Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425010120
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6425010120.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného
A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn.: 4T/20/2025 zo dňa 01. 07.
2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn.: 4T/20/2025 zo dňa 01. 07. 2025 bol obžalovaný
A. B. a uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 23.11.2024 v čase o 16.30 h viedol po ceste I/51 v meste C. D. v km 277,0 osobné motorové vozidlo

zn. Škoda Octavia ev. č. E. XXXXX tým spôsobom, že pred OD Lidl nedal prednosť v chodkyni F. G., nar.
XXXX, prechádzajúcej cestu z jeho pohľadu z ľavej strany na pravú, čím porušil ustanovenie § 4 ods.
1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, následkom čoho ju zachytil ľavou prednou časťou
vozidla a pri nehode utrpela zranenia - trieštivú zlomeninu krčka ramennej kosti vpravo s posunom,
trieštivú zlomeninu jabĺčka vľavo, otras mozgu I. stupňa a iné, ktoré si vyžadujú liečenie obvykle 4 až 6
mesiacov, pričom F. G. bola z dôvodu zranení hospitalizovaná od 23.11.2024 do 17.1.2025 t.j. 56 dní.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j), písm.
l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona bola určená skúšobná doba na dva roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený Union zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom

Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36284831 odkázaný s uplatneným nárokom na náhradu škody na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom
pojednávaní proti výroku o treste zákazu činnosti, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
písomným podaním doručeným okresnému súdu 23. 07. 2025.V dôvodoch odvolania poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní uviedol zrejmú nesprávnosť v
skutkovom zistení a v popise skutku v rozsudku, že chodkyňa prechádzala s nákupom od OD Lidl
sprava doľava a že sa nachádzala v tesnej blízkosti priechodu pre chodcov. Súd v popisovanom

skutku a rozsudku nevenoval pozornosť posúdeniu kvalifikovanej podstaty trestného činu ako porušenia
dôležitej povinnosti vodičom a ani poškodenou. Poukázal na to, že je vodičom z povolania, vykonáva
činnosť ako samostatný jediný živnostník bez zamestnancov, a to pracovnú činnosť na úseku stolárskej
výroby, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj preprava materiálu a pracovného zariadenia a tovaru na
motorovom vozidle. Vykonáva výrobu a montáž nábytku na mieru a najmä zhotovuje nábytok, či už

kuchynskéhocharakteru,aleboinéhobytovéhocharakteru.Okremtohomávopatrovanírodičov,ktorísú
odkázaní na jeho dopravu najmä za nákupmi a liečením, či v súvislosti s inými potrebami. Uloženie trestu
zákazu činnosti urobí obžalovaného nezamestnaným a postihne aj jeho rodičov. Špeciálna prevencia tu
neprichádza do úvahy, lebo je takmer vzorným vodičom a ochrana spoločnosti pred jeho šoférovaním
nedáva preto zmysel. Obžalovaný aj v súčasnosti vykonáva vodičskú činnosť s vodičským oprávnením,
ktorý mu nebol zadržaný. Je preto na vážne posúdenie, či zákaz činnosti má pre ochranu spoločnosti

nejaký praktický zmysel. Poukázal na to, že OD Lidl sa nachádza z pohľadu vodiča na pravej strane
cesty a od neho prichádzala poškodená chodkyňa G. tesne popri priechode pre chodcov smerom na
druhú stranu vozovky. V čase zrážky sa nachádzala asi 3 metre od pravého okraja vozovky, teda urobila
asi štyri kroky na ceste. V čase nehody pršalo, bola tma a zimné obdobie. Pouličné osvetlenie v tomto
mieste vodičov oslňuje, stretávacie svetlá sú nedostatočné, ide teda o nepriaznivé podmienky, ktoré

musí zohľadniť nielen vodič, ale každý účastník, a teda aj chodec. Poukázal na povinnosti chodca pri
prechádzaní cez priechod pre chodcov a pri vstupovaní na vozovku. Chodkyňa nemala žiadne chodecké
ochranné a signalizačné prvky, bola tmavo oblečená. Nebola nijako sankcionovaná za porušenie
zákonných pravidiel. Z uvedených dôvodov a s ohľadom na uplynutie času od nehody, takmer trištvrte
roka, odkedy nemá zakázanú vodičskú činnosť a túto denne vykonáva, už nie je potrebné ukladať trest

zákazu činnosti. Počas tejto doby už efektívne aj splnil podmienku na podmienečné upustenie od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti, ak by mu bol zadržaný vodičský preukaz priamo pri nehode. Navrhol,
aby krajský súd v tejto časti rozhodnutia upustil od trestu zákazu činnosti a v tejto časti rozhodnutie
okresného súdu zrušil.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 30. 07. 2025.

Verejné zasadnutie krajského súdu sa konalo za účasti obžalovaného, obhajcu obžalovaného

a prokurátora krajskej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukázal na to, že v tomto prípade mala poškodená
aspoň polovicu viny. Navrhol, aby krajský súd prihliadol na následky, ktoré by trest zákazu činnosti
spôsobil, rovnako na dobu, ktorá uplynula od nehody. Poukázal na to, že obžalovaný pracuje, naďalej

šoféruje a od spáchania nehody uplynula viac ako polovica času trestu zákazu činnosti uloženého
okresným súdom. Navrhol trest zákazu činnosti neuložiť, prípadne znížiť na dolnú hranicu, alternatívne
uložiť peňažný trest.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že uložený trest je primeraný a zákonný, vrátane trestu

zákazu činnosti, preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava konečného návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu

dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie

je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že dňa 07. 04. 2025 podal prokurátor Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom pod sp. zn.: 1Pv 27/25/6613 na Okresný súd Žiar nad Hronom obžalobu naobvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
na skutkovom základe tam uvedenom.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojedovaní, po tom ako bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku a po poučení podľa § 275 ods. 5 až 8 Trestného poriadku
s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine, resp. nepoprie spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, bude toto
vyhlásenieneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním,anidovolanímokremdovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, vyhlásil, že sa cíti vinným zo spáchania žalovaného

skutku a na všetky položené otázky v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného
poriadku odpovedal „áno“. Okresný súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a náhrade škody, pričom vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to uplatneného
nároku Union zdravotnej poisťovne, dokladu poisťovne Kooperatíva, evidenčnej karty vodiča, správy
o povesti obžalovaného a odpisu registra trestov obžalovaného.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Nezistiac žiadne procesné pochybenia v postupe okresného súdu v súvislosti s vyhlásením
obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku sa krajský súd zaoberal iba výrokom
o treste.

Obžalovaný svoje odvolanie obmedzil na uložený trest zákazu činnosti. Krajský súd posudzoval celý

trest uložený obžalovanému.

Okresný súd pri úvahách o druhu a výmere trestu správne vychádzal z ustanovení § 34 Trestného
zákona a správne vzhliadol u obžalovaného aj dve poľahčujúce okolnosti, a to § 36 písm. j) Trestného
zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a § 36 písm. l) Trestného zákona, že

sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Uložený trest vo výmere jeden rok s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky považuje krajský súd za zákonný a primeraný,
preto nevidel žiadny dôvod na jeho zrušenie, prípadne zmenu, naviac výrok o treste odňatia slobody
vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dva roky obžalovaný
nenamietal.

Okresný súd v rámci ukladania trestu zákazu činnosti poukázal na porušenie dôležitej povinnosti zo
strany obžalovaného a to, že vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a
prechádza cez priechod pre chodcov a pritom ho nesmie ohroziť, pričom takéto porušenie bezpochyby
naplňuje kvalifikačný znak porušenia dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona v zmysle § 138 písm.

h) Trestného zákona, keďže sa jedná o porušenie takej povinnosti ktoré má spravidla za následok
nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie teda, kde jej porušením môže ľahko dôjsť k takémuto
následku. Spoluzavinenie poškodenej nevyplývalo z obsahu spisového materiálu. Ďalej poukázal
na to, že pri ukladaní trestu je nutné okrem individuálnej prevencie zohľadňovať aj význam trestu z
hľadiska generálnej prevencie vo vzťahu k ostatným účastníkom cestnej premávky v tomto prípade

vodičom motorových vozidiel, aby dôsledne rešpektovali pravidlá cestnej premávky. Trest musí takisto
zohľadňovať nielen pomery páchateľa, ale byť adekvátny aj nebezpečnosti spáchaného trestného činu
a úmerný spôsobenému následku.

Krajský súd sa stotožnil aj s riadnym a presvedčivým odôvodnením uloženého trestu zákazu činnosti

obžalovanému zo strany okresného súdu.

V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiadny záznam. V Centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkovmáobžalovanýdvazáznamyprepriestupkyproti bezpečnostiaplynulosticestnejpremávky,
pričom jeden záznam je pre porušenie zákazu státia zo dňa 24. 05. 2021, teda pred spáchaním

žalovaného trestného činu a druhý záznam je pre prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, ktorého sa
obžalovaný dopustil dňa 09. 01. 2025 po spáchaní žalovaného trestného činu.Uloženie trestu zákazu činnosti je nevyhnutné vzhľadom ku skutočnosti, že k spáchaniu trestnej činnosti
došlo za porušenia dôležitej povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, ako aj s poukazom na to, že obžalovaný sa tak pred spáchaním predmetného skutku, ako

aj po ňom, dopustil priestupku na úseku cestnej dopravy. Krajský súd poznamenáva, že v prípadoch,
kedy dochádza k spáchanej trestnej činnosti páchateľmi v súvislosti s vedením motorových vozidiel,
sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s ich vedením a v tomto smere je možné
pripustiť, že takýto trest má svoj význam z hľadiska naplnenia očakávaného účelu trestu. Krajský súd
sa nestotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného, že okresný súd nemal ukladať trest zákazu

činnosti vedenia motorových vozidiel. V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že podľa §
61 ods. 2 Trestného zákona bolo v prípade obžalovaného možné uložiť trest zákazu činnosti v
rozpätí trestnej sadzby od 1 roka do 5 rokov. Obžalovanému bol za prejednávaný trestný čin okresným
súdom uložený trest zákazu činnosti na dobu 18 mesiacov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby a
vzhľadom na okolnosti prípadu, keď obžalovaný svojím konaním v cestnej premávke poškodenej z
nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví v podobe zranenia, trieštivej zlomeniny krčka ramennej

kosti vpravo s posunom, trieštivej zlomeniny jabĺčka vľavo, otrasu mozgu I. stupňa a iné, preto ho
nemožno považovať za trest neprimeraný. Krajský súd neakceptoval v tejto časti ani argumentáciu
obžalovaného, že uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu
18 mesiacov, by mu bolo prakticky znemožnené vykonávať jeho povolanie, čo ho urobí nezamestnaným.
Krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovaný má možnosť adaptovať svoj pracovný

režim alebo vyhľadať alternatívne spôsoby dopravy a to aj vo vzťahu k starostlivosti o rodičov počas
trvania zákazu činnosti, pričom tento zákaz je časovo ohraničený a umožňuje po jeho uplynutí obnoviť
oprávnenie viesť motorové vozidlo. Právny poriadok neumožňuje, aby aktuálne okolnosti výkonu
živnostenskej činnosti obžalovaného, ospravedlňovali vynechanie alebo zmiernenie zákonného trestu,
ktorýzodpovedázávažnostispáchanéhoskutku.Vovzťahuktvrdeniu,žepoškodená,ktorámedzičasom

zomrela, mala v krvi jedno promile alkoholu krajský súd uvádza, že toto tvrdenie nebolo ničím podložené.

Na základe uvedených skutočností krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.