Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713204234
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6713204234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu JUD. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XXXX/XX, F., právne zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom
Nám. SNP 70/36, Zvolen, IČO: 37 894 692, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom
Karadžičova 17, Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o náhradu škody s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/38/2013-1096 zo dňa 30.01.2024
a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/38/2013-1128 zo dňa 19.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, v
lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 6.787,10 Eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej mu pri dopravnej
nehode dňa 15.01.2012 na mieste G. B., Bacúrov, ktorú zavinil vodič motorového vozidla Škoda Pick-up
C. H. (ďalej aj „škodca“), ktorý bol poistený u žalovaného podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“). Nárok si uplatnil žalobca priamo u žalovaného
ako poisťovateľa v zmysle § 15 zákona o PZP.

2. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v
Banskej Bystrici, č.k. 16Co/52/2022 zo dňa 15.02.2023, po oboznámení sa s vyšetrovacím spisom
Okresného riaditeľstva PZ Zvolen pod sp. zn. ČVS: ORP830/OSK-ZV-2012, spisu k poistnej udalosti,

vykonanom znaleckom dokazovaní znalcami I. C. J., dipl. I. I. K., Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline, výsluchom žalobcu a svedka C. H., dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

3. Vec súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 441, § 442, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 4 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 5, 6, 7, 8, § 15 ods. 1, 2 zákona o PZP. Predmetom konania
bola škody vzniknutá dôsledkom dopravnej nehody zo dňa 15.01.2012. Žalobca ako vlastník osobného
motorového vozidla značky Audi A6, farba zelená metalíza, rok výroby 2001, EČV: F. bol účastníkom

dopravnej nehody dňa 15.01.2012, ku ktorej došlo v čase okolo 18:35 hod. v kat. úz. G. B., ktorú zavinil
druhý účastník C. H. ako vodič jazdiaci na motorovom vozidle značky Škoda Pick-up, EČV: F.. Na
miesto nehody sa dostavila dopravná polícia, ktorá nehodu zadokumentovala ako škodovú udalosť. O
preverení dopravnej nehody bol vyhotovený záznam, v zmysle ktorého nehoda bola uzatvorená akopriestupok na úseku cestnej dopravy spáchaný priestupcom C. H., ktorému bola uložená bloková
pokuta. Následne predmetné vozidlo žalobcu obhliadol zamestnanec externej spoločnosti žalovaného.
Listom zo dňa 10.05.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že nie je možné vysporiadať ním uplatnené

nároky na náhradu škody z dôvodu, že nie je ukončené šetrenie a napokon mu listom zo dňa 07.09.2012
oznámil, že škodovú udalosť odkladá bez náhrady s odôvodnením, že z technického hľadiska je vznik
škody pri deklarovanej nehode neprijateľný, o čom mal svedčiť aj záver odbornej expertízy. Napriek
tomu, že žalovaný podal trestné oznámenie, nebolo preukázané, že by išlo o škodovú udalosť, ktorá by
bola fiktívna, zinscenovaná a bola trestným činom alebo priestupkom. V uvedenom trestnom konaní bol

vypracovaný aj znalecký posudok Ing. Blišťana.

4. Žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal všetky náležitosti zodpovednosti za škodu, ktorú
mu spôsobil C. H. ako poistený u žalovaného. Vznik škody ustálil samotný žalovaný a bola v spore
preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Z toho dôvodu
súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania s poukazom na § 11 zákona

o PZP, pričom uviedol, že poisťovateľ mal povinnosť v stanovenej trojmesačnej lehote bez zbytočného
odkladu vykonať vlastné šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti a následne v 15-dňovej lehote
toto plnenie poskytnúť. Omeškanie žalovaného ku dňu 12.05.2012 ustálil súd prvej inštancie tak, že ku
dňu doobhliadky vykonanej externou zložkou žalovaného dňa 27.01.2012 bola pripočítaná trojmesačná
doba a následne 15-dňová lehota. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych

autorít.

5. K vykonanému dokazovaniu a jednotlivým skutkovým tvrdeniam strán sporu súd prvej inštancie ďalej
uviedol, že ku škodovej udalosti došlo, stala sa v zimnom období v januári vo večerných hodinách
počas tmy a hustého sneženia. Povrch vozovky a okolitého terénu bol pokrytý snehom. Tieto skutočnosti

sťažovali orientáciu oboch vodičov pred škodovou udalosťou, ako aj po škodovej udalosti. Vzhľadom na
uznanie zodpovednosti škodcom za prítomnosti polície a povahu nehody, považoval priebeh škodovej
udalosti za technicky prijateľný. K odbornej expertíze spoločnosti Expert Group s. r. o. súd prvej inštancie
uviedol, že táto expertíza nemá žiadne formálne, obsahové náležitosti. Išlo o arbitrárny záver v prospech
žalovaného, ktorý ho použil pre trestné oznámenie. Znalecký posudok z trestného konania znalca I. L.

bol čiastočne kompatibilný s následným znaleckým posudkom znalca Ing. Haracha a Ústavu súdneho
inžinierstva. V spore bol vypracovaný aj znalecký posudok znalcom I. J., vo vzťahu ku ktorému súd
prvej inštancie ustálil, že pristupoval k posúdeniu nehodového deja jednovariabilne. Konkretizoval, že
znalec do posudku uložil ako vstupné východiskové údaje, ktoré aplikoval nesprávnou interpretáciou
jednotlivých dôkazov a jednotlivých výpovedí účastníkov. Tie potom vložil do simulačného programu

a pracoval s týmito údajmi, čo však znalcovi neprináleží. Ako príklad uviedol, že účastníci nehody
nevedeli špecifikovať bližšie rýchlostné parametre vozidiel v čase kolíznej situácie. Škodca uvádzal,
že tým úsekom jazdí zvyčajne 50 alebo 100 km/hod. To, ale neznamenalo, že v ten čas išiel takou
rýchlosťou a navyše úlohou znalca bolo preveriť technickými metódami, či naozaj takou rýchlosťou
vozidlo mohlo ísť. Znalec I. J. mal posúdiť nehodu iba technicky. Naopak neboli v predmetnej veci

zdokumentované ponehodové polohy, vzájomné vzdialenosti, chýbala fotodokumentácia, s čím sa
tiež znalec I. J. nedostatočne vysporiadal a miesto zrážky stanovil hypoteticky. Nesprávne stanovil aj
adhézne vlastnosti vozovky.

6. Vzhľadom na námietky žalobcu v spore bol predložený súkromný znalecký posudok Ing. Harachom,

ktorý sa usiloval zistiť, či je technicky možné, aby k zrážke došlo, či je technicky možné a prijateľné,
aby nastala prvá zrážka, aby nastala druhá zrážka, a ak áno, za akých okolností. Na základe toho
konštatoval, že bolo technicky možné previesť komplexný pohyb vozidiel s takými parametrami, ktoré
nemali prvky technickej neprijateľnosti. Zistil taký priebeh nehody, ktorý bolo možné technickými
prostriedkami vo vzťahu k primárnej zrážke, k sekundárnej zrážke, ako aj k poškodeniu vozidiel a ich

charakteru, vysvetliť. Poukázal na ujazdený sneh na vozovke, sklon vozovky, skutočnosť, že sa tam
nachádzala ďalšia priekopa, určitý sklon stromu, pričom terén mimo vozovky, po ktorom sa pohybovali
kolesá pravej strany motorového vozidla žalobcu bol nehomogénny.

7. Na kontrolné znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilina ( ďalej aj „ústav“), súd

prvej inštancie neprihliadal ako na posudok predložený znaleckou organizáciou, pretože sa na ňom
podieľali aj externé subjekty. Považoval ho za vadný aj z pohľadu preskúmateľnosti a hodnovernosti. Za
formálnu vadu tiež považoval skutočnosť, že ústav použil databázy crash testov, ktoré však porovnávali
neporovnateľné, pretože išlo o testy na suchej vozovke, avšak v predmetnej veci bola vozovka ujazdenásnehom. Zároveň v crash testoch boli použité približne rovnaké hmotnosti, boli použité figuríny a
v prípade týchto testov vodič inak reagoval a každý pokus prebiehal pri iných rýchlostiach a iných
parametroch.

8. Odhliadnuc od týchto formálnych nedostatkov, súd prvej inštancie zvýraznil, že ani tento posudok
nespochybnil technickú prijateľnosť vzniku a rozsahu nehody a poškodenia vozidla žalobcu v zmysle
uplatnenej žaloby. Predmetný posudok musel konštatovať geometrickú korešpondenciu vzájomných
poškodení, to znamená geometrickú, výškovú, vertikálnu, horizontálnu, s čím korešpondujú poškodenia,

či už geometrické vo vzťahu k prvotnej zrážke vozidiel, ako aj vo vzťahu k druhotnej sekundárnej
zrážke vozidla žalobcu so stromom. Tak isto musel konštatovať jej energetickú korešpondenciu týchto
poškodení. Závery posudku Ing. Haracha a ústavu sa rozchádzali v tom, že ústav relativizoval technickú
prijateľnosť časti nehodového deja vo vzťahu k poškodeniu ľavej bočnej časti, ale konštatoval v závere,
že pripúšťa geometrickú energetickú korešpondenciu.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady pomeru úspechu vo veci v zmysle §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej v texte „CSP“) a obdobne rozhodol
aj o trovách štátu. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi náhradu
trov prvého odvolacieho konania s poukazom na zásadu úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie i ako aj dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h), f) a d) CSP. Poukázal na to, že v zmysle znaleckého
posudku č. 5/2012 vypracovaného I. A. L. boli tvrdenia žalobcu o priebehu dopravnej nehody z
technického hľadiska neprijateľné. Rovnako v odbornom posudku vypracovaného spoločnosťou Expert
Group, s.r.o. bolo konštatované, že priebeh a vznik deklarovanej nehody s ohľadom na miesto jej

vzniku bol z technického hľadiska neprijateľný. Zo znaleckého posudku I. J., ktorého ustanovil súd v
konaní, vyplynulo, že poškodenie motorového vozidla žalobcu nezodpovedá analýze nehodového deja.
Nemohlo dôjsť ku kolízii medzi vozidlami účastníkov nehody a stromom v časovej následnosti, ako to
bolo deklarované účastníkmi nehody. Podľa názoru znalca v dôsledku deklarovanej dopravnej nehody
nevznikli žiadne poškodenia na osobnom motorovom vozidle žalobcu, nakoľko poškodenia vznikli

iným spôsobom, ako to bolo popisované účastníkmi dopravnej nehody. Znalec vyslovil jednoznačný
záver, že k stretu týchto vozidiel podľa deklarovaného priebehu nemohlo dôjsť. K nárazu vozidla
do stromu žalobcom nemohlo dôjsť takým spôsobom ako to bolo deklarované účastníkmi nehody.
Znalec zistil tiež energetickú neprijateľnosť korešpondencie vzájomného kontaktu vozidla a stromu,
čo odôvodnil deformáciou prednej výstuhy nárazníka, ktorej tvar deformácie nezodpovedá nárazu

do stromu. Podľa názoru žalovaného z výsledkov znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že
poškodenia na motorovom vozidle žalobcu nemohli vzniknúť v tvrdenom rozsahu z hľadiska silového
pôsobenia predmetov účastných na predmetnej dopravnej nehode a ani nemohli mať taký priestorovo
deformačný charakter. Kontrolným znaleckým dokazovaním bolo opakovane preukázané, že účastníkmi
deklarovaný priebeh škodového deja je z technického hľadiska neprijateľný. Tento posudok účinne

spochybnil závery I. K., ktorý ako jediný nevylúčil technickú prijateľnosť deklarovaného škodového deja.

11. Žalovaný tiež namietol zmätočnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia. Tvrdil, že v jeho prospech boli
v konaní predložené štyri nezávislé odborné závery. Týmito dôkaznými prostriedkami bolo preukázané,
že priebeh a vznik deklarovanej nehody s ohľadom na miesto jej vzniku je z technického hľadiska

neprijateľný. Súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto znaleckým posudkom a odbornému posudku zaujal
nekonkrétne dôvody. K znaleckému posudku I. L. uviedol, že s niektorými časťami sa dá súhlasiť
a niektoré žalobca vyvrátil, čo však nie je preskúmateľný záver. K odbornému posudku spoločnosti
Expert Group, s.r.o. súd prvej inštancie uviedol, že nemá žiadne formálne, obsahové náležitosti a je
to arbitrárny záver v prospech žalovaného. Podľa žalovaného však ide o tendenčné tvrdenie súdu

bez bližšej konkretizácie toho, aké obsahové náležitosti a podľa akých predpisov mala obsahovať
odborné vyjadrenie. Vo vzťahu ku kontrolnému znaleckému posudku súd nekonkrétne odôvodnil, z
čoho mali prameniť jeho domnelé formálne a procesné nedostatky, ak kontrolné znalecké dokazovanie
nariadil sám. Absencia riadneho a nepresvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých
súvislostiach má za následok jeho nepreskúmateľnosť.

12. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola skutočnosť, že súd prvej inštancie neskúmal
spoluzavinenie žalobcu, pričom mu to bolo dané v rámci pokynu odvolacieho súdu v zrušujúcom
uznesení.13. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol len formálne uvedenie §-u 4 ods. 2 zákona o PZP,
nakoľko v prípade jeho aplikácie by nemohol dospieť k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu. Spochybnil

tiež závery súkromného znaleckého posudku, ktorý vyhodnotil súd prvej inštancie ako správny, pričom
tieto závery boli vytknuté aj ústavom, konkrétne, že znalec sa nezaoberal charakterom poškodenia na
ľavom boku poškodeného vozidla ako ani vyhodnotením, pri akej rýchlosti mohlo poškodenie vzniknúť.
Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie zjavne dezinterpretoval a bagatelizoval závery v prospech
žalovaného,vdôsledkučohosapostupsúdujavíakonespravodlivý.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Doplňujúci rozsudok napadol žalovaný odvolaním z dôvodu, že ide o výrok závislý na výroku
rozhodnutia vo veci samej.

15. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu nebolo podané.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP vec prejednal viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, a vo veci nariadil podľa § 385 ods. 1 CSP
pojednávanie, na ktorom podľa § 384 CSP zopakoval dokazovanie a podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v znení doplňujúceho rozsudku potvrdil z nasledovných dôvodov:

17. Odvolací súd vyzval pred pojednávaním sporové strany, aby doplnili skutkové tvrdenia o špecifikáciu,
v akej výške vznikla žalobcovi škoda v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou pri samotnej zrážke
motorových vozidiel a aká škoda vznikla v súvislosti s následným nárazom žalobcu do stromu.

18. Žalovaný vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu poukázal na § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP,
pričom uviedol, že v priebehu konania nebol nárok na náhradu škody náležite preukázaný. Vzhľadom
na technickú neprijateľnosť vzniku deklarovanej nehody nemohlo dôjsť ku škode, a preto dokazovanie
týkajúce sa ustálenia výšky škody nebolo predmetom sporu.

19. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu reagoval predložením odborného posudku Ing. Haracha č.
5/2025 zo dňa 02.04.2025, v zmysle ktorého celková škoda na motorovom vozidle predstavovala sumu
7.484,- Eur s DPH. Primárnu zrážku motorových vozidiel ocenil na sumu 912,- Eur a sekundárnu
zrážku motorového vozidla žalobcu so stromom na sumu 6.572,- Eur. Predmetná dopravná nehoda
podľa žalobcu predstavuje jeden kontinuálne prebiehajúci nehodový dej, pričom jeho primárna fáza

je charakterizovaná kolíziou medzi predmetnými motorovými vozidlami a následná sekundárna fáza
nehodového deja kolíziou osobného motorového vozidla žalobcu s pevnou prekážkou, ktorú tvoril
vegetačný porast. Je nutné uviesť, že práve primárna fáza nehodového deja vygenerovala kolíznu
situáciu s vegetačným porastom, a teda spôsobila dominantné poškodenie motorového vozidla žalobcu.
Žalobcaktomuďalejuviedol,ževzhľadomnapovahu,okolnostiapriebehnehodovéhodejaniejemožné

pre účely náhrady škody poškodeného žalobcu oddeľovať prepojené a podmienené fázy nehodového
deja a nadväzne nie je možné osobitne riešiť a oddeľovať náhradu škody na parciálnu časť vzniknutú
pri prvej fáze nehodového deja a sekundárnu časť, ktorá nastáva pri druhej fáze nehodového deja.

20. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v odvolacom konaní zopakoval svoje skutkové a právne závery,

pričom osobitne poukázal na to, že škoda na motorovom vozidle žalobcu vznikla v príčinnej súvislosti
s jeho nesprávnou technikou jazdy. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, mal
sa vysporiadať aj s námietkou o spoluzavinení žalobcu na vzniku škody, čo opäť súd prvej inštancie
neurobil.

21. Predmetný spor bol už predmetom odvolacieho konania, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením
odvolacieho súdu sp. zn. 16Co/52/2022 zo dňa 15.02.2023. V zrušujúcom uznesení odvolací súd vyjadril
právny názor, že okresný súd vôbec nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré v skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ako vyhodnotil vykonané
dôkazy a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a nedostatočne uviedol aj to, ako vec právne posúdil.

Z rozsudku okresného súdu v poradí prvom, nebolo vôbec zrejmé, aké závery zo znaleckých posudkov
vyvodil. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný a arbitrárny, nakoľko z neho
nebolo zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal so závermi znaleckého dokazovania,
prečo nevykonal dôkazy znaleckým posudkom I. L. z trestného konania a rovnako odborným posudkomvypracovaným spoločnosťou Expert Group, s.r.o. Tiež vytkol súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu
škody posúdil len zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom sa nevysporiadal
vôbec so skutočnosťou, či poškodenému žalobcovi vôbec nejaká skutočná škoda v dôsledku ním

prezentovanej dopravnej nehody vznikla. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP,
v zmysle ktorého poisťovateľ hradí za poistníka poškodenému uplatnené preukázané nároky. V ďalšom
konaní uložil súdu prvej inštancie buď doplniť dokazovanie znaleckým posudkom I. L. a odborným
posudkom spoločnosti Expert Group, s.r.o., alebo v dôvodoch rozhodnutia uviesť, z akých dôvodov
návrhu žalovaného na vykonanie týchto dôkazných prostriedkov nevyhovel.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania pred súdom prvej inštancie zistil,
že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle záverov kasačného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Z dôvodu odvolacích námietok žalovaného však odvolací súd považoval vo veci za potrebné
nariadiť pojednávanie a zopakovať dokazovanie. Dôvodom pre tento postup odvolacím súdom bolo,
že súd prvej inštancie síce hodnotil skutkové závery z vykonaného dokazovania, najmä vo vzťahu

k predloženým znaleckým posudkom, avšak skutkové zistenia, ktoré z nich vyvodil, nedostatočne
odôvodnil. To bolo aj podstatou argumentácie odvolateľa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sú síce
badateľné myšlienkové pochody súdu prvej inštancie pri hodnotení jednotlivých dôkazov v spore, avšak
tie nie sú dostatočne rozvedené vo vzťahu ku zistenému výsledku sporu v súlade s § 191 ods. 1 CSP.

23. Na pojednávaní pred odvolacím súdom strany sporu zopakovali svoju argumentáciu v spore.
Podstata argumentácie žalovaného v odvolaní spočívala v tom, že súd prvej inštancie, napriek
prevažujúcemu počtu odborných posudkov v spore v prospech žalovaného, vyhovel podanej žalobe
žalobcu a túto skutočnosť nedostatočne odôvodnil. V dôsledku uvedeného odvolací súd vychádzal
zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a pre potrebu hodnotenia dôkazov, najmä

znaleckých posudkov a odborného posudku v zmysle § 191 ods. 1 CSP tieto dôkazy zopakoval a dospel
k nasledujúcim skutkovým záverom:

24. Zo znaleckého posudku predloženého v trestnom konaní znalcom Ing. Blišťanom ( č. 5/2012 )
odvolací súd zistil, že popis nehodového deja škodcom je technicky prijateľný, avšak technicky

neprijateľný je popis skutkového deja poškodeným (žalobcom). Znalec v znaleckom posudku vytkol
žalobcovi, že nedostatočne reagoval pred nárazom do stromu. Čo sa týka stretu motorových vozidiel
z hľadiska zistených poškodení, ten spĺňa podmienku energetickej aj geometrickej korešpondencie
a zrážka osobných motorových vozidiel bola technicky prijateľná, avšak pri nízkej rýchlosti. Výstuha
nárazníka a ďalšie poškodenia v smere nárazu však nekorešpondujú s nehodovým dejom a tieto

poškodenia vrátane svetlometov neboli poškodené danou dopravnou nehodou. Technicky bolo
preukázané, že tieto poškodenia vznikli už pred nehodou.

25. Z odborného stanoviska spoločnosti Expert Group, s.r.o. odvolací súd zistil, že poškodenie ľavej
prednej časti vozidla Škoda Pick-up a ľavej bočnej časti vozidla Audi A6 spôsobené vzájomným

kontaktným silovým pôsobením pri ich zrážke spĺňalo podmienku energetickej korešpondencie
poškodenia. Z hľadiska energetickej korešpondencie poškodenia zrážka týchto vozidiel je z technického
hľadiska prijateľná. Poškodenie ľavej prednej časti vozidla Škoda Pick-up a ľavej bočnej časti vozidla
Audi A6 spôsobená vzájomným kontaktným silovým pôsobením pri ich zrážke spĺňa podmienku
geometrickej korešpondencie poškodenia v obmedzenom rozsahu. Zrážka týchto vozidiel z technického

hľadiska je prijateľná. Charakter a reliéf časti lokálnych poškodení ľavej bočnej časti vozidla Audi A6
však nespĺňa podmienku geometrickej korešpondencie možnosti vzniku poškodenia na tomto vozidle
kontaktným silovým pôsobením s vozidlom Škoda Pick-up v zmysle popisu priebehu nehodového deja
uvedeného v predloženom spisovom materiáli. Charakter časti lokálnych poškodení ľavej bočnej časti
vozidla Audi A6 poukazuje na to, že toto poškodenie muselo vzniknúť pri veľmi nízkej relatívnej rýchlosti

kontaktných plôch, nakoľko je pomerne dobre viditeľná výrazná zmena výškového priebehu poškodenia.
Uvedená skutočnosť nekorešponduje s deklarovaným priebehom nehodového deja. V zmysle jeho
popisu predloženom v spisovom materiáli by relatívna rýchlosť kontaktných plôch v čase ich vzájomného
silového pôsobenia mala byť minimálne niekoľko desiatok kilometrov v hodine. Poškodenie prednej
časti vozidla Audi A6 spôsobené vzájomným kontaktným silovým pôsobením pri náraze so stromom

spĺňa podmienku energetickej korešpondencie poškodenia. Z hľadiska energetickej korešpondencie
poškodenia je náraz vozidla Audi A6 do stromu z technického hľadiska prijateľný. Poškodenie prednej
časti vozidla Audi A6 spôsobené vzájomným kontaktným silovým pôsobením pri náraze so stromom
nespĺňa podmienku geometrickej korešpondencie poškodenia. Z hľadiska geometrickej korešpondenciepoškodenia je náraz vozidla Audi A6 do stromu z technického hľadiska neprijateľný. Priebeh a vznik
deklarovanej dopravnej nehody s ohľadom na miesto jej vzniku je z technického hľadiska neprijateľný.

26. Zo znaleckého posudku znalca I. J. č. 8/2015 odvolací súd zistil, že nebola sporná geometrická
kompatibilita nárazu motorových vozidiel pri nehode. Osobné motorové vozidlo žalobcu značky Audi A6
však bolo pri nehodovom deji nebrzdené a rýchlosť stretu motorových vozidiel bola malá. Znalec uviedol,
žekzrážkemotorovýchvozidielmohlodôjsť,avšakniepodľadeklarovanéhopriebehunehodovéhodeja.
To sa týka aj následného nárazu do stromu motorovým vozidlom žalobcu. Z hľadiska energetického

pôsobenia nárazu do stromu osobným motorovým vozidlom žalobcu bolo poškodenie prednej masky
chladiča (jej prasknutie) aj predného nárazníka kompatibilné. Za nekompatibilné považoval poškodenia
medzichladiča vzduchu nachádzajúceho sa pred ľavým predným kolesom, pri ktorom nebolo žiadne
silové pôsobenie, ktoré by spôsobilo jeho poškodenie a výstuhu predného nárazníka, ktorej deformácia
tvarovo nezodpovedá nárazu do stromu. Rovnako nekompatibilné boli aj poškodenia steny chladiča,
chladičov a ventilátorov, ktoré súvisia s deformáciou výstuhy predného nárazníka. Pokiaľ nemá výstuha

nárazníka plnú kompatibilitu, potom to isté platí o dieloch, ktoré sú za výstuhou. Medzi diely, pri
ktorých kompatibilita poškodenia nebola jednoznačná patrilo aj oko ľavého predného blatníka, ktoré je
netypickým spôsobom vytrhnuté. Znalec však pripustil aj neodbornú demontáž predného nárazníka a
ľavej prednej hmlovky, na ktorej sú ulomené plastové úchyty. Pri týchto dieloch nebolo možné vylúčiť, že
ich poškodenie nastalo pri náraze, avšak nie v dôsledku priameho kontaktu so stromom, ale preneseným

silovým pôsobením pri deformácií predného nárazníka. Podobne to bolo aj so svetlometmi, ktoré mali
ulomené úchyty a v zápise po poškodení je aj predpísané použitie opravnej sady. Na svetlomety nebol
priamy náraz a ich poškodenie teda nesúvisí s nárazom do stromu pri predpoklade malej intenzity
nárazu. K ulomeniu úchytov svetlometov by došlo pri veľkej intenzite nárazu, kedy by bola deformovaná
stena chladičov. Z hľadiska geometrickej kompatibility sa jednalo o čiastočnú kompatibilitu, nakoľko

na prednom nárazníku a prednej maske a prednej kapote sú stopy, ktoré súvisia s kontaktom so
stromom, pričom na prednej časti vozidla sú ďalšie diery, ktoré nesúvisia s nárazom a tiež také, ktorých
poškodenie len čiastočne súvisí, prípade je nejednoznačné. Ďalej znalec zistil nesprávnu techniku jazdy
škodcu, ako aj nesprávnu jazdnú techniku poškodeného žalobcu, keď po strete vozidiel nebrzdil. Bola
zistená relatívne nízka rýchlosť kontaktných plôch vozidla okolo 10 km/hod. Vo vzťahu k námietkam k

znaleckému posudku v doplnku znalec uviedol, že pri deformácii prednej výstuhy pôsobili väčšie sily
ako tie, ktoré spôsobili poškodenie predného nárazníka prednej kapoty a masky chladiča.

27. Zo znaleckého posudku dipl. Ing. Haracha č. 69/2016 odvolací súd zistil, že podľa znalca simulačný
program poskytuje len orientačné posúdenie priebehu nehodového deja. Nie sú známe presné

ponehodové polohy vozidiel, adhézne vlastnosti povrchu vozovky, avšak je možné interpretovať taký
priebeh dopravnej nehody, ktorý má prvky technickej prijateľnosti. Čo sa týka konfrontácie kontaktných
bodov motorových vozidiel, tie približne korešpondujú. Rozdiely vo vertikálnom smere je možné
zdôvodniť skutočnosťou, že k vzniku poškodení došlo pri pohybe vozidiel, kde tesne pred zrážkou, ako i
v okamihu zrážky na vozidlá pôsobili dynamické sily. Pokým na nákladnom motorovom vozidle značky

Škoda pôsobili pri prejazde smerového oblúka sily, ktoré mali vozidlo tendenciu naklopiť, pri vyhýbacom
manévri osobného motorového vozidla značky Audi mohli pôsobiť podobné sily, pričom brzdenie mohlo
mať nevýrazný vplyv aj na predklonenie. Nie je možné vylúčiť, že prípadné rozdiely je možné zdôvodniť
len tým, že ak došlo k primárnej zrážke v mieste, ako vyplýva z prevedených matematicko-simulačných
analýz, potom práve kolesá osobného motorového vozidla Audi sa museli nachádzať na nespevnenej

krajnici, kde povrch určite nebolo ideálne rovinný, ale skôr naopak hrboľatý aj z dôvodu možného
nahrnutia snehu pri zimnej údržbe. Týmto je možné zdôvodniť aj to, že línia kontaktných bodov môže
byť mierne zvlnená, resp. dochádza k náhlej zmene poškodenia vo vertikálnom smere. Vo vzťahu k
analýze poškodenia pri náraze osobného motorového vozidla značky Audi do stromu znalec uviedol, že
ide o špecifickú analýzu, pri ktorej je nutné zohľadniť nielen charakter a rozsah poškodenia motorového

vozidla, ale aj nerovnomerný tvar kmeňa stromu a jeho naklonenie, a to minimálne v dvoch na seba
kolmýchsmeroch.Nezanedbateľnývplyvmôžemaťajsklonnespevnenejplochypredpevnouprekážkou
a prípadne hrboľatý nehomogénny povrch, ako aj nahrnutý sneh na krajnici, prípadne vrstva snehu
padajúca z koruny stromov, resp. bez snehu pri kmeni a pod. Vo vzťahu k poškodeniu výstuhy
predného nárazníka uviedol, že miestom kontaktu bol stred vozidla, čo potvrdzuje pomerná symetrická

hĺbková deformácia výstuhy v mieste odľahčenia, ale aj miera deformácie v mieste účinku nárazovej
sily. Išlo o zrážku s tzv. úplným prekrytím a bez výraznejšieho sklzu. Z tvarovej konfigurácie kmeňa
stromu a okamžitej polohy osobného motorového vozidla pri náraze vyplynulo, že k najväčšej hĺbkovej
deformácii došlo v mieste nárazníka, pričom trvalá deformácia sa najvýraznejšie prejavila na predmetnejvýstuhe. Ak deformácia pozostávala z trvalej a pružnej deformácie, potom plošné preniknutie prekážky
vygenerovalo nielen deformáciu predmetnej výstuhy, ale aj lokálne deformácie plochy chladiča a spolu
súvisiacich častí. Ak v hornej časti prednej masky bol podiel trvalej deformácie podstatne menší oproti

celkovej, potom tento mohol byť postačujúci na deformáciu hrany kapoty s následným zlomom v pravej
pozdĺžnejčasti.To,žesaprednákapotadeformovalalennapravejstranemôžesúvisieťsmiernešikmou
orientáciou nárazovej sily ako dôsledok natočenia vozidla doľava a sklonu kmeňa stromu.

28. Znalec I. K. doplnil, že ak by nehodový dej prebiehal podobne ako je uvádzané pri matematicko-

simulačných analýzach, potom nie je možné vylúčiť, že došlo k deklarovaným poškodeniam, t. j.
geometrickú korešpondenciu je možné technickými argumentami zdôvodniť. Rovnako zaujal stanovisko
aj k tomu, že ak by nehodový dej prebiehal tak ako bolo prezentované v predchádzajúcich častiach
znaleckého posudku, potom primárna ako i sekundárna zrážka mohla spĺňať podmienky energetickej
korešpondencie poškodení. Znalec v záveroch znaleckého posudku považoval nehodový dej za
technicky prijateľný. Vznik poškodení, ako aj ich charakter, či rozsah je determinovaný takýmto

priebehom nehodového deja. Takýto priebeh dopravnej nehody neodporuje ani interpretácii nehodového
deja jej účastníkmi. Rozsah a charakter poškodenia motorových vozidiel je v príčinnej súvislosti s
kolíznym situáciami, ku ktorým mohlo dôjsť pri deklarovaní dopravnej nehody. Technickými argumentami
je možné zdôvodniť všetky dominantné poškodenia. Výpovede účastníkov nehody je možné považovať
za technicky prijateľné a korešpondujúce s prezentovaným priebehom dopravnej nehody.

29. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 222/2018 v znení
jeho doplnkov odvolací súd zistil, že z technického hľadiska na základe vyhodnotenia predložených
podkladov možno konštatovať, že poškodenia na vozidlách Audi a Škoda vykazujú uspokojivú
geometrickú korešpondenciu, vzhľadom na prevládajúci typ zrážky. Všetky poškodenia mohli vzniknúť

pri strete vozidiel, pričom ani jedno zo zúčastnených vozidiel nevykazuje známky intenzívnejšieho
brzdenia. Vzájomná rýchlosť vozidiel však počas kontaktu vozidiel zanechávania trecích stôp na ľavej
strane vozidla Audi bola podstatne nižšia, ako to uvádza vo svojich výpovediach vodič vozidla Škoda
a vzájomný uhol pozdĺžnej osi bol malý.

30. Vo vzťahu k poškodeniu motorového vozidla žalobcu vyvolaného stretom s pevnou prekážkou
(strom) ústav uviedol, že v prvej fáze kontaktu je deformovaná výstuha predného nárazníka, následne
dochádza k deformácii prednej masky s chladičmi a ventilátorom, pričom sú tieto diely natlačené na
motor vozidla. Postupnou deformáciou týchto dielov následne dochádza ku kontaktu prednej kapoty
vozidla s pevnou prekážkou, jej typickému zalomeniu, pričom vzhľadom na mierne naklonenie stromu

proti smeru jazdy vozidla Audi dochádza ku kontaktu kapoty vozidla Audi skôr ako by tomu bolo u priamo
vztýčenej pevnej prekážky. Trecie stopy prednej časti vozidla Audi a plastické deformácie prednej časti
vozidla nie sú úplne rovnobežné so zvislou osou vozidla, vozidlo v čase rázu mierne potočené vplyvom
nerovnosti terénu okolo pozdĺžnej osi vozidla v smere hodinových ručičiek, čo korešponduje s profilom
priekopy zisteným pri ohliadke miesta škodovej udalosti spracovateľmi posudku.

31. Ústav ďalej konštatoval, že rozsah poškodenia prednej časti vozidla Audi A6 pri iných obdobných
škodových udalostiach - náraz do stromu znamenajú, že po fáze maximálnej kompresie zostáva výstuha
predného nárazníka trvalo deformovaná, pričom pružné plastové diely predného nárazníka a masky sa
čiastočne vrátia do svojej pôvodnej polohy, o čom bol priložený obrázok na č. l. 517 súdneho spisu.

Poškodenia vozidla Audi v prednej časti sú podľa názoru spracovateľov v dobrej zhode s polohou
pevnej prekážky a vozidla v čase zrážky vyplývajúcej z nárysného zobrazenia vzhľadom na tvar stromu,
jeho naklonenie, ako aj ďalšie vedľajšie kmene nachádzajúce sa v kontaktnej zóne. Z technického
hľadiska je kontakt vozidla Audi a pevnej prekážky na deklarovanom mieste nehody na základe analýzy
geometrickej korešpondencie poškodení v predchádzajúcej časti posudku prijateľný v plnom rozsahu.

32. Ústav pri analýze a posúdení výsledkov skonštatoval, že bola splnená podmienka geometrickej a
energetickej korešpondencie poškodenia vozidiel Škoda a Audi navzájom ako aj vozidla Audi a pevnej
prekážky. Nepovažoval v plnej miere za splnenú pauzabilitu nehodového deja, ktorou možno rozumieť
posúdenie hodnovernosti vzniku a priebehu celého nehodového deja ako neplánovaného a fyzikálne či

dopravne vynúteného následku tak, ako bol nehodový dej deklarovaný účastníkmi nehody. Na základe
vykonanej simulácie priebehu nehodového deja a analýzou informácií k priebehu nehodového deja,
ktoré boli dostupné v čase spracovania posudku, ústav konštatoval absenciu podstatných podkladov,
akými boli fotodokumentácia z miesta nehody spracovaná v čase škodovej udalosti, postavenie vozidielpo škodovej udalosti, fotodokumentácia priestoru nespevnenej krajnice, resp. priekopy pred miestom
zrážky vozidla Audi s pevnou prekážkou (stopy jazdy, resp. brzdné stopy po vozidle Audi) v čase
tesne po dopravnej nehode tak, aby stopy jazdy, resp. brzdné stopy a okolie miesta nehody mohlo

byť jednoznačne identifikovateľné, nespochybniteľné a vyhodnotiteľné, presnejšie vyjadrenie vodičov
vozidiel k priebehu nehodového deja. Zhrnutím uvedených skutočností skonštatoval, že dostupné
výpovede vodičov vozidiel k priebehu nehodového deja možno z technickej stránky posúdiť len
v obmedzenom rozsahu. Na základe toho, po ďalšom posúdení z hľadiska posúdenia časovej a
priestorovej hodnovernosti deklarovaného nehodového deja ako celku, zastávali spracovatelia posudku

názor, že predostretý priebeh nehodového deja ako celok nejaví znaky neplánovaného fyzikálne a
dopravne vynúteného následku konania vodičov vozidiel Škoda a Audi. V predostretom nehodovom deji
možno konštatovať výrazné rozpory, čo sa týka pauzability nehodového deja. K samotnému poškodeniu
vozidla Audi v prednej časti v zdokumentovanom rozsahu mohlo dôjsť na deklarovanom mieste škodovej
udalosti tak, ako mohlo dôjsť aj k vzájomnému stretu vozidiel Škoda a Audi, avšak priebeh stretu vozidiel
sa podľa názoru spracovateľov posudku uskutočnil za inej konfigurácie zrážky (najmä malá relatívna

rýchlosť vozidiel v čase ich kontaktu do 25 km/h). Následne ústav vyčíslil zistenú škodu na motorovom
vozidle žalobcu v celkovej sume 7.484,- Eur.

33. Odvolací súd výsledky znaleckého dokazovania, ako aj odbornej expertízy spoločnosti Expert Group
s.r.o. podrobil úvahám v zmysle § 191 ods. 1 CSP tak, že hodnotil tieto dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

34. Odvolací súd sa vecne zaoberal obsahom odborných zistení, neposudzoval formálne náležitosti
znaleckých úkonov a odborných posudkov. Zároveň uvádza, že pokiaľ pri vypracovaní kontrolného
znaleckého posudku ústav pribral na riešenie určitej časti otázok externý subjekt, nespôsobuje to vadu

posudku. Garantom posudku totiž je samotný ústav, ktorý tento posudok súdu predložil, a teda ho aj
vypracoval, čím zodpovedá za jeho vecnú správnosť.

35. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné, že v čase dopravnej nehody
bola sťažená viditeľnosť v dôsledku hustého sneženia, bola tma, pričom povrch vozovky bol zasnežený.

V konaní nebolo presne ustálené, aká miera zasneženia vozovky v tom čase bola, neboli zachytené
fotografie tesne po nehode, neboli zachytené dráhy pohybu vozidiel na snehu. V konaní však nebolo
sporné, že na miesto dopravnej nehody bola privolaná hliadka policajného zboru, ktorá vyhodnotila, aj na
základe výpovede škodcu, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku nesprávnej techniky jeho jazdy, ktorý
dostal pred zákrutou šmyk a vošiel svojim motorovým vozidlom do jazdnej dráhy motorového vozidla

žalobcu.

36. Zároveň je nutné prihliadať na to, že v trestnom konaní nebolo na základe dostatočného dokazovania
zistené splnenie predpokladov spáchania trestného činu vo forme poisťovacieho podvodu.

37. Z expertízneho posudku, ktorý predložil žalovaný spoločnosťou Expert Group s.r.o. vyplynulo, že
nebola zistená technická prijateľnosť poškodení na motorovom vozidle žalobcu v zmysle nehodového
deja. Následne v trestnom konaní znalec I. L. nezistil technickú prijateľnosť poškodení motorového
vozidla žalobcu, ktorá mala nastať nárazom do stromu z dôvodu, že výstuha predného nárazníka bola
trvalo deformovaná, avšak maska chladiča a nárazník znaky trvalej deformácie nevykazoval. Preto

nebola splnená podmienka geometrickej a energetickej korešpondencie poškodení vozidla žalobcu.
Zároveň bola vytknutá nesprávna technika jazdy žalobcu, ktorý mal dostatok priestoru na to, aby po
strete vozidiel reagoval brzdením a predišiel tak nárazu do stromu mimo vozovky.

38. Znalec I. J., ktorého ustanovil súd v predmetnom spore konštatoval geometrickú prijateľnosť nárazu

motorových vozidiel. Zistil, že vozidlo žalobcu bolo pri nehode nebrzdené, rýchlosť ich vzájomného
stretu bola malá, avšak k zrážke mohlo dôjsť nie podľa deklarovaného priebehu nehodového deja.
Znalec obdobne, ako I. L., zistil, že predná maska chladiča bola prasknutá aj predný nárazník, ako
následok stretu so stromom, čo možno považovať za kompatibilné, avšak medzichladič vzduchu a
výstuha predného nárazníka znaky kompatibility nevykazovali v dôsledku toho, že pri deformácii prednej

výstuhy nárazníka pôsobili väčšie sily ako tie, ktoré spôsobili poškodenie predného nárazníka, prednej
kapoty a masky chladiča.39. Znalec I. K. vo svojom znaleckom posudku však zistil technickú prijateľnosť spôsobenej dopravnej
nehody a poškodení vozidiel, najmä u žalobcu. Uviedol, že simuláciou bolo technicky možné zistiť
nehodový dej, ktorý čiastočne v dôsledku nedostatočného množstva podkladov kolidoval s výpoveďami

účastníkov nehody. Technickú prijateľnosť dopravnej nehody a poškodení vozidiel zistil nie len vo vzťahu
k ich vzájomnému stretu, ale aj vo vzťahu k nárazu žalobcu do stromu jeho osobným motorovým
vozidlom.

40. Skutočnosť, ktorá bola v konaní sporná a ktorú odvolací súd považoval za rozhodujúcu, bolo

posúdenie otázky, ako mohlo dôjsť k trvalému poškodeniu výstuhy predného nárazníka, ktorá sa
nachádza za maskou chladiča a nárazníkom, keď poškodenia nárazníka a masky chladiča neboli takého
charakteru, ako poškodenie výstuhy nárazníka nachádzajúcej sa za nimi. Uvedené zistenie na prvý
pohľad predznamenávalo, že poškodenia výstuhy nárazníka, chladiča a ďalších častí nasledujúcich
za týmito dielmi, neboli spôsobené dopravnou nehodou. Táto skutočnosť však bola v prvom rade
vyvrátená znaleckým posudkom I. K. a následne bola táto nejasnosť zodpovedaná aj v kontrolnom

znaleckom posudku ústavu. Ten vo svojom posudku konštatoval, že dopravná nehoda a poškodenie
motorových vozidiel, majú znaky geometrickej a energetickej kompatibility. Zároveň súčasťou tohto
znaleckého posudku boli aj fotky podobného motorového vozidla, ktoré narazilo do stromu, resp. inej
pevnej prekážky, ktorého poškodenia boli totožné. To znamená, že záver znaleckých posudkov I. J. a
I. L. bol v tejto časti vyvrátený.

41. Ďalšia otázka, ktorá ostala sporná, bolo posúdenie plauzability nehodového deja, teda posúdenie
hodnovernosti vzniku a priebehu celého nehodového deja, ako neplánovaného a fyzikálne či dopravne
vynútenéhonásledkutak,akobolnehodovýdejdeklarovanýúčastníkminehody.Ústav,obdobneakoI.L.
a I. J., vo svojich znaleckých posudkoch skonštatovali, že pauzabilita nehodového deja nebola splnená.

To znamená, že priebeh nehody sa nestal tak, ako bol deklarovaný účastníkmi nehody. K tomuto záveru
však podľa názoru odvolacieho súdu dospeli znalci a znalecká organizácia predčasne. Je potrebné si
uvedomiť, že znalecké posudky a znalecké úkony boli vykonávané s rôznym časovým odstupom od
času dopravnej nehody. Nebolo presne zistiteľné, aký sklon terénu mala vozovka v dôsledku sneženia,
snehovej pokrývky, naviateho snehu, vyvýšenia krajníc v dôsledku zimnej údržby, a teda sklonové

merania stretu vozidiel pri ohliadke žalovaným nemuseli byť presne totožné s meraniami, ktoré by boli
reálne uskutočniteľné na mieste dopravnej nehody v rozhodnom čase. Skutočnosť o tom, že plauzabilita
nehodového deja nemôže sama o sebe predznamenávať alebo eliminovať, že k dopravnej nehode
nedošlo náhodne, svedčí aj samotné vyjadrenie ústavu. Ten uviedol, že jej pri posúdení tejto časti
chýbala fotodokumentácia z miesta nehody spracovaná v čase škodovej udalosti, postavenie vozidiel

po škodovej udalosti, fotodokumentácia priestoru nespevnenej krajnice, resp. priekopy pred miestom
zrážky vozidla Audi s pevnou prekážkou (stopy jazdy, resp. brzdné stopy po vozidle Audi) v čase
tesne po dopravnej nehode tak, aby stopy jazdy, resp. brzdné stopy a okolie miesta nehody mohlo byť
jednoznačne identifikovateľné, nespochybniteľné a vyhodnotiteľné. Absentovalo presnejšie vyjadrenie
vodičovvozidielkpriebehunehodovéhodeja.Toznamená,žeústavprijalzáveronedostatkuplauzability

nehodového deja bez ohľadu na to, že si bol vedomý toho, že k tomu nemá dostatočné množstvo
podkladov.

42. Otázku hodnovernosti nehodového deja, teda, že sa dopravná nehoda stala tak, ako bolo
popisované, však je na uvážení súdu. Nedostatky pri zisťovaní plauzability nehodového deja pramenili

z toho, že ani účastníci nehody nevedeli presne popísať koľko nehodový dej trval, nevedeli popísať,
v akých rýchlostiach sa pohybovali, o čom už svedčí len vyjadrenie škodcu, ktorý uviedol, že sa
pohybuje na daných miestach približne rýchlosťou 50 až 100 km/h., čo pre súd je dosť široké
spektrum možnej rýchlosti a jej vplyvu na priebeh nehodovej udalosti. Pre súd z hľadiska hodnovernosti
nehodového deja tak bolo rozhodujúce, že k nehode a poškodeniam mohlo technicky dôjsť (geometrická

a energetická kompatibilita), bola privolaná hliadka polície, ktorá zistila príčinu nehody, za čo bol škodca
v priestupkovom konaní uznaný vinným a bola mu uložená sankcia. Trestným konaním vyvolaným na
základe podnetu žalovaného nebolo zistené spáchanie trestného činu. V rámci tohto trestného konania
nebolo zistené akékoľvek konanie smerujúce k úmyselnému fingovaniu dopravnej nehody, prípadne jej
úmyselnému naplánovaniu za účelom získania poistného plnenia. To odvolací súd presvedčilo o splnení

dostatku plauzability nehodového deja, bez ohľadu na vyjadrenie ústavu.

43. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s odkazom súdu prvej inštancie na nález Ústavného
súdu Českej republiky pod sp. zn. III.ÚS 299/06, podľa ktorého ponechávať bez povšimnutia vecnúsprávnosť znaleckého posudku, slepo dôverovať záverom znalcov, by znamenalo vo svojich dôsledkoch
poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov súdom podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať
znalecký dôkaz a prenášať zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. V

tejto súvislosti preto odvolací súd hodnotil znalecké posudky a znalecké úkony v spore jednotlivo a
ich vzájomnej súvislosti a nezistil žalovaným tvrdené skutočnosti, že v jeho prospech svedčia celkovo
štyri odborné posúdenia o tom, že žaloba nie je dôvodná. Závery z nich vyplývajúce sa v niektorých
častiach zhodovali a v niektorých nie, bolo na úvahe súdu, ako ich v celkovom pohľade na prejednávaný
nehodový dej, vyhodnotí. Odvolací súd tak popísal, na základe čoho pripustil priebeh dopravnej nehody

za prijateľný, a na základe čoho, na niektoré simulované závery znalcov neprihliadal.

44. V zmysle § 15 zákona o PZP si poškodený môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby,
ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla alebo priamo u poisťovateľa
škodcu alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Poškodený má v prípade priameho nároku
však dôkaznú povinnosť o tom, že za škodu zodpovedá škodca, ktorý je poistený u žalovaného

poisťovateľa a musí poisťovateľovi preukázať výšku škody. Poisťovateľ vykonávajúci PZP má pri
uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu
priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu
škody. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi,
s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného.

Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho obísť a domáhať sa náhrady
škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko to, čo by inak
bolo povinnosťou poisteného: škodu (§ 4 ods. 2 zákona o PZP), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. 2
Občianskeho zákonníka), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§ 5 ods. 1 písm.
h) zákona o PZP) ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia (uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3Cdo/256/2012).

45. V zmysle § 4 ods. 1 zákona o PZP sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu vrátane inej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
V zmysle § 4 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 zákona o PZP je poisťovateľ povinný zaplatiť

poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci (v tomto
prípade motorového vozidla žalobcu). Za tým účelom bolo povinnosťou žalobcu v spore preukázať, či
mu vznikol nárok na náhradu škody voči škodcovi, ktorý bol poistený u žalovaného. Škodca C. H. bol
vodičom osobného motorového vozidla značky Škoda Pick-up a zároveň jeho vlastníkom a považuje
sa tak za prevádzkovateľa vozidla podľa § 2 písm. j) zákona o PZP. Rovnako to platí aj vo vzťahu

k žalobcovi a jeho motorovému vozidlu značky Audi. Zodpovednostný vzťah sa tak spravuje § 427
ods. 2 Občianskeho zákonníka o prevádzke motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla možno charakterizovať ako objektívnu zodpovednosť, bez zreteľa
na zavinenie, či došlo k protiprávnemu konaniu. Predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla predstavujú a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, b)

škoda, c) príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahovou prevádzky a vznikom
škody.

46. Vyporiadanie škody pri strete prevádzok motorových vozidiel žalobcu a škodcu sa spravuje § 431
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov

a ak ide o vyporiadanie medzi nimi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. O stret
prevádzok ide predovšetkým vtedy, ak dôjde k fyzickému stretu dopravných prostriedkov. Vyporiadanie
podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody zohľadňuje nielen subjektívne, ale aj objektívne skutočnosti
majúce vplyv na vznik škody. Teda protiprávnosť konania prevádzateľov, ako aj okolnosti, ktoré majú
subjektívny charakter, hoci nejde o zodpovednosť za zavinenie. Pri hodnotení konania jednotlivých

prevádzateľov je však treba osobitný pozornosť venovať príčinnej súvislosti konkrétneho konania a
škodlivého následku (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo/551/2013).

47. Odvolací súd k existencia škody na vozidle žalobcu uvádza, že bola dostatočne a bez pochýb
preukázaná pred súdom prvej inštancie v rámci znaleckého posudku ústavu vo výške 7 484 Eur.

Žalobca si v spore uplatnil nižšiu čiastku 6 787,10 Eur, v dôsledku určenia ceny opravy motorového
vozidla rozpočtom. Tento spôsob určenia škody zodpovedá definícii, podľa ktorej za skutočnú škodu sa
považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tak, že došlo k zmenšeniu majetku
poškodeného. Skutočná škoda teda predstavuje náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebnéna uvedenie do pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý
tu bol bez škodnej udalosti (§ 442 ods. 1 v spojení s § 443 Občianskeho zákonníka).

48. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za splnené, že dopravná nehoda (stret
prevádzok) medzi vozidlom žalobcu a vozidlom škodcu bola vyvolaná pôsobením osobitnej povahy
prevádzky vozidla škodcu zn. Škoda Pick up, spôsobenej zlou technikou jazdy škodcu na zasneženom
teréne za zníženej viditeľnosti, ktoré v dôsledku toho dostalo šmyk, prešlo v zákrute do protismeru a
došlo k fyzickému stretu s bočnou časťou vozidla žalobcu zn. Audi, ktoré následne opustilo vozovku

a narazilo do stromu. Táto skutočnosť bola zistená v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie a
bola zachytená v znaleckých posudkoch ústavu, ako aj Ing Haracha. Zároveň nesprávna technika jazdy
škodcu bola zistená aj v priestupkovom konaní, keďže za vinníka nehody bol určený C. H..

49. Podstatnou pre rozhodnutie bolo následne aj posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi
udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky a existenciou škody. Nestačí iba pravdepodobnosť

príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),
bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný
pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania

škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu (v danej veci udalosti pozn. súdu).
Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky
príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a

akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená
a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná

súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku

musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (ujmu).
Otázka príčinnej súvislosti teda nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená
v konkrétnych súvislostiach (pozri R 28/2008 a rozhodnutie najvyššieho súdu z 30. apríla 2019 sp. zn.

1 Cdo 133/2018).

50. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola práve jeho argumentácia, že vznik škody na
osobnom motorovom vozidle žalobcu nebol v príčinnej súvislosti s danou nehodovou udalosťou.
Teda, že táto škoda nevznikla, prípadne došlo k jej premyslenému vzniku. Nešlo o náhodnú udalosť.

V tejto súvislosti už odvolací súd v rámci hodnotenia dôkazov uzavrel, že znalecký posudok Ing.
Haracha a ústavu v rámci kontrolného znaleckého dokazovania deklaroval technickú prijateľnosť
dopravnej nehody a poškodení vozidla žalobcu. Dokazovaním (trestné konanie) nebolo zistené umelé,
plánované spôsobenie dopravnej nehody za účelom získania poistného plnenia. Odvolací súd na
základe zopakovaného dokazovania mal za preukázané, že k dopravnej nehode došlo náhodne,

na základe neúmyselného pôsobenia fyzikálnych síl. Pre zodpovedanie otázky príčinnej súvislosti je
potrebné vždy ustáliť, čo bolo hlavnou príčinnou škody. Za tú odvolací súd považoval práve vybočenie
vozidla škodcu do protismeru a náraz do vozidla žalobcu. Skutočnosť, že následne došlo u žalobcu
v dôsledku zjavne uhýbacieho manévru k opusteniu vozovky a nárazu do stromu bolo adekvátnym
následkom hlavnej príčiny dopravnej nehody v danom mieste a čase za nesporných poveternostných

podmienok. Tento následok bol priamy, bezprostredný a neprerušený. Bolo preukázané, že škoda na
vozidle žalobcu by bez tejto príčiny nebola za bežného chodu vznikla. Nebyť vybočenia vozidla škodcu
do protismeru a nárazu do vozidla žalobcu možno predpokladať, že škoda by nenastala. Dokonca,
odvolací súd je toho názoru, že aj bez stretu vozidiel by mohlo dôjsť k obdobnému poškodeniu vozidlažalobcu, len v dôsledku urobenia uhýbacieho manévru za nesporných poveternostných podmienok, aby
predišiel priamej zrážke. Poškodenie vozidla žalobcu má vecný súvis s dopravnou nehodou. Nebolo
zistené, že predmetom opravy vozidla boli časti, ktorých poškodenie v dôsledku zisteného nehodového

deja nemožno očakávať a technicky prijať. V spore nebolo zistené, že by žalobca počas nehodového
deja konal v zjavnom excese, prípadne porušil povinnosti pri jazde s motorovým vozidlom, teda, že by
akokoľvek porušil povinnosti vodiča. Práve naopak, za okolností, keď husto snežilo a zjavne na vozovke
sa nachádzal sneh, nemožno žalobcovi vytknúť nedostatok brzdenia. Naopak je všeobecne dané, že za
takýchto poveternostných podmienok môže prudké brzdenie spôsobiť ešte väčšiu nekontrolovateľnosť

motorového vozidla. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj pochopiteľný šok, stres, ktorý mohol u
žalobcu nastať počas nehodového deja, v dôsledku ktorého nereagoval na stret vozidiel riadnym
brzdením. Nehodový dej preto možno považovať za kontinuálny.

51. Neuniklo však pozornosti odvolacieho súdu z predložených znaleckých posudkov, že u vozidiel
nedošlo priamo k čelnému nárazu, ale bočnému oteru. Z toho vyplýva, že žalobca reagoval na protiidúce

motorové vozidlo snahou o vybočenie, aby k čelnému nárazu nedošlo. Konal tak primerane zisteným
okolnostiam.

52. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za splnenú aj existenciu kauzálneho nexusu, pretože
hlavnouapriamoupríčinnouvznikuškodyboliosobitnévlastnostiprevádzkymotorovéhovozidlaškodcu,

ktorej následky boli vo vzťahu k škode očakávateľné. Celú dopravnú nehodu tak odvolací súd považoval
za jeden ucelený skutkový dej, ktorý nie je možné oddeliť. Odvolací súd sa tak v tejto časti stotožnil s
argumentáciou žalobcu v odvolacom konaní o tom, že nie je možné oddeliť škodu, ktorá vznikla stretom
vozidiel, od škody, ktorá vznikla v dôsledku nárazu do stromu.

53. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevykonal na pojednávaní dôkaz predložený žalobcom v
odvolacom konaní (ako reakciu na výzvu odvolacieho súdu) odborným vyjadrením I. K. č. 5/2025. S
poukazom na § 153 ods. 2 CSP odvolací súd neprihliadol na fotografie miesta nehody v súčasnosti
predložené žalobcom na pojednávaní pred odvolacím súdom, pretože tie už mohol predložiť skôr s
ohľadom na starostlivosť o výsledok sporu. Zároveň obsahom spisu (ako aj znaleckých posudkov) bolo

dostatočnémnožstvofotografiízmiestanehody,ktorédotváralicelkovýobrazodvolaciehosúduomieste
nehodového deja.

54. Pri hodnotení kritérií vyporiadania škody pri strete prevádzok podľa § 431 Občianskeho zákonníka
odvolací súd ustálil, vzhľadom na vyššie uvedené závery, že žalobca sa nepodieľal na spôsobení vzniku

škody na jeho motorovom vozidle. Nevyvolal hlavnú príčinu vzniku škody, neporušil žiadnu právnu
povinnosť. Nezavinil, že vozidlo škodcu prešlo do jeho jazdného pruhu, že došlo k stretu vozidiel. Jeho
účasť na vzniknutej škode nie je možné odvodzovať od jeho následného správania počas nehodového
deja po strete s vozidlom škodcu, pretože bolo až následkom príčiny vzniku škody. Účasť na strete
prevádzokmotorovýchvozidielniejemožnéodvodzovaťod bežneočakávateľnéhonásledku(správania

žalobcu) na nehodovú udalosť - stret vozidiel, napríklad tým, že nedostatočne brzdil, mohol reagovať
pri nehode inak, pretože jeho konanie bolo pochopiteľné. Odvolací súd tak nezistil objektívne a
ani subjektívne predpoklady, ktoré by boli spôsobilé založiť účasť prevádzky dopravného prostriedku
žalobcu na vzniku škody.

55. Vzhľadom na to, že žalobca v spore preukázal nárok na náhradu škody na svojom motorovom
vozidle, ktorú si uplatnil v menšej čiastke ako bola zistená dokazovaním, vznikla žalovanému ako
poistiteľovi škodcu povinnosť podľa § 4 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 zákona o PZP, ju žalobcovi
nahradiť. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti výroku,
ktorým uložil žalovanému povinnosť škodu žalobcovi zaplatiť, vrátane jeho rozhodnutia o priznaní úroku

z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto závery odvolací súd považuje za riadne
odôvodnené a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, na ktoré súd prvej
inštancie poukázal.

56. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil.

57. Návrh žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom, aby mu boli v rámci príslušenstva pohľadávky
priznané náklady spojené s predložením odborného vyjadrenia I. K., odvolací súd v zmysle zásady „iura
novit curia“ (súd právo pozná) subsumoval ako trovy konania v zmysle § 251 CSP. Išlo o náklady, ktorévznikli počas konania, boli odôvodnené (reakcia na výzvu odvolacieho súdu) a mali vecnú súvislosť s
uplatňovaním práva žalobcu.

58. Ako závislé výroky potvrdil odvolací súd ako vecne správne aj výroky súdu prvej inštancie (v znení
doplňujúceho rozsudku) o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a v (prvom)
odvolacom konaní, ako aj o povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania štátu, ktoré vychádzali z aplikácie
§ 255 ods. 1 CSP, teda pomeru úspechu strán sporu vo veci. Žalobca tým, že jeho žalobe súd prvej
inštancie vyhovel, bol v spore úspešný, preto mu patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 100

%. Žalovaný je v dôsledku neúspechu vo veci povinný znášať trovy štátu, ktoré vznikli v súvislosti s
hradením trov znaleckého dokazovania, ktoré neboli kryté preddavkami a boli zaplatené z rozpočtových
prostriedkov súdu prvej inštancie.

59. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, pretože odvolací súd rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdil. Patrí mu preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o výške trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP.

60. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).