Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124212680
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124212680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Erikom Kačmárom v spore žalobcu: Spoločenstvo bývalých

urbárnikov a lesomajiteľov Nemšová, pozem. spol., IČO: XXXXXXXX, so sídlom A., B. C. XXX/
XX, zastúpený Mgr. Zuzanou Dohnanskou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, ul. Bottova
1341/101, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., tohto času bytom A., B. D. G. X,
o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý odstrániť neoprávnenú stavbu bez súpisného čísla stojacu na pozemku
parcela registra „C“ č. XXXX vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., a to do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.08.2024 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáha rozhodnutia súdu, ktorým by rozhodol, že žalovaný je povinný odstrániť neoprávnenú stavbu
stojacu na pozemku parc. č. KN C 3824 vedenej na LV č. XXXX k. ú. A., a to všetko do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

2.1 Túto žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou (pozemkové spoločenstvo), ktorá

bola založená Zmluvou o pozemkovom spoločenstve zo dňa 01.01.2004. Je zapísaná do registra
pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou na Okresnom úrade Trenčín, pozemkový a lesný
odbor pod č. s. 2003/00391-005 pod č. 41. Jej vznik, právne postavenie, hospodárenie upravuje zák. č.
97/2013Z.z.opozemkovýchspoločenstváchvzneníneskoršíchprávnychpredpisov.Jednotlivíčlenovia
žalobcu (spoločenstva) sú spoluvlastníkmi podielov k spoločnej nehnuteľnosti, a to pozemku parc. KNC
č. 3824 trvalý trávny porast o výmere 24.934 m2 vedenom na LV č. XXXX k. ú. A.. Uvedený pozemok
je spoločnou nehnuteľnosťou v súlade so zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v

znení neskorších právnych predpisov. Žalovaný postavil na uvedenom pozemku stavbu bez stavebného
povolenia a bez súhlasu žalobcu. Žalobca podal dňa 01.02.2023 podnet na stavebnom úrade (mesto
A.) na vykonanie štátneho stavebného dohľadu z dôvodu neoprávnenej stavby na jeho pozemku.
Následne mesto A. ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb.
vyzval žalovaného, aby v termíne do 30 dní odo dňa doručenia výzvy stavebnému úradu predložil
doklady preukazujúce, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými stavebným zákonom. Súčasne stavebný úrad vydal dňa 23.03.2023 oznámenie, v ktorom

konštatuje, že: a) dňa 21.03.2023 na stavbe žalovaného vykonal štátny stavebný dohľad v súlade s § 98,
99, 100 stavebného zákona, b) žalovaný sa výkonu štátneho stavebného dohľadu nezúčastnil z dôvodu
návštevy lekára, c) na pozemku sa nachádza stavba o zastavanej ploche cca 206 m2. Priľahlý pozemok
k stavbe je oplotený oplotením pozostávajúcim z oceľových stĺpikov a pletiva. Na oplotenom pozemkusa nachádza vozidlo ŠPZ H. XXX I., pracovné stroje, vŕtacia plošina, plechový sklad, podzemná šachta.
Stavba bola zrealizovaná v rokoch 1999-2000 žalovaným. d) stavba nebola žalovaným sprístupnená
počas štátneho stavebného dohľadu.

2.2 Ďalej žalobca v žalobe pokračuje, že keďže žalovaný nepredložil stavebnému úradu doklady
preukazujúce, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými
stavebným zákonom v určenej lehote, stavebný úrad vydal dňa 24.05.2023 rozhodnutie číslo
OV/428/2023-2/MIN-6231. Uvedeným rozhodnutím stavebný úrad odkázal žalobcu na súd vo veci

občianskoprávnej námietky vlastníckych práv k časti pozemku registra C KN parc. č. XXXX v obci
A. zastavaného nepovolenou stavbou žalovaného. Stavebné konanie o dodatočnom povolení stavby
postavenej na uvedenom pozemku žalovaným prerušuje do doby, kým rozhodnutie súdu vo veci
nadobudne právoplatnosť. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to

nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Žalobca má na základe skutočností uvedených v
predchádzajúcej časti žaloby právo na ochranu svojho vlastníckeho práva k pozemku registra C KN
parc. č. 3824 k. ú. A. dotknutého nepovolenou stavbou. Aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie
takéhoto nároku vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z rozhodnutia stavebného úradu

číslo: OV/428/2023-2/MIN-6231 zo dňa 24.05.2023. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného,
táto vyplýva z jeho postavenia ako stavebníka.

3. Na doručenú žalobu ani na základe výzvy súdu žalovaný nereagoval a k žalobe sa nevyjadril.

4. Súd za účelom rozhodnutia o podanej žalobe nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnu
zástupkyňu žalobcu a žalovaného. Na pojednávanie sa dostavila iba právna zástupkyňa žalobcu.
Žalovaný podaním, ktoré súdu doručil osobne do podateľne dňa 08.01.2025 v poobedňajších
hodinách požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Súd po posúdení tejto
žiadosti pojednávanie na základe žiadosti žalovaného neodročil, nakoľko dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania nebol zistený. Žalovaný ničím nepreukázal existenciu nešpecifikovaných zdravotných
dôvodov a takisto zo žiadosti nebolo zrejmé, kedy nastali zdravotné dôvody na strane žalovaného.
Žalovaný takisto v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol telefonický kontakt a ani emailovú
adresu, na ktorej by súd mohol žalovaného kontaktovať a upovedomiť ho o neodročení pojednávania.

5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní predniesla žalobu v súlade s písomným vyhotovením
a poukázala na jej písomný obsah s doplnením, že na predmetnom pozemku sa žiadna iná stavba
nenachádza a nemôže dôjsť k zámene s inou stavbou. Žalovaný postavil bez súhlasu vlastníka pozemku
a bez stavebného povolenia stavbu, a preto je žaloba dôvodná. V rámci dokazovania navrhla, aby sa
súd oboznámil so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi.

6.1 Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to:
č. l. 6 zmluva o pozemkovom spoločenstve, č.l. 12 výzva mesta A., č.l. 13 podnet na vykonanie štátneho
stavebného dohľadu, č.l. 14 výkon štátneho stavebného dohľadu – oznámenie zo dňa 23.03.2023,
č.l. 16 rozhodnutie mesta A. zo dňa 24.05.2023. Na základe takto vykonaného dokazovania a na

základe nesporných skutkových okolností súd zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované
ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

6.2 V rámci zisteného skutkového stavu bolo zistené, že žalobca je právnická osoba - pozemkové
spoločenstvo, zriadené Zmluvou o pozemkovom spoločenstve vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zo

dňa 17.06.2019 na č.l. 6 spisu, resp. Zmluvou zo dňa 01.01.2004 č.s. 2003/00391-005, uzatvorenej
s cieľom spoločného obhospodarovania a užívania spoločnej nehnuteľnosti, ktorá pozostáva z viacerých
pozemkov v kat. územiach A., J. K. a L. A. F.. Medzi nimi aj pozemku parcela registra „C“ č. 3824
vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., ďalej aj ako „predmetný pozemok“.

6.3 Na predmetnom pozemku stojí stavba bez súpisného čísla, pričom je ňou zastavaných približne 206
m2 predmetného pozemku. Stavba bola postavená žalovaným bez súhlasu vlastníka pozemku a bez
stavebného povolenia v rokoch 1999 až 2000. V rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu vecne
a miestne príslušný stavebný úrad, a to mesto A. zistil, že stavebníkom stavby bol žalovaný, pričomv stavebnom konaní žalovaný na výzvy úradu nereaguje a na výkone štátneho stavebného úradu sa
nezúčastnil z dôvodu návštevy lekára.

7.1 Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

7.2 Podľa § 135c ods.1 až ods.3 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,

hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

7.3 Podľa § 2 ods.1 písm.c/ zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ďalej aj ako
„zákon o pozemkových spoločenstvách“, spoločenstvom sa rozumie spoločenstvo vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti.

8.1 Žalobca sa podanou žalobou domáha odstránenia neoprávnenej stavby, ktorú postavil žalovaný

bez stavebného povolenia, bez kolaudačného rozhodnutia potrebného k jej užívaniu a bez súhlasu
žalobcu, resp. vlastníka pozemku. Pozemok, na ktorom stavba stojí, je spoločnou nehnuteľnosťou podľa
zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov a patrí
podielovýmspoluvlastníkom,ktorísúčlenmižalobcuakopozemkovéhospoločenstva. Vrámciprávneho
zdôvodnenia žaloby žalobca poukázal na ochranu vlastníckeho práva vlastníka pozemku podľa § 135c

Občianskeho zákonníka a takisto na § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka.

8.2 V prejednávanom prípade ide o tzv. zapieraciu žalobu (actio negatoria), ktorou sa vlastník veci
(v danom prípade tzv. spoločného pozemku) chráni pred každým iným zásahom do jeho oprávnení,
než je zadržiavanie veci (nevydanie). Ide o žalobu na plnenie, ktorou sa okrem iného chráni aj právo

vlastníka vec pokojne držať a užívať. Základnou podmienkou úspechu takejto žaloby je preukázanie
vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, do ktorého má byť neoprávnené zasahované zo žalovanej
strany. Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú
ochranu je už opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie
do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na

ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva
oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností.

8.3 Ohľadne použitia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka súd uvádza, že toto zákonné
ustanovenia umožňuje riešiť situáciu rozdielnosti vlastníctva k stavbe a zastavanému pozemku. Je

špeciálne k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom upravuje spôsob vyporiadania vzťahu
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby, na ňom postavenej. Už tým, že
zákonodarca vyňal režim neoprávnenej stavby z dosahu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
by umožňoval neoprávnené postavenie stavby na cudzom pozemku riešiť len žalobou na odstránenie
stavby, deklaroval nutnosť v odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj k oprávneným záujmom vlastníka

neoprávnenej stavby a tiež všeobecný záujem na tom, aby právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom neoprávnenej stavby boli postavené na pevnom základe. V občianskom práve sa tiež
tradične uplatňuje snaha o to, aby nákladné investície neboli zbytočne marené (v prípade neoprávnenej
stavby pochopiteľne za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto
postup spravodlivo požadovať). Uvedené z Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo

1090/2000.

8.4 Pred samotným vecným prejednaním sporu bolo potrebné ustáliť, či žalobca ako nevlastník
predmetného pozemku, je oprávnený žalovať žalovaného o vypratanie pozemku, teda či má tzv. aktívnu
vecnú legitimáciu v tomto spore. Žalobca je podľa názoru súdu aktívne legitimovaný v tomto spore

vzhľadom na to, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, kde vlastníci podielu spoločnej nehnuteľnosti
sú pred súdmi zastúpení podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 výborom, ktorý je podľa §
16 ods. 1 tohto zákona štatutárnym orgánom spoločenstva, a za ktorý koná podľa § 16 ods. 4 tohto
zákona jeho predseda. Ak sú stranou konania jednotliví členovia spoločenstva a spoločenstvo ichzastupuje ako zákonný zástupca, v žalobe nie je potrebné osobitne uvádzať údaje každého jedného
členaspoločenstva.Vtomtoprípadebytotižstriktnévyžadovanieúčastikaždéhopodielnikanaspoločnej
nehnuteľnosti na strane žalobcov bolo nehospodárne, nakoľko sa nerozhoduje o vecných právach

k spoločnej nehnuteľnosti, ale ide o ochranu vlastníckeho práva (ide o tzv. zapieraciu žalobu - actio
negatoria). V tomto smere súd odkazuje na rozsudok Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská
Bystrica sp.zn. 13C/50/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/41/2022
zo dňa 23.02.2023, v zmysle ktorých bol žalovaný zaviazaný na vypratanie pozemku v spore, kde
vystupovalo na strane žalobcu takisto pozemkové spoločenstvo (dotknutým pozemkom bola takisto tzv.

spoločná nehnuteľnosť vo vlastníctve veľkého počtu podielových spoluvlastníkov, členov pozemkového
spoločenstva – žalobcu).

8.5 Po kladnom vyriešení otázky ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu v spore podľa predchádzajúceho
odseku tohto odôvodnenia súd konštatuje, že žaloba žalobcu je aj vecne dôvodná. Obrana žalovaného
v spore nebola žiadna. Žalovaný sa napriek výzve na vyjadrenie k žalobe, k tejto vôbec nevyjadril.

Skutkové okolnosti tvrdené v žalobe žalobcom tak boli v konaní ako nesporné preukázané. Navyše je
potrebné dodať aj to, že tieto skutkové okolnosti boli potvrdené aj na základe vykonaného dokazovania.
Rozhodnými skutkovými okolnosťami sú v danom spore tie, že žalovaný bol stavebníkom tzv. čiernej
(úradne nepovolenej) stavby bez súpisného čísla stojacej na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX
vedeného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., že táto stavba doposiaľ na

predmetnom pozemku stojí, že žalovaný nemá žiadny právny titul na užívanie predmetného pozemku,
že ju postavil bez stavebného povolenia a bez súhlasu vlastníka pozemku.

8.6 Vo vzťahu k procesnej argumentácii žalovaného v žiadosti o odročenie pojednávania súd uvádza, že
je jednak strohá, čiastočne irelevantná, ale najmä je oneskorená. Žalovaný, ak sa chcel v spore brániť,

mal možnosť vyjadriť sa k žalobe na základe výzvy súdu, resp. mohol prísť na ústne pojednávanie,
avšak žalovaný deň pred pojednávaním požiadal o odročenie pojednávania bez riadnej konkretizácie
uvádzaných dôvodov (za také nemožno považovať strohé a ničím nepodložené konštatovanie „zo
zdravotných dôvodov“). Súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 153 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,

uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. O týchto skutočnostiach bol žalovaný zo strany súdu
riadne poučený (viď č.l. 31 Poučenie strany sporu, ktoré bolo žalovanému riadne doručené).

8.7 Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť odstrániť
neoprávnenú stavbu bez súpisného čísla stojacu na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX vedeného

na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má právo požadovať toto odstránenie podľa citovaného ustanovenia § 135c Občianskeho
zákonníka, pretože žalovaný zriadil predmetnú stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal právo.
V spore nebola preukázané, ani tvrdené, že by odstránenie stavby nebolo účelné a bolo by potrebné
stavbuztohtodôvoduprikázaťvlastníkovipozemkuzanáhradu,aaninebolpreukázanýsúhlasvlastníka

pozemku s takýmto postupom. Čo sa týka lehoty na splnenie tejto povinnosti (t.j. 30 dní od právoplatnosti
rozsudku), žalovaný túto lehotu nenamietal a súd nemal dôvod za pasivity žalovaného v spore, žalobu
v tejto časti považovať za nedôvodnú.

9.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

9.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca
bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. O výške náhrady trov žalobcu rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výrokom tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.