Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725010040
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7725010040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.

Jána Slovinského a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. septembra
2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b), e) Tr.zák. a iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 3.6.2025 sp.zn. 5T/1/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e výrok o treste a ochrannom opatrení.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom A. XXXX/X C. ukladá

podľa § 364 ods. 2 Tr.zák. účinného od.6.8.2024, za použitia § 41 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák.,
účinného od 6.8.2024 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. účinného od 6.8.2024 súd ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), § 74 ods. 1 Tr.zák. účinného od 6.8.2024 súd ukladá obžalovanému ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Inak ostáva rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnýsúduznalobžalovanéhoA.B.zavinnéhobskutku1obžalobyzprečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), e) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr.zák.
účinného do 5.8.2024, z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. účinného do 5.8.2024
a v skutku 2 obžaloby z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák.
účinného do 5.8.2024, na tom skutkovom základe, že:

v skutku 1 obžaloby
obvinený A. B. dňa 28.07.2024 v čase okolo 01.30 h v stanovom mestečku rekreačného strediska C.

na D. E. v katastri obce C., okr. B., počas akcie Ibiza párty po tom, ako požil alkoholické nápoje došiel
ku skupinke ľudí, rukami sa rozmachoval, nadával im a vyzýval ich do bitky, následne fyzicky napadol
jedného z nich tak, že ho udrel do brucha, na čo sa tohto zastala poškodená A. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. H. XX, okr. B., ktorú otvorenou dlaňou pravej ruky udrel dvakrát po tvári, čím jej spôsobilzranenie,ktorésinevyžiadalolekárskeošetrenie,následnepotom,akosapoškodenejzastalpoškodený
I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, K., obvinený ho zvalil na zem a začal ho päsťou udierať do
oblasti tváre a z miesta činu odišiel, čím poškodenému I. J. spôsobil podkožný krvný výron v ľavej

okoloočnicovej oblasti, zlomeninu ľavého jarmového oblúka s posunom úlomkov, zlomeninu dolnej steny
ľavej očnice a vonkajšej steny ľavej čeľustnej dutiny bez signifikantného posunu úlomkov s primeranou
dobou obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 4 týždňov v zmysle znaleckého
posudku č. 165/2024, znalca zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia B. L. M.,
následne v stanovom mestečku rekreačného strediska C. na D. E. v katastri obce Kaluža, okr. B., fyzicky

napadol i ďalšie osoby tak, že po tom, ako zastavil motorové vozidlo zn. J. N. tesnej blízkosti skupinky
chlapcov, vystúpil z vozidla a bezdôvodne fyzicky napadol jedného z nich a keď mu prišiel poškodený
O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, okr. N. O. M., a poškodený J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX, R. na pomoc, tak obvinený napadol aj ich tým spôsobom, že poškodeného O. P. udrel od chrbta
päsťou do oblasti pravého líca a poškodeného J. B. udrel zovretou päsťou pravej ruky dvakrát do oblasti
krku, kde takýmto konaním im spôsobil zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie. Z miesta odišiel

vozidlom pomedzi stany a po tom, ako ho poškodený O. P. s kamarátmi našiel sedieť vo vozidle, v
priestoroch vozidla obvinený opätovne napadol poškodeného O. P. tak, že ho päsťou udrel do oblasti
nosa, na čo bola privolaná policajná hliadka, kde uvedeného konania sa dopustil i napriek tomu, že bol
rozsudkom Okresného súdu Košice 2, sp.zn. 5T/1/2022 zo dňa 09.11.2022, právoplatný dňa 30.12.2022
uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák.,

v skutku 2 obžaloby
po tom, čo požil alkoholické nápoje, dňa 28.07.2024 v čase od 01.30 h do 02.25 h viedol osobné
motorové vozidlo továrenskej značky J., evidenčného čísla R. XXX S. po trávnatej ploche stanového
mestečka rekreačného strediska C. O. D. E. v katastri obce C., okr. B., kde bol hliadkou PMJ zastavený

a v čase o 02.50 h podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu prístrojom
AlcoQuant 6020 plus, výrobného čísla A409967 s pozitívnym výsledkom 0,60 mg/l alkoholu v dychu a
opakovanej dychovej skúške v čase o 03.06 h s pozitívnym výsledkom 0,58 mg/l alkoholu v dychu,

ZatoobžalovanémuA.B.okresnýsúduložilpodľa§364ods.2Tr.zák.účinnéhodo5.8.2024,zapoužitia

§ 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. f), h), m) Tr.zák. účinného do 5.8.2024 úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. účinného do 5.8.2024 uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Tr.zák. účinného od 6.8.2024 uložil obžalovanému ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému I. J., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. H. XXX, K., škodu vo výške 3.003 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému C., I., T. XX, C., IČO:
XX XXX XXX, škodu vo výške 148,14 Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej I. R. J., pobočka C., T.
O. X, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 283,40 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodenú U. D. R., V., so sídlom J., C. XX, IČO: XX XXX XXX, s nárokom

na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný voči výroku o treste, a to ústne do zápisnice
o hlavnom pojednávaní. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa výroku o uloženom treste v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. b),

d), e) Tr.por. zrušil a v zmysle ust. § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil vec súdu l. stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej
sa výroku o uloženom treste v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr.por. zrušil a v zmysle ust. § 322
ods.3Tr.por.vovecirozhodolsámtak,žemuuložítrestodňatiaslobody,ktoréhovýkonmupodmienečne
odloží s určením primeranej skúšobnej doby a uložením probačného dohľadu, súčasne mu uloží trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.Napadnutým rozsudkom obžalovaný bol súdom l. stupňa uznaný za vinného v skutku 1/ obžaloby zo
spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), e) Tr.zák. s poukazom na
§ 138 písm. j) Tr.zák. účinného do 05.08.2024 a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák.

účinného do 05.08.2024, v skutku 2/ obžaloby zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. účinného do 05.08.2024.

Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pre výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súd 1. stupňa mu tiež uložil trest zákazu činnosti viest' motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24
mesiacov.

Taktiež mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Súd mu uložil tiež povinnosť nahradiť poškodenému I.. J. škodu vo výške 3.003 Eur, poškodenému C.
I. škodu vo výške 148,14 Eur a poškodenej I. R. škodu vo výške 283,40 Eur. Poškodená U. D. R. bola
s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

S rozhodnutím súdu l. stupňa vo vzťahu k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody nesúhlasí

a považuje ho za nesprávne z dôvodu, že súd dostatočne nezohľadnil ustanovenia § 34 ods. 3 a § 34
ods. 4 Tr.zák., a teda uložený trest je s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej trestnej veci, jeho
postoj k danej veci a jeho osobné pomery neprimerane prísny.

V zmysle ust. § 34 ods. 3 Tr.zák. „trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby”.

V zmysle ust. § 34 ods. 4 prvá veta Tr.zák. „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. ”

Vyššie citované ustanovenia Trestného zákona upravujú zásady personality a zásady individualizácie.

Podstatou zásady personality je, aby trest, resp. ochranné opatrenie, zásadne postihovali len páchateľa
a vplyv na jeho okolie by mal byt' minimalizovaný, t.j. nemal by mat' dopad na príslušníkov rodiny,
prípadne iné blízke osoby. Podstatou zásady individualizácie je povinnosť súdov pri určovaní druhu a
výmerytrestuprihliadnuťnakonkrétneokolnostiprípadu,atonajmäpomerpriťažujúcichapoľahčujúcich
okolností, osobné pomery páchateľa a možnosť jeho sociálnej reintegrácie.

Obžalovaný má za to, že s ohľadom na všetky okolnosti tejto trestnej veci, v spojení s doterajším
výkonom väzby, je uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon mu bude podmienečne odložený,
dostačujúcim a primeraným trestom na dosiahnutie účelu sledovaného Trestným zákonom, t.j. ochrany
spoločnosti a jeho prevýchovy.

Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a
zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z čoho vyplýva,
že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené
trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové

bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát
a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť
spôsobenú trestným činom napraviť, nie ju ešte viac rozmnožovať. Neprimeraný trest nemožno
považovať za spravodlivý. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia núti súd prihliadať na
okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému postupovaniu súd pri

rozhodovaní o treste.

Obžalovaný nijakým spôsobom nespochybňuje a nezľahčuje skutočnosť, že sa dopustil protiprávneho
konania, za ktoré mu bolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní vznesené obvinenie.Je si vedomý nesprávnosti svojho konania, preto sa ešte v rámci prípravného konania k spáchaniu
stíhaných skutkov priznal, svoje konanie oľutoval a poškodeným sa ospravedlnil. Rovnako tak v

konaní pred súdom l. stupňa opakovane priznal spáchanie skutku v zmysle obžaloby, toto oľutoval,
poškodeným sa ospravedlnil, prejavil vôľu nahradiť spôsobenú škodu a pokračovať v prebiehajúcej
protitoxikomanickej liečbe, ktorú dobrovoľne nastúpil po prepustení z väzby na slobodu.

Napriek jeho postoju na hlavnom pojednávaní, a teda učineniu vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm.

b) Tr.por. o jeho vine, však súd l. stupňa pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
hoci je toho názoru, že tento postup nebol nevyhnutný, napriek tomu, že pri vydaní trestného rozkazu
súd l. stupňa zvolil uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon mu podmienečne odložil s určením
skúšobnej doby, a to za absencie jeho vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., ktoré vzhľadom
na štádium trestného konania ani nebolo možné učiniť.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní pred súdom l. stupňa, rovnako prostredníctvom
záverečnej reči svojho obhajcu a napokon aj jeho samého, sa súdu snažil vyčerpávajúco deklarovať
svoju reálnu snahu viest' riadny život, a to počnúc momentom jeho prepustenia z väzby na slobodu až
doposiaľ.

Bolo preukázané, že bezprostredne po prepustení z väzby na slobodu sa zamestnal, aj v súčasnosti
má stále zamestnanie, žije usporiadaný a riadny život so svojou družkou, dodržiava všetky zákonné a
spoločenské normy.

Tak ako bolo uvedené, dobrovoľne podstupuje protitoxikomanickú liečbu, je pravidelne podrobovaný

odberom moču a krvi, z ktorých výsledkov je zrejmé, že neužíva žiadne omamné a psychotropné látky,
plne abstinuje.

Jetedazrejmýjehokritickýpostojkveci,uvedomeniesinesprávnostisvojhokonania,priznanie,úprimná
ľútosť nad svojím konaním a snaha ospravedlniť sa poškodeným a nahradiť im vzniknutú škodu.

Obžalovaný je toho názoru, že súd l. stupňa sa pri úvahe o druhu a výmere trestu dôsledne neriadil
ust. § 33a ods. 3 Tr.zák., v zmysle ktorého „tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa
menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byt' uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie

dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa".

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. PL. ÚS 106/2011 k primeranosti trestu uviedol, že
„trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byt' ukladaný
mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky

primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu
je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného
inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na
spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom
napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým

je vždy len primeraný trest." Tieto závery už predstavujú ustálenú judikatúru Ústavného súdu (naposledy
napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 1/2021). Pritom prostriedkom dosiahnutia primeraného
trestu je práve individualizácia trestu (napr. nález Ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 106/2011).

V nadväznosti na vyššie uvedené je potom trest odňatia slobody vo svetle aktuálneho znenia Trestného

zákona nutné vnímať ako prostriedok ultima ratio, pričom zákonodarca preferuje extenzívne využívanie
iných, miernejších sankcií, či už alternatívnych trestov (peňažný trest, trest domáceho väzenia) alebo
ukladanie podmienečných trestov odňatia slobody v takých prípadoch, kde je to s ohľadom na okolnosti
prípadu, osobu páchateľa a spôsob jeho života v čase rozhodovania súdu, čo i len trochu možné.

Zhrnúc skutočnosti obsiahnuté v jeho odvolaní je potrebné konštatovať, že uloženie nepodmienečného
trestu je neprimerané nielen vo vzťahu k jeho osobe, resp. jeho blízkym, ale bude mat' negatívny vplyv
aj na poškodené subjekty s ohľadom na ich nároky, ktoré je povinný si voči ním splniť. Je toho názoru,
že v jeho prípade sú splnené všetky predpoklady na to, aby mohol súd pristúpiť k uloženiu miernejšiehotrestu,t.j.trestuodňatiaslobody,ktorýmubudepodmienečneodloženýnaurčenúskúšobnúdobu,keďže
takýto postup je dostačujúci práve s ohľadom na jeho postoj k veci, na jeho osobné a rodinné pomery
a na jeho záujem nahradiť poškodeným ich nároky na náhradu škody.

S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje svoje odvolanie za dôvodné a žiada, aby o ňom
bolo rozhodnuté tak ako je uvedené v jeho petite.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal prokurátor odvolanie do výroku o
treste. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že dňa 3.6.2025 písomne zahlásil odvolanie voči
odsudzujúcemu rozsudku do výšky uloženého nepodmienečného trestu, ako i forme uloženého
ochranného opatrenia, ktoré súd uložil obžalovanému.

Vo vzťahu k výške uloženého trestu dozorový prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhoval v zmysle

pokynu nadriadenej prokuratúry uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.
Dôvodom na uloženie takéhoto druhu trestu a v uvedenej výške je tá skutočnosť, že vzhľadom na osobu
obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 9x súdne trestaný, čo vyplýva zo záznamu v registri trestov, i napriek
tomu sa dopustil násilnej trestnej činnosti, za ktorú je obžalovaný. V minulosti sa obžalovaný taktiež
dopúšťal obdobnej násilnej trestnej činnosti. Vo viacerých prípadoch mu bol uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody, ktoré vykonal. Obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti cca po 13-
tich mesiacoch od posledného výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní
o výške trestu je potrebné prihliadnuť aj na samotný charakter spáchanej trestnej činnosti, keď pod
vplyvom alkoholu bezdôvodne a agresívnym spôsobom napadol náhodne vybrané okoloidúce osoby,
medzi ktorými bola i žena. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i tú skutočnosť, že viedol

osobné motorové vozidlo v čase, keď sa na inkriminovanom mieste nachádzalo značné množstvo
ľudí. Takéto jeho správanie sa je potrebné hodnotiť ako maximálne nezodpovedné a nevyspytateľné.
Obžalovaný sa konaním popísaným v obžalobe dopustil viacerých trestných činov, čo taktiež zvyšuje
stupeň protiprávnosti činu a odôvodňuje uloženie vyššieho trestu.

Vyhodnotením doterajšieho spôsobu života obžalovaného vyplýva, že ani predchádzajúce odsúdenia
nemali na obžalovaného žíaden výchovný vplyv a neboli dostatočným odstrašujúcim mementom v jeho
živote, aby naďalej nepáchal trestnú činnosť.

Z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie je preto namieste akceptovať výlučne uloženie úhrnného

nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvstredetrestnejsadzby,minimálnevovýške18-tichmesiacov,
s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň je prokurátor toho názoru, že súd v rozpore s ust. § 73 ods. 2 písm. c), § 74 ods. 1 Tr.zák. (v
rozsudku je zrejme pisárska chyba, kde je uvedené ust. § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák.) uložil obžalovanému

ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Uložená forma výkonu ochranného liečenia
je v rozpore s tretiou alineou ustanovenia § 74 ods. 1 Tr.por., v zmysle ktorej, ak súd ukladá ochranné
liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá,
uloží ho ústavnou formou.

Trestný zákon v ustanovení § 74 ods. 1 Tr.zák. teda obligatórne stanovuje spôsob výkonu ochranného
liečenia ústavnou formou, ak toto bolo uložené páchateľovi z dôvodov uvedených v ust. § 73 ods. 2
písm. c) Tr.zák. V zmysle daného ustanovenia súd môže uložiť ochranné liečenie, ak páchateľ spáchal
trestný čin v dôsledku závislosti od návykových látok alebo v dôsledku závislosti od hazardných hier.

K závislosti obžalovaného na omamných látkach bol spracovaný znalecký posudok č. 33/2024,
znalca B. B. N., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý v posudku
uviedol, že u obvineného zistil ťažký syndróm kombinovanej závislosti od psychostimulancií (amfetamín
a metamfetamín) a kanabinoidov. Tieto látky užíva od 17 rokov. U obvineného nezistil syndróm závislosti
na alkohole. Obvinený v čase skutku konal pod vplyvom alkoholu. Jeho rozpoznávacie a ovládacie

schopnosti boli znížené užitím alkoholu. Vzhľadom na predchádzajúce opakované trestné činy pod
vplyvom psychoaktívnych látok môže byť pobyt obvineného na slobode nebezpečný pre spoločnosť.
Obvinený má sklony k páchaniu trestnej činnosti najmä pod vplyvom užitia alkoholických nápojov a iných
omamných látok, a to hlavne amfetamínu a metamfetamínu. U obvineného je zistená disharmonickáštruktúrovaná osobnosť, ktorá je emočne nestabilná a impulzívna. Po užití uvedených látok môžu byť
jeho osobnostné črty vystupňované. Znalec odporúča absolvovať súdom nariadenú protitoxikomanickú
liečbu ústavnou formou.

Z takto zisteného skutkového stavu je teda toho názoru, že súd s poukazom na ust. § 74 ods. 1,
alinea tretia Tr.zák. mal uložiť ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou tak, ako to vyhlásil
v odsudzujúcom rozsudku dňa 03.06.2025.

S poukazom na uvedené preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil odvolaním napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu a vrátil vec na nové prejednanie veci a rozhodnutie, resp. aby rozhodol
v súlade s dôvodmi odvolania prokurátora.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil nasledovné:

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. okresný súd jasne

a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Na obžalovaného A. B. bola na okresný súd podaná obžaloba pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a), ods. 2 písm. b), e) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr.zák. účinného do 5.8.2024,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. účinného do 5.8.2024 a pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. účinného do 5.8.2024.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine v zmysle ust.

§ 257 ods. 5 Tr.por. t.z., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Okresný súd podľa §
257 ods. 7 Tr.por. prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v
prípravnom konaní, ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g) a h) Tr.por. a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní
bolo vykonané len dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.

Odvolania obžalovaného A. B. a okresného prokurátora smerovali do výroku o uloženom treste
a ochrannom opatrení a preto odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal len vo výroku o uloženom
tresteodňatiaslobody,ochrannéhoopatreniaaozaradeníobžalovanéhonavýkontohtotrestudoústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že okresný súd ukladal obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 16 mesiacov podľa Trestného zákona účinného do 5.8.2024.

V zmysle zákonného ustanovenia § 2 ods. 1 Tr.zák. vyplýva, že trestnosť činu sa posudzuje a trest

sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.V prejednávanej veci sa javí ako priaznivejšie pre obžalovaného použitie Trestného zákona účinného
od 6.8.2024, nakoľko sa týmto zákonom zrušilo obligatórne zvyšovanie dolnej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby pri vyhodnocovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré okresný

súd vyhodnotil pomerom 1:3 v neprospech poľahčujúcich okolností. Z uvedeného vyplýva, že použitím
novšieho zákona, ktorý je priaznivejší pre obžalovaného A. B., už krajský súd nemusel obligatórne
zvyšovať dolnú hranicu zo 6 mesiacov na 16 mesiacov.

Zároveň treba uviesť, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre

ukladanie trestu tak ako sú uvedené v § 34 ods. 4 Tr.zák., t.z. že prihliadol na spôsob spáchania činu,
zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ale aj osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

V súlade so stavom veci prvostupňový súd zistil, že u obžalovaného sa opakuje páchanie úmyselnej
trestnej činnosti.

Správne konštatoval okresný súd tým, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, zamestnaný. Podľa odpisu
z registra trestov bol doposiaľ 9x súdne trestaný, pričom spáchal trestné činy lúpeže, krádeže a
výtržníctva. Vo všetkých prípadoch išlo teda o úmyselné konanie zo strany obžalovaného. Za jeho už
predchádzajúce spáchané skutky mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody, povinná práca,
ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu prvostupňový súd prihliadol na všetky vyššie uvedené skutočnosti, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na všetky okolnosti prípadu, ako aj na osobu obžalovaného
a možnosť jeho nápravy, ktorú videl v jeho snahe podrobovaniu sa protitoxikomanickému liečeniu na
dobrovoľnej báze odkedy bol prepustený z výkonu väzby, uvedomeniu si svojho doterajšieho správania,

snahou ospravedlniť sa poškodeným a vzniknutú škodu nahradiť. Tvrdenia obžalovaného, že vedie
už usporiadaný život, žije so svojou priateľkou a poučil sa zo svojho doterajšieho zlého správania
sa, že žiada uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, ani krajský súd nepresvedčili, nakoľko
obžalovaný si je plne vedomý toho, že opätovne pácha úmyselnú trestnú činnosť. Navyše obžalovaný
sa uvedeného konania dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp.zn.

5T/1/2022 zo dňa 09.11.2022 už uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr.zák. Pri ukladaní trestu krajský súd vzal do úvahy aj to, že obžalovaný sa napriek svojmu
relatívne mladému veku opätovne dopúšťa ďalších a ďalších závažných úmyselných trestných činov a
ukladanie doterajších trestov (aj keď nepodmienečných) mu neprinieslo nápravu.

Je možné s okresným súdom len súhlasiť, že z jeho konania je zrejmé, že ani predošlé odsúdenia teda
nemali na obžalovaného žiaden výchovný vplyv a neboli dostatočným mementom, aby sa nedopúšťal
ďalšej trestnej činnosti. Preto mu za spáchanie uvedených skutkov uložil krajský súd nepodmienečný
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov. Zároveň rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon
uloženého trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v

posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
ponechal krajský súd v platnosti vo výmere 24 mesiacov.

Odvolanie okresného prokurátora smerovalo voči trestu, ale aj výroku o ochrannom opatrení, ktorým

okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Tr.zák. účinného od 6.8.2024 uložil obžalovanému
ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Je potrebné dať za pravdu prokurátorovi v tom, že okresný súd v rozpore s ust. § 73 ods. 2 písm. c), §
74 ods. 1 Tr.zák. (v rozsudku je zrejme pisárska chyba, kde je uvedené ust. § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák.)

uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Uložená forma výkonu
ochranného liečenia je v rozpore s tretiou alineou ustanovenia § 74 ods. 1 Tr.por., v zmysle ktorej, ak
súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon
podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Trestný zákon v ustanovení § 74 ods. 1 Tr.zák. teda obligatórne stanovuje spôsob výkonu ochranného
liečenia ústavnou formou, ak toto bolo uložené páchateľovi z dôvodov uvedených v ust. § 73 ods. 2
písm. c) Tr.zák. V zmysle daného ustanovenia súd môže uložiť ochranné liečenie, ak páchateľ spáchal
trestný čin v dôsledku závislosti od návykových látok alebo v dôsledku závislosti od hazardných hrách.Je potrebné uviesť, že podľa § 2 ods. 3 Tr.zák., že ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje. Keďže ochranné

opatrenie plní primárne preventívnu funkciu a jeho účinky sú primárne viazané na osobnosť páchateľa,
je logické, že ochranné opatrenie sa bude ukladať podľa zákona účinného v čase rozhodovania o
ochrannom opatrení.

Krajskýsúdnapraviltútochybuokresnéhosúduapodľa§73ods.2písm.c),§74ods.1Tr.zák.účinného

od 6.8.2024 súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Uložený trest odňatia slobody je podľa názoru krajského súdu zákonný, primeraný a plne postačujúci
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a dosiahnutie účelu trestu z pohľadu zabezpečenia nápravy
obžalovaného, ktorý spĺňa účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie. Zároveň sa naplní aj účel
generálnej prevencie, keďže na základe tohto trestu bude obžalovaný v budúcnosti viesť riadny život bez

toho, aby sa dopúšťal ďalšej trestnej činnosti a takýto uložený trest odradí ostatných členov spoločnosti
od páchania trestnej činnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.