Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Frigová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-6Csp/41/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200747
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8619200747.21
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D. X, XXX XX A., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a. s., so
sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária
Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, takto
r o z h o d o l :
I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa8.9.2014vbode1včastiII.poplatky:„Poplatokzaupomienkujevovýške25eurzakaždúvystavenú
upomienku,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II.Určuje, žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveosplátkovomúvereč.5061869634zodňa8.9.2014
v bode 7 v časti III. záverečné ustanovenia: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy
sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Žalobkyni priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.4.2019 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 76,86
eura s príslušenstvom a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobu odôvodnila tým, že so
žalovanou uzatvorila Zmluvu o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.9.2014, na základe ktorej
jejmalažalovanáposkytnúťúvervovýške2000eur,smesačnousplátkouvovýške70,01eura,sročnou
úrokovou sadzbou 15,40 %, s RPMN 16,78 %, s priemernou RPMN 18,01 % a s konečnou splatnosťou
úveru 10.9.2017. Žalovanej doposiaľ na
SK-6Csp/41/2019
-2-
predmetný úver zaplatila sumu 2 076,86 eura, z toho sumu 213,93 eura zaplatila žalovanej mesačnými
splátkami úveru, sumu 950 eur zaplatila hotovostným vkladom dňa 6.10.2014 a sumu 912,93 eura
vyplatila úverom, ktorý jej bol poskytnutý žalovanou na základe zmluvy o splátkovom úvere, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.2.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej
len ZoSÚ). Konkrétne podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostímusí obsahovať: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2
písm. k/ ZoSÚ) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm.
l/ ZoSÚ). V súvislosti s povinnosťou žalovanej uvádzať v úverovej zmluve aj predpoklady, ktoré boli
použité na výpočet RPMN, poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/7/2017
zo dňa 6.4.2017. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa). Zmluva o splátkovom úvere, č. 5061869634 zo dňa 8.9.2014 neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a l/ ZoSÚ, preto je predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm.
b) ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo
výške rozdielu medzi ňou vykonanými platbami t. j. 2 076,86 eura a výškou poskytnutého úveru
2 000 eur, teda vo výške 76,86 eura. Žalobkyňa sa o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne
obohatila dozvedela od združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom predložila prehlásenie
zo dňa 4.3.2019. Zmluva o splátkovom úvere, č. 5061869634 zo dňa 8.9.2014 obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v bode 1., časti II. Poplatky, v znení: „Poplatok za upomienku je vo výške
25 EUR za každú vystavenú upomienku.“ Podľa názoru žalobkyne je neprijateľné, aby spotrebiteľ
znášal akékoľvek výdavky žalovanej, ktoré jej môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, a ktoré si
ona sama určila pevnou sumou vopred. Výšku poplatkov za upomienky žalovaná žiadnym spôsobom
neodôvodnila, a aj preto ich požadovanie od spotrebiteľa odporuje dobrým mravom. K neprijateľnosti
poplatku za upomienky poukázala na rozsudok Okresného súdu Skalica, sp. zn. 1C/286/2012 zo dňa
20.8.2013. Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so
sídlom v Bratislave, v rozhodnutí č. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.3.2014, konštatovala: „V úverových
zmluvných podmienkach spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s., ktoré sú súčasťou úverových zmlúv
zo dňa 10.10.2011, zo dňa 12.5.2012 a zo dňa 8.11.2012, v čl. II. Poplatky v bode 2. bolo uvedené:
„Poplatok za upomienku je vo výške 25 EUR za každú vystavenú upomienku.“ Ide o neprijateľnú
podmienku, ktorá je v rozpore s § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, spočívajúcu
v neprimerane vysokej sankcii, ktorej výška nie je odôvodnená nákladmi banky. Poplatok nereflektuje
podstatné skutočnosti ako napríklad výška spotrebiteľského úveru, doba splácania, počet zostávajúcich
splátok spotrebiteľa do splnenia záväzku a pod., naopak, je stanovený pevnou sumou, ktorá nie je
racionálne odôvodnená. Tento poplatok je spôsobilý ohroziť ekonomický záujem spotrebiteľa, nakoľko je
neúčelnýauvedenápodmienkajevrozporesustanoveniami§4zákonaoochranespotrebiteľa,nakoľko
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.“ Ďalšia
neprijateľná podmienka je uvedená v
SK-6Csp/41/2019
-3-
zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX, z 8.9.2014, v bode 7., časti III. Záverečné ustanovenia,
v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného
zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“ V danom prípade ide o
spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Aplikácia Obchodného zákonníka by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Na podporu svojich tvrdení poukázala na platné znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013. Keďže výlučne
spravovanie záväzkového vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka by bolo pre spotrebiteľa
nevýhodnejšie, táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože týmto sa vopred vzdáva svojich zákonných práv a
zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie, ako to predpokladá § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide
o stav podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom, sp. zn. 5C/58/2015 zo dňa 6.5.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 15Co/716/2015 zo dňa 10.2.2016, ktorým súd určil takúto zmluvnú podmienku
za neprijateľnú a na uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7Co/93/2016 zo dňa 27.10.2016.2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 18.5.2019 uviedla, že neuznáva žalobné návrhy, nakoľko
žalobkyňa neuvádza žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali údajne vzniknúť ako bezdôvodné obohatenie
na strane banky a ktoré majú byť vrátené. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v
ktorom platí dispozičná a prejednacia zásada, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť
dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalobkyňa je už v žalobe povinná, okrem iného,
uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Základnou procesnou povinnosťou žalobkyne je teda predniesť dostatočne konkrétne
a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby.
Základnýmpredpokladom,abybolomožnéuvažovaťovznikuprávanavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia, je, že vôbec došlo k nejakému plneniu zo strany osoby, ktorá tvrdí existenciu svojho
oprávnenia, voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť. Žalobkyňa nesplnila ani len povinnosť
tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia a nešpecifikovala, vrátenia
ktorých plnení sa domáha. Nestačí totiž tvrdiť, že zaplatila celkovú sumu 2 076,86 eura, keď je aj
z jej podania zjavné, že bola realizovaná viacerými platbami, a nie naraz. Je teda povinná uviesť,
vrátenia ktorých plnení (prípadne ktorých častí plnení) sa domáha a tvrdiť rozhodujúce skutočnosti
o každom takom plnení (najmä kto, kedy, komu, koľko a ako plnil). Len voči takým kvalifikovaným
tvrdeniam žalobkyne môže žalovaná rozvinúť náležitú procesnú obranu, napr. preveriť, či skutočne
išlo o platby na poskytnutý úver, či išlo o platby žalobkyne alebo inej osoby, či išlo o platby na tie
zložky úverového záväzku, ktorých vrátenia sa domáha, či nešlo o platby zodpovednostného charakteru,
napr. z dôvodu omeškania žalobkyne, a podobne. Rovnako je taká špecifikácia nevyhnutná z hľadiska
ďalšieho prostriedku procesnej obrany, ktorý by mala mať žalovaná plne k dispozícii – uplatnenia
hmotnoprávnej námietky premlčania. Žiadne tvrdenie tejto kvality však zo strany žalobkyne nebolo
produkované, čo je rozhodne potrebné posúdiť na ťarchu unesenia jej bremena tvrdenia. Žalovaná
poukázala na jednoznačné závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 52/2005
zo dňa 14.12.2006, často citovaného aj v rozhodovacej praxi slovenských súdov. Voči žalobným
návrhom na určenie neprijateľných zmluvných podmienok namieta
SK-6Csp/41/2019
-4-
ich procesnú neprípustnosť. Za súčasného normatívneho stavu nie je možné „izolované“ určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ak nie je sprevádzané ochranou konkrétneho subjektívneho práva
žalobcu. Žalobkyňa neuviedla vonkoncom nič, čím by sa príslušné zmluvné podmienky negatívne
premietalidojejprávnehopostavenia,kakémuohrozeniualeboporušeniujejkonkrétnehosubjektívneho
práva došlo. Prístup žalobkyne popiera predovšetkým zásadnú zmenu implementovanú pri rekodifikácii
civilného sporového procesu, ktorou je osobitné konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach zamerané na skúmanie zmluvných podmienok a obchodných praktík nezávisle od okolností
konkrétneho prípadu. V individuálnom spotrebiteľskom spore musí byť preto splnená aj podmienka
previazanosti s ochranou konkrétneho subjektívneho práva spotrebiteľa.
3. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. SK-6Csp/41/2019-538 zo dňa 21.3.2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.4.2024, súd vylúčil žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov
a o vydanie bezdôvodného obohatenia na samostatné konanie.
4. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na určení označených zmluvných
podmienokzaneprijateľné.Tietozmluvnépodmienkyspôsobujúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
medzi zmluvnými stranami. Tieto zmluvné podmienky boli taktiež opakovane určené za neprijateľné a
navrhuje, aby súd žalobe v tejto časti žaloby vyhovel v celom rozsahu. Právny zástupca žalobkyne tiež
uviedol, že nie je vôbec podstatné to, či predmetné zmluvné podmienky boli voči žalobkyni aplikované
alebo použité, dôležité je to, či sa nachádzali alebo boli súčasťou zmluvného formulára. Taktiež je
podstatné to, či boli tieto zmluvné podmienky individuálne dojednané a zo znenia predtlačeného
formulára je evidentné, že sa nejednalo o individuálne dojednanie predmetných zmluvných podmienok.
Druhá zmluvná podmienka, ktorou sa vlastne volí za rozhodné právo obchodné namiesto občianskeho,
sa priamo odkláňa od § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré v tom čase uzavretia zmluvy bolo platné
a účinné a taktiež totožná, resp. obdobná zmluvná podmienka o voľbe obchodného práva voči žalovanej
bola vyhlásená za neprijateľnú a poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 25.10.2023,
ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove č. k. 1CoCsp/5/2024 a jedná sa o rozhodnutie zo
dňa 18.6.2024, ide o pomerne čerstvé rozhodnutie a preto je toho názoru, že žaloba je dôvodná.5. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že zo strany žalobkyne neboli prednesené žiadne skutkové
tvrdenia na vysvetlenie, v čom má byť daná hrubá nerovnováha, prečo by tieto podmienky mali byť
neprijateľné, absolútne nereflektované jej individuálnou situáciou, to znamená v rámci tohto zmluvného
vzťahu, ako sa tieto zmluvné podmienky dotkli postavenia žalobkyne. Či vôbec boli voči nej využité a aký
zmysel a účel má táto žaloba, pretože žaloba je prostriedok na ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva, inak je to akademický spor, ktorý nikomu na nič neslúži a to v tomto konaní nebolo naozaj ani
tvrdené, ani dokazované. Zmluvný vzťah bol založený v septembri 2014 a zanikol už vo februári 2015, to
znamená, že trval iba niekoľko mesiacov, žaloba bola podaná s odstupom viac ako 4 rokov po skončení
daného zmluvného vzťahu a v doterajších písomných podaniach žalobkyne sa nenájde jediná zmienka,
v akom rozsahu, kedy, prečo sa tieto zmluvné podmienky jej akýmkoľvek spôsobom dotkli. Všetky tieto
argumenty žalovaná uviedla veľmi podrobne v písomných vyjadreniach a preto trvá na tom, čo sa týka
minimálne tej druhej napadnutej zmluvnej podmienky, tak, ako odznieva zo strany právnych zástupcov
žalobkyne, že súdy o tom už mnohokrát rozhodli. Áno, ale rovnako tak platí, že najvyšší súd už dávno
povedal, že takáto podmienka je prijateľnou a jej
SK-6Csp/41/2019
-5-
vyhlasovanie za neprijateľné označil za nesprávne. Žalovaná identifikovala rozhodnutie NS, ktoré
dokonca bolo publikované v zbierke stanovísk NS a nie je jej zrejmé, aby žalujúca strana nejakým
spôsobom vyvrátila tieto absolútne logické a pádne argumenty, prečo táto zmluvná podmienka je
prijateľnou. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, jedno z pojednávaní v tomto
spore bolo dokonca odročené preto, aby sa súd oboznámil s takýmito rozhodnutiami. Je to konkrétne
sp. zn. 6CoCsp/16/2023 z decembra 2023, kedy krajský súd označil rozhodnutie okresného súdu,
ktoré sa pridržiava rozhodnutia NS označujúceho a vysvetľujúceho, prečo zmluvná podmienka o voľbe
Obchodného zákonníka je prijateľná, správna a zákonná. Súdy musia zohľadňovať stav právnej úpravy
v danom období, prax v danom odvetví a naozaj identifikovala žalobkyňa alebo súd, že by v roku
2014 takto formulované zmluvné podmienky, vybočovali z rámca bežnej bankovej praxe? Zo strany
žalobkyne neodzneli zásadné skutočnosti, prečo by takého poplatky a sankčné poplatky, ktoré nastupujú
za to, že niekto poruší svoj zmluvný záväzok v prípade úverového dlžníka, neplatí na svoj záväzok
vrátiť finančné prostriedky, čo ani nebol prípad žalobkyne, pretože nikdy to voči nej nebolo uplatnené.
Právna zástupkyňa k argumentu, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, uviedla, že
zákon je postavený tak, že akonáhle by boli individuálne dojednané podmienky, súd stráca právomoc
ich preskúmavať. Každá podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, len znamená, že potenciálne
môže byť preskúmavaná súdom, je to úplný štandard bezdôvodného práva. Právny zástupca uviedol,
že má vedomosť, že je to možné, že to stačí, že niečo je v zmluve. Áno, ale na to je abstraktný
prieskum zmluvných podmienok. V zákone je upravený abstraktný a individuálny prieskum a rozdiel
medzi nimi je, že v individuálnom prieskume tak, ako to aj povedal NS, áno, spotrebiteľ môže žiadať
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ale za splnenia základného účelu a zmyslu žaloby. To
znamená, že musí vysvetliť, prečo to nie je akademický spor a ako daná situácia ho v živote ovplyvňuje,
aké svoje právo chce chrániť alebo aké jeho právo bolo porušené. To robí daný spor individuálnym,
pretoženapr.podľarozhodnutiaSúdnehodvorumedziFreiburgerokremtestuhrubejnerovnováhydanej
zmluvnej podmienky, kde sú 4 fázy testu, ktorý je súd povinný vykonať, má súd záväzok zaoberať sa
individuálnymi okolnosťami danej veci. To znamená, že pre konkrétneho spotrebiteľa určité predzmluvné
procesy a samotný obsah zmluvy môže byť neprijateľný v jeho životnej situácii, ale pre iného, ak by to
bol napr. vysokoškolský profesor alebo by bolo dokázané, že jeho v jeho predzmluvných vzťahoch to
konkrétne prebiehalo nejak inak a v jeho životnej situácii a vedomostiach to nemôže spôsobovať hrubú
nerovnováhu a práve preto súd musí skúmať individuálne okolnosti danej veci.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 8.9.2014, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, výsluchom žalobkyne
a zistil tento skutkový stav:
7. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.9.2014 súd zistil, že žalovaná poskytla
žalobkyniúvervovýške2000eursmesačnousplátkouvovýške70,01eura,sročnouúrokovousadzbou
15,40 %, s RPMN 16,78 %, s priemernou RPMN 18,01 % a s konečnou splatnosťou úveru 10.9.2017.8. Z dokladov o úhrade predložených žalobkyňou súd zistil, že žalobkyňa za predmetný úver zaplatila
sumu 2 076,86 eura, z toho sumu 213,93 eura zaplatila žalovanej mesačnými splátkami úveru, sumu
950 eur zaplatila hotovostným vkladom dňa 6.10.2014 a sumu 912,93
SK-6Csp/41/2019
-6-
eura vyplatila úverom, ktorý jej bol poskytnutý žalovanou na základe zmluvy o splátkovom úvere, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.2.2015
9. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní konanom dňa 21.6.2022 uviedla, že trvá na podanej žalobe.
Dňa 30.1.2019 sa dozvedela na združení HOOS, že zmluvné podmienky v tejto zmluve sú neprijateľné
a že môže finančné poškodenie vymáhať súdnou cestou. Čerpala viacero úverov od žalovanej a tieto
následne splácala jednotlivými úvermi Tento reťazec pôžičiek si brala, keď bola v hmotnej núdzi,
invalidná dôchodkyňa, nezamestnaná, preto bola nútená žiť na pôžičkách a v tom čase bola slobodnou
matkou s maloletým dieťaťom.
10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
11. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
SK-6Csp/41/2019
-7-
17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
SK-6Csp/41/2019
-8-
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
22. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva.
23.Podľa§4ods.10zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,akpredávajúciporušujepovinnosť
uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky,
považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.
24. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).
25. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
26. Podľa ust. čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
SK-6Csp/41/2019
-9-
27. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
28. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
29. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
30. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
31. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených
záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 137 písmeno c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
34. Súd v danej právnej veci vychádzal z toho, že medzi žalobkyňou a žalovanou ako veriteľom bola
uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že
spotrebiteľ
SK-6Csp/41/2019
-10-
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie
podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a
preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s
dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l,
veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám
zmluvy. Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené
na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty
základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V
rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a
bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom. Členské štáty
Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské
štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov.
Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou
od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky
aj do Občianskeho zákonníka. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma
naliehavosť právneho záujmu, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v
danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo
je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Občiansky zákonník
obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni
žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve,
ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.35. Žalovaná v rámci obrany v predmetnom spore ohľadom určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok namietala, že žalobkyňa bližšie nešpecifikovala a neuviedla, ktoré zmluvné podmienky
požaduje určiť za neplatné pre ich neprijateľnosť a preto žiadala žalobu
SK-6Csp/41/2019
-11-
zamietnuť. Predmetom žaloby bolo určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve
o splátkovom úvere. Možnosť spotrebiteľa domáhať sa vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
z pohľadu súdu vyplýva predovšetkým z § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V
tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.3.2019, sp. zn. 6Cdo/27/2018,
podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie
spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia
(určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm.
c) Civilného sporového poriadku. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať
sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z. z.) Súd vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená
spotrebiteľská zmluva a žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala posúdenia dojednaných zmluvných
podmienok z pohľadu ich prijateľnosti v spotrebiteľskej zmluvy, dospel k záveru, že na danú právnu vec
je potrebné aplikovať ustanovenie § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku a preskúmal predloženú
spotrebiteľskú zmluvu a dospel k záveru, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
36. Po preskúmaní týchto zmluvných podmienok v súvislosti s citovanými zákonnými ustanoveniami
mal súd za preukázané, že Zmluva o úvere v bode 1 v časti II. poplatky obsahuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v znení, že poplatok za upomienku je vo výške 25 eur za každú vystavenú
upomienku. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky dodávateľa, ktoré mu
môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky a ktoré si on sám určí pevnou sumou vopred.
Výšku poplatku za upomienky žalovaná žiadnym spôsobom neodôvodnila, a preto ich
požadovanie od spotrebiteľa odporuje dobrým mravom. Poplatok za upomienky bol zakomponovaný
do zmluvy o spotrebnom úvere na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovanej ako dodávateľa,
pričom žalobkyňa znenie tejto podmienky a výšku tohto poplatku nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou
klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor Krajského súdu v Prešove
zo dňa 11.2.2021 vo veci 15CoCsp 23/2020, ktorý zhodne so súdom prvej inštancie poukázal na
sankčný charakter tohto poplatku, ktorého výška zrejme presahuje administratívne náklady
banky spojené s vystavením upomienky. Poplatok v takejto výške nemožno považovať za paušalizáciu
nákladov spojených s vystavením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale
skôr za zmluvnú pokutu za omeškanie dlžníka, spojenú so zaslaním upomienky veriteľa. Upomienky
majú jednoznačne sankčný charakter. Ich výška nepreukazuje hospodárske náklady na ich zhotovenie,
pričom za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa, čo treba považovať za
neprípustné. Žalobkyňa zo strany žalovaného nebola nijakým spôsobom upozornená na namietané
neprijateľné zmluvné podmienky, ako ani na ich dôsledky, o čom svedčí aj výsluch žalobkyne. Naviac
ide o zmluvnú podmienku, ktorej neprijateľnosť už bola súdmi judikovaná. Žalovaná napriek vedomosti
o rozhodnutiach, ktorými bola judikovaná táto zmluvná podmienka ako neprijateľná, naďalej ju obhajuje.
Vzhľadom na uvedené súd posúdil uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
SK-6Csp/41/2019
-12-
37. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil súd aj zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o
splátkovom úvere č. 5061869634 zo dňa 8.9.2014 v bode 7 v časti III. záverečné ustanovenia:
„Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného
zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“ Judikatúra zastáva názor,
žeustanovenie§52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktoréhosanavšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ajkeď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (Rozhodnutie NS SR zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo/14/2014, Rozhodnutie NS
SR zo dňa 28. 8. 2015, sp. zn. 8 MCdo 3/2015). Voľba Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka pre reguláciu sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej s fyzickou osobou, ktorá
nie je podnikateľom a je v postavení spotrebiteľa, smeruje k zhoršeniu jej postavenia, ak si strany
dohodou nevylúčili aplikáciu § 651 Obchodného zákonníka“ (Rc 41/2003). Teda v zmysle ustanovenia
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, pričom toto ustanovenie bolo
následne novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z. z. precizované o tretiu vetu (s
účinnosťou od 1.4.2015), v zmysle ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, pričom cieľom tejto novelizácie bolo len deklaratórne potvrdiť správnosť aj predtým
platného výkladu, podľa ktorého mali normy Občianskeho zákonníka vždy výkladovú prednosť pred
normami Obchodného zákonníka, a to práve podľa ustanovenia § 52 ods. 2 prvá veta. Vzhľadom na
uvedené, súd posúdil uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalobkyni, ktorá mala
vo veci plný úspech, súd priznal proti žalovanej vo výroku III. rozsudku náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
SK-6Csp/41/2019
-13-
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.