Rozsudok – Schválenie právneho úkonu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPs/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125202278
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3125202278.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX, D., zastúpeného opatrovníkom: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/X, I. J. I. K.,
v konaní o návrhu opatrovníka (navrhovateľa) na schválenie právneho úkonu, o odvolaní opatrovníka
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 77Ps/4/2025-74 zo dňa 2. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 77Ps/4/2025-74 zo dňa 2. apríla 2025 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. návrh zamietol;

výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 10 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“), § 26 OZ, § 27 ods. 2 OZ, § 28 OZ, § 30 OZ, čl. 3 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), §
119 CMP konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny úkon urobený za osobu
obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony ustanoveným opatrovníkom pri uzatvorení Kúpnej zmluvy

zo dňa 04.12.2024 (ďalej aj len Kúpna zmluva“), nie je v jej záujme. Okresný súd poukázal na to, že
kúpna cena za spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam v Kúpnej zmluve vo výške 10.000
Eur je značne rozdielna, ako všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností, resp. spoluvlastníckeho
podielu určená znaleckým posudkom. V zmysle znaleckého posudku predstavuje všeobecná hodnota
predmetných nehnuteľností sumu 97.400 eur, cena za spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam o
veľkosti 1 tak predstavuje sumu 48.700 Eur. Rozdiel všeobecnej ceny a ceny uvedenej v kúpnej zmluve
je v rozsahu 38.700 Eur. S poukazom na značný rozdiel všeobecnej ceny určenej znaleckým posudkom

adohodnutejcenyvKúpnejzmluvenemožnovžiadnomprípadekonštatovať,žepredmetnýprávnyúkon
je v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, pretože týmto úkonom by sa značne
znížila hodnota jej majetku. Skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý je opatrovníkom osoby obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony a zároveň kupujúcim spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti,
vykonáva vo vzťahu k osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony ako ustanovený opatrovník
svoje povinnosti riadne, poctivo, resp. aj nad rámec svojich povinností ustanoveného opatrovníka,
nemá vo vzťahu k posudzovaniu predmetnej veci žiadnu relevanciu. Navrhovateľove tvrdenia ohľadom

určitých prác na pozemkoch a úprav na predmetnom dome nie sú rovnako pre rozhodovanie v
danej veci relevantné. V konečnom dôsledku navrhovateľ ako podielový spoluvlastník k uvedeným
nehnuteľnostiam má povinnosť sa o nehnuteľnosti starať. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd
podľa § 52 CMP.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu uvedeného v § 62 ods.
1 CMP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie vo veci. Uviedol, že okresný súd sa v konaní
dostatočne nezaoberal ním uvádzanými skutočnosťami a dôvodmi, prečo chce odkúpiť spoluvlastnícky
podiel osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ani tým, na čo by finančné prostriedky z
predaja nehnuteľností boli použité. Mal za to, že súd nemôže schváliť právny úkon v mene osoby
obmedzenejvspôsobilostinaprávneúkony,akbysavýrazneznížiljejživotnýštandardbezadekvátneho

dôvodu. Predajom nehnuteľností sa však životný štandard osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony zvýši, pretože finančné prostriedky z predaja nehnuteľností budú použité výlučne na jej potrebu
a zvýšenie kvality jej života. Zopakoval, že je opatrovníkom osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony, stará sa o ňu aj nad rámec povinností, ktoré mu vyplývajú z tejto funkcie. V nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom Kúpnej zmluvy žije okrem osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony aj
jej brat, ktorý je rovnako obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, ako aj dvaja bratia navrhovateľa,

ktorí majú na nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel každý vo veľkosti 1/3 k celku. Žiadna z týchto
osôb sa o nehnuteľnosti nestará, týmto návrhom by došlo k efektívnemu a hospodárnemu usporiadaniu
vzťahov. V prípade, ak sa odvolací súd ohľadom kúpnej ceny stotožní s názorom okresného súdu
navrhol, aby bolo do kúpnej zmluvy doplnené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania
pre osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, ktoré by bolo v prípade porušenia z jeho strany

sankcionovanévyplatenímsumyvovýške40.000Eurosobeobmedzenejvspôsobilostinaprávneúkony
ako oprávnenému z vecného bremena.

4. V doplnení odvolania (č.l. 88 spisu okresného súdu) navrhovateľ uviedol, že rodinný dom je v zlom
technickom stave, vyžaduje si podstatnú rekonštrukciu, pravidelnú údržbu a opravy, ktoré si však

nemôže osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony vzhľadom na svoj nízky príjem dovoliť
realizovať. V prípade, ak by získal spoluvlastnícky podiel osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony, stal by sa nadpolovičným vlastníkom nehnuteľností, čo by mu umožnilo investovať viac vlastných
prostriedkov do opravy rodinného domu, ktorá je podľa neho nevyhnutná. Dokázal by zabezpečiť
osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, aj jej bratovi, primeraný životný priestor a vykonať

všetky nevyhnutné opravy, ktoré si vyžaduje ich zdravotný stav a vek. Opätovne poukázal na riadne
vykonávanie osobnej starostlivosti o osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, na vynakladanie
finančných prostriedkov s tým spojených, ako aj na opravy, ktoré už v rodinnom dome svojpomocne
vykonal. Podľa navrhovateľa by okresný súd mal pri schvaľovaní právneho úkonu prihliadať nielen na to,
koľko peňazí sa aktuálne vyplatí ako kúpna cena osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ale

ajnato,akésúpotrebytejtoosoby,iakébudútietopotrebydobudúcna.Nepoprel,žejehomotiváciajedo
určitej miery aj finančná, pretože hradí všetko z vlastných zdrojov a v prípade, ak by osoba obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony, resp. jej brat zomreli, bolo by takmer nemožné vynaložené investície
vymôcť. Navrhovateľ v následnom doplnení odvolania predložil fotokópiu Potvrdenia o zriadení vecného
bremena práva doživotného užívania nehnuteľnosti zo dňa 04.08.2025 (č.l. 117 – 121 spisu okresného

súdu).

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods.
1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré, ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia

dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho
v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým

posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na schválenie

právneho úkonu urobeného súdom ustanoveným opatrovníkom na daný právny úkon za osobu
obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony, a to konkrétne Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi osobou
obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony ako predávajúcou a navrhovateľom a jeho manželkou ako
kupujúcimi, predmetom ktorej Kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese: I. J. I. K.,
obec: D. v katastrálnom území: D., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu I. J. I. K. na LV

č. XXX - Stavby: rodinný dom s príslušenstvom so súpisným č. XXX postavený na pozemku parc. č.
3103, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc. č. 3103 zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 525 metrov2, parc. č. 3104 orná pôda vo výmere 334 metrov2, pod B 3 v podiele 1/2ice k celku,
t.j. podiel vo výmere 429,50 metrov2 (čl. I. bod 1. Kúpnej zmluvy). Predmetom odvolacieho konania s
poukazom na dôvody navrhovateľa predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či okresný súd sa dostatočne
zaoberal navrhovateľom uvádzanými skutočnosťami a dôvodmi v konaní pred súdom prvej inštancie.

8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku

ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne

postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa
na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací
súdpovažujezapodstatnésapotomvyjadriťosobitnelenkniektorýmodvolacímdôvodomnavrhovateľa,
v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Podľa § 28 OZ, ak zákonní zástupcovia sú povinní spravovať aj majetok tých, ktorých zastupujú, a ak

nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

10. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia platí, že na nakladanie s majetkom osôb,
ktoré nemôžu samostatne vykonávať právne úkony (či už sú to maloletí alebo osoby pozbavené,
prípadneobmedzenévspôsobilostinaprávneúkony),pokiaľnejdeobežnúvec,potrebujeichopatrovník

schválenie súdom. Súd schvaľuje právny úkon opatrovníka až vtedy, keď už bol urobený. Svoj súhlas
nemôže dať vopred, keďže obsah právneho úkonu nie je ešte známy. Z uvedeného tak vyplýva, že súd
schvaľuje právny úkon, ktorý už bol urobený a je platný, pričom následný súhlas súdu podmieňuje už iba
účinnosť právneho úkonu. Účelom tejto zvýšenej ochrany zo strany štátu je, aby neboli uskutočňované
právne úkony v rozpore so záujmom zastúpeného. Súd musí takýto právny úkon preskúmať z hľadiska

jeho súladu so zákonom a záujmom osoby, za ktorú bol právny úkon urobený. Schváliť ho môže len
vtedy, keď má preukázané, že takýto právny úkon je nepochybne v záujme osoby, za ktorú bol urobený
a neodporuje zákonu.

11. Predaj nehnuteľností nie je bežnou vecou, preto na uzatvorenie takejto kúpnej zmluvy je potrebné

schválenie súdu, ktorý v tomto prípade sleduje a ochraňuje záujem osoby obmedzenej v spôsobilosti na
právne úkony. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal tým, či je právny úkon urobený v záujme
osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a dospel tiež k správnemu záveru, že tomu tak nie je.
Hmotnoprávnym dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie právny úkon súdom ustanoveného opatrovníka
na právny úkon uskutočnený v mene osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne neschválil je, že tento

právnyúkonnebolurobenývzáujmeosobyobmedzenejvspôsobilostinaprávneúkony.Vtejtosúvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že súd skúma iba záujem osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony,
nie záujem iných osôb, hoc účastníkov daného právneho úkonu.12. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že kúpna cena, ktorá bola dohodnutá v
predmetnej Kúpnej zmluve zo dňa 04.12.2024, je celkom zjavne v nepomere k všeobecnej hodnote
nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom č. 72/2025 vypracovaným znalkyňou L. M. C. (č.l.

18-73 spisu okresného súdu). Z označeného znaleckého posudku jednoznačne vyplýva všeobecná
hodnota nehnuteľností vo výške 97.400 Eur (č.l 36 spisu okresného súdu), ktorej výšku navrhovateľ
nijakým spôsobom nespochybnil. Stanovenie neprimerane nízkej kúpnej ceny vo výške 10.000 Eur v
čl. II. bod 2 Kúpnej zmluvy, pričom vlastníckemu podielu osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony zodpovedá suma 48.700 Eur (osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony je vlastníkom

oceňovaných nehnuteľností v podiele 1/2), nie je v súlade so záujmom osoby obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony, ktorý dôvod bol podstatným dôvodom pre neschválenie právneho úkonu okresným
súdom.Schválenímprávnehoúkonu–Kúpnejzmluvybytotiždošlokznevýhodneniuosobyobmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony, keďže by jej v dôsledku prevodu vznikla majetková ujma spočívajúca
v definitívnom vzdaní sa majetku v hodnote vyššej než je kúpna cena, ktorú by zaň získala, čím by bola
ukrátená o finančné prostriedky, ktoré by mohli slúžiť výhradne na uspokojovanie jej potrieb.

13. Odvolací súd považuje za irelevantnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že prevod nehnuteľností
je motivovaný zámerom získať finančné prostriedky slúžiace výhradne na pokrytie potrieb osoby
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, čím dôjde k zvýšeniu jej životného štandardu. Takéto
tvrdenie nemôže v kontexte vyššie uvedeného z pohľadu odvolacieho súdu obstáť, pretože predmetom

tohto konania je posúdenie právneho úkonu v kontexte jeho súladu s najlepším záujmom osoby
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, nie jeho subjektívna „výhodnosť“ z pohľadu inej zmluvnej
strany právneho úkonu. Odvolací súd poukazuje na to, že akékoľvek výnosy z predaja nehnuteľností by
sastalivlastníctvomosobyobmedzenejvspôsobilostinaprávneúkonyvplnomrozsahu–apráveztohto
dôvodu je v jej záujme, aby bol predmet predaja speňažený za cenu zodpovedajúcu jeho skutočnej

hodnote, čo by životnú úroveň osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony nepochybne zvýšilo
(podstatne) viac ako predaj za neprimerane nízku cenu.

14. Argument navrhovateľa prezentovaný v odvolaní poukazujúci na jeho snahu usporiadať vzťahy
medzi vlastníkmi nehnuteľností čo najefektívnejšie a hospodárne, nemá vplyv na správnosť záverov

okresného súdu. Predmetom tohto konania totiž nie je efektivita usporiadania vzťahov medzi viacerými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, ale výlučne iba posúdenie, či uzavretý právny úkon – Kúpna zmluva
je v najlepšom záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Úvaha navrhovateľa by
mohla byť zohľadnená len v prípade, ak by kúpna cena zodpovedala všeobecnej hodnote prevádzaných
nehnuteľností, čo v konaní preukázané nebolo. K návrhu navrhovateľa, aby do Kúpnej zmluvy bolo

dodatočne odvolacím súdom doplnené vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľností osobou
obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony, odvolací súd uvádza, že zásah súdu do obsahu právneho
úkonu nemá zákonnú oporu. Súd je oprávnený schvaľovať právne úkony už uzatvorené a platné, pričom
jeho súhlas je podmienkou účinnosti takéhoto právne úkonu, nie však prostriedkom na jeho modifikáciu/
dopĺňanie. Žiadne zákonné ustanovenie neumožňuje súdu zasahovať do obsahu právneho úkonu,

ktorého schválenie sa v konaní o schválenie právneho úkonu žiada.
15. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v §
387 ods. 2 CSP.
17. O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP, v zmysle

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.