Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624204219
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624204219.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore v spore žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zastúpený: JUDr. Marek Tauber, advokát so sídlom
Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: E. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, H. D.
I., zastúpený: JUDr. Roman Škerlík, advokát so sídlom Letná 61, Spišská Nová Ves, o ochranu osobnosti
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.09.2024 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému verejne sa ospravedlniť žalobcovi na členskej schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov „OÁZA“, G. XXX, H. D. I. za vyslovený nepravdivý, difamujúci výrok na členskej
schôdzi dňa 12.08.2020, ktorým otca žalobcu označil za ožrana a že sa upil k smrti.

2. V žalobe žalobca uviedol, že prechodne býva v bytovom dome na G. J. K. X I. H. D. I., čo je
v priamom susedstve s bytovým domom, v ktorom býva žalovaný. Žalovaný dňa 12.08.2020 na členskej

schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“ vyslovil výrok „on je po otcovi,
jeho otec sa upil k smrti a bol to jeden ožran“. Výrokom vysloveným na verejnom mieste neoprávnene
zasiahol do osobnostných práv jeho otca, pretože ide o nepravdivý a difamujúci výrok. Priebeh členskej
schôdze je zaznamenaný na USB kľúči. Listom vyzval žalovaného na verejné ospravedlnenie, avšak
žalovanývodpovediuviedol,žesiniejevedomýakéhokoľvekzásahudoprávžalobcu.Konanímžalobcu
došlo k zásahu do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a ochrany mena jeho otca.
Zásah objektívne ohrozil vážnosť otca žalobcu v spoločnosti, keďže výroky boli prednesené verejne.

Uvedenými výrokmi žalovaného bolo zasiahnuté do osobnosti žalobcu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.01.2025 uviedol, že si nie je vedomý
akéhokoľvek zásahu do práv žalobcu. Poprel, že by predniesol výroky, ktoré mu žalobca pripisuje v
žalobe. V zápisnici z výročnej schôdze SVB OÁZA zo dňa 12.08.2020 sa neuvádzajú žiadne difamujúce
výroky. Namietal pravosť zvukovému záznamu na USB kľúči, ktorý má zachytávať priebeh schôdze
zo dňa 12.08.2020 a jeho zákonnosť, a to z dôvodu, že zo zápisnice z tejto schôdze nevyplýva,

že by sa mal vyhotovovať nejaký zvukový záznam, žalobca nie je členom SVB OÁZA a ani sa
nezúčastnil tejto schôdze, teda nie je zrejmé kto mal vyhotoviť zvukový záznam, ani kedy a akým
spôsobom tento záznam získal žalobca. Žalobca zvukový záznam predložil po viac ako 4 rokoch odo
dňa konania schôdze, čo spochybňuje pravosť zvukového záznamu. Tiež uviedol, že nedal žiadensúhlas s vyhotovovaním zvukových záznamov. Už listom zo dňa 26.08.2021 žalobcovi oznámil, že si
nie je vedomý žiadnych difamujúcich výrokov na adresu žalobcu, žalobca bol ďalšie tri roky nečinný.
Zvukový záznam nie je možné považovať za zákonný dôkazný prostriedok a nie je možné ho ako dôkaz

vykonať v konaní pred súdom. Za neprípustné je potrebné označiť postup, kedy cudzia osoba vyhotoví
tajne, bez súhlasu dotknutých osôb, zvukový záznam a tento záznam následne poskytne tretej osobe.
Žalobca nie je slabšou stranou v konaní, zjavne nie je obeťou trestného činu či maloletým dieťaťom,
ktoré by nedokázalo brániť svoje práva inak ako nezákonným zásahom do osobnostných práv inej
osoby, spočívajúcim v neoprávnenom vyhotovení zvukového záznamu. Právo na ochranu osobnosti

žalobcu by nebolo proporčne silnejšie oproti právu na ochranu osobnosti žalovaného v takej miere, ktorá
by odôvodňovala nezákonný zásah do osobnostných práv žalovaného. Žalobca má aj iné možnosti
preukázania ním tvrdenej skutočnosti, než len nelegálnym zvukovým záznamom. Ďalej poukázal na
to, že zo žaloby nie je zrejmé, ktoré čiastkové práva a akým spôsobom mali byť dotknuté údajným
konaním žalovaného. V prípade, ak by hypoteticky pripustil, že predniesol výroky uvedené v žalobe,
bolo by potrebné konštatovať, že takéto výroky nemajú povahu difamujúceho skutkového tvrdenia, ale

bolo by ich možné hodnotiť nanajvýš ako hodnotiaci úsudok. Žalobca tiež neuviedol, akým spôsobom
mohli takéto výroky zasiahnuť do jeho osobnostných práv resp. jeho otca. Skutočnosť, že žalobca ním
označované výroky ani nepovažuje za závažný zásah do svojich osobnostných práv potvrdzuje aj to, že
podal žalobu až po 4 rokoch odkedy malo k takémuto zásahu dôjsť. Žalobu vníma ako reakciu žalobcu
na jeho neúspech v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/12/2020. Ďalej uviedol, že

pokiaľžalobcažiadauložiťžalovanémupovinnosťospravedlniťsažalobcovinačlenskejschôdzivlehote
14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, je takáto požiadavka nedôvodná a nesplniteľná. Nemožno
od žalovaného požadovať, aby sa ospravedlnil na „členskej schôdzi“, nakoľko takýto právny inštitút
v súvislosti so spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov neexistuje. Žalovaný nemá
oprávnenie zvolať schôdzu vlastníkov a ani sám požiadať o jej zvolanie. V prípade, ak by mu súd uložil

povinnosť sa na takejto schôdzi ospravedlniť do 14 dní od právoplatnosti rozsudku, uložil by žalovanému
povinnosť, ktorej splnenie nemôže ovplyvniť. Ďalej podotýka, že primeraným zadosťučinením nemôže
byť ospravedlnenie urobené za takých okolností, z ktorých sa určitá čas verejnosti dozvie o zásahu do
osobnostných práv fyzickej osoby, o ktorej by sa inak nedozvedela, a preto do času tohto ospravedlnenia
by vážnosť postihnutej osoby v očiach tejto časti verejnosti nemohla byť znížená. Porovnaním zoznamu

aktuálnych vlastníkov s prezenčnou listinou zo schôdze vlastníkov konanej dňa 12.08.2020 je zrejmé,
že v súčasnosti by právo účasti na schôdzi vlastníkov mali aj osoby, ktoré sú aktuálne vlastníkmi bytov
a ktoré ku dňu 12.08.2020 vlastníkmi neboli a ani sa z tohto dôvodu nezúčastnili schôdze.

4. V replike zo dňa 05.03.2025 žalobca uviedol, že žalovaný je z toho, že predniesol predmetný

výrok na schôdzi dňa 12.08.2020 usvedčený zvukovým záznamom. To, že výroky nie sú uvedené
v zápisnici neznamená, že neboli vyslovené. Predmetný zvukový záznam je autentický. Žalovaný sa
schôdzi zúčastnil, čo vyplýva z prezenčných listín. Nie je zrejmé, čo viedlo žalovaného k vysloveniu
predmetných výrokov a je zvláštne, že na schôdzi dochádzalo k ohováraniu, osočovaniu žalobcu
aktvrdeniunepravdivýchvýrokov.Užlensamotnévyslovenietakýchtovýrokovzasahujedoosobnostnej

sféryžalobcu.Odmietatvrdeniežalovaného,žetátožalobajereakciounasporvedenýOkresnýmsúdom
Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/12/2020. V uvedenej veci bude rozhodovať Najvyšší súd SR a preto
je predčasné hovoriť o tom, kto bude mať konečný úspech vo veci. Túto skutočnosť potvrdzuje aj jeho
výzva adresovaná žalovanému dňa 19.07.2021, kedy ešte nebol vydaný rozsudok súdom prvej inštancie
v predmetnej veci.

5. V duplike zo dňa 27.03.2025 žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že
žalovaný predniesol výroky označené v žalobe. Takýmto dôkazom nemôže byť zvukový záznam
predložený žalobcom. Žalobca sa schôdze vlastníkov dňa 12.08.2020 nezúčastnil, a teda takýto zvukový
záznam nemohol vyhotoviť. Žalobca neuviedol kto, kedy a za akých okolností zvukový záznam vyhotovil

a akým spôsobom sa tento záznam dostal do jeho dispozičnej sféry. Preto popiera, že by žalobcom
predložený zvukový záznam bol autentický a zachytával priebeh schôdze konanej dňa 12.08.2020.
Aj v prípade, ak by išlo skutočne o autentický zvukový záznam, tak by takto zaobstaraný dôkaz
nemohol byť prípustný v civilnom sporovom konaní. Zaobstaranie zvukového záznamu bez vedomia
nahrávaného účastníka by znamenalo hrubý zásah do práva na súkromie nahrávanej osoby. Skryté

nahrávaniepriebehuschôdzevlastníkovzaúčelompredloženiataktozhotovenejnahrávkyďalšejosobe,
by predstavovalo nekalé praktiky, ktoré sú v rozpore s právom. Išlo by teda o neprípustný zásah
do ochrany osobnosti nahrávanej osoby, a teda o dôkaz neprípustný v civilnom sporovom konaní.
Žalobca sám tvrdí, že body programu schôdze sa ho netýkali, nemá ustálené, či mali byť prednesenéúdajne difamujúce výroky na adresu otca žalobcu, alebo na adresu samotného žalobcu. Žalobca
neuviedol, v čom malo dôjsť k vážnemu zásahu do jeho práv a aké negatívne dôsledky vznikli takýmto
zásahom. Konanie vo veci 7C/12/2020 je právoplatne skončené, pričom podanie dovolania žalobcom

nie je ďalším odvolaním vo veci samej. Je nepochybné, že je to práve žalobca, kto vyvoláva rozbroje,
hádky, uráža žalovaného, tak aj iných vlastníkov bytov v bytovom dome na G. X I. H. D. I. a svojim
správaním narušuje kľudné a pokojné bývanie. Žalobca neuviedol, prečo pokiaľ údajný zásah do svojich
osobnostných práv považoval za natoľko závažný, že sa domáha súdnej ochrany, nepodával žalobu
skôr, hoci o údajnom zásahu preukázateľne vedel už v roku 2021. Žaloba žalobcu neobstojí ani z

pohľadu testu proporcionality. Rozhodnutie súdu, ktoré by ukladalo žalovanému povinnosť ospravedlniť
sa žalobcovi v presne neurčenej dobe by bolo vágne a nevykonateľné a navyše by predstavovalo aj
zásah do ústavného práva žalovaného na súdnu ochranu, ako aj do jej vlastníckeho práva. Totižto, ak
by žalovanému bola uložená povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi niekedy v budúcnosti, žalovaný by
musel byť legitimovaný na účasť na takejto schôdzi. Žalovaný nerozumie, v čom má spočívať funkcia
morálnej satisfakcie (ospravedlnenia) pre žalobcu vykonaná na schôdzi, ktorá by sa konala v celkom

odlišnom zložení než schôdza v roku 2020 a to v neprítomnosti žalobcu. Podaná žaloba je v skutočnosti
šikanóznym návrhom, ktorého cieľom nie je dosiahnuť morálne zadosťučinenie pre žalobcu, ale cieľom
podanej žaloby je ponížiť žalovaného pred jeho susedmi.

6. Súd vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, svedkyňu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to

Výzvou na ospravedlnenie zo dňa 19.07.2021, Odpoveďou na výzvu zo dňa 26.08.2021, Zápisnicou
z výročnej schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“ , G. XXX, H. D.
zo dňa 12.08.2020 a Prezenčnou listinou z tejto schôdze, Uznesením Spoločenstva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov „OÁZA“ , G. XXX, H. D. na výročnej schôdzi dňa 12.08.2020, Výpisom z listu
vlastníctve č. 6642 katastrálne územie H. D. I., Upovedomením o ukončení exekúcie sp. zn. 395EX

439/24-6 zo dňa 17.07.2024, Zápisnicami z pojednávaní zo dňa 20.07.2020 a 07.09.2020 v konaní
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/12/2020, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Co/158/2022 zo dňa 15.11.2022 a zistil nasledovné:

7. Dňa 12.08.2020 sa uskutočnila výročná schôdza Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových

priestorov„OÁZA“,G. XXX,H.D.,naktorejbolopodľaPrezenčnejlistinyprítomných20vlastníkovbytov
a nebytových priestorov bytového domu, medzi inými, bol prítomný aj žalovaný B. F.. Podľa Zápisnice
z tejto výročnej schôdze, bodu 2) programu, predmetom schôdze bolo aj vystúpenie právneho zástupcu
spoločenstva JUDr. Škerlíka, ktorý informoval prítomných o súdnom konaní s p. B. vo veci parkovania
na pozemku spoločenstva s tým, že ďalšie pojednávanie v tejto veci sa uskutoční dňa 07.09.2020, na

ktorom môže vypovedať každý vlastník bytu a nebytového priestoru k predmetnej veci. Podľa Zápisnice
zo schôdze, žalovaný vystúpil na schôdzi v rámci bodu 5) programu, ktorým boli informácie o možnosti
odkúpenia pozemku parcely C KN č. 2070 katastrálne územie H. D. I..

8. Na výročnej schôdzi bolo prijaté Uznesenie, ktoré sa týkalo informácií o stave financií bytového domu

a stave drobnej pokladne, odkúpenia pozemku parcely C KN č. 2070 katastrálne územie H. D. I., zmeny
miesta vystavenia zápisníc a uloženia povinnosti predsedovi doručiť potrebné podklady na odkúpenie
uvedeného pozemku Mestskému úradu Spišská Nová Ves.

9. Z predloženého Výpisu z listu vlastníctve č. 6642 katastrálne územie H. D. I. bolo istené, že žalobca

nie je vlastníkov bytu resp. nebytového priestoru v obytnom dome – G. H. č. XXX na pozemku parcelné
č. XXXX.

10. Žalobca predložil v konaní zvukový záznam na USB kľúči s tým, že sa jedná o zvukový záznam z
výročnej schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“, G. XXX, H. D. zo dňa

12.08.2020. Žalobca uviedol, že sa jedná o autentickú nahrávku s tým, že zvukový záznam z uvedenej
schôdze mu niekto v roku 2021 vhodil na CD nosiči do schránky, z ktorej si vyhotovil kópie na USB kľúče.
Nahrávku, ktorá mu bola vhodená do schránky žiadnym spôsobom neupravoval, je na nej počuť hlasy
minimálne 15 až 20 ľudí, na nahrávke je aj hlas právneho zástupcu žalovaného.

11. Pri vykonaní dôkazu vypočutím časti zvukového záznamu na USB kľúči bolo zistené, že nahrávka
na tomto nosiči bola vyhotovená dňa 05.02.2022. V 48 min. a 40 s. nahrávky je počuť slová „on je po
otcovi, on bol taký, aj sa upil v smrti“ a v 49 min. a 1 s. „to bol ožran“.12. Výzvou na ospravedlnenie zo dňa 19.07.2021 vyzval žalobca žalovaného na verejné
ospravedlnenie sa v znení „ Ospravedlňujem sa A. B. za to, že som jeho otca označil na členskej schôdzi
Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“ , G. XXX, H. D. I. dňa 12.08.2020

za ožrana a že sa upil k smrti. Jedná sa o nepravdivé, difamujúce a ničím nepodložené tvrdenia
zasahujúce do práva na občiansku časť A. B. st..“ s tým, aby ospravedlnenie prebehlo na členskej
schôdzi uskutočnenej do 2 – 3 mesiacov od výzvy.

13. V odpovedi na uvedenú výzvu zo dňa 26.08.2021 žalovaný uviedol, že si nie je vedomý zásahu do

práv žalobcu a nevidí dôvod, aby sa mu za niečo ospravedlňoval.

14. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec mal v obci významné postavenie a dokonca rodine
žalovaného, ktorý pochádza z obce D., pomáhal. Napriek tomu žalovaný pošpinil pamiatku jeho otca.
Z predmetnej nahrávky je zrejmé, že žalovaný na záver schôdze klamal, špinil, rozprával absolútne
nepravdy a to pred verejnosťou. Jeho otec mal dlhodobo problémy so srdcom, zomrel v roku 2018. Pred

smrťou otca, bol každý víkend v D., keďže tam má s partnerkou ďalší byt.

15. Žalovaný poprel, aby výrok ktorý uvádza žalobca a ktorý je predmetom tohto konania niekedy
povedal resp. aby takýto výrok vôbec odznel na schôdzi, na ktorej bol prítomný. Poukázal na to, že zo
schôdze vlastníkov bytov sa ani zvukový záznam nevyhotovuje. Uviedol, že otca žalobcu poznal osobne,

bol som s ním v kontakte z pracovných dôvodov, naposledy v roku 2012.

16. Svedkyňa A. B., uviedla, že si vypočula predmetnú nahrávku, z ktorej je podľa nej zrejme, že výrok
„on je po otcovi, jeho otec sa upil k smrti a bol jeden ožran“ povedal p. F., keďže má výrazný hlas,
má svoju rétoriku. Príčinou smrti otca žalobcu bolo zlyhanie srdca. Otec žalobcu bol veľmi nápomocný

človek, ľudia si ho vážili, vybavoval rôzne obecné záležitosti, ostalo po ňom veľa dobrého. Z týchto
dôvodov sa ich veľmi dotkol uvedený výrok, keďže ním bola pošpinená pamiatka dobrého človeka.
Žalobca keď si vypočul nahrávku bol smutný, nechápal to. Predmetnú nahrávku im niekto hodil na CD
nosiči, s nahrávkou žiadnym spôsobom nemanipulovali, až na to, že boli z nej vyhotovené kópie na
USB kľúče.

17. Okresným súdom Spišská Nová Ves bolo pod sp. zn. 7C/12/2020 vedené konanie v spore žalobcov:
1/ A. C., 2/ I. L., / A. J., 4/ M. K., 5/ I. E., 6/ N. E., 7/ F. H., 8/ O. P., 9/ O. P., 11/ Silvester Švartz, 12/
Q. F., 13/ A. N., 14/ Q. R., 15/ B. F., 16/ N. F., 17/ Q. A., 18/ E. E. G., 19/ N. N. G., 20/ P. N., 21/ Q. N.
proti žalovaným 1/Janke Plencnerovej a 2/ A. B., o ochranu vlastníckeho práva. V konaní tunajší súd

rozsudkom zo dňa 21.03.2022 sp. zn. 7C/12/2020-308 uložil žalovanej 1/ povinnosť zdržať sa konania,
ktorým neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov 1/ až 9/, 11/, 13/ až 21/ ako vlastníkov
pozemku parcela CKN 2069 o výmere 1643 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedeného Okresným
úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre okres Spišská Nová Ves, obec H. D. I.,
k.ú.H.D.I.,spočívajúcehovstátímotorovýmivozidlamivovlastníctvežalovanej1/napozemkužalobcov

parcela CKN č. 2069, k.ú. H. D. I. (výrok I.), žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (výrok II.), konanie o
nároku žalobcu 10/ a 12/ zastavil (výrok III.). Priznal žalobcom 1/ až 9/, 11/, 13/ až 21/ právo na náhradu
trov konania voči žalovanej 1/ v rozsahu 100%, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.) a priznal žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania
voči žalobcom 1/ až 9/, 11/, 13/ až 21/ v rozsahu 100%, o ktorých výške súd rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok V.).

18. Na pojednávaniach dňa 20.07.2020 a 07.09.2020 bolo v uvedenej veci vedenej pod sp. zn.
7C/12/2020 vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu a to žalobcov A. C., I. E., N. E., N. N. G.,
N. F. H., Q. A., E. E. G. a žalovaných A. B. a A. B..

19. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 15.11.2022 sp. zn. 6Co/158/2022 zmenil uvedený
rozsudok dňa zo dňa 21.03.2022 sp. zn. 7C/12/2020-308 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
29.07.2022 sp. zn. 7C/12/2020-359 tak, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zdržať sa konania,
ktorým neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov 1/ až 9/, 11/, 13/ až 21/ ako vlastníkov

pozemku parcela CKN 2069 o výmere 1643 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedeného Okresným
úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre okres Spišská Nová Ves, obec H. D.
I., k.ú. H. D. I., spočívajúceho v státí motorovými vozidlami vo vlastníctve žalovanej 1/ a žalovaného
2/ na pozemku žalobcov parcela CKN č. 2069, k.ú. H. D. I.. Zrušil rozsudok vo výroku III. o zastaveníkonania o nároku žalobkyne 10/.Odmietol odvolanie proti rozsudku vo výroku III. o zastavení konania
o nároku žalobkyne 12/. Rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovia 1/ až 9/, 11/, 13/ až 21/
majú proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovaným 1/, 2/ proti

žalobkyni 12/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach
nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2022.

20. Súdny exekútor JUDr. Jaroslav Delfini vydal dňa 17.07.2024 Upovedomenie o ukončení exekúcie,
ktorá bola vedená na základe vykonateľného exekučného titulu a to uznesenia č, 7C/12/2020-437 zo

dňa 24.02.2023 a uznesenia č. 7C/12/2020-502 zo dňa 26.04.2023 vydaných Okresným súdom Spišská
Nová Ves na vymoženie pohľadávky vo výške 6 243,71 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že povinný v 1.
rade splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie.

21. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Z.z., každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

23. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

24. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

25. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

26. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

27. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť

k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

28. Podľa článku 16 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, súd pri prejednávaní
a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže
vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.

29. Predmetom tohto konania je žaloba na ochranu osobností. Žalobca sa žalobou domáha
primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia za výrok „jeho otec sa upil k smrti a bol jeden
ožran“. Žalobca ako subjekt ochrany podal žalobu ako fyzická osoba poukazujúc v podanej žalobe na
to, že uvedeným výrokom došlo k zásahu do osobnosti jeho otca a tiež na to, že uvedeným výrokom

bolo zasiahnuté do jeho osobnosti.

30. Otec žalobcu, ktorého sa predmetný výrok týkal zomrel v roku 2018. Výrok „jeho otec sa upil k smrti
a bol jeden ožran“ týkajúci sa otca žalobcu mal byť, podľa žalobcu, vyslovený na výročnej schôdzi
Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“ , G. XXX, H. D. dňa 12.08.2020, t.j. po

smrti jeho otca. Právo uplatniť si nárok na ochranu osobnosti v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka
možno bez ohľadu na to, či zásah do osobnostných práv bol vykonaný za života danej osoby alebo po jej
smrti. Uvedené právo majú len osoby taxatívne vymenované v uvedenom ustanovení t.j. manžel, deti,
a ak ich niet rodičia pozostalej osoby, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. V danom prípade
v konaní nebolo sporné, že žalobca je synom osoby, ktorej sa predmetný výrok týkal, čo vyplýva už

aj zo samotného výroku.

31. V súvislosti s nárokom uplatneným podanou žalobou súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/84/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého „ Nie je pretovylúčené, že určitý zásah, ku ktorému došlo po smrti fyzickej osoby, je neoprávneným zásahom nielen
do osobnosti zomrelého (napríklad jeho občianskej cti a dôstojnosti), ale zároveň aj do osobnosti
pozostalých (napríklad do ich práva na súkromie, zachovanie úctivej pamiatky na zomrelého). Podľa

individuálnych okolností, za ktorých došlo k takémuto zásahu, prichádza preto do úvahy tak možnosť
tzv. postmortálnej ochrany osobnosti zomrelého v zmysle ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka,
ako aj možnosť ochrany osobnosti pozostalej osoby v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka.“

32. Súd má za to, že v danom prípade žalobca sa podanou žalobou domáha tzv. postmortálnej ochrany

osobnosti zomrelého v zmysle ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka, ako aj ochrany jeho osobnosti
ako pozostalej osoby v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka. Uvedené vyplýva zo skutkových
tvrdení žalobcu uvedených už v podanej žalobe.

33. Predpokladom úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti je existencia troch základných
predpokladov, ktoré musia byť splnené súčasne. Prvým z predpokladov úspešnosti žaloby na ochranu

osobnosti je existencia neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Druhým predpokladom
je skutočnosť, že zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením
§ 11 Občianskeho zákonníka. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti spôsobenej zásahom
do osobnosti fyzickej osoby je existencia príčinnej súvislosti medzi uvedenými predpokladmi teda
medzi neoprávneným zásahom do osobnosti t.j. určitým správaním a porušením alebo ohrozením

osobnostnýchpráv.Nenaplneniektoréhokoľvekztýchtopredpokladovvylučujemožnosťnástupusankcií
podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.

34. Pokiaľ ide o prvý z vyššie uvedených predpokladov úspešnosti nároku na ochranu osobnosti
a to existenciu neoprávneného zásahu je potrebné uviesť, že zákon nedefinuje pojem zásah, ani

nedáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva. Je však
nepochybné, že môže sa jednať tak o aktívne, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho
opomenutie). Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý
je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.

35. V danom prípade k neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu a jeho nebohého
otca malo, podľa žaloby, dôjsť výrokom žalovaného „jeho otec sa upil k smrti a bol jeden ožran“.
Uvedený výrok mal byť vyslovený žalovaným verejne dňa 12.08.2020 na výročnej schôdzi Spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“, G. XXX, H. D. I..

36. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný ako vlastník bytu v bytovom dome na G. J. X I. H. D. I.
sa skutočne zúčastnil výročnej schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“
dňa 12.08.2020. Uvedené vyplýva z prezenčnej listiny vyhotovenej z tejto schôdze, ako aj zo Zápisnice
z tejto výročnej schôdze, kde z bodu 5) zápisnice vyplýva, že žalovaný sa schôdze osobne zúčastnil.
V konečnom dôsledku svoju účasť na uvedenej schôdzi nepoprel ani samotný žalovaný. Žalovaný však

poprel, aby výrok resp. slová týkajúce sa otca žalobcu vyslovil resp. aby takého slová na výročnej
schôdzi vôbec odzneli.

37. Jediným dôkazom, ktorý žalobca predložil za účelom preukázania svojho tvrdenia o tom, že
žalovaný na uvádzanej schôdzi dňa 12.08.2020 skutočne vyslovil verejne výrok týkajúci sa otca žalobcu,

ktorý je predmetom tohto konania, bolo predloženie USB kľúča so zvukovou nahrávkou.

38. Žalovaný v konaní spochybňoval autentickosť žalobcom predloženej zvukovej nahrávky poukazujúc
najmä na to, že zo zápisnice z tejto schôdze nevyplýva, že by sa mal vyhotovovať nejaký zvukový
záznam, žalobca nebol prítomný na predmetnej schôdzi a poukazujúc tiež na odstup času od kedy sa

schôdza konala. Z dokazovania je zrejme a žalobca to ani netvrdil, že skutočne na predmetnej schôdzi
nebol osobne účastný. Tiež je zrejme, že v zápisnici vyhotovenej z predmetnej schôdze nie je žiadna
zmienkaotom,abypriebehschôdzebolzvukovonahrávaný atiežto,žeodkonaniaschôdzedopodania
žaloby v tejto veci uplynulo obdobie viac ako štyroch rokov. Uvedené skutočnosti samé o sebe však
neznamenajú, že priebeh schôdze mohol byť skutočne nahrávaný a to inou osobou než žalobcom, t.j.

osobou ktorá bola prítomná na schôdzi. Podľa žalobcu zvukový záznam z predmetnej schôdze mu bol
na CD nosiči vhodený do schránky ešte v roku 2021 a z tejto nahrávky urobil kópie na USB kľúče
a to bez toho, aby bolo s nahrávkou nejakým spôsobom manipulované. V spojení s uvedeným tvrdením
žalobcu, že nahrávka mu bola vhodená do schránky až v roku 2021 (schôdza sa konala v auguste2020) však všetky uvádzané skutočnosti vyvolávajú pochybnosti o tom, z akých dôvodov bola nahrávka
vyhotovená, kto mal záujem na vyhotovení zvukového záznamu z predmetnej schôdze, prečo nahrávka
bola vyhotovená bez súhlasu a vedomia osôb prítomných na schôdzi a to aj v súvislosti s konaním, ktoré

bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 7C/12/2020. V uvedenom konaní sa uskutočnili pojednávania
dňa 20.07.2020 a následne dňa 07.09.2020, pričom schôdza sa uskutočnila dňa 12.08.2020, po
prvom z uvedených pojednávaní, kedy bol už známy termín ďalšieho pojednávania a bolo dôvodné sa
domnievať, že predmetom schôdze budú aj skutočnosti týkajúce sa tohto konania, kde stranami sporu
boli jednotliví členovia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“ a žalobca v tomto

konaní s jeho partnerkou v pozícii žalovaných.

39. Návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere t.j. návrhy na preukázanie pravosti zvukového
záznamu resp. na preukázanie že ide o pôvodnú nahrávku bez akejkoľvek manipulácie s ňou, zo
strany žalobcu v konaní predložené resp. navrhované neboli. V sporovom konaní pritom platí zásada
dispozičná a prejednacia, v zmysle ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť

dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje tú stranu,
ktorá má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj
návrh prednesený súdu. Na jednej strane teda žalobca tvrdil, že ide o zvukový záznam z výročnej
schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“ zo dňa 12.08.2020 a že s týmto
zvukovým záznamom nebolo žiadnym spôsobom manipulované, na strane druhej z predloženého

zvukového záznamu nevyplýva kedy, kým, z akého dôvodu a za akých okolností bol tento záznam
vyhotovený.

40. V danej veci je však nepochybné, že pokiaľ ide o predmetnú zvukovú nahrávku, ktorá mala
byť vyhotovená z výročnej schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“

dňa 12.08.2020, že bola vyhotovená bez súhlasu a bez vedomia osôb zúčastnených na tejto schôdzi.
Žalobca navrhol vypočutie tejto nahrávky vykonať ako dôkaz na preukázanie jeho tvrdení. Pri hodnotení
dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd posudzuje, či dôkazy boli získané spôsobom zodpovedajúcim
zákonu. V danom prípade zvukový záznam bol vyhotovený bez súhlasu a vedomia zúčastnených osôb
a preto takýto dôkaz nemožno považovať za dôkaz získaný v súlade s právnymi predpismi.

41. V zmysle § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každý dôkaz musí byť získaný zákonným
spôsobom z dôkazných prostriedkov, ide o tzv. princíp legality. Princíp legality zakotvuje článok 16
Základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého iba celkom výnimočne môže
odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality kolidujúcich

ústavných práv.

42. PodľaNálezu ÚstavnéhosúduČRsp.zn.II.ÚS/1774/2014z09.11.2014„Základnýmkritériom,ktoré
má v konečnom dôsledku viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti alebo nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru
vyhotoveného súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkazu v príslušnom konaní, je

porovnávanie chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú a kde sa štát stáva
arbitrom (spravidla prostredníctvom súdu) rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom
konkrétnom strete prevažujúcim, pričom hodnotenie použiteľnosti alebo nepoužiteľnosti takto získaných
(aštátutýmčionýmspôsobompredložených,odovzdaných)informácií,sabudevykonávaťpodľanoriem
procesných, ktoré však iba vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť náležitým spôsobom skutkový stav a

nájsť „materiálne“ právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete sporu.“

43. V zmysle uvedeného nálezu Ústavného súdu ČR, zásah do práva na súkromie osoby, ktorej
hovorený prejav je zaznamenaný, je plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany právneho
vzťahu, ktorej hrozí závažná ujma (vrátane napr. straty zamestnania). V danom prípade žalobca nemá

postavenie slabšej strany sporu, nejde o pracovnoprávny spor, ani nemá postavenie spotrebiteľa resp.
obete trestného činu a pod..

44. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/51/2019 zo dňa 20.10.2019 „Test
proporcionalityjekľúčovýmprávnymnástrojompreposúdenie,čiurčitýnezákonnýdôkazbudeprocesne

prípustný, a to aj na úkor porušenia práva protistrany. Inak povedané, zásah do práva protistrany,
spočívajúci v získaní nezákonného dôkazu musí byť primeraný (proporcionálny) s prihliadnutím na
povahu práva, na ochranu, ktorého má nezákonný dôkaz slúžiť, vo vzťahu k právu, do ktorého
sa získaním a použitím nezákonného dôkazu zasahuje. Prostredníctvom testu proporcionality realitydochádza k pomerovaniu (vyvažovaniu) dvoch kolidujúcich práv, pričom výsledkom tohto testu je vždy
uprednostnenie jedného z týchto práv na úkor druhého práva v závislosti od posúdenia primeranosti
zásahu. Posudzovanie prípustnosti (primeranosti) zásahu v rámci testu proporcionality je trojstupňové

a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti porušenia práva druhej strany“.

45. Vzhľadom na to, že zvukový záznam predložený žalobcom bol získaný bez súhlasu osôb, ktorých
sa týka, teda nezákonným spôsobom, súd vykonal test proporcionality za účelom posúdenia, či tento
dôkaz vykoná na pojednávaní poukazujúc na § 188 Civilného sporového poriadku alebo nie. V danej

veci na jednej strane je právo žalovaného a osôb, ktorých hlasy sú na predmetnej zvukovej nahrávke
zachytené na ochranu súkromia, na strane druhej je tu právo žalobcu na spravodlivý proces a náležité
zistenie skutkového stavu.

46. Žalobca podal žalobu na ochranu osobnosti, kde zásahom do osobnostných práv žalobcu a jeho
nebohého otca bol výrok, ktorý mal byť vyslovený žalovaným na schôdzi Spoločenstva vlastníkov

bytov a nebytových priestorov. Žalovaný sa predmetnej schôdze preukázateľne zúčastnil, poprel však
vyslovenie predmetného výroku o otcovi žalobcu. Z tohto hľadiska sa zvukový záznam javí vhodným
prostriedkom na zistenie skutočnosti, či predmetný výrok na schôdzi odznel alebo nie a kto tento výrok
vyslovil.

XX. Pokiaľ ide o posúdenie potrebnosti vykonať takýto dôkaz súd uvádza, že zistenie skutkového
stavu v danej veci bolo možné dosiahnuť aj inak. Dôkazným prostriedkom na preukázanie tvrdení
žalobcu pokiaľ ide o vyslovenie výroku, ktorý je predmetom tohto konania, mohol byť výsluch svedkov
– osôb zúčastnených na schôdzi Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“ dňa
12.08.2020.

48. V rámci posúdenia primeranosti súd posudzoval mieru a intenzitu zásahu vykonaním dôkazu
získaného nezákonným spôsobom. Zvukový záznam zachytáva priebeh schôdze spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa zápisnice z tejto schôdze, programom schôdze
bolo prejednanie záležitosti týkajúcich sa spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov

predmetného bytového domu, nie súkromných záležitostí jednotlivých prítomných osôb. Uvedená
skutočnosť značne oslabuje intenzitu zásahu do osobnostných práv žalovaného.

49. Poukazujúc na uvedené súd konštatuje, že právo na spravodlivý proces žalobcu a náležité zistenie
skutkového stavu sa javí silnejšie než záujem na ochrane osobnostných práv žalovaného a jeho otca.

Súd pritom bral do úvahy aj skutočnosť, že v konaní bola spochybnená pravosť zvukovej nahrávky
predloženej žalobcom. Súd preto vykonal dôkaz prehratím zvukovej nahrávky predloženej žalobcom
na pojednávaní, avšak len pokiaľ sa týka časti týkajúcej sa predmetu tohto sporu. Zvukový záznam
je pritom značne nezrozumiteľný. Dôkaz bol vykonaný vypočutím cca prvých päť minút nahrávky, kde
nebol zreteľne uvedený dátum konania schôdze. Vypočutím nahrávky od 47 min. po 49 min. 30 s. bolo

zistené, že na nahrávke odzneli slová „on je po otcovi, on bol taký, aj sa upil k smrti“ a „to bol ožran“

50. Vykonaním predmetného dôkazu a to vypočutím časti zvukovej nahrávky predloženej žalobcom
nebolo zo strany žalobcu preukázané, že sa skutočne jedná o nahrávku zo schôdze Spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov „OÁZA“ zo dňa 12.08.2020. Taktiež z nahrávky nie je zrejme kto

vyššie uvedené výroky vyslovil. Z nahrávky je len zjavné, že výrok, ktorý je predmetom tohto konania, bol
vyslovený mužským hlasom. Či ide skutočne o hlas žalovaného, alebo inej osoby, v konaní preukázané
nebolo. Z nahrávky nevyplýva meno osoby, ktorá predmetné výroky vyslovila. Stotožniť hlas žalovaného
s hlasom na zvukovom zázname bez ďalšieho nie je možné. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie
vypočutej svedkyne , že ide i hlas žalovaného, keďže má výrazný hlas a vlastnú rétoriku. Súd nemá

odborné znalosti na to, aby posúdil uvedené t.j. totožnosť hlasu žalovaného a hlasu na predmetnej
zvukovej nahrávke, ktorým bol vyslovený sporný výrok.

51. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal, aby výrok, ktorým malo
byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv a práv jeho nebohého otca, skutočne vyslovil žalovaný.

Napriek vykonanému dokazovaniu vypočutím zvukovej nahrávky uvedené v konaní preukázané nebolo.
Za dôkaz, že výrok vyslovil žalovaný nemožno považovať ani konštatovanie vypočutej svedkyne, keďže
táto nebola osobne prítomná na schôdzi, z ktorej má pochádzať zvukový záznam. Žiadne iné dôkazy zo
strany žalobcu v konaní v tomto smere neboli predložené. Je preto nevyhnutné konštatovať, že žalobcaneuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o tom, že výrok ktorým malo dôjsť k zásahu
do jeho osobnostných práv a osobnostných práv jeho otca vyslovil žalovaný, dôsledkom čoho je jeho
neúspech v spore.

52. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v spojení s § 185 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak
povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je

predpokladom pre úspech v spore. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (porov. Števček, M. a kol.: Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 696).

53. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov

úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti a to existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv
žalobcu a jeho otca zo strany žalovaného a preto súd žalobu zamietol.

54. Právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti patrí medzi výrazné stránky osobnosti
človeka. Z pojmu občianska česť a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť fyzickej osoby, vyplýva, že

zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu len v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére
občianskoprávnychvzťahov,ktorépredstavujúzásahdoosobnostiobčana.Týmjedostatočnevyjadrený
záver, že predmetom ochrany cti nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky, pritom ďalšou
nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby bol zásah do práva na ochranu osobnosti objektívne
spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana. Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu len proti

takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, časť a vážnosť
z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti (porov.
E. Fekete.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel, 2011, str. 101).

55. Napriek zamietnutiu žaloby pre nepreukázanie existencie prvého z predpokladov úspešnosti

žaloby na ochranu osobnosti súd stručne uvádza, že zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo
v konaní preukázané ani zníženie jeho dôstojnosti, cti a vážnosti v spoločnosti, ani zníženie dôstojnosti
a poškodenie dobrého mena jeho nebohého otca, v dôsledku predmetného výroku. Žalobca v prvom
rade žiadnym spôsobom nepreukázal, aký bol medzi ním a jeho otcom vzťah a väzby a to vzhľadom na
to, že predmetný výrok mal byť vyslovený cca tri roku po smrti otca žalobcu, ako aj na to, že žaloba bola

podaná až po viac ako štyroch rokoch, od kedy sa žalobca mal o predmetnom výroku dozvedieť. Jedinou
vypočutou svedkyňou v konaní, ktorú žalobca navrhol vypočuť bola svedkyňa, ktorá je blízkou osobou
žalobcu, ide o jeho dlhoročnú partnerku. Je tiež potrebné uviesť, že u svedkyne možno konštatovať, že
výsledok v tomto spore určitým spôsobom môže mať dopad resp. určitý vplyv na vypočutú svedkyňu a to
poukazujúc na jej vyjadrenie, že je zástupkyňou vlastníkov bytov a nebytových priestorov bezprostredne

susediaceho bytového domu, pričom medzi týmito bytovkami bola vždy rivalita. Okrem toho svedkyňa
mala procesné postavenie žalovanej v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 7C/12/2020, kde
žalobcami boli fyzické osoby – vlastníci bytov a v ktorom konaní nebola úspešná.

56. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že podaná žaloba nie je

dôvodná a preto ju zamietol.

57. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

59. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.61. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v konaní bol úspešnou stranou žalovaný, ktorý má preto
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

62. Právna úprava umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania z to z dôvodov
uvedených v ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku. Vždy však musí ísť o výnimočný prípad,
kedy existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v majetkovým, sociálnym, osobným a
ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy aj povahu a okolnosti sporu.

Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto konaní zistená nebola.

63. O výške trov konania bude rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.