Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322010340
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5322010340.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov
JUDr. Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 2. júla 2025
prejednal odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-2T/95/2022
z 24.9.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-2T/95/2022 z 24.9.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným v bode 1/ rozsudku z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

v bode 1) rozsudku
pravdepodobne v čase okolo 15:30 h dňa 13.04.2022, v blízkosti nezistenej autobusovej zastávky v obci
C., D. E., bez toho, aby bol držiteľom zbrojného preukazu a spĺňal ďalšie podmienky pre zaobstaranie si
a držanie strelných zbraní a streliva, kúpil od bližšie nestotožnenej osoby, vystupujúcej pod menom F.,
tri kusy nábojov so stredovým zápalom brazílskej výroby, kalibru 6,35 Browning, ktoré následne pri sebe
neoprávnene prechovával až do 17:18 h dňa 14.04.2022, kedy mu v G. na ulici F., v blízkosti Kysuckej

nemocnice s poliklinikou Čadca, bolo dané strelivo, podľa § 22 odsek 1 zákona číslo 171/1993 Z.z. o
Policajnomzborevzneníneskoršíchpredpisov,privykonávaníslužobnéhozákrokuodňatépríslušníkom
Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina, na čo bolo toto
strelivo,podľa§92Trestnéhoporiadku,prevzatédotrestnéhokonaniapolicajtomOkresnéhoriaditeľstva
Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Čadca, pričom uvedené strelivo bolo v streľby schopnom
stave, a jeho nadobudnutie a držanie bolo možné len pri splnení podmienok uvedených v § 12 a § 27

zákona číslo 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov,
v bode 2) rozsudku
pravdepodobne v čase okolo 15:30 h dňa 13.04.2022, v blízkosti nezistenej autobusovej zastávky v obci
C., D. E., bez toho, aby bol držiteľom zbrojného preukazu a spĺňal ďalšie podmienky pre zaobstaranie si
a držanie strelných zbraní a streliva, kúpil od bližšie nestotožnenej osoby, vystupujúcej pod menom F.,

pištoľ tureckej výroby, značky Ekol Tuna, kalibru 8 mm Blanc, výrobného čísla ET-1290090 v upravenom
stave, spolu so zásobníkom, ktorej úprava spočívala v nahradení pôvodnej hlavne novou hlavňou,
kalibru 6,35 Browning, majúc za následok zmenu pôvodného charakteru zbrane z expanznej zbrane na
palnú, guľovú zbraň, v dôsledku tejto úpravy považovanú za zakázanú strelnú zbraň v zmysle § 4 odsek
1, odsek 2 písmeno g) zákona číslo 190/2003 Z.z. o strených zbraniach a strelive a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a následne takto upravenú krátku ručnú palnú zbraň

pri sebe neoprávnene prechovával až do 17:18 h dňa 14.04.2022, kedy mu v G. na ulici F., v blízkosti
Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, bola daná strelná zbraň, podľa § 22 odsek 1 zákona číslo171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pri vykonávaní služobného zákroku
odňatá príslušníkom Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru
Žilina, na čo bola uvedená strelná zbraň, podľa § 92 Trestného poriadku, prevzatá do trestného konania

policajtom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Čadca, pričom uvedená
strelná zbraň bola v streľby schopnom stave, a jej nadobudnutie a držanie bolo možné len pri splnení
podmienok uvedených v § 8 až § 11 a § 37 zákona číslo 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za to mu súd podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák.,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. uložil súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky 2 (dva) mesiace.

Podľa§51ods.1,ods.2Tr.zák.sprihliadnutímk§49ods.1písm.a)Tr.zák. obžalovanémuvýkontrestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. obžalovanému súd uložil povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa
probačnému dohľadu a dostavovať sa v stanovených termínoch, ktoré mu budú určené probačným a
mediačným úradníkom k probačnému a mediačnému úradníkovi a počas skúšobnej doby viesť riadny
život.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava, sp.zn. 12T 11/2023, zo dňa 24.05.2023, právoplatný dňa 17.06.2023, ktorým
mu bol pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d) Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo
výmere 15 (pätnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť)

mesiacov a trest zákazu účasti na verejných podujatiach v trvaní 2 (dva) roky, a to akejkoľvek jeho
osobnej účasti na všetkých futbalových zápasoch klubu FC Spartak Trnava, aj mimo územia Slovenskej
republiky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., § 62a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu účasti na
verejných podujatiach, a to akejkoľvek jeho osobnej účasti na všetkých futbalových zápasoch klubu FC
Spartak Trnava, aj mimo územia Slovenskej republiky v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.

zák., § 56 ods.1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 1.000,- € (jedentisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu súd ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to pištole
tureckej výroby, značky Ekol Tuna, výrobného čísla ET-1290090, s hlavňou kalibru 6,35 Browning a so
zásobníkom na strelivo.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátora priamo
do zápisnice o verejnom zasadnutí (č.l. 513 spisu). Podané odvolanie prokurátor odôvodnil písomným
podaním zo dňa 13.11.2024, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.11.2024 (č.l. 535-537 spisu).
V úvode odôvodnenia odvolania opísal výrokové časti rozsudku a ďalej uviedol, že s rozhodnutím

súdu, pokiaľ ide výrok o treste, sa z pohľadu zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 a nasl. Trestného
zákona možno stotožniť v uložení trestu prepadnutia veci, či peňažného trestu, avšak už nie pri uložení
podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, takýto trest nemožno považovať za
primeraný, nakoľko dôsledne nezohľadňuje okolnosti činu a pomery obžalovaného. V tejto súvislosti
prokurátor poukázal na ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej, tiež poukázal na
ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa, tak abybol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň podľa prvej vety § 34
odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po trestného činu, najmä na
jeho násilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Vo
vzťahu k uloženému trestu je nevyhnutné uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu a je tiež jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestnéhozákona.Prokurátorvšak,narozdielodsúdu,nepovažovaluloženýtrestvužuvedenomsmere
za spravodlivý, považoval ho za príliš mierny, v dôsledku čoho nenapĺňa svoje funkcie, zvlášť neplní
svoj účel z hľadiska ochrany spoločnosti pred páchaním ďalších trestných činov obžalovaným, či potrieb
individuálnej a generálnej prevencie. Súd sa pri ukladaní trestu v časti stotožnil s jeho návrhom, čo do
druhu trestu, teda trestu odňatia slobody a jeho výmery, teda vo výmere troch rokov a dvoch mesiacov,
avšak už nie z hľadiska jeho výkonu ako nepodmienečného trestu, so zaradením obžalovaného do

ústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia,nakoľkosúdvýkontrestuodňatia
slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom, v dôsledku čoho podmienečný odklad výkonu
tohto trestu považoval za neprimerane mierny, nedostatočný tak z hľadiska zabránenia obžalovanému v
ďalšom páchaní trestnej činnosti (represie), ako aj prevýchovy obžalovaného k vedeniu riadneho života
(rehabilitácie), ale tiež výchovného pôsobenia na ostatných členov spoločnosti, či morálneho odsúdenia

páchateľa (retribúcie). Vo vzťahu k osobe obžalovaného je nevyhnutné okrem iného uviesť, že z odpisu
registra trestov vyplýva, že obžalovaný má bohatú kriminálnu minulosť. V registri trestov má spolu 13
záznamov, pričom v minulosti bol právoplatne odsúdený prevažne pre násilnú trestnú činnosť, ale tiež
bol viackrát odsúdený aj pre majetkovú trestnú činnosť. Na Slovensku bol obžalovaný A. B. naposledy
právoplatne odsúdený Okresným súdom Trnava, ktorý trestným rozkazom zo dňa 24.05.2023, sp. zn.

12T 11/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2023, uznal obžalovaného vinným pre prečin
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Predtým bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Námestovo zo dňa 23.07.2008, pod sp. zn. 5T 197/08, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 14.08.2008, a ktorým bol obžalovaný uznaný vinným pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1
Trestného zákona v súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Trestného zákona,

za čo mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na 13 rokov, v ústave na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pričom A. B. bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený dňa
20.06.2016, so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov a zároveň bol nad ním nariadený probačný dohľad v
trvaní 3 roky. Z uvedeného odpisu registra trestov však tiež vyplýva, že A. B. bol opakovane odsúdený
aj v Českej republike a to rozhodnutím Okresného súdu Ostrava zo dňa 28.11.2018 pod sp. zn. 2T

189/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.12.2018, bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 146 odsek 1 Trestného zákona platného v Českej republike a trestný
čin výtržníctva podľa § 358 odsek 1 Trestného zákona platného v Českej republike, za skutok ktorý
mal byť spáchaný dňa 19.09.2018, pričom mu bol uložený peňažný trest, a následne rozhodnutím
Okresného súdu Ostrava zo dňa 04.07.2019 pod sp. zn. 11T 20/2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť

04.07.2019, bol právoplatne odsúdený opäť pre úmyselný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 146
odsek 1 Trestného zákona platného v Českej republike a trestný čin výtržníctva podľa § 358 odsek 1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona platného v Českej republike, za skutok ktorý mal byť spáchaný
dňa 13.05.2018, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Obžalovaný tak, počas už spomínanej skúšobnej

doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s nariadeným probačným dohľadom
na území Slovenskej republiky, bol opakovane právoplatne odsúdený v Českej republike pre viaceré
úmyselné trestné činy. Rozhodnutím Okresného súdu Ostrava zo dňa 14.11.2022 pod sp. zn. 74T
50/2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.09.2023, bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin
lúpeže podľa § 173 odsek 1 Trestného zákona platného v Českej republike a trestný čin neoprávneného

obstarania, falšovania a pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona
platného v Českej republike, za skutok ktorý bol spáchaný dňa 08.07.2018, pričom mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 2 roky a 9 mesiacov, ďalej rozhodnutím Okresného súdu Ostrava zo dňa 03.11.2023 pod sp.
zn. 72T 140/2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.11.2023, bol právoplatne odsúdený pre úmyselný

trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 146 odsek 1 Trestného zákona platného v Českej republike a
trestný čin výtržníctva podľa § 358 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona platného v Českej
republike, za skutok ktorý bol spáchaný dňa 10.06.2023, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov (bližšierozsudky pripojené k trestnému spisu). Obžalovaný tak bol v Českej republike opakovane právoplatne
odsúdený aj po spáchaní skutku žalovaného v tomto trestnom konaní, a to aj za skutok spáchaný po
prepustení z výkonu väzby v tomto trestnom konaní, ktorá trvala od 14.04.2022 do 16.11.2022. Na

právoplatné odsúdenia obžalovaného, ktoré sú už zahladené nemožno prihliadať ako na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, možno však na tieto skutočnosti prihliadať pri
hodnotení osoby páchateľa, a to z hľadiska, či sa v minulosti už dopustil protispoločenského konania
a aký výchovný vplyv mali na jeho nápravu predchádzajúce odsúdenia a uložené tresty, osobitne z
hľadiska ich druhu, výmery a spôsobu ich výkonu. Sumarizujúc uvedené, u A. B. neviedli k náprave tak

predchádzajúceopakovanéodsúdeniaspojenésvýkonomtrestuodňatiaslobody,čiuloženýsamostatný
peňažný trest alebo samostatný podmienečný trest odňatia slobody, nepochybne nebolo pre neho
dostatočnou hrozbou ani už uvedené podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s
nariadeným probačným dohľadom, a preto nemožno ani dôvodne (reálne) očakávať, že účel trestu
možno dosiahnuť uložením podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, hoc aj
umocneného uložením povinnosti, či posilneného uložením peňažného trestu. Vo vzťahu k osobným

a rodinným pomerom obžalovaného prokurátor uviedol, že pokiaľ ide o záver súdu, že obžalovaný v
súčasnej dobe vedie usporiadaný život, prispieva na výživu svojich detí a na domácnosť, tak uvedené sa
nijakovýraznenevymykábežnémuobčianskemuživotu,pričomvzhľadomnaužspomínanéprávoplatné
odsúdenie pre trestné činy, za skutok spáchaný po skutku žalovanom v tomto trestnom konaní, nemožno
prihodnoteníobžalovanéhodospieťanikzáveru,žepospáchanížalovanéhotrestnéhočinuvedieriadny

život. Akokoľvek je potrebné pri ukladaní trestu zohľadňovať aj osobné a rodinné pomery obvineného,
tieto v zásade nemôžu prevažovať a neprevažujú nad záujmom spoločnosti na spravodlivom potrestaní
páchateľov a ak áno, tak len mimoriadne, v celkom ojedinelých a skutočne výnimočných prípadoch,
medzi ktoré však vzhľadom na všetky okolnosti daná trestná vec rozhodne nepatrí, napr. obžalovaný
sa osobne nestará o neplnoleté dieťa, ktoré by bolo svojou výchovou, či výživou výlučne na ňom

závislé, odkázané. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam prípadu je nevyhnutné taktiež poukázať na
to, že obžalovaný bol v čase činu pod vplyvom drog (vo vzorke krvi a moču znaleckým skúmaním
potvrdená prítomnosť metamfetamínu), pri sebe neoprávnene prechovával upravenú streľbyschopnú
strelnú zbraň a tiež strelivo, naviac bol ešte ozbrojený dvoma loveckými nožmi, pričom sa pohyboval v
spoločnosti ďalšej osoby s kriminálnou minulosťou, H. I.. Uvedené je potrebné posudzovať aj vzhľadom

na povahu a závažnosť stíhaného trestného činu, prečinu a zločinu, či tiež charakter obžalovaného, ako
osoby so sklonom k násilnému správaniu sa voči iným osobám (opakovane právoplatne odsúdený pre
úmyselné napadnutie inej osoby, resp. úmyselné ublíženie na zdraví inej osobe), či nerešpektovaniu
pravidiel správania sa a akýchkoľvek autorít (viď. kriminálna minulosť, predchádzajúce odsúdenia, či
podmienečné prepustenie z výkonu trestu s nariadeným probačným dohľadom). Možno tak konštatovať,

že vzhľadom na už spomínané zhodnotenie povahy a závažnosti prípadu, ako aj osoby obžalovaného,
jeho osobných a rodinných pomerov, nemôže byť u obžalovaného plnený účel trestu iným druhom
trestu než nepodmienečným trestom odňatia slobody. Uloženie trestu odňatia slobody nespojeného
s jeho výkonom by v tomto prípade neplnilo nie len ochrannú, ale ani preventívno-výchovnú úlohu
trestu a to najmä vo vzťahu k spoločnosti a potencionálnym ďalším páchateľom. Pri určovaní druhu

a výmery trestu nemožno opomínať záujem spoločnosti na spravodlivom potrestaní páchateľov, a
rovnako tak nemožno ignorovať ani potrebu dostatočnej ochrany spoločnosti, ktorú zabezpečí najlepšie
nepodmienečný trest odňatia slobody, zvlášť ak ide o trestný postih závažnejšieho trestného činu,
ako tomu bolo aj v tomto prípade. V tejto súvislosti možno tiež podotknúť, že súd by mal obžalovaného
na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 odsek 2
písmeno b/ Trestného zákona). Vo vzťahu k súdom uloženému trestu prepadnutia veci možno podružne
poznamenať, že nie je potrebné, aby súd vo výroku o treste duplikoval, že vlastníkom prepadnutej veci
sa stáva štát, nakoľko uvedené vyplýva priamo zo znenia ustanovenia § 60 odsek 5 Trestného zákona.

Podľa citovaného ustanovenia rozhoduje súd len vtedy, ak sa vlastníkom prepadnutej veci stáva iný
subjekt ako štát.
S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Krajský súd Žilina podľa § 321
odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina čo do výroku
o treste a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Žilina na nové prejednanie

a rozhodnutie, resp. aby krajský súd podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám a uložil
obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody a popri uvedenom treste mu uložil aj
peňažný trest a trest prepadnutia veci, konkrétne vecí špecifikovaných v podanej obžalobe.K podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu I. F.. H. H.
(č.l. 541-558 spisu), ktoré bolo doručené elektronicky Krajskému súdu v Žiline dňa 4.2.2025, a v tomto
uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné. Podrobne sa zaoberal dôkaznou situáciou

v predmetnom trestnom stíhaní, ktorá podľa jeho názoru odôvodňuje uloženie trestu tak, ako to vyhlásil
vo svojom rozsudku okresný súd.

Na verejnom zasadnutí na krajskom súde, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo
v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa v celom rozsahu

pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania podriadeného prokurátora s tým, že obžalovanému
je potrebné uložiť prísnejší trest odňatia slobody, avšak s jeho nepodmienečným výkonom. V tejto
súvislosti poukázala na skutočnosť, podľa ktorej bol v predchádzajúcom konaní na okresnom súde
obžalovanému uložený trest odňatia slobody v rozpore so základnými zásadami platnými pre ukladanie
trestov, ktoré sú uvedené v § 34 Tr. zák. Navrhla preto rozsudok okresného súdu zrušiť vo výroku
o uloženom treste a obžalovanému uložiť primeraný súhrnný trest odňatia slobody, ako aj ďalšie tresty

uvedené v napadnutom rozsudku s jeho nepodmienečným výkonom.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu
prokurátora. Uložený trest považoval za primeraný a zákonný s tým, že poukázal na kumuláciu trestu
odňatia slobody s ďalšími uloženými trestami a zdôraznil, že trest v predmetnom konaní má byť

obžalovanémuuloženýlenzastíhanéskutky,resp.skutok,kuktorémujeukladanýsúhrnnýtrest.Navrhol
preto odvolanie prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote

stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o treste.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského súdu uviesť, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine, ktoré okresný súd uznesením podľa § 257 Tr. por. prijal.
Z uvedeného dôvodu sa dokazovanie na súde prvého stupňa vykonalo len v súvislosti s uloženým
trestom.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestuodňatiaslobody.Trestmápostihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvna
jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť

zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa
uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú
zásadne súčasne v každom treste.Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali

v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti
pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj
na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom
individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo

aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon
a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest
súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho
súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo
sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom

pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odňatia slobody odvolateľom treba dodať,
že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu
medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa

môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v
treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na

nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu tak, ako tieto sú definované v ustanovení
§ 34 Tr. zák. je trest primeraný. Nestotožnil sa s dôvodmi podaného odvolania prokurátora, a to najmä
s prihliadnutím na osobné pomery obžalovaného. V tejto súvislosti je potrebné zo strany súdu zvýrazniť,
že obžalovaný je živiteľom aj iných osôb. Materiálne sú na neho odkázané ženy, ktoré s ním zdieľali
spoločnú domácnosť. Preto aj vzhľadom na dátum spáchania skutkov a ich závažnosť krajský súd

nepovažoval za účelné a potrebné v zmysle platných ustanovení Trestného zákona vplývať na jeho
osobu neprimerane prísnym trestom.

Na základe týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné postupom
podľa § 319 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.