Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235797
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6124235797.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s.
Prešov so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO:31 718 523 právne zastúpený: PETRÁN A
PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854
581 proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr.

Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42 084 792, o zaplatenie
271,2 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/50/2024 -
117 zo dňa 23.9.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Csp/50/2024 - 124 zo dňa 2.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch II. a IV. a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku I.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd I. inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) výrokom I. napadnutého
rozsudku zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na OS Prešov pod sp. zn. 11C/93/2023, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 268,20 EUR s prísl, výrokom III. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom IV.

priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 97,94 %.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca je správcom bytového domu, v ktorom
je žalovaný vlastníkom bytu. Žalovaná suma predstavuje nedoplatky žalovaného ním včas a riadne
neuhradené. Žalovaný tvrdil, že na Okresnom súdu Prešov pod sp. zn. 11C/93/2023 (súdom I. inštancie
žaloba zamietnutá) prebieha iný spor, kde sa vlastníci bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k
správcovi domáhajú nového vyúčtovania odberov tepla, teplej úžitkovej vody resp. tepelnej energie za

roky 2020 - 2021 v bytovom dome, v ktorom sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 8a ods.2, § § 8b ods.1, § 8b ods.2 písm. e), § 9, §
10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Aplikoval aj ust. §
18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ust. § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zpovahyvýkonusprávyvyplýva,žeideoodplatnúčinnosť,zaktorúplatiavlastníciodmenuzavykonanie
ročného vyúčtovanie priamo správcovi.

Na tzv. zákonnú zodpovednosť za vady podľa ust. § 499 OZ je potrebné aplikovať aj ust. § 504 OZ
vzhľadom na to, že uplatnenie záručnej zodpovednosti za vady, ktoré podlieha režimu ust. § 505 OZ je
v prípade absencie zmluvnej úpravy v zmluve o výkone správy vylúčené. Podľa ust. § 504 OZ platí, že
nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez
zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr
do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne

ex lege, na čo súdy prihliadajú z úradnej povinnosti. Keďže v prejednávanej veci žalovaný netvrdil
a nepreukázal, žeby v 6 - mesačnej prekluzívnej lehote vadu vyúčtovania vytkol, nemôže mať jehoobranaojehonesprávnostivtomtokonanírelevanciu.Rovnakorelevanciunemalaninávrhnadoplnenie
dokazovania odpoveďou na otázku podľa akého ustanovenia vyhlášky 240/2016 Z.z. bolo vykonané
vyúčtovanie, pretože aj prípadná nesprávnosť tohto vyúčtovania by nemohla byť z dôvodu nedostatku

včasnej reklamácie reparovaná.
Žaloba je dôvodná ohľadom nedoplatku za roky 2021 a 2022 v celkovej sume 268,20 €.
V časti o zaplatenie upomienok - 3 € (3 x 1 €) je žaloba nedôvodná pre nepreukázanie ich zaslania a
nepreukázanie ich výšky „Sadzobníkom poplatkov“ žalobcu.
Súd poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5 Co 792/2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti výrokom I,. II. a IV. rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
f), g) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil
a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Žalovaný namietal skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že nenamietal rozúčtovanie za rok

2022. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na žalobu podanú proti žalobcovi, ktorú žalovaný predložil
prvoinštančnému súdu, a v ktorej sa v bode 10 uvádza, že: „vo výzve bol žalovaný opakovane
upozornený, že rozpočítanie za rok 2020 – 2022 vykonal nesprávne a nezákonne.“ Žalovaný považuje
za nesprávny aj postup súdu v tom, že neprerušil konanie do skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/93/2023, ktorého predmetom je uloženie povinnosti správcovi

vykonať riadne rozúčtovanie. Nesúhlasí ani s odkazom prvoinštančného súdu na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/792/2014 a na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 26Cdo/312/2028 zo dňa 15.10.2018, 26Cdo/4742/2010,
26Cdo/1261/2015, 26Cdo/4404/2017 a sp. zn. 26Cdo/312/2018. závery súdnych autorít v uvedených
rozhodnutiach sú aplikovateľné aj v podmienkach právneho poriadku SR. Žalovaný má za to, že súd

prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia nevenoval argumentácii žalovaného o nesprávnosti
rozúčtovania za roky 2021 a 2022.

3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu v súvislosti s argumentáciou žalovaného o uplatnení vád
rozúčtovania v zákonom stanovenej lehote poukázal na ust. § 132 ods. 1 CSP, podľa ktorého opísanie

rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V prejednávanej veci, a
to ani vo vyjadrení k žalobe a ani na ústnom pojednávaní, žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by v
zákonom stanovenej lehote vadu vytkol. V nadväznosti na uvedené žalobca navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu I. inštancie
v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5.Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorých
sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu I. inštancie odvolateľ

nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej I. nastal suspenzívny účinok
odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmať.

6. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm.

f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z

najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).Odvolacísúdtiežzdôrazňujeajto,žesúdnemusírozhodovaťvsúladesoskutkovýmaprávnymnázorom
strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať
povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať

podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie,
prípadne štádia civilného procesu.
K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že

súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo
nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad tzv. dotvorenia skutkového
stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku. Odvolací súd zisťoval, či v
prejednávanej veci prvoinštančný súd vykonal všetky navrhované dôkazy potrebné na zistenie
skutkového stavu.

7. Zmluva o výkone správy je svojim charakterom spotrebiteľská zmluva. V zmysle ust. § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 30.6.2024, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je zrejmé, že vlastníci ako fyzické
osoby spĺňajú legálnu definíciu spotrebiteľov (ust. § 52 ods. Občianskeho zákonníka). Rovnako tak

správca je ako podnikateľ dodávateľom, lebo pri uzatváraní a plnení zmluvy o výkone správy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že prejednávaná
vec má základ v spotrebiteľskej zmluve, je potrebné v konaní aplikovať aj procesné predpisy upravujúce
spory s ochranou slabšej strany.

8. Podľa ust. § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa ust. § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

9. Ustanovenie § 295 CSP predstavuje jedno z kľúčových ustanovení prelamujúce dispozičný princíp v
civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných
hmotným právom. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica 93/13/EHS dosiahnuť,
Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže
byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.

Judikatúra Súdneho dvora EÚ rovnako zaväzuje súd aby v prípade potreby ex offo prijal potrebné
opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom doplniť súdny spis tým, že účastníkov konania pri
dodržaní kontradiktórnosti vyzve, aby mu predložili vysvetlenia a doklady potrebné na tento účel. Na túto
povinnosť nemá žiaden vplyv prípadné zastúpenie spotrebiteľa advokátom (SDEÚ vo veci C-511/17,
Lintner, analogicky SDEÚ vo veci C-429/05, Rampion a Godard).

10. V súvislosti s § 295 CSP je v individuálnych spotrebiteľských sporoch potrebné aplikovať aj
ustanovenie § 132 ods. 3 CSP (Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.). Nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe iba označí,
ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre

spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd,
a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Obdobné
platí aj v prípade, ak je spotrebiteľ žalovaný a nepripojí všetky dôkazy k vyjadreniu k žalobe. Z judikatúry
Súdneho dvora EÚ vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť
spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia.

11. V prejednávanej veci, ako správe právne posúdil súd prvej inštancie, je rozhodujúcou otázkou
uplatnenie reklamácie v zákonnej 6 – mesačnej prekluzívnej lehote. Prvoinštančný súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný netvrdil ani nepreukázal , že by v 6 – mesačnej
prekluzívnej lehote vadu vyúčtovania vytkol. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovaný k podaniu zo

dňa 19.4.2024 – Odpor proti platobnému rozkazu, priložil žalobu, ktorú ako jeden zo žalobcov podal proti
spoločnosti SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov. Obsahom tejto žaloby je aj tvrdenie, že žalovaný, spolu
s ostatnými vlastníkmi bytov, výzvou zo dňa 10.11.2023 upozornili žalobcu, že rozpočítanie za roky 2020
– 2022 vykonal nesprávne a nezákonne.12. Súd I. inštancie, majúc vedomosť o existencii takejto výzvy, bol, vzhľadom na spotrebiteľský
charakter sporu, povinný postupovať v súlade s ust. § 295 CSP a vyzvať žalovaného na uvedenie

konkrétnejších skutkových tvrdení ohľadom tejto výzvy a predloženia dôkazov, a to za účelom zistenia,
či predmetná výzva nemôže predstavovať uplatnenie reklamácie v zmysle ust. § 504 Občianskeho
zákonníka. Keďže súd I. inštancie takto nepostupoval, nemal dostatočne zistený skutkový stav potrebný
na rozhodnutie vo veci.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. inštancie v napadnutých výrokoch II.
a IV. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie v súlade s ust. § 391 CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či bola alebo nebola
v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote uplatnená reklamácia zo strany žalovaného, vysporiadať
sa so všetkými návrhmi a tvrdeniami strán sporu a na základe týchto zistení vo veci opätovne

rozhodnúť. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania,
vrátane odvolacieho.

14. Odvolanie proti výroku I. rozsudku, ktorým prvoinštančný súd zamietol návrh na prerušenie konania
odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) v spojení s ust. § 357 písm. n) a contrario CSP odmietol ako

odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon podanie odvolania nepripúšťa.
Podľa ust. § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania
podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CS. Z tohto zákonného znenia úpravy možnosti odvolania vyplýva,
že odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa návrhu na prerušenie konania vyhovelo.
A contrario, pokiaľ bol návrh na prerušenie konania zamietnutý, odvolanie prípustné nie je.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).