Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322201844
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1322201844.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.
Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
dieťa matky: C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, F., zastúpená splnomocnencom: JUDr.
Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom Klincová 35, Bratislava, a otca: C. G. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom H. XXXX/X, F., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom
Budovateľská 2, Bratislava, o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do
rozvodu manželstva, o odvolaní otca a o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.
k. B4-20P/57/2022-418 zo dňa 09.10.2023, v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava
II č. k. B4-20P/57/2022-426 zo dňa 21.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-20P/57/2022-418 zo dňa 09.10.2023 vo

výrokoch II., III., IV., V. a závislom výroku VI. r u š í a v e c v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-20P/57/2022-426 zo dňa 21.12.2023 r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, z časti napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. schválil rodičovskú

dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, výrokom II. upravil styk otca s
maloletýmtak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsasmaloletýmnačasdorozvodumanželstvanasledovne:
- každý párny týždeň od utorka od 15:00 hod. do štvrtka do 9:00 hod., - každý nepárny týždeň od piatka
od 15:00 hod. do nedele 19:00 hod., - počas jarných prázdnin každého párneho kalendárneho roka od
soboty predchádzajúcej prázdninám od 9:00 hod. do nedele pred skončením prázdnin do 19:00 hod., -

počas Veľkonočných prázdnin každého párneho kalendárneho roka od Zeleného štvrtka od 8:00 hod.
do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod., - počas letných prázdnin každého kalendárneho roka od
01.07. od 19:00 hod. do 14.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 19:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod., -
počas zimných prázdnin každého nepárneho kalendárneho roka od 23.12. od 09:00 hod. do 31.12. do
18:00 hod. a každého párneho kalendárneho roka od 02.01. od 18:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod.,
miestom prevzatia maloletého je počas školských dní školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje, v

prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní je miestom prevzatia bydlisko matky, otec maloletého
odovzdá matke v mieste jej bydliska, matka maloletého riadne pripraví na styk s otcom, výrokom III.
otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 500,- eur mesačne, ktorú je povinný
poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, výrokom IV. zaviazal otca povinnosťou
uhradiť zročné výživné za obdobie od 19.04.2022 do 31.10.2023 v sume 3 673,33,- eur do troch dní od
doručenia rozsudku, výrokom V. zamietol návrh matky v prevyšujúcej časti na určenie výživného a otca

v časti určenia styku otca s maloletým, výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 1, 4 a 5, § 25 ods. 1, 2 a 4, § § 26, § 36
ods. 1, § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005

Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), článkov 7 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že boli splnené
zákonné podmienky pre úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva, keďže
rodičia spolu nežili a na jej úprave sa nevedeli dohodnúť.

3. Z vykonaného dokazovania zistil, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.04.2022 domáhala

zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok. Navrhla styk otca s maloletým neupraviť a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť
vo výške 1 100,- eur mesačne. Matka v čase podania návrhu bola na materskej dovolenke, neskôr mala
príjem zo závislej činnosti, ktorý súd ustálil v sume 850,- eur mesačne. Poberala rodičovský príspevok
a daňový bonus na maloletého. Poberala tiež prídavky na dve maloleté deti. Maloletý navštevoval
Základnú školu E. B. F. od septembra 2021. Výdavky maloletého matka vyčíslila v sume 1 231,50,- eur

mesačne. Maloletý otca odmietal, napriek tomu, že ho na stretnutia pripravovala. Otec sa maloletému
počas spolužitia nevenoval. Otec je podľa matky majetný, venuje sa podnikateľskej činnosti, z ktorej má
značný príjem. Otec nesúhlasil s matkou navrhovanou úpravou styku a žiadal styk upraviť v každom
kalendárnom týždni od utorka od 15:00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 09:00 hod. a v každom
nepárnom týždni od piatka od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod. Nesúhlasil so sumou vyčíslených

výdavkov na maloletého. Tieto uznal v sume 480,- eur mesačne a navrhol určiť vyživovaciu povinnosť
v sume 250,- eur mesačne. Súd ustálil príjem otca zo závislej činnosti v sume 1 240,- eur mesačne.
Otec tiež preukazoval vlastníctvo nehnuteľností i zaťaženie vo forme hypotekárnych úverov. Kolízny
opatrovník navrhol zveriť maloletého do starostlivosti matky a styk otca s maloletým neupraviť. Návrhy
rodičov na určenie výživného otcovi sa mu javili ako neprimerané a určenie výšky ponechal na úvahu

súdu. Ďalej zistil, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2017. Úprava výkonu
rodičovských práv a povinností bola dočasne upravená neodkladným opatrením – uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 11CoP/77/2021-106 zo dňa 26.04.2021, na základe ktorého je otec oprávnený
stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň od utorka od 15:00 hod. do stredy 18:30 hod. a
každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:30 hod. Otec prispieval

na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne. Styk dočasne upravený neodkladným opatrením sa
nerealizoval. Problém v styku otca s maloletým začal v období október – november 2020, kedy maloletý
začal otca odmietať. Na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie o rozvod manželstva a o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva pod sp. zn. B1-3P/66/2018.
Rodičom a maloletému bolo uložené výchovné opatrenie (vedené pod sp. zn. 5P/72/2023), spočívajúce

savpodrobenísociálnemuporadenstvuvTENENETo.z.Poslednásprávajez31.10.2023.Komunikácia
rodičov je obmedzená na nutné záležitosti ohľadne maloletého. Maloletý sa s otcom naďalej odmieta
stretávať. Nedôvera matky voči otcovi pretrváva. Zo znaleckého posudku č. 11/2021, vyhotoveného
znalcom Mgr. et Mgr. Martinom Balkom vyplynulo, že rodičia majú narušené vzájomné vzťahy, je
medzi nimi nedôvera, sú prítomné kritické až obviňujúce postoje. Maloletý udáva pozitívny postoj

k matke, pričom vo vzťahovej stránke preberá otcovskú rolu partner matky. Je však odôvodnené
predpokladať skôr negatívny výchovný vplyv matky pri zadefinovaní optimálnej role jej partnera v
živote maloletého. Obaja rodičia majú osobnostné dispozície potrebné pre zabezpečovanie výchovy
ako aj osobnej starostlivosti o maloletého. Maloletý má silnejšie emotívne väzby vo vzťahu k matke. Pri
hodnotení rodičovských kompetencií matky je z pohľadu maloletého relevantný nie odmietavý postoj

matky k zvereniu maloletého do striedavej starostlivosti, ktorú otec už nepresadzoval, ale limitovaná
schopnosť efektívne podporovať rozširovanie stretávania maloletého s otcom v zhode s jeho vývinovými
potrebami. Maloletý v súčasnej dobe kvôli komplikovanej rodinnej situácii nie je schopný sa vysporiadať
nielen so zmenou doterajšej úpravy styku s otcom na formu striedavej osobnej starostlivosti, ale ani
s extenzívnym stretávaním podľa nariadeného neodkladného opatrenia v dôsledku neštandardného

výchovného prístupu rezidenčného rodiča, t. j. matky vo vzťahu k nerezidenčnému rodičovi, t. j. otcovi,
ktorého rolu prebral aktuálny partner matky. Príčinou je destabilizácia rodinnej situácie, matka nie
je schopná v dostatočnej miere schopná akceptovať význam role druhého rodiča. Znalec odporučil
extenzívne stretávanie sa otca s maloletým. Súd prvej inštancie nezisťoval názor maloletého, pretože
jeho vypočutie prebehlo v konaní na Okresnom súde Bratislava I dňa 09.11.2022, ktoré maloletý vnímal

veľmi citlivo. Opätovné zisťovanie názoru, ktorý je súdu známy zo znaleckého posudku, nie je v jeho
záujme.4. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, čo
nepriaznivo vplýva na maloletého. Tento otca odmieta, a to aj pričinením matky. Keďže nezistil
žiadne obmedzujúce skutočnosti na strane otca, v záujme maloletého, u ktorého zdôraznil právo

na upevňovanie citového puta k obom rodičom, zveril maloletého do starostlivosti matky a upravil
extenzívne rozšírený styk otca s maloletým. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti považoval výdavky
vyčíslené matkou za primerané a s ohľadom na možnosti a schopnosti otca určil výživné v sume 500,-
eur mesačne. V tejto súvislosti zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého a vývoj životných
nákladov. Vzhľadom na takto určené výživné vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 19.04.2022

do 31.10.2023 v sume 3 673,33,- eur, ku ktorého úhrade zaviazal otca. O trovách konania rozhodol
s poukazom na § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Opravným uznesením č.k. B4-20P/57/2022-426 zo dňa 21.12.2023 súd prvej inštancie opravil výrok
II. rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-20P/57/2022-418 zo dňa 09.10.2023 tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým na čas do rozvodu manželstva nasledovne: - každý párny týždeň od

utorka od 15:00 hod. do štvrtka do 9:00 hod., - každý nepárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele
19:00 hod., - počas jarných prázdnin každého párneho kalendárneho roka od soboty predchádzajúcej
prázdninám od 9:00 hod. do nedele pred skončením prázdnin do 19:00 hod., - počas Veľkonočných
prázdnin každého párneho kalendárneho roka od Zeleného štvrtka od 8:00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 19:00 hod., - počas letných prázdnin každého kalendárneho roka od 01.07. od 19:00 hod.

do 14.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 19:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod., - počas zimných prázdnin
každého nepárneho kalendárneho roka od 23.12. od 09:00 hod. do 31.12. do 18:00 hod. a každého
párneho kalendárneho roka od 02.01. od 18:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod. Miestom prevzatia
maloletého je počas školských dní školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje, v prípade choroby
dieťaťa alebo mimo školských dní je miestom prevzatia bydlisko matky, otec maloletého odovzdá matke

v mieste jej bydliska, matka maloletého riadne pripraví na styk s otcom.

6. Proti rozsudku, v časti úpravy styku a výživného (výroky II. až IV.), podal odvolanie otec, a to
zdôvodu,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.

1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len „CSP“), nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Namietal predovšetkým úpravu styku s maloletým počas bežného roka, keďže písomné vyhotovenie

rozsudku, v rozpore s § 219 ods. 4 CSP, nezodpovedá zneniu, ktoré súd vyhlásil na pojednávaní dňa
09.10.2023, konkrétne súd vyhlásil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny
týždeňodutorkaod15:00hod.donasledujúcehoštvrtkado09:00hod.akaždýnepárnytýždeňodpiatka
od15:00hod.donedeledo19:00hod.,čonezodpovedázneniuvpísomnomvyhotovenírozsudku.Podľa
otca, sudca po tlakom splnomocnenca matky na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva, ktoré sa

uskutočnilo bezprostredne po pojednávaní v prejednávanej veci, zmenil názor a uviedol, že sa pomýlil.
Vyhlásené znenie však zodpovedá úprave styku otca s maloletým podľa neodkladného opatrenia, preto
sa nejedná o žiadnu údajnú nesprávnosť. S úpravou styku tak ako bola vyhlásená súdom sa otec plne
stotožňuje, keďže je v súlade s odporúčaním znalca o extenzívnej úprave styku. Namietal tiež úpravu
stykusmaloletýmpočasjarnýchprázdninodsobotypredchádzajúcejprázdninám,končiacnedeľoupred

skončením prázdnin, čo by znamenalo rozsah styku počas jedného víkendu. Nesúhlasil tiež s úpravou
styku počas veľkonočných prázdnin, ktoré súd upravil počas párneho roka, kedy zároveň upravil styk
počas jarných prázdnin. Namietal aj úpravu počas zimných prázdnin, kedy by mal podľa rozsudku
nepárny rok stráviť s maloletým spolu 9 dní, potom maloletého na 2 dni odovzdať matke a opäť by hol
mal v starostlivosti 5 dní, pričom ďalší rok by nemal maloletého v starostlivosti vôbec. Súdom určené

výživné v sume 500,- eur mesačne je neprimerané k správne ustálenému príjmu otca vo výške 1 240,-
eur mesačne, pretože v rozpore so súdnou praxou predstavuje viac ako 40% z príjmu. Súd nedostatočne
odôvodnil sumu ustálených výdavkov na maloletého, ktorých vyčíslenie nezodpovedá životnej úrovni
matky a jej partnera H. I., s ktorým žije v spoločnej domácnosti a z ktorého vzťahu pochádza maloletá
B.. Rozsudok je v časti výživného absolútne arbitrárny a nespĺňa kritériá v § 220 ods. 2 CSP. Navyše vo

výroku III. absentuje počiatok vyživovacej povinnosti, preto súd nemohol určiť zročné výživné za obdobie
spätne od 19.04.2022. Zároveň nesúhlasil s určenou výškou zročného výživného. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok v napadnutej časti o úprave styku a výživnom tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým na čas do rozvodu manželstva nasledovne: - každý kalendárny týždeň od utorka od15:00 hod do nasledujúceho štvrtka do 09:00 hod.; - každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od
15:00 hod. do nedele 19:00 hod.; s výnimkou jarných, veľkonočných, letných a zimných prázdnin, kedy
je otec oprávnený sa stretávať s maloletým počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR pre Bratislavský

samosprávny kraj v párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej jarným školským prázdninám
od 09:00 hod. do nedele bezprostredne nasledujúcej po jarných školských prázdninách do 19:00 hod.,
- počas veľkonočných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 08:00
hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod., - počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku
v čase od 01. 07. od 19:00 hod. do 14.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 19:00 hod. do 15.08. do 19:00

hod., - počas zimných prázdnin v nepárnom roku od 23.12 od 09:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a v
párnom kalendárnom roku od 30.12. od 18:00 hod. do bezprostredne nasledujúceho nepárneho roka
do 06.01. do 18:00 hod. Miestom prevzatia maloletého je počas školských dní školské zariadenie, ktoré
maloletý navštevuje, v prípade choroby dieťaťa alebo mimo školských dní je miestom prevzatia bydlisko
matky, otec maloletého odovzdá matke v mieste jej bydliska, matka maloletého riadne pripraví na styk
s otcom. Otec je na povinný prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne, ktorú je povinný

poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 19.04.2022. Otec nemá dlh na zročnom
výživnom.

7. Proti rozsudku, v časti úpravy styku a výživného (výroky II. až V.), podala odvolanie aj matka, a to
zdôvodu,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b) CSP), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm.
c) CSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietala, že bežná úprava styku otca s maloletým v rozsudku

nezodpovedá jeho najlepšiemu záujmu, keďže ani styk upravený neodkladným opatrením sa neplnil
z dôvodu striktného zotrvávania otca na takomto styku. Styk, ktorý sa spočiatku realizoval dve poobedia
počas týždňa a jeden deň s prespatím počas každého víkendu sa následne zužoval, až sa prestal
realizovať vôbec z dôvodu odmietania maloletého. Matka má záujem na stretávaní sa otca s maloletým,
otec však odmieta akúkoľvek dohodu o inom prístupe k maloletému. U maloletého sa tak vyskytla

frustrácia, hnev, schovávanie sa pred otcom, výčitky maloletého voči matke, že ho nechápe, keď s ním
komunikovala o potrebe stretávania sa s otcom. Matka spolupracovala so psychológmi, dobrovoľne sa
podriadila odporúčaniam a radám. Snažila sa situáciu riešiť a nie je príčinou odmietania otca maloletým.
Poukázala na podobnosť otca s maloletým v tom, že obaja odmietajú zohľadniť názor druhého. Závery
znaleckého dokazovania považuje za neaktuálne. Maloletý má vytvorený srdečný vzťah ku svojej sestre

B. a prechováva blízky vzťah k partnerovi matky, ktorého správanie porovnáva so správaním otca.
Keďže otec trvá na stretávaní, maloletý je opakovane vystavovaný tlaku. Opísala časový sled udalostí
odôvodňujúcich negatívny postoj maloletého k otcovi. Namietala, že súd nezisťoval názor maloletého
v predmetnom konaní. Mala za to, že je potrebné, aby sa nateraz otec prispôsobil maloletému, aby
sa styk v bežnom týždni zredukoval, tento bol reálne vykonávaný a následne rozširovaný. Ďalšia časť

odvolacíchnámietoksatýkalaurčeniavyživovacejpovinnosti.Poukázalananehnuteľnostivovlastníctve
otca, úmyselné zaťažovanie majetku, zatajovanie príjmov z podnikateľskej činnosti, účelové prevody
obchodných podielov s tým, že celkový majetok otca presahuje miliónovú hodnotu. Žiadala zohľadniť
celkovú životnú otca, ktorá nebola súdom riadne zistená. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp.

zmeniť rozsudok tak, že styk otca s maloletým sa neupraví a otcovi sa určí výživné v sume 1 100,- eur
mesačne.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach. Zotrvanie otca na
ním navrhovanej úprave styku nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého, ale vystavuje ho tomu, čo

nie je pre neho zvládnuteľné. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca poukázala Metodiku –
Výživné, podľa ktorej je pri podnikateľoch potrebné vychádzať z potencionality príjmu z podnikania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolania boli
podané včas a oprávnenými osobami - otcom a matkou maloletého (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a §

7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 CSP), odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadeniaodvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie matky a otca
je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II.,
III., IV., V. a závislom výroku VI. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP) a vec v zrušenej časti vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 a 2 CSP).

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola úprava výkonu práv a povinností rodičov
k maloletému A. na čas do rozvodu manželstva.

11. Predmetom odvolacieho konania je v dôsledku odvolania matky a otca posúdenie vecnej a právnej
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý výrokom II. upravil styk otca s maloletým (spôsobom
špecifikovaným v odseku 1. tohto rozhodnutia), výrokom III. zaviazal otca povinnosťou prispievať na
výživu maloletého sumou 500,- eur mesačne, ktorú je povinný poukazovať k rukám matky vždy do
15. dňa v mesiaci vopred., výrokom IV. zaviazal otca povinnosťou uhradiť zročné výživné za obdobie
od 19.04.2022 do 31.10.2023 v sume 3 673,33,- eur do troch dní od doručenia rozsudku, výrokom

V. zamietol návrh matky v prevyšujúcej časti na určenie výživného a otca v časti určenia styku otca
s maloletým a výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

12. Odvolací súd vyzval súd prvej inštancie k náprave rozporu vyhláseného a vyhotoveného znenia
výroku II. rozsudku, keďže tak ako správne namietal otec, zo zvukovej nahrávky z pojednávania dňa

09.10.2023 vyplýva, že súd prvej inštancie vyhlásil, že „otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
každý kalendárny týždeň od utorka...“ a v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol, že „otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od utorka...“. Vyhlásené znenie výroku II. rozsudku
zodpovedá aj zneniu zaprotokolovanému v zápisnici z pojednávania.

13. Súd prvej inštancie odmietol vykonať opravu s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 576/2013 zo dňa 24.07.2014, v zmysle ktorého sa oprava môže týkať aj výroku rozhodnutia.
V danom prípade judikatúra všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu uznala ako zrejmú nesprávnosť
rozhodnutia nesprávny výrok o zrušení prvostupňového rozhodnutia a akceptovala jeho opravu na
výrok o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, keď takýto výrok bol jednoznačne krytý odôvodnením

príslušného súdneho rozhodnutia.

14. Podľa § 220 ods. 1 CSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej
republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie
strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie

o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania,
poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.

15. Podľa § 219 ods. 4 CSP len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

16. „Zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným rozsudkom. Vo vzťahu
k výroku rozsudku to znamená, že ho konajúci súd už nemôže sám zmeniť a v písomnom vyhotovení
rozsudku musí byť znenie výroku zhodné s výrokom vyhláseným. Vecné chyby vyhláseného rozsudku
je možné napraviť výlučne v opravných konaniach. Prípadnú chybu v písaní, počítaní alebo inú zrejmú
nesprávnosť súd môže opraviť dodatočne osobitným opravným uznesením..“ Števček, M., Ficová.,

Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2 vydanie.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s 880.

17. Z vyššie uvedeného celkom jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď
vyhotovil znenie výroku II. rozsudku, ktoré nezodpovedá jeho vyhlásenému zneniu na pojednávaní dňa

09.10.2023. Nález sp. zn. II. ÚS 576/2013, na ktorý poukázal súd prvej inštancie rieši situáciu „opravy“,
aktuálne podľa § 224 CSP, nie oprávnenie súdu automaticky zmeniť vo vyhotovenom znení rozsudku aj
prípadnú chybu v písaní, počítaní, či inú zrejmú nesprávnosť. Rozsudok je tak vo výroku II. bez ďalšieho
v rozpore s ustanovením § 219 ods. 4 CSP a § 220 ods. 1 CSP.

18.Navyše,vzhodesnázoromotca,odvolacísúdnepovažujeopravu,ktorúnáslednesúdprvejinštancie
vykonal formou opravného uznesenia za prípustnú, keďže sa nejedná o zrejmú nesprávnosť. Aj Ústavný
súd SR poukázal na potrebu „jednoznačného krytia odôvodnením príslušného súdneho rozhodnutia“.
Otec správne namietal, že práve súdom vyhlásený výrok zodpovedal ním požadovanému styku, ktorýmal upravený aj neodkladným opatrením (každý týždeň od utorka..). Odôvodnenie úpravy styku je
obsiahnuté v odseku 28 rozsudku: „....pričom styk maloletého a otca upravil tak, že napriek postoju
maloletého k otcovi súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky ako rezidenčnému rodičovi, ale

z extenzívnym rozšíreným stykom s otcom.“ Odôvodňuje tak nekryje výrok II. rozsudku tak ako dôvodil
súd prvej inštancie. Znenie výroku II. v opravnom uznesení je navyše totožné so znením výroku II.
rozsudku. Nedostatočnému zdôvodneniu rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP aj v tejto časti sa odvolací
súd venuje nižšie.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

21. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)

úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na

rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

23. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať

a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

24. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

26. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadana to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj
na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

27. Podľa § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších

skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

28. Podľa § 63 ods. 2 ZoR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje

podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

29. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa článku 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav
veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli.

32. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

33. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

34. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

35. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

36. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220
ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom

takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť
jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi
závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie

jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu
(ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania); porušením uvedeného práva
účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okremupretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi
v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady

zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou (vnútornou rozpornosťou
rozhodnutia) bolo postihnuté i rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým a o určení vyživovacej
povinnosti otca.

38. Medzičasom Krajský súd v Trnave, na odvolanie rodičov, uznesením č.k. 12CoP/115/2024-2057
zo dňa 28.02.2025 zrušil rozsudok Mestského súdu Bratislava II č.k. B1-3P/66/2018-1992 zo dňa
18.03.2024 v časti úpravy styku a vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode manželstva a v tomto
rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Závery Krajského súdu
v Trnave v predmetnom uznesení (odseky 44 a 45) je podľa odvolacieho súdu možné aplikovať aj

na prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie sa nijak nevysporiadal s návrhom otca na širšiu úpravu
styku s maloletým, keď sám v rozsudku dôvodil, že jeho styk s maloletým upravil extenzívne, pritom je
vužšomrozsahuakobolupravenýneodkladnýmopatrením.Rovnakotaksanevysporiadalsnámietkami
matky o neupravení styku v nadväznosti na ňou mienený záujem maloletého dieťaťa. Matka namietala
neaktuálnosť znaleckého posudku, z ktorého súd vychádzal pri úprave styku, čím zároveň odôvodnil

nezisťovanie názoru maloletého. Úplne absentuje zdôvodnenie úpravy styku otca s maloletým počas
prázdnin. Navyše, v prejednávanej veci, už len pre zmätočnosť je rozsudok vo výroku II. v prejednávanej
veci nepreskúmateľný, čo samo o sebe zakladá dôvod pre zrušenie rozsudku v tejto časti podľa § 389
písm. b) CSP.

39. Rovnako za absolútne nedostatočné odvolací súd považuje zdôvodnenie určenia rozsahu
vyživovacej povinnosti otca.

40. Súd prvej inštancie odôvodnil výšku vyživovacej povinnosti otca v sume 500,- eur mesačne
možnosťami a schopnosťami otca, odôvodnenosťou výdavkov maloletého, osobnou starostlivosťou

matky a vývojom životných nákladov, a to napriek tomu, že možnosti a schopnosti otca dostatočne
nezistil, výdavky maloletého vyčíslené matkou automaticky prevzal a hodnotil všeobecnou formuláciou
ako primerané, odôvodnené a všeobecne známe. Predmetné konanie začalo v roku 2022, pričom nie
je zrejmé v akom období mali rodičia dosahovať súdom prvej inštancie ustálený príjem, pritom sám
uvádza, že matka poberala v čase podania návrhu materské. U otca celkom nepochopiteľne vychádzal

len z príjmu zo závislej činnosti, keď z obsahu spisu vyplýva, že otec sa venuje aj podnikateľskej
činnosti. Zbytočným sa javí odsek 4 rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie síce vymenoval dôkazy,
ktoré vykonal, ale úplne rezignoval na zistenia a následné hodnotenie predmetných listín. Absentujú
teda ucelené zistenia a následne hodnotenie príjmov a výdavkov rodičov, ich osobných a majetkových
pomerov. Na základe uvedeného tak nebolo možné hodnotiť životnú úroveň rodičov, ktorá je smerodajná

pri určení vyživovacej povinnosti nerezidenčného rodiča a rozsudok je v predmetnej časti potrebné
považovať za predčasný. Zároveň, ako správne otec namietal, súd neurčil počiatok vyživovacej
povinnosti otca a následne vo výroku IV. rozsudku určil povinnosť otcovi uhradiť zročné výživné spätne
od 19.04.2022. Pri zročnom výživnom neuviedol ako dospel k sume 3 673,33,- eur, a tak je otcova
námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia aj v tejto časti dôvodná.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. V danej veci pritom matka
a otec konkrétnymi návrhmi aktívne navrhovali doplnenie dokazovania. V prípade, ak súd prvej inštancie
tieto návrhy vyhodnotil ako nerelevantné, bolo potrebné tieto úvahy v odôvodnení rozhodnutia uviesť.

42. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že

súd prvej inštancie pochybil, keď na jednej strane nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a na druhej strane aj odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé
a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu
nemožnozistiť,akýmiúvahamisaprisvojomrozhodovaníriadil,zktorýchdôkazovvychádzal,resp.ktoréskutočnosti považoval za preukázané a pod. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o úprave
styku otca s maloletým a o určení vyživovacej povinnosti otca v sume 500,- eur mesačne bez toho,
že by tieto svoje závery náležite zdôvodnil a umožnil tým účastníkom konania sa voči takýmto záverom

náležite brániť, porušil tým práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

43.Akpotomnedostatokriadnehodokazovaniaaodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímpráva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365 ods.
1 písm. b) a e) CSP, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389 ods.

1 písm. b) a c) CSP.

44. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom V. zamietol návrh matky v prevyšujúcej časti na určenie
výživného a otca v časti určenia styku otca s maloletým. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti
je v zmysle článku 5 CMP prelomená dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové konanie. Výrok
rozhodnutia preto nemá obsahovať zamietajúci výrok, keďže z neho samého je zrejmé, či súd rozhodol

odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania. Z uvedených dôvodov je napadnutý výrok
V. nadbytočný.

45. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania
na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného

dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie
veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením
zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti (výrokoch II. až V. a v závislom výroku VI.) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa
§ 391 ods. 1 CSP vrátiť vec v zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd

prvej inštancie vec znova prejedná, najmä zváži aktuálne okolnosti tak na strane maloletého, ako sú
jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj na
strane rodičov, rodinné pomery, dôvody odmietania styku maloletým. Vzhľadom na uplynuté obdobie
zváži zisťovanie názoru maloletého. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti zistí príjmy rodičov za
rozhodné obdobie (spravidla 12 mesiacov pred podaním návrhu na začatie konanie do rozhodnutia) zo

závislej činnosti (vrátane poberania daňového bonusu a iných plnení), iné príjmy, poberanie prídavkov
na maloleté deti, u otca príjmy z podnikateľskej činnosti, prenájmu, prevodu majetku, ucelene zistí
osobné (ďalšie vyživovacie povinnosti, spolužijúce osoby), majetkové pomery a výdavky rodičov tak,
aby následne posúdil životnú úroveň rodičov, smerodajnú vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti
otca. Zistí pravidelné a mimoriadne výdavky maloletého, tieto posúdi aj s ohľadom na námietky

otca k jednotlivým položkám. Berúc do úvahy dĺžku konania, posúdi prípadnú zmenu pomerov na
strane rodičov a maloletého. Neopomenie určiť počiatok vyživovacej povinnosti. Pri zročnom výživnom
uvedie, akým spôsobom dospel k predmetnej sume. Vysporiada sa s podstatnými námietkami rodičov
a s návrhmi na doplnenie dokazovania. Odvolací súd dáva do pozornosti Metodiku – Výživné, ktorá
obsahuje praktické odporúčania ohľadne rozsahu zisťovania a posudzovania skutočností rozhodných pri

určovaní vyživovacej povinnosti. Po doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní
v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

46. Uznesenie Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-20P/57/2022-426 zo dňa 21.12.2023 odvolací súd
výrokom II. zrušil s poukazom na § 389 písm. d) CSP, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,
pre ktoré bolo vydané neexistovali.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).