Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225200600
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2225200600.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Dunajská Streda, dieťa matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. G. XX, zastúpeného Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou so sídlom Krížna 17, Bratislava, v konaní

o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 14P/21/2025 – 28 zo dňa 07.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 07.03.2025 súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia,ktorýmsaotecmaloletejA.domáhalúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletej

zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti so stanovením povinnosti úhrady výživného matkou
a stanovením rozsahu stretávania sa matky s maloletou.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, § 360 ods. 1
a 2, § 367 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) a ustanovení § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval, okrem iného, že neodkladným opatrením
súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu
pomerov tak, aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto
rozhodnutie bezprostredne dotýka. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné
opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu, pričom
neodkladné opatrenie tu má slúžiť k ochrane práv maloletého v čase, kým sa týmto ohrozeným alebo

porušeným právam poskytne definitívna ochrana v konaní vo veci samej.
Súd preskúmal návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že podmienky, za
ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie, v tomto prípade splnené neboli. Súd nezistil naliehavosť
navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko mal za to, že z návrhu nebolo možné vyvodiť
jednoznačný záver, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletej sú vážne ohrozené. Otec síce tvrdil, že
matka sa s maloletou odsťahovala a on nevie kde sa momentálne nachádza, avšak nepredložil súdu

relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať také porušenie alebo ohrozenie práv
maloletej, ktoré by odôvodnilo dočasnú úpravu formou neodkladného opatrenia.
Poukazoval na to, že podľa navrhovateľa neodkladného opatrenia bola maloletá do 26.2.2025 u neho,
pričom návrh podal už 27.2.2025 a podľa správy zo šetrenia kolízneho opatrovníka otec od podania
návrhu s dcérou jedenkrát telefonoval, z čoho súd usudzoval, že počas absencie styku otca s maloletou
táto nebola v takom ohrození, ktoré by vyžadovalo nariadenie neodkladného opatrenia, resp. takémuto

ohrozeniu nič nenasvedčuje.Podľa súdu prvého stupňa neodkladné opatrenie predstavuje riešenie len v tých situáciách, ktoré pre
svoju neodkladnú povahu neznesú odklad a preto skutočnosť, že matka sa s maloletou odsťahovala,
automaticky samé o sebe ešte neznamená, že by sa maloletá nachádzala v ohrození života, zdravia

alebo by bol v ohrození jej zdravý telesný či psychický vývin.

3. Uznesenie súdu prvého stupňa napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletej namietajúc, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uvádzal, že pre vzniknutú situáciu v rodinných vzťahoch sa domáhal ochrany práv otca súdom a taktiež

ochrany maloletej pred nepremysleným a sebeckým zásahom matky do života maloletej. Otec pred
podanímžalobnéhonávrhuoslovilpracovníkovÚradupráce,sociálnychvecíarodiny,ktorýchinformoval
o zámere matky odísť z miesta doterajšieho pobytu spolu s maloletou do miesta, kde nemá žiadne
zázemie, pričom pracovníci ho informovali, že nie je možné, aby matka bez súhlasu otca zmenila pre
dieťa školu. Konal v zámere, aby dieťa nebolo vytrhnuté z prostredia, na ktoré je zvyknuté, matka však
v čase jarných prázdnin v západoslovenskom kraji zobrala dcéru a odcestovala s ňou do H.. Maloletá

nechodila do školy a až na opakované urgencie otca Základná škola B., I. J. v strede druhého týždňa
kontaktovala ÚPSVaR z dôvodu neospravedlnenej absencia maloletej.
V ďalšom namietal, že matka maloletej pred koncom mesiaca februára ukončila pracovný pomer
u zamestnávateľa a i napriek faktu, že bola rozhodnutá odísť mimo územia svojho pôsobiska spolu s
maloletou, neriešila jej prestup v škole, neprediskutovala svoj odchod s otcom. Nezodpovedne zobrala

dieťa a odviezla ho do iného mesta vzdialeného cca 270 km, bez akéhokoľvek zázemia.
Matka s otcom komunikuje len cez SMS správy a keď sa jej pýtal, prečo maloletá nechodí do školy,
matka tvrdila, že chodí do súkromnej školy. Maloletá nechodila tri týždne do školy v prvej triede, v
dôsledku absolútne nezodpovedného rozhodovania matky. Otec avizoval vznik takejto situácie a v
zámere ochrany maloletej pred stresom, neistotou a chaosom v živote požiadal o vydanie neodkladného

opatrenia.
Aktuálne, pokiaľ matka umožní, aby hovoril s maloletou, z obsahu rozhovoru a reakcií maloletej je mu
zrejmé, že matka je celý rozhovor pri nej, teda spontánne nemôže sa s otcom zhovárať. Matka bola
s maloletou jeden víkend v mieste svojho trvalého bydliska , ale otcovi nedala informáciu, že sa s
maloletoumôžestretnúť.Otecmalzachovanérovnaképrávarodičalendočasu,pokiaľmatketakýtostav

vyhovoval. Momentom, ako sa rozhodla odsťahovať do H. a že ona je výlučne oprávnená rozhodovať o
živote maloletej, ignoruje a znemožňuje otcovi realizovať rodičovské práva.
Podľa názoru otca, súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď odsťahovanie sa
matky s maloletou do iného mesta vyhodnotil tak, že automaticky odsťahovanie sa samé o sebe ešte
neznamená, že by sa maloletá nachádzala v ohrození jej zdravotného či psychického vývinu. Maloletá

prestala na dlhšiu dobu chodiť do školy, matka prerušila absolútne všetky väzby a vzťahy s druhým
rodičom a jeho rodinnými príslušníkmi, vrátane starých rodičov.
Odvolateľnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušilvcelomrozsahuanáslednejehonávrhu
vyhovel, vrátane rozhodnutia o navštevovaní Základnej školy B. K. I. J..

4. Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali a k odvolaniu otca sa nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je
dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti

možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7. Ako správne konštatoval už súd prvého stupňa, čelom inštitútu neodkladného opatrenia je predbežná,
rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe jeho nariadenia. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva,
ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je

obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom
zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo
jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov.
Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého

dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery. Naliehavosť situácie je dôvodom možnosti súdu rozhodnúť iba na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, ktorý musí starostlivo
skúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadenímnavrhovanéhoneodkladného

opatrenia.

8. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade

osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

9. V danom prípade odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s

tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť.
Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia
a v napadnutom uznesení dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov návrhu otca na

nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, správne rozlíšil, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu
odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci
samej po vykonaní potrebného dokazovania. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre
krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo
veci samej, preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe skutočností vyplývajúcich z obsahu

spisu, ktoré nenasvedčujú závažnému ohrozeniu takých záujmov maloletej, ktoré ( ohrozenie ) by bolo
dôvodné odstraňovať navrhovaným neodkladným zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca,
stanovením vyživovacej povinnosti matky a úpravou jej styku s maloletou.
Maloletá sa nachádza v starostlivosti matky a hoci zmena bydliska maloletého dieťaťa a zmena jeho
školy zrejme neboli realizované na základe dohody rodičov ani na základe rozhodnutia súdu, ako to

v prípade podstatných záležitostí týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností vyžaduje zákon
( § 35 zákona o rodine ), neodôvodňuje to bez ďalšieho prijatie záveru o tom, že neodkladné zverenie
do starostlivosti otca je v najlepšom záujme maloletej. V tomto smere bude v prebiehajúcom konaní
vo veci samej vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti aobaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje relevantné z hľadiska úpravy
ich rodičovských práv a povinností k maloletej A..

10.Vsúvislostis námietkounesprávnehoprávnehoposúdeniavecisúdomprvéhostupňamožnouviesť,
že právne posudzovanie je činnosťou, pri ktorej súd zistený skutkový stav veci podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy a že o jeho nesprávnosti by bolo možné usudzovať iba v prípade
zistenia, že sa súd prvého stupňa pri tejto činnosti dopustil omylu v tom, že na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávny právny predpis alebo, že inak správny právny predpis nesprávne interpretoval.

V danom prípade však odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci aplikoval ustanovenia
procesného predpisu upravujúce inštitút neodkladného opatrenia a že správne skutkové okolnosti
prípadu vyhodnotil ako neodôvodňujúce vyhovenie návrhu otca maloletej.

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie,
s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožnil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).