Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-23Sa/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200285
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200285.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. E.
XX, F. A. A., zastúpenej: Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová s.r.o., Farská 4, 949 01 Nitra,
proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Štefánikova trieda 69, 949
01 Nitra, o žalobe proti nečinnosti u orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanou podľa ustanovenia § 242 a nasl. zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) dňa
23. júna 2022, sa žalobkyňa domáha, aby správny súd uložil žalovanému aby konal v správnej veci

vedenej pod č.k. OU-NROVVS1-2021/025579 podľa ustanovenia § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z.z. o
štátom občianstve SR ( ďalej aj len zákon o štátnom občianstve) a oznámil stratu štátneho občianstva
žalobkyne útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim
sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konania.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že požiadala dobrovoľne dňa 30.12.2020 o udelenie štátneho občianstva

Rakúskej republiky pre ňu a jej dve maloleté deti, nakoľko splnila podmienky pre jeho nadobudnutie
rakúskeho štátneho občianstva podľa právnych predpisov Rakúskej republiky. Tejto žiadosti Rakúska
republika vyhovela a v súlade so žiadosťou žalobkyne jej Rakúska republika s platnosťou od 23.3.2021
udelila štátne občianstvo Rakúskej republiky. Po podaní žiadosti uzatvorila žalobkyňa sobáš so
štátnym občanom Rakúskej republiky, avšak z tohto právneho dôvodu žalobkyňa nesplnila podmienku
nadobudnutia občianstva, keďže právny poriadok Rakúska umožňuje nadobudnúť štátne občianstvo

Rakúskej republiky manželovi občana Rakúskej republiky až po 5 rokoch trvania manželstva a
spoločného spolužitia v jednej domácnosti. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 9 ods. 1) písm. b) vtedy
platného zákona o štátnom občianstve dňom udelenia štátneho občianstva Rakúskej republiky t.j. dňa
23.3.2021 stratila žalobkyňa (z dôvodu jej vyslovenej dobrovoľnej vôle) štátne občianstvo SR. Následne
podala žalobkyňa Oznámenie o strate Štátneho občianstva a žiadala žalovaného, aby v zmysle tohto
oznámenia konal to, čo mu zákon pri takejto strate štátneho občianstva SR ukladá. Žalovaný listom

zo dňa 9.7.2021 oznámil žalobkyni, že ku strate štátneho občianstva SR nedošlo z dôvodu, že ona
nadobudla štátne občianstvo Rakúskej republiky za trvania manželstva so štátnym občanom Rakúska,
na čo sa vzťahuje §9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve.
3. K uvedenému sa žalobkyňa opätovne vyjadrila listom zo dňa 3.12.2021, kde vysvetlila úradu, že
jeho právne posúdenie nie je správne poukazujúc na potvrdenie Úradu dolnorakúskej krajinskej vlády.
Žalovaný zasla žiadosť o vydanie stanoviska na Ministerstvo vnútra SR – odbor osobných evidencií

a registrov, oddelenie štátneho občianstva a hlásenia pobytu. Ministerstvo vnútra SR tiež nesprávne
vyhodnotilo skutkovú stránku veci a právny názor Okresného úradu potvrdilo. Následne sa žalobkyňaobrátila svojím podnetom zo dňa 17.3.2022 na Prokuratúru a žiadala preskúmať postup správneho
orgánu v tejto veci. Krajská prokuratúra v Nitre žalobkyňu upovedomila, že podnet nie je dôvodný, keď
sa stotožnila s názorom Okresného úradu Nitra a podnet odložila.

4. Žalobkyňa jasne nadobudla štátne občianstvo cudzieho štátu na základe výslovného prejavu svojej
vôle a po splnení podmienok Rakúskej republiky pre jeho nadobudnutie. Zároveň v zmysle slovenských
právnych predpisov stratila platne občianstvo Slovenskej republiky. Žalovaný mal ako príslušný správny
orgán vo veci straty štátneho občianstva konať, však nesprávne právne vec posúdil, keď na základe
okolností daného prípadu nesprávne vyhodnotil právne skutočnosti a nesprávne aplikoval príslušnú

právnu normu. Žalovaný v tejto súvislosti nesprávne postupoval, resp. nekonal tak ako mu zákona
o štátnom občianstve ukladá a teda neoznámil stratu štátneho občianstva podľa odseku 16 subjektom
uvedeným v odseku 14. Porušením tejto povinnosti žalovaného je tak žalobkyňa stále považovaná
za štátneho občana SR, hoci nim od 23.3.2021 nie je. Na žalovanú sa nevzťahuje ustanovenie § 9
ods. 17) zákona o štátnom občianstve nakoľko štátne občianstvo rakúskej republiky nenadobudla v
súvislosti s uzatvorením manželstva so štátnym občanom rakúska, z dôvodu, že pokiaľ by nepožiadala

o jeho udelenie, tak by manželstvo nadobudla až po piatich rokoch trvania takéhoto manželstva. Keďže
nesplnila podmienky na jeho nadobudnutie sobášom, nemôže žalovaný vyhodnotiť jej sobáš ako dôvod,
ktorý by vylučoval stratu jej SR občianstva podľa § 9 ods. 1) písm. b) zákona o štátnom občianstve.
5. Na základe uvedeného žalobkyňa trvá na tom, že právny názor žalovaného na tento prípad je
nesprávny a žalovaný nepostupuje správne, je nečinný, a v tejto súvislosti porušuje ustanovenia zákona

o štátnom občianstve v celom rozsahu.
6. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju považoval za nedôvodnú, v dôsledku
čoho ju navrhol zamietnuť, čo odôvodnil tým, že po zistení že k strate štátneho občianstva SR žalobkyne
nadobudnutím štátneho občianstva rakúskeho nedošlo, nevykonal teda oznámenie straty štátneho
občianstva SR nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva zákonom určeným inštitúciám.

7. Ku vyjadreniu žalovaného zaslala žalobkyňa správnemu súdu repliku, v ktorej poukázala na absenciu
vyjadrenia žalovaného k skutočnosti že podal žiadosť o nadobudnutie rakúskeho štátneho občianstva
dňa 29.12.2020. t.j. ešte pred uzavretím manželstva a uzatvorila manželstvo dňa 23.1.2021 t.j. až
v priebehu procesu rozhodovania príslušného rakúskeho štátneho orgánu o jej žiadosti., k § 9 ods.
1 písm. b) a ods. 16 zákona o štátnom občianstve ako aj k nesprávnej aplikácii § 9 ods. 17 zákona

o štátnom občianstve. Navrhla aby súd žalobe vyhovel.
8. Žalovaný v duplike zaslanej súdu zopakoval svoje argumenty z vyjadrenia k žalobe a navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.
9. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania
správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v

znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté
10. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej

správy v začatom administratívnom konaní.
13. Podľa § 244 ods. 2 S.s.p., prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy
zostal nečinný aj po upozornení prokurátora.
14. Podľa § 245 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

15. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.
16. Podľa § 250 ods. 1 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a

žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o štátnom občianstve (1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno
stratiť a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť, b) nadobudnutím
cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.

18. Podľa § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve Štátny občan Slovenskej republiky stráca
štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je
žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne
nadobudne cudzie štátne občianstvo.
19. Podľa § 9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve K strate štátneho občianstva podľa odseku

16 nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s
uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za 4 predpokladu, že cudzie štátne
občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva.
20. Podľa § 9 ods. 20 zákona o štátnom občianstve Obvodný úrad v sídle kraja oznámi stratu štátneho
občianstva podľa odseku 16 subjektom uvedeným v odseku 14.
21. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli
zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych
súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna
2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc

správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali krajský súd,
Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.
22. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Nitre pod

pridelenou spisovou značkou 23Sa/52/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi
do oddelenia 20Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou
BA-23Sa/52/2022
23. Z obsahu súdneho spisu, predovšetkým samotnej žalobky žalobkyne mal správny súd za

preukázané, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.03.2020 domáhal uloženia povinnosti žalovanému
konať v správnej veci vedenej pod č.k. OU-NROVVS1-2021/025579 podľa ustanovenia § 9 ods. 20
zákona č. 40/1993 Z.z. o štátom občianstve SR a oznámil stratu štátneho občianstva žalobkyne útvaru
Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a
verejné zdravotné poistene.

24. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobkyňa dňa 14.06.2021 doručila žalovanému oznámenie o strate štátneho občianstva SR
a požiadala o vydanie potvrdenia o strate štátneho občianstva. Žalovaný listom zo dňa 09.07.2021
označeným ako odpoveď žalobkyni oznámil, že šetrením bolo zistené že k strate štátneho občianstva
SR žalobkyne nedošlo, nakoľko aj keď nadobudla štátne občianstvo Rakúskej republiky, jej manžel bol

v tom čase štátny občan Rakúskej republiky, nadobudla cudzie štátne občianstvo za trvania manželstva,
na čo sa vzťahuje § 9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve. Žalobkyňa vyjadrením zo dňa 03.12.2021
požiadala žalovaného o prehodnotenie a zmenu stanoviska žalovaného. Žalovaný dňa 20.12.2021
požiadal o stanovisko Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor osobných evidencii a registrov,
oddelenie štátneho občianstva a hlásenia pobytu. Ministerstvo vnútra dňa 27.01.2022 poskytlo

žalovanému stanovisko. Dňa 16.02.2022 žalovaný oznámil žalobkyni, že podľa uvedeného stanoviska
postupoval správne, keď stratu štátneho občianstva žalobkyne nezapísal a naďalej ju považuje za
štátneho občana SR. Dna 29.03.2022 bol administratívny spis zapožičaný Okresnej prokuratúre Nitra,
ktorý bol dňa 29.07.2022 žalovanému vrátený.
25. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v

zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom
ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.

Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o
fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt
právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.26. Úlohou správneho súdnictva však nie je suplovať činnosť výkonnej moci, čo je v rozpore so zásadou
trojitej deľby štátnej moci.
27. Zákonodarca v právnej úprave Správneho súdneho poriadku upravuje konanie o žalobe proti

nečinnosti orgánu verejnej správy v ust. § 242 a nasl., pričom pod nečinnosťou orgánu verejnej správy
možno chápať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom
konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne
konanie (ust. § 3 ods. 1 písm. d/ SSP).
28. Podľa ust. § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu

verejnej správy v začatom administratívnom konaní. K pojmu nečinnosť orgánu verejnej správy kasačný
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnč/3/2011 zo dňa
27.10.2011, podľa ktorého „... nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva
vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V
prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť
nezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe...“.

29. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli
predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny
orgán konal a vo veci rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať
predpísanýúkonalebovzbytočnýchprieťahochvjehopostupe,alemôžespočívaťajvtom,ženamiesto
rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví len listom alebo informáciou,

prípadne záznamom v spise.
30. Z obsahu administratívneho spisu ako už súd konštatoval vyplýva, že žalovaný už opakovane
žalobkyni oznámil ( listami zo dňa 09.07.2021 a 16.02.2022, že občianstvo SR nestratila a z akých
dôvodov). Správny súd preto po preskúmaní veci nezistil nečinnosť žalovaného, ktorá musí trvať v
čase začatia súdneho konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože práve týmto

prostriedkom súdnej ochrany sa má docieliť odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy. Na to
nadväzuje aj ďalšia úprava konania pred správnym súdom (§ 248 SSP), podľa ktorej, ak žalovaný po
podaní žaloby odstránil voju nečinnosť, správny súd konanie zastaví.
31. Žalobkyňa podala správnu žalobu dňa 23.06.2022 ku ktorej priložila predmetné listy z 09.07.2021
a 16.02.2022 Z obsahu uvedených listov vyplýva, že jej boli písomne oznámené dôvody pre ktoré

k strate jej štátneho občianstva SR nedošlo. Je teda zrejmé, že v čase začatia súdneho konania
(podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobkyňou) žalovaný nebol nečinný, keďže
sama žalobkyňa priložila písomné o dôvodoch pre ktoré nedošlo k strate jej štátneho občianstva, čo je
potrebné považovať za opatrenie, ktorým bola žiadosť žalobkyne o vydanie potvrdenia o strate štátneho
občianstva za vybavenú.

32. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre
správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. U žalovaného
však nie je možné, aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, také nekonanie konštatovať, naopak,
žalovanýpostupovalzákonompredpokladanýmspôsobom(t.j.písomnežalobkynioznámildôvodyprečo
u nej k strate štátneho občianstva nedošlo / nevydania potvrdenia o strate štátneho občianstva.

33. V konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy však správny súd nemôže skúmať a
posudzovať otázky, či bol žalobca ukrátený rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy na
svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. novembra 2015, sp. zn. 4 Sžnz 1/2015). Nečinnosť žalovaného
však v danom prípade nebola zistená.

34. Správny súd súčasne dospel k záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť ani v zmysle
žalobkyňou formulovaného petitu . Povinnosť uviesť v správnej žalobe žalobný návrh (petit), má viesť
žalobcu k jednoznačnému vyjadreniu, čoho sa v správnom súdnom konaní domáha. Podoba výrokov
v správnom súdnictve je determinovaná tým, že Správny súdny priadok taxatívne upravuje možnosti,
ako môže znieť výrok rozhodnutí. Žalobný návrh musí podľa ust. § 250 ods. 1 SSP obsahovať uloženie

povinnosti žalovanému orgánu verejnej správy, aby v primeranej lehote, ktorá nemôže byť dlhšia ako
tri mesiace (§ 250 ods. 2 SSP), konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Žalobným návrhom v konaní o žalobe proti nečinnosti
orgánu verejnej správy nemôže byť vydanie konkrétneho meritórneho rozhodnutia, resp. opatrenia s
konkrétnym obsahom. Rozhodnutie alebo opatrenie, vo vzťahu ku ktorému by na základe žaloby proti

nečinnosti bola žalovanému správnym súdom uložená povinnosť vydania, bude preto vždy závisieť od
výsledkov dokazovania v príslušnom administratívnom konaní.
35. Podobný právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžnč/1/2013, podľa ktorého: „Navrhovateľka teda nad rámec ustanovenia § 250t ods. 1 OSP žiadalarozhodnutímsúduuložiťodporcovi,abyvydalrozhodnutieouloženíkonkrétnejpovinnosti...Vychádzajúc
zo zhora citovaných zákonných ustanovení a zásad správny súd konštatuje, že nie je prípustné, aby v
konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy tomuto orgánu uložil, akým spôsobom má rozhodnúť.“

36. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že konanie o žalobe proti nečinnosti slúži na odstránenie
procesnej nečinnosti orgánu verejnej správy, aby ten následne rozhodol o konkrétnych právach a
povinnostiach účastníka konania. Prostredníctvom žaloby proti nečinnosti verejnej správy sa sťažovateľ
nemôže domáhať ochrany svojich hmotnoprávnych subjektívnych práv (k tomu napr. rozhodnutie
Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 4 As 64/2014).

37. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala prikázania žalovanému aby oznámil stratu štátneho
občianstva žalobkyne útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám
vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie podľa § 9 ods. 20 zákona o štátnom
občianstve ( dôvody prečo tak nemôže urobiť boli žalobkyni oznámené žalovaným opakovane listami zo
dňa 09.07.2021 a 16.02.2022). Správny súd nemá právomoc žalovanému prikázať, aby vydal konkrétne
rozhodnutie alebo opatrenie. V predmetnej veci správny súd nemohol postupovať v zmysle § 59 SSP

a vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád žaloby tak, aby boli formálne naplnené predpoklady správnej
žaloby o nečinnosť, nakoľko by išlo o tak extenzívny zásah do formy a účelu žaloby, že by došlo k
zmareniu zámeru žalobkyne, deklarovaného v podanej správnej žalobe.
38. Záverom správny súd dodáva, že nesmie vo vzťahu k účastníkom zvolenému prostriedku súdnej
nápravy zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom

zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného
prostriedkusúdnejochrany,resp.muradiťinýkonkrétnyprostriedok.Žalobkyňasizvolilaakoprostriedok
ochrany žalobu proti nečinnosti, vo vzťahu k čomu následne naformulovala žalobné aj žalobný návrh.
Správny súd preto nevidel dôvod na prípadné odstraňovanie vád žaloby z dôvodu, že mu nebolo
zrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, alebo ide o žalobu neúplnú alebo nezrozumiteľnú, keďže

jeho vôľa bola v obsahu žaloby formulovaná jednoznačne. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“), podľa ktorého
„žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje svoje požiadavky voči žalovanému a
to takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne
ísť nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu ako aj prostriedok súdnej nápravy.

Správny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému
prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento
prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom
zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať
na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný

petit“(pozri bod 35 rozhodnutia NSS SR sp. zn. 4 Svk/61/2022 z 1. decembra 2023).
39. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a preto ju podľa § 249 SSP uznesením zamietol, keďže nečinnosť žalovaného v danom
prípade nebola zistená a správny súd nemá právomoc žalovanému prikázať, aby vydal konkrétne
rozhodnutie alebo opatrenie.

40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP
tak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal.
41. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný
z uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto
konaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to

bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné
skonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné
nárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by
takéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje
že takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na

náhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca odjeho doručenia (§ 493e v spojení § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm.

a) SSP a contrario).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).