Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25Pc/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624226790
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624226790.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom C. D. E. XX, právne zastúpená: JUDr. Edita Salajková Lehocká, advokátka so sídlom
Šaštín – Stráže, Štúrova 1267, proti povinnému otcovi: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX,
právne zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát so sídlom Skalica, Potočná 191/39, o návrhu na zvýšenie
vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa a o vzájomnom návrhu povinného otca na zrušenie vyživovacej
povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd vzájomný návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zamieta.

II. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť povinného otca F. B., nar. XX.X.XXXX voči dieťaťu A. B., nar.
X.X.XXXX zo sumy 300,- eur mesačne na sumu 550,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný otec
povinný platiť vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, a to s účinnosťou
od 10.9.2024.

III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 10.9.2024 do 31.1.2025 v sume 1 174,93 eura je

povinný otec povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd tým mení rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 10P/55/2020-66 zo dňa 27.4.2021 v
časti bežného výživného určeného povinnému otcovi na výživu navrhovateľky.

V. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 10.9.2024 návrh na zvýšenie výživného povinného otca
F. B., nar. XX.X.XXXX voči navrhovateľke ako plnoletému dieťaťu, a to zo sumy 300,- eur mesačne
na sumu 600,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výšky výživného
v roku 2021 sa na jej strane zmenili pomery, keď v čase poslednej úpravy bola navrhovateľa maloletá
a navštevovala strednú školu, pričom v akademickom roku 2024/2025 bude študovať na Vysokej škole
B.B.E.G..Povinnýotecsavzájomnýmnávrhomdoručenýmdňa8.1.2025domáhazrušeniavyživovacej
povinnosti voči navrhovateľke. Odôvodnil ho tým, že jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke

zanikla momentom ukončenia štúdia v odbore právo.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, potvrdeniami o štúdiu, zmluvou o štúdiu,
zmluvou o ubytovaní, rozvrhom predmetov, sylabami študijných predmetov, štipendijným poriadkom,výpisom z informačného systému štúdia, potvrdeniami o platbách, výdavkovými pokladničnými
dokladmi, faktúrami, potvrdeniami o príjme, nájomnou zmluvou, elektronickou komunikáciou,
fotodokumentáciou, správami a potvrdením úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou sociálnej

poisťovne, oznámením okresného úradu, oznámením okresného riaditeľstva policajného zboru,
lustráciami, inzerciou, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 10P/55/2020 a zistil tento skutkový stav
veci:

3. Súd mal zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 10P/55/2020 preukázané, že naposledy bola

vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 10P/55/2020-66 zo dňa
27.4.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.4.2021, na základe ktorého bolo výživné otca voči
navrhovateľke zvýšené zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne splatných k rukám
matky vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od 14.12.2020. Nedoplatok na výživnom za čas od
14.12.2020 do 30.4.2021 vo výške 456,66 eura súd povolil otcovi splácať v splátkach po 40,- eur
mesačne splatných k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok pri

nezaplatení jednej z nich. Zároveň bol zmenený rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 3P/29/2012 zo
dňa28.6.2012včastivýživnéhonamaloletú.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žežiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

4. Z potvrdenia o štúdiu (zo dňa 14.8.2024, č.l. 6) súd zistil, že navrhovateľka je študentkou Vysokej školy

B. B. so sídlom v G., a to prezenčnej formy štúdia bakalárskeho študijného programu Kreativní marketing
a komunikace zapísanou od 1.7.2024 v akademickom roku 2024/2025, ktorý trvá do 29.9.2025. Zo
správy Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 24.10.2024 (č.l. 35) súd zistil, že účastníci konania
za posledných 12 mesiacov neboli poberateľmi žiadnych dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou.
Zo správ a z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 11.10.2024 a zo dňa

27.1.2025 (č.l. 29, č.l. 160) vyplýva, že účastníci konania za posledných 12 mesiacov nepoberali
žiadne štátne dávky, pričom navrhovateľka je pri prídavku na dieťa posudzovaná ako zverené dieťa do
výchovy matke H. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá je žiadateľkou prídavku na dieťa A. B., nar. X.X.XXXX.
Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Skalici zo dňa 10.12.2024 (č.l. 123) súd zistil, že povinný otec
je evidovaný ako držiteľ a vlastník motorového vozidla I., zn. E. G., rok výroby XXXX od 20.3.2015.

Z oznámenia Okresného úradu Senica, katastrálneho odboru zo dňa 9.12.2024 (č.l. 122) súd zistil, že
otec je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území F., okres
I..

5. Z písomných vyjadrení navrhovateľky ako aj z jej výsluchu pred súdom vyplýva, že na návrhu trvá.

Uviedla informácie ohľadom aktuálneho štúdia na vysokej škole a svojich majetkových a zárobkových
pomeroch. Vyjadrila sa tiež k vzťahu so svojím otcom a k dôvodom, prečo sa s ním prestala stretávať.
Dodala,žeotecsisvojuvyživovaciupovinnosťplní,nadrámecstanovenéhovýživnéhovšakneprispieva.

6. Z písomných vyjadrení povinného otca ako aj z jeho výsluchu pred súdom mal súd preukázané,

že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Uviedol výšku svojich príjmov a výdavkov a zároveň
sa vyjadril k svojim celkovým majetkovým pomerom. Výšku výdavkov uvedenú navrhovateľkou uznal
čiastočne, a to okrem ceny počítača (uvedený výdavok uznal vo výške 600,- eur až 700,- eur plus
poistenie). Dodal, že vyživovaciu povinnosť si plní, nad rámec prispel naposledy na Vianoce v roku 2023.

7. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej
len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh je
čiastočne dôvodný. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného, z ktorého dôvodu súd v prvom
rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola
podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom
v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na

strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových
pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich
s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť
sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného

stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce
povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je
nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport,
kultúru. Výraznou mierou sú potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami

a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom
tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti,
je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na ich
všestrannom vývoji, keďže nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané
v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním,

praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby
tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

11. V prejednávanom prípade bolo potrebné najskôr zistiť, či vyživovacia povinnosť povinného otca voči
navrhovateľke trvá alebo či zanikla. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia

povinnosť trvá do momentu, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Zákon o rodine bližšie nedefinuje,
kedy dieťa nadobúda schopnosť samé sa živiť, obsah tohto pojmu závisí vždy od individuálnych
okolností konkrétneho prípadu. Všeobecne je možno konštatovať, že dieťa nadobúda schopnosť samé
sa živiť, ak je schopné samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady.
Vyžadujesa,abytátoschopnosťnapĺňalapožiadavkutrvalostitohtostavu,príjemnáhodnéhocharakteru

nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Trvanie vyživovacej povinnosti
nie je viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice ani na dosiahnutie plnoletosti. Dosiahnutie
plnoletosti má význam z hľadiska aplikovania určitých osobitností v oblasti procesného práva, aj
hmotného práva, avšak táto skutočnosť je irelevantná pre určenie trvania vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom. Zákon o rodine neurčuje žiadny konkrétny vekový cenzus pre zánik vyživovacej povinnosti.

Dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov
nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti je viazaný na schopnosť
dieťaťa samostatne sa trvalo živiť a uspokojovať všetky nevyhnutné svoje životné náklady z vlastných
zdrojov. Do doby trvania vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu sa považuje aj štúdium ako sústavná
prípravanapovolanienastrednejavysokejškole,nadstavbovéštúdium.Pritomštúdiummusímaťznaky

„sústavnosti a cieľavedomosti.“

12. Povinný otec v konaní namietal, že vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke zanikla, a to jednak
s poukazom na nezodpovedný prístup navrhovateľky k štúdiu a jednak z dôvodu jej nevhodného
správania (vzťahu) voči nemu. Pod pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho

charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Ich obsah spočíva
vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní.
Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu
slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnejmiere a únosnosti. Dobré mravy je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na daný čas a miesto. V
prípade plnoletých oprávnených osôb z výživného súdna prax za rozpor s dobrými mravmi považuje
nezodpovedný prístup k štúdiu a jeho objektívne nezdôvodniteľné predlžovanie, za zohľadnenia ďalších

konkrétnych okolností prípadu (napr. podnikanie oprávneného s vplyvom na dĺžku štúdia, dôchodkový
vek rodiča a pod., alebo dlhodobo nedôsledné plnenie študijných povinnosti pri záhaľčivom spôsobe
života s poukazom na povinnosti dieťaťa podľa § 43 ods. 3 zákona o rodine).

13. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka v školskom roku 2023/2024 začala študovať na

Právnickej fakulte Univerzity B. E. J., uvedené štúdium však nedokončila a v priebehu zimného semestra
prvého ročníka štúdium na uvedenej vysokej škole ukončila. V tomto smere je potom rozhodujúce
posúdenie, či ukončením daného štúdia došlo u navrhovateľky k ukončeniu prípravy na budúce
povolanie, a to vychádzajúc okrem iného z prístupu navrhovateľky k zvolenému štúdiu na Vysokej škole
B. B., z neznalosti obsahu štúdia na danej škole ako aj zo skutočnosti, že aktuálne štúdium nenadväzuje
na pôvodne študovaný odbor právo, ktorý bol pre ňu náročnejší. V tomto smere je potrebné prisvedčiť

povinnému otcovi, že aktuálne štúdium navrhovateľky možno všeobecne vyhodnotiť ako menej náročné
ako predchádzajúce štúdium v odbore právo. Na druhej strane však nie je možné degradovať
akékoľvek iné štúdium, ktoré sa rozhodne dieťa (t.j. oprávnený) študovať. Takisto samotný nesúhlas
povinného rodiča so štúdiom nie je rozhodujúci pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti. V konaní
navyše navrhovateľka doložila sylaby, resp. obsahové náplne jednotlivých študijných predmetov (č.l.

94-121), ktoré súd vyhodnotil ako štandardné, porovnateľné s obsahovými náplňami predmetov na
inej vysokej škole (samozrejme berúc do úvahy odlišné predmety štúdia). Povinný otec poukázal
na chýbajúce obsahové náplne predmetov Fashion marketing a komunikace, Aktuální tendence ve
Fashion marketingu a Fashion retail, v tomto smere však súd považoval ako postačujúce oboznámenie
sa s obsahovými náplňami študijných predmetov, ktoré navrhovateľka doložila, resp. inak povedané,

prípadné doloženie ďalších syláb nemá pre posúdenie nároku navrhovateľky významný vplyv.

14. Pokiaľ otec poukazuje na neaktívny (resp. benevolentný) prístup navrhovateľky k štúdiu, súd
sa s uvedenou argumentáciou nestotožňuje. Súd uvádza, že sa zaoberal skutočnosťami uvedenými
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7CdoR/5/2023 zo dňa 27.4.2023 pričom

uzavrel, nebol preukázaný ľahkovážny prístup navrhovateľky k štúdiu ako ani neschopnosť vynaložiť
určitú mieru úsilia pre dosiahnutie stanoveného študijného cieľa. Navrhovateľka si vybrala štúdium na
vysokej škole, ktorá ju zaujala, je jej známy predmet štúdia, zaujíma sa o módu aj všeobecne čítaním
článkovasledovanímrôznychsvetovýchpodujatí.Aknepoznalaniektorépublikáciepredloženéprávnou
zástupkyňoupovinnéhootca,nemožnobezďalšiehovyhodnotiťprístupnavrhovateľkyvovzťahukštúdiu

ako ľahkovážny. Podľa tvrdení povinného otca sa v skutočnosti reálne o štúdium nezaujíma (nemá
vedomosť o oblasť módy, ktorá je predmetom daného štúdia, z pohľadu akademického), navrhovateľka
je však len na začiatku štúdia a nemožno objektívne očakávať, že bude oboznámená so všetkými
publikáciami, hoci by boli pred konkrétne odbor významné. Takisto ako nezodpovedné nemožno
vyhodnotiť plnenie si svojich študijných povinností v skúškovom období zimného semestra, keď síce

skúškuzjednéhopredmetuurobilanadruhýpokus(konkrétneFinančnígramotnostvpodnikání1,viďč.l.
167), čo možno vyhodnotiť ako priemerný zodpovedný prístup k štúdiu. Vychádzajúc z uvedeného súd
uvádza, že z okolností daného prípadu nebolo preukázané, že by bolo zvýšenie výživného povinného
otcavočinavrhovateľkevrozporesdobrýmimravmi.Vzmyslejudikatúry„schopnosťdieťaťasamostatne
sa živiť môže vzniknúť výnimočne aj pokiaľ dieťa síce študuje dennou formou, ale sa riadne na

štúdium nepripravuje“ (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 10Co 40/2014 zo dňa 7.5.2014).
V prejednávanom prípade však nebolo preukázané, že by navrhovateľa sústavne zanedbávala štúdium
alebo že by opakovane zmenila štúdium.
15. Z judikatúry tiež vyplýva, že „štúdium dieťaťa je potrebné okrem iného hodnotiť z hľadiska plynulosti
prípravy na budúce povolanie, so zreteľom na jeho formu, charakter, obsahové zameranie, dĺžku,

dosahovaný stupeň vzdelania, časovú a obsahovú nadväznosť na predchádzajúce štúdium“ (viď
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co 96/2012 zo dňa 24.4.2012). Zároveň však platí, že
„pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho
istého stupňa (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP 40/2018 zo dňa 20.8.2018), resp. že
„vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom

procese“ (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/192/2019 zo dňa 21.7.2020). V tejto
súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka absolvuje druhý ročník prvého stupňa
bakalárskeho štúdia na vysokej škole a teda hoci zmenila odbor, resp. študuje v odbore, ktorému sa
predtým nevenovala (či už na vysokej škole alebo na strednej škole), je potrebné akceptovať aktuálneštúdium minimálne v rozsahu so započítaním dĺžky trvania predchádzajúceho štúdia (t.j. minimálne do
ukončenia druhého ročníka na aktuálnej vysokej škole). Inak povedané, rozhodujúce bude posúdenie
pokračovania v ďalšom štúdiu po ukončení prvého, resp. druhého stupňa vysokej školy. Vo všeobecnosti

totiž platí, že plnoleté dieťa po ukončení druhého stupňa vysokej školy je schopné samostatne sa živiť.

16. S ohľadom na argumentáciu povinného otca týkajúcej sa nevhodného správania navrhovateľky
voči jeho osobe súd konštatuje, že podľa jeho názoru obaja účastníci konania nesú približne rovnaký
podiel viny na skutočnosti, že spolu nekomunikujú a nestretávajú sa, z ktorého dôvodu nemožno

brať do úvahy len odmietavý postoj navrhovateľky, ale aj predchádzajúce konanie povinného, ktorý
navrhovateľku nepodporuje v aktuálnom štúdiu a odmieta ho. Určite nie je vhodné uverejnenie statusu či
nevhodnej fotodokumentácie na sociálnej sieti zo strany navrhovateľky ako ani zablokovanie povinného
otca v diaľkovej komunikácii (t.j. telefonátov, aplikácií a pod.), nie je ho však s poukazom na okolnosti
konkrétneho prípadu považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V prípade zverejnených
statusov na sociálnej sieti nemožno bez ďalšieho uvažovať o znevážení osoby povinného otca v takom

rozsahu, ktorý by bol spôsobilý znevážiť jeho osobu v okruhu jeho spoločných známych alebo rodinných
príslušníkov významným spôsobom. Z uvedených dôvodov teda nemožno prijať záver, že by nebolo
spravodlivé vyživovaciu povinnosť ponechať. Bez ohľadu na trvanie vyživovacej povinnosti (i keď
v danom období práve z dôvodu jej trvania) je v záujme oboch strán snažiť sa budovať cestu k tomu
druhému, ktorá môže na jednej strane zabezpečiť riadne plnenie si vyživovacej povinnosti na dcéru

a jednak primerané prejavy úcty a rešpektu voči otcovi.

17. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že nie je vylúčené, aby sa povinnému (t.j. rodičovi) vyživovacia
povinnosť obnovila po tom, čo v dôsledku naplnenia zákonných predpokladov zanikla. Inými slovami
pokiaľ sa oprávnený (t.j. dieťa) nepripravuje na svoje budúce povolanie a je schopné sa samostatne

živiť, resp. má túto možnosť alebo mu v tom nebránia objektívne okolnosti, vyživovacia povinnosť
povinného (t.j. rodiča) voči nemu zaniká. Ak však následne oprávnený (hoci po nejakom čase) pokračuje
v štúdiu a nie je schopný sa samostatne živiť, vyživovacia povinnosť sa po naplnení uvedených
zákonných podmienok obnovuje. Jedná sa o tzv. elasticitu vyživovacej povinnosti. V prejednávanom
prípade sa otec vzájomným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke

s účinnosťou od podania vzájomného návrhu (t.j. od 8.1.2025), pričom na pojednávaní dňa 10.2.2025
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol zmenu petitu vzájomného návrhu v tom smere, že
vyživovaciu povinnosť žiadal zrušiť k 31.1.2024 dôvodiac skutočnosťou, že v tom období navrhovateľka
ukončila prípravu na svoje budúce povolanie. Súd s poukazom na ustanovenie § 28 ods. 2 CMP zmenu
vzájomného návrhu povinného otca nepripustil, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré možno začať len na

návrh, pričom výsledky konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu. Súd najmä
poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka bola v konaní vypočutá už na pojednávaní dňa 25.11.2024,
kde mal povinný otec priestor na zistenie všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa danej veci,
túto možnosť však dostatočným spôsobom nevyužil, z ktorého dôvodu súd postupoval v zmysle zásady
rýchlosti a hospodárnosti konania a zmenu petitu vzájomného návrhu nepripustil. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 13.1.2025 (t.j. pred podaním návrhu na zmenu petitu
vzájomného návrhu) považoval povinný otec vykonanie ďalšieho dokazovania za nadbytočné (viď č.l.
149).

18. Súd konštatuje, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli tri roky a deväť mesiacov,

pričom pomery sa za ten čas zmenili na strane povinného otca ako aj na strane toho času už plnoletého
dieťaťa. V čase poslednej úpravy výživného bola navrhovateľka študentkou 3. ročníka strednej školy,
pričom v školskom roku 2024/2025 študuje na vysokej škole v zahraničí v Českej republike (viď č.l.
6). Na tomto mieste súd poznamenáva, že prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského
systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na

straneoprávnenéhovzmysle§78ods.1zákonaorodine.Včaseposlednéhorozhodovaniabolivýdavky
navrhovateľky v sume cca. 623,- eur mesačne (strava doma cca. 125,- eur, ubytovanie 27,- eur, strava
v škole cca. 94,- eur, vreckové 100,- eur, doučovanie 80,- eur, oblečenie a obuv 80,- eur, paušál 30,-
eur, okrem toho mimoriadne výdavky – potreby do školy, výlety, iné školské alebo mimoškolské aktivity
a takisto výdavky matky na navrhovateľku spojené s bývaním – plyn, elektrina, voda, internet, celkovo

po prepočítaní na navrhovateľku vo výške cca. 87,- eur mesačne). V súčasnosti má navrhovateľka
nasledovné mesačné výdavky: školné cca. 338,- eur (4.052,- eur ročne), strava 360,- eur (v mieste
bydliska + v mieste štúdia), ubytovanie na internáte 374,94 eura, cestovné 45,- eur (dve cesty C. D. E. –
G. a naspäť a MHD v G. 15,- eur na tri mesiace), teda celkové pravidelné mesačné výdavky sú vo výške1.128,- eur. Okrem toho mala navrhovateľka mimoriadne jednorazové výdavky spojené so štúdiom,
a to nákup notebooku s príslušenstvom v sume 1.736,28 eura (č.l. 6-7), nákup kníh 309,- Kč (č.l. 38),
oblečenie a obuv na zimnú sezónu 170,- eur (č.l. 86). Navrhovateľka v období mesiacov február a marec

2024 pracovala brigádne u zamestnávateľa J. E. K. s príjmom max. 100,- eur (celkovo) a od mesiaca
jún 2024 do mesiaca august 2024 pracovala brigádne v obchode s oblečením v nákupnom centre J. K.
E. J., kde dosiahla v jednom mesiaci príjem max. 260,- eur, v ostatných mesiacoch okolo 100,- eur (viď
aj lustráciu v sociálnej poisťovni, č.l. 22). Z uvedeného je zrejmé, že oproti poslednej úprave vyživovacej
povinnosti došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa spočívajúcej vo zvýšení pravidelných výdavkov

(t.j. bez mimoriadnych výdavkov) o sumu cca. 505,- eur (1.128,- eur mínus 623,- eur). Na tomto mieste
je potrebné zobrať do úvahy, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá má
voči nej takisto vyživovaciu povinnosť, pričom túto si plní práve uhrádzaním výdavkov navrhovateľky na
bývanie či stravu (najmä v čase, keď sa navrhovateľka nezdržuje v mieste štúdia).

19. Povinný otec pôvodne namietal výdavky navrhovateľky na stravu a školné, na pojednávaní dňa

13.1.2025vrámcisvojejvýpovede(č.l.148-149)spochybnillencenunotebooku,ktorúuznallendovýšky
600,- eur až 700,- eur plus poistenie. V tejto súvislosti súd uvádza, že navrhovateľka cenu notebooku
preukázala daňovým dokladom, z ktorého dôvodu námietka povinného otca o možnosti kúpy lacnejšieho
typu neobstojí, keď motiváciou jeho kúpy bolo nadobudnúť spoľahlivý počítač s dlhšou životnosťou.
Ohľadom typu štúdia je potrebné takisto prisvedčiť navrhovateľke v tom smere, že aktuálnu vysokú školu

si vybrala pre svoj špecifický typ predmetu štúdia, ktorý nemožno študovať na inej vysokej škole či už na
Slovensku alebo v Česku. V prípade podobného predmetu štúdia na Univerzite B. E. J. (viď č.l. 158-159)
má navrhovateľka na Vysokej škole B. B. E. G. možnosť uplatniť sa ako manažér kreatívneho tímu,
pracovník fasion retailu na pozícii manažér nákupu, predaja alebo manažér firmy či pracovník v PR
a komunikačných agentúrach pracujúcich v oblasti módneho priemyslu. V zmysle uvedeného potom súd

za odôvodnený výdavok považuje aj školné, keďže pre špecifický typ štúdia neexistuje alternatíva iného
štúdia na verejnej vysokej škole v danej oblasti (t.j. na Slovensku alebo v Česku).

20. Súd má za to, že na strane povinného otca takisto nastala zmena pomerov. V čase poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti (v roku 2021) mal príjem 1.883,- eur. V súčasnosti je povinný otec zamestnaný

rovnako na pozícii vodič kamiónu u zamestnávateľa K. J. L. C. so sídlom v M., kde dosahuje priemerný
čistý mesačný príjem vo výške 2.330,- eur (za obdobie od 43. týždňa v roku 2023 do 42. týždňa v roku
2024, viď č.l. 62). Jeho pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 1.754,- eur (bez sumy výživného 300,-
eurmesačne)apozostávajúznasledovnýchpoložiek–nájom650,-eur,strava600,-eur,telefón70,-eur,
poistkaacestnádaň78,30eura,letenky83,33eura,výdavkysúvisiacespovolením6,67eura,ZSE134,-

eur, voda 10,10 eura, nájom garáže 80,- eur, daň, poistka a komunálny odpad 33,08 eura (po prepočítaní
na jeden mesiac), zubár 8,33 eura (po prepočítaní na jeden mesiac). Možno teda konštatovať, že od
posledného rozhodovania o výživnom došlo k zvýšeniu na strane jeho výdavkov, ktoré predstavovali
sumu cca. 1.400,- eur mesačne (bez sumy výživného 200,- eur mesačne) a pozostávali s nasledovných
položiek – strava 500,- eur, bývanie 600,- eur, paušál 70,- eur, poistka na auto a cestná daň 100,- eur,

cestovné do práce 100,- eur, letenky 41,66 eura.

21. Povinný otec platí na navrhovateľku výživné v sume 300,- eur mesačne, nad rámec určeného
výživného prispieva nepravidelne, naposledy jej v roku 2023 vyplatil poistku vo výške 3.500,- eur, prispel
sumou 700,- eur a sumou 150,- eur na Vianoce v roku 2023 (č.l. 126). Okrem navrhovateľky nemá

ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je vlastníkom rodinného domu a dvoch motorových vozidiel (E. G., rok
výroby XXXX a J., rok výroby XXXX), nemá väčšie úspory. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou
v odbore elektromechanik, v danom odbore aktuálne nepracuje. Má zdravotné problémy s chrbticou
a kolenami, výdavky na ich liečbu však nateraz nemá žiadne. Súd konštatuje, že je v schopnostiach
a možnostiach povinného otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vo väčšom rozsahu

ako doteraz. Nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom podstatná zmena pomerov spočíva
vo zvýšení jeho príjmu. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z čistého mesačného
príjmu otca v sume 2.330,- eur , ktorý vyplýva aj z potvrdenia v anglickom jazyku (viď č.l. 62). V čase
posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti dosahoval príjem 1.883,- eur, prišlo tak k zvýšeniu
jeho príjmu o sumu 447,- eur (2.330,- eur mínus 1.883,- eur).

22. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zamietol vzájomný návrh otca na zrušenie vyživovacej
povinnosti voči navrhovateľke, túto naopak podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine zvýšil zo sumy 300,-
eur mesačne na sumu 550,- eur mesačne, a to od 10.9.2024 (t.j. podania návrhu), pričom vo zvyšnejčasti návrh navrhovateľky zamietol. Po zohľadnení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za podstatnú
zmenupomerovodôvodňujúcuzmenupredchádzajúcehorozhodnutiapovažujepomerynastraneoboch
účastníkov konania. Súd uvádza, že o zvýšení vyživovacej povinnosti rozhodol od podania návrhu.

Má za to, že takto určené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako aj
odôvodneným potrebám navrhovateľky. Súd uvádza, že je potrebné zohľadniť, že v sumách výdavkov
dieťaťa nie sú zahrnuté ďalšie náklady súvisiace so starostlivosťou o dieťa zo strany matky, s ktorou žije
v spoločnej domácnosti, keďže navrhovateľka nemá iný príjem. Podľa tvrdenia navrhovateľky má nárok
na ubytovacie štipendium (v sume 9.000,- Kč), ktoré jej však doteraz nebolo priznané, z ktorého dôvodu

súd uvedenú skutočnosť nemohol pri rozhodovaní zohľadniť.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od podania
návrhu, vznikol povinnému otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 10.9.2024 do 31.1.2025 vo
výške 1.174,93 eura. V uvedenom období dieťaťu vznikol nárok na výživné v celkovej sume 2.584,93
eura, t.j. výživné za mesiac september 2024 po zohľadnení účinnosti zvýšenia výživného od 10.9.2024

v sume 384,93 eura (za obdobie od 10.9.2024 do 30.9.2024) a za obdobie od mesiaca október 2024
až január 2025 celkovo v sume 2.200,- eur (t.j. 4 x 550,- eur), pričom povinný otec za uvedené obdobie
uhradil na výživnom sumu 1.410,- eur (sumu 210,- eur za obdobie od 10.9.2024 do 30.9.2024 a sumu
300,- eur za obdobie október 2024 až január 2025), teda nedoplatok za uvedené obdobie predstavuje
sumu 1.174,93 eura. Súd povinnému otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť

zaplatiť nedoplatok do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, a to s poukazom na výšku sumy nedoplatku
ako aj na jeho majetkové a zárobkové možnosti, nakoľko posúdil, že jednorazové zaplatenie danej
sumy by pre neho mohlo s prihliadnutím na jeho mesačné príjmy a výdavky znamenať zhoršenie
sociálnej situácie. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že výška mesačného príjmu povinného
otca sa rovná výške celkových výdavkov (príjem cca. 2.330,- eur a výdavky cca. 2.300,- eur, vrátane

výživného 550,- eur). Súd má za to, že dlhšia lehota na plnenie povinnému otcovi poskytne priestor na
zabezpečenie si relatívne vyššej sumy nedoplatku na zročnom výživnom.

24. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného otca vo vzťahu k jeho príjmu, súd
vychádzal z metodiky vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá zohľadňuje vek dieťaťa

a počet vyživovacích povinností povinného rodiča. V jej zmysle konštatuje, že stanovené výživné je
primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca a zohľadňuje vyššie
uvedené kritériá, keďže predstavuje cca. 24 % z príjmu povinného otca. Súd určil sumu výživného
v nižšej výške ako určuje uvedená metodika (v jej zmysle pre dieťa na vysokej škole, ak má povinný
rodič jednu vyživovaciu povinnosť, má byť výživné určené vo výške 26 % zo mzdy povinného rodiča),

a to jednak s poukazom na vyššie výdavky otca na život v zahraničí (cca. v sume 1.488,- eur)
ako aj na skutočnosť, že by mala byť zachovaná kontinuita, t.j. podľa názoru súdu by nemalo
dochádzať k výraznejšej zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, ale je žiaduce zachovanie jej stability
oboch zúčastnených strán, t.j. oprávneného aj povinného. Zároveň zobral do úvahy, že časť svojich
nevyhnutných potrieb si je navrhovateľka schopná uhrádzať sama, keď popri štúdiu má možnosť

pracovať, prípadne časť svojich potrieb je schopná pokryť z peňažných prostriedkov zo študentskej
pôžičky (7.500,- eur). Na druhej strane je však potrebné rešpektovať náročnosť štúdia ako aj skutočnosť,
že samotné študijné povinnosti majú prednosť pred zabezpečovaním si finančných prostriedkov prácou
popri štúdiu. Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že povinný otec v podstate v celom rozsahu
uznal výšku pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľky (v sume cca. 1.100,- eur, viď zápisnicu

o pojednávaní, č.l. 149), ktoré súd považuje za primerané veku a odôvodneným potrebám navrhovateľky
študujúcej na vysokej škole v zahraničí. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná
povinnosť a sú povinní prispievať na ich výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Súd si je takisto vedomý, že určená suma výživného nepokryje ani polovicu odôvodnených
výdavkov navrhovateľky, ktoré sú vo výške 1.128,- eur a v prípade započítania mimoriadnych výdavkov

vo výške cca. 1.280,- eur (po prepočítaní výdavkov na kúpu notebooku, oblečenia a školských potrieb,
t.j. 1.880,- eur deleno 12 mesiacov = 157,- eur), určenie vyššej sumy by bolo v rozpore s metodikou pre
výpočet výživného rodičov k deťom zverejnenej na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, a to
s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, t.j. najmä na aktuálne majetkové pomery povinného otca
ako aj na možnosti a schopnosti samotnej navrhovateľky, ktorá si časť svojich výdavkov dokáže pokryť

príjmom z brigád alebo z pôžičky (požiadala o pôžičku v sume 7.500,- eur).

25. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd prihliadol na ďalšie majetkové pomery povinného otca,
keď bolo preukázané, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného domu v obci F. (č.l. 122), akoaj dvoch osobných motorových vozidiel (zn. E. G., rok výroby XXXX a zn. J., rok výroby XXXX). Na
základe uvedeného tak súd konštatuje, že osobné a majetkové pomery otca možno považovať za dobré
a dostačujúce na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti v určenom rozsahu, a to aj napriek skutočnosti,

že má zvýšené výdavky na bývanie v zahraničí (bývanie, strava a pod.). Súd dáva povinnému otcovi
do pozornosti, že je v jeho záujme a zároveň jeho povinnosťou podieľať sa na výžive svojho dieťaťa,
ktoré nie je schopné sa samostatne živiť, a to v nevyhnutnej miere, t.j. v rozsahu jeho základných
odôvodnených potrieb. Súd dodáva, že rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 CMP predbežne
vykonateľné (t.j. ich doručením). Povinný je teda povinný platiť súdom stanovené výživné ešte pred

nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (t.j. nie je viazané na jeho právoplatnosť).

26. S poukazom na judikatúru (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017) pri určovaní
výšky výživného súd prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby dieťaťa hradené zo štátnych
sociálnych dávok, t.j. v danom prípade z rodinných prídavkov, ktorých výška je od 1.1.2023 v sume
60,- eur na nezaopatrené dieťa, ktoré poberá matka navrhovateľky. Po jeho odčítaní zo sumy 1.128,-

eur sa potom rodičia musia spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní nevyhnutných potrieb
navrhovateľky sumou vo výške 1.068,- eur.

27. Ďalším výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 10P/55/2020-66 zo dňa
27.4.2021 naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť povinného otca voči navrhovateľke, a to v časti

výšky výživného ako aj v časti adresáta výživného, keďže navrhovateľka dňa 8.7.2022 nadobudla
plnoletosť.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné

účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).