Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. august 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100519
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0723100519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky
senátu vo veci žalobkyne: K. H., nar. XX. K. XXXX, H. I. XXX, zastúpenej: S.. Pavol Pospecha,
advokát, Lichnerova 23, Senec, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska
8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 8. júna 2023, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/2153/
LD, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Sas
10/2023 z 3. februára 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Sas 10/2023 z 3. februára 2025 sa mení tak,

že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného z 8. júna 2023, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/2153/LD,
a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania, ako aj
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa ešte v auguste 2010 požiadala o peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla. Podľa posudkového záveru z 20. septembra 2010 využívala toto vozidlo na účely „návšteva
rodiny, kultúrne podujatia". Hoci Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom v
komplexnom posudku z 30. septembra 2010 ustálil, že žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, nenavrhol kompenzáciu vo forme uvedeného peňažného príspevku
a rozhodnutím z 28. októbra 2010 jej ho nepriznal. V odvolaní žalobkyňa okrem iného uviedla, že
vozidlo „využíva do zdravotníckych zariadení, na nákupy, na návštevu kultúrnych podujatí, na schôdze
ZO- Zväzu invalidov a Jednotu dôchodcov, na návštevu rodiny a známych a pod.". Úrad práce tak

2. decembra 2010 znova vykonal sociálnu posudkovú činnosť a zistil, že žalobkyňa ho využíva na
„pedikúru, kaderníčka, benefičný koncert, dom kultúry - Piešťany, Zväz ťažko zdravotne postihnutých,
nákupy - Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, návšteva rodiny- Bratislava, Čachtice, Stará Turá, Trenčín".
Na základe toho v novom komplexnom posudku z 9. decembra 2010 navrhol tento príspevok a
rozhodnutím zo 7. januára 2011 ho žalobkyni priznal s účinnosťou od 1. augusta 2010.
2. Aj pri opätovnom posudzovaní 18. septembra 2015 úrad práce zistil, že žalobkyňa stále využíva
vozidlo „na návštevu lekárov, na kultúrne podujatia, do kostola", a preto potvrdil platnosť komplexného

posudku z 9. decembra 2010. Pri ďalšom opätovnom posudzovaní posudkový lekár úradu práce v
lekárskom posudku z 27. septembra 2022 uzavrel, že žalobkyňa už nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Pri posudkovej činnosti 28. septembra 2022 (vykonanej
telefonicky) zistil, že vozidlo využíva na aktivity „lekár, rodina, zväz invalidov a kultúrne podujatia".Vzhľadom na lekársky posudok však úrad práce v komplexnom posudku z 28. septembra 2022 naďalej
nenavrhol príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla, a preto ho rozhodnutím z 1. októbra 2022 žalobkyni odňal s účinnosťou

od 1. októbra 2022.
3. V odvolacom konaní posudková lekárka žalovaného uzavrela, že odkázanosť žalobkyne na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom predsa len trvá. Preto 17. mája 2023 žalovaný
telefonicky vykonal u žalobkyne sociálnu posudkovú činnosť, pri ktorej tá uviedla, že „prepravuje sa
najmäklekárovi,jedenkrátzaštvrťroknavštevujezväzinvalidovvobcialebokeďmániektomeninyalebo

narodeniny tiež tam posedia. Na rodinné oslavy do Čachtíc alebo do Vaďoviec. Nákupy zabezpečuje
syn (aj varí). Na poštu nechodí ani do banky. Úradné záležitosti vybavuje syn. Pravidelné aktivity nemá".
Žalovaný v komplexnom posudku z 22. mája 2023 aj tak nenavrhol žalobkyni túto formu kompenzácie,
pretože podľa neho „okrem návštevy zdravotníckych zariadení navštevuje jedenkrát štvrťročne Zväz
invalidov v obci, sporadické kultúrne podujatia, príležitostne chodí na rodinné oslavy do Čachtíc a
Vaďoviec. Nákupy ako aj úradné záležitosti jej vybavuje syn, na poštu ani do banky nechodí... pravidelné

aktivity nemá." Motorové vozidlo teda na aktivity predpokladané § 38 ods. 9 písm. a) zákona č. 447/2008
Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších
predpisov využíva len príležitostne. Na základe toho potom preskúmavaným rozhodnutím z 8. júna 2023
potvrdil rozhodnutie úradu práce z 1. októbra 2022.
4. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol napadnutým

rozsudkom sp. zn. 15 Sas 10/2023. V odôvodnení sa stotožnil so záverom, že u žalobkyne neexistuje
rozsah aktivít, pre ktoré by jej bolo dôvodné priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
nákladov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. To, že vozidlo využíva
na prepravu na masáže a pedikúru do Piešťan alebo Nového Mesta nad Váhom, žalobkyňa uviedla
až v žalobe, takže to žalovaný podľa správneho súdu nemohol pri rozhodovaní zohľadniť. Nesúhlasil

ani s námietkou žalobkyne, že sociálnu posudkovú činnosť možno vykonať len za fyzickej prítomnosti
ťažko zdravotne postihnutej osoby. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008
Z. z. považoval za podstatné, že podmienka jej účasti bola splnená tak, že žalovaný vykonal telefonický
rozhovor priamo so žalobkyňou. Správny súd považoval zvolenú formu sociálnej posudkovej činnosti za
správnu aj s prihliadnutím na žalobkynin vek a zdravotný stav.

II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší
napadnuté rozhodnutie. Namietala, že žalovaný nemal vypracúvať komplexný posudok, pretože pri
opätovnom posúdení zdravotného stavu sa nezmenila miera jej funkčnej poruchy. Vytkla mu, že

nedostatočne zistil skutkový stav a náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie. Žalovaný podľa nej nemal
záujem o presné zistenie jej aktivít a výdavkov na pohonné látky. Za dôkaz toho považovala, že vykonal
sociálnu posudkovú činnosť len telefonicky, čo podľa nej znemožňovalo riadne zistenie skutkového
stavu a odporovalo zákonu. Jej kultúrne aktivity sú potláčané čoraz častejšími zdravotnými aktivitami,
pričom odborní lekári majú ambulancie vo vzdialenejších mestách (Trenčianske Teplice, Nemšová).

Napriek tomu sa snaží zapájať do života obce a zúčastňovať sa aj na kultúrnych podujatiach, čo by bez
individuálnej dopravy vôbec nemohla.
6. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie považuje za správne.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení
s § 203 ods. 2 SSP).
8. Predmetom rozhodovania žalovaného a úradu práce v prerokúvanej veci bol peňažný príspevok

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla. Tento príspevok možno podľa § 38 ods. 1 písm. b) druhého bodu zákona č. 447/2008 Z. z.
poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na kompenzáciu týchto
zvýšených výdavkov. Podľa § 14 ods. 10 písm. a) cit. zák. je fyzická osoba odkázaná na kompenzáciu
týchtozvýšenýchvýdavkov,akje(okreminého)odkázanánaindividuálnuprepravuosobnýmmotorovým

vozidlom. Podľa § 38 ods. 9 písm. a) pred bodkočiarkou cit. zákona zvýšené výdavky súvisiace so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné
látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva fyzická osoba na pracovné
aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske aktivity. Tento peňažný príspevok jepodľa § 2 ods. 1 cit. zák. jednou z foriem kompenzácie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia, a to v oblasti mobility a orientácie a zvýšených výdavkov [§ 5 písm. a) a c), § 6 a 8
zákona č. 447/2008 Z. z.]. Účelom kompenzácie v týchto oblastiach je okrem iného uľahčiť orientáciu a

premiestňovanie sa (§ 6 ods. 1 druhá veta cit. zák.), ako aj zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených
výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 8 ods. 2 cit. zák.).
9. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že predpokladom priznania tohto kompenzačného príspevku
nie je len odkázanosť žiadateľa na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale aj to, že
sa takéto vozidlo bude využívať na presne určené (tzv. integračné) aktivity. Okrem toho je však dôležité

aj to, aby pri tomto využívaní pravidelne vznikali zvýšené výdavky na pohonné látky, pretože práve na
ne je táto forma kompenzácie určená. Na druhej strane, zákon výslovne nevyžaduje žiadnu konkrétnu
intenzitu (početnosť) integračných aktivít. Preto sama okolnosť, že fyzická osoba sa určitých aktivít
(najmä rodinných, vzdelávacích či občianskych) zúčastňuje sporadicky, trebárs párkrát do roka, ešte
nemusí znamenať, že nejde o aktivity pravidelné (napr. aj pravidelná účasť na výročnej členskej schôdzi
združenia, v ktorom je fyzická osoba činná, môže napĺňať pojem pravidelnosti). Určitým ukazovateľom

rozsahu aktivít, ktoré zákonodarca predpokladá a s ktorými spája zvýšené výdavky na pohonné hmoty,
môže byť porovnanie výšky príspevku (určeného na krytie týchto výdavkov) s cenami pohonných hmôt.
Podľa § 38 ods. 10 cit. zák. je výška tohto príspevku mesačne 16,7 % sumy životného minima (v zmysle
opatrenia č. 227/2022 Z. z. účinného do 30. júna 2023), teda približne (0,167 x 234,42 ?) 40 €. Pri
cenách pohonných hmôt (v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia) približne 1,60 až 1,70 € za liter

a priemernej spotrebe 7 až 10 l na 100 km tak tento príspevok pokryje pohonné hmoty približne na 250
až 350 km. Možno teda súdiť, že výdavky sa považujú za pravidelné, ak im približne zodpovedá aspoň
takýto počet prejazdených kilometrov mesačne.
10. V tu prerokúvanej veci je však ďalej podstatné, že úrad práce rozhodnutím zo 7. januára 2011 už
právoplatne priznal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených s

prevádzkouosobnéhomotorovéhovozidla,čímjejnaňpodľa§43ods.1zákonač.447/2008Z.z.vznikol
nárok. V zmysle § 45 ods. 3 cit. zák. sa opakovaný peňažný príspevok odníme, ak sa zmenia skutočnosti
rozhodujúce na trvanie nároku naň. Úrad práce najskôr v rozhodnutí z 1. októbra 2022 dospel k názoru,
že žalobkyňa prestala spĺňať podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uznal, že túto podmienku spĺňa aj naďalej. Dospel

však k záveru, že už nie je odkázaná na kompenzáciu týchto zvýšených výdavkov, pretože vozidlo
nepoužíva pravidelne na aktivity uvedené v § 38 ods. 9 písm. a) cit. zák. Zo znenia cit. § 45 ods. 3
zákona č. 447/2008 Z. z. však plynie, že k odňatiu z tohto dôvodu mohlo dôjsť len potom, čo žalovaný
riadne ustálil, že skutočne došlo k zmene tejto skutočnosti. Muselo byť teda zistené, že sa skutočne
obmedzil rozsah aktivít, na ktoré žalobkyňa využívala motorové vozidlo v čase, kedy sa jej príspevok

priznal, a to do tej miery, že už nemožno hovoriť o jeho pravidelnom využívaní, resp. že s jeho užívaním
na ne už nevznikajú pravidelné výdavky.
11. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádza z komplexného posudku z 22. mája 2023, ktorý
zasa vychádzal z výsledkov sociálnej posudkovej činnosti. Podľa kasačného súdu však záznam z
neho (porov. odsek 3 tohto rozsudku) nedáva oporu pre záver komplexného posudku, že by sa

žalobkyňa zúčastňovala kultúrnych podujatí „sporadicky" a rodinných návštev „príležitostne". V tomto
zázname sa totiž neuvádzajú žiadne takéto kvantifikátory, ktoré by svedčili o početnosti týchto aktivít.
Ani iné časti administratívneho spisu nedávajú podklad pre uvedený záver, ktorý žalovaný prevzal
do preskúmavaného rozhodnutia. Ak teda žalovaný v zmysle § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.
považoval to, že aktivity žalobkyne už nie sú dostatočne intenzívne (pravidelné), za zmenu rozhodujúcej

skutočností, bolo jeho povinnosťou riadne zistiť ich súčasnú intenzitu a mieru tohto poklesu riadne
odôvodniť (porov. podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžsk 52/2020).
Kasačnému súdu totiž neuniklo, že žalobkyňa svoje integračné aktivity 17. mája 2023 opísala veľmi
podobne ako predtým v roku 2010 a 2015, kedy úradu práce postačovali na priznanie uvedeného
príspevku.

12. So žalovaným možno súhlasiť, že ustanovenie § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. vyžaduje
vykonávanie sociálnej posudkovej činnosti za prítomnosti dotknutej osoby, ktorá má právo vyjadrovať
svoje potreby a návrhy, čo však súvisí skôr s posudzovaním rodinného a iného prostredia. Preto
nie je nezákonnosťou, ak sa informácie, ktoré nie je nevyhnutné preverovať na mieste, vyžiadajú
napr. telefonicky, ak je zabezpečené, že sú pravdivé a úplné. Na druhej strane, citované ustanovenie

neobmedzuje úrad práce ani žalovaného v spôsoboch, akými môžu zisťovať podklady sociálnej
posudkovej činnosti, a preto nie je vylúčené, aby ich zisťovali aj od iných osôb, prípadne osobnou
návštevou a konzultáciou. V prerokúvanej veci je navyše podstatné, že úrad práce v prvom stupni odňal
žalobkyni príspevok z dôvodu, že už nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovýmvozidlom. Jej odvolanie tak smerovalo najmä proti týmto záverom, žalobkyňa však nemala dôvod
pochybovať o tom, že ňou doteraz udávaný rozsah integračných aktivít postačuje. Pre žalovaného bol
však práve tento rozsah podstatný, takže jeho zistenie bolo kľúčovým podkladom jeho rozhodnutia.

Napriek tomu ju na to pri telefonickom rozhovore neupozornil, aby jej umožnil uvedomiť si závažnosť
informácií, ktoré poskytne a ktoré si bežný človek nemusí „na počkanie" vybaviť v celej šírke. Okrem toho
ponechal žalovaný bez povšimnutia informáciu žalobkyne, že pri nákupoch a úradných záležitostiach jej
pomáha syn. Možno teda predpokladať, že žalobkyňu aj prepravuje na jednotlivé aktivity a môže mať o
nich (najmä o ich intenzite a časovej a finančnej náročnosti) lepší prehľad.

13. Naopak, kasačný súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že vyhotovenie nového komplexného
posudku v danej veci bolo v rozpore s § 15 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa tohto ustanovenia
sa nový posudok z dôvodu určenia miery funkčnej poruchy nevypracúva, ak sa na základe opätovného
posúdenia zdravotného stavu zistí, že miera funkčnej poruchy je vyššia, nižšia alebo rovnaká ako v
komplexnom posudku z posledného posúdenia a je naďalej najmenej 50 %. V prerokúvanej veci však
žalovaný vypracoval nový komplexný posudok nie z dôvodu, že sa zmenila miera funkčnej poruchy,

ale preto, že inak posúdil odkázanosť žalobkyne na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Podmienkou
pre priznanie kompenzačného príspevku je vypracovanie komplexného posudku, pričom ten vychádza
z lekárskeho posudku a posudkového záveru (§ 15 ods. 1 cit. zák.). Potom v prípade, že žalovaný
lekárskou posudkovou činnosťou alebo sociálnou posudkovou činnosťou zistil okolnosti, ktoré podľa
neho odôvodňovali odňatie už priznaného peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov,

musel vypracovať nový komplexný posudok.
IV.
Záver
14. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného v otázke rozsahu využívania osobného motorového vozidla žalobkyňou na integračné

aktivity vychádza zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom spise. Uvedený nedostatok
zakladal dôvod jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. Ak správny súd za týchto okolností
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2
SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného

a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie.
15. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku
(§ 469 SSP). Žalovaný tak náležite vykoná sociálnu posudkovú činnosť, v rámci ktorej ustáli rozsah
a frekvenciu aktivít, na ktoré využíva žalobkyňa osobné motorové vozidlo. Až na základe toho môže
nanovo posúdiť jej odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov v zmysle § 14 ods. 10 zákona č.

447/2008 Z. z. a ustáliť, či v súlade s § 45 ods. 3 cit. zák. je tu dôvod na odňatie priznaného peňažného
príspevku.
16. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na
správnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobkyni,
ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu

trov konania pred správnym súdom proti neúspešnému žalovanému.
17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.