Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122292555
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6122292555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.

Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.,
E. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Zákvašov
1519/55, proti žalovanému Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja, IČO: 37 915 568, so
sídlom Trenčín, Brnianska 1997/3, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o. so
sídlom Trenčín, Legionárska 7735/31B, IČO: 52 536 891, o zaplatenie 4.199,99 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. septembra 2024, č.k.
14C/48/2022–289, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. m e n í tak, že žalovanému n e p r i z n á
v a náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalovanému n e p r i z n á v náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 18. septembra 2024, č.k. 14C/48/2022-289 súd prvej inštancie výrokom I.
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 4.199,99 Eur spolu s 5 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 4.199,99 Eur od 07.04.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. O trovách
konania výrokom II. rozhodol tak, žalovaný má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania 100
% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody na zničených veciach, pričom
za porušenie právnej povinnosti žalovaného označila nezabezpečenie závady v zjazdnosti vozovky jej
označením predpísaným spôsobom (§ 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky) a porušenie povinnosti udržiavať
komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená (§ 3 ods. 6 cestného zákona). Súd prvej

inštancie žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uviedol, že sporným bolo, kedy,
kde a akým spôsobom došlo ku škodovej udalosti, či dňa 08.04.2020 uvádzanej žalobkyňou v žalobe,
alebo dňa 23.04.2020 uvádzaných žalobkyňou a jej otcom F. B. na všetkých listinných dokumentoch
uplatnenia nároku na náhradu škody za poškodený bicykel. Uviedol, že žalobkyňa predložila len
záznam a fotodokumentáciu škodovej udalosti vyhotovenú dňa 08.04.2020, ktorá obsahuje fotografiu
kanalizačného poklopu, zadného kolesa bicykla vo výtlku, predného kolesa bicykla vo výtlku a galusky
(nedá sa zistiť akej). Zo záznamu zariadenia GARMIN bolo možné zistiť len to, že dňa 08.04.2020

bola realizovaná cyklistická jazda a bola vyhotovená fotodokumentácia bicyklov, avšak predložená
dokumentácia nepreukazovala poškodenie duší, bicykla, prilby, okuliarov, sedla a pod., t.j vznik škody
ani jej rozsah. Žalobkyňa sa toto pokúšala preukázať pomocou výsluchu svedkov, ktorí sa vybrali spolu
s ňou jazdiť v ten istý deň, ale ani svedkovia, ktorých všetkých súd vypočul, neuviedli, ktorý deň bolrozhodujúci pre vznik škody (či 08.04.2020 alebo 23.04.2020) a vedeli popísať len niektoré poškodené
veci vizuálne, podľa ich druhu, tvaru a farby, nie však podľa značky a iných identifikačných znakov (napr.
absentuje číslo rámu bicykla) a z výpovede žalobkyne je zrejmé, že táto disponovala 3-mi napohľad

rovnakými bicyklami s rozdielnymi číslami rámov, mala 2 rovnaké prilby, ktoré sa líšili len vo veľkosti.
Ďalšou spornou okolnosťou bolo, ako ku škode došlo, pretože samotná žalobkyňa uvádzala 4 verzie
vzniku škody: 1/ v uplatnenom nároku o náhradu škody zo dňa 26.06.2020 poškodená uviedla popis
vzniku škody tak, že počas jazdy dňa 23.04.2020 prešla cez poklop kanalizácie cesty, pričom došlo k
prerazeniu plášťa a duše bicykla, k poškodeniu komponentov, bicykla, rámu, aj výstroje, 2/ v uplatnení

náhrady škody zo dňa 02.10.2020 žalobkyňa uvádza, že ku škode došlo dňa 23.04.2020 v Považskej
Bystrici tak, že bicyklom vbehla vo veľkej rýchlosti do neoznačeného poškodeného kanála, spadla na
cestu a poškodil sa jej bicykel o poškodený kanál, cestu a obrubník chodníka, pri páde sa jej poškodili
veci, ktoré mala na sebe, 3/ v žalobe uvádza, že na komunikácii 2/517 v meste Považská Bystrica
sa nachádzal neoznačený poškodený kanál, okolo ktorého bol výtlk, žalobkyňa do neho vošla, stratila
kontrolu nad bicyklom, spadla a poškodila si bicykel a ďalšie veci a 4/ verzia v konaní pred súdom znela:

„na ceste sa nachádzal okrúhly kanalizačný poklop, okolo ktorého bol výtlk.“ Taktiež nebola preukázaná
ani skutočná výška škody, ku ktorej došlo v tento deň, keď nároky na úhradu škody za poškodené veci
sa postupne rozširovali a povinnosťou žalobkyne bolo preukázať, pri ktorej konkrétnej nehode či dňa
08.04.2020 alebo dňa 23.04.2020 škoda na veciach a v akom rozsahu vznikla a ktoré konkrétne veci
mala v deň škodovej udalosti na sebe a boli poškodené výlučne v dôsledku škodovej udalosti (príčinná

súvislosť medzi protiprávnou udalosťou a vznikom škody). Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu
škody za obstaranie nových vecí, hoci pri zodpovednosti za škodu je možné vychádzať len z ceny veci v
čase jej poškodenia. Ďalej argumentoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svedčiace o tom, že
jej pád z bicykla a vznik škody konkrétneho rozsahu zavinil práve výtlk okolo konkrétneho kanalizačného
poklopu, teda závada v zjazdnosti komunikácie, za zjazdnosť ktorej zodpovedá žalovaný, čiže v spore

absentuje preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a jeho zodpovednosť za škodu. Citoval
zákonné ustanovenia § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods.1, 3, § 443, § 451, § 454 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala

nesprávny procesný postup, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie o nedostatku jej aktívnej vecnej
legitimácie a uviedla, že po tom, čo jej otec zakúpil nové veci, zaviazala sa mu, že peniaze vynaložené
na kúpu nových vecí mu vráti. V tom čase škoda predstavovala formu záväzku. Tieto peniaze mu už
aj vrátila z úspor. Ďalej namietala voči záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,

pretože podľa nej pasívnu legitimáciu žalovaného riadne preukázala, nepravdivosť jej tvrdení resp.
verejne dostupných informácií k správe jednotlivých ciest, ako aj tvrdení zamestnanca Slovenskej správy
ciest žalovaný nevyvrátil iným dôkazom. K súdom prvej inštancie tvrdenému nedostatku preukázania
dňa vzniku škody uviedla, že termín škodovej udalosti bol jednoznačne preukázaný prostredníctvom
záznamov GARMIN a fotodokumentácie a pokiaľ mal súd pochybnosti, o akom dni nehody svedkovia

hovoria, mohol v rámci ich výsluchu požiadať, aby tento deň bližšie špecifikovali. Preto je toho názoru,
že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. K tvrdeniu súdu a spornosti okolností, ako ku škode
došlo, z dôvodu, že uvádzala 4 verzie, uviedla, že v sporovom konaní uvádzala iba jednu verziu
a všetky ďalšie súd prevzal z dokumentácie poisťovne, ktorá nie je stranou sporu. Podotkla, že záznamy
v súvislosti s poisťovňou nikdy nevypisovala a ani nikdy nepodpísala. Ďalej namietala, že si škodu

uplatnila v sporovom konaní naraz, nie postupne, ako to uvádza súd. Pokiaľ súd poukazuje na postupné
doplnenie poškodených v rámci oznámenia škodovej udalosti v poisťovni, táto skutočnosť je podľa
nej pre toto konanie irelevantná, nakoľko toto konanie nie konaním proti poisťovni. K tvrdeniu súdu,
že žiadny zo svedkov nevidel, čo presne spôsobilo jej pád na cestu, poukázala na výpoveď svedka G.
H., v ktorej uviedol, že žalobkyňa spadla, pretože tam bol kanalizačný poklop, okolo neho vyfrézovaná

jama a ona prešla do tej jamy. Pokiaľ ide o miesto škodovej udalosti, toto bolo podľa nej riadne
identifikované, išlo o poškodenie vozovky okolo kanála. V prípade, že mal súd pochybnosti o výške
škody, túto mohol čiastočne krátiť. Ich výška zodpovedá predloženým bločkom, predstavuje výšku
škody. Pokiaľ ide škodu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, nahrádza sa škoda vo výške, za akú je
možné porovnateľné veci nadobudnúť. Rozsah poškodenia a spôsob náhrady škody (oprava, výmena

za nové) bol preukázaný prehlásením autorizovaného servisu. Tomuto prehláseniu s určením rozsahu
poškodenia zodpovedajú aj závery obhliadajúcej osoby poverenej poisťovňou. Považuje za nesporné,
že v označenom mieste spadla a poškodila si veci dňa 08.04.2020 (foto + GARMIN), a za nesporný
považuje aj nárok na náhradu škody a výšku škody (bločky o zakúpení nový vecí + stanoviskoautorizovaného servisu). Poukazovala, že súd sám pri vyhotovení rozsudku uviedol rozporné údaje
ako nesprávne pomenovanie žalovaného žalobcom, chyba v uvedení roku, z ktorého pochádza list,
ktorým bolo vykonané dokazovanie, v označení 3/4 a 3 - 4 metre v odôvodnení rozsudku. Namietala

voči rozhodnutiu o náhrade trov konania a voči právnemu posúdeniu podľa § 257 C.s.p. Vytýkala,
že súd nevzhliadol na skutočnosť, že je stále študentkou, bez akýchkoľvek príjmov, nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá žiadne úspory. Nepovažuje za správne, keď súd náhradu
trov konania odôvodnil právnym zastupovaním. Zároveň je toho názoru, že začatie súdneho sporu
nebolo bez dostatočných dôkazov, v konaní dostatočne preukázala všetky podmienky vyplývajúce z tzv.

príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou (odôvodnenie vyššie), podľa jej
názoru nešlo o zjavne neúspešný spor.

3. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o vznesenú námietku aktívnej
vecnej legitimácie, poukazoval, že otázka aktívnej legitimácie bola počas celého konania predmetom
obrany, na ktorú sa žalobkyňa mohla aktívne vyjadrovať, čo potvrdzuje aj zápisnica z pojednávania

zo dňa 22. mája 2023, kde súd túto otázku označil za spornú. Tvrdenia žalobkyne o vrátení peňazí
otcovi a aktívnej legitimácii v rámci odvolacieho konania označil za neprípustné prostriedky prostriedkov
procesného útoku a žiada, aby sa na nové tvrdenia neprihliadalo. Okrem toho nespochybnil aktívnu
vecnú legitimáciu len vo vzťahu k vlastníctvu vecí, ale tiež poukázal na to, že časť škody bola
preukázateľne nahradená inou osobou, čím spochybňuje vznik škody na majetku žalobkyne. Vo vzťahu

k pasívnej legitimácii vyjadril vážne pochybnosti, keďže nebolo preukázané presné miesto pádu a výtlk,
na ktorom sa mala nehoda stať, pričom svedkovia túto lokalizáciu nevedeli jednoznačne určiť. Poukázal
na rozpory v tvrdeniach žalobkyne, ktorá menila opis príčiny škody. Ak by k pádu došlo na poklope
kanála, zodpovednosť žalovaného by bola vylúčená, pretože tieto poklopy nie sú v jeho správe a
žalobkyňa má povinnosť jazdiť tak, aby sa vyhla pádu na takomto povrchu. Žalovaný poukazuje, že

výška uplatneného nároku je nesprávne stanovená, keďže žalobkyňa žaluje cenu nových vecí, ktoré
jej po nehode kúpil otec, čo je v rozpore s § 443 Občianskeho zákonníka, kde je pre určenie výšky
škody rozhodujúca cena v čase poškodenia. Uvádza tiež, že množstvo vecí figuruje s tromi rôznymi
cenami(cenanovejveci,pôvodnácenaacenavzápisezobhliadky).Žalovanýzdôrazňuje,žežalobkyňa
nepreukázala príčinnú súvislosť poškodenia v súvislosti s nehodou nijakým relevantným a hodnoverným

dôkazom okrem zápisu z obhliadky škodovej udalosti z 26. júna 2020, pričom tento zápis sám o sebe len
vypočítavapoškodenéveci,ktoréoznačilažalobkyňabezkonkrétnehopreukázaniaspojitostisnehodou.
Fotodokumentácia zo dňa nehody nemá dostatočné detaily na preukázanie rozsahu škody na mnohých
veciach (napríklad sedlo, prilba či prehadzovačka) a žalovaný nie je povinný navrhovať dokazovanie na
vzniku škody, je to povinnosť žalobkyne. Rám bicykla je podľa žalobkyne najhodnotnejšou položkou.

Žalovaný uvádza, že poškodeniu tohto rámu nebol predložený žiadny presvedčivý dôkaz okrem zápisu
z obhliadky a fotografií zo dňa vyhotovenia zápisu, ktoré však iba potvrdzujú existenciu poškodeného
rámu v daný dátum, nie však príčinnú súvislosť so samotnou nehodou. Žalobkyňa tvrdí, že vlastnila dva
až tri totožné bicykle, avšak nedoložila dostatočné dôkazy o vlastníctve týchto bicyklov, len list písaný
v taliančine, ktorý nezodpovedá charakteru oficiálneho kúpneho dokladu. Svedkovia poškodeniu rámu

pripísali len nešpecifikované škrabance, bez podrobností o značke, cene či rozsahu škody. Žalovaný
poukazoval, že podal dôkazný materiál o podozrení, že žalobkyňa na bicykli pretekala, čo môže
rozptyľovať možnosť poškodenia práve v súvislosti s nehodou. Výška škody na ráme bola uplatnená
podľa ceny úplne iného bicykla (Willier Jena 2020), ktorý sa od poškodeného rámu (značky KTM)
výrazne líši. Žalovaný tiež upozorňuje, že za cenu rámu treba zohľadniť aj opotrebenie, keďže bicykel bol

zakúpený v roku 2018. Žalobkyňa navyše nesprávne stanovila výšku požadovanej náhrady, keď vyčíslila
škodu podľa ceny nových vecí kúpených po nehode, čo je podľa žalovaného v rozpore so zákonom,
najmä v prípade rámu bicykla, kde uvádza inú značku a inú cenu než má poškodený bicykel. Tieto
skutočnosti vedú žalovaného k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom škody, jej
rozsahu a výšky. Návrh žalobkyne, aby mu súd nepriznal náhradu trov konania z dôvodov jej sociálnej

situácie a študentského statusu, žalovaný odmieta ako neopodstatnený. Žalovaný uvádza, že zotrváva
na tom, že žiadne dôvody osobitného zreteľa na strane žalobkyne nie sú, pretože žalobkyňa je v
nemalých sumách podporovaná rodičmi, dokonca matka žalobkyne bola jej právnym zástupcom a jej
právny zástupca mal možnosť riadne a odborne zvážiť iniciáciu žaloby, ktorá však bola neúspešná. Ďalej
podotkol, že je možné, že odôvodnenie rozsudku obsahuje chyby v písaní, avšak tieto nemenia nič na

fakte, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolaciehopojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
rozsahu výroku I . vo veci samej podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne v konaní o náhradu škody. Žalobkyňa ako vlastníčka vecí, na ktorých malo dôjsť k tvrdenej
škode, má podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody, má teda aktívnu vecnú
legitimáciu. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že jej otec zakúpil nové veci, ktoré používa na rovnaký
účel ako poškodené veci, ako odôvodňoval súd prvej inštancie svoj záver o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobkyne.

6. Odvolací súd zároveň konštatuje, že je preukázané, že žalovaný ako správca pozemnej cestnej
komunikácie II/517 Považská Bystrica – Rajec (viď inventárna karta č.l. 224) v rozhodnom čase porušil
svoju zákonnú povinnosť podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) odstraňovať bez prieťahov závady v zjazdnosti ciest a miestnych ciest, pričom závadami v

zjazdnosti sú aj ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje (§ 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách), a povinnosť podľa § 3d ods.6 cestného zákona
udržiavať komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, o čom svedčí vyhotovená
fotodokumentácia zo dňa 08.04.2020 (č.l. 235 spisu). Z tvrdení žalobkyne doplnených dôkazmi vyplýva,

že žalovaný sa po uplatnení nároku na náhradu škody žalobkyňou považoval za zodpovedného z
tvrdenej škodovej udalosti. Uvedené vyplýva zo záznamu o dopravnej nehode, ktorý bol podpísaný
žalovaným, ktorý žalovaný ako správca komunikácie a zároveň ako poistený predložil svojej poisťovni
spolu s uplatnením škody/nároku na náhradu škody zo dňa 28.04.2020, ktorá listina je tiež podpísaná
žalovaným, ktorý sa v nej sám uviedol ako vinník škodovej udalosti, rovnako v oznámení o vzniku škody

z poistenia zodpovednosti za škodu zo dňa 20.05.2020, ako aj z mailovej komunikácie medzi žalovaným
a poisťovňou, ktorá je súčasťou spisu.

7. Odvolací súd však súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena,
pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaného a vznikom

škody konkrétneho rozsahu povinnou žalobkyňou. Po vykonanom dokazovaní pretrvávajú pochybnosti
o vzniku škody ako následku tvrdenej udalosti vyvolané tým, že žalobkyňa ako profesionálna cyklistka
pravidelne absolvuje cyklistické tréningy, preteky a preukázateľne absolvovala preteky aj v čase
po 08.04.2020 (čas škodovej udalosti tvrdený žalobkyňou v žalobe a vyplývajúci z predloženej
fotodokumentácie a záznamu zo zariadenia GARMIN), respektíve po 23.04.2020 (čas škodovej udalosti

podľa pôvodných údajov uvádzaných žalobkyňou v dokumentoch určených pre poisťovňu žalovaného),
a aj v čase pred ohliadkou poškodených vecí poisťovňou žalovaného, čo bolo zistené zo sociálnych
sietí žalobkyne s tým, že žalobkyňa používala na pohľad totožný bicykel (rovnaký model, rovnaké
farebné prevedenie, rovnaká veľkosť) ako je bicykel, ktorý bol podľa tvrdenia žalobkyne poškodený
škodovou udalosťou. Žalobkyňa sa bránila, že v čase pretekov zachytených na jej sociálnych sieťach

disponovala dvoma totožnými bicyklami -jeden mala mať ona a druhý jej otec, ktorý mal vlastniť ešte
jeden, na pohľad totožný bicykel. Odvolací súd sa však stotožňuje s argumentáciou žalovaného,
že žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie dvoch respektíve troch totožných bicyklov a súčasne
nepreukázala, rám ktorého z bicyklov bol prasknutý, pretože ani z výpovede svedkov a ani z oznámenia
servisu presná identifikácia poškodeného rámu bicykla v rozsahu značky a iných identifikačných

znakov, ako sa dovolávala žalobkyňa vo svojom vyjadrení, nevyplýva. Za takýchto okolností vznikla
dôvodná pochybnosť o tom, že práve žalobkyňou v žalobe tvrdená udalosť zo dňa 08.04.2020 - pád
z bicykla v dôsledku neoznačeného výtlku na ceste v správe žalovaného - bola príčinou vzniku škôd
na bicykli, ktorých náhradu žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému.

8. Z predloženej dokumentácie poisťovne žalovaného najmä z vyjadrenia poisťovne žalovanému
zo dňa 27.04.2022 vyplýva, že pochybnosť poisťovateľa žalovaného o škodovej udalosti vznikla
v dôsledku zisteného rozporu medzi časom udalosti uvedeným žalobkyňou v jednotlivých dokumentoch
pre poisťovňu - 23.04.2020 (viď napr. Záznam o dopravnej nehode, uplatnenie škody/nároku
na náhradu škody zo dňa 28.04.2020, uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi - poistenému

zo dňa 02.10.2020) a časom udalosti zisteným z fotodokumentácie a prístupu GARMIN 08.04.2020.
Žalobkyňa tento rozpor odôvodňovala omylom, chybou v písaní dátumu v označených dokumentoch.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyni sa nepodarilo odstrániť zistenú
pochybnosť a spoľahlivo preukázať jej tvrdenie, že práve dňa 08.04.2020, z ktorého dňa pochádzafotodokumentácia, došlo ku škode na jej veciach následkom porušenia povinností žalovaného.
Ako uviedol súd prvej inštancie, zo žiadneho iného predžalobného alebo označeného dôkazu žalobkyne
nevyplynulo, ktorý deň bol rozhodujúci pre vznik škody, pretože svedkovia konkrétny deň škodovej

udalostivosvojomvýsluchuneuviedli.Knámietkežalobkyne,žesúdmaldoplniťdokazovanieapožiadať
svedkov, aby tento deň bližšie špecifikovali, odvolací súd uvádza, že dôkazná aktivita respektíve
dôkazná povinnosť leží v sporovom konaní na strane sporu, ktorá nesie dôkazné bremeno, a nie
na súde. Žalobkyňa si bola nielen od počiatku sporu, ale už skôr z komunikácie s poisťovňou
žalovaného, ktorú komunikáciu žalovaný prevzal do sporového konania, vedomá, že žalovaný odmieta

poskytnúť náhradu škody z dôvodu spornosti času škodovej udalosti (viď. vyjadrenie Komunálnej
poisťovne, a.s. adresované žalobkyni zo dňa 25.02.2021 predložené žalobkyňou spolu so žalobou,
z ktorého vyplýva, že poisťovňa uplatnený nárok nepovažuje zo strany žalobkyne za spoľahlivo
preukázaný, čo odôvodňovala práve tým, že doložená dokumentácia je vyhotovená dňa 08.04.2020,
no záznam o nehode je spísaný a podpísaný oboma stranami až dňa 23.04.2020), bolo preto
povinnosťou žalobkyne, aby inými dôkazmi odstránila zistený nedostatok napríklad aj výsluchom

svedkov a kladením otázok. Nejde teda o pochybenie súdu, ako tvrdí odvolateľka v odvolaní.

9. K pochybnostiam o vzniku škody a jej výške prispela aj skutočnosť, že škodu na veciach si
žalobkyňa u žalovaného a jeho poisťovne uplatňovala postupne, respektíve postupne rozširovala
rozsah poškodenia. V zázname o dopravnej nehode bez uvedenia dátumu jeho vyhotovenia žalobkyňa

uviedla ako viditeľné poškodenia predný ráfik + koleso, predná a zadná galuska, tretra, poškodený
bicykel poodieraný, v uplatnení škody/nároku na náhrady škody zo dňa 28.04.2020 žalobkyňa uvádza,
že došlo k prerazeniu plášťa a duše bicykla, v oznámení o vzniku škody z poistenia zodpovednosti
za škodu žalovaný uviedol, že si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody 2-krát plášť + duša bicykla,
podľa oznámenia poisťovne v stanovisku adresovanom Národnej banke Slovenska pri telefonickej

objednávke obhliadky žalobkyňa ako poškodenie uviedla rám bicykla, galusky, predné aj zadné
koleso, ráfik, omotávka na riadidlá, páčka, sedlo, pričom bola upozornená na skutočnosť, že do dňa
vykonania obhliadky nesmie vykonávať na poškodenom bicykli žiadne opravy, v zápise z ohliadky
škodovej udalosti vo forme úradne overenej kópie od poisťovne žalobkyňa do súpisu poškodených vecí
uviedla rám bicykla, prehadzovač prevodov, sedlo, páka brzdy , gumový grip, brzdy P, omotávka

riadidla, galuska kolesa, prilba, cyklonohavice, okuliare, topánka. Podľa zápisu z ohliadky škodovej
udalosti, ktorú predložila žalobkyňa so žalobou, je do súpisu škôd ručne dopísaný aj ráfik predné koleso,
pričom žalobkyňa neozrejmila, kto dopĺňal zoznam vecí v zápise. Spornosť vyvoláva aj porovnanie
fotodokumentácie zo dňa 08.04.2020 a zo dňa ohliadky, a to v súvislosti s okuliarmi, čo žalobkyňa
vysvetľovala vyfotením iných okuliarov bezprostredne po nehode, no takéto vysvetlenie sa nejaví byť

logické, pretože je zrejmé, že fotografie žalobkyňa vyhotovila zrejme v úmysle zabezpečenia dôkazov
o vzniku škody a jej rozsahu. Nie je preto zrejmé, prečo na fotografiách bezprostredne po nehode
nezachytila poškodené okuliare, rovnako prečo nezachytila poškodený odev, obuv, prilbu. Rovnakým
vysvetlením ako v prípade rámu bicykla sa žalobkyňa bránila aj voči zisteniu, že aj po nehode používala
rovnakú prilbu, ako mala v čase nehody. Žalobkyňa totiž uviedla, že mala 2 rovnaké prilby rôznej veľkosti

a po škodovej udalosti používala rezervnú prilbu až do času zabezpečenia novej prilby. Podstatný
však je rozpor tvrdenia žalobkyne s výpoveďou svedka F. B., ktorý uviedol, že po nehode „na zemi
ležali rozbité okuliare, prasknutá prilba“, avšak žalobkyňa uviedla, že poškodenie prilby mala zistiť až
mimo miesta nehody, keď si prilbu zložila z hlavy, pretože táto mala byť prasknutá zvnútra. Pochybnosť
vyvoláva aj zistená skutočnosť, že žalobkyňa v zázname o dopravnej nehode uvádzala, že bicykel bol

(len) poodieraný, hoci podľa výpovede svedka G. H.: ... Videl na zemi bicykel, ktorý bol poškodený
do takej miery, že bol nepojazdný. Tak ako svedok, teda ako nepoužiteľný, opisovala žalobkyňa bicykel
až pri ohliadke dňa 26.06.2020 odvolávajúc sa na vyjadrenie servisu zo dňa 10.06.2020, podľa ktorého
bol rám prasknutý, pričom súdu tento rozpor vysvetľovala tým, že takýto rozsah poškodenia zistila
až z vyjadrenia servisu. Vyvstáva teda pochybnosť, prečo žalobkyňa v skoršom zázname o dopravnej

nehode hovorila len o poodieranom bicykli, hoci svedok G. H. opisujúc stav škody bezprostredne
po nehode opisoval bicykel ako nepojazdný.

10. Všetky uvedené pochybnosti a rozpory vo svojej spojitosti odôvodňujú záver súdu prvej inštancie
o nedostatočnom preukázaní príčinnej súvislosti medzi porušením právnych povinností žalovaného

a vznikom škody konkrétneho rozsahu u žalobkyne ako predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
Odvolací súd preto súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno svedčiace o tom, že jej vznikla škoda na veciach konkrétneho rozsahu v dôsledku pádu
spôsobeného porušením zákonných povinností žalovaného odstrániť závadu v zjazdnosti vozovky,alebo na ňu aspoň upozorniť a udržiavať komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je
určená. Žaloba bola pre neunesenie dôkazného bremena správne zamietnutá.

11. Žalobkyňou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I.
o veci samej potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu výroku I. o veci samej potvrdiť.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu o veci samej tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

14. Odvolací súd však nesúhlasí s právnym posúdením otázky náhrady trov konania súdom prvej
inštancie. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je pri aplikácii § 257 C.s.p. toho názoru, že existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie trov konania úspešnému žalovanému.
Výnimočnosť dôvodov pre aplikáciu § 257 spočíva v okolnostiach na strane žalobkyne. Odvolací súd
vzal do úvahy osobné a majetkové pomery žalobkyne, ktorá je študentkou, bez akéhokoľvek príjmu,

odkázaná na finančnú podporu svojich rodičov, zvýšená finančná podpora rodičov je odôvodnená jej
záujmom o cyklistiku. Na druhej strane nepriznanie náhrady trov nebude mať nepriaznivý dopad
na žalovaného, ktorý je právnická osobou rozpočtovou organizáciou, ktorá hospodári s majetkom v
rozsahu niekoľkých mil. Eur, pričom odvolací súd zohľadnil aj okolnosť veci a síce, že je preukázané,
že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti správcu komunikácie.

15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II . o trovách konania podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

1 a § 257 C.s.p.. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní
o veci samej úspešný, preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto
odvolacieho konania. Vzhľadom na aplikáciu § 257 C.s.p. v otázke trov konania pred súdom prvej
inštancie z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd úspešnému žalovanému nepriznal ani náhradu trov
odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).