúpnu zmluvu,
avšak na list vlastníctva sa nové vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom nezapisovalo. Vlastnícke
právo nového vlastníka sa podľa vtedajšej právnej úpravy mohlo zapísať jedine vtedy, ak vlastník
nadobudol vlastnícke právo ku pozemku v celosti. Následkom prechodu na elektronizáciu evidencie
listovvlastníctvasaspätnenahadzovalipredtýmprijatékonania.Zrejmevdôsledkutohtoprocesuvznikla

chyba v evidencii vlastníckych práv v katastri nehnuteľností a nedošlo k zosúladeniu týchto údajov
v novom informačnom systéme a I. K. ostal naďalej nesprávne evidovaný ako vlastník týchto pozemkov,
pričomtietopozemkypredalvroku1996.Ideototožnépozemky,ktorénadobudolnazákladededičského
konania po poručiteľovi I. K. a to jeho dedič N. K.. N. K. tieto totožné pozemky následne predal A. D.
C., ktorý následne tieto pozemky daroval B. C..

16. Na pojednávaní dňa 28.01.2025, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia oboch strán sporu,
právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a odkázal na jeho písomné vyjadrenia. S poukazom
aj na vyžiadané správy od katastra nehnuteľností mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne a bolo
preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností ešte v roku 1996, a preto

žalovaný nemohol nadobudnúť od svojho právneho predchodcu vlastníctvo k sporným parcelám
s poukazom na zásadu nemo plus iuris a teda jeho právny predchodca nemohol na neho previezť
parcely, ktoré už predal žalobcovi. S poukazom na uvedené navrhol žalobe vyhovieť a priznať mu
náhradu trov konania. Právna zástupkyňa žalovanej taktiež zotrvala na doterajších písomnýchvyjadreniach k žalobe a tiež uviedla, že katastrálny odbor sa len snažia konvalidovať chyby, ktoré
boli uvedené v minulosti, pretože z doručenej kúpnej zmluvy č. 21 má vyplývať, že parcely zapísané
na LV č. XXX a LV č. XXX mali byť vytvorené z dielikov 12, 13, 14, ktorých výmera dokopy podľa

kúpnej zmluvy by mala byť 486 m2, pričom výmera, ktorá podľa aktuálnych listov vlastníctva pripadá na
žalovanú je 847 m2, vklad bol povolený v roku 1996, pričom aj kúpna zmluva vychádza z geometrického
plánu z roku 1993, pričom stále nebola odstránená vada z geometrických plánov z roku 1989, 1993 a
2002 a prečo právny predchodca žalobcu nedal zapísať tie parcely, ktoré sa prevádzali a bol aj žiadaný
návrh na vklad, ktorý aj bol povolený podľa nimi vyhotoveného GP, ktorého účelom je sceliť a vytvoriť

nové parcely, takže kataster uviedol, že parcely neboli prepísané z ich ručne vedeného registra, keď sa
registerelektronizoval,čoalenemôženiesťťarchutýchtonedostatkovvsprávnejagendežalovaná,ktorá
v dobrej viere nadobudla v roku 2017 nehnuteľnosti od svojho manžela darovacou zmluvou, ktorý ich
kúpil v roku 2015 a ktorých vklad bol riadne zapísaný správou katastra bez akéhokoľvek obmedzenia. S
ohľadom na správu katastra, ktorý sám priznáva vlastné pochybenia z minulosti a nemožnosť žalovanej
zistiť, že v minulosti došlo k nejakému prevodu v roku 1996, v prípade, že by súd vyhovel žalobe navrhla,

aby súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými podaniami strán sporu, výpisom
z listu vlastníctva č. XXX B. J. XXX, k. ú. F. (J. X), geometrickým plánom č. 243-363-085/89 zo dňa
23.10.1989 (čl. 15), geometrickým plánom č. 249-93-243 zo dňa 07.11.1993 (čl.19), návrhom na vklad

vlastníctva do katastra zo dňa 15.5.1996 a kúpnou zmluvou č. 21 (čl. 12-13, 183-185), identifikáciou
parciel Katastrálneho odboru Rožňava (čl. 70), žiadosťou o poskytnutie informácií - odpoveď Úradu
geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 27.9.2017 (čl. 73), záznamom podrobného merania zmien
(č.l. 81), geometrickým plánom č. 141/2001 zo dňa 14.1.2002 (čl. 75), žiadosťou o poskytnutie súčinnosti
– odpoveď Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor (č.l. 182), oznámením o vykonaní zápisu

a o spochybnení vlastníctva zo dňa 28.10.2019 (č.l.186), záznamom podrobného merania zmien č. 343
z 28.02.2019 (č.l.187-192), odpoveďou Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru na žiadosť
o poskytnutie súčinnosti K1/10 Gab/Mat zo dňa 11.09.2024 (č.l. 233) a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. F., obec F., Okres G. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi
parcely registra H. J. XXX/XXX druh pozemku orná pôda s výmerou 250 m2, H. J. XXX/XXX druh
pozemku orná pôda s výmerou 281 m2, H. J. XXX/XXX druh pozemku orná pôda s výmerou 658 m2,
H. J. XXX/XXX druh pozemku orná pôda s výmerou 44 m2, H. J. XXX/XXX druh pozemku orná pôda
s výmerou 2 m2, H. J. XXX/XXX druh pozemku orná pôda s výmerou 14 m2, H. J. XXX/XXX druh

pozemku orná pôda s výmerou 65 m2 sú: žalovaná v podiele 1/3 (pod B 1) a žalobca v
podiele 2/3 (pod B 2), a žalobca v podiele 1/3 (pod B 3). Hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností
pod B 1 a B 3 bola spochybnená z dôvodu duplicity vlastníctva.

19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. F., obec F., Okres G. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi

parcely registra H. J. XXX/XXX druh pozemku orná pôda s výmerou 1272 m2 sú: žalovaná v podiele 1/3
(pod B 1) a žalobca v podiele 1/3 pod B 3 a 1/3 pod B4). Hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností
pod B 1 a B 4 bola spochybnená z dôvodu duplicity vlastníctva.

20. Z kúpnej zmluvy č. 21 zo dňa 26.4.1996 uzavretej medzi I. K. ako predávajúcim a právnym

predchodcom žalobcu spoločnosťou KALCIT s.r.o. Vápenka a lom Gombasek ako kupujúcim vyplýva, že
predmetom kúpnej zmluvy podľa čl. 1 bod 1 písm. c/ bola časť pozemkov vymedzených geometrickým
plánom číslo 249 -93 - 243 zo dňa 7.11.1993, a to časť pozemku zapísaného v zápisnici číslo 181 m.p.č.
XXX/X B. XXX/X, v ktorých je predávajúci podielový spoluvlastník pod B6 v pomere
1/3, čo nadobudol podľa D205/71 zo dňa 31.3.1971, právoplatného dňa 14.7.1971, Štátneho notárstva

v Rožňave, pričom predáva sa podiel 1/3 z m.p.č. 164/a z dielku č. 15, ktorý je vo výmere 37 m2 a
predávaná časť v ideálnom pomere činí 12 m2. Odpredávaná časť pozemku pripadá ku geometrickým
plánom vytvorenej parcele č. XXX, z dielku č. XX, ktorý je vo výmere 1357 m2 a predávaná časť v
ideálnom pomere činí 452 m2. Odpredávaná časť pozemku pripadá ku geometrickým plánom vytvorenej
parcele č. XXX, z dielku č. XX, ktorý je vo výmere 1076 m2 a predávaná časť v ideálnom pomere činí

359 m2. Odpredávaná časť pozemku pripadá ku geometrickým plánom vytvorenej parcele č. XXX, z
dielku č. XX, ktorý je vo výmere 267 m2 a predávaná časť v ideálnom pomere činí 89 m2. Odpredávaná
časť pozemku pripadá ku geometrickým plánom vytvorenej parcele č. XXX/X, a predáva
sa podiel 1/3 z m.p.č. XXX/X z dielku č. XX, ktorý je vo výmere 67 m2 a predávaná časť v ideálnompomere činí 22 m2. Odpredávaná časť pozemku pripadá ku geometrickým plánom vytvorenej parcele č.
XXX, z dielku č. XX, ktorý je vo výmere 1143 m2 a predávaná časť v ideálnom pomere činí 381
m2. Odpredávaná časť pozemku pripadá ku geometrickým plánom vytvorenej parcele č. XXX,

z dielku č. XX, ktorý je vo výmere 249 m2 a predávaná časť v ideálnom pomere činí 83 m2. Odpredávaná
časť pozemku pripadá ku geometrickým plánom vytvorenej parcele č. XXX/X.

21. Z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností vyplýva, že Katastrálny úrad Košice, správa katastra
Rožňava na návrhu I. K. a spoločnosti Kalcit s.r.o. povolil na základe kúpnej zmluvy č. 21, okrem iných

parciel tam uvedených, aj k parcele č. XXX k dielku č. XX a 15, k parcele č. XXX k dielku č. XX, k parcele
č. XXX k dielku č. XX a XX, k parcele č. XXX/X k dielku č. XX a XX ku všetkým v pomere 1/3, ktoré
boli vytvorené geometrickým plánom č. 249 - 93 - 243 zo dňa 7.11.1993 vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností pod č. 582/96.

22. Z odpovede Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru zo dňa 08.04.2024 vyplynulo, že I. K.

predmetnéparcelypredalpreKalcits.r.o.VápenkaalomGombaseknazákladekúpnejzmluvyV582/96,
ktorá v tom čase nebola prevedená v katastri nehnuteľnosti. Po I. zdedil tieto parcely A. N. K., ktorý
následne predal A. D. C.. A. D. C. darovacou zmluvou previedol predmetné nehnuteľnosti na A. B. C..
Záznam z podrobného merania zmien bol vyhotovený pod č. 343 a overený dňa 30.07.2019. Podľa
ZPMZ sa menili čísla parciel ako aj výmery parciel. Z doplňujúcej odpovede Okresného úradu Rožňava,

katastrálneho odboru zo dňa 11.09.2024 na žiadosť o poskytnutie súčinnosti vyplynulo, že predmetné
parcely neboli následne zapísané na listoch vlastníctva, pretože neboli splnené zákonné podmienky
na zapísanie týchto vlastníckych práv na liste vlastníctva. V danom prípade išlo len o evidenčnú
činnosť katastra nehnuteľností, ktorá nemala vplyv na existenciu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. K totožnosti uvedených nehnuteľností katastrálny odbor uviedol, že vyznačené dieliky

v kúpnej zmluve č. 21 sa zhodujú so spoluvlastníckymi podielmi na LV č. XXX pod B3 a č. XXX pod
B4. Uvedené bolo potvrdené aj záznamom podrobného merania zmien č. 343. Zároveň spoluvlastnícke
podiely na LV č. XXX pod B3 a pod B1 a č. XXX pod B4 a pod B1 sú od totožného právneho
predchodcu I. K., ide o tie isté pozemky, spoluvlastnícke podiely, ktoré boli vymedzené geometrickým
plánom č. 249-93-243 zo dňa 07.11.1993 a odpredané kúpnou zmluvou č. 21 v roku 1996. V dôsledku

vtedajšejprávnejúpravysauvedenýprevodvlastníckehoprávakspoluvlastníckympodielomvyznačoval
ručne – potvrdením o povolení vkladu na kúpnu zmluvu, avšak na list vlastníctva sa nové vlastnícke
právo k spoluvlastníckym podielom nezapisovalo. Vlastnícke právo nového vlastníka sa podľa vtedajšej
právnej úpravy mohlo zapísať jedine vtedy, ak vlastník nadobudol vlastnícke právo ku pozemku v celosti.
Následkom prechodu na elektronizáciu evidencie listov vlastníctva sa spätne nahadzovali predtým

prijaté konania. Zrejme v dôsledku tohto procesu vznikla chyba v evidencii vlastníckych práv v katastri
nehnuteľností a nedošlo k zosúladeniu týchto údajov v novom informačnom systéme a I. K. ostal naďalej
nesprávne evidovaný ako vlastník týchto pozemkov, pričom tieto pozemky predal v roku 1996. Ide
o totožné pozemky, ktoré nadobudol na základe dedičského konania po poručiteľovi I. K. a to jeho dedič
N. K.. N. K. tieto totožné pozemky následne predal A. D. C., ktorý následne tieto pozemky daroval B. C..

23. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ), vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

24. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

25. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. V danom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal negatívneho určenia vlastníckeho práva k
sporným parcelám, a to tak, že žalovaná nie je vlastníkom sporných nehnuteľností v k. ú. F., obec F.,

okres G., evidovaných na LV č. XXX ako par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 250 m2 - orná pôda, par.
reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 281 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 658 m2 -
orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 44 m2 - orná pôda, par. reg. H. I.
J. XXX/XXX, o výmere 2 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 14 m2 - orná pôda,par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 65 m2 - orná pôda, pod B1 vo výške 1/3 – ina k celku a
evidovaných na LV č. XXX ako par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 1272 m2 - orná pôda, pod B1 vo
výške 1/3 – ina k celku. Jedná sa o prípad negatívnej určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť

stav právnej neistoty už zapísaného vlastníckeho práva žalobcu. I keď v prípadoch určovacích žalôb
týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem spravidla daný potrebou
zosúladenia skutočného stavu so zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda zapísania
(či obnovenia zápisu) vlastníckeho práva žalobcu na základe pozitívnej určovacej žaloby, v okolnostiach
konkrétnej veci môže byť daný aj v prípade negatívnej určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť stav

právnej neistoty už zapísaného vlastníckeho práva žalobcu. Ide najmä o situáciu, ak je vlastnícke právo
zapísaného vlastníka spochybnené duplicitným zápisom vlastníckeho práva i v prospech iného subjektu.
Na základe negatívnej určovacej žaloby, pokiaľ by jej bolo vyhovené, by bolo možné dosiahnuť opravu
zápisu evidovaných údajov o vlastníkovi, a teda odstránenie duplicity (uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6Cdo 15/2017).

27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXX, k.ú. F., obec F., okres G., a to parcely reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 250 m2 - orná pôda, par.
reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 281 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 658 m2 -
orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 44 m2 - orná pôda, par. reg. H.
I. J. XXX/XXX, o výmere 2 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 14 m2 - orná pôda,

par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 65 m2 - orná pôda, v podiele 3/3 a evidovaných na LV č. XXX ako
par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 1272 m2 - orná pôda, v podiele 2/3. Spoluvlastnícky
vklad na LV č. XXX pod B3 o veľkosti 1/3 nadobudol titulom kúpnej zmluvy č. 21 V 582/96 –
91/2019 a žalovaná je na rovnakom liste vlastníctva pod poradovým číslom B1 spoluvlastníkom totožnej
nehnuteľnosti v podiele 1/3, ktorej podiel mala nadobudnúť na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad

bol povolený pod zn. V 2687/18-1/19, pričom hodnovernosť údaja katastra bola spochybnená z dôvodu
duplicity vlastníctva por. č. 3 – P 418/2019-93/2019. Spornou skutočnosťou bolo komu svedčí vlastnícke
právo v podiele 1/3 k predmetnej nehnuteľnosti. Spoluvlastnícky vklad na LV č. XXX pod B4 o veľkosti
1/3 nadobudol žalobca titulom kúpnej zmluvy č. 21 V 582/96 – 91/2019 a žalovaná je na rovnakom
liste vlastníctva pod poradovým číslom B1 spoluvlastníkom totožnej nehnuteľnosti v podiele 1/3, ktorej

podiel mala nadobudnúť na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod zn. V 2687/18-1/19,
pričom hodnovernosť údaja katastra bola spochybnená z dôvodu duplicity vlastníctva por. č. 4 – P
418/2019-93/2019. Spornou skutočnosťou bolo komu svedčí vlastnícke právo v podiele 1/3 k predmetnej
nehnuteľnosti.

28. Podrobným skúmaním Záznamu podrobného merania zmien č. 343 súd zistil, že súčasná parcela
H. I. J. XXX/XXX o výmere 250 m2, s kultúrou orná pôda, je vytvorená z parcely H. J. XXX/XXX, a
pôvodne m.p.č. XXX/X z pôvodnej výmery 1143 m2, z dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č.
249-93-243 a dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č. 10747494-141/2001. Ďalej súd zistil, že
súčasná parcela H. I. J. XXX/XXX o výmere 281 m2, orná pôda, je vytvorená z parcely H. J. XXX/XXX,

a pôvodne m.p.č. XXX/X z pôvodnej výmery 249 m2, z dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č.
249-93-243 a dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č. 10747494-141/2001. Súd ďalej zistil, že
súčasná parcela H. I. J. XXX/XXX o výmere 658 m2, s kultúrou orná pôda, je vytvorená z parcely H. J.
XXX/XXX, a pôvodne m.p.č. XXX/X z pôvodnej výmery 1143 m2, z dielku XX vytvoreného geometrickým
plánom č. 249-93-243, a dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č. 10747494-141/2001, súčasná

parcela H. I. J. XXX/XXX o výmere 44 m2, orná pôda, je vytvorená z parcely H. J. XXX/XXX, a pôvodne
m.p.č. XXX/X z pôvodnej výmery 1143 m2, z dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č. 249-93-243
a dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č. 10747494-141/2001. V ďalšom z ZPMS č. XXX
vyplynulo, že súčasná parcela H. I. J. XXX/XXX o výmere 2 m2, orná pôda, je vytvorená z parcely H. J.
XXX/XXX, a pôvodne m.p.č. XXX/X z pôvodnej výmery 67 m2, z dielku XX vytvoreného geometrickým

plánom č. 249-93-243 a dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č. 10747494-141/2001, rovnako
súčasná parcela H. I. J. XXX/XXX o výmere 14 m2, orná pôda, je vytvorená z pôvodnej parcely H. J.
XXX/XXX, a pôvodne m.p.č. XXX/X z pôvodnej výmery 67 m2, z dielku XX vytvoreného geometrickým
plánom č. 249-93-243 a dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č. 10747494-141/2001. Súčasná
parcela H. I. J. XXX/XXX o výmere 65 m2, s kultúrou orná pôda, je vytvorená z parcely H. J. XXX/XXX,

a pôvodne m.p.č. XXX/X z pôvodnej výmery 67 m2, z dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č.
249-93-243 a dielku XX vytvoreného geometrickým plánom č. 10747494-141/2001, a súčasná parcela
H. I. J. XXX/XXX o výmere 1272 m2, orná pôda, je vytvorená z parcely H. J. XXX/XXX, z dielku XX
vytvoreného geometrickým plánom č. 10747494-141/2001.29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca na základe kúpnej zmluvy č. 21 zo
dňa 26.04.1996, ktorej vklad bol povolený pod V 582/96 právny predchodca žalobcu KALCIT, spol. s.r.o.

nadobudol od I. K., nar. XX.XX.XXXX k sporným nehnuteľnostiam, pôvodne z m.p.č. XXX/X z dielku
XX vo výmere 67 m2, z dielku XX vo výmere 1143 m2, z dielku 14 vo výmere 249 m2
vlastnícke právo v podiele 1/3. Vzhľadom na vtedajšiu právnu úpravu § 45 ods. 1 katastrálneho zákona
účinného do 31.08.2009, keďže právny predchodca nebol vlastníkom všetkých dielov spolu tvoriacich
určitú parcelu, nemohol byť zapísaný do katastra nehnuteľností ako ich vlastník. Vlastníctvo jednotlivých

dielov však bolo evidované v registri líniových stavieb, pokiaľ sa neuskutočnil prevod alebo prechod
vlastníckeho práva ku všetkým dielom, ktoré podľa geometrického plánu tvorili novú parcelu. Uvedené
vyplýva aj z odpovede Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Žalovaná nadobudla predmetný
podiel k sporným nehnuteľnostiam od manžela A. D. C. darovacou zmluvou, ktorý ich nadobudol od
dediča I. K., nar. XX.X.XXXX, N. K., teda v čase, keď predávajúci už nedisponoval vlastníckym právom
k tejto nehnuteľnosti. Z predložených dôkazov geometrických plánov č. 249-93-243, č. 243-363-085/89

a č. 10747494-141/2001 aj odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti Okresného úradu Rožňava,
katastrálneho odboru k totožnosti uvedených nehnuteľností vyplýva, že vyznačené dieliky v kúpnej
zmluve č. 21 sa zhodujú so spoluvlastníckymi podielmi na LV č. XXX pod B3 a č. 840 pod B4. Uvedené
bolo potvrdené aj záznamom podrobného merania zmien č. 343. Zároveň spoluvlastnícke podiely na
LV č. XXX pod B3 (žalobca) a pod B1 (žalovaná) a č. XXX pod B4 (žalobca) a pod B1 (žalovaná)

sú od totožného právneho predchodcu I. K., ide o tie isté pozemky, spoluvlastnícke podiely, ktoré boli
vymedzené geometrickým plánom č. 249-93-243 zo dňa 07.11.1993 a odpredané kúpnou zmluvou č.
21 v roku 1996. I. K. ostal naďalej evidovaný ako vlastník týchto pozemkov, pričom tieto pozemky predal
v roku 1996. N. K. ako dedič po I. K. tieto totožné pozemky predal A. D. C., ktorý ich následne daroval B.
C.. To znamená, že v prípade zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a I. K. a zmluvy

uzavretej medzi žalovanou a A. D. C. a zmluvy medzi A. D. C. a N. K. sa jednalo o tie isté parcely
pôvodne evidované v H. J. XXX/XXX, ktorá je aktuálne zapísaná na LV č. XXX ako parcela par. reg.
H. I. J. XXX/XXX, o výmere 250 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 281 m2 - orná
pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 658 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere
44 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 2 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/

XXX, o výmere 14 m2 - orná pôda, par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 65 m2 - orná pôda, a na LV
č. XXX ako par. reg. H. I. J. XXX/XXX, o výmere 1272 m2 - orná pôda. V danom prípade nie je možné
ani uvažovať o vydržaní vlastníckeho práva žalovanou. Pri vydržaní vlastníckeho práva je potrebné
splnenie kumulatívnych podmienok v zmysle § 134 ods. 1 OZ, a to dobromyseľnosť a nepretržitosť držby
po 10 rokov. Žalovaná aj keď nadobudla vlastnícke právo od manžela A. C. a ten od N. K. v dobrej

viere, že mu nehnuteľnosť patrí, nemohla byť dobromyseľná vzhľadom na duplicitný zápis vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností, kde v poznámke bolo uvedené, že hodnovernosť údajov katastra bola
spochybnená. Naviac žaloba bola podaná na súd 1.3.2022, teda počas plynutia 10 vydržacej doby. Z
uvedeného dôvodu súd mal za to, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti svedčí žalobcovi, a preto
žalobe vyhovel.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa
vzhliadol v samotnej podstate sporu v duplicitnom vlastníctve nehnuteľností. Žalovaná nezapríčinila
vzniknutú situáciu, teda nezadala príčinu na vznik sporu, ktorý vznikol nesprávnou evidenciou katastra
nehnuteľností, za ktorú žalovaná nemôže niesť zodpovednosť. Obranu žalovanej v konaní nemožno

ani považovať za neprimeranú, nakoľko len tvrdila, že sporné nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere,
nemala žiadnu pochybnosť, že by predávajúci syn I. K. by nebol ich vlastníkom. Žalobca v konaní
netvrdil ani nevyvrátil tvrdenia žalovanej, že mal záujem na mimosúdnej dohode, a preto by bolo
nespravodlivé, ak by mala žalovaná trovy konania znášať sama. V tejto súvislosti súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 187/04.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).