Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821200919
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3821200919.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpená JUDr. Michaelou Šteiningerovou, advokátkou so sídlom
Záhradnícka 24, 971 01 Prievidza, IČO: 54 279 003, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. D. G.
XXX/XX, XXX XX H. - H. I.. J., proti žalovanej: H. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. A. L. XXX/X,

XXX XX H. - H. I.. Kopanice, zastúpenej Mgr. Petrom Tomom, advokátom so sídlom Pribinovo námestie
2, 971 01 Prievidza, IČO: 42 378 567, o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva, v konaní o odvolaní žalobkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
5C/17/2021-447 zo dňa 22. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 5C/17/2021-447 zo dňa 22. februára 2023 zrušuje a vec vracia
Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „ súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov
1/ a 2/ (výrok I.). V ďalšom žalovanej priznal voči žalobcom 1/ a 2/ právo
na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a Slovenskej republike priznal voči
žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania, ktoré boli hradené

zo štátnych prostriedkov (výrok III.).
2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa 1/ dňa 26.02.2021 podala na súd žalobu,
ktorou sa domáhala voči žalovanej určiť, že nehnuteľnosti, a to byt č. XX na X. poschodí, vchod č.
X, bytového domu M. M. X A. D., súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcela KN-C č.
1337/40 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o
veľkosti 6500/312700 a spoluvlastníckym podielom

na pozemku parcela KN-C č. 1337/40 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 385 m2
o veľkosti 6500/312700, zapísané na LV č. XXXX N. B. XXXX, k. ú. H., obec D., okres D. a pohľadávka
žalovanej v sume 30.000,- eur patria do dedičstva po nebohom I. E. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom G. XXX/XX, H., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
3. Žalobu žalobkyňa 1/ odôvodnila tým, že bola manželkou I. E. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX,
dedičské konanie je vedené u notára v H., D. B.. Jej manžel podnikal a v roku 2012 sa dostal do

finančných ťažkostí, svoje záväzky chcel vyplatiť prostredníctvom úveru vo výške 100.000,- eur. Na
zabezpečenie tohto úveru mu nepostačoval byt, ktorý mal na ul. G. v H. spolu s garážou, preto sa
s ním dohodla, že na neho prevedie členské práva sporného družstevného bytu v D., ktorý dostala
darom od svojej matky A. D.. Po prevode členských práv k spornému bytu jej manžel sporný byt od
družstva odkúpil a stal sa tak výlučným vlastníkom sporného bytu s tým, že sa stal aj vlastníkom
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, na ktorom sa obytný dom nachádzal.

Tento byt zaťažil právom doživotného bývania v prospech matky žalobkyne 1/, ktorá v ňom v tej dobe
bývala. Následne sa dohodol s bankou na poskytnutí úveru vo výške 100.000,- eur, ktorého splateniebolo zabezpečené aj záložným právom na nehnuteľnostiach v D. a v H.. Vtedy bolo zrušené aj právo
doživotného bývania zriadeného v prospech jej matky, nakoľko s tým banka nesúhlasila. V roku 2018
mal jej manžel vážne zdravotné problémy, predovšetkým so srdcom, obmedzil podnikanie, prestal platiť

úvery a banka vyhlásila predčasnú splatnosť. Zostalo mu zaplatiť 92.000,- eur. Situáciu riešil tak, že
predal byt v H. s garážou, chýbalo mu však približne ešte 25.000,- eur. Preto sa s pánom M. dohodol,
že mu peniaze požičia on alebo žalovaná, ktorá je jeho kamarátka. Dohodli sa, že za pôžičku bude
manžel ručiť sporným bytom a keď vráti sumu 30.000,- eur, bude záložné právo na byt zrušené. Tieto
transakcie sa realizovali v dňoch 12.06.2018 a 13.06.2018. Transakcie mali byť zrealizované skôr, ale

jej manžel musel podstúpiť operáciu v M. M. a vec riešil po návrate z nemocnice. V tej dobe mal byť
stále pod sedatívami. V uvedenom čase s manželom spolu nežili, boli odlúčení, vzťahy medzi nimi boli
vážne narušené, napriek tomu ju o celej situácii informoval a zároveň jej oznámil, že sporný byt plánuje
predať. Z kúpnej ceny chce vyplatiť dlh voči žalovanej a zostatok peňazí si chce nechať, aby mal z čoho
žiť s tým, že celou vecou poveril M. O., ktorému podpísal nejaké papiere a ten v tejto veci mal konať.
Žalobkyňa 1/ žiadala, aby to takto neriešil, lebo prisľúbil jej matke, že v byte môže zostať bývať. Manžel

jej mal prisľúbiť, že vec bude riešiť inak. Skontaktoval sa s pánom M. a dohodli si stretnutie v advokátskej
kancelárii JUDr. Petra Tomu v H. v auguste 2018. Na stretnutí im bolo oznámené, že konanie sa začalo
na podnet jej manžela a je podaná na súde žaloba o vypratanie bytu pod spis. zn. 5C/33/2018 a jej matke
už bol zrušený trvalý pobyt. Pokiaľ nechcel takto postupovať ďalej a mal záujem, aby jej matka zostala
v byte, mal vyplatiť žalovanej sumu 40.000,- eur, s čím on nemal súhlasiť. Pochopil, že bol podvedený

a že sporný byt nezaložil, ale previedol
na žalovanú. Mal záujem riešiť vec tak, že si zoberie úver, alebo jej sestra s tým, že následne sa jej
vzťahy s manželom upravili a vrátili sa k sebe. Dňa 21.03.2019 bolo nariadené pojednávanie vo veci
vypratania bytu v D., kde šla spolu s manželom a boli dohodnutí, že zoberie žalobu späť. Na súde už
bola žalovaná ako vlastníčka bytu a trvala na podanej žalobe. Súdom bolo rozhodnuté, že jej matka

je povinná vypratať sporný byt. Žalovaná povedala jej manželovi, aby jej vrátil sumu 35.000,- eur, čím
by sa vyporiadal sporný byt. Následne jej manžel po tomto pojednávaní zohnal sumu 30.000,- eur a
snažil sa kontaktovať s M. O., ktorého žiadal, aby pripravil peniaze na byt, že chce vrátiť dlh. Tento
mu uviedol, že byt je predaný. Na to pán M. ubezpečil manžela, že keď vráti 30.000,- eur, byt na neho
prepíšu. Potom sa mu však nedarilo s uvedenými osobami kontaktovať. Dostal mozgovú príhodu, bol

hospitalizovaný a v nemocnici ju požiadal, aby v tejto veci podala trestné oznámenie. Trestné konanie
bolo zastavené, pretože v priebehu konania jej manžel zomrel. K zmluvám o prevode vlastníctva k bytu
v H. a v D., ktoré uzavrel jej manžel sa dostala až v rámci trestného konania. V zmluvách jej nesedeli
sumy, ktoré mali byť vyplatené titulom kúpnych cien, ani úhrady obchodnej spoločnosti H. M. P., N. na
vyplatenie úveru č. 0000000000327856. Jej manžel ju informoval o tom, že žiadna hotovosť mu nebola

vyplatená pri uzavretí zmlúv a že mu nebola vyplatená ani kúpna cena za garáž. Žalobkyňa 1/ mala tak
za to, že kúpna zmluva uzavretá dňa 13.06.2018 medzi jej manželom ako predávajúcim a žalovanou
ako kupujúcou, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva sporného bytu nemôže byť platná, pretože bola
uzavretávtiesniazanápadnenevýhodnýchpodmienok.Manželjuuzatváralvstrese,podveľkýmtlakom
v snahe doriešiť vec. Bol po operácii a často užíval silné lieky, o čom žalovaná vedela. Kúpna cena v

zmluve nezodpovedala cene, za akú sa obdobné byty v D. v tom čase predávali a nebola vyplatená
ani celá kúpna cena. Jej manžel mal kúpnu zmluvu podpisovať v domnienke, že tento byt len zakladá
na zabezpečenie poskytovaného dlhu. Preto sa žalovaná nemohla stať vlastníkom bytu a tento patrí do
dedičstva po jej nebohom manželovi. Keďže žalovaná poskytla jej manželovi peniaze vo výške 30.000,-
eur, žalobkyňa 1/ žiadala, aby tento záväzok jej manžela patril do dedičstva po ňom ako záväzok voči

žalovanej.
4. K žalobe sa následne pripoj žalobca 2/ a súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.05.2021 ho pripustil
do konania ako ďalší subjekt na strane žalobcu.
5. Žalovaná navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietala žalobcami tvrdený skutkový stav
ako nepravdivý. Podľa nej išlo o prekrútenie faktov a v prevažnej miere o fabulácie s tým, že žalobcovia

svoje tvrdenia neopreli o žiadne relevantné dôkazy. Skutočnosti uvádzali „z počutia“, ktoré nezažila,
nevideli. Žalobkyni 1/ mal o nich povedať jej toho času nebohý manžel I. B.. Žalovaná namietala,
že nikdy neposkytla I. B. žiadnu pôžičku, ani od neho nekúpila žiadnu garáž. Uzavrela s ním dňa
13.06.2018 kúpnu zmluvu, na základe ktorej jej predal spornú nehnuteľnosť. Žalobkyňa 1/ sa podľa nej
snažila dosiahnuť odklad prebiehajúcej exekúcie a vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej býva

jej matka A. D., ktorá je povinná v exekúcii a bola vyzvaná na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti
ešte v apríli 2018 samotným I. B., pričom jej následne tento dňa 18.04.2018 zrušil aj trvalý pobyt v
spornej nehnuteľnosti a neskôr sám podal dňa 12.06.2018 žalobu o vypratanie spornej nehnuteľnosti,
ktorej v tom čase bol výlučným vlastníkom. Predmetnú nehnuteľnosť mal záujem predať. V danej dobeso žalobkyňou 1/ spolu dlhodobo nežili, hoci formálne boli manželia, každý viedol osobný život s iným
partnerom. Rozhodnutie v konaní o vypratanie nehnuteľnosti vedené na Okresnom súde Martin pod
spis. zn. 5C/30/2018 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.02.2020. Následne bola vedená

exekúcia a dňa 14.04.2021 bolo doručené upovedomenie o odklade exekúcie. Žalobkyňa a jej matka
nerešpektovali výlučné právo I. B. k spornej nehnuteľnosti a snažili sa zabrániť vyprataniu nehnuteľnosti
tým,ženaOkresnomsúdeMartinbolovedenékonaniepodspis.zn.10C/50/2018ourčenievlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, kde žalobkyňa 1/ nepravdivo tvrdila, že kúpna zmluva
zo dňa 13.06.2018 o predaji predmetnej nehnuteľnosti je neplatná, keďže spornú nehnuteľnosť

nadobudla spolu so svojim manželom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k predaju
nehnuteľnosti mu nedala súhlas. Žalobkyňa 1/ nakoniec žalobu vzala späť a predmetné konanie
bolo zastavené. Nové konanie, ktoré iniciovala žalobkyňa 1/ je len ďalším pokusom podľa dosiahnuť
neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2018. V konaní vedenom pod spis. zn. 10C/50/2018 na
Okresnom súde Martin, t. č. nebohý I. E. B., ktorý v tej dobe žil a bol v procesnom postavení žalovaného,
nikdy netvrdil, že by kúpna zmluva zo dňa 13.06.2018 bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok, alebo, že by bol pri uzavretí zmluvy podvedený, resp. by uzavrel záložnú zmluvu k spornej
nehnuteľnosti. Takéto tvrdenia neodzneli ani v konaní o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti pod spis.
zn. 5C/33/2018.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov A. D., D. H., listinnými
dôkazmi - kúpnou zmluvou zo dňa 12.06.2018, kúpnou zmluvou zo dňa 13.06.2018, výpisom z LV č.

XXXX, k. ú. H., výpismi z LV
č. XXXX N. B. XXXX, k. ú. H., podaním OR PZ v Prievidzi zo dňa 14.04.2019, rozsudkom Okresného
súdu Martin spis. zn. 5C/33/2018 zo dňa 21.03.2019, rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn.
6Co/167/2019, Notárskou zápisnicou zo dňa 20.02.2014, zmluvou o prevode vlastníctva družstevného
bytu zo dňa 22.10.2014, výpisom obchodnej spoločnosti H. M. P., N., sumárom platieb Okresné

stavebného bytového družstva Martin, zápisnicou o výsluchu M. P. O. zo dňa 02.05.2019, zápisnicou o
výsluchu žalovanej zo dňa 05.05.2019, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru A. - Pôžička
zo dňa 20.06.2018, odpoveďou P. Q. P. N. L. L. M. M. zo dňa 09.12.2022, potvrdením A. Q. M., N. zo
dňa 02.12.2022, vyjadrením spoločnosti Praktimed spol. s.r.o. zo dňa 12.12.2022.
7. Súd prvej inštancie sa zameral na kúpnu cenu podľa spornej kúpnej zmluvy a spôsob jej úhrady.

Kúpna cena vo výške 52.231,79 eur mala byť v zmysle čl. IV zmluvy zaplatená nasledovne: prvá časť
kúpnej ceny v sume 15.000,- eur v hotovosti k rukám predávajúceho v deň podpisu zmluvy s tým, že v
čl. 4.1.1 zmluvy bolo uvedené, že zmluva s podpismi zmluvných strán je zároveň písomným potvrdením
preukazujúcim zaplatenie tejto časti kúpnej zmluvy, s čím zmluvné strany súhlasia; druhá časť kúpnej
ceny v sume 600,- eur v prospech advokátskej kancelárie za poskytnuté právne služby; tretia časť

v sume 810,17 eur na účet OSBD Martin; štvrtá časť kúpnej ceny v sume 35.555,62 eur uhradená do
27.06.2018 bankovým prevodom na účet záložného veriteľa, a to H. M. P., a .s.; piata časť kúpnej ceny v
sume 266,- eur úhradou správneho poplatku za návrh, za urýchlený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Z jednotlivých častí úhrady kúpnej ceny skúmal súd prvej inštancie štvrtú časť, teda
zaplatenie uvedenej finančnej čiastky na účet v H. M. P., N. . P.. Obchodnou spoločnosťou H. M. P., N.

bol predložený výpis obratov na účte č. P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého súd prvej inštancie
zistil, že dňa 27.06.2018 bola vyplatená na tento účet suma 35.555,62 eur. Pokiaľ išlo o namietanú
úhradu prvej časti kúpnej zmluvy a to sumy 15.000,- eur, ktorá mala byť predávajúcemu kupujúcim
uhradená v hotovosti, žalobcovia tvrdili, že táto časť kúpnej ceny zaplatená nebola, avšak neprodukovali
žiadny konkrétny dôkaz, z ktorého by bolo nesporne preukázané, že ich tvrdenie je pravdivé. Pokiaľ

išlo o zaplatenie finančných prostriedkov v hotovosti kupujúcim predávajúcemu (táto časť úhrady bola
spochybnenážalobcami),bolapredloženázápisnicazvýsluchuM.P.O.,spísanápredzačatímtrestného
stíhania podľa ust.
§ 196 ods. 2 Trestného poriadku dňa 02.05.2019 v H.. Z obsahu tejto zápisnice súd prvej inštancie
zistil, že M. P. O. a I. E. B. sa mali dohodnúť tak, že s I. B. uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní predaja

nehnuteľnosti na byt v H., R. F. G.. Ohľadne bytu v D. sa dohodli len ústne. Uvedené nehnuteľnosti mal
I. E. B. záujem predať, keďže mal záväzky voči obchodnej spoločnosti H. M. P., N.. Mal informáciu, že
pokiaľ išlo o sporný byt v D., I. B. si našiel záujemcu, a to žalovanú. I. B. ho mal poprosiť, či u neho v
priestoroch realitnej kancelárie by mohlo dôjsť k dohode ohľadne bytu v D.. Vedel potvrdiť informáciu,
že žalovaná vyplácala finančné prostriedky v hotovosti, nevedel uviesť v akej výške. I. B. si peniaze

prepočítal a mal povedať, že suma je v poriadku, že je to podľa kúpnej ceny tak, ako sa dohodli. Suma
35.555,62 eur bola z predaja sporného bytu uhradená banke, vtedy mohlo byť vymazané záložné právo
na byt v H. a následne tento mohol byť predaný. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že kupujúcaza byt predávajúcemu skutočne vyplatila finančné prostriedky v hotovosti. Iný dôkaz v tomto smere zo
strany žalobcov, ani žalovanej predložený nebol. Žalobcovia v spore namietali,
že žalovaná uviedla rôzne verzie, kedy bola časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur vyplatená (výsluchy

žalovanej v trestnom konaní). Tak z výsluchu v trestnom konaní, ako aj v spore (prostredníctvom
splnomocneného zástupcu) bolo preukázané, že finančné prostriedky
vo výške 15.000,- eur boli odovzdané v realitnej kancelárii I. B.. Nepresnosti, ktoré uvádzala žalovaná, že
finančnéprostriedkyboliodovzdanéprednotáromalebomatrikou,následneupresnila,atátonepresnosť
sama o sebe nebola spochybnením výplaty tejto časti kúpnej ceny tak, ako to bolo dohodnuté v

kúpnej zmluve. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výsluchom svedka P. O.. Zo strany žalobcov bola
zároveň spochybnená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „A. Pôžička“ zo dňa 20.06.2018.
PodľapotvrdeniaobchodnejspoločnostiA.Q.M.,N.bolžalovanejposkytnutýúvervovýške25.000,-eur,
ktorýčerpaladňa20.06.2018,potvrdeniebolovydanédňa02.12.2022.Tátoskutočnosťsapreukazovala
na potvrdenie existencie finančných prostriedkov, ktoré mala žalovaná na kúpu sporného bytu s tým,
že podľa jej vyjadrenia mala záujem investovať zarobené finančné prostriedky a časť kúpnej ceny

uhrádzala z úveru, ktorý jej bol poskytnutý obchodnou spoločnosťou A. Q. M., N.. Existenciu, ako
aj poskytnutie pôžičky banka potvrdila oneskorene zaslaným originálom potvrdenia. Tento originál
preukazoval pravdivosť tvrdenia žalovanej, ktorá dokladovala poskytnutie úveru vo výške 25.000,- eur.
Napokon súd prvej inštancie dodal, že žalovaná potom, ako nadobudla spornú nehnuteľnosť, uhrádzala
náklady spojené s užívaním bytu, doplatila aj nedoplatok

za obdobie, kedy v predmetnom byte bývala pani D..
8. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z toho, že I. B. nadobudol sporný byt, ktorý pôvodne mala
jeho svokra (matka žalobkyne 1/) ako družstevný byt s tým, že matka žalobkyne 1/ previedla členské
práva na žalobkyňu 1/ a táto následne previedla členské práva k tomuto bytu na manžela I. B.. Tento
od družstva byt kúpil a stal sa jeho vlastníkom. V spore bola predložená notárska zápisnica zo dňa

20.02.2014 a zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 22.10.2014, na základe ktorej
sporný byt nadobudol do výlučného vlastníctva I. B. so súhlasom manželky – žalobkyne 1/. I. B.
dňa 18.04.2018 zrušil trvalý pobyt svojej svokre v spornom byte. Následne dňa 12.06.2018 podal
žalobu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti A. D. (matkou žalobkyne 1/). Rozsudkom Okresného
súdu Martin č. k. 5C/33/2018-122 zo dňa 21.03.2019 bolo rozhodnuté, že pani A. D. je povinná

vypratať predmetnú nehnuteľnosť. Rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 07.02.2020 a následne bola
vedená exekúcia, pretože povinná byt dobrovoľne nevypratala s tým, že exekúcia bola odložená –
upovedomenie o odklade exekúcie zo dňa 14.04.2021. Z konania o vyprataní predmetnej nehnuteľnosti
tak považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že žalobu podal I. B. ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti.
V priebehu konania došlo k predaju bytu na žalovanú, ktorá

do konania vstúpila na strane žalobcu. Žaloba I. B. bola podaná na súd dňa 13.06.2018. V rovnaký
deň bola uzavretá aj kúpna zmluva, ktorou I. B. previedol byt na žalovanú, teda nesporne sa správal
ako vlastník sporného bytu. Zároveň súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Martin uznesením č.
k. 10C/50/2018-107 zo dňa 13.05.2019 zastavil konanie o žalobe žalobkyne 1/ proti I. B. a žalovanej
o určenie vlastníckeho práva k spornému bytu. V žalobe žalobkyňa 1/ tvrdila, že kúpna zmluva zo

dňa 13.06.2018 je neplatná z dôvodu, že nehnuteľnosť nadobudli s nebohým I. B. ako manželia do
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ona neposkytla súhlas s uzavretím uvedenej kúpnej
zmluvy. Túto žalobu žalobkyňa 1/ vzala späť, keďže vedela,
žebolapodpísanádňa20.02.2014dohodaozúženírozsahubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.
9. Súd prvej inštancie mal za to, že spomenuté konania na súde, ako aj správanie sa I. B., nesporne

preukázali, že tento si bol vedomý, že je vlastníkom sporného bytu. Dňa 13.06.2018 uzavrel kúpnu
zmluvu, ktorou previedol tento byt na žalovanú. Bolo preukázané, akým spôsobom bola uhradená kúpna
cena za sporný byt. Žiadny z dôkazov nespochybnil zaplatenie kúpnej ceny v zmysle uzavretej zmluvy.
Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcov,
že uzavretie kúpnej zmluvy ovplyvnil aj zlý zdravotný stav I. B., že uzatváral zmluvu v tiesni a za

nevýhodných podmienok, súd prvej inštancie vyžiadal na návrh žalobcov správy zo zdravotníckych
zariadení, kde bol I. B. liečený, a to zo P. Q. P. N. L. L., N. A. M. M., ktorý potvrdil jeho hospitalizáciu
v obdobiach po uzavretí kúpnej zmluvy so žalovanou. Z uvedených správ zdravotníckych zariadení
nebolo možné vyvodiť dôvodnosť tvrdenia žalobcov, že I. B. uzavrel kúpnu zmluvu so žalovanou pod
vplyvom zlého zdravotného stavu. Rovnako nebolo preukázané, že bola uzavretá zmluva o pôžičke vo

výške 30.000,- eur medzi I. B. a žalovanou. Z výpovede svedkyne D., sestry žalobkyne 1/,
z výpovede matky žalobkyne 1/, ako aj z výpovede svedka H. bolo zrejmé, že I. B. sa snažil získať
finančné prostriedky vo výške cca 30.000,- eur s tým, aby získal späť byt, v ktorom bývala jeho svokra,
avšak toto samé o sebe nepreukázalo skutočnosť,že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovanou.
10. Súd prvej inštancie považoval žalobcov 1/ a 2/ za nositeľov dôkazného bremena
na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Mal za to , že žalobkyňa 1/ množstvo tvrdení uviedla v tom

zmysle, že toho času jej nebohý manžel „povedal“. Správanie sa jej manžela
a jeho úkony, ktoré robil za svojho života súd prvej inštancie zásadne posudzoval podľa toho, akým
spôsobom tieto úkony robil, teda akým spôsobom uzatváral kúpnu zmluvu, následne podával žalobu o
vypratanie bytu, ktorý kúpil, matkou žalobkyne 1/. Súd prvej inštancie nezistil žiadne tvrdenie I. B., resp.
prejav jeho vôle, že by nechcel uzatvárať kúpnu zmluvu so žalovanou. Aj výsluch matky žalovanej, ako

svedkyne, potvrdil, že I. B. jej oznámil, že byt bude predávať, že sa musí z neho vysťahovať. Pokiaľ by
bol I. B. v skutočnosti namietal nezaplatenie kúpnej ceny žalovanou, sám mal právo odstúpiť od zmluvy,
prípadne vec riešiť cestou trestného oznámenia. Takto však z jeho strany postupované nebolo. I. B.
uzatvoril predmetnú zmluvu dňa 13.06.2018 a zomrel dňa XX.XX.XXXX. Napriek tomu, že následne po
uzavretí zmluvy sa liečil kvôli zlému zdravotnému stavu, súd prvej inštancie nemal preukázané, že by
nejakým spôsobom napádal uzavretú kúpnu zmluvu so žalovanou.

11. Na podklade uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že spornou kúpnou zmluvou žalovaná
nadobudla sporné nehnuteľnosti. Spôsob úhrady kúpnej ceny bol preukázaný. Z dokazovania
nevyplynula ani skutočnosť, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol predávajúci nespôsobilý uzavrieť
zmluvu, resp. trpel závažnými ochoreniami. Správanie sa predávajúceho, ktorý disponoval vlastníckym
právom k predmetnému bytu a následne úkony, ktoré urobil, aby byt bol vyprataný a prevedený na

žalovanú, boli prejavom vlastníka bytu. Zo strany predávajúceho nedošlo od uzavretia kúpnej zmluvy k
žiadnym úkonom, ktoré by spochybnili uzavretie kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie nemal preukázanú
ani existenciu pôžičky v sume 30.000,- eur. Napokon súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného
dokazovania neplatnosť spornej kúpnej zmluvy nevyplynula. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
12. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na náhradu trov konania s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. Na návrh strán bol vyžiadaný výpis z
obchodnej spoločnosti H. M., N. a od zdravotníckych zariadení. Žalobcovia boli vyzvaní zložiť zálohu
na trovy dokazovania, ktoré navrhli vykonať. Keďže záloha z ich strany zložená nebola, bolo potrebné
zaplatiť zo štátnych prostriedkov náklady uplatnené obchodnou spoločnosťou H. M., N. a zdravotníckym

zariadením. Tieto náklady, ktoré hradí štát, budú povinní zaplatiť žalobcovia 1/ a 2/ po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa
1/, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu

vyhovel a priznal žalobkyni 1/ proti žalovanej nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobkyňa 1/ odôvodnila odvolanie s poukazom
na ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d) až f) a h) CSP. Napadnutý rozsudok považovala
za nezákonný, nesprávny, nespravodlivý, vychádzajúci z nesprávne zisteného skutkového stavu. Súd
prvejinštancieakcentovalprirozhodovanílendôkazyvprospechžalovanej,pričomneprihliadalnaurčité

nezrovnalosti, ktoré vyplynuli z dokazovania. Niektoré dôkazy súd prvej inštancie ani len v odôvodnení
rozhodnutia nespomenul (čestné prehlásenie S. J.) a nezaoberal sa nimi.
14. Žalobkyňa mala za to, že spore predložila dôkazy svedčiace o tom, že si vzájomne odporujú tvrdenia
žalovanej, ako aj iných zúčastnených osôb. V tomto kontexte poukazovala
na konanie vedené na OR PZ Prievidza, OO PZ Prievidza pod ČVS: ORP-317/PD-PD-2019. Žalobkyňa

1/ opätovne namietala, že prvá časť kúpnej ceny v sume 15.000,- eur predávajúcemu uhradená nebola.
Na pojednávaní dňa 24.02.2022 žalovaná uviedla, že túto časť kúpnej ceny odovzdala predávajúcemu
pred notárom, avšak podpisy účastníkov zmluvy boli úradne overené mestom Prievidza. Ďalej žalovaná
na pojednávaní uviedla, že na úhradu kúpnej ceny si zobrala úver cca 20.000,- eur a cca 10.000,- eur
si požičala od rodičov. V označenej trestnej veci však žalovaná dňa 09.05.2018 vôbec neuviedla, že si

vzala úver,
ale že mala finančné prostriedky, ktoré chcela investovať, a preto sa rozhodla kúpiť sporný byt. Naproti
tomu M. P. O. v označenej trestnej veci vypovedal, že k odovzdaniu prvej časti kúpnej ceny došlo
v jeho kancelárii. Žalobkyňa tak naďalej namietala, že žalovaná neuhradila kúpnu cenu v celom rozsahu.
V kontexte neuhradenia kúpnej ceny žalovaná argumentoval s poukazom na nález Ústavného súdu

SR spis. zn. III. ÚS/120/2020 zo dňa 19.08.2020, v zmysle ktorého poskytnutie ochrany strane, ktorá
by zamlčala svoju skutočnú vôľu (v konkrétnom prípade spočívajúcu údajne v nadobudnutí bytu „pod
cenu“, resp.bez úplného vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny), naráža na všeobecný právny princíp, podľa ktorého
sa výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ochrana neposkytuje. Zmluva spísaná inak
ako vo forme notárskej zápisnice nie je verejnou listinou, u ktorej by sa predpokladala pravdivosť a

pravosť jej obsahu. Obsah súkromnej listiny je potrebné dokazovať. Dôkazné bremeno pritom leží na
tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej listiny vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Žalobkyňa 1/ ďalej
poukazovala na to, že výška kúpnej ceny bola „napasovaná“ tak, aby ju tvoril súčet sumy zostatku dlhu
na hypotekárnom úvere, odmeny advokáta Mgr. Tomu, pohľadávky OSBD Martin, poplatku za návrh
na urýchlený vklad do katastra nehnuteľností a sumy 15.000,- eur, ktorá mala byť údajne vyplatená I.

B. v hotovosti, pričom suma 15.000,- eur je najvyššia možná suma, ktorú môžu medzi sebou prijímať
v hotovosti fyzické osoby.
15. Ďalej žalobkyňa 1/ argumentovala tým, že sporná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom. Jej nebohý manžel nemal vôľu predať sporný byt, čomu nasvedčuje skutočnosť, že tento
obývala jej dlhé roky jej matka ako nájomca. Ďalej uvedené nepriamo potvrdil aj výsluch svedka H.,
ktorý si pamätal obdobie, kedy jej nebohý manžel potreboval súrne požičať sumu 30.000,- eur, aby vrátil

peniazezabytvD.,ktorýzaložil.Tútočasťvýpovedesvedkasúdprvejinštancienevzaldoúvahy.Taktiež
súd prvej inštancie nevzal do úvahy výpoveď svedkyne A. D., ktorá vypovedala o stretnutí v advokátskej
kancelárii Mgr. Tomu v H., kde bolo povedané, že pokiaľ im vrátia sumu 40.000,- eur, byt si môžu
nechať. Pokiaľ by niekto byt riadne kúpil za plnú kúpnu cenu, nemal by dôvod niečo také požadovať.
Rovnako súd prvej inštancie opomenul čestné prehlásenie S. J., ktorá potvrdila, že jej v mesiaci august

2018 telefonoval Mgr. Toma, že sa nachádza v kancelárii so žalobkyňou 1/, jej matkou a nebohým I.
B. a požiadal ju, či si nemôže vziať úver 40.000,- eur na vyplatenie švagra E. B. s tým, že ak peniaze
nezoženie, jej matka príde o byt.
16. Z uvedeného žalobkyňa 1/ vyvodzovala, že skutočnou vôľou jej nebohého manžela bolo požičať
si peňažné prostriedky, a nie predať sporný byt. Jej manžel tak „prepísal“ sporný byt len z dôvodu

poskytnutia pôžičky a následne po jej splatení mal byť byt „prepísaný“ späť
na neho, o čom vedeli a vypovedali svedkovia H. a D.. Preto podľa názoru žalobkyne 1/ je sporná kúpna
zmluva absolútne neplatná, keďže nebola uzavretá vážne. Žalobkyňa 1/ ďalej argumentovala tým, že
v danom prípade išlo o konanie in fraudem lege, teda o postup, keď sa niekto chová podľa práva ale tak,
aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. I keď zákonu neodporuje

samotnéuzavretiekúpnejzmluvy,avšakvdanomprípadeideorozporsozákonom,keďžeboldojednaný
tzv. „prepadný“ záloh. Dohoda, ktorej skutočným zmyslom je, bez ohľadu na jej označenie, dojednanie
tzv. prepadného zálohu, je v rozpore s účelom záložného práva a v dôsledku toho neplatná pre rozpor
so zákonom [§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“)]. Zároveň žalobkyňa poukazovala na dôvody neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 OZ

a ust. § 41a OZ s tým, že má za to, že účastníci spornej kúpnej zmluvy len predstierali jej uzavretie,
pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi jej
manželom s T. M. a žalovanou. Potom vzhľadom na to, že sporná kúpna zmluva nebola urobená vážne,
je ako simulovaný právny úkon podľa ust. § 37 OZ absolútne neplatná. Dissimulovaný právny úkon
účastníkov spornej zmluvy by mohol byť platný, avšak iba za podmienky, že by spĺňal všetky podstatné

náležitosti tohto právneho úkonu.
17. Žalobkyňa v odvolaní zároveň namietala, že v písomnom podaní zo dňa 04.05.2022 navrhla výsluch
svedkov: T. M., keďže on bol osobou, s ktorou jej nebohý manžel komunikoval, M. P. O., keďže mal
sprostredkovávať uzavretie spornej zmluvy, rodičov žalovanej, keďže títo mali žalovanej požičať na
kúpu spornej nehnuteľnosti sumu 10.000,- eur, ako aj opätovný výsluch žalovanej. Tieto dôkazy mali

preukázať tvrdenia žalobkyne 1/.
18. Napokon žalobkyňa 1/ namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
odkázal na potvrdenie, ktoré vyžiadal od obchodnej spoločnosti A. Q. M.,
N., avšak do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 25.01.2023 ním
nedisponoval. Na takýto nevykonaný dôkaz však súd prvej inštancie nemohol prihliadať. Keďže sa

nemohla k tomuto dôkazu vyjadriť, došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
19. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 1/ navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať jej proti žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Odvolanie žalobkyne 1/ považovala za nedôvodné.
20. Žalovaná poukazovala na to, že žalobkyňa 1/ nekonkretizovala listinné dôkazy, ktorými sa súd prvej

inštancie nezaoberal. Poukazovala na to, že žalobkyňa 1/ opätovne podsúva súdu skutočnosti, ktorých
nebola osobne účastníkom, teda aj tvrdenie o nevyplatení kúpnej ceny. V tomto kontexte upriamila
pozornosť na to, že vyplatenie časti kúpnej ceny v hotovosti vyplýva z dôkazu predloženého žalobkyňou,a to zo zápisnice o výsluchu M. O. zo dňa 02.05.2019. Zdôraznila, že bolo potrebné skúmať aj správanie
nebohého I. B.
pred, ale aj po uzavretí spornej kúpnej zmluvy, kedy tento nikdy neodstúpil od kúpnej zmluvy pre

nezaplatenie kúpnej ceny, hoci tak v zmysle kúpnej zmluvy bol oprávnený. I. B. nikdy netvrdil, že mu
nebola kúpna cena zaplatená a nepožadoval jej doplatenie. Zároveň nikdy nepodal trestné oznámenie.
Žalovaná mala za to, že správanie I. B. naopak vyvracia tvrdenia žalobkyne 1/ (zrušenie trvalého pobytu
pani D., jeho žiadosť pani D. o vypratanie sporného bytu a následná žaloba na vypratanie sporného
bytu). Z tohto dôvodu podľa názoru žalovanej nie je namieste aplikovanie záverov zo žalobkyňou 1/

v odvolaní citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Pokiaľ ide o žalobkyňou 1/ tvrdené rozpory v jej
výpovedi v označenej trestnej veci, tieto žalovaná považovala za irelevantné, keďže preukázala, že si
skutočne spotrebný úver zobrala vo A. Q. M., N.. V ďalšom poukázala na to, že už v konaní vysvetlila
dňa 24.11.2022, že finančné prostriedky neodovzdala pred notárom, ale v realitnej kancelárii M. P. O..
Žalovanáopakovanetrvalanato,žeI.E.B.nikdypôžičkuneposkytla,pričomžalobkyňa1/svojetvrdenie
nepodložila žiadnym relevantným dôkazom. Žalobkyňa 1/

ani nekonkretizovala, kedy, kde sa tak malo stať a v akej sume mala byť pôžička vôbec vyplatená, keď
v spore uvádzala rôzne sumy (30.000,- eur, 23.000,- eur a 40.000,- eur).
21. Pokiaľ žalobkyňa 1/ kritizovala súd prvej inštancie, že nevykonal všetky dôkazy alebo, že ich
nevyhodnotil správne, žalovaná k tomuto uviedla, že práve žalobkyňa 1/ nepristupovala k vedeniu
konania zodpovedne a riadne, a to z dôvodu, že počas celého konania neustále menila svoju procesnú

taktiku a neustále menila svoje tvrdenia o skutkovom stave, vlastnou vinou sa nezúčastnila prvého
pojednávania dňa 24.02.2022 (bez ospravedlnenia), na ktorom mohol súd prvej inštancie vykonať
výsluch žalovanej, pričom sa neskôr domáhala jej ďalšieho vypočutia, a to bez ohľadu na to, že žalovaná
žije a pracuje v Rakúsku, a taktiež nepredkladala návrhy na vykonanie dôkazov a výsluchu svedkov
riadne a včas, čím sama stratila pred súdom procesnú dôveryhodnosť. Pokiaľ si žalobkyňa 1/ neplnila

zákonnú povinnosť, potom je tu súd, aby v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného
útoku žalobkyne, ktoré nepredložila včas, neprihliadal a nevykonal ich, a že pokiaľ tak súd nekoná a
dlhodobotolerujetakétoprocesnéexcesyžalobkyne,jednásaoporušeniezásadyrovnostistrán,zásady
rýchlosti a hospodárnosti konania, o neprimeraný zásah do procesných práv žalovanej, ale aj o zásah do
jej hmotného (vlastníckeho) práva k spornej nehnuteľnosti, keďže je pre toto súdne konanie vyznačenou

poznámkou v katastri nehnuteľnosti blokovaná a nemôže s ňou roky nakladať, hoci v súvislosti s ňou
uhradila a naďalej uhrádza všetky platby.
22. Ďalšie podania strán odvolaciemu súdu neboli doručené.
23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne 1/ bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), teda stranou, v neprospech ktorej rozhodol súd prvej inštancie tak,

že žalobu zamietol a priznal proti nej žalovanej a Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom
[§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, konštatujúc dôvodnosť odvolania

žalobkyne 1/, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).
24. Odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne 1/ za dôvodné. Žalobkyňa 1/ opodstatnene namietala,
že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov T. M., M. P. O., rodičov žalovanej

a opakovaný výsluch žalovanej, ktorých výpoveď mala vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi
preukázať tvrdenia žalobkyne 1/ o nedostatku vôle poručiteľa E. B. predať sporný byt, resp. o tom, že
skutočnou vôľou zmluvných strán bolo dojednať pôžičku a záložné právo na zabezpečenie pohľadávky
z tejto pôžičky, z čoho potom žalobkyňa 1/ vyvodzovala absolútnu neplatnosť spornej kúpnej zmluvy
uzavretej medzi poručiteľom E. B. a žalovanou. Súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal, pričom toto

svoje rozhodnutie (§ 185 ods. 1 CSP) v rozpore s ust.
§ 220 ods. 2 CSP neodôvodnil. Odvolací súd považoval za relevantné vykonať tieto dôkazy, a to
za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby sa bolo možné vysporiadať s celou
argumentáciou žalobcov v spore, a to hlavne pokiaľ ide o skutočnú vôľu účastníkov spornej kúpnej
zmluvy. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že žalobkyňou 1/ označený nález Ústavného súdu SR

spis. zn. III. ÚS/120/2020 zo dňa 19.08.2020 a jeho právnu vetu možno primerane aplikovať aj na
posudzovaný prípad, ak by bolo v spore preukázané,
že vôľou účastníkov spornej kúpnej zmluvy už od samého počiatku nebolo vyplatiť časť dojednanej
kúpnej ceny v sume 15.000,- eur, ale len deklarovať jej zaplatenie podpismina spornej kúpnej zmluvy, čo malo ich skutočnú vôľu len zastierať. Bez ďalšieho však možno aplikovať
závery Ústavného súdu SR o dôkaznom bremene, a to že sporná kúpna zmluva nie je verejnou
listinou, u ktorej by sa predpokladala pravdivosť a pravosť jej obsahu. Obsah súkromnej listiny je

potrebné dokazovať. Dôkazné bremeno pritom leží na tom účastníkovi, ktorý zo súkromnej listiny
vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky (v posudzovanej veci žalovanej). Žalobcovia pritom popreli
pravdivosť tejto súkromnej listiny a navyše poukázali na určité rozpory vyplývajúce z vykonaných
dôkazov týkajúcich sa okolností, za ktorých mala byť práv časť kúpnej ceny vyplatená (žalovaná pri
výsluchu na pojednávaní dňa 24.02.2022 vypovedala, že peňažnú hotovosť 15.000,- eur odovzdala

pred notárom, z listinného dôkazu vyplýva, že M. P. pri výsluchu vo veci vedenej OR PZ Prievidza, OO
PZ Prievidza pod ČVS: ORP-317/PD-PD-2019 uviedol, že u neho v kancelárii; následne sa žalovaná
prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní vyjadrila, že to bolo v kancelárii u M. O.,
preto bolo namieste, aby súd prvej inštancie doplnil/zopakoval výsluch žalovanej), ako aj peňažných
zdrojov, z ktorých mala žalovaná sumu 15.000,- eur uhradiť. Uvedenými rozpormi sa súd prvej inštancie
dostatočne nevysporiadal, keď uzavrel,

žekzaplateniukúpnejcenyvcelomrozsahudošlo.Odôvodnenienapadnutéhorozsudkutakaninespĺňa
náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.
25. Len na margo odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo možné nahradiť
dôkaz výsluchom svedka M. P. O. listinným dôkazom, a to zápisnicou z výsluchu M. P. O. zo dňa
02.05.2019 vo veci vedenej OR PZ Prievidza, OO PZ Prievidza pod ČVS: ORP-317/PD-PD-2019 (ako

to uviedol súd prvej inštancie v odseku č. 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku, str. 8 koniec druhého
odseku) .
26. Žalobkyňa 1/ v ďalšom tiež dôvodne namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku odkázal na informáciu (§ 190 CSP), ktorú vyžiadal od obchodnej spoločnosti A. Q. M., N.
(žiadosť o súčinnosť zo dňa 02.12.2022 na č. l. 374 spisu), avšak do vyhlásenia uznesenia o skončení

dokazovania na pojednávaní dňa 25.01.2023 ňou nedisponoval a ktorá bola súdu prvej inštancie
doručená až následne pred verejným vyhlásením rozsudku. Z obsahu spisu a procesných úkonov súdu
prvejinštancievyplynulo,ženapriektomu,žesúdprvejinštancieuznesenímvyhlásenýmnapojednávaní
dňa 25.01.2023 zamietol návrh žalobkyne 1/ na vykonanie dôkazu, a to overenie pravosti zmluvy zo dňa
20.06.2018 o spotrebiteľskom úvere, v odseku č. 10 odôvodnenia rozsudku uviedol,

že originál potvrdenia zaslaný bankou oneskorene preukázal pravdivosť tvrdení žalovanej o poskytnutí
úveru v sume 25.000,- eur. Stranám sporu (vrátane žalobkyne 1/) tak týmto postupom súdu prvej
inštancie bola odňatá možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu, čím im bolo znemožnené procesné právo
podľa ust. § 182 CSP (vyjadriť sa k dokazovaniu) a k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.
27. Za potrebné považoval odvolací súd poukázať na to, že z listiny – odpovede obchodnej spoločnosti

H. M. P., N. zo dňa 20.04.2022 (na č. l. 109 až 110 spisu) vyplýva nielen to, že dňa 27.06.2018 došlo na
dotknutom úverovom (splátkovom) účte k pripísaniu sumy 35.555,62 eur (ako to konštatoval súd prvej
inštancie v odseku č. 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku), ale aj údaj o protiúčte, z ktorého bol tento
prevod peňažných prostriedkov uskutočnený. V prípade vykonania dôkazu – informácie
od obchodnej spoločnosti A. Q. M., N. označenej ako „Poskytnutie údajov“ zo dňa 30.01.2023 (originál

na č. l. 442 spisu) bolo možné identifikovať, či protiúčet, z ktorého bol prevod peňažných prostriedkov
v sume 35.555,62 eur na úverový (splátkový) účet vedený v obchodnej spoločnosti H. M. P., N.
uskutočnený, nebol účtom žalovanej, na ktorý mali byť poskytnuté peňažné prostriedky žalovanej, na
základe žalovanou tvrdenej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi žalovanou
a obchodnou spoločnosťou A. Q. M., N.. V prípade kladného skutkového zistenia by potom bolo

preukázané tvrdenie žalovanej o zaplatení časti kúpnej ceny 35.555,62 eur. Vzhľadom na čas uzavretia
spornejkúpnejzmluvy(13.06.2018),priktorejpodpisemalodôjsťkodovzdaniučastikúpnejcenyvsume
15.000,- eur a vzhľadom na čas uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru medzi žalovanou
a obchodnou spoločnosťou A. Q. M., N. (20.06.2018), je však možné s istotou dospieť k záveru,
že z úveru poskytnutého žalovanej na základe tejto úverovej zmluvy prvá časť kúpnej ceny

vo výške 15.000,- eur uhradená nebola.
28. Odvolací súd mal tak za naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, teda že súd
prvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.Akbytotižto
výsluch uvedených svedkov preukázal skutkové tvrdenia žalobkyne o vôli zmluvných strán, teda nielen
poručiteľa E. B., ale aj žalovanej, nezodpovedajúcej nimi prejavenej vôli v spornej kúpnej zmluve, takáto

skutočnosť by mala nepochybne zásadný význam pre právne posúdenie veci. Preto je možné považovať
právne závery súdu prvej inštancie za predčasné, vychádzajúce z neúplne zisteného skutkového stavu.
Rovnako bol odvolací súd toho názoru, že došlo k naplneniu aj odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni1/, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces.
29. V nadväznosti na uvedené, keďže vytknuté nedostatky nebolo možné napraviť v konaní

pred odvolacím súdom, a zároveň nebolo v tomto konaní účelné v značnom rozsahu dopĺňať
dokazovanie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I. v merite veci, ako
aj v závislých výrokoch II. a III. o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c)
CSP aj vo vzťahu k žalobcovi 2/ [hoc tento nepodal odvolanie,
ale so žalobkyňou 1/ tvorí nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 CSP; v spore o určenie, že určitá

vec patrí do dedičstva majú dedičia postavenie nerozlučných spoločníkov, keďže rozhodnutie v spore
sa musí vzťahovať na všetkých dedičov] zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
30. V novom konaní súd prvej inštancie vykoná doposiaľ nevykonané dôkazy navrhované stranami
(vrátane opakovaného výsluchu žalovanej) a tieto dôkazy spolu s už vykonanými dôkazmi náležite
vyhodnotí v zmysle zásad hodnotenia dôkazov podľa ust. § 191 CSP. V novom rozhodnutí sa vysporiada

s celou argumentáciou oboch sporových strán, ako aj s ich dôkaznými návrhmi tak, aby jeho nové
rozhodnutie spĺňalo požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom bude viazaný vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Napokon v novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd
prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].