Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Mejstrík

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124221859
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6124221859.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov
senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.
C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, t. č. Psychiatrická nemocnica D. E. F., G. H. XXX/XXX
F., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa
rodičov,matka:A.H.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.X,J.aotcaneurčeného,zaúčastiprokurátora

Okresnej prokuratúry Banská Bystrica o nariadenie ústavnej starostlivosti - nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,
č.k. 8P/15/2024-28 zo dňa 12. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
Psychiatrickej nemocnici D. E. F. uložil povinnosť odovzdať maloletú A. B. C. dočasne do starostlivosti I.
D. K. H. C. L., M. K. XXX/XX, N.. Ďalším výrokom uložil matke povinnosť dočasne prispievať na výživu
maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa
osobitného predpisu mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet I. D. K. H. C. L., M. K. XXX/XX,

N., počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia. V poradí III. výrokom určil, že neodkladné opatrenie trvá
najdlhšie šesť mesiacov odo dňa umiestnenia maloletej v Centre pre deti a rodiny L., M. K. XXX/XX, N..
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku („CMP“),
§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), resp. § 360, § 366 a § 367 CMP. V odôvodnení
uznesenia súd konštatoval, že vo veci samej bol podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad
maloletou A. B. C. z dôvodu, že matka maloletej nie je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť, dieťa

opakovane odišlo z domu a po vypátraní políciou bolo hospitalizované v nemocnici O. M. P.. Následne
bola maloletá umiestnená do Psychiatrickej nemocnice F., resp. určitú časť bola liečená v Univerzitnej
nemocnici Psychiatrická klinika E.. Po diagnostikovaní ochorenia zo schizofrénneho okruhu nie je možné
dieťa ponechať v starostlivosti matke, a preto vzhľadom na jej zdravotný stav a ďalší vývoj je potrebné
dieťa umiestniť vo vhodnom zariadení. Súd zároveň na návrh orgánu starostlivosti o deti - Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica dospel k záveru, že je dôvodné nariadiť neodkladné

opatrenie, ktorým by do rozhodnutia vo veci samej bolo dieťa umiestnené v Centre pre deti a rodiny
L., N.. Súd uviedol, že bola osvedčená potreba takéhoto neodkladného riešenia vo vzťahu k maloletej
s prihliadnutím na zabezpečenie jej zdravotného stavu, liečby a následnej starostlivosti o jej riadny
fyzický a psychický vývoj. Súd zároveň matke maloletého dieťaťa určil povinnosť prispievať na výživu
výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Z doteraz osvedčených skutočností vyplynulo, že
návrat maloletej do dovtedajšieho rodinného prostredia k matke, resp. starej matke nie je v jej záujme,

naopakjepotrebnéztohtoprostrediajuvyňaťazabezpečiťďalšiuriadnuvýchovu.Súdzároveňvymedzil
dobu trvania neodkladného opatrenia na šesť mesiacov odo dňa umiestnenia maloletej v I. L..2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, pričom žiadala, aby dcéra A.
B. zostala so svojou rodinou. Uviedla, že obidve sú obeťami okolností a udalostí. Podľa nej zlý vplyv

na maloletú mali udalosti súvisiace s covidom, tzv. „lockdown“, keď došlo k sociálnej izolácii, čo malo
za následok psychické a duševné následky u maloletej A.. V doplnení odvolania uviedla, že svoje
podanie označené ako odvolanie nepredstavuje len vyjadrenie sa k celej veci, ale toto písala z vlastného
rozhodnutia a na uvedených dôvodoch zotrváva.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vymedzenom v podanom odvolaní v zmysle ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

4. Neodkladné opatrenie umožňuje súdu rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný jeho

okamžitý zásah. Je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na
to, aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb.
Na tieto okolnosti je potrebné obzvlášť prihliadať pri rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí, kde
súd prihliada v prvom rade na ich záujmy, a teda musí zvažovať, či bez takéhoto rozhodnutia hrozí
ujma práve na ich strane. V prípade maloletých detí pritom nemusí potreba dočasnej úpravy vyplývať

len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na takejto dočasnej úprave
pomerov. Pri posudzovaní sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa,
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného
a citového vývinu dieťaťa, resp. ohrozenie jeho vývinu a pod.

5. V danom prípade pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd jednak zo skutočností, ktoré
mal preukázané, ako aj skutočností, ktoré považoval za osvedčené. Je nepochybné, že v tomto prípade
matka maloletého dieťaťa pri starostlivosti zlyhala, čoho dôsledkom bol odchod dieťaťa zo spoločnej
domácnosti, čo nakoniec musela riešiť polícia. Pokiaľ dieťa bolo v noci nájdené dezorientované, resp. po
somatickej stabilizácii v nemocnici a následnom vyšetrení duševného stavu diagnostikované ochorenie,

pokiaľ by súd rozhodol vo veci samej o nariadení ústavnej starostlivosti, neodkladne bolo potrebné
zdôvoduochranyzdraviaaživotadieťaťa,akoajjehoďalšiehofyzického,psychickéhovývojarozhodnúť
o jeho umiestnení v zariadení, kde by takáto starostlivosť mohla byť poskytnutá. Nakoľko rodina pri
starostlivosti zlyhala, neostávalo súdu iné, len na návrh opatrovníka zabezpečiť umiestnenie dieťaťa
v CDR L. Q. N.. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že najlepší záujem dieťaťa je ochrániť zdravý

fyzický, psychický a sociálny vývin, ako aj zabezpečiť zdravotnú starostlivosť potrebnú v súvislosti
s diagnostikovaním duševného ochorenia. Starostlivosť zo strany matky bola nedostatočná, maloletá
približne rok nenavštevovala žiadnu školu. Pre zlé sociálne podmienky sa prisťahovali do J. J. ku starej
matke maloletej. Pri prejavení sa príznakov psychického ochorenia matka nebola schopná zabezpečiť
adekvátnu liečbu.

6. Pokiaľ teda súd rozhodol o dočasnom umiestnení maloletej do Centra pre deti a rodiny L. Q. N. a uložil
povinnosťPsychiatrickejnemocnicivF.odovzdaťmaloletúdotohtozariadenia,rozhodolsprávne,apreto
odvolací súd odvolanie matky nepovažoval za dôvodné.

7. Vo svojom odvolaní matka nijakým spôsobom neuviedla, ako by bola ochotná a schopná zabezpečiť
starostlivosť o maloletú, akým spôsobom by zabezpečovala jej základné potreby a liečbu. V podstate len
namietala, že nechce, aby dieťa bolo umiestnené do Centra pre deti a rodiny, ale aby ostalo v spoločnej
domácnosti s ňou a so starou matkou.

8. Čo sa týka výroku o stanovení povinnosti matke prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnym
výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu, tak v zmysle Zákona o rodine sa jedná o výživné, ktoré je rodič povinný na výživu dieťaťa
prispievať v minimálnom rozsahu aj v prípade, že je bez akéhokoľvek príjmu alebo majetku. Takáto
povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne v celom rozsahu potvrdil.10. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nemá.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.