Rozsudok – Oddĺženie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 29Odi/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122203458
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7122203458.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50361368 a žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX B., právne zastúpená:
kochan advokáti s.r.o., so sídlom Wuppertálska 3159/67, 040 23 Košice, o zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2022 žiadal, aby súd rozhodol tak, že zrušuje oddlženie
žalovanej na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn.: 32OdK/18/2022, ktorým súd zbavil
žalovanú všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú
uspokojené v konkurze. Súčasne žiadal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne neschopná
nakoľko v čase pred vyhlásením konkurzu hradila pohľadávku žalobcu mesačnými splátkami v celkovej

výške 102,- eur, pričom je zamestnanou osobou v produktívnom veku. Žalovaná v životopise uviedla,
že je riadne zamestnaná, čím je zrejmé, že disponovala finančnými prostriedkami, z ktorých by mohla
uhrádzať pohľadávku žalobcu ako i ďalších jeho veriteľov. Žalovaná dosahovala príjem postačujúci na
hoci len čiastočnú úhradu svojich dlhov, čím by preukázala aj svoj poctivý zámer. Ak by mala úprimnú
snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností využila by inštitút splátkového kalendára. Žalobca
má za to, že žalovaná sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snaží zbaviť svojej zodpovednosti
vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusela uhradiť svojim veriteľom ani časť ich pohľadávok.

Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovanou a takéto konanie
nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaná tak naplnila skutkovú podstatu nepoctivého zámeru, keď
neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadril a uviedla, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí nakoľko sú nepravdivé
a ničím podložené. Žalobca je veriteľom žalovanej po postúpení pohľadávky, pričom okrem pohľadávky
žalobcu mala žalovaná dlhy u 7 veriteľov a na jej majetok bolo v čase vyhlásenia konkurzu vedené 3

exekúcie a boli vymáhané pohľadávky v celkovej sume 15.652,84 eur. Žalovaná je zamestnaná s čistým
mesačným príjmom 700,- eur a už nepoberá dávku v nezamestnanosti. V období od 01.08.2023 do
31.01.2024 mala príjem v priemere 213,64 eur mesačne. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu
ďalej uviedla, že z dôvodu nízkeho príjmu nebola schopná uhrádzať všetky svoje náklady súvisiace sozáväzkami a životnými potrebami. V čase podania žiadosti o oddlženie dosahovala príjem 400,- eur
mesačne. Nemožno vychádzať len z predpokladu, že keď bola žalovaná v čase podania návrhu na
oddlženie zamestnanou osobou, tak že zároveň nemohla byť platobne neschopná. Nevlastnila žiaden

hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by mohla speňažiť a získanými financiami uspokojiť svojich
veriteľov. To, že žalovaná mala dokopy 7 veriteľov a bolo na jej majetok vedených viacero exekučných
konaní preukazuje, že bola v tzv. dlhovej pasci, čo je možné považovať za modelový príklad toho, aby bol
takýto subjekt oddlžený. Žalovaná v čase oddlženia dosahovala príjem 400,- eur a náklady na konanie
o splátkovom kalendári predstavujú sumu 660,- eur (500,- eur ako preddavok pre správcu a sumu 160,-

eur za právne služby poskytnuté advokátom). Uhradenie týchto výdavkov si nemohla dovoliť. Žalovaná
patrí do skupiny osôb, ktoré dosiahli len základné vzdelanie, preto navrhla súdu, aby uplatnil ust. § 166g
ods. 4 ZKR.

4. V predmetnom spore súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal strany sporu. Súd vykonal
dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a žalovanej a skutočností známych z rozhodovacej

činnosti tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32OdK/18/2022. Z uvedených dôkazov zistil
tento skutkový stav:

5. Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 32OdK/18/2022 - 20
zo dňa 26.01.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, že dlžník bol zbavený všetkých

dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.
K návrhu na oddlženie žalovaná priložila zákonom stanovené tlačivá ohľadom popisu životnej situácie
a majetkových pomerov, označenia veriteľov a spriaznených osôb. Zo životopisu žalovanej vyplýva,
že v čase podania návrhu na oddlženie žalovaná bývala v sociálnom byte u rodičov. Mala základné
vzdelanie. Nemala žiadne hmotné majetky a nič nevlastnila. Úver si zobrala kvôli lepšej životnej úrovni

a potom prišla o prácu a nevedela úver splácať. Finančná situácia je 400,- eur mesačne – životné
minimum.

6. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný na súd dňa 21.01.2022. Žalovaná v návrhu vyhlásila, že je
platobneneschopná,žesadotohtostavunepriviedlaúmyselneapripreberanízáväzkovsanespoliehala

na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením. Dlžník má poctivý zámer uspokojiť svojich veriteľov a vynaloží
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.

7. Zo zoznamu veriteľov zostaveného žalovanou vyplýva, že v čase podania návrhu na konkurz mala
7 veriteľov.

8. Zo zoznamu majetku dlžníka zo dňa 25.11.2021 súd zistil, že žalovaná v čase oddlženia konkurzom
nevlastnila žiaden majetok ani majetok väčšej hodnoty.

9. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 18.01.2017 súd zistil, že ju uzavreli Poštová banka, a.s. ako veriteľ

a žalovaná ako dlžníčka a ako spoludlžník: E. F.. Úver bol poskytnutý vo výške 12.800,- eur. Pohľadávka
voči žalovanej bola dňa 14.04.2021 postúpená na žalobcu.

10. Z prehľadu úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu
a žalobcovi: dňa 02.11.2020 sumu 50,- eur, 24.11.2020 sumu 37,- eur, dňa 20.04.2021 sumu 211,84 eur,

dňa 18.05.2021 sumu 164,79 eur, dňa 23.08.2021 sumu 16,38 eur, dňa 27.08.2021 sumu 69,07 eur,
dňa 23.09.2021 sumu 138,61 eur, dňa 15.12.2021 sumu 126,52 eur a dňa 19.01.2022 sumu 95,62 eur.

11. Z Odpovedi k žiadosti o poskytnutie súčinnosti od Sociálnej poisťovne zo dňa 24.01.2024 bolo
zistené,žežalovanábolavedenávevidenciiSociálnejpoisťovneakozamestnanecvpracovnompomere

od 01.11.2020 do 30.04.2022 v spoločnosti: TESCO KOŠICE, s.r.o. a od 18.05.2022 do 07.06.2022
v spoločnosti: MAXIN`S People Slovakia, s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 649,- eur.

12. Na pojednávaní dňa 19.07.2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že skutočnosti uvedené v
žalobe zakladajú dôvodnosť podanej žaloby. Mala za to, že žalovaná nebola v čase podania návrhu

platobne neschopná. Vyjadrenia o jej výdavkoch neboli zatiaľ žiadnym spôsobom preukázané, sú to
len tvrdené skutočnosti o niektorých sumách, ktoré neboli žiadnym, či už listinným dôkazom doložené.
Faktúry v spoločnosti Orange nemožno považovať za výdavok, keďže tieto neboli uhradené, čiže
nedošlo k zníženiu majetku o tieto sumy a tiež ide o faktúry, ktoré sú vo veľmi nepatrných výškach.Uvedené nemožno považovať za dôkaz alebo dôvod zlej finančnej situácie alebo o nejakej platobnej
neschopnosti. Je na mieste otázka čo bolo z poskytnutých finančných prostriedkov, čiže z predmetnej
pôžičky uhradené, keďže dôvod poskytnutia predmetnej pôžičky bolo zvýšenie životnej úrovne resp.

hradenie životných potrieb tak na mieste je otázka, keď disponovala žalovaná predmetnou pôžičkou,
čo urobila s finančnými prostriedkami. Pôžička, ktorá je vo výške dlhu 12.900,- eur, nie je drastická,
nie je vôbec vo vysokej výške. Pri mesačnom príjme aký žalovaná mala to znamená okolo 900,- eur
bolo možné túto pohľadávku splácať aj čiastočne. Právny zástupca vo vyjadrení zavádza, keď tvrdí, že
v čase podania návrhu na oddlženie dosahoval príjem 400,- eur ako sme už tvrdili z obsahu vykonaného

listinného dôkazu vyplýva, že žalovaná mala príjem 899,- eur, ďalší mesiac mala 927,- eur. To, že
žalovaná mala veriteľov a vedené exekúcie na jej majetok je podľa nášho názoru odzrkadlením jej
nezodpovedného správania, nepoctivého zámeru pri preberaní záväzkov a preto takýto spôsob činnosti
by nemal požívať právnu ochranu.

13. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 19.07.2024 uviedol, že v zmysle návrhu

žalobca tvrdí, že súd by mal zrušiť oddlženie a to z dôvodu platobnej, z toho dôvodu, že žalovaná
nemala byť platobne neschopná a z druhého dôvodu, že pri podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. To, že žalobca poukazuje na výšku dlhov to je irelevantné,
keďže zákon v danom prípade pri skúmaní toho, či dlžník bol platobne neschopný alebo nebol platobne
neschopný hovorí len o tom, že sa má jednať o aspoň jednu pohľadávku, ktorú nebol schopný plniť po

lehote splatnosti viac ako 180 dní. Čo sa týka úprimnej snahy riešiť svoj dlh v rámci svojich možnosti,
samotná pôžička bola použitá na rekonštrukciu bývania rodičovskej nehnuteľnosti ak aj uviedla aj
samotnážalovanávrámcisvojhoživotopisu,žebývat.č.usvojichrodičov,ešteajt.č.bývaurodičovatak
12.000,- eur práve slúžilo na to, aby tá nehnuteľnosť bola užívania schopnou, čiže nejednalo sa o nejaké
výdavky na, nepotrebné pre riadne žitie alebo výkon nejakých koníčkov. Určite sa žalovaná sama zo

svojich dôvodov neuviedla do platobnej neschopnosti. Indikatívna informácia z centrálneho registra
exekúcii, ktorá bola vyhotovená 23.11.2021, z ktorej vyplýva, že voči nej boli vedené 3 exekučné konania
a v prípade Poštovej poisťovne, kde bola istina na úrovni 6,80 a poverenie bolo udelené 29.9.2020, tak
v podstate za rok a dva mesiace nebola vymožená žiadna suma a v obdobných prípadoch exekučného
konania sp. zn. 20EK/1365/2020 tam došlo za rok k zníženiu istiny len na úrovni sumy 130,- eur a pričom

v prípade exekučného konania vo vzťahu k pohľadávke, kde je žalobca momentálne jej majiteľom,
čiže sp.zn. 281Ex/133/2021 tak tam za 9 mesiacov nedošlo ku, ako keby žiadnemu vymoženiu tej
pohľadávky, resp. nebolo to prípadne nahlasované exekútorovi.

14. Súd posudzoval spor podľa ust. § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len „ZKR“), § 166g ods. 1 ZKR, ust. § 166g ods. 2
písm. f, ZKR, § 166g ods. 5 ZKR, § 3 ods. 2 ZKR.

15. Súd skúmal splnenie procesných podmienok a zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť
Poštová banka, a.s. (jeden z veriteľov žalovanej, ktorý je dotknutý oddlžením žalovanej) má oprávnenie

na podanie návrhu za zrušenie oddlženia a tiež to, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote
v zmysle ust. § 166f ZKR.

16. Podľa ust. § 166f ods. 1, 2, 3 a 4 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať
sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do

šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o
oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich
spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. Právoplatné rozhodnutie o zrušení
oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou,
aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu

nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti
dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví. Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva
voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené,
obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať
rokov od zrušenia oddlženia.

17. Podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

18. Podľa ust. § 166g ods. 2 ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do

platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,8aa)
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

19. Podľa ust. § 166g ods. 4 ZKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer
u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku,
má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť,
ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

20. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZKR dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník
podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

21. Zo životnej situácie žalovanej a zo zoznamu veriteľov pripojených k návrhu žalovanej na vyhlásenie

konkurzu, ako aj z finančnej a majetkovej situácie žalovanej vyplýva, že v čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu bola platobne neschopná. S poukazom na príjem žalovanej a jej majetkovú a
bytovú situáciu a počet veriteľov a exekúcií mal súd za to, že po podaní návrhu urobila všetko, čo
bolo v jej možnostiach a schopnostiach vo vzťahu k riešeniu svojich dlhov. Pred vyhlásením konkurzu
žalovaná bola vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec v pracovnom pomere od

01.11.2020do30.04.2022vspoločnosti:TESCOKOŠICE,s.r.o.spriemernýmmesačnýmpríjmom649,-
eur. Argumentácia žalobcu o príjme v sume 900,- eur je zavádzajúca a nepreukázaná. V konaní bolo
preukázané, že žalovaná mala množstvo ďalších záväzkov voči iným veriteľom a žalovaná sa dostala do
„dlhovejpasce“.Tietotvrdeniapreukazujúajlistinnédôkazy,Výpiszcentrálnehoregistraexekúciízodňa
23.11.2021 a Zoznam veriteľov dlžníka zo dňa 25.11.2021. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej,

že konanie pôvodného veriteľa smerujúce k uzatvoreniu úverovej zmluvy so žalovanou je potrebné
vykladať ako jeho podnikateľské riziko. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by príjem žalovanej po
vyhlásení konkurzu bol podstatne vyšší ako v čase bezprostredne pred vyhlásením konkurzu.22. Súd poukazuje na ust. § 3 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého za platobne neschopnú je možné považovať
fyzickú osobu, ktorá nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Niet
pochybností o tom, že žalobca nepreukázal, že žalovaná platobne neschopný nebola. Súd poukazuje

na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 31.01.2023, sp. zn. 5Obdo/18/2022, podľa ktorého dôkazné
bremeno preukázať nepoctivý zámer má žalobca. Pokiaľ žalobca ako dôvod nepoctivého zámeru
uvádzal výlučne existenciu platobnej schopnosti, ktorá mala brániť povoleniu oddlženia, bol povinný
preukázať svoje tvrdenie a uviesť dôkazné bremeno o tom, že žalobca bol platobne schopný v čase
podania návrhu na oddlženie. Samotné tvrdenie o čiastočných úhradách pohľadávky v rámci exekúcie

ešte nepreukazuje existenciu platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie,
ale naopak, tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaná nedisponovala žiadnym finančným
majetkom, ktorý by bol spôsobilý na úhradu celej pohľadávky. Nad rámec súd uvádza, že ani skutočnosť,
že žalovaná do vyhlásenia konkurzu svoj záväzok splácala taktiež sama o sebe nesvedčí o tom, že
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a na oddlženie, mala žalovaná snahu žalobcu ako svojho
veriteľa poškodiť. Podľa názoru súdu sa jedná o nepreukázané tvrdenie žalobcu, založené na ničím

nepodložených domnienkach o dostatočnej výške príjmu žalovaného na úhradu jeho dlhov. Žalovaná v
konaní dokladovala výšku svojho príjmu pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, preukázala, že v
čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu boli voči nej vedené exekučné konania a súd považuje za
preukázané, že mala viacerých veriteľov. Žalovaná nemala pred vyhlásením konkurzu žiaden majetok.
Jej likvidita bola závislá len na jej príjmoch zo závislej činnosti. Žalovaná mala viacerých veriteľov,

ktorých splatné pohľadávky presahovali likvidné možnosti žalovanej, a to dávno pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Pokiaľ by chcel žalobca preukázať, že žalovaná nebola platobne neschopný, a
teda že bola platobne schopná, musel by tvrdiť a preukázať dostatok peňažných prostriedkov na úhradu
všetkých jeho záväzkov. Všeobecné konštatovanie, že príjem žalovanej postačuje na úhradu záväzkov
a musel postačovať aspoň na čiastočné úhrady pohľadávky žalobcu na vyvodenie záveru o platobnej

schopnosti žalovanej nestačí. Podstatné je, či žalovaná bola schopná zo svojho príjmu a finančného
majetku v čase splatnosti priebežne uhrádzať svoje splatné záväzky voči všetkým svojim veriteľom.

23. Navyše súd v predmetnom spore prihliadol aj na ust. § 166g ods. 4 ZKR a na informáciu žalovanej
v bode 4.1. Životopisu, v ktorom uviedla informáciu o svojom najvyššom dosiahnutom vzdelaní –

základné vzdelanie, preto súd prihliadol miernejšie aj na skutočnosti ovplyvňujúce jej poctivý zámer.

24. Je potrebné tiež poznamenať, že žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti týkajúce sa žalovaného
vo vzťahu k preukázaniu nepoctivého zámeru dlžníka pri jeho oddlžení. Návrh žalobcu nie je nijak
subjektívne konkretizovaný. Bez konkretizácie porušenia akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaného

má nabudiť dojem, že došlo ku zneužitiu inštitútu oddlženia zo strany žalovaného. Na úspešnosť
zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer je potrebné riadne preukázať, že takýto nepoctivý zámer tu
bol a odôvodniť ho konkrétnymi skutočnosťami. Bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno a
predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť jeho tvrdení a nepostačuje poukázať všeobecne
na ustanovenia zákona s tým, aby si súd vyžiadal a zabezpečil všetky dôkazy. Žalobcom predložené

rozhodnutia súdov nemôžu slúžiť ako generálny argument na zrušenie oddlženia, nakoľko každý jeden
takýto prípad je jedinečný a špecifický.

25. Poctivý zámer súd skúma v rovine správania sa dlžníka po podaní návrhu na konkurz a
oddlženie. Správanie posudzuje v rovine ekonomickej, osobných pomerov, podľa súčinnosti poskytnutej

v oddlžovacom konaní. Súd zvažuje celkové správanie sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a
po jeho podaní, pričom skúma naplnenie konkrétnej skutkovej podstaty § 166g ods. 2 ZKR. Vychádzajúc
z vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia
podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovanej. Žalobca nepreukázal súdu, že by zo
správania sa žalovanej vyplývalo, že po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemala snahu riešiť svoj

dlhvmedziachsvojichschopnostíamožností.Nebolosúdupreukázané,žebyveriteľom,resp.správcovi
neposkytovala potrebnú súčinnosť. Bola zamestnaná. Nebolo preukázané, že by mala získať dar, alebo
výhru, z ktorých by mohla uspokojiť veriteľov. Žalobca ničím nepreukázal, že by sa žalovaná priviedol
do stavu platobnej neschopnosti úmyselne a správala sa pred a po vyhlásení konkurzu tak, že by spĺňal
podmienky na zrušenie oddlženia. Vyhodnotením dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal

dostatočným spôsobom existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností uvedených v žalobe a v konaní nepreukázal,
že by došlo k nepoctivému zámeru žalovanej, súd preto jeho žalobu zamietol.26. Záverom súd dodáva, že na súdne rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca, neprihliadal, pretože
sa nejedná o rozhodnutia, ktorými by bol súd v tomto spore viazaný v zmysle ust. § 193 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a nemožno v tomto prípade

hovoriť ani o ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Pri posudzovaní poctivého zámeru dlžníka je potrebné
postupovať individuálne a zohľadňovať osobitné okolnosti každého konkrétneho prípadu a takto súd k
veci aj pristupoval.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a
žalovanej ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon

rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).