Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Kolárik

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22C/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224200534
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2224200534.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:

A. B., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: C. XXXX/X, XXX XX B., zast. JUDr. Natália Kubáňová, advokátka
so sídlom Zsigmonda Móricza 5707/8, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 038 362, proti žalovaným: 1/ D.
B., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: E. F. XXXX/XX, XXX XX G., 2/ H. B. I., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko:
E. F. XXXX/XX, XXX XX G., obaja zast. Mgr. András Marsal, advokát so sídlom Hlavná 5539/2C, 929 01
Dunajská Streda, IČO: 42 162 599 o riešenie susedských sporov, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13. 02. 2024, v znení po jej zmene podaním
zo dňa 22. 02. 2024, domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu na
nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX o výmere 205m2 – orná pôda nachádzajúcej sa na LV č. XXXX v k. ú. G.,
spôsobené žalovanými z nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č. XXXX. v k. ú. G., a to neprimeraným
tienením na parcelu žalobcu č. XXXX/XX o výmere 205m 2 – orná pôda v každom kalendárnom dni.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní sú vlastníkmi susediacich pozemkov. Žalovaní v roku 2022
začali stavať v blízkosti spoločnej hranice stavbu „sklad náradia“, pričom nedodržali vyhláškou určené

vzdialenosti. Stavba zatieňuje veľkú časť záhrady žalobcu, ako to vyplýva i zo znaleckého posudku
Ing. Štefana Uhlára č. 3/2023. Podľa posudku tienenie je v rozsahu 23,4 %, pričom namiesto zákonom
stanovených 2 m je stavba žalovaných vzdialená od hranice pozemku žalobcu iba 0,60 m. Keďže
žalovanístavalibezstavebnéhopovolenia,žalobcalistomzo16.09.2022oznámilMestuGabčíkovoako
príslušnému stavebnému úradu nepovolenú stavbu žalovaných a žiadal o nariadenie jej odstránenia.
Mesto Gabčíkovo ako príslušný stavebný úrad začalo dňa 15. 02. 2023 konanie o dodatočnom povolení
stavby. Bola nariadená ohliadku na deň 02. 03. 2023 o 13:00 hod., ktorej sa žalobca aj zúčastnil, ale nik

s ním nekomunikoval a neumožnil mu vyjadriť svoje námietky. Následne mu mailom zo dňa 23. 03. 2023
oznámili, že sa ohliadky nezúčastnil, čo nebola pravda. Stavba žalovaných je vedľajšia stavba, pričom je
realizovaná v chránenej oblasti, kde boli iné stavby zakázané. Napriek uvedeným skutočnostiam Mesto
Gabčíkovo vydalo rozhodnutie č. 11643/GA/1079/2023/033-HJ/006 zo dňa 09. 08. 2023 o dodatočnom
povolení na „sklad náradia“ na parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX vedenej na LV č. XXXX v k.ú.
G.. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, pričom do podania žaloby odvolací orgán o odvolaní
nerozhodol (už 5 mesiacov). Žalobca, poukazujúc na ustanovenia § 123, 124, 126 a 127 Občianskeho

zákonníka, uviedol, že žalovaní ho svojou stavbou obmedzujú tienením, čím mu znemožňujú pokojné
užívanie svojho vlastníctva a úmyselne žalobcu obťažujú.2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné dôkazy: LV č. XXXX (č.l. 5 – 6), LV
č. XXXX z 08. 03. 2023 (6 – 7), LV č. XXXX z 13. 02. 2024 (č.l. 8), Znalecký posudok č. 3/2023 (č.l. 9
– 16), Žiadosť zo 16. 09. 2022 (č.l. 17), Rozhodnutie o okamžitom zastavení prác na stavbe (č.l. 17 –

18), Oznámenie o začatí dodatočného stavebného konania a pozvanie na ústne konanie s miestnym
šetrením–skladnáradia(č.l.18–19),Oznámenieozačatídodatočnéhostavebnéhokonaniaapozvanie
na ústne konanie s miestnym šetrením – zimná záhrada (č.l. 19 – 20), email komunikácia žalobcu
s Mestom Gabčíkovo (č.l. 20), Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby č. 11643/GA/1079/2023/033-
HJ/006 (č.l. 21 – 23), Odvolanie proti rozhodnutiu č. 11643/GA/1079/2023/033-HJ/006 (č.l. 24 – 25).

Ďalej navrhol vypočuť v konaní žalovaných.

3. Žalovaní reagovali na žalobu podaním zo 17. 05. 2024. Navrhli žalobu zamietnuť. Poukázali na
to, že žalobca nešpecifikoval, ktoré ustanovenia ktorej vyhlášky mali žalovaní porušiť. Plocha, ktorú
žalobca označuje ako záhrada, je v skutočnosti súvislá trávnatá plocha. Závery znalca uvedené
v znaleckom posudku č. 3/2023 žalovaní neuznávajú, a to najmä z dôvodu neúplnosti, nepresnosti,

a teda neobjektívnosti podkladov, ktoré slúžili k jeho vypracovaniu. Žalovaní pred vypracovaním
posudku neboli zo strany žalobcu a ani znalca požiadaní o súčinnosť, t.j. znalec pred vypracovaním
posudku nemal objektívnu možnosť odmerať si ani len reálne rozmery dotknutej stavby. Žalobcovia
tiež poukázali na to, že v rámci znalcom navrhnutých opatrení sa neuvádza odstránenie stavby, ale
že je vhodné uvažovať o inom umiestnení skladu. Argumenty žalobcu boli uvedené aj v jeho odvolaní

proti rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby. O odvolaní žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté
stavebným úradom druhej inštancie, a to tak, že Oddelenie štátnej stavebnej správy Regionálneho úradu
pre plánovanie a výstavbu Trnava výrokom rozhodnutia číslo (sp.zn. / číslo reg. spisu) 2024/015280
zo dňa 10. 04. 2024 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdil. Argumenty a dôkazy predkladané žalobcom už boli v rámci druhostupňového

stavebného konania príslušným orgánom štátnej správy dôkladne a riadne preskúmané, vrátane
posúdenia zákonnosti postupu prvostupňového orgánu, a na základe uvedeného stavebný úrad druhej
inštancie túto argumentáciu nepovažoval za dôkazmi podopretú a právne relevantnú.

4. Na podporu svojich tvrdení žalovaní k svojmu vyjadreniu pripojili nasledovné dôkazy: Rozhodnutie

Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR sp. zn. 2024/015280 (č.l. 87 – 91).

5. Žalobca reagoval replikou z 10. 06. 2024. Zotrval na tvrdení, že mu stavba neprimerane tieni do
záhrady. Rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti dodatočnému stavebnému povoleniu síce nadobudlo
právoplatnosť, avšak žalobca podal na Správny súd v Bratislave dňa 15. 05. 2024 žalobu na

preskúmanie rozhodnutia a postupu správnych orgánov. Vydanie dodatočného stavebného povolenia
zároveň neznamená, že by stavba netienila na parcelu žalobcu. Žalobca sa naďalej pridržiava záverov
znaleckého posudku č. 3/2023, pričom ku skutočnostiam realizácie a priebehu stavebného konania, ako
aj k neprimeranému tieneniu, sa žalobca vyjadrí priamo na pojednávaní. Nové dôkazy žalobca k replike
nepripojil. Navrhol, aby súd vykonal obhliadku jeho parcely, ak to bude považovať za potrebné.

6. Žalovaní reagovali duplikou z 10. 07. 2024. Zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach. Navrhli, aby
súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a neprihliadal na prípadné listinné a iné dôkazy, ktoré
žalobca dosiaľ nepredložil. Ďalej poukázali na to, že žalobca nepreukázal podanie správnej žaloby,
pričom zároveň nespochybnil a ani nepoprel tie okolnosti a skutočnosti, ktoré žalovaní uviedli vo svojom

vyjadreníkžalobezo17.05.2024.Zároveňpoukázalinato,žeakajkonanieosprávnejžalobeprebieha,
žalovaní nie sú jeho účastníkmi, a teda nemajú žiadne právne prostriedky na to, aby získali akékoľvek
právne relevantné informácie o jeho stave. Ďalej, z 3 ks fotografií pripojených k duplike vyplýva, že
časť pozemku žalobcu, ktorá má byť zasiahnutá tienením, má charakter trávnatého porastu (t.j. nejde
o záhradu s ovocím, zeleninou a pod.), pričom na tej časti pozemku žalobcu, ktorá má byť tienením

zasiahnutá, sa nachádza 7 stromov, ktorých výška zodpovedá približne výške rodinného domu žalobcu.
To svedčí o tom, že žalobca nemá skutočný problém spočívajúci v tienení jeho pozemku, keďže inak by
nezasadil na vlastný pozemok 7 relatívne vysokých stromov, ktorých tieň je niekoľkonásobne väčší, ako
reálny tieň skladu žalovaných. K duplike žalovaní priložili 2 ks fotografií (č.l. 112 – 113).

7. Súd vec prejednal na pojednávaniach tak, ako je uvedené v zápisniciach o pojednávaní, vykonal
dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým
a právnym záverom.8. Z predložených listinných dôkazov v spojení s nerozporovanými tvrdeniami strán (podľa § 151 ods. 1
Civilného sporového poriadku („CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné) súd ustálil, že (i) žalobca je výlučným vlastníkom pozemku CKN parc. č. XXXX/

XX, orná pôda o výmere 205 m2 (č.l. 5), a (ii) žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku CKN
parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 178 m2 a pozemku CKN parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 18 m2 (č.l. 8). Uvedené pozemky spolu susedia (č.l. 14). Žalovaní realizujú na
svojom pozemku stavbu – sklad náradia. Túto stavbu začali realizovať bez stavebného povolenia. Na
podnet žalobcu príslušný stavebný úrad pozastavil realizáciu prác na stavbe (č.l. 17) a začal dodatočné

stavebné konanie (č.l. 18, rub). Dňa 09. 08. 2023 vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení predmetnej
stavby č. 11643/GA/1079/2023/033-HJ/006 (č.l. 21). Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie
(č.l. 24), o ktorom rozhodol Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky rozhodnutím
č.k. 2024/015280 zo dňa 10. 04. 2024 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie č. 11643/
GA/1079/2023/033-HJ/006 potvrdil (č.l. 87).

9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka („OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

11. Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

12. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
(„Stavebný zákon“) stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa
stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

13. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné

podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

14. Žalobca koncipoval svoju žalobu ako susedskú žalobu založenú na tvrdení, že stavba žalovaných
mu neprimerane zatieňuje jeho pozemok. V zmysle § 127 ods. 1 OZ je podstatným pre posúdenie
veci to, či žalovaní obťažujú žalobcu nad mieru primeranú pomerom. Podľa názoru tunajšieho súdu je
vylúčené, aby stavba povolená právoplatným stavebným povolením (resp. povolením o dodatočnom

užívaní stavby) tienila nad mieru primeranú pomerom. Stavba tieni práve toľko, koľko tieniť má a môže
v zmysle právoplatného stavebného povolenia. Podľa názoru tunajšieho súdu by bolo v príkrom
rozpore s princípom právnej istoty, ale tiež v rozpore s § 194 CSP, ak by súd v civilnom sporovom
konaní ignoroval závery príslušného stavebného úradu, ktorého základnou úlohou je okrem iného
zabezpečiť dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a

technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi (a ktorého rozhodnutie je
preskúmateľné v správnom súdnictve), a sám určil, že podľa jeho uváženia stavba tieni neprimerane.
Právoplatné stavebné povolenie (resp. v tomto prípade povolenie o dodatočnom užívaní stavby)
oprávňuje žalovaných realizovať stavbu v zmysle predmetného povolenia. Keďže v čase rozhodnutia
súdu vo veci žalovaní disponovali takýmto právoplatným rozhodnutím, je vylúčené, aby súd o žalobe

pozitívne rozhodol.

15. Pre úplnosť súd uvádza, že zvažoval aj otázku svojej právomoci na konanie a rozhodnutie
v predmetnej veci. Hoci žaloba v konečnom dôsledku smeruje k odstráneniu stavby, keďže zdržaťsa tienenia v podstate možno iba odstránením stavby (bez ohľadu na to, či by bola premiestnená
inde), a teda smeruje k rovnakému výsledku, ako postup podľa § 88 Stavebného zákona (pozn. nejde
o odstránenie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku v zmysle § 135c OZ, o čom rozhoduje súd),

žalobca koncipoval žalobu ako susedskú žalobu pre neprimerané tienenie v zmysle § 127 OZ. Súd
uzavrel, že s poukazom na § 3 CSP má právomoc konať a rozhodnúť o susedskej žalobe žalobcu. Preto
konanie nezastavil, ale vec riadne prejednal, posúdil a rozhodol o nej tak, že žalobu zamietol, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

16. Na pojednávaní dňa 25. 03. 2025 žalobca navrhol, aby súd prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na Správnom súde Bratislava pod sp. zn. 3S/63/2024, v ktorom sa má
prejednávať zákonnosť stavebného povolenia k predmetnej stavbe. Tento návrh súd posúdil ako návrh
na prerušenie konania podľa § 164 CSP. Odhliadnuc od toho, že v konaní nebolo preukázané podanie
takej žaloby, nielen žalobca, ale aj žalovaní majú právo na hospodárne a efektívne súdne konanie.
Žalobca podal žalobu v čase, keď na stavbu bolo vydané dodatočné stavebné povolenie, pričom v čase

rozhodnutia súdu vo veci už o tomto odvolaní bolo rozhodnuté, a to tak, že rozhodnutie o dodatočnom
povolení stavby bolo potvrdené. Ak správna žaloba podaná bola, potom súd poukazuje na to, že podľa
§ 184 Správneho súdneho poriadku („SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na
návrh žalobcu uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo

inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo
zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú

účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a
takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
orgánovverejnejsprávyaleboopatreníorgánovverejnejsprávy.Žalobcavkonanínetvrdil,žebysprávny
súd priznal žalobe odkladný účinok, resp. že by žalobca o priznanie odkladného účinku vôbec žiadal.
Podľa názoru tunajšieho súdu je za takej situácie vylúčené, aby tunajší súd prerušil konanie o podanej

žalobe o riešenie susedských sporov, keďže by taký postup ignoroval zákonom výslovne upravené
postupypokiaľideoprávneúčinkynapadnutýchrozhodnutíorgánovverejnejsprávyaprávaapovinnosti
z nich vyplývajúce, a bol by v zjavnom rozpore s povinnosťou civilného súdu konať o žalobe bez
zbytočných prieťahov, v hospodárnom a efektívnom súdnom konaní. Keďže v čase rozhodnutia súdu
vo veci bolo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby právoplatné a jeho účinky neboli odložené,

súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcu na prerušenie konania; preto súd tento návrh na pojednávaní
dňa 25. 03. 2025 uznesením vyhláseným a odôvodneným za prítomnosti všetkých strán a ich právnych
zástupcov zamietol.

17. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia účastníkov alebo sa tvrdeniami účastníkov v rozsudku

výslovne nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za podstatné z hľadiska
rozhodnutia v prejednávanej veci (napr. či pozemok žalobcu tienia ním vysadené stromy viac, ako stavba
žalovaných,apod.).Aksasúdvtomtorozsudkuosobitnenevysporiadalsniektorýmzdôkazov,potomho
súdnevykonal,pretožehonepovažovalzapotrebnévykonať,atozdôvodu,ževykonanietakéhodôkazu
by neviedlo k odlišnému rozhodnutiu vo veci a jeho vykonanie súd vyhodnotil ako rozporné so zásadou

hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal výsluch žalovaných,
keďže skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci súd bez ťažkostí ustálil z listinných
dôkazov a nesporných tvrdení strán. Súd nevykonal ani obhliadku nehnuteľností, keďže faktický stav
nehnuteľností nebolo potrebné ustaľovať s ohľadom na záver súdu o nevyhnutnosti zamietnuť žalobu
pre existenciu právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, čo vylučuje neprimeranosť

tienenia.

18. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní
o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaní boli v plnom rozsahu úspešní, a teda im voči
žalobcovi patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý im súd priznal vo výroku II. tohto

rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených

v § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody

podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá
strana domáhať jej splnenia v exekúcii.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.