Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201425
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201425.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Malacky, Sasinkova 71, 901 01
Malacky proti žalovanému: Obec Marianka, Školská 32, 900 33 Marianka, v konaní o správnej žalobe
proti nečinnosti správneho orgánu, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalovanému Obci Marianka ako stavebnému úradu podľa § 117 ods.
1 stavebného zákona, u k l a d á povinnosť konať a rozhodnúť v konaní vedenom pod č. A./XX

o dodatočnom povolení stavby „ prístavba k rodinnému domu“ na pozemku parc. B. XXX/X, reg. „C“ KN,
k.ú. C. a to v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žalovaný obec Marianka je povinný doručiť Správnemu súdu v Bratislave rozhodnutie vo veci pod č
A./XX o dodatočnom povolení stavby „ prístavba k rodinnému domu“ na pozemku parc. Č. XXX/X, reeg.
„C“ KN, k.ú. C. v lehote 30 dní odo dňa jeho vydania.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave 27.08.2021 sa žalobca podľa 242 § zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.“) domáhal, aby súd postupom podľa §
250 ods. 1 S.s.p. uložil žalovanému, konať a rozhodnúť v konaní vedenom pod č. A./XX o dodatočnom

povolení stavby „ prístavba k rodinnému domu“ na pozemku parc. Č. XXX/X, reeg. „C“ KN, k.ú. C. to v
lehote 3 mesiace od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že ide o žalobu proti nečinnosti žalovaného, ako príslušného
správneho orgánu, poukázal na skutočnosť, že dňa 24.02.2020 bola žalovanému ako stavebnému úradu
doručená žiadosť stavebníkov o dodatočné povolenie stavby spolu s projektovou dokumentáciou stavby

aprotokolom,ažiadosťouopredĺženielehotynapredloženiezvyšnýchdokladov,ktorábolapredĺženádo
24.4.2020. Dňa 12.08.2020 doručil žalobca žalovanému upozornenie prokurátora, v ktorom v dôsledku
zistenej nečinnosti navrhol zákonným spôsobom pokračovať v konaní. Listom z 24.09.2020 žalovaný
oznámil účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby. Listom z 11.1.2021
opätovne účastníkom oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby a uviedol, že upúšťa
od miestneho zisťovania a ústneho konania. Doručenie predmetného oznámenia bolo vykonané až

18.03.2021. Dňa 1.4.2021 boli doručené námietky účastníkov a dňa 8.7.2021 upozornenie prokurátora
v ktorom navrhol bezodkladne konať a rozhodnúť vo veci. Žalovaný v predmetnej veci žiadnym
spôsobom nepokračuje, aj napriek tomu že by mal v nadväznosti na doručené námietky posúdiť
úplnosť podkladov pre rozhodnutie veci, vrátane posúdenia úplnosti projektovej dokumentácie, prípadne
vykonaťúkonykodstráneniunedostatkovpodania,projektovejdokumentácia. Žalovanýnaupozornenie
prokurátora z 8.7.2021 nijakým spôsobom nereagoval.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa už dlhodobo potýka s absenciou zamestnanca
spĺňajúceho podmienky podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona, ktorý by viedol stavebné konania, o čom
bol informovaný aj Okresný úrad Bratislava, so žiadosťou o pomoc a usmernenie. Zamestnanca sa

pokúšajú hľadať, doteraz bez úspechu. Význam žaloby pri nezmenenom fakte absencie zamestnanca
vykonávajúceho činnosť stavebného úradu by bol neefektívny.

4. Žalobca v replike skonštatoval že skutočnosti uvádzané žalovaným nemajú z pohľadu nečinnosti
ako protiprávneho stavu žiadnu právnu relevanciu. , s tým že žalovaný už odborne spôsobilým

zamestnancom disponuje.

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 10.10.2022 uviedol, že dňa 24.09.2022 bol na pozemku parc.
Č. XXX/X a XXX/X v k.ú. C. vykonaný štátny stavebný dohľad, výsledkom ktorého bola výzva vlastníkom
pozemkov aby v lehote 60 dní predložili kópiu nájomnej zmluvy a žiadosť o dodatočné povolenie
s kolaudáciou na dielňu. Nakoľko administratívny spis sa nachádzal na Krajskom súde v Bratislave

uviedli, že vo veci bude vykonaný úkon po vrátení spisového materiálu.

6. Vo výzve zo dňa 2.8.2023 Správny súd v Bratislave žalovaného vyzval aby oznámil, ak požaduje
aby mu bol administratívny spis dočasne vrátený, predpokladanú dobu na ktorú spis potrebuje.
Administratívnyspisbol žalovanémuvrátenýdňa22.8.2023zaúčelomvyhotoveniakópiedňa22.8.2023

a správnemu súdu bol opätovne predložený 19.10.2023.

7. Zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona, výkon súdnictva prešiel
od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023

daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sa/77/2021 vedie na Správnom súde v Bratislave pod sp.
zn. BA-8Sa/77/2021.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 45 ods. 2 S.s.p., prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej
správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.

12. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

13. Podľa § 244 ods. 2 S.s.p., prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy
zostal nečinný aj po upozornení prokurátora.

14. Podľa § 245 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať

rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

15. Podľa § 250 ods. 1 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začalz úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a
žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania

16. Podľa § 251 ods. 1 S.s.p., ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni,
správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd
môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

17. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti
verejnejsprávysprávneorgányrozhodujúoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a

použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

19. Podľa § 49 ods. 1, 2 Správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť

a podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V
ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci
do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno
vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán
príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je

povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

20. Podľa § 88 stavebného zákona (1) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a)
závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b)
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia

stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c) stavby, na
ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený
čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. (2) Odstránenie stavby podľa odseku 1
písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak

je stavebníkom podľa § 58 ods. 3. (3) Na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné
povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník
stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody
odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne
alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia

sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb. (4) Povolenie stavebného úradu sa
nevyžaduje na odstránenie zariadenia staveniska, ktorého dočasnosť bola obmedzená v stavebnom
povolení na čas trvania stavby, a na odstránenie stavieb a zariadení, ktoré nepodliehajú stavebnému
povoleniu. Pri drobných stavbách [ § 55 ods. 2 písm. b)] a reklamných stavbách postačí ohlásenie lehoty,
do ktorej budú odstránené. (5) Vlastník zariadenia staveniska vopred prerokuje so stavebným úradom

možnosť ďalšieho využitia zariadenia staveniska, ak ho možno po dokončení výstavby využiť na iné
účely. Podľa výsledku prerokovania buď predloží stavebnému úradu návrh na zmenu účelu užívania,
prípadne na stavebné úpravy, alebo zariadenie staveniska po dokončení výstavby odstráni. (6) Na
odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje. (7) Povolenie stavebného
úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia

alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri
stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník
pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a)
až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe
alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný

úrad a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia
stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník
reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal,
že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená,a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej
lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená
v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty

vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby. (8)
Vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa
tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je
oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú
stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

21. Podľa § 88a stavebného zákona (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,

stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v
určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad
nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie
nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku

zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods.
2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad
odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi

úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s
verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby
aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b)
nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení

stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri
neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm.
a). (9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť
kolaudačné konanie.

22. V predmetnej veci sa žalobca žalobou, podanou v režime § 242 a násl. S.s.p. domáhal odstránenia
nečinnostiorgánuverejnejsprávy–žalovanéhoatovsúvislostisprebiehajúcimkonaním,vedenýmpred
žalovaným pod č. A./XX o dodatočnom povolení stavby „ prístavba k rodinnému domu“ na pozemku
parc.Č.XXX/X,reeg.„C“KN,k.ú.C.,akopríslušnýmorgánomverejnejsprávpodľastavebnéhozákona,
rozhodujúcim o žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie stavby.

23. Správny súd ešte predtým, než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby skúmal, či v predmetnej
veci boli splnené procesné podmienky, ktoré právna úprava viaže na podanie tzv. prokurátorskej žaloby
proti nečinnosti v zmysle § 242 a násl. S.s.p. Zákonným/procesným predpokladom na poskytnutie tejto
súdnej ochrany je preukázanie toho, že orgán verejnej správy zostal nečinný aj napriek upozorneniu

prokurátora. V danej veci podaniu žaloby proti nečinnosti prechádzalo upozornenie prokurátora zo dňa
12.08.2020 ako aj upozornenie prokurátora zo dňa 7.7.2021 ktoré boli smerované žalovanému (t. j.
orgánu verejnej správy, odstránenia nečinnosti ktorého sa žalobca domáhal následne i pred správnym
súdom). V uvedenom upozornení zo 7.7.2021 formulované dôvody nezákonnosti stavu - nečinnosti
orgánu verejnej správy v zásade korešpondovali z dôvodmi, pre ktoré sa žalobca domáhal odstránenia

nečinnosti i v konaní pred správnym súdom. Na uvedené upozornenie žalovaný žiadnym spôsobom
nereagoval. Za tohto stavu mal správny súd za preukázané, že procesná podmienka vyčerpania
zákonom predpokladaného prostriedku nápravy nezákonnosti (ešte v štádiu pred začatím správneho
súdneho konania) bola splnená.

24. Žalobca namietal, že skutočnosť, ktorou odôvodňovali správne orgány nemožnosť vydania
rozhodnutia vo veci žiadosti o dodatočné povolenie stavby, spočívajúca v absencii odborne spôsobilej
osoby nebolo možné považovať aj s ohľadom na okolnosti danej veci a poukazom na ním označenú
právnu úpravu za takú prekážku, ktorá by bránila orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.25. Hoc aj objektívna obtiažnosť príslušného správneho orgánu zabezpečiť odborne spôsobilého
zamestnanca pre rozhodovanie v predmetnej veci, ktorý žiadatelia o dodatočné povolenie stavby

v podstate žiadajú o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú správny orgán
zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v administratívnom konaní.

26. Správny súd poukazuje na to, že nečinnosť orgánu verejnej správy ako negatívny a nezákonný jav

nastáva v prípade, ak tento orgán vo veci nekoná, t. j. je pasívny, aj keď podľa zákona má povinnosť
konať. Nečinnosť orgánu verejnej správy je pritom spojená už z povahy veci s plynutím lehôt, v rámci
ktorých má orgán verejnej správy uskutočniť administratívne konanie, resp. vydať konečné rozhodnutie
alebo opatrenie. Ide o lehoty upravené buď v zákone, alebo ak takto upravené nie sú je orgán verejnej
správy povinný rozhodnúť v lehote primeranej, resp. vydať rozhodnutie včas a bez zbytočných prieťahov
(§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). K prieťahom dochádza aj vtedy, ak orgán verejnej správy síce koná,

ale nedodržuje lehoty určené pre procesné úkony a to spravidla pre rozhodnutie vo veci. Ani samotné
neuskutočnenie administratívneho konania v zákonnej lehote automaticky neznamená, že je orgán
verejnej správy nečinný, keď márne uplynutie lehoty môže byť zapríčinené aj prieťahmi zo strany
účastníkov konania, či iných osôb/subjektov.

27. V posudzovanej veci išlo o prípad, keď pred žalovaným ako orgánom rozhodujúcim podľa
stavebného zákona začalo konanie o dodatočnom povolení stavby na základe oznámenia o začatí
konaniaododatočnompovolenístavbyzodňa24.09.2020Vzhľadomnato,žestavebnýzákonstanovuje
pravidlo, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní na konanie a teda i rozhodovanie orgánu verejnej správy o dodatočnom

povolení stavby sa aplikujú ustanovenia Správneho poriadku (a to vrátene lehôt na vydanie rozhodnutia,
resp. ich predĺženie v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku). S poukazom na predmetné zákonné
ustanovenia tak možno konštatovať, že žalovanému vyplýva zo zákona povinnosť vo veci konať a
rozhodnúť v zákonom určenej lehote.

28. Z obsahu spisového materiálu (ako i prehľadu úkonov žalovaného zachytávajúceho priebeh
administratívneho konania), s ktorým sa oboznámil správny súd vyplynulo, že posledným úkonom
vykonaným žalovaným v danej veci bol dňa 27.10.2021 na pozemku parc. Č. XXX/X D. XXX/X v k.ú. C.
vykonaný štátny stavebný dohľad, výsledkom ktorého bola výzva vlastníkom pozemkov aby v lehote 60
dní predložili kópiu nájomnej zmluvy a žiadosť o dodatočné povolenie s kolaudáciou na dielňu.

29. Nemožnosť vydania rozhodnutia vo veci dodatočného povolenia stavby odôvodňoval žalovaný práve
tým, že nemal zamestnanú odborne spôsobilú osobu, ako už však súd uviedol, daná skutočnosť nemôže
byť dôvodom na ospravedlnenie nekonania oprávneného orgánu verejnej správy.

30. Administratívne konanie o dodatočnom povolení stavby prebieha, avšak sa v ňom nekoná, nedošlo
k predĺženiu zákonných lehôt na vydanie rozhodnutia v rámci prebiehajúceho (neprerušeného )
administratívneho konania.

31. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že účelom predĺženia lehoty odvolacím orgánom je vytvoriť
dodatočný časový priestor pre orgán verejnej správy, ktorý vzhľadom na povahu veci, t. j. z rôznych
objektívnych dôvodov nemôže rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, avšak v určitom časovom
horizonte (v lehote predĺženej odvolacím orgánom) možno predpokladať odpadnutie tohto dôvodu a
to aj pričinením orgánu verejnej správy, ktorý o predlženie lehoty na vydanie rozhodnutie požiadal.

Inštitút predĺženia lehoty odvolacím orgánom tak podľa názoru správneho súdu (na rozdiel od prerušenia
konania) predpokladá určitú mieru aktivity smerujúcu k tomu, aby k vydaniu rozhodnutia vo veci došlo
v stanovenej lehote.

32. Správny súd ďalej uvádza, že zapožičanie administratívneho spisu je nepochybne takou

skutočnosťou, pre ktorú má orgán verejnej správy objektívne sťaženú možnosť rozhodnúť v stanovenej
lehote. Zároveň je však potrebné uviesť, že administratívny spis bol súdu predložený 20.09.2021
a súdom bol správnemu orgánu vrátený za účelom vyhotovenia jeho kópie dňa 22.08.2023.33. V danej veci však správny súd z obsahu spisového materiálu, ktorý mal k dispozícii nezistil, žeby
žalovaný po tom, čo zaslal na vec sa vzťahujúci administratívny spis Krajskému súdu v Bratislave do
05.10.2022 vyvinul aktivitu smerom k jeho navráteniu. V replike z 05.10.2022 okrajovo skonštatoval,

že nakoľko sa administratívny spis nachádza na súde, a u žalovaného sa nenachádza jeho kópia,
v uvedenej veci bude vykonaný úkon po vrátení spisového materiálu a až 16.2023 po výzve súdu
požiadal správny súd o zaslanie administratívneho spisu za účelom vyhotovenia jeho kópie.

34. Správny súd poukazuje na to, že štát má povinnosť zabezpečiť/garantovať právo na primeranú

dĺžku konania ako celok. Inými slovami všetky dotknuté štátne orgány musia postupovať tak, aby nebol
sťažený,čimarenýúčelurčitéhokonaniaanedošlotakkohrozeniuprávajehoúčastníkovnaprejednanie
veci v primeranej lehote. Nie je pritom podstatné, či ide o štátny orgán, pred ktorý dané konanie prebieha,
alebo o štátny orgán, ktorého súčinnosť je potrebná pre vydanie rozhodnutia.

35. Zároveň zo súdneho spisu, obsahu administratívneho spisu a podaní žalovaného vyplynulo, že

doposiaľ nedošlo k vydaniu rozhodnutia vo veci o dodatočnom povolení stavby, keď zákonná lehota
na rozhodnutie (60 dní) uplynula už pred podaním žaloby a tento stav pretrváva aj ku dňu vydania
tohto rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva záver, ktorý by odôvodňoval nemožnosť
správneho orgánu rozhodnúť v zákonnej lehote.

36. Správny súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, v ktorých vzhliadol existenciu nezákonného
stavu – nečinnosti žalovaného pristúpil k aplikácii § 250 ods. 1 S.s.p. a žalovanému uložil povinnosť,
aby v určenej lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (ktorú lehotu považuje správny súd
za primeranú a dostatočnú) konal a rozhodol. Za podstatné považuje správny súd to, že žalovaný
nepostupoval v súlade so zákonom, t. j. bez právneho dôvodu zostal vo veci nečinným, keď aj so

zreteľom na celkovú dĺžku konania vo veci dodatočného povolenia stavby neprijal žiadne potrebné
a efektívne opatrenia v záujme toho, aby si zaobstaral zapožičaný administratívny spis a vo veci
rozhodol. Nemožnosť zamestnať odborne spôsobilú osobu nemôže správny orgán zbaviť povinnosti
konať a rozhodnúť vo veci bez zbytočných prieťahov.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 ods. 1 písm. c) SSP tak, že žiadny z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby podanej
prokurátorom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na

Správny súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.