Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010254
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125010254.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., členiek
senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti
obvinenému A. B. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., o sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „prokurátor“), proti uzneseniu
OkresnéhosúduNitrazodňa02.07.2025,sp.zn.1T/12/2025,naneverejnomzasadnutíkonanomvNitre

dňa 26. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m
i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) uznesením podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v spojení
s § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie vedené proti obvinenému A. B. B. (ďalej

len „obvinený“) pre skutok uvedený v obžalobe, prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany č. Pv
478/23/4406 zo dňa 19.02.2025, právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods 1 písm. e/ Tr. zák., ktorý mal
spáchať tak, že:
"dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v C., na adrese D. E. XXXX/XX, neoprávnene vnikol

do obydlia poškodených B. B. a B. F. takým spôsobom, že po tom, čo sa skončila obhliadka bytu a
obvinený opustil byt poškodených a požadoval od poškodenej B. B., aby mu odovzdala ich spoločného
syna na kočíkovanie, čo poškodená B. B. odmietla a z vnútra bytu držala pootvorené vchodové dvere
do bytu, zapierala sa o ne svojim telom a snažila sa ich zatvoriť, obvinený zatlačil na dvere takou
silou, že poškodenú odhodilo od dverí, vošiel do bytu, kde následne na chodbe udrel otvorenou dlaňou
pravej ruky, poškodenú B. F. do oblasti tváre na ľavé líce, v dôsledku čoho ju odhodilo do zárubne

kúpeľňových dverí, čím jej spôsobil ľahký úraz, a to pomliaždenie mäkkých tkanív oblasti tváre a záhlavia
ľahkého charakteru a podvrtnutie krčnej chrbtice bez úrazových zmien na kostrovom skelete stavcov a
medzistavcových platničkách s dobou liečby v trvaní minimálne 7 dní", pretože skutok, pre ktorý bolo
vedené trestné stíhanie, sa nestal.

Podľa § 281 ods. 3 Tr. por. per analogiam súd I. stupňa odkázal poškodenú spoločnosť G. H. I. J., K.

s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa poukázal na vo veci vykonané dôkazy, na výpoveď
obvineného v prípravnom konaní, výpovede poškodenej B. F. a B. B., svedkov B. B. a A. A. L., na závery
znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Pamunu, ako aj na jeho výsluch, na konfrontácie vykonané
v prípravnom konaní medzi obvineným a poškodenou M. B. B., ako aj na všetky listinné dôkazy, ktoré

boli zadovážené v prípravnom konaní. Na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané,
že obvinený a poškodená M. B. B. sú rodičia maloletého dieťaťa B. B., medzi ktorými boli preukázanénezhody, okrem iného spočívajúce najmä v realizácii rodičovských práv a povinností k dieťaťu, nakoľko
obvinený sa ako otec musel domáhať súdnou cestou výkonu právoplatného rozhodnutia o jeho styku
s dieťaťom, v dôsledku čoho bolo pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 10Em/2/2023 vedené

konanie o výkone súdneho rozhodnutia, v rámci ktorého sa dňa 01.06.2023 o 15.15 hod. konala
obhliadka v mieste bydliska matky na adrese N. E. XXXX/XX G. C..
V rámci výpovedí svedkov súd I. stupňa konštatoval, že boli prezentované v prípravnom konaní
dve protichodné verzie ohľadom priebehu incidentu. Na jednej strane poškodené zhodne tvrdili, že
po ukončení ohliadky obvinený neoprávnene vstúpil do ich bytu, kde následne dal facku do tváre

poškodenej B. F., ktorá bola jeho svokra. Na druhej strane obvinený a jeho otec svedok B. B. B. tieto
tvrdenia popreli a zhodne uviedli, že nič také sa nestalo. Súd I. stupňa poukázal na to, že pri skutku,
ktorý bol obvinenému kladený za vinu, bola prítomná aj nestranná svedkyňa, a to sudkyňa A. A. L., ktorá
nevidela a nepočula nič z toho, čo tvrdili poškodené. Obvinený sa pri obhliadke bytu správal normálne,
nebol agresívny. Po skončení obhliadky sama išla po schodoch von a vzápätí nato tam prišiel obvinený
a jeho otec a hneď po nej vyšli von. Tvrdenie poškodených o tom, že obvinený mal neoprávnene vstúpiť

do ich bytu a následne dať facku poškodenej B. F., mal súd I. stupňa vyvrátené výpoveďou svedkyne
sudkyne A. A. L. a rovnako aj ďalšie tvrdenia poškodených, že poškodená B. B. mala z okna kričať, že
obvinený udrel jej matku, ako aj krik na obvineného na chodbe, že nebude biť jeho matku. Poškodené
k údajnému incidentu neprivolali ani policajnú hliadku, ani záchrannú zdravotnú službu, ale až po viac
než po dvoch hodinách išla poškodená B. F. na ošetrenie do nemocnice, kde subjektívne uviedla, že

jej obvinený dal facku, v dôsledku čoho sa sťažovala na bolesť hlavy. Súd I. stupňa upriamil pozornosť
na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mariana Pamulu, znalca z odboru zdravotníctvo, ako aj
na jeho výpoveď v prípravnom konaní, z ktorých mal za preukázané, že zranenia poškodenej nevznikli
v príčinnej súvislosti s konaním obvineného, ale naopak sa jednalo o degeneratívne zmeny, ktoré môžu
nastať bez úrazového deja alebo po banálnom či už fyziologickom pohybe.

Súd I. stupňa poukázal na motív poškodených privodiť trestné stíhanie obvinenému, ktorý mal
preukázaný z množstva oznámení podaných na obvineného, ktoré boli riešené v priestupkových
konaniach a ktoré podrobne súd I. stupňa rozpísal aj v odôvodnení napadnutého uznesenia. Ani
v jednom prípade nebolo obvinenému preukázané spáchanie skutku voči poškodeným. Práve naopak,
poškodená M. B. B. bola postihnutá za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa

dopustila voči svojmu manželovi A. B. B. dňa XX.XX.XXXX pri preberaní maloletého dieťaťa, za čo jej
bolo uložené pokarhanie.
Za takto zistenej dôkaznej situácie v prípravnom konaní súd I. stupňa dospel k záveru, že nebolo
dostatočnýmspôsobomabezpochybnostípreukázané,žesastalskutok,prektorýbolobvinenýstíhaný.
Poškodená spoločnosť G. H. I. J., K. si v prípravnom konaní uplatnila svoj nárok na náhradu škody vo

výške 181,37 eur riadne a včas a vzhľadom na rozhodnutie túto s nárokom na náhradu škody odkázal
súd I. stupňa na civilný proces.

Uvedené uznesenie, v zákonnej lehote, sťažnosťou napadol prokurátor. V dôvodoch podaného
odvolania vyslovil nesúhlas s rozhodnutím súdu I. stupňa a zotrval na názore, že podanie obžaloby na

obvineného bolo dôvodné. Pokiaľ súd I. stupňa bral za smerodajnú svedeckú výpoveď sudkyne A. A. L.,
prokurátor vyslovil názor, že túto nevyhodnotil zo všetkých vzájomných súvislostiach a rovnako nevzal
do úvahy ďalšie dôkazy, ktoré boli zabezpečené v priebehu prípravného konania. Prokurátor poukázal
na zápisnicu o úkone vo veci vedenej pod sp. zn. 10Em/2/2023, ktorú vyhotovila A. A. L. ako záznam
o úkone, z ktorej vyplýva, že po jej odchode z bytu, keď bola na schodisku, sa z bytu začal ozývať krik,

otec (obvinený) z bytu vybehol a tvrdil, že matka maloletého ho napadla, matka vyšla z bytu na chodbu,
plakala a tvrdila, že ju a jej matku otec atakoval. Zo svedeckej výpovede A. A. L. vyplynulo, že bola v byte
vykonať obhliadku, či sú tam zodpovedajúce podmienky pre dieťa, pričom počas obhliadky sa nič nestalo
a keď opustila byt, išla pred panelák a k facke, ktorú mal dať obvinený matke dieťaťa, nevedela nič
uviesť. Na otázky vyšetrovateľa policajného zboru odpovedala v tom zmysle, že si nepamätala presne,

či niečo povedala na schodisku a obvinený počas obhliadky agresívny nebol. Nepočula kričať z okna B.
B. a rovnako potvrdila, že obvinený nič nevykrikoval počas obhliadky a bol ticho. Nevedela však uviesť,
či sa obvinený do bytu vrátil. Táto jej výpoveď podľa názoru prokurátora nepreukázala, že sa skutok
nestal, iba potvrdila, že svedkyňa nebola prítomná pri incidente, ktorý sa mal stať po jej odchode z bytu
a po vykonaní obhliadky. Prokurátor bol toho názoru, že tento dôkaz nebol rozhodujúci pre postup, ktorý

zvolil súd I. stupňa.
Rovnako súd I. stupňa nebral do úvahy lekársku správu z ošetrenia na urgentnom príjme O. C., kde mala
poškodená uviesť, že manžel prišiel domov, vyrazil dvere, udrela si pritom ruku, utrpela pomliaždeniezápästia a ruky, pričom aj toto považoval prokurátor za nepriamy dôkaz toho, že v byte došlo k násilnému
incidentu.
Právny názor súdu I. stupňa považoval prokurátor za predčasný a nezákonný a až po vykonaní riadneho

dokazovania pred súdom I. stupňa bude možné zákonným spôsobom vyhodnotiť, či sa skutok stal.
Navrhol podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnuté uznesenie súdu I. stupňa a uložiť súdu,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K podanej sťažnosti prokurátora zaslala písomné vyjadrenie poškodená B. F., ktorá sa s podanou

sťažnosťou stotožnila konštatujúc, že súd I. stupňa sa opieral o výpoveď svedkyne A. L., z výpovede
ktorej však nevyplýva popretie spáchania skutku obvineným, ale iba to, že to svedkyňa na vlastné oči
nevidela. Za dôležitý považovala záznam sudkyne A. L., z ktorého vyplýva, že z bytu sa začal ozývať
krik, obvinený z bytu vybehol a tvrdil, že ho matka napadla, pričom matka maloletého mala tiež vyjsť
s plačom a tvrdením, že ju a jej matku obvinený atakoval.

K podanej sťažnosti prokurátora zaslal písomné vyjadrenie aj obvinený, ktorý uviedol, že súd
I. stupňa svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil tak právne, ako aj skutkovo.
Prokurátor v obžalobe, ako aj vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
opodstatnenosť prijatia obžaloby voči jeho osobe a nevyhodnotil všetky dôkazy svedčiace v jeho
prospech a povýšil pravdivosť výpovede pochybných poškodených nad výpoveď sudkyne Okresného

súdu Topoľčany A. L. a znalca súdneho lekára MUDr. Pamulu. Prokurátor sa vôbec nezaoberal rozpormi
v lekárskych nálezoch vystavených obvodným lekárom A. F. A., ktorý v súlade s náležitými požiadavkami
poškodených im tieto vystavil, a to aj v prípade jeho údajného spáchania ďalšieho trestného činu
ublíženia na zdraví M. B. B. dňa XX.XX.XXXX, kedy ošetrenie a vystavenie správy sa uskutočnilo až
štyri dni (po návrate doktora z dovolenky) po údajnom spáchaní trestného činu ublíženia na zdraví (tzv.

modrina na stehne a liečenie modriny cca 30 dní). Za dôležité považoval tie skutočnosti, že vždy po jeho
údajnom spáchaní trestného činu voči poškodeným robia poškodené úkony minimálne až dve hodiny
po údajnom spáchaní. Poukázal na ďalšie trestné oznámenia, kde poškodené opakovane robili úkony
nie bezprostredne po tom, čo sa mal údajný skutok stať, ale s odstupom času.

Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť všetkých výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Po preskúmaní spisového materiálu odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako aj po oboznámení sa
s sťažnostnými námietkami prokurátora a jednotlivými vyjadreniam podanej sťažnosti, nadriadený súd
dospel k záveru, že súd I. stupňa rozhodol správne a zákonne, keď po vyhodnotení zadovážených
dôkazov v prípravnom konaní dospel k záveru, že trestné stíhanie vedené proti obvinenému podľa §
241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zastavil so záverom, že skutok, pre

ktorý bolo vedené trestné stíhanie, sa nestal.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť
závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej 12 rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví,

ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je dostatočne odôvodnený
záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Nadriadenýsúdpovažovalzapotrebnéuviesť,žesúdI.stupňasavodôvodnenínapadnutéhouznesenia

vysporiadal so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi, ktoré pri svojom rozhodnutí vyhodnotil tak
samostatne, ako aj v ich súhrne. Plne sa stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že nebolo preukázané, že
sa stal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie tak, ako bolo uvedené v skutku v podanej obžalobe
pre prečin porušovania domovej slobody podľa§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. d/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.2 Tr. zák. s poukazom na §

139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.
Je pravdou, že v predmetnej trestnej veci sú dve skupiny dôkazov, jedna, ktorá vyznieva v prospech
obvineného a druhá, ktorá je v jeho neprospech. Aj keď poškodené popisovali konanie obvineného tak,
ako je uvedené v skutku podanej obžaloby, súd I. stupňa sa správne priklonil k dôkazom, ktoré vyvracalitvrdenia poškodených. V kontexte s predchádzajúcim obdobím, kde ako zo spisového materiálu vyplýva,
poškodené na obvineného neustále podávali trestné oznámenia, aby zamedzili styku obvineného s jeho
synom, pričom tieto trestné oznámenia neviedli k ďalšiemu konaniu voči obvinenému a práve naopak,

svedkyňa M. B. B. bola postihovaná za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa
dopustila hrubým správaním, v tom čase voči svojmu manželovi – obvinenému. Tak ako konštatoval
súd I. stupňa, zistený skutkový stav nezostal v rovine tvrdenia poškodených proti tvrdeniu obvineného,
nakoľko ďalšími, vo veci vykonanými dôkazmi boli tvrdenia poškodených vyvrátené. V tomto smere
aj nadriadený súd upriamuje pozornosť na výpoveď svedkyne A. A. L., ktorá vo svojej výpovede

potvrdila, že celá obhliadka bola vykonaná bez akýchkoľvek problémov. Uvedená svedkyňa uviedla,
že po tom, čo opustila dané miesto, počula síce krik, ale obvinený spolu s otcom hneď išli za ňou,
apretojenepravdepodobné,žebypočastakéhokrátkehočasovéhoúsekumohlodôjsťkukonaniu,ktoré
popisovali poškodené. Taktiež zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Pamulu a ani
zjehovýpovedenebolopreukázané,žebyzranenie,ktoréjepopísanévskutkupodanejobžaloby,mohlo
dôjsť takým spôsobom, ako uvádzala poškodená. Za takejto dôkaznej situácie súd I. stupňa dospel

k správnemu záveru, že nebolo dostatočným spôsobom a bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý bol obvinený stíhaný.

S poukazom na závery súdu I. stupňa, ako aj na skutočnosti uvádzané v tomto rozhodnutí, nadriadený
súd zamietol sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.