Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013553
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123013553.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX
v C., trvalé bydlisko D., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona (ďalej len Tr. zák.), o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava a obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. júna 2024, č. k. 2T/47/2023-136, na neverejnom zasadnutí

konanom v Trnave 8. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý
rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku, ktorým si okresný súd vyhradil
rozhodnutie o ochrannom liečení verejnému zasadnutiu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 28. júna 2024, č. k. 2T/47/2023-136, uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
9. októbra 2022 v čase o 17:11 hod. po predchádzajúcom požití psychoaktívnych látok viedol ako

vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Felicia, evidenčné číslo C., v obci D. na ulici Hlavná,
kde bol príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Zavar zastavený, kontrolovaný a taktiež
podrobený v čase o 17:15 hod. prístrojom AlcoQuant 6020 plus dychovej skúške na zistenie prítomnosti
alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom, následne sa na výzvu príslušníkov Policajného zboru, či nie
je ovplyvnený inou návykovou látkou, dobrovoľne podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením
biologického materiálu 9. októbra 2022 o 18:15 hod. vo Fakultnej nemocnici Trnava s pozitívnym

výsledkom v krvi na metamfetamín v koncentrácii 396,32 ng/ml krvného séra a amfetamín v koncentrácii
76,66 ng/ml krvného séra, a teda v čase vedenia osobného motorového vozidla bol obžalovaný výrazne
ovplyvnený účinkom psychoaktívnej látky metamfetamín a z medicínskeho hľadiska bol nespôsobilý
bezpečne a spoľahlivo viesť a ovládať osobné motorové vozidlo.
2. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím §
36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 a § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8

(osem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu podľa §
61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na
dobu 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov. Tiež si podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len Tr.
por.) vyhradil rozhodnutie o ochrannom liečení verejnému zasadnutiu.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obžalovaný priamo do zápisnice zahlásil odvolanie,

prokurátor si ponechal lehotu na podanie odvolania, pričom osobitným písomným podaním doručenýmokresnému súdu 1. júla 2024 podal odvolanie aj prokurátor čo do výroku o treste v neprospech
obžalovaného.
4. Zahlásené odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Maroša

Prosmana (ďalej len obhajca) písomným podaním doručeným okresnému súdu 28. augusta 2024.
4.1. V odvolaní obhajca po úvodnej rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku uviedol, že odvolanie
obžalovaného smeruje čo do výroku o treste, ako aj do výroku o zaradení obžalovaného do výkonu trestu
odňatia slobody. Namietal i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, ktorý považoval
za neprimerane prísny. V súvislosti s ukladaním trestov a ochranných opatrení v predmetnej trestnej veci

mal za potrebné dať do pozornosti najmä nasledovné ustanovenia Trestného zákona - § 31 Tr. zák., §
34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a § 35 ods. 1 Tr. zák. V nadväznosti na uvedené ustanovenia Trestného zákona
a vzhľadom na osobu obžalovaného navrhol zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku znalcom
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, nakoľko obžalovaný sa mal dopustiť páchania trestnej
činnosti pod vplyvom psychotropnej látky. Uvedenú skutočnosť si, podľa názoru obhajcu osvojil aj súd,
keď v rámci výroku o treste vyhradil rozhodnutie o ochrannom liečení podľa ustanovenia § 289 ods. 2 Tr.

por.verejnémuzasadnutiu.Zpodkladovvyplývajúcichzprípravnéhokonanianevyplýva,žebysaorgány
činné v trestnom konaní zaoberali otázkou závislosti obžalovaného na omamných a psychotropných
látkach, a teda aj otázkou aplikácie a dosiahnutia cieľa účinného potrestania podľa ustanovenia § 34
ods. 1 Tr. zák., tj. vytvorenie podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
4.2. Obhajca vyslovil názor, že súd pri ukladaní druhu a výmery trestu, resp. ochranného opatrenia

obžalovaného nesprávne prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu,
ako aj na možnosti nápravy jeho osoby ako páchateľa trestného činu.
4.3. Argumentoval nevhodnosťou rozhodovania o ochrannom liečení v samostatnom konaní, nakoľko v
prípade, ak by bolo obžalovanému uložené ochranné liečenie v ústavnej forme, tak týmto rozhodnutím

dôjde aj k istej forme obmedzenia na osobnej slobode v dôsledku výkonu liečenia, čo fakticky bude
znamenať, že napadnutý rozsudkom bude obžalovaný obmedzený na osobnej slobode v dôsledku
uloženia trestu podľa ustanovenia § 46 Tr. zák. a zároveň v dôsledku uloženia ochranného liečenia,
čo nemožno vnímať samostatne, ale popri seba s poukazom na ustanovenie § 31 Tr. zák. V tejto
súvislosti obhajca poukázal aj na ustanovenie § 289 ods. 1 Tr. zák. Obhajca zastával názor, že súd

sa pri ukladaní druhu a výmery trestu, resp. ochranného opatrenia obžalovaného nesprávne prihliadol
na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, miery zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na
okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako aj na možnosti nápravy jeho
osoby ako páchateľa trestného činu.
4.4. V nadväznosti na trest uložený obžalovanému poukázal na fakt, že uložený trest napadnutým

rozsudkom nezodpovedá zásadám ukladania trestov a ochranných opatrení, ako aj účelu trestu
ako takému, a to primárne s poukazom na ustanovenie § 31 Tr. zák., kedy súd bez náležitého
vysvetlenia oddelil ukladanie trestu od uloženia ochranného liečenia. Okresný súd síce v odôvodnení
zohľadňuje povahu trestnej činnosti, za ktorú bol obžalovaný v minulosti už potrestaný, avšak podľa
názoru obhajcu má okresný súd za cieľ dosiahnuť zabráneniu páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej

činnosti, pričom pri obžalovanom nie je potrebné, aby mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, ale predovšetkým je potrebné uložiť mu ochranné liečenie ústavnou formou, nakoľko páchaniu
protispoločenskej činnosti u obžalovaného predchádzalo požitie omamných a psychotropných látok zo
strany obžalovaného.
4.5. Vzhľadom na osobu obžalovaného v danom prípade zastával názor, že by bolo vhodnejšie,

aby bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody, ktorý by bol v súlade s § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., podmienečne odložený so skúšobnou dobou, prípadne aby bol obžalovanému v súlade
s ustanovením § 51 a nasl. Tr. zák. trest podmienečne odložený s probačným dohľadom. Zároveň
pri obžalovanom popri uvedenom treste musí byť uložené ochranné liečenie ústavnou formou podľa
ustanovenia § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., pričom takto uložený trest a ochranné opatrenie by zabezpečilo

všetky účely trestu. Uloženiu takéhoto trestu, resp. takémuto potrestaniu musí predchádzať vykonania
znaleckého dokazovania. Zároveň je tu vytvorený predpoklad pre uloženie zákazu požívania omamných
a psychotropných látok, ktorý je opätovne kontrolovateľný, pričom jeho porušenie by bolo porušením
povinností v skúšobnej dobe pod následkom výkonu trestu. Obhajca sa domnieva, že takáto sankcia
vo vzťahu k ochrane spoločnosti by bola účelnejšia ako samotný nepodmienečný výkon trestu odňatia

slobody. Do úvahy treba brať aj skutočnosť, že obžalovaný v súčasnosti pracuje, pričom pozitívne
hodnoteným ako zamestnanec bol aj v pracovnom posudku z 25. júna 2024 a je teda zaradeným
a platným členom spoločnosti, pričom nástup a vykonanie trestu odňatia slobody sa nemusí prejaviť
pozitívne na jeho pracovných návykoch. Ak teda pri naplnení účelu trestu sa prihliadne na skutočnosti,že medzi účel patrí aj zabezpečenie individuálnej prevencie, generálnej prevencie či dostatočného
spoločenského odsúdenia páchateľa, okresným súdom uložený trest nemožno považovať za zákonný.
4.6. V rámci konečného návrhu obhajca v mene obžalovaného žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil, nakoľko uložený trest je neprimeraný, nezodpovedá zásadám trestania a to v súlade
s ustanoveniami § 321 Tr. por. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody, ktorý bude v súlade s §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený so skúšobnou dobou a zároveň mu uložil ochranné
liečenie ústavnou formou podľa ustanovenia § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
5. Prokurátor podané odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu

20. septembra 2024.
5.1. V jeho rámci uviedol, že ako správny a dôkazmi podložený považoval záver súdu o uznaní
obžalovaného za vinného pre trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba prokurátorom Okresnej
prokuratúry Trnava sp. zn. 3Pv 12/23/2207 zo 7. decembra 2023. Rovnako tak sa stotožnil s uložením
trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Za pochybenie však považoval

uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 5 rokov a 7 mesiacov,
a to bez splnenia podmienky v zmysle ust. § 43 Tr. zák., ktorý následne citoval.
5.2. V ďalšom prokurátor argumentoval, že aplikáciou ods. 3 § 61 Tr. zák. došlo k porušeniu zásad
ustálených vo vyššie uvedenom ustanovení § 43 Tr. zák. Namietal, že obžalovaný sa aktuálne
prejednávaného skutku dopustil 9. októbra 2022, pričom tento spáchal predtým, než tresty zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, uložené mu skoršími rozsudkami vykonal. Konkrétne
sa jedná o trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/79/2019 z 25. marca 2019, právoplatný
25. marca 20219, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla každého druhu
v trvaní 3 roky. Predpokladaný koniec tohto trestu - 4. marca 2027, trestný rozkaz Okresného súdu
Trnava sp. zn. 0T/283/2019 zo 4. novembra 2019, právoplatný 4. novembra 2019, ktorým mu bol uložený

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 2 roky. Predpokladaný koniec tohto
trestu - 13. júna 2029 a trestný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 0T/143/2020 z 13. augusta 2020,
právoplatný 13. augusta 2020, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu v trvaní 1 rok. Predpokladaný koniec tohto trestu - 19. marca 2031. Zvýraznil, že termíny
predpokladaného konca jednotlivých vyššie uvedených trestov boli zistené cestou trestnej kancelárie

Okresného súdu Trnava, pričom zo strany súdu nebola táto okolnosť v rámci dokazovania zisťovaná a
teda ani ustálená. Použitie ust § 61 ods. 3 Tr. zák. preto považoval za predčasné, pretože za účelom
dodržania ust. § 43 Tr. zák. bolo potrebné dokazovaním ustáliť dĺžku nevykonaného trestu uloženého
skoršími trestnými rozkazmi a až následne bolo možné rozhodnúť tak, aby trest zákazu činnosti spolu
s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším trestným rozkazom /rozkazmi/ neprevyšoval

najvyššiu výmeru dovolenú Trestným zákonom /10 rokov/.
5.3. V rámci konečného návrhu potom prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský
súd) podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a zároveň podľa § 322 ods. 1 Tr.
por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
6. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho

obhajcu, a to osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 7. októbra 2024.
7. Obhajca poukázal na fakt, že v rámci dokazovania súd oboznamoval aj obsah registra trestov
obžalovaného, a teda aj s právoplatné súdne rozhodnutia, na základe ktorých boli obžalovanému
uložené tresty, vrátane trestu zákazu činnosti. Napriek uvedenej skutočnosti prokurátor nenavrhol
doplnenie dokazovania a v rámci odôvodnenia odvolania poukazuje na informácie, ktoré mal získať nie

na hlavnom pojednávaní, ale na informácie získané z trestnej kancelárie súdu. Takáto argumentácia
prokurátora preto vyvoláva pochybnosť o jej dôveryhodnosti a vzhľadom na obsah argumentácie vzniká
pochybnosť o odvolacom dôvode uvedenom prokurátorom ako takom. Z uvedeného dôvodu existuje
preto aj pochybnosť, či obsah uvedeného odvolania je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku.
8. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaniach prokurátora a

obžalovaného 5. novembra 2024.
9. Podľa § 321 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z

dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť
vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednalarozhodol,lenvtedy,akbydoplneniekonaniaodvolacímsúdombolospojenésneprimeranými
ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 315 Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle
§ 316 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Tr.
por., ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., lebo odvolania podali prokurátor
a obžalovaný ako oprávnené osoby, podali ich v zákonnom stanovenej lehote a podali ich proti výrokom,

proti ktorým tento opravný prostriedok podať mohli.
K odvolaniu prokurátora
11. Odvolanie prokurátora vyhodnotil krajský súd ako dôvodné v celom rozsahu. Správne prokurátor
okresnému súdu vytkol, že pri ukladaní trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
v cestnej premávke mal okrem ust. § 61 ods. 3 Tr. zák. zohľadniť aj ust. § 43 Tr. zák., podľa ktorého ak

súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom
vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou
trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento
druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou
doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

12. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ohľadom výroku o treste, konkrétne z odpisu
z registra trestov obžalovaného, vyplynulo, že bol opakovane odsudzovaný za trestné činy v doprave,
pričom mu boli zakaždým ukladané aj tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
v cestnej premávke (ďalej v texte len trest zákazu činnosti). Vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn.
0T/43/2015 vykonal takto uložený 5 ročný trest zákazu činnosti až 15. novembra 2023. Pritom bol

odsúdený za trestné činy v doprave ešte tri krát, konkrétne Okresným súdom Trnava bol právoplatne
odsúdený za prečiny marenia výkonu rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. v trestných veciach sp.
zn. 0T/79/2019, 0T/283/2019 a 0T/143/2020, kde mu boli postupne okrem nepodmienečných trestov
odňatia slobody, ktoré vykonal, ukladané aj ďalšie tresty zákazu činnosti v súhrnnej výmere až 6 rokov.
Výkon týchto súdom uložených trestov zákazu činnosti pritom neprebieha súbežne, ale postupne. To

znamená, že kým sa nevykoná celý predchádzajúci trest, k výkonu toho ďalšieho sa nepristúpi. Súčasne
platí, že do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu
odňatia slobody a od novely Tr. zák. účinnej od 1.1.2019 ani doba výkonu väzby.
13. Od výkonu ostatného trestu zákazu činnosti vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/43/2015,
t. j. od 15. novembra 2023 do vyhlásenia napadnutého rozsudku 28. júna 2024 uplynulo zhruba pol

roka, teda obžalovanému ostávalo ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku vykonať zo spomínaných
troch ďalších trestov v súhrnne ešte minimálne 5 a pol roka. Ak okresný súd za tejto situácie uložil
v tejto veci obžalovanému opätovne trest zákazu činnosti vo výmere 5 rokov a 7 mesiacov, tak celková
výmera postupne uložených trestov zákazu činnosti u neho zjavne presiahla najvyššiu dovolenú hornú
hranicu 10-tich rokov upravenú v ust. § 61 ods. 2 Tr. zák., čím došlo k porušeniu zákona v neprospech

obžalovaného v ust. § 43 Tr. zák.
14. K tomu krajský súd uvádza, že aj keď ust. § 61 ods. 3 Tr. zák. obsahuje imperatív, aby za tam
upravených podmienok bol páchateľovi trestného činu v doprave vždy uložený trest zákazu činnosti
prevyšujúci 5 rokov a 6 mesiacov (nad hornú polovicu sadzby), tak tento imperatív neplatí, ak sa tento
druh trestu súčasne ukladá aj za použitia ust. § 43 Tr. zák. o ďalšom treste. V takom prípade má prednosť

imperatív obsiahnutý v ust. § 43 Tr. zák., podľa ktorého nesmie skôr uložený, avšak dosiaľ nevykonaný
trest zákazu činnosti (resp. tresty zákazu činnosti), spolu s novo uloženým ďalším trestnom zákazu
činnosti v súhrne prekročiť najvyššiu dovolenú výmeru pre tento druh trestu, ktorý v zmysle ust. § 61
ods. 2 Tr. zák. činí 10 rokov.
15. Za chybu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, považuje krajský súd to, že okresný

súd nevykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste aspoň v takom rozsahu, v akom to navrhol
prokurátor v obžalobe zo 4.12.2023. Ak by totiž okresný súd oboznámil súdne spisy Okresného súdu
Trnava sp. zn. 0T/43/2015, 0T/79/2019, 0T/283/2019 a 0T/143/2020, no najmä evidenčnú kartuobžalovaného ako vodiča, tak by zrejme potreba ukladania trestu zákazu činnosti aj ako ďalšieho podľa
§ 43 Tr. zák. pozornosti okresného súdu neunikla.
K odvolaniu obžalovaného

16. Odvolanie obžalovaného vyhodnotil krajský súd ako dôvodné v časti, v ktorej namietal, že bolo
chybou vyhradiť si rozhodnutie o ochrannom liečení verejnému zasadnutiu.
17. Podľa § 289 ods. 1 Tr. por., ak súd rozhoduje vo veci samej a ak tento zákon neustanovuje inak, vždy
rozhodne o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia; to platí aj v prípade, ak rozhoduje
mimo hlavného pojednávania. Ak súd zistil u obžalovaného dôvod na uloženie ochranného opatrenia,

môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora.
Podľa § 289 ods. 2 Tr. por., ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie
dokazovanie, ktoré nemôže byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému
zasadnutiu.
18. Okresný súd pochybil, keď postupoval podľa ust. § 289 ods. 2 Tr. por. Ako vyplýva z citovaných
ustanovení, konajúci súd rozhodujúc o obžalobe vždy rozhodne aj o návrhu prokurátora na uloženie

ochranného opatrenia. Prokurátor taký návrh uvedie priamo do obžaloby v zmysle § 235 písm. f) Tr.
por. alebo môže taký návrh dať v priebehu hlavného pojednávania. Súd môže o uložení ochranného
opatrenia rozhodnúť aj v prípade, ak taký návrh zo strany prokurátora nebol daný, keď výsledky
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní poukazujú na potrebu jeho uloženia.
19. Preskúmaním zabezpečeného spisového materiálu, predovšetkým obžaloby Okresnej prokuratúry

Trnava zo 4. decembra 2023, číslo 3Pv 12/23/2207-15 a zápisnice z hlavného pojednávania konaného
28. júna 2024 bolo zistené, že zo strany prokuratúry takýto návrh na uloženie ochranného liečenia
podanýnebol.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkunevyplýva,akévýsledkyvykonanéhodokazovania
na hlavnom pojednávaní by podľa mienky okresného súdu poukazovali na potrebu uloženia ochranného
opatrenia.

20. Faktom je, že to obhajoba učinila návrh na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, za účelom posúdenia možnej závislosti obžalovaného na
návykových látkach a možnosti jeho liečby. Bolo zákonnou povinnosťou okresného súdu pred
ukončením dokazovania o tomto návrhu strany konania rozhodnúť (buď mu vyhovieť alebo ho
zamietnuť). Túto elementárnu povinnosť si okresný súd nesplnil. Ani z odôvodnenia nie je zrejmé, akými

úvahami sa okresný súd pri svojom postupe spravoval. Javí sa, že vyhradením rozhodnutia na verejné
zasadnutie hodlal okresný súd návrhu obhajoby vyhovieť, ide však len o domnienku, nakoľko absencia
potrebných úvah činí napadnutý rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným, čo bolo jedným z dôvodov
pre jeho zrušenie.
21. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že okresný súd mal iba dve možnosti ako rozhodnúť o podanom

návrhu obhajoby na doplnenie dokazovania. Pokiaľ ho nepovažoval za dôvodný, mal ho postupom podľa
§ 272 ods. 3 Tr. por. odmietnuť ako nadbytočný (týkajúci sa nepodstatnej okolnosti) a to ešte pred
vyhlásením dokazovania za skončené. Ak mu ale hodlal vyhovieť, tak mal o ňom rozhodnúť pribratím
príslušného znalca do konania a následne vyčkať na výsledky jeho znaleckého skúmania. S určitosťou
by v takom prípade nemal rozhodovanie o ochrannom opatrení vyhradzovať na verejné zasadnutie.

Najmä z dôvodov vzájomnej previazanosti oboch druhov sankcií (trestov a ochranných opatrení), na
ktoré priliehavo poukazovala obhajoba vo svojom odvolaní.
22. Ku zvyšným odvolacím námietkam obžalovaného ohľadom neprimeranej prísnosti uloženého trestu
krajský súd nezaujímal stanovisko, nakoľko by to bolo, s ohľadom na podstatné pochybenia okresného
súdu, predčasné.

Záverečné zhrnutie
23. Vyššie vytýkané pochybenia okresného viedli krajský súd k tomu, že postupom podľa § 321 ods. 1
písm. a) až d), ods. 2 Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok ako vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu, tak aj vo výroku, ktorým si okresný súd vyhradil rozhodnutie o ochrannom liečení verejnému
zasadnutiu. Keďže pochybenia okresného súdu sú z pohľadu krajského súdu zásadné a nie je možné

ich napraviť v odvolacom konaní, tak krajský súd vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd by mal po vrátení veci zohľadniť, že v priebehu konania došlo
k novelizácii Tr. zák. aj v časti týkajúcej sa ukladania trestných sankcií (§ 2 ods. 1 Tr. zák.).
24. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania, okresný súd si vyžiada a oboznámi aktualizovanú evidenčnú
kartuvodičaaprokurátoromvobžalobenavrhovanéspisyokresnéhosúdutýkajúcesapredchádzajúcich

odsúdení na tresty zákazu činnosti, tiež si aktualizuje správy a relácie na obžalovaného a to tak, aby
vedel jednoznačne ustáliť, aký je zvyšok trestov zákazu činnosti, ktoré obžalovanému zostáva vykonať.
Ďalšie záväzné pokyny krajský súd určovať nebude, no pripomína, že okresný súd s poukazom na
ust. § 2 ods. 11 Tr. por. môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Ak v ďalšom konaní dôkaznénávrhy uplatnia aj strany, okresný súd o nich rozhodne. Ak dospeje k záveru, že stranami navrhnuté
dôkazy nie je potrebné vykonať, odmietne ich a svoje úvahy o odmietnutí bližšie rozvedie v odôvodnení
meritórneho rozhodnutia.

25. V každom prípade ale elementárnou zákonnou povinnosťou okresného súdu bude všetky vo veci
vykonané dôkazy precízne vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a pravidlami
rozvedenými vyššie v texte a následne rozhodnúť spôsobom zodpovedajúcim stavu veci a zákonu.
Bude jeho povinnosťou dôsledne sa riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu
veci tak, aby bez dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Okresný súd

musí svoj rozsudok aj náležitým spôsobom odôvodniť (§ 168 ods. 1 Tr. por.) tak, aby všetky skutkové
i právne zistenia, závery a úvahy okresného súdu boli zrozumiteľné pre strany trestného konania a
preskúmateľné v rámci odvolacieho konania. V novom rozsudku okresný súd uvedie iba tie výroky, pre
ktoré o veci znovu rozhoduje a na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok
nedotknutý, pritom poukáže (§ 166 Tr. por.).
26. Okresnému súdu je tiež potrebné pripomenúť, že v zmysle ust. § 327 ods. 1 Tr. por. je súd, ktorému

vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom
rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
27. Keďže bol napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému zrušený len v dôsledku odvolaní
podaných výhradne v jeho prospech, bude v ďalšom postupe okresný súd povinný u neho dôsledne
rešpektovať zásadu zákazu reformatio in peius (zásada zákazu zmeny k horšiemu) vyjadrenú v ust. §

327 ods. 2 Tr. por.
28. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.