Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123368523
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123368523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. B., narodeného XX.
XXXXXXX XXXX, C., D. XXXX/X, t. č. C., E. F. XXXX/XX, zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Jurajom
Trokanom, Trnava, Ulica Vajanského 6718/10, proti žalovanému G. D., narodenému X. XXXXXX XXXX,
H. I. F., J. F. XXX/X, zastúpenému Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., Žiar nad Hronom, A.
Hlinku 736/3, IČO: 47 235 926, o zaplatenie 26.633,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 18. februára 2025 č. k. 28C/87/2023-122, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 18. februára 2025 č. k. 28C/87/2023-122 p o t v

r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 18. februára 2025 č. k. 28C/87/2023-122 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) žalobu zamietol (prvý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol
tak, že priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (druhý

výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 26.633,80 Eur s príslušenstvom titulom náhrady za bolesť vo výške
2.633,80 Eur a ušlého zisku vo výške 24.000,- Eur, nakoľko konaním žalovaného bola žalobcovi
spôsobená škoda na zdraví, pričom žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Trnava z 3. októbra 2022
sp. zn. 4T/34/2021 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, za čo mu bol uložený

podmienečný trest odňatia slobody.
1.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. októbra 2023
sp.zn.16Up/1266/2023(vupomínacomkonaní)poukázalnato, ževčaseúrazudňa20.novembra2019
vykonával prácu v spoločnosti PCA Slovakia s.r.o. s tým, že bol SZČO a bol agentúrnym pracovníkom
spoločnosti FKM servis s.r.o., IČO: 50 843 656, pričom pri cúvaní vysokozdvižným vozíkom došlo
k úrazu. Aj na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní uviedol, že sa cíti nevinný. Mal za to, že k úrazu
pri cúvaní vysokozdvižným vozíkom (pri vykonávaní prác podľa zadania zamestnávateľa) by nedošlo,

ak by žalobca nevyšiel z mŕtveho uhla bez toho, aby sa presvedčil, či môže prejsť, keby nemal na ušiach
slúchadlá a v ruke mobil.
1.2.1. Podľa jeho názoru išlo o pracovný úraz, ktorého následkom bola škoda, ktorá bola spôsobená
zamestnávateľom, pre ktorého vykonával prácu. Z toho dôvodu nie je pasívne vecne legitimovanýmv spore (§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov; ďalej len ,,Občiansky
zákonník“ alebo ,,OZ“).
1.2.2. Zároveň namietal žalobcom uplatnenú náhradu škody a jej výšku.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Trnava z 3. októbra 2022 sp. zn. 4T/34/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. februára 2023,
bol obžalovaný G. D. (žalovaný) uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že dňa 20. novembra 2019 v čase o 23:30 hod. v areáli PCA Slovakia s. r. o.,

v montážnej hale s označením "C." na ul. K. L. X, C. pri cúvaní vysokozdvižným vozíkom značky F.
X.X sa dostatočne nepresvedčil, či sa v dráhe pohybu vysokozdvižného vozíka nenachádza prekážka
a nevšimol si tam za vozíkom nachádzajúceho sa A. B. (žalobca), ktorému prešiel kolesom vozíka po
dolnej časti ľavej nohy, následne sa pohol dopredu, čím mu po nohe prešiel druhýkrát, čím poškodenému
A.B.spôsobilzlomeninuhornejčastiihlicevoblastihlavičkysroztrhnutoublanoumedziihlicouapíšťalou
a s čiastočným vykĺbením členkovej kosti, ťažké pomliaždenie vonkajšej chrbtovej a vnútornej časti nohy

a stredného predkolenia s odreninou, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a hospitalizáciu a ktorými
bol minimálne 49 dní závažne obmedzený na obvyklom spôsobe života, čím G. D. (žalovaný) svojím
konaním porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci (ďalej len ,,zákon č. 124/2006 Z. z.) s poukazom na povinnosť vyplývajúcu
z technickej normy M. N. XXXX+K..

1.3.1. Žalovanému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť všetky
druhymotorovýchvozidielvtrvaní12mesiacov.Poškodení(Dôverazdravotnápoisťovňa,a.s.ažalobca)
boli odkázaní s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
1.4. Súd prvej inštancie zistil, že Zmluva o poskytovaní služieb zo 14. augusta 2019 bola uzavretá medzi
FKM servis s.r.o., IČO: 50 843 656 (objednávateľom) a žalovaným vystupujúcim pod obchodným menom

G. D., IČO: 43 244 335 v pozícii poskytovateľa (ďalej aj ,,zmluva o poskytovaní služieb“ alebo ,,zmluva“).
Zmluva bola uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Obchodný zákonník“ alebo ,,ObZ“).
1.5. Zároveň poukázal na čl. I ods. 1, čl. I ods. 4, čl. I ods. 5, čl. II ods. 5, čl. III ods. 2, čl. IV ods.
2, čl. IX ods. 1, čl. X ods.1 zmluvy.

1.6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 444, § 446 OZ.
1.7. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že v čase keď došlo k úrazu, bol
žalovaný v práci, kde s vysokozdvižným vozíkom manipuloval na pokyn svojho nadriadeného.
1.8. Zo zmluvy o poskytovaní služieb bolo preukázané, že v čase úrazu (dňa 20. novembra
2019) žalovaný ako živnostník vykonával služby v prospech objednávateľa FKM servis s.r.o., ktorý

si u žalovaného objednal okrem iného služby spočívajúce v logistických činnostiach a obsluhe
vysokozdvižného vozíka, a to pre klienta - konečného príjemcu služieb spoločnosť Adler Pelzer
Automotive Slovakia, s.r.o.. Žalovaný bol teda v pozícii subdodávateľa a fakticky osobne vykonával
jednotlivé manipulačné práce spočívajúce v obsluhe vysokozdvižného vozíka.
1.8.1. Zo zmluvy o poskytovaní služieb vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal poskytovať služby podľa

pokynov objednávateľa alebo určeného pracovníka objednávateľa alebo klienta objednávateľa. Zároveň
sa zaviazal dodržiavať okrem predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a protipožiarnych
predpisov aj vnútorné predpisy a pokyny objednávateľa a klienta objednávateľa, a to aj tie, ktoré sa
vzťahujú na zamestnancov klienta objednávateľa a bol povinný dodržiavať pracovnú disciplínu, aká
sa požaduje od zamestnancov objednávateľa. 1.8.2. Nebolo sporné, že v čase vzniku úrazu žalovaný

vykonával činnosti pre objednávateľa v montážnej hale objednávateľovho klienta - spoločnosti Adler
Pelzer Automotive Slovakia s.r.o..
1.9. Žalovaný v konaní namietal, že za škodu spôsobenú žalobcovi sám nezodpovedá s poukazom na
§ 420 ods. 2 OZ.
1.9.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že § 420 ods. 2 OZ dopadá na prípady, keď konkrétnu

činnosť, pri ktorej vznikla škoda, vykonáva právnická osoba či fyzická osoba (podnikateľ) nie sama,
ale prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva alebo ich prácu ku svojej činnosti využíva. Táto
zodpovednosť právnickej alebo fyzickej osoby sa uplatní nielen v prípadoch, keď škoda bola spôsobená
ich zamestnancom, ale aj vtedy, ak bola spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil ku
svojej činnosti. § 420 ods. 2 OZ vychádza totiž zo zásady, že právnická, resp. fyzická osoba zodpovedá

za výber osôb, ktoré použije pri svojej činnosti a za škodu nimi spôsobenú práve pri tejto činnosti. Vo
väčšine prípadov ide o situácie, v ktorých bola použitá osoba v postavení zamestnanca.
1.9.2. Judikatúra je konštantná v názore, že ak zamestnanec bol použitý zamestnávateľom na realizáciu
jeho činnosti, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo zamestnávateľom. Pre posúdenie,či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej
činnosti.
1.9.3. Platná právna úprava v ustanovení § 420 ods. 2 OZ vyjadruje pravidlo, že pokiaľ niekto spôsobí

škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale
zodpovedá ten, pre koho túto činnosť vykonával.
1.9.4. Splnenie podmienok v § 420 ods. 2 OZ má za následok, že namiesto protiprávne konajúceho
pomocníka, ktorý spôsobil škodu, zodpovedá voči tretej osobe jeho poverovateľ. 1.10. Pomocníkom
môže byť akákoľvek osoba vykonávajúca pre poverovateľa určitú činnosť odplatne alebo bezodplatne,

opakovane alebo jednorazovo, a to aj keby nebola jeho zamestnancom. Pomocníkom tak môžu byť
nielen zamestnanci vykonávajúci prácu podľa pracovných zmlúv a dohôd, ale tiež dobrovoľníci a iné
osoby vykonávajúce činnosť podľa pokynov poverovateľa.
1.10.1. Právna teória rozlišuje samostatných a nesamostatných pomocníkov, pričom pomocníkom v
zmysle § 420 ods. 2 OZ sú len nesamostatní pomocníci.
1.10.2. Samostatný pomocník realizuje činnosť pre poverovateľa, pričom tak robí bez jeho výraznejšej

ingerencie, samostatne, na vlastné riziko a vlastnú zodpovednosť. Poverovateľ nad výkonom činnosti
samostatného pomocníka nevykonáva kontrolu a ani neudeľuje pokyny v takej miere, aby bolo
spravodlivé pripísať mu zodpovednosť za protiprávne konanie pomocníka.
1.10.3. Nesamostatným pomocníkom je taký pomocník využitý pri činnosti poverovateľa, ktorý koná pod
kontrolou poverovateľa a podľa jeho pokynov a ktorý ani z pohľadu tretích osôb nevystupuje samostatne

a na vlastné riziko. Právny vzťah, na základe ktorého túto svoju činnosť pre poverovateľa vykonáva,
nie je dôležitý. Tento pomocník má teda nielen vykonávať činnosť pre poverovateľa, ale aj z pohľadu
tretích osôb má ísť o vykonávanie činnosti poverovateľa, pri ktorej bola spôsobená škoda. Podstatné
je teda to, či konanie toho kto škodu spôsobil, nepostrádalo miestny, časový a vecný vzťah k plneniu
úloh poverovateľa v rámci jeho činnosti, teda či nešlo o konanie, ktorým by škodca sledoval svoj vlastný

záujem. Podstatné je, či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, sledoval škodca z objektívneho i
subjektívneho hľadiska plnenie úloh poverovateľa.
1.10.4. Aplikovateľnosť § 420 ods. 2 OZ je možná aj v prípade reťazenia viacerých potenciálne
zodpovedných subjektov. Za osobu použitú na činnosť poverovateľa sa považuje nesamostatný
pomocník pribratý iným pomocníkom za predpokladu, ak s jeho začlenením či prizvaním k činnosti je

poverovateľ na konci tohto reťazenia uzrozumený, pričom stačí aj jeho konkludentný súhlas. Pre vznik
zodpovednosti podľa § 420 ods. 2 OZ rozhodujúcim kritériom je vecná, časová a miestna súvislosť medzi
činnosťou, ktorou bola spôsobená škoda a predmetom finálneho diela. [viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 30. novembra 2021 sp. zn. 5Cdo/162/2019, zverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 26/2023).

1.11. V posudzovanej veci nebolo sporné, že v čase vzniku úrazu na strane žalobcu žalovaný vykonával
činnosť v podobe obsluhy vysokozdvižného vozíka, čím plnil úlohy jeho poverovateľa (FKM servis s.r.o.,
resp. konečného príjemcu služieb - spoločnosti Adler Pelzer Automotive Slovakia, s.r.o.). K úrazu došlo v
montážnej hale, kde obsluhou vysokozdvižného vozíka žalovaný nesledoval svoje vlastné záujmy alebo
potreby, prípadne záujmy iných osôb, ale plnil uložené (pracovné) úlohy podľa pokynov nadriadeného.

Žalovaný bol teda v pozícii nesamostatného pomocníka, ktorý bol využitý pri činnosti poverovateľa, konal
pod kontrolou poverovateľa a podľa jeho pokynov a ktorý ani z pohľadu tretích osôb (z objektívneho
hľadiska) nevystupoval samostatne a na vlastné riziko, ale vykonával činnosť samotného poverovateľa
v záujme plnenia úloh, resp. podnikateľskej činnosti poverovateľa. Možno teda uzavrieť, že konanie
žalovaného v čase vzniku škody (úrazu žalobcu) spĺňalo miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh

poverovateľa.
1.11.1. Ako už bolo uvedené, právny vzťah, na základe ktorého nesamostatný pomocník svoju činnosť
pre poverovateľa vykonáva, nie je relevantný. Je bez právneho významu, či medzi použitou osobou a
inou právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je v pozícii poverovateľa, je pracovnoprávny alebo iný
vzťah. Rozhodujúce je len to, že ide o osobu, ktorú poverovateľ pre svoju činnosť použil. Zo znenia §

420 ods. 2 OZ nevyplýva, že pod osobami použitými pri činnosti určitého poverovateľa možno rozumieť
len osoby v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce (viď R
26/2023, rozsudokKrajskéhosúduvNitrez18.októbra2023sp.zn.11Co/45/2023, rozsudokKrajského
súdu v Prešove z 12. októbra 2021 sp. zn. 17Co/2/2021).
1.11.2. Aplikáciu § 420 ods. 2 OZ v prejednávanej veci teda nemožno vylúčiť len na základe skutočnosti,

že žalovaný pri vykonávaní činnosti, pri ktorej spôsobil žalobcovi škodu, nevystupoval v pozícii
zamestnanca, ktorý by vykonával pracovnú činnosť pre konkrétneho zamestnávateľa. Hoci žalovaný
manipuloval s vysokozdvižným vozíkom v montážnej hale na základe uzavretého obchodnoprávneho
zmluvného vzťahu ako živnostník, zo skutkových okolností prejednávanej veci je zrejmé, že napriektomu bol v postavení nesamostatného pomocníka, vykonávajúceho činnosť poverovateľa na základe
jeho pokynov a konanie žalovaného v čase vzniku škody (úrazu žalobcu) spĺňalo miestny, časový a
vecný vzťah k plneniu úloh poverovateľa.

1.12. Rovnako priamy nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v okolnostiach prejednávanej
veci nezakladá samotný fakt, že žalovaný bol v súvislosti so svojím konaním, pri ktorom došlo k
poškodeniu zdravia žalobcu, uznaný za vinného z trestného činu. Naplnenie znakov skutkovej podstaty
trestného činu v zmysle Trestného zákona samo osebe automaticky neznamená, že došlo aj k splneniu
všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle občianskoprávnych predpisov.

1.12.1. Žalovaný s poukazom na § 420 ods. 2 OZ sám nezodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi, čo
neznamená, že svojím konaním nenaplnil znaky trestného činu, čo viedlo k jeho odsúdeniu v trestnom
konaní.
1.12.2. Hoci si žalobca uplatnil voči žalovanému ako obvinenému náhradu škody už v trestnom konaní,
trestným rozsudkom bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces, čo však
tiež automaticky neznamená, že obvinený, hoci aj bol uznaný za vinného, je práve tým subjektom, ktorý

zodpovedá za škodu spôsobenú trestným činom.
1.13. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie jednotlivých strán sporu z hľadiska ich hmotnoprávneho
vzťahu. Vecnú legitimáciu má ten, kto je nositeľom subjektívneho práva alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcich z hmotného práva. Skúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania, a to aj vtedy, pokiaľ žiadna zo strán sporu nenamieta nedostatok vecnej

legitimácie, pričom v prípade zistenia jej nedostatku to má vždy za následok zamietnutie žaloby.
1.13.1. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný s poukazom na § 420 ods. 2 OZ
nie je osobou, ktorá zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi, nie je daná pasívna vecná legitimácia
žalovaného v prejednávanej veci, preto žalobu zamietol.
1.14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
1.14.1. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko žaloba bola zamietnutá, preto mu
súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o
konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. g), písm. h)
CSP.
2.2. Mal za to, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci nepostupoval správne, keď žalobu zamietol
z dôvodu, že za jemu spôsobenú škodu má zodpovedať poverovateľ (subjekt, ktorý mal žalovaného

použiť na vykonávanie svojej vlastnej činnosti, pri ktorej ku vzniku škody došlo) a nie žalovaný.
2.3. Zdôraznil, že bol to práve žalovaný, ktorý bol právoplatné odsúdený za prečin ublíženia na zdraví,
ktorý v sebe subsumuje zavinenie. Ak by zavinenie v predmetnom prípade absentovalo, nebolo by
možné rozhodnúť o odsúdení žalovaného tak, ako rozhodol Okresný súd Trnava.
2.4. Jemu vzniknutá škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý porušil zákon č.

124/2006 Z. z., čo vyplynulo aj z doplnenia znaleckého posudku J. M.. Podľa znalca, ak by vodič
vysokozdvižného vozíka dodržal všetky ustanovenia, a teda keby sa pred jazdou a počas jazdy, teda
pri cúvaní presvedčil o tom, že sa v dráhe pohybu vysokozdvižného vozíka nachádza prekážka, teda
osoba, k predmetnému skutku by nedošlo.
2.4.1. Z vykonaného dokazovania v rámci trestného konania vo vzťahu k vine žalovaného vyplynulo z

výpovedí svedkov, že paleta siahala cca 1 m, maximálne 1,2 m, preto postavu kráčajúcu za ňou musel
žalovaný žalobcu vidieť. Žalovaný však využil nesprávnu techniku cúvania t. j. v rozpore s § 12 ods. 2
písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. s poukazom na povinnosť vyplývajúcu z technickej normy M. N. XXXX
+K., o ktorých bol upovedomený a o ktorých mal na vlastné náklady povinnosť nechať sa preškoliť v
pravidelných intervaloch.

2.5. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“
alebo ,,odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho
odvolania, pričom nie sú dané ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP.

3.1. Stotožnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, najmä tým, že v čase vzniku úrazu
na strane žalobcu on vykonával činnosť v podobe obsluhy vysokozdvižného vozíka, čím plnil úlohy
poverovateľa – FKM servis s.r.o., pričom k úrazu došlo v montážnej hale, kde obsluhou vysokozdvižného
vozíka plnil uložené úlohy podľa pokynov nadriadeného, a teda bol v pozícii nesamostatnéhopomocníka, ktorý bol využitý pri činnosti poverovateľa, konal pod jeho kontrolou a podľa jeho pokynov,
nevystupoval samostatne a na vlastné riziko, ale vykonával činnosť samotného poverovateľa v záujme
plnenia úloh. Jeho konanie v čase vzniku škody spĺňalo miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh

poverovateľa.
3.1.1. Podľa jeho názoru nie je osobou, ktorá zodpovedá žalobcovi za škodu, ktorá mu bola spôsobená
(§ 420 ods. 2 OZ), a teda nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia s poukazom aj na judikatúru
uvedenú súdom prvej inštancie v odôvodnení (viď odsek 20.)
3.2. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava už skôr
uvedených tvrdení, ako aj obsahu ním podaného odvolania.

5.Žalovanývovyjadreníkvyjadreniužalobcuuviedol,žesastotožňujesrozsudkomsúduprvejinštancie,

pričom navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
5.1. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2025 sp. zn.
17Co/31/2025 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7C/37/2024 v prakticky
totožnej právnej veci žalobcu Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. proti žalovanému (G. D.).

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach
daných § 379 CSP a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

10. V posudzovanej veci predmetom konania je náhrada škody na zdraví žalobcu, ktorú mu žalovaný
spôsobil dňa 20. novembra 2019 v čase o 23:30 hod. v areáli PCA Slovakia s. r. o., v montážnej hale s
označením "C." I. E. K. L. X, C. pri cúvaní vysokozdvižným vozíkom značky F. X.X.

11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaného.

12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať
procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou

v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,
buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom
súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva,o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok
vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

13. ,,Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide
(je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).“ [uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) z 22. novembra 2011 č. k. III. ÚS 517/2011-9].

14. Podľa nálezu ústavného súdu z 13. novembra 2018 sp. zn. III. ÚS 191/2018: ...(,,)Na to, aby sa
niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či
je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie

stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti,oktorúvkonaníide(rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS 473/2017).

32. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010 „Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na
náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie
predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“.

(“)...

15. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

16. Odvolací súd konštatuje, že osoba nezodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, ak za škodu
zodpovedá jeho principál (§ 420 ods. 2 OZ).
16.1. Zodpovednosť za cudzie konanie spája ustanovenie § 420 ods. 2 OZ so splnením týchto

predpokladov: 1/ škoda bola protiprávne spôsobená tými, ktorých právnická či fyzická osoba pri svojej
činnosti použila, a ďalej (kumulatívne), 2/ ku škode došlo pri činnosti (plnení úloh) právnickej alebo
fyzickej osoby.
16.2. Zodpovednosť právnickej alebo fyzickej osoby (podnikateľa) za škodu podľa § 420 ods. 2 OZ
sa uplatní nielen v prípadoch, keď škoda bola spôsobená ich zamestnancami, ale aj vtedy, ak bola

spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil na svoju činnosť. Preto nie je podmienkou,
kto škodu spôsobil (škodca), bol v priamom právnom (zmluvnom) vzťahu s podnikateľom, ale je
rozhodujúce, či škodu spôsobil pri činnosti, ktorá sa vykonáva pre fyzickú alebo právnickú osobu –
podnikateľa a ktorá patrí do pôsobnosti tejto osoby.
16.2.1. Do rámca činnosti právnickej (fyzickej) osoby totiž patrí nielen výkon zamestnania v pracovnom

pomere, ale aj taká činnosť, ktorej nechýba miestny (priestorový), časový a vecný (vnútorný, účelový)
vzťah k činnosti tejto osoby.
16.2.2. Pri splnení predpokladov zodpovednosti právnickej alebo fyzickej osoby ide o jej výlučnú
zodpovednosť voči poškodenému.16.3. O exces ide v prípade, ak škoda bola spôsobená pri takej činnosti, ktorou škodca sledoval vlastné
záujmy či potreby, prípadne záujmy iných osôb.

17. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že na základe zmluvy
o poskytovaní služieb uzavretej medzi objednávateľom FKM servis s.r.o., D., E. A. O. XXX/XXXX,
IČO: 50 843 656 a žalovaným podnikajúcim pod obchodným menom G. D., H. I. F., J. F. XXX/X,
IČO: 43 244 335 (poskytovateľom) sa žalovaný zaviazal poskytnúť pre objednávateľa prepravné služby
aslužbyvýrobnéhocharakteruspojenésčinnosťouobjednávateľapodľajehopokynovapožiadaviekpre

konečného príjemcu služieb, a to Adler Pelzer Automotive Slovakia s.r.o., Teheľňa 24/7313, Bratislava,
IČO: 31 631 177 (klient objednávateľa), pričom objednávateľ alebo poverený pracovník klienta
objednávateľa bol vždy povinný oznámiť žalovanému rozsah prác (časový alebo kvantitatívny), ktorých
výkon bol potrebný realizovať s tým, že žalovaný bol povinný vykonávať dohodnuté služby podľa potrieb
objednávateľa, najmä na základe inštrukcií zadaných žalovanému osobami poverenými objednávateľom
a klientom objednávateľa. Po ukončení výkonu služieb v predmetný deň plnenia žalovaný bol povinný

umožniťpoverenémuzástupcovi/pracovníkoviklientaobjednávateľaaleboobjednávateľovioveriťkvalitu
a rozsah vykonávaných prác.

18. Ku škode na zdraví žalobcu došlo 20. novembra 2019 v čase o 23:30 hod. v areáli PCA Slovakia
s. r. o., v montážnej hale s označením "C." I. E. K. L. X, C. pri cúvaní žalovaného vysokozdvižným

vozíkom značky F. X.X, pričom žalovaný na základe zmluvy o poskytovaní služieb vykonával prepravné
služby spojené s činnosťou objednávateľa (FKM servis s.r.o.) podľa jeho pokynov a požiadaviek, a teda
žalovaný spôsobil škodu na zdraví žalobcovi v pozícii nesamostatného pomocníka.
18.1. ,,Nesamostatným pomocníkom je taký pomocník využitý pri činnosti poverovateľa, ktorý koná pod
kontrolou poverovateľa a podľa jeho pokynov a ktorý ani z pohľadu tretích osôb nevystupuje samostatne

a na vlastné riziko. Právny vzťah, na základe ktorého túto svoju činnosť pre poverovateľa vykonáva,
nie je dôležitý. Inak by bolo možné, aby sa poverovateľ jednoducho vyhol svojej zodpovednosti za
škodu voči tretím osobám pri jeho činnosti voľbou vnútorného právneho vzťahu medzi ním a jeho
pomocníkmi. V takomto prípade sa poverovateľovi pričíta škoda, ktorá bola spôsobená nesamostatným
pomocníkom porušením jeho povinností.“ (viď uznesenie najvyššieho súdu z 30. novembra 2021 sp.

zn. 5Cdo/162/2019, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R
26/2023).
18.2. Na strane žalovaného nedošlo k excesu, keďže konanie žalovaného v čase vzniku škody na zdraví
žalobcu spĺňalo miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh objednávateľa.

19. Skutočnosť, že žalovaný bol za protiprávne konanie (ublíženie na zdraví žalobcu) odsúdený
právoplatným trestným rozsudkom, pričom bolo zistené porušenie povinnosti vyplývajúcej žalovanému
z § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z., nemá vplyv na to, že žalovaný nezodpovedá žalobcovi
za škodu na zdraví, a to podľa § 420 ods. 2 OZ, keďže z vykonaného dokazovania bolo zistené, že
žalovaný v čase vzniku škody na zdraví žalobcu vykonával prepravné práce, a teda plnil úlohy právnickej

osoby (objednávateľa), a ak pri tejto práci žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, bol žalovaný osobou, ktorú
právnická osoba použila v rámci jeho pôsobnosti na plnenie svojich zmluvných záväzkov.

20. ,,Obtiažnejšie je posudzovanie prípadov spôsobenia škody nie vlastným plnením úloh organizácie
(plnením pracovných úloh, plnením služobných povinností, popr. úkony, ktoré priamo súvisia s plnením

pracovných úloh či plnením služobných povinností), ale ešte v rámci plnenia úloh organizácie (pri plnení
pracovných úloh, pri plnení služobných povinností, popr. pri úkonoch, ktoré priamo súvisia s plnením
pracovných úloh či plnením služobných povinností). Súdna prax si pomáha pri riešení tejto otázky
kritériom miestneho, časového a vecného (niekedy vnútorného účelového vzťahu). Vychádza z toho,
že z medzí plnenia úloh organizácie (z medzí plnenia pracovných úloh a priamej súvislosti s tým,

z medzí plnenia služobných povinností a priamej súvislosti s tým) nevybočuje taká činnosť pracovníka
(príslušníka ozbrojených síl v činnej službe), ktorej nechýba miestny, časový a vecný (vnútorný účelový)
vzťah k plneniu úloh organizácie (k plneniu pracovných úloh, k plneniu služobných povinností, popr.
k výkonu úkonov, ktoré priamo súvisia s plnením pracovných úloh či plnením služobných povinností).
Uvedené kritéria nemajú samozrejme rovnaký význam; rozhodujúci je vecný (vnútorný účelový)

vzťah, t.j. vzťah činnosti, ktorou bola spôsobená škoda, k úlohám organizácie (k pracovným úlohám,
k služobným povinnostiam, popr. k úkonom, ktoré priamo súvisia s plnením pracovných úloh či plnením
služobných povinností). V podstate ide o to, či pri činnosti, ktorou bola spôsobená škoda, sledoval
pracovník (príslušník ozbrojených síl v činnej službe) z objektívneho i subjektívneho hľadiska plneniepracovných úloh (plnenie služobnej povinnosti). Z tohto pohľadu neobstojí napr. paušálny záver, že
snáď z medzí plnenia úloh organizácie (z medzí plnenia pracovných úloh a priamej súvislosti s tým,
z medzí plnenia služobných povinností a priamej súvislosti s ním) vybočuje každá činnosť pracovníka

(príslušníka ozbrojených síl v činnej službe), ktorý spôsobil škodu a ktorá je trestným činom (prečinom,
priestupkom).“ (R 55/1971).

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že
žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách
konania (druhý výrok), nakoľko súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa §
255 ods. 1 CSP.

22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
22.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
22.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22.3. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov

odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo

podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.