Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 17P/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200377
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200377.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

A. B., nar. X.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Stropkov, dieťa rodičov - matky A. C. D., E. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX,
XXX XX G., štátnej občianky SR a otca H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX G.,
štátneho občana SR, tohto času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov, zastúpeného JUDr.
Marekom Bujdošom, advokátom, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 37 874 675, o návrhu
otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej sa návrhom zo dňa 10.2.2025 domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa.
Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 17P/58/2024 zo dňa 16.9.2024
zmenil súd rozsudok Okresného súdu Svidník, č. k. 5P/6/2022-16 zo dňa 16.5.2022, právoplatného dňa
31.5.2022, v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že otec maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný
prispievat' na výživu maloletej A. B., nar. X.X.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 150 eur na sumu
170 eur mesačne, ktoré bude poukazovat' k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc

od 1.9.2024 do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia. Uznesením Okresného súdu Bardejov,
sp. zn. SK-3T/33/2020 zo dňa 30.10.2024 bolo otcovi H. B. vyhlásené, že sa neosvedčil a uložený
trest, t. j. trest, ktorý mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3T/33/2020 zo dňa
16.4.2021,musívykonat'azároveňsúdotcamaloletejzaradildoÚstavunavýkontrestuodňatiaslobody.
Voči tomuto uzneseniu podal otec maloletej sťažnosť, pričom na základe uznesenia Krajského súdu v
Prešove, sp. zn.
17P/18/2025

-2-

4Tos/1/2025 odvolací súd sťažnosť odsúdeného H. B. zamietol a H. B. bol vzatý do výkonu trestu odňatia
slobody. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej je toho času vo výkone trestu odňatia slobody,
nepoberá žiaden príjem, nevykonáva žiadnu činnosť, z ktorej by mal alebo mohol mať príjem a nemá
ani dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného, ktoré mu určil súd rozsudkom Okresného
súdu Bardejov, sp. zn. 17P/58/2024 zo dňa 16.9.2024, t. j. že došlo k podstatnej zmene na strane otca

vo vzťahu k jeho príjmu a finančným prostriedkom, navrhuje zníženie výživného na maloleté diet'a na
sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.2. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 27.2.2025 uviedla, že s podaným
návrhom o zníženie výživného pre maloletú nesúhlasí, nakoľko maloletá navštevuje Hotelovú akadémiu
v Prešove, kde má zabezpečené ubytovanie na internáte vo výške 160 eur mesačne, plus cestovné,

vreckové... Navrhuje, aby výživné ostalo vo výške 170 eur, otec maloletej sa vo výkone trestu odňatia
slobody môže zamestnať, aby si svoju vyživovaciu povinnosť naďalej plnil.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými spismi tunajšieho súdu, a to sp. zn.
17P/58/2024, sp. zn. SK-3T/33/2020, stanoviskom ÚVTOS Prešov zo dňa 26.3.2025, výsluchom matky

maloletej a zistil tento skutkový stav:

4. Z rozsudku č. k. 17P/58/2024-27 zo dňa 16.9.2024 z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.
17P/58/2024 súd zistil, že otec maloletej je povinný prispievat' na výživu maloletej A. B., nar. X.X.XXXX
zvýšeným výživným zo sumy 150 eur na sumu 170 eur mesačne, ktoré bude poukazovat' k rukám matky
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc od 1.9.2024 do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.

5. Z pripojeného trestného spisu z rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 3T/33/2020-296 zo dňa
16.4.2021 súd zistil, že H. B. spáchal prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a zločin útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo mu súd

uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn.
SK-3T/33/2020 zo dňa 30.10.2024 súd zistil, že bolo vyhlásené, že H. B. sa neosvedčil a uložený trest, t.
j. trest, ktorý mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3T/33/2020 zo dňa 16.4.2021,
musí vykonat' a zároveň súd otca maloletej zaradil do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Voči
tomuto uzneseniu podal otec maloletej sťažnosť, pričom odvolací súd sťažnosť odsúdeného zamietol a

H. B. bol vzatý do výkonu trestu odňatia slobody.

6. Zo stanoviska ÚVTOS Prešov zo dňa 26.3.2025 súd zistil, že otec maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od 17.1.2025. Na oddelení ekonomiky má zaevidovanú
vyživovaciu povinnosť na A. B., nar. X.X.XXXX, nebol pracovne zaradený. Zrážky na výživné neboli

zasielané.

7. Právny zástupca otca maloletej na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na situáciu, kedy otec maloletej
je vo výkone trestu odňatia slobody, ho požiadal, aby podal návrh na zníženie výživného na maloletú,
pretože nemá žiaden príjem, žiadne finančné prostriedky

17P/18/2025
-3-

a z vyjadrenia ÚVTOS vyplýva, že ani nebol pracovne zaradený a nemôže uhrádzať výživné, ktoré bolo

dohodnuté. Do výkonu trestu nastúpil dňa 17.1.2025. Požiadal si, aby bol pracovne zaradený, ale o tom
rozhoduje vždy ÚVTOS. Na základe uvedených skutočností trvá na podanom návrhu a žiada, aby bolo
znížené výživné v zmysle petitu.

8. Matka maloletej pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že ju zaráža stanovisko ÚVTOS Prešov, ktoré

bolo zaslané právnemu zástupcovi otca, že otec maloletej nie je zamestnaný vo väznici, keď väzni takúto
možnosť majú. Položila otázku, že keď otec bude vo väzení 3 roky, tak celú strednú školu dcére nebude
ničplatiť?Minimálnevýživnéjecca40eurajetožalostnemálo.Takžesnávrhomotcamaloletejzásadne
nesúhlasí.

9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní s návrhom otca nesúhlasila, nakoľko maloletá nastúpila na
strednú školu a matka ma na ňu zvýšené výdavky. Navrhla, aby súd návrh zamietol, nakoľko to nie je
v záujme maloletej.

10. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť.Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosťv minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.
15. Riadne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jednou zo zložiek rodičovských práv
a povinností, ktorých nositeľom a prevažne aj vykonávateľom sú samotní rodičia. Pri ich výkone sú
rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
predstavuje zákonnú povinnosť rodičov, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich
17P/18/2025
-4-

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Samotné výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Povinnosť prispievať na výživu dieťaťa je preto potrebné skúmať subjektívne, ale aj objektívne, a to
podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodiča.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení mal za preukázané,

že návrh otca na zníženie výživného na maloletú nie je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom na maloletú
rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17P/58/2024-27 zo dňa 16.9.2024, na základe ktorého
sa otec maloletej zaviazal prispievat' na výživu maloletej zvýšeným výživným zo sumy 150 eur na sumu
170 eur mesačne. Z pripojeného trestného spisu bolo preukázané, že otec maloletej spáchal viaceré
trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený a v dôsledku neosvedčenia sa bol vzatý do výkonu trestu

odňatia slobody dňa 17.1.2025. Zo správy ÚVTOS Prešov je zrejmé, že otec doteraz vo výkone trestu
nebol pracovne zaradený. Otec v dôsledku zmeny pomerov na jeho strane podal ani nie mesiac od
nástupu na výkon trestu návrh na zníženie výživného na minimálne výživné.

17. Súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko, ak sa rodič svojím úmyselným konaním,

prektorýbolnásledneodsúdenýajevovýkonetrestu,zbavilobjektívnejmožnostiplniťsvojuvyživovaciu
povinnosť, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť.
Zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa, je zákonnou povinnosťou otca plniť si vyživovaciu povinnosť
v dohodnutej výške. Otec si svoju príjmovú situáciu privodil sám tým, že sa pripravil o pravidelný
príjem zo zamestnania, a teda plne zodpovedá za svoje terajšie možnosti a schopnosti podľa § 75

ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd má povinnosť prihliadať k možnostiam a schopnostiam
na strane povinného. Súd vychádzal z objektívnych skutočností a možností, ktoré by otec mal,
pokiaľ by nebol vo výkone trestu. Výkon trestu odňatia slobody nemôže byť dôvodom pre úpravu
výživného v neprospech, či už plnoletého, alebo zvlášť, ako je to v tomto prípade, maloletého dieťaťa.
V posudzovanej veci síce je možné predpokladať zníženie možností a schopností otca vo výkone trestu

odňatia slobody plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej, napriek tomu však nie je možné ju
znížiť na minimálne výživné, nakoľko v zmysle judikatúry zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce
z jeho odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa, voči
ktorému má odsúdená osoba vyživovaciu povinnosť, práve naopak, je potrebné uprednostniť právomaloletého dieťaťa na výživu. Samotné odsúdenie rodiča, a teda zmena pomerov na strane povinného,
nesmie ísť na ťarchu jeho maloletého dieťaťa. „Zníženie príjmu povinného rodiča vyplývajúce z jeho
odsúdenia za úmyselný trestný čin nie je možné vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa, voči ktorému

má odsúdená osoba vyživovaciu povinnosť, práve naopak, je potrebné uprednostniť právo maloletého
dieťaťa na výživu." (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23CoP 18/2015 zo dňa 16.12.2015).
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez jeho zavinenia.
18. Za predpokladu, že si rodič umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody neplní svoju vyživovaciu

povinnosť, zabezpečenie výživy v prospech dieťaťa je možné dosiahnuť prostredníctvom náhradného
výživného. Zákon o náhradnom výživnom umožňuje priznať nezaopatrenému dieťaťu náhradné výživné,
a to najmä za predpokladu, že súdu bol podaný
17P/18/2025
-5-

návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že rodič oprávnenej
osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej bola rozhodnutím súdu uložená povinnosť platiť výživné
oprávnenej osobe, neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným
rozhodnutím súdu a na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bola podaná žiadosť o náhradné
výživné.

19. Na základe uvedeného súd konštatuje, že na strane otca ako osoby povinnej z vyživovacej
povinnosti, ako aj na strane maloletého dieťaťa nie sú splnené (hmotnoprávne) podmienky pre
konštatovanie zmeny pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, na základe ktorých by súd
mohol rozhodovať o opodstatnenosti návrhu na zníženie výživného určeného skorším rozhodnutím. Z

uvedených dôvodov súd návrh otca zamietol ako neopodstatnený a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. rozsudku.

20. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP vo výroku II. rozsudku tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v
zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek
upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania
nebol podaný (§ 57 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

17P/18/2025
-6-

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.